Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

10.12.2021 o 12:56 hod.

MUDr. PhD., MPH

Richard Raši

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 3.2.2022 10:52 - 10:56 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ctený pán predsedajúci, ctené dámy kolegyne, vážení páni kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorý pripravil Peter Pellegrini spolu s nami a je to zákon, ktorý sa dotýka gastronomického odvetvia, ktoré je jedným z najviac zasiahnutých.
Myslím si, že nikto nepochybuje o tom, že gastroodvetviu treba pomôcť, aj návrh zákona, ktorý predkladáme, hovorí o tom, čo každý z vás či v kuloároch, či médiám potvrdil, že gastru musíme pomôcť. A máme nástroj, ako mu pomôžeme, pretože ďalšiu vlnu, aj túto končiacu vlnu nemusí, nemusia naše gastropodniky prežiť. Podľa prieskumov 9 % podnikov po druhej vlne sa už neotvorilo. Vyše 60 % podnikateľov v slovenskom gastrosektore už v prvej vlne pristúpilo k prepúšťaniu. Viac ako 80 % podnikateľov sa zadlžilo a muselo siahnuť po pôžičkách. Pre 40 % podnikov tvorilo obedové menu základ tržieb, až 90 % podnikateľov v tomto priemysle deklaruje zlú finančnú situáciu. Podľa prieskumu by vyše 50 % gastropodnikom pomohlo naštartovanie spotreby formou poukazov na stravu a to, čo môže ešte gastropodnikom pomôcť, je zníženie DPH pre celý sektor. Preto navrhujeme, aby sa dokázali tieto dôležité prevádzky vyrovnať s touto situáciou, aby sa znížila daň z pridanej hodnoty dočasne na 5 % do konca roku 2022 a potom aby bola na úrovni 10 %, tak ako je to napríklad pri dani z pridanej hodnoty na ubytovanie.
Myslím si, že nikto nenamieta, že toto odvetvie je jedným z najviac zasiahnutých pandémiou, v prvej vlne podľa zoznamu údajov zaznamenaných v e-kase bol prepad o vyše 80 % tržieb, v druhej vlne údaje cez e-kasu – prepad o 70 % tržieb a tretia vlna a obmedzenia, ktoré boli zavedené v druhej polovici roka 2021, znamenajú, že podnikatelia sú v bezprecedentnej kríze a mnohí nemusia prežiť. Zároveň sa prevádzkam zvýšili náklady s dodržiavaním hygienických opatrení, zvyšujú sa im náklady aj teraz kvôli vstupom, zvýšeným vstupom cien energií, kvôli zvýšeným cenám potravín, teda všetkého, čo potrebujú na svoj život.
Gastroodvetvie nie je len o tom konečnom užívateľovi, ktorým je zákazník v týchto predajniach. Je to aj o celých subdodávateľských reťazcoch, o všetkých, ktorí pomáhajú gastru, ktorí im dodávajú, ktorí im vyrábajú základné produkty, ktorí čistia, ktorí robia rozvozy, čiže je to naozaj obrovská, obrovská vlna, ktorá, obrovská, obrovská skupina, ktorá má súvis aj s turizmom na Slovensku. Čiže ide o jedno odvetvie, ktoré zamestnáva primárne, sekundárne aj terciálne stovky tisíc ľudí na Slovensku.
Slovensko je jednou z mála krajín Európskej únie, ktoré stále uplatňujú základnú sadzbu DPH, a Slovensko s 20-percentnou sadzbou má štvrtú najvyššiu DPH na gastroslužby v EÚ; zníženú sadzbu DPH na tieto služby od, v úrovni 5 až 13 % aplikuje 19 štátov Európskej únie. A toto opatrenie, ktoré navrhujeme, je jedným z krokov, ktoré odporúča aj Európska komisia pre členské štáty Európskej únie na elimináciu dopadov pandémie na gastrosektor.
Ctené dámy, vážení páni, tak ako to tu už odznelo, ide o opozičný návrh, ale proti ktorému sa nevyjadril vôbec nikto a znova ponúkame, pokiaľ vám vadí, že je to opozičný návrh, kľudne si ho osvojte v svojom znení, predložte ho a my ho veľmi radi podporíme. Je to opatrenie, ktoré môže mať okamžitý pozitívny účinok práve na to, aby náš gastrosektor mohol prežiť a aby náš gastrosektor sa mohol v budúcnosti po prekonaní pandémie naďalej rozvíjať a ponúkať nielen pôžitok a úžitok, ale ponúkať aj pracovné miesta.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.2.2022 10:50 - 10:51 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Na záver len veľmi krátko, ďakujem pekne všetkým za vystúpenie v rozprave, či boli viac alebo menej emotívne, ale hovorili o tom istom probléme.
Chcel by som vás poprosiť, aby sme tento návrh zákona nebrali ako opozičný návrh, ako návrh, ktorý predkladáme za HLAS, ale ako návrh, ktorý dávajú zdravotníci a pacienti. Aby ste tento návrh zákona brali ako výzvu, ako výzvu, ako prosbu a ako upozornenie a zdvihnutý prst od všetkých, ktorí v tomto sektore zdravotníctva robia a ktorí iné riešenie ako zvýšenie platov práve preto, aby nemuseli odísť od našich pacientov do zahraničia, aby sme ho prijali a aby sme našich lekárov, sestry, záchranárov, zdravotníkov, všetkých ostatných udržali v našich ambulanciách, pri našich lôžkach, pri našich známych, blízkych, rodičoch, deťoch, pri našich slovenských pacientoch.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2022 10:36 - 10:38 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Baláž, možno nie všetci vedia, že okrem poslanca Národnej rady si asi jeden z najlepších odborníkov, operatérov na urológiu na Slovensku, ak nie vôbec najlepší, a aj keď ťa komentoval pán doktor Urban, on je tiež aktívny vedúci lekár, špičkový odborník, čiže aj preto tento apel dávame ako apel zdravotníkov a všetkých, ktorí môžu o tom rozhodnúť, aby toto naše zdravotníctvo prežilo. A aj na zdravotníckom výbore, kde sme s pánom doktorom Balážom sedeli, aj kde sedí aj pán doktor Urban, všetci vidia jedinú možnosť, všetci bez ohľadu na to, či sú koaliční alebo opoziční, v tom, aby sa prostriedky presunuli z rezervy vlády a aby sa našiel systém na to, aby sa tieto prostriedky dostali ku zdravotníkom a ku pacientom, pretože tu ide aj o financie, ktoré sú potrebné na liečbu a chod nemocníc a ambulancií, pretože aj kvôli nárastu cien energie a potravín musia nemocnice tieto peniaze realokovať v rámci vnútorných rozpočtov a potom chýbajú, keďže musia platiť za energie, za potraviny pre pacientov, potom chýbajú na liečbu, diagnostiku, na nové prístroje. Takže naozaj je to apel, ktorý je na všetkých.
A keď je, tak ako povedal pán doktor Baláž, jediným problémom, že to predkladáme my ako opoziční poslanci, radi sa tohto návrhu vzdáme, nech ho predloží vláda v skrátenom legislatívnom konaní, ale hlavne nech sa to vyrieši čím skôr, kým nám zdravotníci neodídu od lôžok a z ambulancií našich slovenských pacientov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.2.2022 10:24 - 10:29 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, ctený pán predsedajúci.
Vážené, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, spolu s kolegami zo strany HLAS – sociálna demokracia predkladáme novelu zákona o štátnom rozpočte, ktorá pomôže slovenskému zdravotníctvu práve dnes, v súčasnosti lekárom, sestrám, zdravotníkom, sanitárom, záchranárom, ale aj ostatným ľuďom, ktorí pracujú v zdravotníctve, a najmä pacientom, pretože prinesie do tohto rezortu viac financií.
Spolu s kolegami poslancami sme predložili novelu, ktorá nebude zvyšovať deficit štátneho rozpočtu, ktorá nebude zadlžovať krajinu viac, ako je to navrhnuté v štátnom rozpočte alebo zdravotníctve, a prídu financie, ktoré presunieme z rezervy vlády. Budeme mať tak istotu, že peniaze sa dostanú k zdravotníkom a k pacientom na ich liečbu a neskončia ako PR projekt niektorého z vládnych predstaviteľov.
Takmer všetky organizácie a združenia pôsobiace v zdravotníctve upozorňujú na to, že slovenské zdravotníctvo je podfinancované. Zdravotnícke združenia a organizácie sa mesiace snažia stretnúť s predsedom vlády a ten, hoci vyhlásil, že im dá termín, termín neprichádza. Minister zdravotníctva tvrdí, že s ministrom financií vedie korektnú diskusiu o zvyšovaní platov sestier, záchranárov či ostatných zdravotníkov, ale z tejto korektnej diskusie nie sú žiadne závery a neprišlo ani jedno euro a naši zdravotníci sa z tejto diskusie nenajedia, nekúpia svojim deťom obedy v školách, ktoré musia platiť, lebo ste ich zrušili. A mimochodom, ako vyzerá korektná diskusia s ministrom financií? Myslím si, že si to vie každý predstaviť.
O tom, že zdravotníctvo je podfinancované, nehovoria len zdravotníci a opozícia, ale aj Najvyšší kontrolný úrad. Na tento rok je pre zdravotníctvo schválený menší objem finančných prostriedkov, ako bola očakávaná skutočnosť v roku 2021, takže navrhovaný rozpočet nepočíta s medziročným rastom zdrojov oproti reálnym výdavkom. Ďalšia dôležitá skutočnosť je, že v celkovej rozpočtovej sume sú zahrnuté prostriedky z plánu obnovy a odolnosti vo výške takmer 220 mil. eur, ale vzhľadom na nepripravenosť projektov, ktoré majú byť touto formou financované, vzniká riziko, že sa ani tieto prostriedky nepodarí v roku 2022 vyčerpať.
Ďalej citujem Najvyšší kontrolný úrad, ktorý tvrdí, že plán obnovy a odolnosti má byť dodatočným zdrojom prostriedkov na uskutočnenie reforiem a jeho zahrnutím do celkových výdavkov na zdravotníctvo pri porovnaní s hodnotami z minulých rokov dochádza iba k skresleniu.
Ďalšou rizikovou položkou vstupujúcou do celkových výdavkov na oblasť zdravotníctva je rezerva vo výške 220 mil. eur, pri ktorej nie je isté, či vôbec a za akých podmienok sa do zdravotníctva môže reálne dostať. Po zohľadnení týchto faktorov sa ukazuje, že navrhovaný rozpočet môže znamenať výrazné riziko podfinancovania riadneho chodu zdravotníctva. Toto riziko podčiarkuje aj skutočnosť, že kým ministerstvo zdravotníctva odhaduje potrebu platieb za poistencov štátu na rok 2022 vo výške viac ako 1,5 mld. eur, rozpočet počíta s hodnotou 1,1 mld. eur. Chýbajú v ňom peniaze nielen na výraznejší rast platov zdravotníkov, ale aj na lieky, na prevenciu, na chod našich nemocníc a ambulancií.
Preto vás chcem poprosiť, toto naozaj nie je o politike, toto je o záchrane života občanov Slovenska. Každý z nás alebo z našich blízkych môže ochorieť, dostať sa do nemocnice, potrebovať lieky, potrebovať ambulantnú starostlivosť, a preto je potreba schváliť tento zákon ako minimum pre to, aby naše zdravotníctvo aj v tomto ťažkom pandemickom roku zvládlo čo najviac pacientov a aby aj o našich pacientov sa mal kto starať, aby naši zdravotníci boli pri lôžkach a na ambulanciách našich slovenských pacientov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.2.2022 10:26 - 10:37 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Príjemný, dobrý deň prajem, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci, pán minister, dovoľte mi, aby som vystúpil s tým, s čím sme najčastejšie dotazovaní zo strany zástupcov vysokých škôl a našich univerzít a čo cítia ako problém pripravovanej novely zákona o vysokých školách.
Autonómia a samospráva vysokých škôl je na Slovensku viac ako 30 rokov a je výdobytkom Nežnej revolúcie z roku 1989. Zavedená bola po vzore vyspelých demokratických krajín a zohľadňuje aj špecifickú historickú skúsenosť, keď mnohé desiatky rokov žili obyvatelia Slovenska v totalitných režimoch ovládaných politikmi, ktorí sa tvárili, že jediní vedia, čo je správne. Súčasný model bol nastavený na prelome milénia a vzťah politikov a výkonnej moci na jednej strane a akademického prostredia na strane druhej sa postavil na princípoch nezávislosti vysokých škôl od politickej moci, vysoké školy sú riadené cestou financovania, najmä cestou akreditácie.
Plán obnovy, ktorý, v ktorom sa nachádza aj reforma vysokých škôl, bol podľa samotných zástupcov vysokých škôl schvaľovaný bez ich účasti. Reformné ciele boli formulované na ministerstve financií a ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu. Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl, Klub dekanov fakúlt vysokých škôl upozorňoval na problémy pri nastavovaní plánu obnovy pre vysoké školstvo. Od jeho nastavenia na oklieštenie autonómie samosprávy vysokých škôl až po to, že nerieši skutočné problémy vysokých škôl. Napríklad stanovisko prezídia Slovenskej rektorskej konferencie z konca januára hovorí, že súčasné znenie novely vysokoškolského zákona, zákona o vysokých školách sa síce opiera o plán obnovy, zachádza však ďalej aj do riešení, do ktorých z hľadiska plánu obnovy ísť nemusí. A ministerstvo školstva, tvrdia, že zneužíva tento plán obnovy na ovládnutie vysokých škôl. Myslím si, že v dnešnej dobe, v dobe demokracie sú toto veľmi silné slová od zástupcov slovenských vysokých škôl a univerzít a malo by sa aj ministerstvo školstva, aj predkladateľ nad nimi zamyslieť.
Vysoké školy, a to potvrdil aj pán rektor pred vystúpením predo mnou, sú v princípe za reformy. V súčasnosti sa realizuje najhlbšia reforma za uplynulých 20 rokov, a to reforma zabezpečenia kvality vzdelávania. To je reforma, ktorá má potenciál skvalitniť vysoké školy, a to najmä z pohľadu medzinárodnej akceptácie vysokoškolského vzdelávania, ako aj z pohľadu posilnenia vzťahu vysokoškolského prostredia a prostredia praxe, ktorá, tá prax, ktorá je koncovým odberateľom absolventov vysokých škôl.
Slovenské vysoké školy majú mnohé aj v dnešnej dobe značnú kvalitu. Chcú však byť ešte kvalitnejšie a chcú zvýšiť svoj medzinárodný impakt, a preto treba zdôrazniť, že túto reformu vysoké školy, reformu zvyšovania kvality uskutočňujú a mali by ju uskutočňovať v prostredí radikálneho znižovania štátnej dotácie. To je niečo, čo hrozí vysokým školám. A čo je realitou, v roku 2021 bola znížená dotácia o 18 mil. eur, v roku 2022 o 27 mil. eur oproti predchádzajúcemu roku a ďalších 18 mil. je viazaných na excelentné pracoviská. V roku dvadsať... 2023 má byť vraj ďalšie škrtanie tejto dotácie. No a, samozrejme, znižovanie financovania vysokých škôl mnohých kvalitných ľudí odrádza, aby po skončení štúdia zostali pracovať na našich vysokých školách, odchádzajú nám etablovaní učitelia tam, kde ich zaplatia lepšie.
Aj posledná správa OECD, ktorá prepočítava investície na, a zdôrazňuje z... teda z... berie do úvahy aj veľkosť krajiny, počet obyvateľov, hovorí o prepočte financií na výskum na osobu v eurách. Na Slovensku podľa štatistiky OECD o vzdelávaní za rok 2021 sa investuje do výskumu rovných 66 eur na osobu, v Českej republike, kde nám utekajú mnohí mladí, je to 128 eur, v Rakúsku 369. Čiže aj toto je jedným z dôvodov, pre ktorý je problém zvyšovať kvalitu vysokého školstva tak, ako by sme si to priali, a jednoducho pri súčasnej dobe, keď sa znižuje objem financií do vysokého školstva, sa nám dosahované požiadavky a dosahované ciele, ktoré si zadefinovali samotné univerzity a vysoké školy, nemôže podariť (ruch v sále a zaznievanie gongu) dosiahnuť.
Nie je pravda, že novela zákona o vysokých školách bola pripravená v úzkej spolupráci s vysokými školami. Bola tu už spomínaná tzv. kontaktná skupina. Áno, v kontaktnej skupine boli aj zástupcovia reprezentácií vysokých škôl, ale napriek tomu, že mali niektoré zásadné otázky, väčšina členov formulovala spôsob riešenia, ktorý sa, a naformulovali spôsob riešenia, ako sa má táto novela vysokoškolského zákona urobiť. Ten sa však do návrhu novely vysokoškolského zákona nepremietol. A komisia po časovej existencii nevidela ani jeden odsek pripravovanej novely.
Je diskutabilné, či reforma skutočne sleduje ciele verejne deklarované predstaviteľmi ministerstva. Zástupcovia vysokých škôl sa pýtajú, ktoré navrhované zmeny prispejú k tomu, aby občania Slovenskej republiky húfne neodchádzali za štúdiom do zahraničia. V rámci novely sa okrem skrátenia externého štúdia nenachádzajú ustanovenia, ktoré by boli spôsobilé riešiť tento problém.
Financovanie vysokých škôl podľa kvality. Samozrejme, to, za to sú určite aj vysoké školy a univerzity, ale treba jasne formulovať, čo sa považuje za kvalitu, najmä kvalitu v rámci štúdia, pretože tá doteraz nikde vyjadrená nebola. Zase jeden veľký problém. Vysoké školy zásadne nesúhlasia s politizáciou a obmedzovaním autonómie vysokých škôl. Už to tu odznelo. Nejde tu iba o voľbu rektora a dekana, ako sa to niekedy verejnosti podsúva, aj keď je pravda, že sú to mimoriadne dôležité osoby, ktoré rozhodujú často o osudoch študentov a učiteľov a reprezentujú vysoké školy navonok, takže ich silné postavenie odvodené od členov akademickej obce zaručuje, že budú zastávať skutočné záujmy študentov a že budú dôstojnými partnermi aj pre zástupcov podnikateľského sektora, verejných i súkromných inštitúcií.
Teda nejde len o voľbu rektora a dekanov, ide aj o rušenie samosprávy vysokých škôl a totálne podriadenie riadenia a hospodárenia vysokých škôl rozhodnutiam správnej rady, v ktorej s výnimkou jedného študenta nebude nikto z danej verejnej vysokej školy. Správna rada, teda orgán, ktorého polovicu budú tvoriť ľudia menovaní ministrom školstva, bude podľa návrhu novely zákona o vysokých školách rozhodovať o rektorovi, o dekanoch, ich prostredníctvom o každom študentovi a zamestnancovi, o spôsobe využitia finančných prostriedkov. Minister si silne posilňuje právomoc rozhodovať aj o kritériách výberových konaní na učiteľov vysokých škôl. Zavádza sa systém výkonnostných zmlúv, výkonnostných parametrov, ktorý je nastavovaný pre každú školu individuálne, aj keď budú mať rovnaké odbory či porovnateľné podmienky. Čiže zavádza sa tu spôsob, ktorý môže priniesť aj istú mieru alebo možno aj veľkú mieru subjektívneho názoru.
Podľa vyjadrenia vysokých škôl nie je pravda, že ide o posilnenie pozície rektora či manažérskeho riadenia vysokých škôl v tejto novele. Tvrdia, že opak je pravdou, že zámerom je oslabenie samosprávneho riadenia a zavedenie aj nútenej správy vysokých škôl, keď to bude potrebné.
Čo sa môže stať po prijatí predmetnej novely zákona? Môže dôjsť ku, aj k rozpredávaniu majetku vysokých škôl, verejný majetok slúžiaci pre výchovu našich mladých ľudí vrátane študentských internátov, ktoré sú často v lukratívnych častiach. Môže byť problém aj s interpretáciou výsledkov vedeckého bádania. Takisto to vnímajú, že niektoré výsledky pri odstránení samostatnosti vysokých škôl, ako je tomu teraz, môžu byť interpretované tak, ako sa to bude hodiť. Môže sa znížiť kvalita absolventov štúdia. A znižovanie, znižovaním dotácie verejným vysokým školám a schvaľovaním prerozdeľovania správnymi radami, ako aj finančnou podporou výrazne vyššou súkromných škôl môže dôjsť aj k cielenému oslabovaniu verejných vysokých škôl. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Zástupcovia vysokých škôl zadefinovali niekoľko zásadných nesúhlasov v tejto novele. Tým prvým je nesúhlas s ustanoveniami novely, podľa ktorých je voľba kandidáta na rektora, prebieha na spoločnom zasadnutí akademického senátu a správnej rady. Takéto riešenie posúva voľbu kandidáta na rektora do rúk správnej rady pri vyrovnaných voľbách, čo môže byť častý jav, a rozhodujúce slovo bude mať správna rada a ministrovi nominanti v nej.
Tým druhým nesúhlasom zásadným je okresanie akademickej samosprávy fakúlt tým spôsobom, že sa zrušia orgány akademickej samosprávy fakulty a ponechá sa na ľubovôľu, či vysoká škola takéto orgány ponechá, pričom však zákon stanovuje, že dekan už nebude volený akademickým senátom fakulty ako zastupiteľským reprezentantom akademickej obce, ale bude kreovaný na základe výberového konania.
Ďalšou zásadnou pripomienkou je nesúhlas s odstránením kompetencií akademického senátu vysokej školy, ktorými sú súhlas s nakladaním majetku, schvaľovaním rozpočtu verejnej vysokej školy či schvaľovaním rozdelenia štátnej dotácie na verejné vysoké školy, pretože odstránenie týchto kompetencií môže viesť naozaj k narábaniu s majetkom na vysokých školách, ktoré nebude v prospech vysokých škôl.
Štvrtým zásadným nesúhlasom je stanovenie minimálnych požiadaviek na obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom školstva. Týmto možno priamo cenzurovať, kto môže a kto nie pôsobiť na vysokej škole, a kritériá, predmetné kritériá vysokej školy sú predsa predmetom akreditácie vnútorného systému kvality zo strany Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo.
Tým piatym nesúhlasom je nesúhlas s odďaľovaním procesov akreditácie, habilitačného a inauguračného konania. Pôjde len o ďalšie byrokratické zdupľovanie procesov vedúce k ďalšiemu navýšeniu už aj tak neúmernej byrokratickej záťaže.
No a, samozrejme, je tu aj nesúhlas zo strany verejných vysokých škôl s financovaním súkromných vysokých škôl zo štátneho rozpočtu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 1.2.2022 13:15 - 13:16 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, predkladám procedurálny návrh v nasledujúcom znení: Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra zdravotníctva, aby počas trvania tejto 55. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky predložil informáciu o pripravovaných krokoch, ktoré budú viesť k stabilizácii zdravotníckeho personálu na Slovensku, aby sa zabránilo avizovaným výpovediam a odchodu zdravotníckeho personálu do zahraničia. Ide o informáciu a riešenie témy, ktorá je v dnešnej dobe mimoriadne citlivá a mimoriadne dôležitá. V rámci celej Európy prebieha boj o zdravotníka. Okolité štáty výrazne zvyšujú mzdové ohodnotenia zdravotníkov a je potrebné, aby aj naša vláda, naše ministerstvo zdravotníctva urobilo všetko pre to, aby tento trend nepokračoval. A preto si myslím, že by bolo vhodné, aby sme o tom boli informovaní aj my poslanci Národnej rady počas tejto schôdze priamo tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.12.2021 12:56 - 13:03 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Príjemný, dobrý deň prajem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, ctený pán minister, vážený pán predseda výboru, ctené dámy, vážení páni, pokúsim sa vrátiť rozpravu opäť k rozpočtu rezortu zdravotníctva a začal by som tým, čo je úplne aktuálne a čo bolo prednesené včera.
Je to správa NKÚ, ktorá jednoznačne konštatuje, že v rezorte zdravotníctva navrhovaný rozpočet môže znamenať výrazné riziko podfinancovania riadneho chodu zdravotníctva. Opakujem, NKÚ tvrdí, že tento rozpočet znamená výrazné podfinancovanie riadneho chodu zdravotníctva, vznikajú riziká vo financovaní verejného zdravotného poistenia, odloženie zdravotníckych zariadení a hlavne ako vážny a nedostatočne riešený sa ukazuje aj problém odchodu zdravotníckych pracovníkov zo slovenského zdravotníctva a aj to, že tento rozpočet neponúka žiadne riešenia v oblasti prevencie.
Okrem správy NKÚ je tu pomerne jasná výzva zo strany Komory sestier, ktorá hovorí, že tento návrh je ďalším signálom, že súčasná vláda nemá záujem na spravodlivom ohodnotení práce, a Komora sestier sa obáva odchodov do zahraničia. Je tu reakcia záchranárov, ktorí tvrdia, že pri takomto financovaní, ktoré bolo navrhnuté, dôjde k odchodu mnohých ľudí a v záchrankách bude jazdiť menej kvalifikovaný personál, teda sanitka príde načas, citujem, ale s horším výsledkom. Je tu jasná výzva Lekárskeho odborového združenia, poskytovateľov ambulantnej starostlivosti všeobecnej či špecialistov. Čiže naozaj z hľadiska návrhu rozpočtu sa našla úplný súzvuk v tom, že rezort zdravotníctva by dofinancovaný mal byť a aj v tomto rozpočte, a preto podám pozmeňujúci návrh, ktorý práve toto umožní.
Totiž keď sa pozreme na rozpočet na očakávanú skutočnosť v roku 2021 a návrh rozpočtu na rok 2022, tak rozdiel je mínus 21 mil. eur. To znamená, že to, čo dôjde v tomto roku, a to, čo sa uchádza, očakáva v budúcom roku do zdravotníctva je pokles celkových zdrojov. V rámci férovosti treba povedať, že to najdôležitejšie, čo sa týka nemocníc, ambulancií, a teda pacientov sú výdavky na verejné zdravotné poistenie, ale aj tu sa navýšenie predstavuje menej ako 1 mil. eur. A keď si podčank... si vezmeme očakávanú skutočnosť v roku 2021 s návrhom na rok ’22, tak to navýšenie je viac ako 100 mil. eur, ale analytici a všetci upozorňujú na to, že tento nárast má byť aj kvôli úsporám a tie úspory v tomto roku boli na objeme možno 30-40 mil. eur a vyššie zrejme nebudú ani v budúcom roku. Teda navrhované úspory v objeme takmer 250 mil. eur sú nereálne.
V pozmeňujúcom návrhu krátkom, ktorý teraz prečítam, sa rezervy štátneho rozpočtu, sa menia z dôvodu zníženia rezervy na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 a použitia na platbu za poistencov štátu do verejného zdravotného poistenia vo výške 500 mil. eur a výdavky kapitoly zdravotníctva a kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa takisto menia z dôvodu krytia zvýšených výdavkov kapitoly ministerstva zdravotníctva, zvyšujú sa o 500 mil. eur a tieto zmeny sa premietajú aj do prílohy 4.
Teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho, Róberta Puciho a Erika Tomáša k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022 (tlač 632).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
„1. V § 1 ods. 6 sa suma 1 753 794 422 znižuje o sumu 500 000 000 eur.
2. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom z 1 606 465 468 zvyšuje o sumu 500 000 000 eur a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti 1 421 919 905 sa zvyšuje o sumu 500 000 000 eur.
Zároveň sa v prílohe č. 3 Všeobecná pokladničná správa suma výdavkov celkom 6 254 921 704 znižuje o sumu 500 000 000 eur a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti z 6 204 616 267 sa znižuje o sumu 500 000 000 eur.
3. V prílohe č. 4 v časti 21 Ministerstvo zdravotníctva sa suma výdavkov spolu za kapitolu 1 606 465 468 zvyšuje o sumu 500 000 000 eur, suma výdavkov na program 07A Zdravotná starostlivosť 1 346 056 173 sa zvyšuje o sumu 500 000 000 eur a suma výdavkov na podporu programu na podprogram 07A01 poistné za poistencov štátu 1 102 969 007 sa zvyšuje o sumu 500 000 000 eur.
V prílohe časť 4 v časti 48...“ (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, len sa chcem spýtať, ako dlho...

Raši, Richard, poslanec NR SR
Minútka, jedna minúta.

Blanár Juraj, podpredseda NR SR
Myslím si, že dokončíme a už keď ste začal.
Nech sa páči.

Raši, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Tri riadky.
V prílohe č. 4 v časti 48 „Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu 6 254 921 704 znižuje o sumu 500 000 000 eur.
5. V prílohe č. 6 sa v riadku rezerva na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 suma 717 440 826 znižuje o sumu 500 000 000 eur. Zmena rezervy sa premietne aj v riadku spolu.
6. V prílohe č. 7 sa v riadku celková platba za poistencov štátu na verejné zdravotné poistenie suma 1 102 969 007 zvyšuje o sumu 500 000 000 eur.“
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. To je koniec pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2021 19:20 - 19:22 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým, čo dali poznámky. No myslím si, že aj na obsahu tých faktických poznámok vidno, že ich dávali ľudia, ktorí nežijú v Bratislave, či Jaro Baška, Štefan Kuffa alebo pán poslanec Čepček. Ale hlavne ste videli, že rozprávajú ľudia, ktorí sa s tými problémami stretávajú, lebo žijú v regióne.
A pán poslanec Baška povedal, že aj SK8, keď si vezmete SK8, tak okrem Jaroslava Bašku tam naozaj nie je nikto, ktorý by bol nominantom súčasnej opozície. Sú tam župani, ktorí boli zvolení s podporou súčasných koaličných strán a sú proti tomu, lebo to nie je urobené tak, ako to robené má byť.
Do regiónov chodím preto, že ma tam volajú a navštívil som asi len sedem nemocníc, mám pozvania skoro zo všetkých nemocníc, aby som tam išiel, lebo ľudia chcú, aby mohli niekomu povedať, ako sa, čo tam je, čo je problém, v čom sú výnimoční a čo sú špecifiká nemocnice aj regiónu, takže ja tam nechodím rozoštvávať, ja chodím počúvať, pán poslanec Šefčík, a čo počujem, tak to potom hovorím ďalej. A to ešte vám musím povedať, že napriek tomu, že som osobitný... že som opozičný poslanec, tak moje výstupy sú slabým odvarom toho, čo dáva ako výstup pán predseda parlamentu Kollár, ktorý je ešte zatiaľ koaličným predsedom parlamentu, takže...
Ale možno aj tá vaša faktická poznámka o tých gynekológiách hovorí o tom, že vy to o tých pôrodniciach, väčšinou sú to gynekologicko-pôrodnícke oddelenia, hovorí o tom, že vy tiež nemáte argumentáciu na podporu tohto zákona, a, mimochodom, keď sme, keď som niečo zverejnil, tak to bolo len zoznam, ktorý bol medializovaný v denníkoch, čiže žiadne vlastné tvorby sme nerobili, ale zverejnil som to, čo bolo v médiách.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.12.2021 19:01 - 19:13 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctený pán minister, vážená pani predsedníčka, ctené dámy, vážení páni, myslím si, že informácií aj emócií bolo okolo tohto zákona dosť, a som presvedčený, že tento zákon ešte prinesie množstvo diskusií a zrejme aj výrazný odpor v regiónoch. Nie tento zákon, ale to, keď sa začne plniť, pretože úspech akejkoľvek reformy a nie reformy, ktorá sa týka zdravia a života obyvateľov Slovenskej republiky, potrebuje naozaj podporu odbornú pri takomto veľkom zásahu a potrebuje podporu aj politickú. A videli sme počas priebehu prípravy tohto zákona, počas pripomienkového konania, počas komunikácie, že tá politická podpora ani vnútrokoaličná ešte stále nie je a ani podpora odborná nie je taká, akú si takýto zákon vyžaduje na to, aby bol úspešný.
Do poslednej chvíle ešte včera boli rokovania zástupcov Asociácie nemocníc Slovenska. Boli tu zástupcovia zo samosprávnych krajov. Boli tu podpísané, teda navrhnuté memorandá, ktoré majú garantovať prístup k zdravotnej starostlivosti aj po reforme nielen v nemocničnej, ale aj v ambulantnej sfére. Bolo tu veľa emócií, bolo tu číslo 10 729, ktoré bolo prvé číslo, ktoré bolo oficiálne prezentované ministerstvom zdravotníctva ako počet akútnych lôžok, ktoré sa majú zmeniť na lôžka chronické, a bol tu a je tu Plán obnovy a záväzky Slovenskej republiky, kde v Pláne obnovy je napísané doslova a do písmena, že sa má zmeniť 40 % nemocníc. To ešte ani nesedí s tým číslom 10 729, lebo to hovorí iba o akútnych lôžkach, a je to približne 38 %.
Potom prišli pozmeňujúce návrhy. Tak ako vravel kolega, s obrovským množstvom bodov, ktoré boli síce väčšinou legislatívne, ale boli tam aj obsahové zmeny. Na poslednú chvíľu sa snažilo nájsť nejaké kompromisy. Čiže nešlo to ani náhodou tak, ako by si tento zákon vyžadoval, a myslím si, že keď sa tento zákon prijme a keď sa začne implementovať, tak sa mnoho ďalších problémov ešte objaví.
Myslím si, že chyba sa stala na začiatku. To môžem rovno povedať, to nie je chyba ministra Lengvarského, lebo on pri tom začiatku nebol, ale chyba sa stala na začiatku, keď sa začal dom tejto reformy budovať od strechy. Začalo sa to na ministerstve zdravotníctva od zeleného stola ľuďmi, ktorých väčšina reálne pri lôžku pacienta nikdy nestáli a zdravotnú starostlivosť neposkytovali, a začalo sa to budovať bez toho, aby tá úvodná komunikácia, ktorá je vždy dôležitá pri akejkoľvek príprave, bola s tými, ktorých sa to dotýkať má, pretože tento zákon sa dotýkať nemá Bratislavy, Košíc ani krajských miest, ale má sa dotýkať života v regiónoch, v ktorých mnohí z vás žijú, pretože dotýka sa väčšinou nemocníc, ktoré sú, ak nie väčšinou, takmer výlučne nemocnice, ktoré väčšinou sú v okresoch, ktoré majú už teraz relatívne vysokú nezamestnanosť, ktoré sú okrajové.
A dovolím si tvrdiť, že na základe zákona a prezentácie, kde sa hovorí, že 90 % obyvateľom Slovenska bude zaručená dostupná zdravotná starostlivosť do 30 minút. Aj to hovorí o tom, že 10 % obyvateľov Slovenska, a to ste zase vy, ktorí nežijete vo veľkých mestách, tá zdravotná starostlivosť zabezpečená v tomto dosahu nebude. Čiže tento zákon svojím spôsobom obetuváva časť obyvateľstva, ktorá žije už teraz v ťažko skúšaných regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, a práve v týchto regiónoch býva nemocnica tým nielen vo väčšine prípadov najväčším zamestnávateľom, ale aj výrazným stabilizačným prvkom života v regióne, preto keď hovorím, že úspech potrebuje podporu politickú, odbornú a, samozrejme, aj podporu ľudí, tak tu od začiatku, keď sa tento zákon začal komunikovať, tu prichádzalo opačne, prichádzal tu odpor a strach, pretože či je to Snina, Svidník, Kežmarok, Trebišov, je, my nevieme, ktoré nemocnice tam budú, lebo unikli nejaké zoznamy, ale niekto v tom zozname bude, kde sa bude meniť akútna starostlivosť na chronickú. No niekto tam byť musí, pretože sme si to dali ako Slovenská republika do Plánu obnovy, kde sme zadefinovali aj čísla, a číslo 40 % je v Pláne obnovy napísané.
A keďže tá komunikácia a celá príprava nešla, ako mala byť, vzbudila mimoriadny odpor, a aj preto, napriek tomu, že v Pláne obnovy je napísané, že súčasťou schválených cieľov do 31. 12. 2021 je aj, mal by byť aj nejaký zoznam nemocníc, tam sa doslova píše, že nemocnice typu A, sa povie, akú, aká úroveň zdravotnej starostlivosti sa tam bude poskytovať, a pretože ten odpor vznikol, tak sa povedalo, že sa zoznam nemocníc, ktorý je kľúčovým problémom v tomto zákone, posunie až po komunálnych voľbách, teda na koniec roka 2022. No a tým sa deje aj to, že tá neistota sa teda posúva o rok. Tá neistota reálne v praxi znamená, že už teraz majú riaditelia nemocníc, ktoré môžu byť potenciálne ohrozené, problém prijímať akéhokoľvek zamestnanca, pretože mladý lekár nepríde do nemocnice na akútne oddelenie, keď vie, že táto nemocnica sa môže zmeniť z akútnej na chronickú, a zároveň vie, že si nevie ani svoju špecializáciu urobiť práve v tejto nemocnici, pretože to oddelenie, chirurgia, interná aj gynekológia, pediatria, akékoľvek, neurológia, akýkoľvek akút... odbor s akútnymi lôžkami tam môže, môže zaniknúť.
Okrem tej stabilizácie regiónov je druhý problém aj to, že do mnohých nemocníc teda boli schválené v rokoch 2017, ’18, ’19 eurofondy, a nielen na chronické, ale väčšinou na poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti, čiže je tam päťročná udržateľnosť nevyhnutná, aby sme nemuseli nič vracať, ale aj to by sa dalo možno vyriešiť nejakými posuvnými... postupnými zmenami tak, aby sme, sme nevracali tieto peniaze, ale tým najväčším tlakom a ja som presvedčený, že ten zákon by si... mal dostať viac priestoru, je teda Plán obnovy a peniaze, ktoré máme z neho získať. Tým, že sme, že teda sa ohlásilo, že plán nemocníc, ktoré majú byť transformované, teda majú sa rušiť akútne lôžka a meniť na chronické, doliečovacie či rehabilitačné, bude až koncom roka 2022, tým pádom sa aj všetko, čo na to nadväzuje v Pláne obnovy, posúva, lebo potom, keď bude jasné, kde sa čo bude v nemocniciach meniť alebo rušiť, potom sa k tomu musí dostavať systém záchrannej zdravotnej služby, a až keď bude jasné, čo sa kde rušiť, bude rušiť, sa... sa bude vedieť, čo kde treba teda dobudovať. A hovorím to preto, lebo som presvedčený, že... (kýchnutie v sále) - na zdravie -, že v Pláne obnovy už teraz sme v situácii, že nebudeme stíhať termíny. A hovorím to preto, lebo keď si Plán obnovy prečítate, zistíte, že Slovenská republika tam má nejaké záväzky v I. aj v IV. kvartáli 2024, a to je to, že budú pripravené projektové dokumentácie alebo že bude pripravený už realizačný projekt aj s verejným obstarávaním, teda že sa začne stavať a že sa to dokončí tak, aby peniaze mohli byť do konca roka 2026 zaplatené.
Čiže na základe toho, ako to pomaly ide, ako sa to posúva, je reálny predpoklad, že tie peniaze aj tak sa využiť nestihnú. Nehovoríme už o stavbe nových nemocníc, kde ten proces obstarávania, ale vôbec celý proces získania povolenia na realizačný proces je veľmi dlhý, a teda som navrhol a stále si myslím, že schvaľovať tento zákona alebo schváliť ho dnes je predčasné, a keď je ochota zo strany nemocníc v regiónoch pracovať na systéme zmien akútnych lôžok na chronické, keď oni tvrdia, že si vedia predstaviť pripraviť nejaké návrhy z nie redukcie 11-tisíc akútnych lôžok na chron... a teda ich zmeniť na chronické, ale možno 4-5-tisíc, tak asi by sa to takto malo robiť a to je o tom, že ten dom, že tá veľká reforma stratifikácie by sa mala robiť od základov.
Opakujem, je to veľká zmena, ktorá zatiaľ narazila na veľký odpor, ktorý sa pri reálnych krokoch, keď sa niečo bude v regióne strácať, bude len zvyšovať.
Druhý problém je, že napriek tomu, že sa deklaruje, že je tam zahrnutá aj ambulantná starostlivosť, je tam zahrnutá iba čiastočne. Zahrnutie ambulantnej starostlivosti do akejkoľvek reformy musí byť komplexné nielen všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dospelých, ale aj špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Aj preto prišla výzva z Banskobystrického, Prešovského, Košického kraja, Lekárskeho odborového združenia, aby bola istota, že keď niečo bude zanikať, tak niečo bude vznikať, aby tá cesta pacienta a jeho liečba a diagnostika boli čo najoptimálnejšie a hlavne aby boli lepšie ako doteraz.
Samozrejme, aj tí ľudia v nemocniciach sa cítia dotknutí, lebo, opakujem, žiaden zoznam teda podľa ministerstva zatiaľ nie je, ale niekde sa tie lôžka transformovať budú musieť, a keby, pretože sme sa tu zaviazali v Pláne obnovy, a keď nepristúpime k revízii Plánu obnovy, tak tie peniaze, buď to urobíme nasilu, alebo tie peniaze nezískame. A preto je aj zlé to, že sa nezačalo pri akomkoľvek analýze a návrhu na ministerstve zdravotníctva začať komunikovať s regiónmi, lebo som presvedčený, že by sa cesta našla, tak ako sa svojho času našla v Kežmarku, kde sa nemocnica dohodla s okolitými nemocnicami, zrušili lôžkovú chirurgiu, otvorili tam jednodňovú chirurgiu, urobilo sa to k spokojnosti, dostali eurofondy na posilnenie inej časti a jednoducho to funguje. To znamená, že my keď niečo rušíme, a to robíme s tými, ktorých sa to týka, tak sa ten systém nájsť dá. Keď sa to robí zhora, analyticky, lebo v tabuľkách to sedí, tak potom je z toho takýto výsledok.
A chyba bola aj tá, že naozaj tí ľudia do tých regiónov neprišli, lebo možno si pamätáte problém Svidníka, kto išiel z Prešova do Svidníka, vie, že keď tam ide 5-tisíc kamiónov denne, môžte tam mať aj desaťkrát toľko sanitiek alebo záchrannej služby, tie sanitky tie kamióny nemajú predbehnúť ako v tých kľukatých cestách. Letecká záchranná služba - v Svidníckom okrese podľa pani primátorky je len 60 dní, keď sa lietať dá, čiže to sú praktické problémy, ktorý život v regiónoch prichádza a ktorý, bohužiaľ, ľudia, ktorí sa sústredili na túto reformu, nevzali, nevzali v úvahy.
Čiže ak sa ten zákon schváli, myslím si, že okrem nepokoja, zneistenia a ohrozenia stabilizácie života v regiónoch si sami môžme urobiť problém, a myslím si, že je stále čas na to, aby sa to posunulo, keď je ambícia z tých, ktorých sa to týka, spolupracovať a hľadať nejaké riešenie, asi by sme ich mali vypočuť a možno sa k tomu vrátiť na februárovej schôdzi, alebo kedy sa nejaký konsenzus nielen na tom, že kto bude schvaľovať a kto bude posledný, kto bude rozhodujúci a či rozhodnutie komisie pre ministra bude záväzné, alebo nie, a možno sa na to pozrieť komplexne, aby sa zavolala ambulantná sféra, do toho poskytovatelia vyšetrovacích zložiek, nemocnice, ktorých sa to týka, aby sa to naozaj začalo robiť z regiónu, kde k zmene dôjsť má.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.12.2021 18:22 - 18:26 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, ctený pán minister, kolegyne, kolegovia, ide o príspevok do rozpravy, ktorý má, má čisto odborný charakter, a poviem to aj preto, lebo tento zákon bol pripravovaný relatívne dlho, je to naozaj odborný zákon a napriek tomu sa... bolo potrebné dnes ešte dávať množstvo pozmeňujúcich návrhov, čo je vždy riziko, ešte keď sa pozmeňujúci návrh dáva do... v pléne, že sa nestihne skontrolovať poslancami v parlamente, a vždy je riziko toho, že sa tam niečo vyskytne, čo potom môže celému zákonu, v celom zákone urobiť problém. Videli ste, pani poslankyňa Kavecká tu čítala návrh zákona, pozmeňujúci návrh, ktorému teda naozaj nemohol rozumieť vôbec nikto.
Ale prejdem k tomu, čo považujem za problém a čo verím, že ma potom ešte pán poslanec Krajčí doplní a nejako to vyriešime. Bol som oslovený odborníkmi, ktorí robia v oblasti transfuziológie, že zákon vytvára stav, ktorý môže spôsobiť problém v Slovenskej republike. V súčasnej dobe, keď Slovensko vyváža plazmu dohodnutému spracovateľovi, tak tento je povinný mať zakategorizovaný liek v Slovenskej republike, čo v preklade znamená, že teda má súhlas k tomu, aby liek na Slovensku dodával, ten liek má danú úhradu a indikácie na diagnózy, ktoré má mať. Možno je to komplikované, ale naozaj je to dôležité preto, aby ten, kto slovenskú plazmu, ktorá je nadbytočná na Slovensku, vyváža preč za účelom ďalšieho spracovania a predaja (ruch v sále a zaznievanie gongu), aby lieky, ktoré z plazmy sa vyrábajú, aby sa na Slovensko reálne aj dodali. Okrem toho, že má ten liek registrovaný, má v zmluve aj podmienku, že na požiadanie Slovenskej republiky môže, resp. musí tento liek, ktorý sa vyrába z plazmy a je kategorizovaný u nás, dodať.
Bol som upozornený, že v tomto návrhu zákona ustanovenie, alebo resp. že tento zákon nepojednáva o tom, ako toto môže Slovenská republika zabezpečiť do budúcnosti, a teda že v prípade, že ktokoľvek dostane a bude mať zmluvu o vývoze plazmy zo Slovenskej republiky, že chýba nám záruka toho, že bude mať aj liek z plazmy na Slovensku kategorizovaný, a teda chýba nám záruka toho, že v prípade potreby lieku v Slovenskej republike nám ho dodá. A je to najmä preto, že lieky v Slovenskej republike, keď ich porovnáme s ostatnými krajinami Európskej únie, sú výrazne lacné. Máme špeciálny systém znižovania cien liekov, robíme referencovanie, a keby sme túto záruku nejako zmluvne alebo zákonne podchytenú nemali, tak sa môže stať, že sa oplatí tomu vývozcovi lieku tú plazmu predávať ďalej. A keď nebudeme mať, keď nebude nútený dodať liek z plazmy na Slovensko, tak sa mu to biznisovo vyplatí v iných krajinách oveľa viac.
Takže je to taký naozaj vyslovene odborný, odborný dotaz a žiadosť, aby sa na to myslelo, alebo keď sa to dá legislatívne upraviť, aby sa to legislatívne upravilo, aby, keď plazmu, ktorej tu máme viac, ako vieme spracovať a spotrebovať, vyvážame vonku, a teda dávame hocikomu, kto ju môže vyviezť mimo Slovenska a predať, spracovať, aby sme mali záruku toho, že budeme vedieť zohnať lieky z plazmy pre našich pacientov za ceny, ktoré sú tu dané, ktoré nie sú tak atraktívne napriek tomu, že biznisovo sa to tomu vývozcovi s dohodou oplatí inde, hej.
Čiže naozaj ide o to, aby sme si nevytvorili stav, keď nebudeme môcť dať lieky z plazmy od našich pacientov našim pacientom. Toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis