Príjemný, dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, ctený pán podpredseda vlády, dámy a páni, všetci sa určite zhodneme, že súčasný zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný zákon, už dávno nespĺňa požiadavky moderného stavebného zákona a musí byť zmodernizovaný a prispôsobený dnešným požiadavkám, a preto by som aj vo svojom vystúpení začal aj pozitívami, ktoré tento zákon obsahuje, a zároveň spomeniem aj to ale, teda to, čo si myslím a som presvedčený, aj preto, že som takmer osem rokov bol primátorom Košíc, čo by sme v tom zákone mali ešte upraviť.
Takže úprimne musím povedať, že aj v tomto zákone je... a je to jeden z mála koaličných zákonov, ktorý môže v jednej oblasti posunúť Slovensko vpred, samozrejme, keď odstránime to, čo pretrváva možno ako najväčší rozpor zo strany samospráv.
Pozitíva sú určite v zjednodušení procesu povoľovania stavieb, v odstránení dvojstupňového povoľovania stavieb zo súčasného územného rozhodnutia a stavebného povolenia na navrhované rozhodnutie o stavebnom zámere. Prínosom je určite aj elektronizácia a digitalizácia celého povoľovacieho procesu vrátane zabezpečenia vyjadrení dotknutých orgánov a účastníkov konania. Prínosom bude stanovenie lehôt na vyjadrenie dotknutých orgánov a inštitúcií, teda účastníkov prerokovania a pripomienkového konania k stavebnému zámeru. A pozitívnom je aj sprísnenie postupu stavebných úradov v prípade realizácie stavieb bez povolenia, bez právoplatného povolenia a v prípade nedodržania predpísaných postupov pre povolenie stavby počas realizácie stavby a pred kolaudáciou.
Samozrejme, je to všetko to, čo bežný človek, stavebník, či menší, alebo väčší, vníma pozitívne, lebo sú to tie základné zádrhele, ktoré, v súčasnosti pri akomkoľvek konaní sa s nimi stretávame bez ohľadu na to, či robíme menšiu stavbu, alebo je to stavba, ktorá je väčšieho rozsahu, a robia ju teda tak hrozne pomenúvaní včera pánom poslancom Šíblom - developeri. Nie všetci developeri sú kliatbou tohto štátu, chcem upozorniť.
Musíme ale doriešiť aj to, aby sme našli nejaký súlad s tými, ktorí nás reprezentujú. Myslím teraz najmä Združenie miest a obcí Slovenska, pretože toto združenie má svojich členov, 2 784 samospráv. Aj je tam aj veľká väčšina miest, no a ony stále trvajú na presvedčení, že táto právna úprava by výrazne poškodila slovenské mestá a obce a mohla by negatívnym spôsobom ovplyvniť ich vzhľad. Nechcem ich vyjadrenia komentovať, ale by som chcel požiadať predkladateľa, teda alebo resp. navrhovateľa, keby tento zákon bol posunutý do druhého kola, aby sa snažil s týmito pripomienkami vysporiadať práve kvôli tomu, že zákon, ktorý sa dotýka naozaj každého z nás, obyvateľa, starostu, ale aj ľudí, ktorí riadia tento štát, by mal byť prijatý, ak sa dá, v čo najväčšom konsenze a z hľadiska miest a obcí by stále mala byť možnosť, aby, aby vedeli, keď to má ratio a nie je to len o emócii, vložiť nohu do dverí, aby sa v danom území, mnohé z území, najmä malé mestá alebo malé obce nemajú územné plány ani ich nevedia zrealizovať v dostatočne rýchlom čase.
Mesto Košice má takisto územný plán starý 40 rokov. Pustili sme sa do zmeny územného plánu. Je to proces na tri, päť, možno sedem rokov. Je problém nájsť urbanistov, ktorí, tých starých urbanistov, ktorí ešte vedia, ako sa územné plánovanie robí, pretože doba prináša zmeny aj v tejto oblasti. Už len koniec ku Košiciam, bohužiaľ, nové vedenie mesta tento územný plán stoplo.
Čiže toto sa môže stať hocikde inde, a preto je dôležité, aby sme na to mysleli a snažili sa teda dať aj časopriestor, tam, kde sa dá, pritlačiť, mať dostatok financií, ale hlavne myslieť na naše mestá a obce a na ich vôľu v tomto zákone byť partnermi a nie štatistami v niektorých situáciách.
Druhá vec, ktorá možno nie je podstatná, je to len návrh pre pána podpredsedu vlády, aby sme teda nemenili ministerstvo dopravy a výstavby na ministerstvo dopravy. Je to možno detail, ale tiež môže ušetriť nejaké zdroje. Som toho názoru, že táto právna úprava je nevhodná, pretože vlastne vypadáva iba jedno písmeno - j), stavebný poriadok a územné plánovanie okrem ekologických aspektov vypadáva z kompetencií ministerstva dopravy, ale ostáva tam stavebná výroba, stavebné výrobky, tvorba a uskutočňovanie bytovej politiky, poskytovanie štátnej prémie k stavebnému sporeniu, tvorba a uskutočnenie politiky mestského rozvoja. Čiže pokiaľ tieto kompetencie ostávajú v oblasti ministerstva dopravy, tak asi by to malo byť aj ministerstvo dopravy, aj, aj výstavby, nehovoriac o tom, že aj zmena názvu úradu, všetkých pečiatok, tabuliek, vizitiek, propagačného materiálu je zbytočne vyhodených pár stotisíc eur, čiže to je len na zamyslenie, aby sa ministerstvo dopravy a výstavby teda ponechali v názve.
Ďalšia pripomienka sa týka informačného systému územného plánovania výstavby. Tento bod je od začiatku plánovaný ako integrálna súčasť procesov územného plánovania a stavebného konania. Samozrejme, bez podpory informačného systému nie je možné tieto procesy realizovať. V zákone je všeobecný popis bez konkrétnych predstavení jednotlivých krokov a vzorov, čiže o celkovej informovanosti jednotlivých úradov, ktoré už teraz musia mať vstupné informácie, o tých procesoch ani nehovorím, no, a preto aj tu je to mimoriadne dôležitá oblasť, na druhej strane z praktického fungovania je to aj mimoriadne komplikovaná oblasť, ktorá takisto nepôjde zo dňa na deň. Vieme, ako stavebné úrady v papierovej forme fungujú. Je to vec technického vybavenia, hardvéru, softvéru, je to vec aj personálneho vybavenia, ľudí, ktorí s tým pracujú. Čiže je to niečo, čo všetkému výrazne pomôže. Na druhej strane je to zároveň vec, ktorá si bude vyžadovať obrovské zdroje, úsilie a asi aj čas. Čiže toto by malo byť niečo, na čo by sme sa mali sústrediť a čo by malo byť aj veľmi intenzívne podporené aj, aj finančne. Príprava špecializovaného softvéru.
Samozrejme, otázka, čo pretrváva, je Urbion, teda správca. Bolo deklarované, že teda mal by byť správcom štát. Tak to je dôležité aj z môjho pohľadu, aby aj odznelo, že tým štátom, že ten štát tým správcom aj ostane a nebude tá možnosť, aby sa to zo štátu dostalo na inú, na nejaký, na nejakú právnickú tú osobu, to je, to je dôležité pre kľud, pre to, lebo ten štát si požíva stále nejakú dôveru v takýchto administratívnych činnostiach.
No a čo vidíme za problém, až sa to teda nezmenilo alebo nezmení, sú poplatky za povolenie stavby. Je to dobré, lebo problém, problém, čo je vnímaný najmä zo strán samospráv, je zvyšovanie poplatkov za územné rozhodnutie, stavebné povolenie či pre rodinné domy, alebo bytové domy, alebo pre iné, iné oblasti, kde o navrho... bola, hovorilo sa o navrhovanej sume 1,25 %. Tu len chcem upozorniť, že keby sa to, keby sa to nezmenilo, Maďarsko má na úrovni zhruba 0,12 % z realizácie stavby, Poľsko 0,045, čiže treba myslieť na to aj v súčasnej dobe napätej cenovej politiky pri predaji bytov kvôli nedostatku, aby sa to ešte neprevalilo do tej poslednej, do tej poslednej sumy.
No a chcem sa ešte veľmi krátko vrátiť k tým, teda ktorí sa ozývajú najviac, teda mestá a obce. Neviem, či ešte v tejto miere, ale verím, že stále je možnosť nájsť konsenzus, lebo pred viac ako dvadsiatimi rokmi sa z rozhodnutia štátu stali mestá a obce stavebnými úradmi, teda robia prenesený výkon štátnej správy a bolo to zdôvodňované práve tým, že tieto subjekty sú najbližšie k aktivitám občanov, sú najbližšie v regióne v danom území a trvalo niekoľko rokov, kým sa naozaj vybudovali na plne funkčné stavebné úrady vrátane všetkého, čo majú mať, aj personálneho stavu, a v súčasnosti sú naozaj plne funkčné, preto je aj pochopiteľné, že mestá a obce sa bránia, keď im táto kompetencia je odoberaná, je centralizovaná, ale na druhej strane som presvedčený, že aj mestá, aj obce sú ochotné hľadať kompromis a riešenie, ktoré bude v prospech obyvateľov, ale nechcú byť v tomto celom procese vynechané.
Čiže keď sa vyrieši ten hlavný argument v tomto stavebnom zákone, postavenie miest a obcí, keď sa zachová racionálna miera možnosti vstúpiť do tohto konania, alebo ho aj zastaviť pri nespochybniteľných dôvodoch, tak myslím si, že tento zákon by po vyriešení tohto základného problému mohol priniesť aj pozitíva pre všetkých nás.
Ďakujem pekne.