Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, príjemný deň prajem.
Vážený pán podpredseda, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení, teda ako to bolo uvedené, zákon 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Navrhuje sa zmena zákona o odmeňovaní týchto zamestnancov, ktorou sa zvýši tarifný plat pre zamestnancov v školstve o 10 %. Zmena sa dotýka pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov, učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a taktiež všetkých nepedagogických zamestnancov, ktorých zamestnávateľom sú školy, školské zariadenia, verejné vysoké školy a štátne vysoké školy, Slovenská akadémia vied a verejné výskumné inštitúcie, základné umelecké školy, materské školy či jazykové školy a iní zamestnávatelia v oblasti školstva a vedy.
Myslím si, že nemusíme dlho rozprávať o tom, že Slovenskú republiku a jej obyvateľov v ostatnom období postihli zásadné negatívne ekonomické javy - zdražovanie cien potravín, cien energií, pohonných hmôt, bezprecedentná vysoká úroveň inflácie, ktorá teda prekračuje hranicu 10 %. Rastie aj priemerná mzda zamestnanca, ale rast priemernej mzdy sa netýka skupín obyvateľstva, ktorým je mzda určená pevnou sumou v tabuľke a nie je navyšovaná prirodzeným spôsobom. A takouto skupinou veľkou sú práve pedagogickí zamestnanci, zamestnanci v školstve, aj výskumní pracovníci, ale aj zamestnanci nie pedagogickí, kde je výška platu často na hranici minimálnej mzdy. No a preto, že tabuľkou je urobené také prirodzené brzdenie rastu miezd, práve preto dávame tento návrh, pretože naposledy boli výraznejšie zdvíhané mzdy v roku 2010 ešte za vlády Petra Pellegriniho o 10 % a keďže sa radikálne alebo nejaké výraznejšie zvyšovania miezd v roku 2022 neplánujú, dávame, dávame tento návrh.
Návrh zákona teda prináša desaťpercentné navýšenie tarifných platov a považujeme to za absolútne oprávnenú požiadavku zamestnancov v školstve, pretože reálne nezvyšuje hodnotu ich mzdy, ale iba dorovnáva výšku aktuálnej inflácie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a preto prosím o jeho podporu.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa, aj ja som presvedčený, že pacienti a ja som ani nezažil, že by Asociácia na ochranu práv pacientov nejaký liek alebo niečo propagovala. Aj keď zrovna daná firma jej nejaké euro dá, čiže myslím si, že oni nebudú mať problém s tým, aby zverejnili čokoľvek, čo sa ich financovania týka, však toto nie sú milióny, to sú naozaj drobné, ktoré musia mať na svoju prevádzku a ideálne by bolo naozaj, keby sa tieto malé peniaze vyriešili cez štát, a tým pádom by sa vylúčila akákoľvek možnosť ovplyvňovania.
Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, preto som povedal, že naozaj je podstatný pre nás iba obsah, nič iné, vznikali aj večer, aj v noci nejaké, ja by som bol možno rád, keby ste si najmä vy v koalícii vydiskutovali, keď máte nejaké diskrepancie, lebo keď tým výsledkom má byť iba zlepšenie prístupu pacienta k liekom, tak to podporiť treba. A keď je tam nejaký iný problém, ktorý si myslíš ty, že je v niečom problém a kolega alebo kolegyňa z inej strany koaličnej, tak určite sa, tak tá pravda je len jedna. Či ten pacient ten liek dostane, alebo nedostane a či bude mať najväčšiu dostupnosť liekov z najnižšími doplatkami alebo bez doplatkov. O nič iné nejde. A keď sa vám toto podarí, my budeme hlasovať. Aj dvakrát stlačím za. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, ctený pán predsedajúci.
Vážený pán minister, ctené dámy a páni, moje vystúpenie bude veľmi krátke, len chcem upozorniť na niektoré momenty, ktoré sprevádzali vznik tohto zákona.
Myslím si, že nielen my v HLAS-e - sociálna demokracia, ale aj mnohí opoziční poslanci chcú návrh zákona podporiť, pokiaľ prejdú pozmeňujúce návrhy, ktoré budú zabezpečovať lepšiu dostupnosť liekov pre pacienta. Hovorím to preto, lebo keď zákon vznikal, keď ho prvýkrát predstavilo ministerstvo, bol veľmi pozitívne prezentovaný a aj pacientske organizácie ho vnímali ako pozitívny krok dopredu. Potom niekedy po hospodárskej a sociálnej rade došlo k niektorým zmenám, naraz zo zákona vypadlo to, čo bolo podstatné pre to, aby sme mali lieky dostupné nielen inovatívne, ale aby sa nám nestrácali z trhu generiká a potom začala kaskáda možných vylepšení a pozmeňujúcich návrhov.
Myslím si, že tento zákon môže byť výrazne pozitívny pre pacientov, ale musia byť splnené podmienky toho, že to, čo sa v tom procese, čo bolo a čo vypadlo, sa tam vráti a ten jediný výsledok, ktorý budeme sledovať aj my a myslím si, že aj celá opozícia a verím, že aj koalícia, bude to, aby liek bol pre pacienta dostupnejší. Nič iné. Nám je úplne jedno, čo si myslia firmy, či generické či originálne, my chceme to, aby lieky boli a boli dostupné.
Na to, aby sme lieky mali a boli dostupné a ešte sme na tom aj ušetrili, aby sme mali na inovatívne lieky, potrebujeme mať generiká, ktoré prídu na trh a nebude sa nám stávať to, čo sa nám stáva teraz, že aj keď máme generiká, ktoré sú bez doplatkov, tak reálne dostupné nie sú, lebo sme tak malá krajina, že sa firmy rozhodnú nezakceptovať trojprahový vstup a jednoducho odídu, čiže my tie generiká musíme mať, aby sme ušetrili. A to, čo ušetríme, vieme vložiť do inovatívnych liekov. Čiže toto je prvá podmienka, ktorá zachovaná musí byť. Keď prídu pozmeňujúce návrhy, ktoré umožnia aj iným firmám znižovať ceny tak, aby sa dostali na úroveň bez doplatkov alebo s minimálnym doplatkom, tiež to radi podporíme. Preto je podstatné to, aký to bude mať dopad na pacienta.
Ďalšia vec, ktorá je potrebná, sú financie, máme dôvodovú správu s finančnými dopadmi. Aj to je podstatné, aby ministerstvo malo peniaze na to, aby zvládlo ten finančný nárok, ktorý vstup nových liekov prinesie, pretože nepredpokladáme, že z generík sa ušetrí až toľko, aby tých liekov bolo viac. Potom je dôležité, aby sme mysleli na to, že máme aj nejaké riziká zadefinované v zákone, napríklad 1,9 % na liek, na výnimky, tiež musíme si byť istí, že keď to 1,9 %, ktoré je určené na výnimky z hľadiska finančného limitu, sa prekročia, aby sme s tým vedeli niečo robiť, lebo sa nám môže stať, že keby sme, keby tých výnimiek bolo viac z objektívnych dôvodov, tak ten liek môže byť nedostupný a možno tým otáznikom stále zostáva aj to, alebo jeden z dôvodov, prečo tu včera boli pacienti z, teda zástupcovia z Asociácie na ochranu práv pacientov a to, aby sme ich opäť vrátili do procesu posudzovania liekov, do kategorizačnej komisie a iných poradných orgánov, pretože faktom je, že tieto organizácie neziskové sú v súčasnosti financované aj z účastníkov farmabiznisu alebo farmapriemyslu, ale nerobia to preto, lebo majú veľa peňazí a chcú ich mať ešte viac, robia to preto, lebo to financovanie nie je vyriešené inak, čiže keby sme, zatiaľ to v zákone vyriešené nie je, ale pokiaľ, ja si myslím, že my musíme mať zástupcov neziskových organizácií pacientskych v procesoch posudzovania, tak pokiaľ sme im nedali peniaze na to, aby mohli fungovať, tak ich jednoducho do tohto systému vráťme. Lebo keď dostanú čo i len euro z farma firmy alebo od výrobcov zdravotníckej pomôcky, už sa zúčastňovať procesu napríklad kategorizácie nemôžu.
Ale vravím, oni iné peniaze nemajú, čiže je tam, keď prejdú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v prospech pacientov a o ktorých sú aj pacientske organizácie presvedčené, že sú v poriadku, tak radi to podporíme, myslíme na to, že ich musíme do procesu vrátiť, myslíme na finančné riziká, myslíme na to, že pán štátny tajomník, ktorý má celý tento proces na starosti a potrebuje na to podľa vyjadrení ministerstva zhruba 18 ľudí, zatiaľ nemá euro ani na jedného človeka, pretože zmluvy majú uzatvárať teraz nie poisťovne s firmami, ale ministerstvo, čiže nemá na to ani jedného a ten proces nemôže kvôli tomu stáť a keď sa toto všetko dnes podarí, tak to naozaj v prospech pacienta bude. Čiže každý pozmeňujúci návrh, ktorý zasiahne do ceny lieku, do dostupnosti lieku, určite vyvolá akciu a reakciu, či to bude generická, originálna alebo iná, ale pokiaľ tým výsledkom bude to a pozmeňujúce návrhy, ako som včera videl v médiách sa tvorili zrejme ešte v noci, pán kolega Krajčí to vravel v telke, že ešte sa stále pracuje, tak pokiaľ výsledkom tých pozmeňujúcich návrhov bude zlepšenie dostupnosti pacienta pre liek, tak ich určite podporíme.
Problém je trochu v tom, že ide to znova veľmi narýchlo a veľmi neskoro. Myslím si, že málokto si dokázal pozrieť alebo málokto dokáže naštudovať to, čo bude dnes prednesené, ale ja dôverujem aj tým kolegom, ktorí budú dávať pozmeňujúce návrhy, že tým jediným cieľom bude len to, aby sme mali liek pre našich pacientov dostupných, či generiká, či originály v čo najkratšom možnom čase, aby to malo ministerstvo zafinancované, aby mal kto uzatvárať zmluvy, aby to mal kto posudzovať a hlavne aby sme pacientov vrátili do procesu posudzovania a aby aj oni mali minimálne 1 hlas, ktorý ich bude zastupovať v tomto komplikovanom procese vstupu liekov na slovenský trh.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Erik, začnem reakciou na tvoje vystúpenie, tým, čo si končil. Táto vláda peniaze má, ale dôchodcom ich nechce dať. Pretože okrem daňových nadpríjmov, okrem rekordných zadlžovania Slovenska, teda 15 mld., ktoré naviac majú a míňajú a nikto nevie načo, robila tu predsa aj celosvetové experimenty ako testovanie za 800 mli., rozličné bonusy. Ale keď ide o seniorov, keď ide o 1,1 mil. ľudí, tak im nechce dať nič.
Ja som veľmi zvedavý, ako bude reagovať minister práce, pretože tvrdil, že pokiaľ by sa naozaj situácia vyvíjala tak, že seniori nebudú mať peniaze, že si vie predstaviť nejakú podporu, tak ja mu už teraz rovno odkazujem, že si neviem predstaviť, akoby tento zákon on ako minister práce a sociálnych vecí mohol nepodporiť. Pretože rast cien potravín, ktoré teda naozaj idú do rekordných výšok, ceny energií, ceny bežných životných nákladov rastú a budú rásť aj naďalej. Takže toto je zákon nie o pomoci dôchodcov, ale toto je zákon, ktorý môže zachrániť dôchodcov, aby prežili aspoň na tej úrovni, ktorú teraz majú, čiže nie je to žiadna extra pomoc, je to záchranné koleso preto, aby zvládli to, čo sa na nich zo všetkých strán valí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec, pán primátor. Aj navrhovateľ, aj spravodajca sú primátori miest okresných a naozaj tento zákon je čisto apolitický, je len o obsahu. Fakt je, že to riešenie sa hľadalo dlho, pretože tento problém je tu už naozaj mnoho rokov, môžem povedať niekoľko desiatok rokov a toto je riešenie, ktoré je najjednoduchšie a ktoré je prvým krokom, lebo tých problémov s pozemkami majú mestá a obce veľa.
Máme približne 2 900 miest a obcí na Slovensku a tento problém, problém pozemkov v intraviláne obcí, ktoré patria štátu, sa dá vyriešiť najjednoduchšie, lebo štát to dá štátu, ktorý stelesňujú v našich regiónoch mestá a obce. A bolo tu spomenuté aj jedno z košických sídlisk. Naozaj najmä výstavba, ktorá sa uskutočňovala na prelome okolo roku ´89, po roku 89, vybudovali sa mnohé sídliská, mnohé investície, mnohé investície na majetku miest a obcí a tieto ostali na pozemkoch štátu. Sú to, ako tu boli spomínané, investície, ktoré chcú obce robiť, ktoré nemôžu robiť na pozemkoch, ktoré im nepatria. Je to zároveň obrovská záťaž v súčasnosti aj na obce, aj na štát, pretože sa musia vybavovať povolenia. Tá komunikácia a mnohé investície, ktoré by mohli ísť do našich miest a obcí, sa takto brzdia. Čiže je to riešenie, ktoré neprinesie nikomu žiadnu stratu, ktoré prinesie obyvateľom miest a obcí obrovský benefit, ktoré nezaťaží mestá a obce finančne, pretože vieme, že v budúcom roku, pokiaľ prejde navrhovaná legislatíva z dielne ministra financií, budú mať mestá a obce obrovský problém prežiť, aj keby sa im zrovna zachovali ich rozpočty, pretože tie náklady, ktoré majú na energie a na prevádzku, výrazne narastajú. Takže je to riešenie, ktoré nie je dôvod nepodporiť.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán predseda, keď mám zhrnúť tvoj prejav, tak v tomto procese sú iba pochybnosti, pochybnosti a pochybnosti. A keď sa tu toľko hovorí o chlebe a hrách, tak keď táto vláda nevie dať ľuďom chlieb, tak im podhodila špinavé politické hry. Naozaj sa nachádzame v situácii, keď toto rokovanie Národnej rady, tento proces, lebo to je proces, čo sa tu chystá, a rozhodovanie, ktoré má byť urobené čisto politicky, nesie všetky známky politického procesu, kde nie je zaručená žiadna spravodlivosť. A v tomto procese a v tomto období a v tomto čase, keď sa nedá vôbec hovoriť o tom, že by sa tu pristupovalo k riešeniu problémov lege artis, nemôže mať nikto istotu, že hlasovanie v Národnej rade bude spravodlivé.
A tak ako si povedal, že nejde len o opozičných poslancov, aj keby sa to dialo koaličnému poslancovi, tak v tomto čase by nikto z nás nemohol zahlasovať za vydanie pred súd, ktorý má rozhodovať o väzbe.
Naozaj táto vláda nezvláda riadenie štátu, nezvláda riešenie základných problémov ľudí, rekordné zdražovanie, blížia sa nám sociálne nepokoje, keď ľudia nebudú, zvládnuť, nedokážu finančne zvládnuť ani bežný chod vlastného života. A v tomto čase je jediné riešenie, ktoré táto vláda vie dať, zaútočiť na opozíciu. Ale ja verím, že aj toto hlasovanie, že vyhrá zdravý rozum aj u niektorých koaličných poslancov, ale bojím sa toho, čo príde, keď sa to raz zmení. Porušujú všetky pravidlá a nastavujú situáciu, na ktorú musia doplatiť. Ako sa hovorí, revolúcia požiera vlastné deti. Myslím si, že toto by malo byť memento aj pre všetkých koaličných poslancov.

Milá Denisa, minister Mikulec ešte v piatok tvrdil, že bude hrdo čeliť odvolávaniu. Myslím, že ho všetci vidíte, ako tu hrdo stojí, sedí a čelí. Nebudem sa venovať tomu, ako nezvládol utečeneckú krízu, to každý vie. Ako ju zaregistroval až po niekoľkých dňoch, pretože v prvých dňoch sme ho ani nevideli, tak ako väčšinou času počas jeho pôsobenia na poste ministra a nebudem riešiť ani to, že jeho štátny tajomník teda išiel krízu riešiť dištančne z dovolenky na Mauríciu, hoci obaja mali byť na hraniciach od prvých dní.
Mňa zaujala zmluva na nákup poschodových postelí a matracov, päťsto poschodových postelí a tisíc matracov pre utekajúcich občanov z Ukrajiny, ktorú zverejnil takmer mesiac po tom, čo kríza začala. Čiže mesiac, napriek tomu, že tu prichádzali tisíce občanov, nerobil nič. No a keď ju už zverejnil, tak sa zistilo, že to, čo zverejnil, bolo absolútne predražené. Posteľ, ktorú si každý nájde v googli, poschodovú posteľ za 139 alebo za 177 eur, minister Mikulec objednal za 246 eur a keď sme ho na to upozornili, tak nás obvinil, že klameme, lebo nevieme čítať zmluvu, pretože musí ísť o posteľ, ktorá sa dá rozložiť na dve jednoposchodové postele, a keď si tú zmluvu pozriete, nič také sa tam nepíše. Na jednej obyčajnej objednávke urobil predražený nákup o 50 %. A dokonca ešte ani to neurobil, pretože napriek tomu, že využil situáciu a povedal, že treba konať na priamo a urobiť to rýchlo, tak doteraz dokonca ani tie postele, ani tie matrace neobjednal.
Toto odvolávanie je len vyvrcholením zlyhania ministra vnútra na jeho poste od jeho prvého dňa po posledný vo všetkom, na čo siahol, aj na to, na čo nesiahol a mal.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Denisa, naozaj ďakujem za mimoriadne kultivovaný prejav a korektný aj k politickej opozícii, až príliš korektný, lebo naozaj si to oni svojimi vystupovaniami ani činmi nezaslúžia. A úplne faktograficky. Bolo tu úplné ticho, na to naozaj nikto nemohol zareagovať nejakým protichodným názorom, lebo to boli samé fakty, ktoré sa týkajú obludnej činnosti, ktorá sa deje v polícii. Aj na základe reakcií opozičných, koaličných poslancov vidno, že úplne rezignovali na obhajobu ministra Mikulca. Zaňho sa nepostavil už nikto. Aj v tých pár faktických poznámkach, ktoré tu odzneli, sa zaňho nikto nepostavil. Každý tu rieši rozličné bludy na vrchole s keltskými pamiatkami, ktoré, mimochodom, sú úplne zachované, ale nikto sa ho, pani bývalá ministerka, nezastal. Lebo jeho sa zastať nedá. Pôsobenie Mikulca na ministerstve vnútra je čiernou stránkou histórie ministrov a navždy aj ostane. Lebo to, čo sa deje teraz, sa nikdy historicky nedialo.
A naozaj by som dal do kontrastu tvoj prejav, naozaj rozvážny, kultivovaný, s tým, čo tu prebiehalo v piatok. To by som naozaj doporučil zostrihať a ukázať, ako vystupuje opozičný poslanec a ako vystupuje psycho. Lebo to, čo tu bolo, to patrí do psychiatrickej liečebne, v piatok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Tak, Peter, držím ti palce, aby si dokázal odpovedať na tieto konkrétne slova obrany na ministra Mikulca, ktoré opozícia používala vo svojich vystúpeniach, pretože ani slovo, nikto z vás nepovedal ani slovo na obranu Mikulca, nikto, lebo on je neobrániteľný.
A keď sa pohoršujeme nad vyjadreniami vyšetrovateľov, no, ryba smrdí od hlavy, tak sa vyjadrujú vyšetrovatelia, ako sa vyjadrujú aj ich nadriadení na čele s Mikulcom.
Jediný, kto teda sa chcel zastať pána Mikulca, aj keď som to najprv nepochopil, bola pani poslankyňa Kozelová, pretože naozaj spomínala... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prosím, pán poslanec, reagujte na pána Pellegriniho.

Raši, Richard, poslanec NR SR
Chcem poprosiť, Peter Pellegrini, aby si uznal reakciu pani poslankyne Kozelovej, pretože naozaj iba keltské pamiatky stoja za ministrom Mikulcom. Už iba keltské, aj tie sa postupne rúcajú.
Pán poslanec Kazda, máte asi ťažké ráno, lebo to bola úplná disharmónia myšlienok, čo ste povedali. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, reagujte na pána Pellegriniho! (Povedané súbežne s rečníkom.)

Raši, Richard, poslanec NR SR
A na záver by som teda zareagoval (povedané súbežne s predsedajúcim) na príhovor pána Petra Pellegriniho.
Inak som rád, pán podpredseda, že teraz si tak všímate, lebo ináč keď tu bludy rozprávajú ostatní poslanci koaliční, tak to ignorujete.
Čiže keď tu odznelo, Peter, že každý si musí pomôcť, ako vie. Tak, samozrejme, pri tejto vláde si každý musí pomôcť, ako vie. A ja by som doplnil ešte pre všetkých Slovákov, kým túto vládu máme, zachráň sa, kto môžeš, ako vieš.
Ďakujem pekne.

Príjemný, dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, ctený pán podpredseda vlády, dámy a páni, všetci sa určite zhodneme, že súčasný zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný zákon, už dávno nespĺňa požiadavky moderného stavebného zákona a musí byť zmodernizovaný a prispôsobený dnešným požiadavkám, a preto by som aj vo svojom vystúpení začal aj pozitívami, ktoré tento zákon obsahuje, a zároveň spomeniem aj to ale, teda to, čo si myslím a som presvedčený, aj preto, že som takmer osem rokov bol primátorom Košíc, čo by sme v tom zákone mali ešte upraviť.
Takže úprimne musím povedať, že aj v tomto zákone je... a je to jeden z mála koaličných zákonov, ktorý môže v jednej oblasti posunúť Slovensko vpred, samozrejme, keď odstránime to, čo pretrváva možno ako najväčší rozpor zo strany samospráv.
Pozitíva sú určite v zjednodušení procesu povoľovania stavieb, v odstránení dvojstupňového povoľovania stavieb zo súčasného územného rozhodnutia a stavebného povolenia na navrhované rozhodnutie o stavebnom zámere. Prínosom je určite aj elektronizácia a digitalizácia celého povoľovacieho procesu vrátane zabezpečenia vyjadrení dotknutých orgánov a účastníkov konania. Prínosom bude stanovenie lehôt na vyjadrenie dotknutých orgánov a inštitúcií, teda účastníkov prerokovania a pripomienkového konania k stavebnému zámeru. A pozitívnom je aj sprísnenie postupu stavebných úradov v prípade realizácie stavieb bez povolenia, bez právoplatného povolenia a v prípade nedodržania predpísaných postupov pre povolenie stavby počas realizácie stavby a pred kolaudáciou.
Samozrejme, je to všetko to, čo bežný človek, stavebník, či menší, alebo väčší, vníma pozitívne, lebo sú to tie základné zádrhele, ktoré, v súčasnosti pri akomkoľvek konaní sa s nimi stretávame bez ohľadu na to, či robíme menšiu stavbu, alebo je to stavba, ktorá je väčšieho rozsahu, a robia ju teda tak hrozne pomenúvaní včera pánom poslancom Šíblom - developeri. Nie všetci developeri sú kliatbou tohto štátu, chcem upozorniť.
Musíme ale doriešiť aj to, aby sme našli nejaký súlad s tými, ktorí nás reprezentujú. Myslím teraz najmä Združenie miest a obcí Slovenska, pretože toto združenie má svojich členov, 2 784 samospráv. Aj je tam aj veľká väčšina miest, no a ony stále trvajú na presvedčení, že táto právna úprava by výrazne poškodila slovenské mestá a obce a mohla by negatívnym spôsobom ovplyvniť ich vzhľad. Nechcem ich vyjadrenia komentovať, ale by som chcel požiadať predkladateľa, teda alebo resp. navrhovateľa, keby tento zákon bol posunutý do druhého kola, aby sa snažil s týmito pripomienkami vysporiadať práve kvôli tomu, že zákon, ktorý sa dotýka naozaj každého z nás, obyvateľa, starostu, ale aj ľudí, ktorí riadia tento štát, by mal byť prijatý, ak sa dá, v čo najväčšom konsenze a z hľadiska miest a obcí by stále mala byť možnosť, aby, aby vedeli, keď to má ratio a nie je to len o emócii, vložiť nohu do dverí, aby sa v danom území, mnohé z území, najmä malé mestá alebo malé obce nemajú územné plány ani ich nevedia zrealizovať v dostatočne rýchlom čase.
Mesto Košice má takisto územný plán starý 40 rokov. Pustili sme sa do zmeny územného plánu. Je to proces na tri, päť, možno sedem rokov. Je problém nájsť urbanistov, ktorí, tých starých urbanistov, ktorí ešte vedia, ako sa územné plánovanie robí, pretože doba prináša zmeny aj v tejto oblasti. Už len koniec ku Košiciam, bohužiaľ, nové vedenie mesta tento územný plán stoplo.
Čiže toto sa môže stať hocikde inde, a preto je dôležité, aby sme na to mysleli a snažili sa teda dať aj časopriestor, tam, kde sa dá, pritlačiť, mať dostatok financií, ale hlavne myslieť na naše mestá a obce a na ich vôľu v tomto zákone byť partnermi a nie štatistami v niektorých situáciách.
Druhá vec, ktorá možno nie je podstatná, je to len návrh pre pána podpredsedu vlády, aby sme teda nemenili ministerstvo dopravy a výstavby na ministerstvo dopravy. Je to možno detail, ale tiež môže ušetriť nejaké zdroje. Som toho názoru, že táto právna úprava je nevhodná, pretože vlastne vypadáva iba jedno písmeno - j), stavebný poriadok a územné plánovanie okrem ekologických aspektov vypadáva z kompetencií ministerstva dopravy, ale ostáva tam stavebná výroba, stavebné výrobky, tvorba a uskutočňovanie bytovej politiky, poskytovanie štátnej prémie k stavebnému sporeniu, tvorba a uskutočnenie politiky mestského rozvoja. Čiže pokiaľ tieto kompetencie ostávajú v oblasti ministerstva dopravy, tak asi by to malo byť aj ministerstvo dopravy, aj, aj výstavby, nehovoriac o tom, že aj zmena názvu úradu, všetkých pečiatok, tabuliek, vizitiek, propagačného materiálu je zbytočne vyhodených pár stotisíc eur, čiže to je len na zamyslenie, aby sa ministerstvo dopravy a výstavby teda ponechali v názve.
Ďalšia pripomienka sa týka informačného systému územného plánovania výstavby. Tento bod je od začiatku plánovaný ako integrálna súčasť procesov územného plánovania a stavebného konania. Samozrejme, bez podpory informačného systému nie je možné tieto procesy realizovať. V zákone je všeobecný popis bez konkrétnych predstavení jednotlivých krokov a vzorov, čiže o celkovej informovanosti jednotlivých úradov, ktoré už teraz musia mať vstupné informácie, o tých procesoch ani nehovorím, no, a preto aj tu je to mimoriadne dôležitá oblasť, na druhej strane z praktického fungovania je to aj mimoriadne komplikovaná oblasť, ktorá takisto nepôjde zo dňa na deň. Vieme, ako stavebné úrady v papierovej forme fungujú. Je to vec technického vybavenia, hardvéru, softvéru, je to vec aj personálneho vybavenia, ľudí, ktorí s tým pracujú. Čiže je to niečo, čo všetkému výrazne pomôže. Na druhej strane je to zároveň vec, ktorá si bude vyžadovať obrovské zdroje, úsilie a asi aj čas. Čiže toto by malo byť niečo, na čo by sme sa mali sústrediť a čo by malo byť aj veľmi intenzívne podporené aj, aj finančne. Príprava špecializovaného softvéru.
Samozrejme, otázka, čo pretrváva, je Urbion, teda správca. Bolo deklarované, že teda mal by byť správcom štát. Tak to je dôležité aj z môjho pohľadu, aby aj odznelo, že tým štátom, že ten štát tým správcom aj ostane a nebude tá možnosť, aby sa to zo štátu dostalo na inú, na nejaký, na nejakú právnickú tú osobu, to je, to je dôležité pre kľud, pre to, lebo ten štát si požíva stále nejakú dôveru v takýchto administratívnych činnostiach.
No a čo vidíme za problém, až sa to teda nezmenilo alebo nezmení, sú poplatky za povolenie stavby. Je to dobré, lebo problém, problém, čo je vnímaný najmä zo strán samospráv, je zvyšovanie poplatkov za územné rozhodnutie, stavebné povolenie či pre rodinné domy, alebo bytové domy, alebo pre iné, iné oblasti, kde o navrho... bola, hovorilo sa o navrhovanej sume 1,25 %. Tu len chcem upozorniť, že keby sa to, keby sa to nezmenilo, Maďarsko má na úrovni zhruba 0,12 % z realizácie stavby, Poľsko 0,045, čiže treba myslieť na to aj v súčasnej dobe napätej cenovej politiky pri predaji bytov kvôli nedostatku, aby sa to ešte neprevalilo do tej poslednej, do tej poslednej sumy.
No a chcem sa ešte veľmi krátko vrátiť k tým, teda ktorí sa ozývajú najviac, teda mestá a obce. Neviem, či ešte v tejto miere, ale verím, že stále je možnosť nájsť konsenzus, lebo pred viac ako dvadsiatimi rokmi sa z rozhodnutia štátu stali mestá a obce stavebnými úradmi, teda robia prenesený výkon štátnej správy a bolo to zdôvodňované práve tým, že tieto subjekty sú najbližšie k aktivitám občanov, sú najbližšie v regióne v danom území a trvalo niekoľko rokov, kým sa naozaj vybudovali na plne funkčné stavebné úrady vrátane všetkého, čo majú mať, aj personálneho stavu, a v súčasnosti sú naozaj plne funkčné, preto je aj pochopiteľné, že mestá a obce sa bránia, keď im táto kompetencia je odoberaná, je centralizovaná, ale na druhej strane som presvedčený, že aj mestá, aj obce sú ochotné hľadať kompromis a riešenie, ktoré bude v prospech obyvateľov, ale nechcú byť v tomto celom procese vynechané.
Čiže keď sa vyrieši ten hlavný argument v tomto stavebnom zákone, postavenie miest a obcí, keď sa zachová racionálna miera možnosti vstúpiť do tohto konania, alebo ho aj zastaviť pri nespochybniteľných dôvodoch, tak myslím si, že tento zákon by po vyriešení tohto základného problému mohol priniesť aj pozitíva pre všetkých nás.
Ďakujem pekne.