Videokanál poslanca

Pán poslanec Lehotský, ak je naozaj cieľom to, cieľom tejto novely zákona umožniť osobám, ktoré sú v karanténe kvôli COVID-u, aby mali možnosť voliť, tak ako je to napísané v dôvodovej správe, tak potom nerozumiem naozaj tomu, prečo celá tá prekážka volebného práva z tohto dôvodu odtiaľ zo zákona jednoducho nevypadla? Prečo toto nechcete zmeniť? A prečo neuvádzate aj tie konkrétne podmienky? Ja som tu už hovoril, hej? Čiže toto je zatiaľ len v rovine nejakého deklarovaného cieľa, ale tak ako je ten zákon postavený teraz a ako ho plánujete vy rozšíriť, tak aby sa vlastne tá prekážka volebného práva stala realizovateľnou, tak momentálne naozaj umožňuje to, čo som hovoril, umožňuje tie riziká, umožňuje zneužitie. Ak chcete zabrániť tomu zneužitiu, tak by ste mali zmeniť samotné paragrafové znenie a nie robiť nejaké deklarácie do dôvodovej správy, ktoré v podstate o ničom nevypovedajú.
A, pán poslanec Benčík, tí vojaci na zahraničné misie nechodia len do nejakých exotických krajín niekde do Ázie, do Afriky, kde sú kadejaké choroby typu žltá zimnica a týfus a podobné, podobné choroby, ale chodia aj do krajín, ako je napríklad Cyprus, alebo jednoducho kedysi boli na zahraničných misiách, a tak sa to nazýva, aj keď to sú častokrát nie zahraničné misie, ale okupačné misie, chodili napríklad aj do bývalej Juhoslávie, čo je relatívne krajina, ktorá je nielen teda európska, ale aj nie až tak vzdialená Slovensku. Čiže tu naozaj nie je dôvod na to, aby sme teraz nútili vojakov očkovať sa z toho dôvodu, že idú na nejakú misiu, lebo kdekoľvek pôjdu, všade sa bude vyžadovať to, aby boli zaočkovaní práve proti COVID-u, nie proti nejakej exotickej chorobe.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hneď na úvod si musíme povedať, že akákoľvek zmena volebného zákona, akákoľvek zmena volebných pravidiel je mimoriadne citlivá vec, pretože všetci dobre vieme, že volebné právo je základným politickým právom občanov v každej demokratickej republike alebo v demokratickom štáte a teda mali by sme veľmi citlivo a kriticky pozerať na tieto zmeny, či sa tam nenachádzajú v týchto zmenách veci, ktoré by mohli nejakým spôsobom toto demokratické volebné právo narušiť, ktoré by mohli nejakým spôsobom obmedzovať občanov pri jeho realizácii, a to zvlášť v prípade, ak máme takú vládu, akú máme, v súčasnosti, ktorá, bohužiaľ, musím to povedať, častokrát mení zákony tak, aby zo Slovenska doslova budovala akúsi novodobú totalitu. Nemá problém dokonca porušovať zákon v týchto veciach, o tom by sme sa mohli rozprávať celé hodiny. Videl to nakoniec aj sám generálny prokurátor, ktorý v týchto veciach sa obracal na Ústavný súd. Niektoré veci boli rozhodnuté, niektoré ešte neboli rozhodnuté, čiže naozaj treba tieto veci vnímať veľmi citlivo.
Ak sa pozrieme na tento návrh zákona, túto zmenu volebného zákona, tak ja vidím taký možno kľúčový problém to, čo je uvedené priamo v čl. I bod 1 tohto návrhu, kde sa nanovo upravuje prekážka práva voliť, a to tá prekážka práva voliť, ktorá sa síce nachádzala aj v minulosti vo volebných zákonoch, nachádzala sa tam prakticky už od vzniku republiky a možnože ešte aj predtým, ale ktorá sa nejakým spôsobom bližšie špecifikuje a upravuje práve v tejto novele.
Tá prekážka znela doteraz, alebo teda stále znie v tomto súčasnom platnom a účinnom zákone takto: "Prekážkou práva voliť je zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany verejného zdravia.". No a teraz tam má pribudnúť taká vetička alebo teda ďalšie slová, "ak osobitný zákon v čase pandémie neustanoví inak". Navrhovateľ, teda pán minister tvrdí, že, a ja to budem citovať z tej dôvodovej správy, že tie slová: "ak osobný zákon v čase pandémie neustanoví inak", tam dali kvôli tomu, ja to tu teda budem citovať: "Zároveň sa dopĺňa možnosť ustanoviť v čase pandémie a v príčinnej súvislosti s ňou osobitným zákonom podmienky, za ktorých sa prekážka práva voliť na voličov, ktorým bolo zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany verejného zdravia, nebude vzťahovať a títo budú môcť uplatniť svoje aktívne volebné právo. Cieľom úpravy je umožniť hlasovať aj voličom, ktorí by sa za iných okolností z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 nemohli zúčastniť volieb.". Teda zdôvodňuje sa to celé tým, že v podstate to má umožniť ľuďom, ktorí by sa dostali do karantény kvôli COVID-u, aby mohli voliť.
Ale ak by bolo toto naozaj cieľom, prečo, prečo sa mení tento zákon, tak potom je otázka, celkom legitímna otázka, prečo sa vôbec táto, toto ustanovenie, táto prekážka volieb nezruší celkom? Prečo to tam stále ponechávame v tomto zákone a prečo to nenahradíme tým, že by sme napríklad v zákone upravili nejaký osobitný spôsob, ako by mohli hlasovať aj tie osoby, ktoré naozaj sa musia nachádzať v karanténe už z akéhokoľvek dôvodu, napríklad tým, že by mohli voliť, ja na neviem, poštou, alebo by mohli voliť v nejakom osobitnom volebnom okrsku, alebo v nejakej osobitnej volebnej miestnosti? Samozrejme, tých možností je veľa a mohli by sme sa o tom tak isto baviť hodiny. Ale prečo teda nechceme priamo vypustiť toto ustanovenie, túto prekážku práva voliť, ale stále ju tam ponechávame?
Alebo potom druhá legitímna otázka je, prečo ten osobitný zákon, na ktorý sa teda navrhovateľ odvoláva v dôvodovej správe, ktorý má ustanoviť bližšie tie podmienky, kedy sa teda tá prekážka volieb nebude, prekážka práva voliť nebude aplikovať na osoby v karanténe, prečo ten osobitný zákon nepredložili súčasne s týmto návrhom zákona? Na čo sa teda čaká? Prečo, prečo sa tam síce spomína, že nejaký osobitný zákon tie podmienky upraví, ale nepredkladá sa to súčasne s týmto návrhom zákona?
Ono to naozaj vyzerá tak, pán minister, že túto vetu ste tam v podstate vsunuli len preto, aby vás nemohol nikto obviňovať, že sa chystáte na obmedzovanie volebného práva občanov, ktorí budú v karanténe, a to nielen tí, ktorí tam budú v karanténe z takých dôvodov, ako sa tam dostávajú teraz, že sa vracajú zo zahraničia alebo sú naozaj nakazení, alebo boli v nejakom úzkom kontakte s nakazenými, ale že to budete aplikovať aj na osoby očkované, teda neočkované osoby, ktoré sa nebudú chcieť testovať neustále, že toto je v podstate len taká, taká zásterka toho, aby vás z toho nemohol nikto obviňovať.
Ja samozrejme viem, a tu už som to hovoril na začiatku, že tá prekážka práva voliť, tú ste, z tohto dôvodu ste tam nezaviedli vy, že tá tam bola od začiatku, ale čo ste zaviedli vy, je to, že sa to snažíte zaviesť v podstate do praxe, snažíte sa z toho urobiť vykonateľným, čo nakoniec aj sami priznávate, pretože vlastne doteraz tie jednotlivé okrskové volebné komisie nemohli vedieť, kto má tú karanténnu povinnosť, kto ju má nariadenú, kto ju nemá nariadenú. Ale teraz chcete, aby Úrad verejného zdravotníctva obciam oznamoval údaje, dával im zoznam, menovitý zoznam ľudí, na ktorých sa tá povinnosť vzťahuje. Čiže teraz keď by sme schválili túto vašu novelu, tak tá prekážka práva voliť z tohto dôvodu by sa stala reálnou, už by to nebola len nejaká teória, ktorá sa doteraz prakticky ani nikdy neaplikovala, ale stala by sa, stala by sa skutočnou. V podstate by ste, by sa týmto sfunkčnilo, dovŕšili by ste to a bolo by to možné realizovať aj v praxi.
Samozrejme, pri každom zákone sa treba pozerať nie na to, čo oficiálne deklarujete, ale na to, čo ten zákon reálne v živote umožňuje, ak by bol schválený. Hoci len teoreticky, hoci len v budúcnosti, možno nie dnes, možno nie zajtra, ale čo ten konkrétny zákon umožňuje. Dnes je situácia taká, že by ľudia, ktorí majú nariadenú povinnú karanténu, teda tí, čo sa vracajú v prípade COVID-u zo zahraničia, alebo ktorí teda boli nakazení, alebo ktorí mali tie úzke kontakty, tak by v prípade, že by boli voľby parlamentné, komunálne, akékoľvek, že by nemohli, nemohli voliť, že sa to vzťahuje v podstate len na nich. No len zajtra to môže byť celkom inak. Zajtra stačí, že si to upravíte tak, že tá karanténa sa bude vzťahovať na osoby, ktoré sa nedajú zaočkovať, na osoby, ktoré sa nedajú otestovať, a tým pádom v podstate zoberiete, zoberiete aktívne volebné právo takejto skupine osôb. A keď to možno aj na prvý pohľad vyzerá, že to sa nemôže stať, že na to by ste potrebovali nejakú zmenu zákona, tak ani to nebudete potrebovať, budete, bude vám stačiť v podstate obyčajná vyhláška. Stačí, keď vyhlásite, že neočkovaní alebo netestovaní musia ísť do karantény, pretože ide o osoby podozrivé z nákazy, alebo vyhlásite, že takáto karanténa pre tých neočkovaných a netestovaných je len nejakým ďalším nevyhnutným opatrením na ochranu verejného zdravia. Ak by ste to urobili takýmto spôsobom, tak v oboch prípadoch by tá vyhláška bola v podstate v súlade už so súčasným existujúcim zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Čiže vy vlastne nebudete potrebovať meniť zákon, vám bude stačiť len obyčajná vyhláška.
Ak by toto všetko prešlo, tak v podstate vy už máte pripravené, alebo teda máte všetky legislatívne nástroje pripravené na to, aby ste v prípade, ak to uznáte za vhodné, odoberali volebné právo neočkovaným alebo netestovaným. A v postate vysvetlím aj, prečo by vám takýto stav mohol vyhovovať.
Na jednej strane by ste v podstate zasa prinútili, prinútili ľudí na to, aby sa dali zaočkovať, teda pokiaľ chcú aplikovať svoje aktívne volebné právo. Skúšali ste to aj tou metódou cukru, všelijakými očkovacími lotériami a sprostredkovateľským bonusom. Skúšali ste to tým, že ste zaviedli systém, ktorý svojím spôsobom diskriminuje v mnohých oblastiach neočkovaných. No a teraz by ste mali aj ďalší nástroj, ďalší bič na túto skupinu ľudí, ktorá tieto vaše opatrenia odmieta, a to to, že by prišli o volebné právo. No a potom by ste zabili druhú, zabili by ste muchu aj druhou ranou, a to síce tým, že by ste, že by ste zaviedli, alebo že by sa vám podarilo presadiť to, že osoby, ktoré by sa tomuto nepodriadili a ktoré by napriek tomu trvali, že, na tom, že sa nedajú zaočkovať, ani že sa nedajú testovať, že by nemohli voliť. No a, samozrejme, takto by ste mohli udrieť predovšetkým na voličov opozičných strán, pretože dobre vieme podľa rôznych prieskumov a štatistík, že tí, čo odmietajú očkovanie, tí, čo odmietajú to pravidelné testovanie, tak sa predovšetkým títo ľudia zgrupujú alebo teda podporujú opozičné politické strany. Takto by ste im svojím spôsobom mohli uškodiť, čo samozrejme vieme, že by vám určite vyhovovalo.
Čiže celý tento váš návrh zákona je veľmi ľahko, veľmi ľahko zneužiteľný a ja by som sa naozaj nedivil tomu, keby sa aj v praxi reálne zneužil, pretože v minulosti sme to videli. Vy ste nemali problém s tým, že ste umožnili Úradu verejného zdravotníctva vydávať opatrenia, ktoré neskôr samotná Generálna prokuratúra napadla a označovali ich za nezákonné právne akty, za pseudoprávo. Toto tu mohlo fungovať prakticky počas celého minulého roka, v roku 2020. A teraz keď v podstate by vám to ešte aj umožnil zákon, tak by som sa nedivil tomu, keby ste to pri prvej možnej príležitosti zneužili. Obzvlášť keď vidím, že už teraz ste schopní osoby, ktoré sú neočkované, hrubo diskriminovať či už v zamestnaní, váš kolega minister obrany Naď, ten to vyhlasuje za akúsi doktrínu v armáde pri zahraničných vojenských misiách, kde chce posielať len tých, ktorí sa dajú zaočkovať a tých ostatných nazýva nejakými nezodpovednými, lenivými. Aplikuje sa to, ako som už hovoril v minulosti, vo väzenskom systéme, kde sú väzni diskriminovaní. Tí, ktorí sú teda odkázaní čisto na to, na tých svojich nadriadených alebo teda na štát. Aplikuje sa to prakticky všade. Umožňujete prevádzkam, aby diskriminovali neočkovaných, aby tam v niektorých tých čiernych okresoch púšťali len tých, ktoré, do svojich prevádzok tých, ktorí sú zaočkovaní. Už teraz to v praxi robíte, čiže naozaj sa nám nemôžete diviť, keď vás podozrievame z toho, že aj týmto návrhom zákona si len pripravujete pôdu na to, aby ste pristúpili ešte k ďalšej diskriminácii, a to k diskriminácii v prípade volebného práva.
No a možno na záver je tu ešte jeden problém, ktorý je v podstate problém s osobnými údajmi, s mimoriadne citlivými zdravotnými informáciami, pretože tento váš návrh zákona, tak ako ho rozširujete, vlastne umožní obciam a samozrejme tie obce tu budú chcieť potom posunúť tie údaje do jednotlivých okrskových volebných komisií, aby sa tí členovia okrskových volebných komisií dozvedeli presne menovitý zoznam ľudí, vrátane teda ich adries trvalého pobytu, vrátane ich dátumu narodenia, na ktorý sa vzťahuje tá karanténna povinnosť, a teda ktorí majú tú prekážku volebného práva. Čiže budete, budú mať presný zoznam ľudí, ktorí, a teda nielen ich zoznam, ale vlastne budú mať aj informácie o ich, ich zdravotné informácie, pretože to budú teda osoby, ktoré, dajme tomu, keby sme aj neriešili to očkovanie, budú to osoby, ktoré, ktoré sa momentálne nachádzajú v karanténe kvôli COVID-u atď. Čiže budete mať presný zoznam, alebo teda tie okrsky budú mať presný zoznam takýchto osôb. Čiže budú sa im poskytovať osobné údaje, mimoriadne citlivé osobné údaje, zdravotné informácie, čo je takisto závažný problém tohto zákona.
Ja som jednoducho presvedčený, že celý tento váš návrh zákona musí byť zmenený, musí byť upravený tak, aby práve naopak, upravil, upravil možnosť voliť každému jednému občanovi Slovenskej republiky, ktorý chce voliť, bez ohľadu na to, či sa nachádza v karanténe alebo sa nenachádza v karanténe. Aj keby mal byť v karanténe oprávnene, aj keby mal byť naozaj chorý na nejakú smrteľne nákazlivú nebezpečnú ľudskú chorobu, aj takýto človek, pokiaľ má chuť a má teda, a chce voliť, toto právo by sme mu nemali brať a mali by sme tento zákon upraviť tak, aby toto právo mohol realizovať.
Preto navrhujem, aby, v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku dávam procedurálny návrh, aby sme vrátili tento váš návrh zákona na dopracovanie.

Ja som veľmi rád, že je tu kolega Kotleba a otvoril tú tému MOVIR-u, aj keď sa to mnohým vládnym poslancom ani samotnému ministrovi nepočúva ľahko, ale naozaj ak tu nejde o nejaký, nejakú prípravu na vytváranie novodobých koncentračných táborov pre tých neočkovaných, tak potom nerozumiem tej panike, nerozumiem, nerozumiem tomu, prečo tu pán minister Naď sa obáva toho, že, že tu niekto šíri poplašné správy, prečo sa tu vyhráža trestnými oznámeniami, prečo sa tu vyhráža súdmi. Keď tu o nič nejde, tak nech sa tu postaví, nech to dopodrobna vysvetlí. Pretože každý, kto to čítal z tej stránky, tej Technickej univerzity, tak tam je to napísané tak jednoznačne, že človek by musel byť úplný hlupák, aby si, aby si, aby sa nedovtípil, že o čo v tomto projekte ide, alebo na čo sa tu chystá pôda. A ja by som sa naozaj nedivil tomu, keby, keby tu išlo naozaj o koncentračné tábory, pretože už teraz vláda rozdeľuje ľudí na občanov druhej kategórie, na tých očkovaných-neočkovaných. Už teraz ich diskriminuje. Čiže to, že by potom pokročila aj do takéhoto systému a využila by na to technické možnosti, to by bolo pre ňu úplne typické.

Kolegyňa Sulanová správne vystihla aj to, že dnes, keď budeme uznávať tieto homosexuálne partnerstvá, budeme ich dávať na roveň tým heterosexuálnym, tak otázka je, čo bude nasledovať potom. Aké ďalšie sexuálne deviácie začneme uznávať? Akým ďalším sexuálnym deviantom budeme priznávať práva, ktoré jak majú iba heterosexuáli? Pretože ja som to už hovoril aj v rozprave, nemusím teraz chodiť nejako ďaleko do Holandska, to, že je to skazená krajina, je jedna vec. Druhá vec je, druhá vec je, že aj na Slovensku sú tendencie od niektorých ultraliberálov používať rovnakú argumentáciu, akú používajú teraz na obhajobu homosexuálov aj životných partnerstiev alebo registrovaných, tak to isté pomaly začínajú používať aj na obhajobu pedofilov.
Nie tak dávno, bolo to, myslím, v júli 2019, vyšiel v denníku SME priamo na titulnej stránke veľký článok s názvom: „Pedofili nie sú zločinci!“. A potom aj veľký rozhovor s nejakým pedofilným učiteľom. No a tu ten denník vykresľoval pedofíliu ako sexuálnu, nie ako sexuálnu úchylku, ale ako niečo, čo by mala spoločnosť akceptovať, podobne ako homosexualitu. Dokonca, a to budem citovať, tam uviedli, že náklonnosť k malým deťom a človek má pri nej rovnaké pocity zamilovanosti ako heterosexuáli k opačnému alebo homosexuáli k rovnakému pohlaviu. Čiže máme to už aj tu na Slovensku a tá istá argumentácia, to, čo teraz hovoria všetci tu prítomní kolegovia o láske a tak ďalej, to za chvíľu budeme mať aj pri iných, iných deviáciách a potom naozaj si neviem predstaviť, že či budeme aj toto všetko obhajovať.
A pokiaľ ide o to, že či hrozí nejaké väčšie alebo menšie riziko zneužívania detí v tých homosexuálnych tzv. rodinách, tak už to som tiež hovoril. Je štatistika, ktorá hovorí o tom, že sa dopúšťajú homosexuáli viac než 33 % všetkých ohlásených zneužití detí. Hoci reálne ich je možno v spoločnosti, neviem, 4-5 %. A dopúšťajú sa 33 % ohlásených, len ohlásených zneužití detí.

Pán poslanec Mičovský, rozčuľovali ste sa nad tým, že sme tu viacerí pomenovali homosexualitu za úchylku, za zvrhlosť, za deviáciu, lebo podľa vás to tak nie je. Podľa vás je to niečo normálne, ale zároveň ste viackrát zopakovali, že ste, že ste luterán. Luteráni sú známi tým, že veľmi dôsledne dbajú na to, aby sa išlo striktne podľa Písma svätého, podľa Biblie. Ja len teda odcitujem len dva výroky. Jeden je zo Starého zákona, jeden je z Nového zákona, ktoré hovoria o homosexualite. Ten prvý: „Nesmieš obcovať s mužom, ako sa obcuje so ženou, to je ohavnosť.“ A druhý to je z Listu Rimanom: „A tak hanobili svoje vlastné telá tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen. Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za proti prirodzený a podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému. Muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe uniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie.“ Čiže vidíte, že samotná Biblia, ktorú by ste ako luterán, či vlažný, alebo neviem aký, mali uznávať, pretože sú tam výroky ako poblúdenie, nehanebnosť, ohavnosť a tak ďalej.
Čiže nemyslím si, že by sme boli my nejakí príliš tvrdí oproti tomu, ako vystupuje proti homosexualite a proti homosexuálom samotná, samotná Biblia, samotné Písmo sväté.
A keď sa tu už hovorí o nejakej láske. Áno, je to o láske. Je to o láske k pravde, je o to láske k spravodlivosti a láske k Bohu a k Božím zákonom, ktoré by sme mali všetci dodržiavať. Aj tí, ktorí možno neveríme.

Ďakujem. Kolega Kotleba to dobre vystihol, že celý tento zákon o tzv. životných partnerstvách je len o homosexuálnych deviantoch, nie je to rozhodne o normálnych pároch, pretože tie normálne páry pokiaľ chcú mať nejakú právnu ochranu pre svoje partnerstvo, pokiaľ chcú mať nejaké výhody z tohto svojho partnerstva, pokiaľ to chcú mať niekde na papieri, tak predsa stáročia tu existuje možnosť uzavrieť manželstvo, dokonca nemusia uzatvárať ani pred Bohom v kostoloch, stačí, keď pôjdu na úrad. Čiže toto naozaj nie je o tých normálnych pároch, toto je len o tých sexuálnych deviantoch.
A takisto dobre vystihol aj to, že celý tento zákon, aj keď sa teda tvári, že rieši teda tie registrované partnerstvá a tak ďalej, tak už teraz zachádza omnoho ďalej, pretože ak si ho preštudujete, tak tam nájdete mnohé veci, ktoré sú doslova ako keby okopírované zo zákona o rodine a z tých práv, ktoré vlastne zákon o rodine dneska priznáva ľuďom, ktorí uzavrú manželstvo. Čiže keď si to porovnáme, tak v podstate ten zákon dáva tým životným partnerstvám homosexuálov prakticky skoro také isté práva, ako majú dnes manželia vrátane adopcie detí. Lebo tak ako dnes si môže manžel adoptovať dieťa druhého manžela, hoci nie je jeho, tak takisto to môže podľa tohto zákona urobiť aj ten tzv. životný partner, to znamená, nejaký homosexuál si môže adoptovať dieťa druhého homosexuála, hoci nie je jeho. Čiže ono je to, ono je skoro to isté, skoro to isté.

Ďakujem všetkým kolegom, ktorí ešte nestratili zdravý rozum a stále majú normálnu sexuálnu orientáciu, za faktické poznámky. A k týmto ostatným, ktorí všetky tieto zvrhlosti obhajujú, menovite pán Dostál, pán Žiak, pán Kazda, pán Benčík, všetci ste sa v podstate zhodli na tom, že homosexualita je niečo normálne, tí ľudia sú v podstate úplne rovnakí, ako my slušní. Je to niečo, ako keď sa človek narodí ako ľavák, nie je medzi tým žiadny rozdiel.
No tak ja vám teda poviem zopár vecí k takej štatistiky z rôznych štúdií, čo sú to teda tí vaši normálni homosexuáli zač. Sedemdesiat osem percent homosexuálov je nakazených pohlavnou chorobou, 74 % mužských homosexuálov povedalo, že malo v priebehu svojho života viac ako 100 partnerov, z ktorých celá polovica boli úplne neznámi ľudia, 41 % malo viac ako 500 partnerov, 28 % dokonca viac ako 1 000 partnerov, 37 % homosexuálov praktikuje sadomasochizmus, čo má za následok mnoho nezavinených úmrtí. AIDS na Slovensku šíria hlavne homosexuáli. Homosexuáli sa napríklad v Spojených štátoch dopúšťajú viac než 33 % ohlásených zneužití detí. Napokon homosexuálni muži užívajú v San Franciscu marihuanu a barbituráty trikrát, alkohol sedemkrát, kokaín osemkrát, LSD šestnásťkrát častejšie ako kontrolná skupina heterosexuálov. Takže to len toľko, že čo je to tá normálna skupina alebo teda tí normálni homosexuáli.
Pokiaľ ide o to, že to už nie považované za duševnú poruchu, že to bolo vyradené Svetovou zdravotníckou organizáciou zo zoznamu chorôb, áno, je to pravda, ja som o tom hovoril, bolo to pod vplyvom homosexuálnej loby. Len treba povedať aj to, že tomuto rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie inej vplyvnej organizácie, Americkej psychiatrickej asociácie, ktorá to isté urobila ešte v 70. rokoch a ktorá medzičasom už vyradila aj pedofíliu zo zoznamu duševných chorôb. To znamená, že ja, by len zaujímalo, či to budete tak isto obhajovať aj za chvíľu aj pedofíliu, keď to isté urobí Svetová zdravotnícka organizácia aj s ňou. Či aj potom budete tvrdiť, že aj táto pedofília, že to je to isté, ako keď sa niekto narodí ako ľavák. Či aj toto bude pre vás normálne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hneď na úvod chcem povedať, že som skutočne hrdý na to, že Slovenská republika je jedným z posledných štátov Európy, jedným zo šiestich štátov Európskej únie, ktoré dodnes nemajú uzákonené tzv. registrované partnerstvá homosexuálov a tobôž nie tzv. manželstvá týchto sexuálnych deviantov.
Som hrdý na to, že slovenský národ má ešte vždy toľko rozumu, že si nenechal po vzore degenerovaného Západu prevrátiť normálny, prirodzený a zdravý pohľad na spoločnosť, na muža, na ženu, na manželstvo a na rodinu. A som hrdý aj na to, že tradičné hodnoty, na ktorých stojí naša spoločnosť prakticky už po stáročia, sú ešte vždy na Slovensku živé a verím, že to tak aj navždy zostane.
Ale ako vidíme na vašom návrhu zákona, pán poslanec Valášek, tak zdá sa, že diabol nikdy nespí a vždy si nájde svojich ľudí, bohužiaľ, aj tu v tomto parlamente, ktorí budú ochotne presadzovať jeho agendu. A ešte si k tomu budú aj namýšľať, že vlastne robia niečo revolučné, niečo pokrokové, progresívne, pre spoločnosť prospešné. Ale v skutočnosti nerobia nič iné, ako to, že kopú tejto civilizácii, tejto spoločnosti, Slovenskej republike, Slovákom jeden veľký hrob.
Nuž ak sa pozrieme do histórie, tak zistíme, že mnohé veľké civilizácie pred nami v Európe, ale aj inde vo svete, padli hlavne preto, že sa nechali mravne a morálne rozložiť. V prvom rade ale, pán Valášek, nalejme si čistého vína. V tomto vašom návrhu zákona nejde o nejaké životné partnerstvá všetkých, ktorí, ako píšete, nechcú alebo nemôžu uzavrieť manželstvo. S týmto vaším návrhom ste prišli preto, aby ste na Slovensku uzákonili to, čo sa bežne nazýva registrované partnerstvá homosexuálov. Vám nejde o nič iné ako o presadenie tejto dlhoročnej agendy homosexuálnej loby, pričom tých ostatných normálnych heterosexuálov ste do svojho návrhu zahrnuli len preto, aby to bolo menej nápadné alebo preto, aby to bolo v Národnej rade o niečo viacej priechodnejšie. Napokon je to zrejme z toho, čo už máte napísané v dôvodovej správe v tých prvých riadkoch, že celé sa to točí hlavne o tej agende homosexuálov.
No a čo vlastne chcete? Vy chcete, aby bol zväzok párov rovnakého pohlavia, teda sexuálnych deviantov, právne uznaný a právne chránený. Aby partnerstvo, ak sa to dá tak vôbec nazvať, dvoch chorých osôb, dvoch deviantov, ktoré si z nejakého dôvodu namýšľajú, že sú celkom zdraví a celkom normálni, aby malo v zásade rovnaké výhody a rovnaké postavenie v Slovenskej republike ako manželstvo medzi mužom a ženou. Aj keď to, samozrejme, nenazývate manželstvom, ale nazývate to životným partnerstvom.
A teraz sa pýtam, prečo by tomu tak malo byť? Viete vôbec, aký zmysel má inštitút manželstva? Prečo jedine tento partnerský zväzok medzi mužom a ženou požíva v našom národnom právnom poriadku počnúc ústavou a končiac zákonom o rodine osobitnú ochranu a podporu? Napokon tak, ako to bolo vždy v minulosti? Dokonca ešte aj za minulého režimu? Na rozdiel od všetkých ostatných tzv. životných partnerstiev? Stačí si prečítať čl. II zákona o rodine, kde je to uvedené celkom jasne. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. To hovorí zákon o rodine. A prečo je rodina založená manželstvom základnou bunkou spoločnosti? No jednoducho preto, opäť to máte napísané v zákone o rodine, tentoraz v čl. I, lebo hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
A teraz ďalšia otázka. Aká je to „rodina“, ktorú tvoria dvaja homosexuáli? A aký úžitok bude mať táto tzv. rodina pre spoločnosť? Veď len čisto hypoteticky, ak by si všetci ľudia na tejto planéte zakladali takéto rodiny, ak by všetci ľudia na tejto planéte sa rozhodli žiť v životných partnerstvách homosexuálov, tak v priebehu jednej generácie celé ľudstvo vyhynie. Vymrie. Životné partnerstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia preto nebude nikdy skutočnou rodinou, nebude nikdy zväzkom, ktorý by bol osožný pre spoločnosť, ale, naopak, tento zvrhlý zväzok bude pre spoločnosť a pre civilizáciu vždy predstavovať ohrozenie jej samotnej existencie.
A je tu aj ďalšia otázka. Môžu dvaja homosexuáli riadne vychovávať deti? No nemôžu. Dvaja chorí ľudia jednoducho nemôžu vychovávať zdravé deti. Povedzte mi, čo môže vyrásť z detí, ktoré majú denno-denne pred očami pokrivený a perverzný obraz buď dvoch žien, alebo dvoch mužov, ktorí sa tvária ako ich rodičia? Deti, ktorých títo tzv. rodičia už odmalička vychovávajú tak, že to, čo je nenormálne, to, čo je neprirodzené, zvrhlé, vydávajú za niečo zdravé, za správne, za niečo, čo je úplne v poriadku. Takéto deti zákonite stratia zmysel pre realitu, zmysel pre zdravé partnerské vzťahy, pre skutočnú rodinu a skutočné hodnoty. A nehovorím to len ja, dokazujú to aj niektoré štúdie, podľa ktorých deti vychovávané homosexuálnymi pármi trpia omnoho častejšie depresiami a agresivitou ako ostatné deti. Nehovoriac už o obrovskom riziku sexuálneho zneužívania takýchto detí v týchto tzv. rodinách. Napokon ruku na srdce všetci, čo sme tu, tí z vás, ktorí ste tu normálne sexuálne orientovaní, kto z vás by chcel vyrastať a cítil by sa dobre v domácnosti, kde by vás vychovávali dve lesby alebo dvaja homosexuáli? Veď to môže chcieť len úplný blázon alebo naozaj úchyl. Naozaj len blázon alebo úchyl by sa cítil v takomto, v takejto rodine, v takejto domácnosti komfortne a šťastne.
Pán poslanec Valášek, ešte pred niekoľkými desaťročiami by vás s takýmito zákonmi poslali ľudia naozaj kadeľahšie. Ešte v nedávnej minulosti by sa nenašiel človek, ktorý by bol ochotný prísť s niečím tak nehoráznym, tak nechutným, tak zvrhlým, ako ste prišli dnes do tohto parlamentu vy, a to bez toho, aby sa prepadol od hanby alebo bez toho, aby bol právom umiestnený do nejakého psychiatrického ústavu.
Ešte pred 33 rokmi neexistoval ani jeden štát na svete, v ktorom by existovali registrované partnerstvá homosexuálov, ani jeden. Ešte pred 30 rokmi dokonca aj Svetová zdravotnícka organizácia uznávala homosexualitu za duševnú sexuálnu poruchu, kým, samozrejme, nepodľahla obrovskému tlaku liberálov a homosexuálnej loby.
Žiaľ, časy sa menia a deštrukcia spoločnosti, ktorú začali liberáli, ako ste aj vy, pán poslanec, neustále napreduje. Postupnou salámovou metódou liberáli po celom svete presadzujú čoraz zvrhlejšiu a odpornejšiu agendu. Začínalo to vždy práve registrovanými partnerstvami homosexuálov. Na začiatku všetci liberáli vykrikovali, že oni nechcú nič iné len to, aby páry rovnakého pohlavia neboli diskriminovaní, aby mali právnu ochranu a podobne. Vždy po pár rokoch pritvrdili a chceli čoraz viac a viac. Už im nestačí len registrované partnerstvá, už chceli rovno manželstvá, a to najlepšie v kostoloch a následne aj spoločné adopcie detí.
Zoberme si príklad takého Dánska, ktoré je prvým štátom na svete, kde boli zavedené tzv. registrované partnerstvá homosexuálov. V roku 1933 tu legislovali, legalizovali homosexuálne sexuálne styky. Dovtedy bol sex medzi homosexuálmi trestný rovnako, ako je dnes napríklad trestný incest alebo sexuálne zneužitie detí. Už v roku 1977 tu z hľadiska veku zrovnoprávnili tieto homosexuálne, sexuálne styky s heterosexuálnymi. V roku 1989 tu zaviedli už tie spomínané registrované partnerstvá homosexuálov ako prvý štát na svete. V roku 2010 tu homosexuálom umožnili adoptovať si spoločne deti, no a napokon v roku 2012 to dovŕšili tým, že tu slávnostne zaviedli homosexuálne manželstvá.
Teda necelých osemdesiat rokov, čo je prakticky jeden ľudský život, stačilo na to, aby sa postupnou salámovou metódou z úchylky, ktorá bola po stáročia považovaná za trestný čin, spravilo niečo celkom normálne a dokonca uznávané a postavené na roveň manželstva medzi mužom a ženou. A v niektorých ďalších západných krajinách pritom šiel tento proces ešte rýchlejšie.
A to nie je všetko. Dnes homosexuáli, zajtra pedofili. Dnes totiž už nechcú mať právnu ochranu a podporu len homosexuáli, ktorých sa tu dnes zastávate. V západnej Európe sa o to isté dnes snažia už dokonca aj pedofili, dobre počujete – pe-do-fi-li. V Holandsku existuje politická strana s typickým takým slniečkárskym názvom, ktorý navonok pôsobí úplne neškodne. Volá sa Strana pre lásku k blížnemu, slobodu a rozmanitosť. Za týmto nevinne znejúcim názvom sa skrýva v podstate strana pedofilov, ktorá v Holandsku spoločne s mnohými ďalšími združeniami bojuje, budem citovať: „za zníženie veku pre legálny pohlavný styk medzi osobami rovnakého pohlavia,“ inými slovami za to, aby bol sex s deťmi legálny. Ak by ste čakali, že takáto politická strana a združenie s takýmto programom nemôže predsa legálne existovať a vyvíjať svoju činnosť a propagáciu, tak ste, bohužiaľ, na omyle. Pretože v Holandsku sú tieto strany alebo teda táto strana, občianske združenia, nielenže legálne, v Holandsku dokonca tamojšie štátne orgány uznali túto stranu pedofilov, podľa ktorej pedofília je sexuálna orientácia ako každá iná, za legitímnu z hľadiska ústavy.
Inými slovami to, čo dnes vy tvrdíte, pán Valášek, o homosexualite, že je to normálna sexuálna orientácia, že to nie je žiadna deviácia, tak to si dnes v Holandsku, to sa dnes v Holandsku oficiálne tvrdí aj o pedofílii.
Až tak ďaleko zašlo to, čo kedysi začalo navonok byť bezvýznamnými, registrovanými partnerstvami homosexuálov a čo len za tri roky na to pokračovalo už aj manželstvami homosexuálov. Postupnosť a stratégia tejto liberálnej politiky je úplne jasná a priehľadná. Dnes chcete vy, liberáli, homosexuálne registrované partnerstvá, zajtra, keď si na to ľudia zvyknú, budete požadovať už aj homosexuálne manželstvá a napokon, keď si ľudia zvyknú aj na ne, tak zakončíte svoje požiadavky umožnením adopcie detí homosexuálmi.
Dnes chcete právnu ochranu a pomoc pre homosexuálov, zajtra budete v pozore tzv. vyspelých západných demokracií, ako už spomínané Holandsko, požadovať rovnako ochranu a pomoc aj pre pedofilov.
Ako som povedal, naozaj platí, že dnes homosexuáli, zajtra pedofili. To je vaša politika, pán poslanec Valášek, alebo to, kam vaša politika môže viesť, keď vám liberálom, hoci len v tejto jednej otázke, teda v otázke registrovaných partnerstiev homosexuálov ustúpime.
Ale ja vám garantujem, že my vám v tomto rozhodne ustupovať nebudeme, lebo ak by sme v tomto ustúpili, hoci len o krok, tak by to bol začiatok konca nášho slovenského a začiatok konca nášho národa, a to rozhodneme nedopustíme.

Pán poslanec Dostál, už sme si u vás zvykli, že máte nejaký problém s vašou národnostnou alebo etnickou orientáciou, lebo každé volebné obdobie sa hlásite k nejakej inej národnosti. No ale vidím, že máte problém aj s vašou politickou orientáciou, lebo naozaj, podobne ako kolegovia, doteraz nechápem, že ako ste sa mohli nazvať, ako môžte byť predstaviteľom nejakej občianskej konzervatívnej strany, ako si to môžte dať do názvu, že je konzervatívna strana, keď tu v podstate podporujete tú najliberálnejšiu agendu. Naozaj tú najliberálnejšiu agendu. Tak mohli by ste tu už konečne raz povedať verejne, prečo ste si dali do názvu konzervatívny, keď ste v skutočnosti liberál.

Pán poslanec Šeliga, hovorili ste, že dnes už tu nesedí bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, dnes už je tu ten váš, ten vhodný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, s ktorým prišla zmena, ktorý zatočí s mafiou a tak ďalej a tak ďalej, ale potom teda nech ten váš špeciálny prokurátor Daniel Lipšic nech vysvetlí, prečo sa pred pár rokmi stretával práve s tým stelesnením, preňho stelesnením zla, ktorého tak teraz vehementne kritizuje, s tým bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom v dome bývalého dlhoročného príslušníka SIS, dnes obvineného z korupcie, Petra Košča v Pezinku, prečo sa s ním stretával, čo tam vybavoval pre seba alebo čo tam vybavoval pre špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, nech to vysvetlí. A keby aj nič pre seba alebo pre neho nevybavoval, tak, lebo on sa, myslím, teraz vyjadril pre médiá, že tam rozoberal nejaké, nejaké kauzy svojich klientov, nejaké svoje prípady advokátske, tak nech mi vysvetlí, či je to normálne, aby sa človek, ktorý je v pozícii advokáta, ktorý vystupuje na súde ako obhajca, aby riešil a preberal svoje prípady priamo so špeciálnym prokurátorom, ktorý práve na súde vystupuje ako zástupca obžaloby, či je takéto niečo normálne. Nech to pán Lipšic vysvetlí.