Videokanál poslanca

Dobré ráno prajem, dámy a páni, tak máme pred sebou druhé čítanie, prebehli výbory, je tam nejaká množina pozmeňovákov, väčšinou sa jedná o technické záležitosti, dokonca by som povedal technické drobnosti. K samotnému návrhu už jedno, čo poviem, budem sa len opakovať, hovoril som to včera pri prvom čítaní, takisto potom na výboroch, ktorých som sa zúčastnil.
Ide o masívne zlepšenie podnikateľského prostredia, 114 opatrení, ktoré síce pozostávajú z drobností, to tu bolo aj vyčítané, s tým musím súhlasiť, že áno, sú to drobnosti a tá pointa je, že v tej sume to spraví významný skok vpred v rôznych, teda v kvalite nášho podnikateľského prostredia.
Chcem veľmi oceniť vecnú diskusiu, ktorá tu prebiehala, a ako som už povedal, pripravujeme druhé kilečko na jeseň, čiže aj keby sa teraz malo tu ešte nejaké drobné nedostatky objaviť, tak sme pripravení ich veľmi skoro v tom druhom kilečku napraviť, ale veľmi dôležité je pohnúť sa z miesta, vyslať tento veľmi jasný a silný signál podnikateľom a teší ma, že aj zástupcovia opozície, ktorí teda sa venujú ekonomike a vyjadrovali sa k tomuto zákonu, to vidia viac-menej podobne.
Toľko z mojej strany, krátky úvod, ale budem si písať poznámky a na všetky otázky potom zodpoviem.
Ďakujem pekne zatiaľ.

Ďakujem pekne, dámy a páni, a ďakujem za možnosť sa takto predbehnúť a dovoľte mi teda pätnásť krátkych poznámok, ktoré som si spísal ako reakciu na pána poslanca Kamenického, teda asi jeho to bude najviac zaujímať, tak počkám.
No, pán Kamenický, ja si vás cením ako korektného a odborne zdatného diskutéra, a preto som si aj poctivo všetko písal, a preto som aj dúfal včera, že sa k tomu trinástemu dôchodku vyjadríte, prečo to išlo v skrátenom konaní. To ste nespravili, ale prekvapilo ma, že dnes ste to znovu spomínali, že toto nemá ísť lex korona, nemá ísť v skrátenom konaní, a k trinástemu dôchodku, že to išlo, ani slovo.
No a teraz tých pätnásť poznámok. Hovorili ste, že lex korona, že nemalo by sa to tak volať, viete, ako sa to dieťa volá, je úplne jedno, dôležité je, že pomôžeme podnikateľom. To, že sa to volá lex korona, má dôvod ten, že tí podnikatelia sú v extrémne zlej situácii jednak kvôli tomu, že dvanásť rokov sa zhoršuje kvalita podnikateľského prostredia, ale aj dodatočne ešte, ešte ako keby navyše práve kvôli tejto kríze ekonomickej, ktorá jednoznačne má svoj pôvod v korone. Zároveň chcem povedať, lex korona, to nie je žiaden všeliek, čiže vy keď budete kritizovať, že no, ale nerieši sa toto alebo ako môže toto tu spasiť, čo tam nejaké puncový, neviem aký úrad, a, áno, máte pravdu. Ja som ani nikdy nepovedal, že toto vyrieši všetky problémy, toto je kvapka v mori. Po tých dvanástich rokoch, čo sa podnikateľské prostredie systematicky zhoršovalo, potrebujeme každý jeden krôčik a toto je prvý. Toto je prvý krôčik a dúfam, že ich bude omnoho viac.
Potom hovoríte, že, to je tretia poznámka, že treba naštartovať spotrebu a to je v rozpore napríklad so zmrazením napríklad minimálnej mzdy. No, tento váš postoj je, je úplne legitímny, typicky keynesiánsky postoj, ale z môjho pohľadu nesprávny preto, lebo však domyslime to naopak. Dajme, chceme naštartovať spotrebu? Dajme minimálnu mzdu dvetisíc eur, alebo štyritisíc, jaká toto bude spotreba? Viete, že na akúkoľvek spotrebu treba najprv zarobiť. Vy to vidíte ako, ako, ako ľavicový politik, plne chápem a je to legitímny postoj. Vidíte to cez tú, cez tú spotrebu, že však keď budú viac spotrebovať, bude sa viac vyrábať, no a my pravičiari to vidíme cez tú výrobu. Najprv vytvorme hodnoty a potom ich poďme spotrebúvať, a nie naopak. Najprv spotrebujme najlepšie na dlh, a potom snáď to niekto vytvorí.
Štvrtá poznámka, nájomné prišlo neskoro. Áno, máte úplnú pravdu a chcem ale iba dodať informáciu, že medzičasom 2 500 žiadostí sme obdržali, ktoré riešime. Riešime ich rýchlo, tam to je tak tri-štyri dni, kedy majú firmy peniaze na účte, a chcem aj vidím, že sú tu aj zástupcovia médií, tak chcem opat... opak... opat... opakovane vyzvať nájomcov, prevádzkovateľov predajní, aby podávali žiadosti, technicky všetko funguje, čo som príjemne prekvapený a robíme to veľmi rýchlo.
Hovoríte, pomoc mala byť rozsiahlejšia. Jasné, vždy sa dá urobiť viac, tak vďaka aspoň za tento balík. Ale ako som už včera spomenul, už pripravujeme druhý balík, a teda aj tá pomoc bude rozsiahlejšia.
Hovoríte, dostaneme z Únie obrovské peniaze 24, 25 mld. eur, to bude možno ešte trošku viac, keď sa to všetko tak poctivo zráta, od nášho eurokomisára Maroša Šefčoviča mám informáciu, že keď sa úplne všetky peniaze narátajú, tak to bude až 40 mld., obrovská suma. A, áno, súhlasím s vami, bude to velikánska výzva pre túto vládu, zaobchádzať s tými peniazmi korektne. Ja teda sa nechcem dožiť toho, že my budeme mať také škandály s eurofondami, ako napríklad mal pán Plavčan, tých 600 mil., kde na vedu a výskum dostávali peniaze upratovacie firmy.
Poznámka č. 7. Vyčítate, že teda nebol tento balík, nebol konzultovaný, že to ide rýchlo. Ja som už včera spomenul, bol konzultovaný, bol konzultovaný s odbormi, teda ako v rámci tripartity, s tými ministrami jednotlivými a so zamestnávateľskými zväzmi som to konzultoval ja. Ale tu vám dávam prísľub, že druhý balík pôjde po prvé v riadnom konaní na jeseň, dúfam, že to bude na jeseň. Pôjde po prvé v riadnom konaní a po druhé ja si sadnem s ekonomickými expertami aj z opozície a, a chápem, že nebudete so všetkým súhlasiť, ale dávam vám teda tento prísľub, že si s vami konkrétne, samozrejme, s Petrom Žigom aj s ďalšími možno sadnem, s tými vlastne, ktorí sa zapájali tu do diskusie, aby ste, to bolo minimálne prediskutované, potom sa nebude stávať také, že spomenuli ste ten bod 9, tie cestovné kancelárie, že už nebudú musieť posielať tú kópiu zmluvy.
No, my už máme, máme register a tam tá administratívna náročnosť spočíva v tom, že ešte dodatočne tu mala byť overená zmluva a to považujeme za zbytočnosť. Mimochodom veľa vecí, ktoré rušíme, my nerušíme tú samotnú poisť... povinnosť nejakú, ale dup... len tú duplicitu, že my sme zistili, ak sa v tých zákonoch sme sa hrabali, že množstvo vecí musia tie firmy robiť dvojmo a úplne zbytočne. Čiže o toto sa budeme snažiť, všeobecne by som chcel povedať, že to je, to je také hľadanie množstva ihiel v obrovskej kope sena.
Uvediem príklad BOZP. No, BOZP zrušiť en bloc to, to, samozrejme, to by bola čistá hlúposť, to neprichádza do úvahy. Ale zároveň medzi tými stovkami strán predpisov nájdete množstvo takých predpisov, ktoré sú zbytočné, alebo škodlivé, alebo veľmi komplikované. A toto treba teraz vyloviť z tej, z tej mútnej mláky a my na to nemáme tie správne nástroje preto, lebo ja osobne sa do BOZP nevyznám, predpokladám, vy tiež nie, nejaký bežný šéf firmy, ktorá s takýmto niečím zápasí, sa rovnako do toho nevyzná a vyznajú sa do toho iba tí experti BOZP, ktorí z toho ale veľakrát žijú. Oni nebudú predsa dávať tipy, toto zrušte, to je zbytočné, na hentom dobre síce zarábam, ale nikto to nepotrebuje. Čiže je málo takých tých, tých, ktorí zradia tú komunitu nejakých expertov a dajú nám naozaj tie cenné tipy, a preto to aj tak dlho trvá. Ale keď sa už niečo také nájde, tak potom aj pre bežného, pre bežného pozemšťana jednoducho je, nevedia okamžite, ani ja, ľudia posúdiť, či to je dobré, zlé, ale verte mi, toto máme prediskutované a dobré to je.
Bod č. 10. Hovoríte to s tým puncovaním, s tým zlatom ste uvádzali, že to je taká drobnosť, ako to má spasiť ekonomiku. Žiaden z týchto bodov nespasí ekonomiku, ale ako som už hovoril, stokrát nič umorí vola, stokrát nič pomôže podnikateľskému prostrediu a ja dúfam, že, a veľmi ma potešila na toto reakcia premiéra Igora Matoviča, ktorý povedal: "No ja by som si želal, aby tam nebolo 114, ale 1 500 bodov."
Tak ja teda dúfam, že na jeseň to bude rozsiahlejšie a, a nebude tam len, a teda ešte aj k samotnému Puncovému úradu, že tam nejaké dáme.
Potom ste spomenuli dohodu s bankami, to si nechám na koniec.
Gastrolístky, poznámka č.12. Hotovosť sa nebude zdaňovať. To je už, možno boli nejaké, ja teda si nie som si vedomý toho, že ja by som niekedy bol pripustil zdaňovanie hotovosti, ale možno niekto niekedy napísal, to sa stáva. Tak tu chcem povedať, že to neprichádza do úvahy, aby sa zdaňovala hotovosť. My nechceme brať sociálnu výhodu zamestnancov práve, ktorá spočíva v tom nezdanení týchto peňazí určených na stravu. My len chceme znížiť administratívnu náročnosť. Štyri firmy, ktoré to vždycky predávajú mali za minulý rok 12 mil. eur zisk. Vy poviete, však poďme im ten zisk obmedziť, ale to je ďalšie protitrhové opatrenie, to ja poviem, zdobrovoľnime gastrolístky. Kto im ten zisk chce vyplácať, nech to robí, ale kto nechce, nech dáva svojim ľuďom peniaze. Čiže, a mnoho takýchto vecí je, že my len zdobrovoľňujeme.
Spomínali ste napríklad reklamačný poriadok, to neznamená, že keď sa to zruší povinnosť, že ho už nikto nesmie mať. Nie, je to len dobrovoľné. Seriózna firma ho tam bude mať zavesený naďalej a rôzni šuflikanti ho tam mať nebudú. Aj to bude taký znak, kde zákazník vie rozlíšiť, aha, nejaké zvláštne. Hentí ani len reklamačný poriadok tu nemajú alebo obchodno-predajné podmienky vyvesené a podobne.
No a to patrí aj k tomu sa, na toto sa, to bol vlastne bod 13, že rušia sa rôzne poriadky. Áno, tá povinnosť ubíja a tým, že my máme pravidlá vlastne rovnaké pre všetkých, pre najmenší obchodík máme vlastne také isté pravidlá ako pre nejaký veľký reťazec, tak a tí a tí malí chudáci potom majú vážnu konkurenčnú nevýhodu preto, lebo veľký reťazec si zamestná experta na BOZP, a ten sa od rána do večera nevenuje ničomu inému a náklady na tohto človeka majú na čo rozrátať, hej, keď nejaký reťazec má povedzme 150 pobočiek po Slovensku. Ten jeden malý obchodík, ten nemá z čoho toho experta zaplatiť, ale má úplne rovnaké povinnosti. A to je to, čo sa tu snažíme rušiť.
Predposledný bod, burčiak. Ako chceme zabezpečiť, že nebudeme piť cukrovú vodu? Toto som rád, že toto je jeden z tých vašich väčších problémov, keď to spomínate na pôde Národnej rady, tak, pán Kamenický, vám odporučím niekoľko veľmi serióznych, kvalitných dodávateľov burčiaku a, ale teraz vážne. Ide o to, že, áno, otepľuje sa, burčiak je skôr. Naši českí konkurenti môžu skôr burčiak predávať, no tak pomôžme aj my tým našim producentom, aby neboli blokovaní.
No a posledný bod je bankový odvod. Tak ja tu vašu výčitku akceptujem. Áno, nebola to pôvodne súčasť tohto, je to ale dohoda z koalície, ako vy, myslím si, že o mne viete, ja ctím dohody a robím všetko pre to, aby boli dodržiavané, a keď sme sa raz takto dohodli, tak, tak to jednoducho platí.
K tým technickým veciam, ktoré ste spomínali, najmä k tým sumám, potom, myslím si, že kolega Heger bude vedieť konkrétnejšie odpovedať. Ja som pri tej dohode osobne nebol, ja sa venujem hospodárskym veciam a Edo Heger ako minister financií sa venuje finančným, čiže možno bude príležitosť tieto vaše otázky zodpovedať.
Mňa na jednej strane teší, že hovoríte, no ten balíček, tam by sme aj schválili, áno, mrzí ma, že kvôli tomuto jednému bodu hovoríte nie, no tak ja si teda dám nabudúce záležať, aby ten budúci balíček bol taký aj s vami prediskutovaný, aj kde teda budete môcť hrdo zaň zdvihnúť ruku a povedať si, aj ja som niečo spravil pre zlepšenie podnikateľského prostredia.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť, dámy a páni, lúčim sa s vami, idem na vládu a Braňo Gröhling ma zastúpi zatiaľ, vrátim sa.
Ďakujem pekne.

Dobré ráno prajem, dámy a páni. Som veľmi rád, že je možnosť tento návrh zákona uviesť, že sme dospeli tak ďaleko, že už je v Národnej rade preto, lebo výrazne zlepší podnikateľské prostredie. Je tam 114 bodov. Plne tomu rozumiem, že nie každému sa bude pozdávať každý jeden bod, to tak býva, ale som presvedčený, že tie body ako v celku pochopí každý, že to bude prínos pre podnikateľské prostredie. A chcem aj oceniť rečníkov zo včera, ktorí aj keď kritizovali skrátené legislatívne konanie, tak predsa len spomenuli, že tie body sú dobré, že je tam veľa dobrých bodov a asi sme sa, asi sa zhodneme všetci na tom, že zlepšiť podnikateľské prostredie je nevyhnutné, pokiaľ chceme zvýšiť životnú úroveň občanov žijúcich na Slovensku.
Dovoľte mi teraz v krátkosti zopár základných informácií o tomto bodi, o tomto bode. Ide o najväčší balík na zníženie administratívneho zaťaženia v modernej histórii Slovenska, minimálne od čias rovnej dane, ktorá bola uvedená k 1. januáru 2004. Teda za posledných vyše 16 rokov nedošlo k takto masívnemu zlepšeniu podnikateľského prostredia. Balík obsahuje 114 opatrení, čo je viac, ako obsahovali všetky tri balíky predchádzajúcej vlády dokopy. Na riešeniach, ktoré tento balík obsahuje, sa podieľalo 10 ministerstiev. My sme každý jeden bod poctivo prediskutovali s ministerstvami, ktorých sa to týkalo, a to najmä ministerstvo hospodárstva, ktoré ja vediem, tam bolo 19 bodov, ale aj ministerstvo financií 10 bodov, ministerstvo práce 17 bodov, ministerstvo zdravotníctva až 24 bodov atď. Takisto sme tento balík pred..., niektoré body z tohto balíka prediskutovali s Úradom pre normalizáciu, metrológiu, skúšobníctvo alebo s ÚRSO-m. Z týchto 114 opatrení je 80 takých, kde, ktoré menia zákon, čiže 80 paragrafových znení a 34 uznesení vlády, ktoré zaväzujú dotknuté ministerstvá v dohľadnej dobe, najneskôr do konca tohto roka, pripraviť vyhlášky, resp. usmernenia.
Balík obsahuje množstvo zmien, dovoľte mi niekoľko z nich vymenovať. Je to napr. zvýšenie hranice pre povinné finančné audity, približne 5-tisíc firiem už nebude musieť robiť audit, samozrejme, ak si audit chcú spraviť či už kvôli banke, ktorá ich financuje, alebo kvôli vlastníkom, tak si ho spraviť môže. Zjednodušujeme energetické audity alebo napr. umožníme podnikateľom započítať reálnu spotrebu pohonných hmôt a nie tú, ktorá je vykázaná v technickom preukaze. Takisto rušíme povinný audit pri navyšovaní základného imania. To sa môže kľudne zdať byť nejaká hlúposť, ale aj tu sa nájde desiatok, možnože stoviek firiem ročne, ktorí musia s takýmto niečím zápasiť. Znižujeme alebo rovno rušíme mnoho pokút. No a potom množstvo ďalších bodov, máte to všetko v dokumentoch. Napr. je tam druhá šanca pri zistení drobných nedostatkov kontrolou Slovenskej obchodnej inšpekcie. Čiže príde k obchodníkovi na kontrolu, niečo nájdu, tak mu povedia, toto si odstráňte, napravte a až keď to nespraví, tak to budú pokutovať. Rušíme duplicitné nahlasovanie zdravotným poisťovniam. Takýchto duplicitných nahlasovaní tam rušíme niekoľko.
A ako celok by som charakterizoval tento balík tak, že je to mnoho drobností, ako aj včera môj predchodca Peter Žiga spomenul, áno, je tam mnoho drobností, ale v sume, v sume týchto 114 opatrení to bude naozaj citeľná a výrazná zmena, a teda najmä zmena k lepšiemu pre podnikateľov. Máme v pláne pokračovať s balíkom, teda s tzv. kilečkom č. 2, a to už na túto jeseň. Čiže, áno, je pravda, v tomto balíku bolo až 170 navrhnutých opatrení a po vyjednávaní s našimi koaličnými partnermi sme vyhodili tie, s ktorými mal niekto vážny problém, a takto sme sa dostali k číslu 114. Čiže, ctení poslanci, najmä koalície, chcem vás ubezpečiť, že toto je to, s čím súhlasili príslušné ministerstvá, s čím súhlasili vaši ministerskí kolegovia.
Všeobecne je podnikateľské prostredie veľký problém, a to aj preto, lebo my máme obrovské množstvo zákonov a, a čím viac zákonov, čím viac textu, tým viac tam sa opisujú nejaké konkrétne veci a, samozrejme, tým je to komplikovanejšie. Tu mám takúto, takúto tabuľku (rečník zobral do pravej ruky názorný materiál, ukazujúc ho plénu) a vidíte, to sú všetky štyri, to je zákon o dani z príjmov, o pridanej hodnote, zákon o zdravotnom poistení a o ochrane osobných údajov. Všade to rastie, všade. Toto je prekliatie našej doby, že my potrebujeme čoraz viac slov na opísanie nejakých pravidiel. Samozrejme, potom potrebujete mať vysokú školu na to, keď si chcete otvoriť kaderníctvo. Už len toto pochop... alebo si platiť drahých ľudí, čo ja nazývam štátom organizovaný biznis. S týmto musíme skoncovať.
My sa musíme snažiť o to, aby sme mali jednoduchých pravidiel a málo a týchto málo pravidiel, aby ale bolo rozumne, dobre napísaných. Toto je náš plán, tomuto sa budeme venovať a nateraz vás chcem veľmi pekne poprosiť o schválenie tejto, tohto prvého balíka zlepšenia podnikateľského prostredia.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne, pán minister.
Pán poslanec Beluský ma správne upozornil, že síce je to podľa môjho presvedčenia v rozpore s ústavou a so slobodou prejavu aj inou ako len písomnou a ústnou formou, ale máme taký rokovací poriadok, ktorý zakazuje vizuálne pomôcky. Nič sa nedá robiť.

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
Tak sa teda chcem ospravedlniť a už sa mi to nestane.

Ja by som veľmi ocenil, keby pán Žiga na mňa reagovať mohol, ďakujem pekne. A to preto, lebo, pán Žiga, teda viackrát ste namietali, že nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Keby som vás mohol pekne poprosiť, ja viem, že ste teda natoľko chlap, že sa nevyhnete tejto výzve, že by ste to dali do porovnania s tými trinástymi dôchodkami. Ja viem, že vy ste vtedy boli minister ako aj pán Kamenický, ale dobre ste to sledovali, páni, obidvaja, čo sa tu dialo v januári a vo februári, na poslednú chvíľu dôchodky, ktoré mali tak či tak platiť až od januára, o ktorých váš vtedajší stranícky šéf povedal prednedávnom, však to sme robili, aby sme získali volebné hlasy, však teda bolo to aj všetkým jasné. Tak keby ste toto mohli, prosím vás, porovnať.
A teraz mi dovoľte reagovať na niekoľko vecí, ale nie teda k tým meritórnym, aj keď to tu párkrát odznelo, lebo však o tom ešte rozprava bude, na ktorú sa veľmi teším, a preto chcem reagovať iba na veci týkajúce sa skráteného volebného konania.
Padlo tu viackrát, že to nie sú nejaké veľké veci. Súhlasím, nie sú. Stokrát nič umorí vola, pán Žiga, a 114-krát drobnučké zlepšenie v sume pomôže podnikateľom. Ten dopad na štátny rozpočet je niekde približne nula, nechajme teraz, prosím vás, bokom bankový odvod, bavme sa o tých zvyšných opatreniach, je približne nula, je, bolo by vyslovene škoda, hospodárska škoda by bola, keby sme to nespravili teraz, nech to platí čím skôr.
Vy hovoríte, pán Žiga, že však máme kľud, kam by sme sa ponáhľali, veď to pekne, čo kde budeme? No vy ste sa štyri roky neponáhľali. Lenže počas vášho štvorročného neponáhľania prepadlo sa Slovensko z 30. na 45. priečku Doing Business. My sme možno naposledy stúpali, keď ja som robil rovnú daň s Ivanom Miklošom a odvtedy za tri vlády SMER-u, kde vy ste teda boli významný činiteľ, to išlo dole vodou.
Tak ale veľmi chcem oceniť, že hovoríte, že aspoň teda tie samotné opatrenia sú okej a že teda viete si viacero predstaviť, že podporíte, za to, samozrejme, som vám vďačný. Keď ale raz máme dobré opatrenia, ktoré pomôžu, a tí podnikatelia, tí sú tak vyžmýkaní a kadečím sú vyžmýkaní, povinnosťami, kontrolami a my tu rušíme 70 %, opatrenie začína slovíčkom zrušíme niečo. To by ste mali chcieť ako prví a mali by ste to chcieť ihneď, teraz ešte, keď, keď nedoznela korona, lebo my sme dočasne zastavili množstvo kontrol, a preto je dôležité s tým dojsť čím rýchlejšie, aby znovu nezačali, nerozbehli sa tí kontrolóri do ulíc.
Viacerí z vás, aj pán Šimko a pred ním aj pán poslanec Susko, vraveli, a dúfam, že si to nemýlim, že, no podnikatelia nie sú až tak veľmi za. Ja som s nimi rokoval, ja som s nimi dlho rokoval a zajtra donesiem písomné potvrdenie, že všetkých 6 veľkých podnikateľských organizácií, menovite AZZZ, RÚZ, SOP, AZP, Klub 500 a ešte aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, že plne podporujú tieto opatrenia, ja vám to donesiem ukázať čierne na bielom. To, že nejaký zástupca povie niečo v rádiu, áno, aj to treba brať vážne, ale len relevantná je táto oficiálna podpora.
Nemajte najmenšiu obavu, že to nebolo prediskutované. Tu som v sále videl ministra sociálnych vecí. No ten, ten stratil vlasy z jednania, pri jednaní s odborármi. On bol práve, pán Krajniak bol ten, ktorý, ktorý si dal naozaj veľmi záležať na tom, aby to bolo všetko na tripartite prediskutované. A bolo. A môžem vám povedať alebo možnože aj pán Krajniak sa k tomu vyjadrí, veľká väčšina tých opatrení má súhlas odborárov. Ďaleko cez polovicu.
Bolo to prediskutované aj na jednotlivých ministerstvách, len teda neutekali sme za vami, pán Žiga, to s vami diskutovať, to, dúfam, mi odpustíte, kvôli krátkosti času, ale inak je to poctivo prediskutované, pripravené. A to skrátené konanie je oprávnené a ja teda veľmi dúfam, že vo faktickej poznámke mi poviete, prečo tie dôchodky boli a toto by nemalo byť oprávnené.
No potom tu padlo také, že zrýchlené konanie je nedôstojné, neodôvodnené, neviem čo. Zrýchlené konanie v prvom rade má pomôcť podnikateľom. To nie je tu na to, aby tuto selanka akademická povedala, že, ježiš, no teraz to je dôstojné. My potrebujeme pomôcť podnikateľom, ktorí teda hodne, hodne si vytrpeli za predošlej vlády.
Posledná poznámka, ktorú by som chcel teraz povedať, je k všeobecne, tunák pán Žiga teda mi dal poučenie, že mali, mal by som si legislatívny súboj riadne vybojovať, a teda nie to robiť takto skrátene. Ja si tie súboje budem chodiť vybudovať každý jeden, ja vám hovorím, už nepredložím. Toto považujem za dôležité. Je to pripravené, môže to ísť, všetko ostatné, ja si sem pekne prídem na tie dve čítania a možnože vás potom aj prejde ten, ten úsmev, ktorý ste teraz práve nasadili.
Takže toľkoto. To skrátené konanie je odôvodnené. Má zmysel. Zabráni škodám. Áno, zabráni škodám, v prvom rade tomu, aby veľký počet subjektov išiel rovno do krachu, lebo im to aspoň trošku pomôže. A keď nepôjdu, keď časť firiem nepôjde do krachu aj kvôli tomuto, aj kvôli týmto 114 opatreniam, no tak štátny rozpočet, samozrejme, neutrpí také škody, to asi vám nemusím objasňovať.
Tak teším sa na to vysvetlenie k tým trinástym dôchodkom.
Ďakujem vám.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem. Dámy a páni, ctení kolegovia, pred tým, ako dojdem k samotnému skrátenému konaniu, dovoľte mi povedať ešte pár slov k diskusii, ktorá tu dnes prebiehala. Dúfam, že mi to bude dovolené.
To s tou diplomovou prácou, samozrejme, nie je žiadne ani hrdinstvo, ani vec, na ktorú človek môže byť hrdý, ale nejak sme sa s tým museli vysporiadať.
Chcem oceniť postoj Borisa Kollára a myslím to úplne úprimne (potlesk), že sa sem postavil, že sa sem postavil, že si vypočul, že reagoval a že nechal o sebe hlasovať v tajnej voľbe. To vôbec nie je maličkosť. Chcem dokonca aj povedať, lebo aj ja som bol predseda Národnej rady a bol som odvolávaný, to som bol sotva tri týždne na úrade a Robert Fico a teda podal návrh na moje odvolávanie, lebo, vlastne už ani neviem, čo to chcelo byť, a tam sme sa v koalícii dohodli, že teda koaliční poslanci nepôjdu k urnám.
Včera sme mali koaličnú radu, Boris Kollár vyzýval, vyzýval na to, aby išli všetci poslanci k urnám. Toto je chlapský postoj. Môže mať každý voči nemu výhrady, aké chceme, ale takto sa zachová chlap, aj keď spraví chybu. Takisto som sa dočítal, že sa Boris Kollár ospravedlnil a že povedal, že nebude titul používať. Toto považujem za chlapský prístup.
Pre mňa, pre SaS je táto záležitosť vybavená. A skúsme si to tak len porovnať s tým, čo bolo rok a pol dozadu. Skúste si predstaviť, že by Andrej Danko sa postavil v tajnej voľbe alebo vôbec... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga Juraj, podpredseda NR SR
Pán podpredseda, poďme k tomu skrátenému konaniu.

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.) Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, že ste ma nechali dohovoriť, že som skončil a teraz dojdem k skrátenému konaniu.
Predkladáme súbor opatrení, ktoré majú zlepšiť podnikateľské prostredie. Problém je ten, že my sa v kvalite podnikateľského prostredia neustále zhoršujeme. V roku 2016, keď nastúpila tretia vláda Roberta Fica, sme boli v rebríčku Doing Business na 30. mieste. A táto vláda Roberta Fica si dala za cieľ sa posunúť o pätnásť priečok. To aj zvládli kolegovia zo SMER-u, ale opačným smerom. Skončili sme na 45. mieste. Pár týždňov dozadu vyšlo ďalšie hodnotenie a tam už sme na 57. mieste z nejakých 63 alebo 65 krajín. Ide to, ide to dole vodou s podnikateľským prostredím, s kvalitou podnikateľského prostredia, ktoré máme na Slovensku.
V pozícii ministra hospodárstva som prakticky denne v nejakej firme veľkej, malej, takej, onakej, som veľmi príjemne prekvapený, že čo všetko sa na Slovensku vyrába a všade, kde chodím, tak počúvam ťažko sa tu podniká, ťažko, pätnásť, dvadsať rokov dozadu to bolo úplne niečo iné. V roku 2004, kedy sa podarilo zaviesť rovnú daň, sme boli európskym tigrom a dnes sme iba, dámy mi prepáčia, nejakou mrcinou alebo zdochlinou. Pomaly to ide, zle to ide, odchádzajú firmy, nezamestnávajú ľudí.
A do tohto všetkého došla vláda, ktorá teda chcela byť sociálna a navymýšľala ďalšie a ďalšie prekážky a ďalšie a ďalšie, ďalšiu a ďalšiu záťaž pre zamestnávateľov. A ja sa teda pýtam, že kto má zamestnávať ľudí, ak nie súkromní zamestnávatelia? A do tohto všetkého došla korona.
Slovensko je na tom veľmi zle. My budeme mať jeden z najväčších prepadov tento rok a naozaj musíme niečo robiť. Toto je vec, ktorá nestrpí odklad.
Toto nie sú trináste dôchodky, ktoré tri týždne pred voľbami na poslednú chvíľu boli schválené v skrátenom konaní a s účinnosťou až o takmer rok a kde o ktorých sa Robert Fico osobne vyjadril, že to teda robili v rámci volebnej, predvolebnej kampane, kde naozaj sa dalo s tým počkať, a preto to aj veľmi správne prezidentka napadla na Ústavnom súde.
Toto nie je ten typ skráteného legislatívneho konania. Toto je prípad, kde naozaj, ktorý naozaj nestrpí odklad. Máme poslednú schôdzu pred letom. Ak by bolo riadne konanie, tak v septembri by bolo druhé čítanie a zas by prešlo neviem koľko týždňov. A teraz máme možnosť to schváliť, dnes, zajtra tak, aby to čoskoro, 1. júl sme už síce nestihli, ale možno to bude 15. júl, možno 20. Každopádne v tých jednotlivých novelách je napísané, že to má platiť dňom uverejnenia v Zbierke zákonov. Je to veľmi dôležité.
Je to iba kvapka na horúci kameň. Ja si to uvedomujem. Nerieši to všetko a s tou kritikou, ktorú som zachytil aj od kolegov SMER-u, menovite od pána Kamenického, áno, môžem s tým, môžem súhlasiť s tou časťou, že chce to viac. Je to len prvý krôčik, prvý krôčik, ktorý SMER nikdy poriadne nespravil, a predchodzie vlády tiež nie, a o ktorý sa tu snažíme a budeme v tom pokračovať. Dúfam, že na jeseň príde k druhému "kilečku", ako to sme zvykli volať, a to, samozrejme, pôjde už v normálnom, normálnom konaní.
A preto vás chcem, ctení kolegovia, poprosiť o to, aby ste súhlasili s týmto skráteným legislatívnym konaním, aby tí podnikatelia, aby dostali silný signál, že, áno, táto vláda chce niečo robiť pre zlepšenie podnikateľského prostredia. Táto vláda chápe, že keď sa bude dariť zamestnávateľom, bude sa dariť zamestnancom, že bude viac pracovných miest. Táto vláda chápe, že najlepšia sociálna ochrana je dostatok pracovných miest a o tie musíme zabojovať. A vieme o ne zabojovať len tak, že čím skôr začneme zlepšovať podnikateľské prostredie a toto je ten hlavný dôvod pre skrátené legislatívne konanie.
Ešte raz, chcem vás pekne poprosiť o súhlas. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som v tomto parlamente strávil štyri roky a zažil som teda aj dlhšie rozpravy, ako bola táto, a vždy mi tak napadne, "začem bukva, vsjo jasno". Dúfam, že to je aj v tomto prípade, ten zákon sme sa snažili písať jasne a, a vecne, no a, a dúfam, že to tak aj teda jasne a vecne bude sa v praxi realizovať.
Dovoľte mi reagovať na niekoľko vecí, ktoré boli spomenuté. Najprv, pán poslanec, tak s mojím českým kolegom som v kontakte, s pánom Havlíčkom, preberali sme tento zákon. Oni sa nakoniec inšpirovali takou skoršou verziou, ktorú sme mali, tam to bolo napevno rozdelené percentami, ja si myslím, že toto je ešte lepšie v tom, že nechávame veľký priestor pre prejav prenajímateľa a nájomcu sa dohodnúť a znižujeme možné výhrady Ústavného súdu.
Potom druhá vec je, že je toto dotácia a nie príspevok a to chcem spojiť aj s tým, čo hovorila pani poslankyňa Kozelová, a teda ďakujem pekne za pochvalu, že dotácia je dobrovoľná platba zo strany štátu a príspevok je povinná platba zo strany štátu. Samozrejme, ako v každej spoločnosti, aj u nás sa nájde zopár podvodníkov a kadejakých šuflikantov, ktorí sa budú snažiť na tomto rýchlo zarobiť, napríklad napíšu desaťnásobnú sumu, desaťnásobný priestor alebo si rýchlo, narýchlo niečo vymyslia. Budeme rôznymi algoritmami kontrolovať takéto extrémne hodnoty, to sa dá veľmi ľahko spraviť, keď sa spraví korelácia medzi plochou a metrovým, teda sumou za jeden meter, na, za jeden meter, nájmom za jeden meter plochy štvorcový a takýmto spôsobom odchytávať všetky také tie nápadné extrémne hodnoty, ktoré sa budú vymykať z nejakého mainstreamu, tie už budeme kontrolovať detailne, tak aby sme týmto podvodníkom čím skôr klepli po prstoch. A tu nám stačí mať naozaj nejaké podozrenie, a keďže je to dotácia, môžme nájom nevyplatiť.
A chcem týmto aj všetkým žiadateľom oznámiť, že na takéto veci budeme sa veľmi citlivo pozerať, ak niekto začne využívať krízu a jej dopady pre nejaké svoje osobné obohatenie. Áno, je pravda, v zmluve sme mysleli aj na jedenkrát uhra..., a teda aj na nájom, ktorý už bol uhradený, je to tak, že keď nájomca zaplatil nájom, aj keď mal zavretú predajňu, tak zákon mu explicitne dovoľuje najbližšie dva, povedzme, že bol zavretý dva mesiace, najbližšie dva mesiace neplatiť, povedzme júl, august, s tým, že buď sa dohodne s nájomcom, s prenajímateľom, a opäť v tom mechanizme, že 50 % zníži prenajímateľ a 50 % doplatí štát alebo sa nedohodnú a potom mu najbližšie dva mesiace bude splatiť, splácať v 48. splátkach. Čiže na toto sme mysleli, takisto zo strany štátu, aby sme išli dobrým príkladom, tak všetky priestory, ktoré prenajíma štát alebo verejnoprávne organizácie, tak tam musí ísť tá 50-percentná zľava.
Na záver mi dovoľte spomenúť ešte to, teda tú kultúru. Nie je to len kultúra, ale sú to aj rôzne športoviská, výstaviská, kreatívne dielne a tak ďalej, kde chceme byť veľkorysí. Chápeme, že prakticky celá jedna časť hospodárstva bola za tie dva mesiace poriadne vyžmýkaná a dostala poriadne zabrať preto, lebo ten zásah zo strany štátu bol fatálny. Nič nie je horšie ako povedať - zavrieť predajňu. Lebo v tom momente idú tržby na nulu. Tak naozaj tu sa chceme, tak ako chceme rázne zakročiť voči možným podvodníkom, tak, naopak, voči tým serióznym, poctivým prevádzkovateľom predajní, ale aj rôznych iných, rôznych iných aktivít chceme pristupovať naozaj veľkoryso. A napríklad aj také, čo reštaurácia, keď mala predaj cez okienko. Nebudeme to nijakým spôsobom zohľadňovať, že ale veď, aha, ty si nejaký, nejaké tržby mal a tak ďalej. Toto všetko budeme prehliadať a chceme, pokiaľ to ide tých, o tých poctivých podnikateľov, o tie štandardné nájmy, tak chceme tu pristupovať rýchlo a veľkoryso preto, lebo je to aj spôsob, akým dostaneme približne 200 mil. eur zrazu do ekonomiky, a to tiež považujem za také mierne plus.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a ešte raz vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona. Dovidenia.

Dobrý deň, ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň prajem, dámy a páni, ctení kolegovia, predkladáme návrh na preplácanie nájmov. Ja som už v prvom čítaní tento návrh odôvodnil. Vysvetľoval som, že prečo sme sa takto rozhodli, prečo to považujem za férové riešenie. Tento návrh je postavený do veľkej miery na dobrovoľnosti, na dohode obchodných partnerov, konkrétne prenajímateľa a nájomcu. A je v našom záujme, a dúfam, že aj v záujme prenajímateľov a nájomcov, nájsť spoločnú dohodu, uzavrieť túto nepeknú kapitolu v podnikaní, kedy zo strany štátu, z nariadenia štátu boli uzavreté obchody.
To, že sa tak stalo, bolo v tom čase nevyhnutné, na tú dobu úplne primerané, že boli zavreté všetky predajne a, samozrejme, nejakú dobu potom potrvalo, kým bolo možné ich znovu otvoriť. Tí nájomcovia, tí prenajímatelia tých obchodov, samozrejme, sa boria s poklesom tržieb. Ešte dlho bude trvať, kým sa to všetko vráti do normálu, a preto je veľmi dôležité im pomôcť. To, čo naozaj nechceme, je zažiť vlnu bankrotov. Chcem veľmi oceniť, že aj opozícia podporila tento návrh, alebo časť opozície, v prvom čítaní a takisto dnes ráno na hospodárskom výbore vlastne všetci členovia výboru hlasovali za tento návrh.
Sú tam dve, a k návrhu sa teda ďalej už vyjadrovať nebudem, samozrejme, v rozprave, ak budú nejaké otázky, rád ich zodpoviem.
Sú tam dva pozmeňujúce návrhy. Ten jeden je, s obidvomi teda súhlasíme, a jeden návrh je o tom, aby o nájomné, teda o preplatenie nájmu, mohli požiadať aj právnické osoby nepodnikatelia. To sú rôzne neziskové organizácie, ktoré prevádzkujú napríklad malé divadlá. A tiež považujem to za veľmi správne, že štát ich podporí, nakoniec nechceme, aj aby kultúra trpela viac, ako je to nevyhnutné.
A druhý pozmeňovací návrh je o tom, že ak nedošlo k dohode a nejaká časť nájmu sa platí tých 48 mesiacov, tak počas tejto doby, ak už to vopred nie je dohodnuté v zmluve, tak počas tejto doby nesmie prenajímateľ zvýšiť nájom. Ide o to, aby sme mu zabránili páchať akýsi akt pomsty, že dobre, tak tu máš dvojnásobný nájom, keď ja musím teraz na to 48 mesačných splátok čakať. Aj týmto chceme motivovať prenajímateľov, aby súhlasili, aby, aby sa dohodli s nájomcami a aby urobili ten ústretový krok a znížili nájomné. Nakoniec z pohľadu prenajímateľa nejde o žiadnu drámu. Keď si na to pozriete z perspektívy celého roka 2020, tak to znamená, že z dvanástich mesiacov prenajímateľ svoju predajňu dal k dispozícii desať mesiacov tomu nájomcovi, to znamená, že dva mesiace sa predajňa neužívala, neničila, nevybývala sa a dostane jedenásť nájmov. Ako som už v mojom predošlom vystúpení povedal, považujeme túto dohodu za férovú. Uvedomujeme si, že je to zásah do obchodno..., do súkromných obchodných vzťahov, ale doba, ktorá je a o ktorej dúfame, že už pominula, si takéto niečo jednoducho vyžiadala.
Takže na záver odo mňa obidva pozmeňovacie návrhy podporujem. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a chcem vás pekne poprosiť o podporu pre zákon ako celok.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi najprv poďakovať sa za vecnú debatu. To, že je taká stručná, asi je taká predzvesť toho, že "začem bukva, vsjo jasno" a dúfam, že je naozaj široká podpora pre tento návrh.
No tak chcem teraz reagovať na pána poslanca Tarabu. Predajne boli zavreté z nariadenia štátu. Kdežto všetky ostatné firmy, ktoré boli postihnuté tým, že napríklad klesli objednávky a tak ďalej, tak tam tým štát nič nezakazoval, mohli fungovať, ale predajne sme natvrdo zatvorili. Ja teda som proti tomu, aby sme riešili každú jednu boľačku, tam niekomu klesne o 10, 20, 30 % nájom a teraz poď, štát, rýchlo niečo robiť, to je to, čo ste spomenuli, tá socializácia strát a privatizácia ziskov a tam som teda zásadne proti. Preto považujem za správne prispieť tým, alebo odškodniť tým, prepáčte, tých, ktorým sme tie predajne natvrdo zavreli.
A teraz vy hovoríte, no dobre, ale však máme tu iné firmy, poklesli, lenže my nevidíme do života tých iných firiem, lebo chápem to, že nakúpili napríklad letný tovar a teraz ho nevedia predať, lebo boli, alebo jarný, alebo čo, kvety, také prípady sú s kvetmi najmä. Len, viete, tam je niekoľko ekonomických vplyvov, ten prvý je, že odložená spotreba. Tak chcel som si kúpiť auto v apríli, boli predajne zavreté, tak kúpim si ho v júli. To si myslím, že kvôli tomuto tie autopredajne nezbankrotujú. Odložená spotreba je pri nábytkoch, pokiaľ to zrovna nie je Decodom, ale to chcela byť len taká vtipná poznámočka. Každopádne máte dosť často odloženú spotrebu, ktorá nie úplne, ale do určitej miery kompenzuje v rámci roka, vyrovnáva ten, ten hlboký prepad.
Po druhé. Existuje medzi dodávateľmi, odberateľmi taká vec, že ochrana skladu. To najmä v počítačovej brandži, že keď niečo teda stihlo zlacnieť, nestihlo sa predať, neviem čo, no tak ten, ten dodávateľ to buď doplatí rozdiel v cene, že mu dá dodatočne nejakú zľavu, alebo druhá možnosť je, že zoberie tovar späť, predá ho niekde inde vo svete, najmä veľké reťazce toto rady robia, lebo ony nechcú stratiť obrat. A hlavne, hlavne keď sú tie firmy veľké, tak respektíve čím je väčšia firma, tým sú ich rozhodnutia a ich správanie dlhodobejšie, že nedívajú sa teraz na dva mesiace tej krízy, ale dívajú sa na najbližšie roky. A z tohto pohľadu Slovensko, si myslím, je v solídnej pozícii na to, aby aj veľkí dodávatelia mali dôvod nenechať skrachovať tisíce malých predajní, a myslím si, že budú im, a nielen predajniam, ale aj práve tým firmičkám, ktoré ste vy spomenul, aby im teda nejak pomohli.
No a potom, samozrejme, existujú ešte aj rôzne formy podpory predaja a rôzne formy oživenia a tak ďalej, preto ja si myslím, že je správne, že sa zameriavame na predajne teraz, ale napríklad minule, keď som tu bol, tak to boli cestovné kancelárie, tým sme pomohli úplne iným spôsobom. Celkovo si myslím, že, že je toto dobré rozhodnutie, potrebný zákon, ale máte pravdu, nemusí stačiť úplne, tak možnože ma tu o mesiac uvidíte znovu, keď niečo zistíme, že fakt by sme tam mali zasiahnuť.
Teraz k tej druhej veci, tá otázka ohľadne poistenia. Pýtali ste sa, že či štát by mal nariadiť firmám sa poistiť proti výpadku tržieb, ja si myslím, nemal by to určite nariaďovať, to dokonca som proti, aby takto masívne vstupoval do súkromných vzťahov dodávateľsko-odberateľských. A ani nie je pravda, že v každej kríze štát rýchlo dôjde s verejnými peniazmi, s peniazmi daňovníkov, lebo napríklad v 2009., ja teda neviem o tom, že by sme, a 2010., že by sme niekomu uhrádzali nájmy, že by sme zachraňovali cestovky. Len tá korona nás dostala do tak výnimočnej situácie, že naozaj tu je dobré sa pozrieť nad horizont toho bežného alebo mimo, za mantinel toho bežného zmýšľania, ja som teda naozaj poctivý free marketer, ale teraz pokiaľ nechceme mať že veľkú, masívnu vlnu tých, tých bankrotov maloobchodných predajní, tak je dobré teraz výnimočne zasiahnuť a nabudúce budem zrejme proti. V minulosti, v 2009., som bol proti štátnym zásahom, to boli podľa mňa veci, s ktorými sa mal súkromný sektor sám vysporiadať, ale tu musím ja free marketer uznať, že ten zásah je silný. HDP tak prudko pokleslo, ako len vo vojnových časoch zvykne poklesnúť. Keď si pozriete, keď si pozriete povedzme 200, 300 rokov, už tá, tie ekonomiky sú celkom dobre zmapované, niekde od Adama Smitha, tak naozaj, naozaj to boli len vojnové časy, kedy došlo k takto silnej depresii, ako sme zažili v mesiaci, v mesiaci apríl. A keď si to pozriete podľa branže, tak, a konkrétne tu v tomto prípade maloobchod, tak tá depresia je totálna, lebo išla že zo sto na nula a to sa naozaj teda stáva len v mimoriadne výnimočných situáciách.
No a posledná poznámka sú že tie virózy, že budú stúpať a, a, a budú stále častejšie, no môžu byť, ale človek je veľmi prispôsobivý, a teda keď som videl, ako rýchlo dokázali firmy, ktoré dovtedy vyrábali nábytok, zrazu začať vyrábať rúška, keď vidím, ako, ako nové produkty pomerne vo veľmi krátkej dobe normálne že vyvinuli nové produkty niektoré firmy typu automatická dezinfekcia rúk alebo v Žiline jedna firma, čo tie snímače teploty telesnej, automatické, vyvinula a podobne, čiže ja tu nemám obavu ani o ľudstvo ako také, ani o slovenský, slovenský biznisový sektor, že už s tou ďalšou koronakrízou, keď príde nejaká korona 21 alebo 23 (povedané so smiechom), tak že sa s ňou vysporiada ľahšie ako s týmto, čo naozaj došlo z jasného neba.
Úplne na záver pre zaujímavosť, škoda, že som to nedoniesol, videl som takú tabuľku, o ktorej teda chcem veriť, že je korektná, ale sú tam údaje, ktoré sa veľmi ľahko dajú, dajú verifikovať. Na tej tabuľke v čase bolo, teda nie, prepáčte, nebola to tabuľka, bol to graf vytvorený v exceli, samozrejme, a na tom grafe bola znázornená intenzita slnečného žiarenia. Ona niektoré roky je silná, potom slabne, potom silnie v takých niekoľkoročných odstupoch. A vždy, keď bola intenzita slnečného žiarenia slabá, došla nejaká kríza. Nechcel som veriť vlastným očiam, ten graf, ja ho zverejním na Facebooku, dúfam, že ho nájdem, ale to bolo úplne šialené, aká, aká železná pravidelnosť medzi intenzitou slnečného žiarenia a nejakým výskytom krízy bola, úplne že neuveriteľné.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Dámy a páni, dovoľte mi, prosím vás, predniesť dôvody, prečo je správne prijať navrhovaný zákon.
Najprv by som chcel povedať pár slov k situácii.
Dňa 13. 3., ešte za minulej vlády pod vedením terajšieho podpredsedu Národnej rady Petra Pellegriniho, došlo k rozhodnutiu zavrieť všetky maloobchodné predajne okrem potravín a drogérií a všetky reštaurácie. V tom čase bolo toto rozhodnutie bezpochyby správne a tiež spolu s povinnosťou nosiť rúško prispelo k tomu, že sa u nás koronavírus nerozšíril tak ako v iných krajinách. Samozrejme, z pohľadu obchodníkov to bolo rozhodnutie nie nešťastné, ale fatálne preto, lebo zo dňa na deň prišli o všetky svoje tržby a zopár z nich malo to šťastie, že mohli predávať nejak trošku niečo cez okienka, trošku nejak im stúpol predaj cez internet, ale to sú také, také trošky iba. Avšak ten hlavný zdroj ich príjmov zo dňa na deň vypadol.
Keď raz prevádzkujete predajňu, tak máte také štyri nákladové položky, také hlavné. To prvé je, to sú mzdy zamestnancov, to druhé sú energie, to tretie sú rôzne splátky lízingov a úverov a to štvrté sú nájmy. No tak sa teraz, a ešte, samozrejme, piata položka je nakúpený tovar. Tak sa teraz na tie položky pozrime.
Mzdy zamestnancov naša vláda vyriešila tým, že buď išli na PN, OČR, alebo dostávajú, sú doma a dostávajú 80 % preplatených, toto má na starosti minister sociálnych vecí Milan Krajniak.
Rôzne splátky nájmov a úverov, prepáčte, rôzne splátky lízingov a úverov sme vyriešili tak, že sme ich odsunuli preto, lebo tam je to primerané. Ak on nespotrebuje, neopotrebuje nejaký investičný, nejakú investíciu, tak ani ju nemusí splácať a, samozrejme, všetko sa to v čase predĺži.
Energie, tam automaticky bolo riešenie také, že tým, že sa tie predajne, že boli zatvorené, tak energie išli prudko dole.
A tovar? Tovar prestali nakupovať, keďže boli zavreté.
Ostávajú nájmy. Je mnoho predajní, kde nájom je významná nákladová položka, dokonca najväčšia v nejakých luxusných a veľmi malých priestoroch. No a čo s tým? Vo viacerých európskych krajinách sa prijalo riešenie, že nájmy boli odložené, ale toto v podstate riešenie nie je preto, lebo keď raz reštaurácia platí nájom, z čoho, kde generuje tie, tvorí tie peniaze, z ktorých nájom zaplatí? No to sú len tržby. To znamená, že ten obed, ktorý som si v mojej obľúbenej reštaurácii nedal v mesiaci apríl, si nedám už nikdy viac, preto tá reštaurácia už nikdy viac v budúcnosti nezíska tržby na to, aby zaplatila nájomné v apríli. Preto je správne sa s tými nájmami vysporiadať a neodkladať ich, nenaťahovať to ako žuvačku na nejaké splátky alebo ich, alebo rovnako nie je správne požičať tej reštaurácii na to, aby zaplatila nájomné a že potom bude ten úver splácať. To sú, to sú spôsoby, ktoré vlastne náš maloobchod a našu gastronómiu do budúcna oslabia preto, lebo nebudú musieť vytvoriť pridanú hodnotu, tzv. hrubý zisk, iba na to, čo tam spotrebujú, ale ešte aj na to, čo aké, na náklady z minulosti, kedy museli byť zavreté.
Preto jediné poctivé riešenie je sa s tými nájmami vysporiadať. Teraz je otázka ako. Pri vysporiadaní s nájmami nečakajme žiadne relevantné peniaze od nájomcov, však ich predajne sú zatvorené. Odkiaľ oni majú mať peniaze na nejaké nájmy? Ostáva teda prenajímateľ a ostáva štát.
Vieme konštatovať úplne spoľahlivo, že počas tej doby, čo bola predajňa zatvorená, sa ten priestor neničí, on sa nevybýva, on sa nevyužíva, neopotrebuje, a tým pádom je celkom primerané chcieť po prenajímateľovi, aby niečo prispel. No a potom vyslovene po bratsky sme si povedali, že koľko dá prenajímateľ, toľko dá štát.
My nevieme prenajímateľa zo zákona donútiť, toto hovoria, nehovorím to ja, hovoria to múdre hlavy, ktoré sa vyznajú v ústavnom práve, hovoria, že toto by mohlo byť napadnuteľné na Ústavnom súde, keby sme prijali zákon, že prenajímateľ musí zľaviť o 30, 40, 50 %. Toto nevieme urobiť, ak nechceme riskovať množstvo žalôb do budúcna a riskovať to, že by sme ich prehrali.
Vieme ale prenajímateľa motivovať. Tak prvá motivácia je tá, že koľko prenajímateľ zníži, toľko prispeje štát preto, lebo z toho síce priamo ten prenajímateľ má logicky len polovicu, ale je v záujme drvivej väčšiny prenajímateľov, aby tie komerčné vzťahy fungovali ďalej. Hospodárstvo je jeden neuveriteľný komplexný organizmus, tých konkrétnych vzťahov je milióny, miliardy možno, konkrétnych dohôd, ktoré všetci aktéri za tie roky urobili. Preto ani nikdy nemôže fungovať tak výkonne plánované hospodárstvo, lebo je čistá ilúzia si myslieť, že na čele tej ekonomiky je zopár múdrych hláv, ktoré dohodnú všetko. Nemajú najmenšiu šancu voči spletitosti miliárd rôznych dohôd, sto, stá miliónov možno.
Preto jediné, čo ostáva tu a, lebo my nechceme narušiť to, čo tu roky rástlo, tie vzťahy, nechceme všetko zničiť. Ja teda som prvý, ktorý hovorí, že štát nech sa nijak nemontuje do ekonomiky, ale koronakríza bola naozaj tak výnimočná udalosť a tak silný zásah do ekonomiky vrátane, respektíve zosilnený aj zásahmi štátu, i keď oprávnenými, že tu je naozaj namieste sa baviť o účasti štátu.
Teda ten návrh je taký, že v tomto prípade výnimočne, a dúfam, že naozaj jednorazovo štát povie okej, chápeme situáciu. Chceme, aby ostali tie vzťahy a vieme, že to chcú aj prenajímatelia a pretvorujeme tento deal, a preto prenajímateľ bude motivovaný znižovať to nájomné. A to nie je len môj predpoklad, ale aj informácia od zástupcov prenajímateľov. Mal som s nimi niekoľko stretnutí a oni v podstate toto vítajú.
No tak teraz keď zníži prenajímateľ 30 %, štát priplatí 30 %, ostatne 40 na nájomcu. To je, to je ešte stále veľa, preto ja dúfam, že štát, prepáčte, že ten prenajímateľ zníži maximálne o 50 %, potom by štát prispel 50 a nájomca by, samozrejme, len za tú dobu, kedy bol zatvorený z nariadenia štátu, čiže nie za nejakú ďalšiu dobu, kedy mu len poklesli tržby, aby teda sme mu ten nájom uhradili.
V zákone sa nachádza vetička o tom, že 50 % je strop, lebo však sme tu na Slovensku, poznáme sa, poznáme našich ľudí, už vidím chytrálkov, ktorí dojdú a znížia o 200 % nájomné a budú očakávať, že toľko prispeje štát. To, samozrejme, by bol nezmysel, čiže maximálny strop je 50.
Samozrejme, aj tak môžu byť nájomcovia, ktorí povedia, nie, nie, nie, ja 50 nedám, ja dám len 30 a 30 nech dá štát a ten nájomca, však nech zaplatí štvrtinu, prepáčte, 40 %. Toto chceme prenajímateľom znechutiť, nechceme, aby do toho išli, nechceme, aby to vliekli ten so sebou, ten batoh, do budúcna, a preto sme, preto sme do zákona napísali, že to, na čom sa nedohodli, v tomto uvedenom príklade tých 40 %, bude si môcť nájomca rozdeliť na 48 splátok a prenajímateľ mu nebude môcť zdvihnúť nájomné, pokiaľ to už predtým nemal dohodnuté v zmluve, napríklad zvyšovanie o infláciu a podobne.
Toto, ja osobne veľmi dúfam, že bude silnou motiváciou pre prenajímateľov povedať, dobre, budiž, zavrime, nech ideme ďalej, dívajme sa do budúcna.
Z pohľadu celého roka, keď sa na to pozriete, tak prenajímateľ, aha, treba ešte povedať, že reštaurá..., obchody, reštaurácie boli zavreté tak plus-mínus dva mesiace, tak, a obchody, tam určite to platí, dva mesiace. No tak z pohľadu prenajímateľa, z celoročného, to vyzerá tak, že namiesto dvanástich mesačných nájmov dostane jedenásť, to rozhodne nie je žiadna smrť, a nájomca je na tom trošku lepšie, lebo platiť namiesto dvanásť nájmov bude iba desať preto, lebo za to obdobie, čo bol zatvorený, platiť nebude nič. Považujem takúto dohodu za korektnú, považujem ju za správnu. A ešte sme ju aj podporili tým, že tam, kde je prenajímateľ štát, rovno sme, alebo verejnoprávna inštitúcia typu RTVS, tak rovno sme napísali do zákona, že musí znížiť o 50 %, aby nezačal nejaký zamestnanec štátu špekulovať, že jak on teraz vybabre s nájomcom.
Toto je teda v krátkosti zákon. A celý ten tím na ministerstve hospodárstva na tomto intenzívne pracoval približne posledné dva týždne, odkedy sme sa na koaličnej rade na týchto pravidlách dohodli, a intenzívne pracovali aj ľudia z ministerstva financií a ministerstva spravodlivosti a chcem sa teda im poďakovať. Ja som sa niekoľkých stretnutí zúčastnil aj osobne a boli to všetko stretnutia na vysokej odbornej úrovni. Preto ten zákon pokladám za, za správny, za dobrý, za kvalitný.
Na záver chcem uviesť ešte niekoľko detailov, ktoré tam nájdete.
V zákone sa vyslovene píše, že ide o dotáciu, nejde o príspevok, ide o dotáciu. To sme zvolili tak preto, aby sme neboli povinní. Príspevok je nárokovateľný, dotácia nie. Čiže my vieme povedať, toto sa nám nepozdáva, neuhradíme.
A takisto je tam vetička, že predajne, ktoré boli zatvorené, alebo prevádzky, ktoré teda boli týmito nariadeniami štátu veľmi postihnuté. A chcem vám povedať, že prečo sme to tak spravili. Po prvé preto, že môžu byť aj podvodníci, samozrejme. Čiže budeme pozerať, keď celá, celé tie všetky žiadosti o nájom pôjdu cez aplikáciu, tak ja som si nechal potvrdiť, že z aplikácie to, samozrejme, robia IT ľudia z ministerstva, ale že z tej aplikácie ja dostanem excelovskú tabuľku. Excelovská tabuľka je dôležitá v mojom živote, mala by byť aj vo vašom, ak nie je. Každopádne tam sa veľmi ľahko dajú pozrieť extrémne hodnoty. Niekto napísal, že platí 300 m, 300 euro za m² mesačne? No tak sa na to pozrieme. Niekto napísal, že má 10 000 m prenajatých? A tak ďalej, tak na to sa vieme zľahka pozrieť a v prvom momente vieme nevyplatiť. Toto si berem na starosť ja osobne, ja s tým excelom tak trochu viem zaobchádzať, aby sa nestalo, že tu budeme živiť podvodníkov. My chceme pomáhať poctivým obchodníkom, nie kadejakým šuflikantom.
A potom druhá vec, to, že týka sa to nielen zatvorených prevádzok, ale aj takých, ktoré boli veľmi postihnuté týmito nariadeniami vlády, to je preto, pretože napríklad máme výstavníkov, na Slovensku je 12 výstavných firiem, ktoré organizujú výstavy. My sme nezakázali 12 firmám, ktoré organizujú výstavy, podnikať, však mohli ďalej, kto im v tom bránil? My sme len zakázali, že môžu byť výstavy. Takže tie firmy, ktoré stavajú stánky na výstavách, logicky nemali do čoho pichnúť, keďže bolo zakázané organizovať výstavy Agrokomplex a autovýstava, ktorá býva, a tak ďalej. No tak týmto dvanástim firmám je primerané tiež prispieť na nájmy za ich sklady.
Ale na druhej strane, keď mi napíšu jachtári, že ale boli zavreté hranice a oni nevedeli prenajať svoju loď v Záhrebe v prístave, tak tam, si myslím, nie je primerané, aby sme im tam platili napríklad nájom za to parkovné v tom prístave. Čiže na takéto veci sme pamätali. Ono ich počtom nie je veľa, ani to sumou nie je veľa, ale dôležité je, že nebude dochádzať k takýmto nespravodlivostiam alebo zjavne neopodstatneným platbám.
Takto je to pripravené. Aplikácia sa v týchto dňoch finišuje.
Ak Národná rada schváli tento zákon, tak budúci pondelok v ideálnom prípade by sme začali s uhrádzaním nájmov.
Samozrejme, vieme, ako to chodí. Chodí to tak, že keď ten systém spustíme, tak ako prvé sa systém zrúti. A aby sa nám toto podľa možnosti nestalo, tak prvý deň, budeme to robiť po krajoch, prvý deň budeme prijímať len žiadosti z Prešovského, z toho ekonomicky najslabšieho kraja, lebo tam logicky najviac potrebujú peniaze. Prvý deň Prešovský, druhý deň Košický, tretí deň Banskobystrický, čiže prvú vlnu takto rozdelíme na sedem pracovných dní, aby to naozaj prebehlo hladko.
Ja ako minister hospodárstva, ako bývalý podnikateľ a ako človek naozaj cítiaci so všetkými podnikateľmi a človek, ktorý sa vytrápil s týmto štátom, si dám osobne záležať na tom, aby táto pomoc išla rýchlo, hladko, aby bola aj primerane veľkorysá, aby sme sa nedoťahovali o 4,50 eura, ale len aby sme odchytili tých podvodníkov.
Myslím si, že som povedal všetko, ale, samozrejme, budem potom ešte reagovať v rozprave.
No a zatiaľ veľmi pekne ďakujem za vašu pozornosť a chcem vás poprosiť dať hlas, súhlasiť s týmto návrhom k nájmu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)