Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, epidemiologická situácia na Slovensku sa vyvíja tzv. českou cestou. A ak neprijmeme ťažké rozhodnutia, možno očakávať v nasledujúcich týždňoch tisícové nárasty prípadov denne. Ak nezatiahneme včas ručnú brzdu, budeme tam, kde je dnes Česko, kde bolo talianske Bergamo na jar a podobne. Rozhodnutie o tom, či ísť cestou lockdownu alebo celoplošného testovania, bude na rozhodnutí epidemiológov a Ústredného krízového štábu, ktorý v tomto momente ešte rokuje. Samozrejme, že do tohto rozhodnutia bude vstupovať aj hlavný hygienik a vláda. Súvisí to aj so zabezpečením účasti na testovaní, či bude stačiť plošné testovanie aj bez tých, ktorí odmietnu sa dať testovať alebo je v takejto situácii riešením lockdown.
V koalícii je jednoznačná podpora pre dobrovoľný systém plošného testovania. Toto môžem aj ja potvrdiť. A takisto aj je podpora pre to, že kto sa odmietne dať testovať alebo bude mať výsledok negatívny, tak bude musieť ostať v desaťdňovej karanténe. Nevyhnutne musíme chrániť tých zodpovedných pred tými nezodpovednými. Spojenie tohto testovania práve s karanténou doma bude veľmi silný nástroj alebo veľmi silná motivácia na to, aby sa ľudia išli dať otestovať a v konečnom dôsledku sme zastavili šírenie tejto epidémie.
V súvislosti s vašou otázkou, pán poslanec Kuffa, môžem len uviesť, že každý občan, ktorý bude mať pozitívny výsledok testu a bude mu nariadená karanténa zákonným spôsobom, má nárok na nemocenské. Podľa aktuálne účinnej právnej úpravy má poistenec, ktorý bol v čase trvania krízovej situácie uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, nárok na pandemické nemocenské od prvého dňa dočasnej práceneschopnosti, a to je 55 % denného vymeriavacieho základu. Nemocenské vypláca Sociálna poisťovňa. Pokiaľ ide o ostatné skupiny občanov, bude sa Sociálna poisťovňa riadiť rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva alebo uznesením či nariadením vlády.
Nachádzame sa v zložitom období, kedy sa zrak verejnosti nielen s nádejou, ale aj s prosbou o pomoc upiera na nás. Chcem preto vyslať jasný signál a ubezpečiť, že situáciu máme pod kontrolou a prijmeme opatrenia, ktoré budú mať jediný cieľ - ochrániť ľudí žijúcich na Slovensku a ich rodiny. Vyhrať nad nepriateľom môžeme iba spoločne, ak budeme súdržní. Preto aj ak pristúpime k opatreniu, ktoré spomínate vo vašej otázke, vyzývam ľudí na zodpovednosť a na to, aby sa zúčastnili celoslovenského testovania. V prípade, že uprednostnia desaťdňovú karanténu, budeme hľadať riešenia, ale prvoradé je pre nás to, aby ľudia testovanie podporili a sa ho zúčastnili preto, lebo len tak dokážeme identifikovať vírus a zabrániť ďalšiemu šíreniu a ďalšiemu jeho šíreniu a úmrtiam.
Toľkoto odpoveď predsedu vlády, ktorú som predniesol.
Na záver mi dovoľte povedať, že aj strana SaS, ako aj ja osobne, sa s touto odpoveďou stotožňujeme.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, dámy a páni. Ctení poslanci a poslankyne, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády, ako aj predsedu vlády, a oznámil mená ministrov, ktorí ich zastupujú.
Tak predsedu vlády zastupujem ja.
Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová sa pre pracovné povinnosti tiež ospravedlňuje. Zastupuje ju ministerka kultúry Natália Milanová.
Pán minister životného prostredia Ján Budaj sa tiež ospravedlňuje z dnešného, z dnešnej hodiny otázok a zastupuje ho takisto Natália Milanová.
Minister vnútra sa rovnako ospravedlňuje z dôvodu, že vedie Ústredný krízový štáb. Zastupuje ho Natália Milanová.
Minister zdravotníctva Marek Krajčí sa tiež ospravedlňuje, preto, lebo je na krízovom štábe a zastupuje ho Natália Milanová. Vám, pani kolegyňa, dnes ide karta.
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Braňo Gröhling sa tiež ospravedlňuje, lebo sedí na krízovom štábe a zastupujem ho ja.
Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal sa tiež ospravedlňuje a zastupuje ho ministerka kultúry Natália Milanová.
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok je na zahraničnej pracovnej ceste a zastupujem ho ja.
Podpredseda vlády Štefan Holý sa ospravedlňuje a zastupujem ho ja.
Takisto tu nie je pani ministerka Mária Kolíková a pán minister Milan Krajniak preto, lebo na nich neboli položené žiadne otázky, ako aj na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jána Mičovského.
Mám pokračovať s prvou otázkou?

Ďakujem veľmi pekne, chcem sa spýtať, pán poslanec Liba či je prítomný. Aha, pozdravujem.
Ďakujem veľmi pekne za túto otázku, lebo týka sa oblasti, ktorej sa intenzívne venujeme, ale ja som až do tejto vašej otázky nevedel, že takéto niečo je, a preto mi dovoľte vám odslova doslova prečítať odpoveď, aj pre mňa sú to nové veci.
Vážený pán poslanec, cieľom projektu Zlepšenie infraštruktúry v Priemyselnom parku Košice - Pereš, ktorý bol schválený ministerstvom hospodárstva 28. septembra 2017, teda dosť presne pred troma rokmi, je zlepšenie a dobudovanie infraštruktúry v Priemyselnom parku Košice - Pereš, vrátane zabezpečenia nového cestného a električkového prístupu na Letisko Košice a k objektom v samotnom priemyselnom parku. Za týmto účelom bolo plánované vybudovanie cestnej komunikácie s mimoúrovňovým napojením na komunikáciu R2, električkovú trať a verejné parkovisko. Odhadované náklady 27 miliónov eur sú kryté finančnými prostriedkami získanými navýšením základného imania v spoločnosti MH Invest II, peňažným vkladom v uvedenej výške, a to na základe rozhodnutia jediného spoločníka, teda rozhodnutím ministerstva hospodárstva.
Časť tohto projektu mala byť realizovaná v súčinnosti so spoločnosťou Erste Groupe Immorent Slovensko, s. r. o., ako vlastníkom pozemkov a držiteľom povolení v pripravovanej cestnej komunikácii. Spoločnosť MH Invest II v rámci prípravy projektu uzavrela s viacerými dotknutými subjektami memorandá o spolupráci, a to konkrétne s mestom Košice 12. júla 2018, čo mestská rada schválila už v máji, koncom mája 2018, a takisto aj mestským zastupiteľstvom.
Druhé memorandum so spoločnosťou, druhé memorandum bolo uzavreté so spoločnosťou Dopravný podnik mesta Košice, august 2018. Tretie memorandum so spoločnosťou U-Shin Slovakia, september 2018, a štvrté memorandum so spoločnosťou Letisko Košice z októbra 2018.
Spoločnosť MH Invest II v súčasnosti z dôvodu súdneho konania prebiehajúceho na Krajskom súde Košice pod spisovou značkou, ja vám potom tú odpoveď rád dám, v ktorom si žalobca uplatňuje voči žalovanému Erste Group Immorent Slovensko a žalovanému Minebea Slovakia vlastnícky nárok v časti pozemkov, na ktorých má byť projekt realizovaný.
A po b) ten, po b) je dôvod nesúhlas spoločnosti Erste Group Immorent Slovensko prevziať na seba časť rizika pri realizácii projektu.
No a preto bol z týchto dvoch dôvodov, čo som uviedol, príprava projektu bola preto pozastavená, a to až do právoplatného rozhodnutia v konaní, ktoré aktuálne prebieha na Krajskom súde Košice, v Košiciach, nakoľko jeho pokračovanie v súčasnom stave nejednoznačnosti určenia právoplatného vlastníka nehnuteľností je na základe vypracovaných právnych analýz značne rizikové.
No a na záver. Spoločnosť MH Invest II intenzívne komunikuje so spoločnosťou Erste Group Immorent Slovensko vo veci prebiehajúceho súdneho sporu, ako aj možnosti pokračovať v príprave predmetného projektu, pričom najbližšie stretnutie s predstaviteľmi spoločnosti Erste Group je plánované na stredu 30. 9., čiže budúci týždeň. Ak to bude v poobedňajších hodinách, tak sa ho zúčastním aj osobne, doobeda máme vládu, aby som teda zistil, že kde teda je naozaj problém.
Toľkoto k mojej odpovedi.

Ďakujem. Ďakujem pekne. No, oceňujem, že pán Žiga tu ostal aj pán Kamenický, obidvaja rečníci. Až tak ma neprekvapuje, že pán Fico a pán Blaha, tento slobodný obhajca sebeväčších blbostí, zrazu zdúchli. (Povedané s pobavením.) Tak chcem teda reagovať.
Pán Žiga, vy ste sa pýtali úvodom vašej reči, prečo sa štát neuchádzal o 49 % VSE. Dali ste takúto otázku. Po prvé preto, lebo pri tej cene, pri tej kúpnej cene to bola návratnosť 24 rokov. Ďakujem. (Povedané okoloidúcemu poslancovi.) Po druhé preto, lebo naozaj v dlhodobom časovom horizonte tam vidím veľké riziko manažovania.
A teraz odbočím k tomu, že štát je zlý vlastník. Spomínal to aj pán Taraba. Pán Taraba aj viacerí to spomínali, ale pán Taraba povedal takú vec, že už keď my sme teraz vo vláde, nemali by sme to vlastne hovoriť. Problém je v tom, že štát je z dlhodobého hľadiska zlý vlastník. Chcem vám uviesť niekoľko príkladov.
V 2004 som sa stal šéfom OLO. Dal som to naozaj poctivo do poriadku. Ja som tam trávil dni a noci. Ziskovosť OLO išla z nejakých 4 mil. korún na možnože 150, o korunách hovorím, hej. A prvýkrát v histórii OLO znížilo poplatky za odvoz smetí pre ľudí. A po mne tam, po mne tam prišla banda okolo, okolo viceprimátora Cíleka. Čiže štát nie je zlý vlastník, len keď to vlastní SMER, teda len keď vládne SMER, ale aj keď vládne napríklad SDKÚ. Pre mňa to bola tiež taká celkom solídna banda zlodejov. Vybrali to ale jak vianočnú hus, jak vianočnú hus. A koho tam podosadzovali. No a srdce mi krvácalo, keď som videl, kokso, koľko roboty. Ja som tam prepustil 90 ľudí, ani jedného smetiara, ale 90 ľudí zo 420 na tristo niečo, a 90 rodinám som vlastne zrušil ich príjem, museli si hľadať nejaký nový. Splatili sme vtedajšiemu primátorovi Ďurkovskému predčasne asi pol miliardy korún úver, čo mesto dalo na dokončenie spaľovne. No a potom Milan Cílek ako prvé, spolu tam s tými jeho pucipajtášmi, ako prvé kúpil úplne zbytočný pozemok niekde za spaľovňou, predražený, dodnes to tam leží ladom, hovorím vám, srdce mi krvácalo.
Sociálna poisťovňa. V dvetisícdesiatom sme to, teda nie ja, ale Ľuboš Lopatka, náš nominant, naozaj tam výrazne znížil prevádzkové náklady o 20 mil. eur. No čo si myslíte, ako rýchlo išli hore, keď tam došiel Muňko, ktorý tam, ktorý ešte bol aj tu poslancom Národnej rady, a teda nechápem, ako sa dá Sociálna poisťovňa riadiť a ešte byť aj poslancom, ale, ale to rozkrádanie sa jednoducho vrátilo. Môžte sa rozkrájať, nejakú chvíľu to manažujete dobre, a potom aj tak prídu po vás zlodeji. A zas to je preč.
No a teraz ďalšie dva príklady. Tá SPP matka. Však Robert Fico to kúpil v čase, keď tu bol neobmedzený vládca, mal tu 83 kolesíkov v Národnej rade. Za tú dobu, čo to mu patrilo, teda ako čo to, čo to kúpil a patrilo to a Robert Fico tam mohol dosadiť kohokoľvek, najlepšieho manažéra na svete. Výsledok je aký? 438 miliónov eur strata od toho obdobia do minulého roku. Čiže to je; celých šesť rokov je vládnutie Roberta Fica. Pán Kamenický, nad tým sa zamyslite! Veď aj vy ste tam boli, v tej strane. Alebo ešte tam, ešte aj ste, ja si to furt mýlim, ten SMER s tým druhým SMER-om. No ale každopádne teraz, kde, kde teda, čo ste spravili pre to, aby štát lepšie manažoval SPP matku, ktorá vyrobila takmer pol miliardy eur straty?
Cargo. Zastavili ste, toto je výbor... úplne že ukážkový, učebnicový príklad, pán Taraba, je Cargo. Mali sme možnosť to sprivatizovať za 400 mil. eur, štát by inkasoval 400 mil., mohol za to zlepšiť školstvo, zdravotníctvo a nemusel sa o to viacej starať. Nie, Robert Fico to zastavil. To bolo jedno z jeho prvých rozhodnutí v roku 2006, keď sa stal premiérom. Zastavil. Odvtedy Cargo vyrobilo ďalších 338 mil. straty; a to sú presné čísla, som si ich pozeral; 338. Potom tá strata prestala, ale len preto, že predali všetky svoje vagóny. Chápete? Cargo? Nákladná spoločnosť, železničná, predá 16-tisíc alebo, teraz neviem, či osem alebo 16-tisíc; nie, takto. Osemtisíc lokomotív mali a 16-tisíc vagónov. Ale povedzme, že tie čísla nesedia úplne presne. Každopádne všetky, tisíce vagónov predali, Cargo, železničná spoločnosť! Toto ktorý idiot môže spraviť?! No len taký, ktorému nikto nepozerá na prsty, lebo je to skrátka štátne vlastníctvo a z cudzieho krv netečie. A odvtedy, skrátka tunák Robert Fico pripravil krajinu o trištvrte miliardy eur. Tak akože, prosím vás, kde mi chcete, ukážte mi, kde teda je ten štát dobrý vlastník?
Tu mi aj niekto vyčítal, nejaký génius; jaj, to bol Blaha; že Slovenské telekomunikácie predal štát štátu vtedy, keď bola tá prvá privatizácia. A čo spravil Robert Fico? Komu to predal? On, štát, to predal nemeckému štátu, ktorý vlastní Deutsche Telekom. Však urobil presne to isté.
Vrátim sa teda na začiatok k tým; takže prvý dôvod bol veľmi dlhá návratnosť vloženého kapitálu. Druhý dôvod bol naozaj obrovské riziko manažovania, keby to patrilo iba štátu. A tretí dôvod bol ten, že približne 130 až 140 mil. inkasoval štát vtedy, v tom roku 2002, a kebyže to ja teraz kúpim, ako kebyže sa zasadím za to, aby to štát kúpil za tých 700 až 800 mil., tak jak by sa rozdrapoval tutok Robert Fico s Blahom, že šesťkrát drahšie a že jak ja plytvám peniazmi. A to bolo tiež jedno z rizík, čo som si povedal, že do toho nepôjdem. Takže v tomto je to diametrálne iné, pán Žiga, ten, tie prípady, kedy Robert Fico mohol kupovať a teraz.
No a potom tu došlo, to sa tu päťkrát opakovalo, že ja som bol poradcom Ivana Mikloša. Áno, bol som. Poradcom som sa stal piate... dvadsiateho, v deň, v deň Československa, dvadsiateho ôsmeho. Prepáčte mi, poradcom som sa stal 5. decembra 2002 a končil som 6. decembra 2003. Bol som poradcom presne jeden rok. Ja som dal výpoveď, akonáhle prešli všetky zákony k rovnej dani, bolo ich dokopy deväť, v Národnej rade. Ja som sa nevenoval ničomu inému ako rovnej dani a to bol taký, také veľké sústo roboty, čo sme tam mali, boli sme tam taký maličký tím štyroch ľudí na ministerstve, že ja som sa nikdy nevyjadril k žiadnej privatizácii. Ja si síce myslím, že štát je zlý vlastník, ale tú privatizáciu, ktorá vtedy bola, nepovažoval som a nepovažujem za správnu a najmä teda, keď vyplávalo potom neskôr, napríklad v Gorile, keď sme sa mohli dočítať, ako pán Haščák tam do radu všetkých uplácal a kupoval, ako tam chodili rôzni politici k nemu na Coca-Colu a povedali, jasné, na kšefty v zdravotníctve je tu Paška, a tak ďalej. Ja s týmto nič nemám. Ja, bol som poradcom, robil som poctivú robotu, zaslúžil som sa o to, že táto krajina mala rovnú daň, kedy zažila najvyššie hospodárske rasty, a za túto robotu moju, za jeden celý rok dokopy som inkasoval 42-tisíc slovenských korún. Bol som externý poradca a nikdy k ničomu inému na tom ministerstve som sa nevyjadril.
Ja viem, že to pánovi Blahovi stačiť nebude, bude si furt vykrikovať toto, ale ak vás zaujíma pravda a fakty, tak je to toto, čo vám teraz hovorím a je to dokázateľné, či už podľa mojich vyjadrení z tej doby, však to si môžte vygúgliť za pár minút, alebo keď si pozriete zmluvu moju, ktorú som vtedy mal a tak ďalej. Takže toľkoto.
No, poďme ďalej. Pán Žiga tu spomínal dlhovú brzdu, že vtedy platila; aha, už je tam; platí aj dnes dlhová brzda. To sú, podmienky sú veľmi, veľmi rovnaké, ale ďalej hovoril pán Žiga, že no ale na tie, na tú Stredoslovenskú energetiku nebolo predkupné právo. Okej, nebolo, to som už bol poučený v telke, ďakujem za toto, tak nebolo predkupné právo, ale teda chcem veriť, že premiér, ktorý má za sebou 83 poslancov v Národnej rade, ktorý vie meniť prakticky, však sme zažili tých kolesíkov, však to tu, ježišmária, jak, jak, jak (povedané so smiechom) tá, tu tá drezúra, jak v cirkuse, jak tu poctivo všetci rukami dvíhali, no však sme ich preto volali aj kolesíkovia. A mohol teda akože vyvinúť ďaleko väčší tlak, keby to naozaj chcel kúpiť. A tam bola cena polovičná, 386 mil., 386 mil. a stredoslovenská, 49 % Stredoslovenskej energetiky mohlo byť našich, ale Robert Fico to nevyužil.
Okej, povedzme, že nedalo sa za ten, za ten svet, ale určite nemusel súhlasiť s tým, že vzápätí po tom, ako tých 49 % bolo predaných pánovi Křetínskému, štát ako vlastník súhlasil s tým, že zdravá firma, ktorá má dostatok finančnej likvidity, si zobere trištvrte miliardy úver, 750 miliónov. To sa, samozrejme, vzápätí rozdelilo a pán Křetínský dostal 350 nazad okamžite vyplatených ako dividendu. On to dostal do daru.
Kto mi to tu vyčítal? Kto to, pán Kondrót, že sa teda sprivatizovalo, navýšili sa ceny a potom sa vrátil celý vklad vložený do privatizácie. Tak, Maroš Kondrót, prosím ťa, porovnaj to s tým, že Křetínský kúpi 49 % SSE a dva-tri mesiace neskôr SSE si zobere obrovský úver a ihneď to vyplatí ako dividendu a pán Křetínský dostane prakticky okamžite celú kúpnu cenu nazad. (Reakcia z pléna.) Tak, prosím vás, kto mi z vás tu chce rozprávať, že štát je dobrý vlastník? Ako už prestaňte s týmto! Štát je zlý vlastník. Nehovorím, že zahraničný vlastník je najlepší. Nie, nie, nehovorím to. Veľa vecí som neschvaľoval alebo som si nemyslel, že sú správne, ani počas tej privatizácie.
Privatizáciu Slovenských elektrární pokladám za prvotriedne svinstvo v podaní vtedajšieho ministra hospodárstva, najprv tam bol pán Malchárek, jak to bolo? Najprv tam bol pán Nemčič, po ňom Rusko, po ňom Malchárek za asistencie aj ministra financií Ivana Mikloša, lebo ešte aj ten tam chvíľu bol, prebehla privatizácia, ktorá bola, že čistý škandál. Áno, v tomto vám dávam za pravdu. Len, prosím vás, mňa s tým nespájajte, ja som s tým vôbec nič nemal. SaS vtedy ani len neexistovala.
No. Teraz mi tu hovorí pán Žiga, štát by mal vlastniť, štát by mal mať ambíciu vlastniť podiely v energetických spoločnostiach. No tak ešte raz, pán Žiga, prečo sa, Robert Fico mal trikrát možnosť, nepokúsil sa o to ani raz. Podstatný rozdiel ešte je ten, že pri VSE nedošlo k skutočnej zmene vlastníka. Dobre, ja som povedal, že VSE, E.ON patrí jednému, ste ma opravili, že oni si len navzájom vymenili akcie, pre mňa to je prašť jak uhoď, ale dobre. Každopádne tam nedošlo k skutočnej zmene vlastníka. K skutočnej zmene vlastníka došlo ale, keď Gaz de France predávalo SPP a oni skôr by boli ochotní to predať štátu ako teraz títo Nemci. Tam sa skôr dalo predsa vyjednávať. A Robert Fico aj vyjednal, jasné, to, čo je stratové, kúpil pre štát, to, čo je ziskové, dohodil Křetínskému. Akože gratulujem, no génius. Nechať si, pán Fico, u vás spravovať majetok, to by bola výhra!
No a teraz ešte jednu vec by som chcel prečítať (minister si vzal do rúk mobilný telefón), a síce tunák Robert Fico ocenil moju prostorekosť a berem to dokonca ako kompliment, lebo ja si myslím, najlepšie je na rovinu povedať a potom, a neklamať, a potom sa nemôžte zamotať. Ale, pán Fico, predsa len, chcem vám z Pravdy; Pravdu poznáte určite; tak tam sa píše: "Podľa bývalého ministra hospodárstva," teda pána Žigu, "má vláda niekoľko nástrojov, akým spôsobom vie nakúpiť takýto strategický majetok do vlastníctva." A teraz ide citát, pán Žiga hovorí: "Treba povedať, že pri úrovni hodnoty tohto podielu možno na úrovni 700 až 800 mil." sa zisk spoločnosti vráti do desať rokov, "sa táto investícia vráti do desať rokov." Tam, dúfam, že už viete, že ste spravili chybu, lebo ste zarátali hodnotu iba tých 49 % a porovnali ste to s celým ziskom, ale to ste si asi uvedomili. Každopádne, pán Fico, to je verejná informácia, čiže (povedané s pobavením) som rád, že oceňujete moju prostorekosť, ale, ale v tomto prípade je to úplne bezpredmetné.
Pán Blaha povedal: Nemcom sme, akože ja, ja som odovzdal za pár šupek strategické podniky. Takže ešte raz, Nemcom odovzdal Robert Fico Slovak Telekom 49 %, nie ja. Ako som hovoril úvodom mojej reči, ja som nikdy nič nesprivatizoval ani som nikdy nič neprivatizoval. Prosím vás, toto berte ako fakt.
No. A teraz vám ešte poviem jeden konkrétny príklad toho, napríklad že prečo, prečo si myslím, že štát je zlý vlastník. Už len taká drobnosť, ako je odmeňovanie top manažérov. Tak bolo nastavené tak, že top manažéri tej stratovej matky SPP neboli, im sa nezohľadňovala tú stratu, ktorú vygenerovali oni, ale všetko dokopy vrátane tých extrémne ziskových dcér. Tým pádom top manažéri SPP, dosadení Robertom Ficom, robili rok čo rok veľké straty a ešte za to dostávali odmeny, lebo sa im zarátalo z celého. To bola jedna vec, ktorú napríklad pán Žiga mohol zmeniť, nezmenil to, zmenil som to až ja. Vedenie SPP matky dostane odmeny podľa výsledku matky. A v roku 2021, prvý celý rok, čo to budeme mať my pod palcom, spravím všetko pre to, aby tá, spolu s vedením SPP, aby tá matka bola na nule, aspoň na nule. Minulý rok mala 100 mil. stratu.
No, potom sa to zase točilo okolo Dzurindovej vlády. Ešte raz vám hovorím, kradli tiež hodne, však nakoniec preto vznikla SaS. Preto, preto nakoniec som sa ani s Dzurindom nedohodol, to si môžte prečítať v blogu z januára 2009/10. Tam to nájdete. Preto lebo jednoducho; a okrem toho naša vláda mala takmer žiadne korupčné kauzy, ale keď mala, tak to boli platinové sitká SDKÚ alebo Osrblie a tak ďalej. Ale to neznamená; tak, tak asi zelené jak červené či modré jak červené.
Potom neviem, pán Kamenický, čo tu okolo tej Ameriky točil, ale aby ste vedeli, pán kolega, USA, USA nie sú mojím vzorom. Určite nie. Už vonkoncom nie tam s tým nafúkancom prezidentom. Rozhodne nie sú teda mojím, mojím vzorom, to ste asi si ma s niekým pomýlili.
No a na záver jednu vecnú otázku, ktorú položil pán Fico, chcel by som teda na ňu odpovedať. Áno, predkupné právo máme naďalej. Čiže ak by, my sme sa len zriekli uplatnenia, my sme nepredali predkupné právo za tých 35,2 mil., čiže ak by došlo v budúcnosti znovu k nejakému prevodu, tak Slovensko má predkupné právo na 49 % Východoslovenskej energetiky.
Posledná vec, ktorú by som chcel spomenúť; ešte; áno, posledná vec, ktorú by som chcel spomenúť, sú Malženice. No, máte pravdu, pán Fico, Malženice päť rokov stáli. Poviem vám krátku históriu.
V roku 2010, 2008 až 2010 sa stavali. Bola to veľká investícia, 400 mil. eur, a teda nabehli, bežali dva roky a potom cena plynu natoľko stúpla, že Malženice sa neoplatilo ekonomicky prevádzkovať, to znamená, boli odstavené. Stálo to už len asi, asi pol milióna euro ročne, tá prevádzka toho odstavenia, preto lebo naďalej to muselo byť strážené, tá, tá hlavná turbína, tá sa musí neustále točiť, i keď nízkymi otáčkami, lebo by sa ohla a takéto veci. No a keď cena plynu klesla, tak to potom znovu nabehlo a dnes, dnes to ako veľmi solídne zarába.
Ja neviem, kedy ste tam vy boli alebo či vôbec ste tam boli, pán Fico, a ja som si, ja som tam bol prednedávnom. To je funglovka. Ja som si to bol; to žiadne, že kopa šrotu, nič, to je funglovka. Bol som si to celé pomerne detailne obzrieť, mám trochu skúseností z OLO, lebo aj tam sme mali turbínu, a ten, tie Malženice majú akože svoju hodnotu, ale majú jednu, majú jednu výnimočnosť, ktorú, ktorú na Slovensku nemá žiadna iná elektráreň. Ony vedia ten, takzvane sa tomu hovorí, že vedia nabehnúť z úplnej tmy. Totiž vy neviete elektráreň len tak, že, že zapnem a ide, hej? Aby ste rozbehli turbínu, musíte mať pomerne silný zdroj elektrickej energie. Keby na Slovensku vypadlo že úplne všetko, už jedno, či teroristickým útokom, alebo čo, tak Malženice sú tá jediná elektráreň, ktorá dokáže nabehnúť z úplnej tmy. Malženice vedia, sú, sú, vedia slúžiť aj ako tzv. špičkový vzor, prepáčte, špičkový zdroj, len to netreba, preto lebo Robert Fico s jedným z jeho mecenášov pánom Brhelom tam pouzatvárali strašidelné zmluvy na SEPS-e. Tie už medzičasom legendárne naftové generátory, ktoré vlastne len stoja, lebo ich nik, lebo, lebo SEPS kúpil asi trikrát väčšiu kapacitu tých špičkových zdrojov, ako mal, no tak teraz to stojí, za to platíme obrovské peniaze. Tiež vám pekne ďakujem, pán expremiér, super!
Preto sme si aj povedali, lebo ja som teda očakával, že tie Malženice by sme vedeli kúpiť za nejakú rozumnú cenu. Ale nakoniec, nakoniec k tomu nedošlo, tak sme si iba zmluvne dohodli, v podstate zadarmo, lebo je to súčasť tej zmluvy, lebo to nie je jediné, že 35 mil. dostane slovenský, dostane Slovensko, ale tam sú aj iné, iné podmienky typu, že musia zainvestovať asi miliardu, že nebudú ľudí prepúšťať a tak ďalej. No a jedna z tých podmienok je, že v prípade krízy bude mať spoločnosť SEPS neo... výlučný a neobmedzený dosah na riadenie Malženíc. A nakoniec sme si povedali: Dobre, to by malo stačiť a tie peniaze použijeme na niečo rozumnejšie.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť, dámy a páni, a teším sa na moju budúcu návštevu tu v Národnej rade. Dovidenia. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Dobré ráno prajem, dámy a páni. Ako prvé dovoľte mi sa ospravedlniť za meškanie, uviazli sme v zápche aj s mojím šoférom a moja averzia voči majáku spôsobila toto meškanie, takže, prosím vás, prepáčte mi.
Hneď na úvod mi dovoľte konštatovať, že nič štátne som nepredal a ani som nič nesprivatizoval. (Zaznievanie gongu.) Pred uvedenou transakciou, o ktorej dnes bude reč, patrilo štátu 51 % akcií vo Východoslovenskej energetike, tak ako aj 51 % akcií patrí Stredoslovenskej energetike alebo Západoslovenskej. Po transakcii patrí štátu naďalej 51 %... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Poprosím všetkých poslancov, áno, pán minister, aj vás, aj všetkých poslancov, aby si nasadili rúško.

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
Má niekto rúško pre mňa, prosím vás? (Reakcia z pléna.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Vyhlasujem dvojminútovú prestávku. (Ministrovi Sulíkovi podali rúško.)

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
Ďakujem. Rúško sa našlo v celkom zánovnom stave. (Reakcie z pléna.) Máme nové. Výborne! (Minister si zašiel po iné rúško mimo rečníckeho pultu.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ďakujem za upozornenie, kolegovia.
Nech sa páči, pán minister, môžete pokračovať.

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
Takže pred aj po transakcii, o ktorej dnes bude reč, patrí štátu 51 % vo všetkých týchto troch spoločnostiach. Toto je kľúčová informácia pre ďalší priebeh dnešnej diskusie.
Pred tým, ako budem pokračovať, sa však ale najprv pozrime na obchody Roberta Fica, aby sme mali s čím porovnávať, a trochu sa aj pozrime na to, aký je štát zlý vlastník.
Písal sa rok 2006, Robert Fico ako čerstvo zvolený premiér zastavil takmer dokončenú privatizáciu spoločnosti Cargo, za ktorú štát mohol inkasovať, ale neinkasoval, 400 mil. eur. Odvtedy vznikla ďalšia strata vo výške 336 mil. eur do roku 2015. To je spolu s ušlou kúpnou cenou trištvrte miliardy. No a potom došlo aj tak k privatizácii, k skrytej privatizácii, kedy Cargo predalo všetky svoje vagóny a teraz za ne platí nájom. Robert Fico teda týmto svojím rozhodnutím do roku 2015 spôsobil štátu škodu vo výške 736 mil. a potom došlo k skrytej privatizácii aj tak, lebo Cargo predalo svoje vagóny.
Druhý príklad: Rok 2013, francúzsky vlastník 49 % spoločnosti SSE, teda Stredoslovenská energetika, sa rozhodol svoj podiel predať spoločnosti EPH, ktorá patrí Danielovi Křetínskému. Kúpna cena bola 386 mil., to je veľmi podobný prípad ako teraz týchto 49 % Východoslovenskej energetiky, ktoré boli predané spoločnosťou RWE spoločnosti E.ON. Myslíte si, že Robert Fico vtedy zasiahol? Nie, ani omylom. Mlčky sa prizeral, ako prechádza 49 % SSE z jedného vlastníka na druhého a pre štát nezískal ani jedno euro. Možno pre seba áno, štát obišiel naprázdno. Navyše, prakticky ihneď po tejto kúpe si SSE, Stredoslovenská energetika, zobrala úver 750 mil. eur a hneď to vyplatila ako mimoriadnu dividendu, takže pán Křetínský vlastne získal 49-percentný podiel na SSE do daru. Preto lebo tá dividenda bola vyplatená a je približne v tej výške, ako bola kúpna cena. A toto dovolil 51-percentný vlastník, štát, ktorého vtedy zastupoval Robert Fico.
Ten istý rok 2013, to je tretí príklad, nemeckí a francúzski vlastníci, konkrétne E.ON, Ruhrgas a Gaz de France, sa rozhodli predať svoj podiel v SPP, ktorý nadobudli v roku 2002. Robert Fico sa v tichosti prizeral, ako Český energetický a průmyslový holding, vlastnený pánom Křetínským a spoločnosťou J&T, kúpil toto doslova zlaté vajce slovenskej energetiky za sumu 2,6 mld. eur, čo je iba päťročný zisk týchto firiem, a zároveň; lebo všetky tie, tie ziskové dcéry sa takto tu presunuli na pána Křetínského (rečník naznačil rukami pohyb z jednej strany na druhú); a zároveň kúpil Robert Fico veľkohubo a veľkodušne stratovú matku SPP, pokiaľ si spomínam, za nejakých 60 mil. eur, ale vôbec nejde o tú kúpnu cenu. Pán Fico to veľmi dobre vie, ide o straty, ktoré odvtedy, čo Robert Fico kúpil do štátneho vlastníctva matku SPP, vznikli. Nech sa páči, 468 mil. eur. Jak zadarmo, pán Fico, lebo z cudzieho krv neteče.
Takže ešte raz, pri predaji polovice extrémne ziskovej časti Slovenského plynárenského priemyslu Robert Fico sa mlčky prizeral a nezasiahol a zároveň sa horlivo hlásil, keď išlo o kúpu stratovej matky a tá odvtedy vyrobila takmer pol miliardy straty.
Rok 2015; ešte nekončíme; Robert Fico, na rozdiel odo mňa, čo ja som nikdy v živote nič nesprivatizoval ani neprivatizoval, tak Robert Fico sprivatizoval 49 % výrazne ziskovej spoločnosti Slovak Telekom za 900 mil. eur. 900 miliónov je tá suma, čo Slovak Telekom zarobil za posledných 10 rokov. A toto veľký bojovník proti privatizácii len tak sprivatizoval. Len tak, bum, už je to preč.
Rok 2016. Robert Fico mal možnosť kúpiť pre štát – doslova za facku – 33 % Slovenských elektrární, no opäť sa len tíško prizeral, opäť z toho štát nič nemal a hádajte, kto to kúpil. Týchto 33 % od Enelu kúpil zase raz EPH, podnik, ktorý patrí pánovi Křetínskému.
Vďaka Robertovi Ficovi pán Křetínský dnes generuje dobrých 70 % všetkých svojich ziskov tu na Slovensku. Robert Fico umožnil pánovi Křetínskému žmýkať slovenskú energetiku. Toto je holá pravda, páni, trikrát ste, pán Fico, mohli zasiahnuť pri predaji, trikrát ste mlčali, trikrát z toho štát nemal nič. Nechcem vedieť, koľko ste z toho mali vy. (Výkriky z pléna.)
Takže si to poďme zhrnúť. Robert Fico, táto škodná našej krajiny, zastavil privatizáciu Carga, spôsobil škodu trištvrte miliardy eur. (Reakcie z pléna.) Súhlasil s predajom polovice SSE (zaznievanie gongu), pre štát nič nezískal, zároveň dovolil, aby sa SSE masívne zadlžilo trištvrte miliardy eur, lebo pán Křetínský to potreboval do daru. Súhlasil s predajom polovice extrémne ziskovej časti SPP za cenu päťročného zisku a zároveň kúpil stratovú matku SPP, ktorá odvtedy spravila pol miliardy straty. Sprivatizoval Slovak Telekom za 900 mil. eur, to je desaťročný zisk tejto firmy, a do pätice súhlasil s predajom tretiny Slovenských elektrární a pre štát nezískal vôbec nič.
Pán Fico, tomuto sa hovorí ekonomická vlastizrada. A spáchal ju človek, ktorý má plné ústa národnoštátnych záujmov, plné ústa od rána do večera. A pritom vám išlo vždy iba o prospech vašich oligarchov, ktorí vás živia a držia, a, samozrejme, vás osobne.
No a teraz to poďme porovnať s tým, čo som urobil ja. Najprv je potrebné vedieť, že 49 % Východoslovenskej energetiky patrilo ešte z čias, kedy boli sprivatizované, nemeckému koncernu RWE. To je skratka pre Rheinisch-westfälisches Elektrizitätswerk. No a tento koncern sa niekedy v minulosti spojil celosvetovo so spoločnosťou, druhou nemeckou spoločnosťou E.ON. Dnes je to jedna firma, RWE a E.ON je jedna firma. No a teda tieto dve spoločnosti, ktoré sú na konci dňa tam niekde hore spojené v jednom vreci, tak tieto dve spoločnosti si schválili svoju celosvetovú stratégiu a povedali si, E.ON sa bude venovať po celom svete iba distribúcii elektriny a RWE sa bude venovať iba výrobe. No tak teda došli a požiadali o to, že chcú to, čo je tá distribúcia, časť, na východe VSE a patrí to spoločnosti RWE, no tak že sa to predá za nejakú sumu spoločnosti E.ON. To je z ľavého vrecka do pravého, ten vlastník sa fakticky nezmenil, štát naďalej má 51 percent.
Kúpna cena, za ktorú to bola predaná, ja neviem úplne presne, či to smiem, alebo nesmiem zverejniť, ale ja vystupujem s týmto aj v piatok na výbore a tam poviem úplne presnú kúpnu cenu bez prítomnosti médií; môžem vám povedať, že kúpna cena je medzi 700 a 800 miliónov. Keď sme si vyrátali návratnosť tejto investície, tak je to 24 rokov. 24 rokov je strašne dlhá doba, najmä keď si pomyslím, že jedného dňa po nás znovu prídu takíto manažéri, jak pán Fico ich inštaloval, ktorí potom následne skončia zrejme niekde na prokuratúre alebo vo vyšetrovacej väzbe a zase budú hospodáriť približne tak, že tam pol miliardy strata v matke SPP, 336 mil. strata v Cargu a tak ďalej. No keď som si predstavil, že VSE, Východoslovenská energetika by mala patriť celá štátu a mali by to manažovať ľudia, akých inštaluje Robert Fico, tak; alebo podobní jemu; tak som si povedal, že 24 rokov dúfať, že to bude dobre manažované, to je ilúzia, preto sme sa rozhodli do tejto investície nejsť.
No tak teda keď sme si povedali, že nejdeme do toho my, treba aj vedieť, že v čase krízy 700 mil. nie je maličkosť, teda 700 až 800, tak sme si povedali, že v poriadku, nech si to kúpia Nemci, vlastne vlastnené spoločným vlastníkom alebo teda na konci to je jedna firma aj tak, ten E.ON a RWE, tak nech si to presunú, ale nedáme im to zadarmo, chceme za to niečo. No a získali sme od nich 35 miliónov. Len za to, že sme povedali, okej, smiete si to navzájom predať. Ja to považujem za dobrý deal.
Otázka je, ako tá cena vznikla. No tak tá cena vznikla, ako to tak často býva, vyjednávaním. Začala to niekde pri desiatich, potom sme sa nejak posúvali, potom sme nejaké ďalšie argumenty ešte vytiahli, nebudem to tu všetko zverejňovať, ale naozaj sme sa tu s mojím štátnym Karolom Galekom a so štátnym ministerstva financií Marcelom Klimekom snažili asi v piatich alebo šiestich jednacích kolách získať pre štát maximum. Toto musí v ušiach Roberta Fica znieť, ako po čínsky keby som teraz rozprával, ale je to tak. Takže sme nakoniec skončili pri cene 35,2 mil. eur.
Tieto peniaze sú parkované zatiaľ na účte ministerstva hospodárstva a budeme sa, okrem iného sa z týchto peňazí začnú rekonštruovať kúpele Sliač. Čo teda, dúfam, ku koncu tohto volebného obdobia bude výkladná skriňa slovenského kúpeľníctva v stopercentnom vlastníctve štátu a potom sa môžme nechať prekvapiť, keď to zas nejaký smerácky manažér dostane do rúk alebo, alebo ten novosmerácky manažér, už bohvie, kto to z nich, kto to z nich bude. A, samozrejme, dúfame, že sa to tak nestane.
Čiže na záver môjho vstupu to zhrniem: Robert Fico mal trikrát možnosť zasiahnuť pri prevode bývalého štátneho majetku, nezasiahol ani raz, pre štát nezískal ani cent. Ja som mal možnosť raz zasiahnuť, áno, dali sme súhlas k tomuto prevodu a spolu s mojím tímom sme pre štát získali 35,2 mil. eur.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk).

Ďakujem pekne. Dámy a páni, dobrý deň prajem, to, čo teraz budem hovoriť, je suchá úradníčtina. Ide o transpozíciu, o implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu, a preto mi to dovoľte od slova do slova prečítať, je to stručné a aspoň nič nepokazím.
Vládny návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a ešte aj zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysiko... vysoko rizikových oblastiach.
Predmetné nariadenie EÚ č. 2017/821 je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch EÚ. Jeho čiastočná účinnosť je od 9. júna 2017 a úplnú účinnosť nadobudne od 1. januára 2021, samozrejme, ak schválite tento návrh zákona.
Návrh zákona určuje orgány zodpovedné za primerané a účinné presadzovanie ustanovení nariadenia EÚ č. 2017/821 v podmienkach Slovenskej republiky a tiež sankcie uložené za porušenie povinností vyplývajúcich z nariadenia EÚ ako primárneho aktu komunitárneho práva.
Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana a nemá ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Takže toto je ukážka bezkonfliktného zákona.
Návrh nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
No poprosím, vážený predsedajúci, o pod... teda poprosím vás, vážení poslanci, o podporu tohto zákona a predsedajúceho poprosím o otvorenie rozpravy.

Ďakujem pekne. Ďakujem ministrovi financií za jeho úvodné slovo, ale omnoho viac za to, že naozaj vynaložil maximálne úsilie na to, aby sme vybrali kvalitného nástupníka Ivana Šramka. Toho vybrala vláda SMER-u, dnešná opozícia, a tiež som veľmi rád teda, že darí sa tu držať určitú kontinuitu na, na veľmi vysokej odbornej úrovni, dúfam, že to bude tak aj v budúcnosti.
Na záver chcem sa Ivanovi Šramkovi poďakovať za jeho, koľko to bolo? Sedem rokov? Za osem? (Reakcia z pléna.) Ešte aj presčasoval, nechcel odísť. No, chcem sa poďakovať za túto osemročnú spoluprácu, myslím si, že pomohlo to krajine, myslím si, že vybudoval silné meno Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, jej závery a analýzy boli či pre opozíciu, alebo koalíciu vždy niečím, o čo sa dalo oprieť.
Držím palce Jánovi Tóthovi, myslím si, že je to silné meno, dobrý výber, a teda dúfam, že tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bude fungovať tak ako doteraz.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, chcem sa poďakovať za rozpravu vecnú, kultivovanú a chcel by som na niekoľko vecí reagovať. Budem sa snažiť sa neopakovať.
Ako prvé začnem tak trochu odzadu, pán poslanec Kuriak, ktorý, veď my sa ani nepoznáme, ani neviem, neviem, čo robil alebo v čom podnikal, ale presne ste opísali to, ako sa cíti nejaký drobný podnikateľ, keď musí zoškrabať peniaze na odvody, lebo vie, že v Sociálnej poisťovni vôbec nikoho nebude zaujímať, či mal, alebo nemal, alebo keď musí zápasiť s nejakými dvomi tetami, ktoré práve prišli na kontrolu.
Toto je to skutočné podnikanie. To je to, keď nemáte istotu, či zajtra príde dostatok zákazok alebo zákazníkov, alebo nemáte istotu, či sa nestane niečo typu korona alebo niečo iné nepredvídateľné, či vás neprepadnú, teda nevykradnú, alebo poistný prípad. Skrátka, ten život je strašne rozmanitý, to podnikanie je naozaj veľkým rizikom, je to, teda sa aj hovorí riziko podnikania. Nemám na mysli podnikanie, keď dodávate trikrát predražené CT-čká do nejakej nemocnice, lebo však aj to je plusko, teda či ste formálne, keď sa na to pozriete, aj to je podnikanie, alebo keď posúvate kamióny dreva hore-dole. To nie je podnikanie. To je skrátka na základe iných, neštandardných vzťahov, sú to dohodnuté nejaké, nejaké väzby, kde ceny nie sú trhové, kde zmluvy nevznikajú v rámci konkurenčného prostredia.
Podnikanie hlavne u tých malých a stredných je presne to, čo opisoval pán poslanec Kuriak. Áno, medzi podnikateľmi sú aj čierne ovce, ktoré potom kazia tým ostatným povesť, ale s tým musíme žiť a to je v podstate v každom, v každom nejakom zoskupení - aj medzi politikmi, aj medzi lekármi, aj prakticky všade.
Ale všeobecne, tak ako si myslím, že naša spoločnosť si necení dostatočne učiteľov a necení si ani sudcov preto, lebo majú medzi sebou čierne ovce, kadejaké pani Jankovské, tak kto by si ich cenil. Ale to sú rovnako kľúčové veci pre fungovanie štátu, dospieť včas k spravodlivému rozsudku alebo vzdelávať naše deti a rovnako kľúčové je, aby bola časť obyvateľstva, ktorá iným ľuďom dáva prácu. Toto, bohužiaľ, nedoceňujeme, za posledných 12 rokov tu vládol číry populizmus, ideme rozdávať, rozdávať a ešte raz rozdávať a v skutočnosti je to len kupovanie hlasov, len z tohto, tu musí byť každému zrejmé, spoločnosť nedokáže vyžiť. Spoločnosť dokáže vyžiť vtedy, keď časť obyvateľstva, jej nejaká časť bude tvoriť hodnoty. Takto to, bohužiaľ, je.
Teraz by som chcel reagovať na niekoľko poznámok pána poslanca Žigu, ktorý vystúpil ako prvý s úsmevom na tvári, až ako keby mal z toho trochu srandy, a ja som bol predtým, ako teraz som členom vlády, tak som bol päť rokov europoslancom, čiže v tomto parlamente som sedel iba do roku 2014, ale niektoré veci mi to tak oživilo. Oživilo mi to spomienku, že ako to je diskutovať so smerákmi.
Tak diskutovať so smerákmi, resp. ich spôsob diskusie je mať tri základné pravidlá:
1. Na žiadnu námietku nereagovať. To je prvé, to bez toho ani nechoďte do debaty. Desaťkrát tu ja môžem spomínať, že, pán Kamenický, prosím vás, alebo, pán Žiga, keď tu teda kritizujete, že v tomto prípade sme sa rozhodli pre skrátené volebné konanie, legislatívne konanie, vysvetlite, prosím vás, porovnajte to s tými trinástymi dôchodkami, či tam bolo oprávnené skrátené legislatívne konanie, to môžte im desaťkrát povedať, oni sa držia pravidla, diskusného pravidla č. 1 - na žiadnu námietku nereagovať.
Diskusné pravidlo č. 2 - ultrakrátka pamäť. Ultrakrátka. Napríklad pán Žiga (povedané so smiechom) dnes tu vyčítal, tu doobeda mne vyčítal, že, pán Sulík, ja som si to zapísal, africké štáty predbehli Slovensko, čo sa týka kvality podnikateľského prostredia. A to ešte nejakých 104 dní dozadu bol predsa ministrom hospodárstva pán Žiga. Za 104 dní on zabudol na toto. A mne vyčíta, že africké štáty nás predbehli (povedané so smiechom), a pritom on bol štyri roky. Čiže diskusné pravidlo č. 2 - ultrakrátka pamäť.
Diskusné pravidlo č. 3 - ignorovať argumenty, vtedy sa diskutuje, to je najjednoduchšie, keď ignorujete argumenty. Burčiak. Spomenul tu už včera pán Žiga: „Á, tam vy s tým burčiakom idete posunúť o 15-30 dní lehotu, a čo potom, a cukrová voda...“ a neviem, čo hovoril. Dnes ráno sme sa, aha, odišiel, od pána Kremského dozvedeli, že predsa je to inak. Je to tak, že naďalej to musí, že to je len zákonný rámec a naďalej, vždy od sezóny k sezóne sa to ešte bude dodatočne rozhodovať. Toto pán Kremský na výbore hovoril Petrovi Žigovi, ale nič to, skrátka sa musí odignorovať a vtedy sa ľahko diskutuje.
Takže aj vám dávam, tí, čo ste noví, dovolím si ja tu starý harcovník vám dať túto radu, keď chcete byť úspešní v diskusiách, nereagovať na oprávnené námietky, ultrakrátka pamäť a ignorovať argumenty a bude sa vám veľmi dariť.
Teraz ešte zopár poznámok ďalších. Pán Žiga vyčítal, teda že, vyčítal, toto slovo je dôležité, vytkol mi, že tento návrh, toto kilečko, že to iba odstraňuje zbytočnú administratívu a že to odstraňuje byrokratické povinnosti, toto nie je riešenie, to my potrebujeme viac, čo tam nejaké odstránenie zbytočnej administratívy.
Ja si pamätám, v roku 2006, keď sa Robert Fico stal prvýkrát premiérom, tak v októbri toho roku, ja som bol vtedy v tom čase poradcom ministra financií Jána Počiatka, vtedy sa tu ešte javil byť slušný človek, aby ste si o mne nemysleli. Hej? A bol som teda jeho poradcom, tak som to tak celé sledoval. A oni normálne na vláde prijali uznesenie č. 815/2006, že znížime, znížime počet úradníkov o 20 %. Také fakt sa dá vyhľadať v archíve. No a vieme, ako to dopadlo. Odvtedy sa počet úradníkov z 1,5 znásobil, možno takmer zdvojnásobil. A naďalej vyčíta teda ten pán Žiga, že my iba odstraňujeme, čo to je, to je nič odstraňovať zbytočnú administratívu.
No my ju musíme odstrániť, ale nielen znižovať počet ľudí. My musíme tie procesy, ktoré sú za tým, odstrániť preto, lebo každá minca má dve strany. Keď my vymyslíme nejakú administratívu typu chodiť kontrolovať, či je nalepená nálepka Zákaz fajčiť, tak jedna vec je, že to stojí nejakých úradníkov navyše, na ktorých sa skladáme, na ktorých sa skladajú všetci tí, ktorí tvoria hodnoty a chodia do roboty, a zároveň ale na tej druhej strane oni spôsobujú tým problémy, lebo prídu nejaké dve tety na kontrolu a dajú vám pokutu 300 eur, že prečo tam nevisí nálepka, a vôbec ich nezaujíma, že sa tam v živote nefajčilo, v tom priestore. My práve musíme rušiť tieto procesy. Je to, je to strašne náročná práca, ich vyhľadať, vyhľadať tie, tie správne, správne paragrafy v zmysle, že nájsť tie zbytočnosti. Nevieme ich. To je písané po čínsky. A my máme málo ľudí k dispozícii, ktorí tou čínštinou hovoria. Neviem, či som to tu už uvádzal, tak dovoľte mi to zopakovať.
BOZP, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, no nemôžme to zrušiť en bloc, však to by bola strašná hlúposť aj, aj veľmi škodlivé. Ale v tých stovkách strán predpisov, tam je množstvo zlých, škodlivých, zbytočných paragrafov, len nevieme ich nájsť. Všetko je to písané v čínštine. No tak kto to vie? Vedia to napríklad tí experti na BOZP, ale experti na BOZP nám to nebudú vešať na nos, lebo oni z toho žijú. A tých ľudí, ktorí sú ochotní niečo z tohto prezradiť, je veľmi málo. O to sa musíme snažiť, a preto je to množstvo drobností.
Ja by som tiež bol rád, keby tam bolo 114 veľkých vecí, ale tie drobnosti, v tom detaile je ten čert zakopaný. A tie musíme my identifikovať, vyhľadať a pekne zrušiť ich, jedno za druhým.
A preto aj dúfam, že to kilečko č. 2, ktoré chceme predložiť na jeseň, taká je dohoda na koaličnej rade a ja som veľmi rád, čo som počul aj od poslancov OĽANO, teda tých mojich poznám, samozrejme, roky, ale som veľmi rád, čo som tu počul, že majú to v sebe, či už pani Kozelová, ktorá sa opakovane vyjadrila, alebo (povedané so smiechom) Zita Pleštinská, ktorá ma kočíkovala, keď som bol malý, tak že chápu to, je to v nich a to je dobré. To je dobré, a preto mám, mám radosť z tých príspevkov, ktoré prichádzali z koalície, a dúfam, že tam nebude v tej druhej várke, že 100, ale možnože 200 alebo 300 konkrétnych, kľudne prkotín. Ale v sume stokrát nič umorí vola, 114-krát drobné opatrenie pomôže podnikateľskému prostrediu. Takže toľko na tú námietku, keď pán Žiga vyčíta, čo tam je stovka drobných vecí.
No. Potom sa odvolával na pána Machunku. Ja pána Machunku nepoznám. On je údajne z..., z AZZZ, Asociácia zamestnávateľských zväzov (pozn. red.: správne „Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení“). Pán Machunka teda povedal, že ide síce o veci, ktoré potešia, ale sú to len drobnosti. Tak aby bolo jasné, mám tu takýto list (rečník zobral do ruky hárok papiera, ukazujúc ho plénu), kto ho bude chcieť vidieť v origináli, dostane ho v origináli. A teraz nebudem ho čítať celý, ale prečítam, prečítam z toho nejaké dve-tri vety: „Vážený pán minister, v súvislosti s pripravovaným materiálom lex korona si dovoľujeme v mene AZZZ, RÚZ, APZ...“, to je Asociácia priemyselných zväzov, „SOPK, Klub 500 a SPPK“, to sú, to je šesť kľúčových zväzov v našej krajine, „zaslať stanovisko našich organizácií k uvedenému návrhu opatrení.“ A tam sa píše: „Dovoľte nám uviesť, že naši členovia plne podporujú návrh ministerstva hospodárstva lex korona. Sme presvedčení, že uvedené body ako celok významne prispejú k zlepšeniu podnikateľského prostredia.“ No tak kto to má vedieť lepšie ako zamestnávatelia?
Ale opakujem, toto nie je spása. Toto nie je, že máme vymaľované a hotovo. Toto je začiatok. Toto je začiatok a chcem poprosiť všetkých ľudí, ktorí podnikali alebo ešte aj povedzme vlastnia firmu, lebo poslanec firmu vlastniť môže, keď majú nejaký dobrý nápad, ihneď sem s ním, zaradíme ho do, do nášho zásobníka, tam sa, samozrejme, to potom niečo z toho odfiltruje, vypadne na koaličných jednaniach a na jednaniach s ministerstvami, ale niečo ostane, a to je napríklad to, čo teraz tu máte pred sebou, a to je to, čo budeme aj v druhom balíku schvaľovať. V tomto prípade, v pôvodnom bolo 176 opatrení, ako tu, mne sa zdá, že pán Kamenický poznamenal. Áno, bolo ich toľko, teraz ich je 114. No kam sa podeli tie ostatné? Tak buď niektorí z partnerov nesúhlasili, s tým treba žiť, to také je, taký je život v koalícii a je to úplne korektné, alebo niektoré ministerstvá nesúhlasili, alebo chcelo to ešte trochu viac času si to vydiskutovať. Čiže nič nie je stratené, my sa k tomu vrátime. Máme zásobník, v tom zásobníku už dnes, keď, v tom inom, na to kilečko 2 je už dnes vyše 100 opatrení. Čiže celkom optimistický som v tejto veci.
No a potom mi pán Žiga (povedané so smiechom) vyčítal, to bude asi štvrtá diskusná zásada, musíte mať ešte dobrú dávku humoru, lebo pán Žiga mi vyčíta, že: „No toto jak to vznikalo? Každý, kto mal nápad, tak zavolal.“ No jasné, však o tom to je. Každý, kto má dobrý nápad, má zavolať a my to s radosťou zapracujeme do, do nejakého najbližšieho zoznamu. Však čo je na tom zlé, že niekto má dobrý nápad a zavolá? Neviem, ako to robia v SMER-e, ale ja to tak zvyknem robiť veľakrát v mojom živote, že keď má niekto dobrý nápad, tak treba si ho osvojiť.
A ďalšia vec je, toto som ešte nepochopil, ale teraz už k tomu kilečku môžme skončiť. A chcem ešte spomenúť k novému šéfovi ÚRSO, že teda bol nejak pokútne vybratý. A nesúvisí to priamo s kilečkom, ale keďže to pán Žiga spomínal, chcem na to reagovať, aby, aby som vyjasnil jednu vec.
Minulá vláda zvolila pána profesora Jahnátka za šéfa ÚRSO, toto komentovať nebudem, ale berte, prosím, na vedomie, tí, ktorí sa nevenujete tejto oblasti, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, to je, to je tá kľúčová inštitúcia v energetike, kľúčová. A zvolili tam na základe nejakého procesu pána profesora Jahnátka z Komjatíc. A ten proces je nasledovný, že tým, že ministerstvo hospodárstva má v gescii zákon o tom ÚRSO, tak ministerstvo hospodárstva aj predkladá, teda vyberie kandidáta a predloží ho vláde. A ten výber má fungovať tak, že zvolí sa nejaká komisia, kde sú ľudia z ministerstva, ale aj z odborárov, od zamestnávateľov, z parlamentu, tá niekoho, tá vyberie nejaký počet ľudí, minister rozhodne, koho z týchto, z týchto ľudí vyberá a predloží to na vládu. Presne toto som spravil aj ja. Ja som zobral ten pokyn ministerstva, ktorý som tam po pánovi Žigovi našiel, jedna k jednej som ho prebral a presne tak som postupoval. Navyše ale som spravil verejné vypočutie a som presvedčený, že som vybral najvhodnejšieho človeka. Takže nerozumiem, pán Žiga keď mi vyčíta toto, že, ale tu platí zas tá ultrakrátka pamäť, tak zabudol, ako to robil on, lebo robil to presne takisto. A dnes povedať, že to je nominant vlády. No, sakra, koho iného to má byť nominant, keď vláda volí šéfa ÚRSO na základe pravidiel, ktoré nám tu zanechal pán Žiga?!
Tak len toľkoto, aby, chcel som vlastne len povedať, že to bol proces, ktorý prebehol maximálne transparentne a korektne. To by bolo z mojej strany asi všetko.
Úplne na záver tu mám ešte jednu, jednu poznámku. Pán Linhart vystúpil s faktickou pripomienkou, teda že je proti tomu, aby sa upozorňovalo, až potom pokutovalo, ale povedali ste aj také, že ste za systematické riešenie, a, pán Linhart, ja som pripravený o tomto vecne debatovať, takže vás kedykoľvek rád uvidím na ministerstve, keď aj vy budete mať nejaké návrhy. Nehovorím, že sa na všetkom vždy dohodneme, ale som presvedčený, že si to dokážeme kultivovane a vecne vysvetliť.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť, dúfam, teda že tento návrh podporíte, a hneď, ako to bude, hneď ako ho podpíše pani prezidentka, tak sa idem s Jánom Oravcom venovať kilečku 2, my sme v tom našli celkom dobrú záľubu, no a dúfam, že niekedy v októbri, novembri sa tu v tejto istej veci vidíme opäť.
No a úplne na záver sa chcem ešte Jánovi Oravcovi poďakovať, ktorý teda tu nechal svoju mladosť pri tom vyjednávaní.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Taraba, plne s vami súhlasím. Nulové, nízke úroky sú preto, lebo Európska centrálna banka robí katastrofálnu menovú politiku. Bohužiaľ, to je tak. Otázka je, ako to dokážeme využiť. A ten bankový odvod keď je, predražuje sa financovanie štátu o 140 mil. eur ročne. To sú dáta, ktoré sa dajú overiť.
Po druhé, ako som povedal, na ochranu vkladov platíme trojmo. A po tretie toto je v rozpore s EÚ, a preto ten bankový odvod treba zrušiť.
Ďalší čas chcem využiť v krátkosti na pána Kotlebu.
Štátna banka, znie to skvele, ale my už máme štátne banky, hej. Máme Národná banku Slovenska, ale máme aj Eximbanku, alebo Slovenskú záručnú banku, a ja čo si píšem s podnikateľmi kvôli úverom a tak ďalej, tak práve tam sa mi sťažujú najviac na SZRB. Neverte tomu, že by to dobre fungovalo. Ale čo vieme spraviť, my vieme zlepšiť konkurenčné prostredie natoľko, že vzniknú ďalšie banky.
A ešte chcem rýchlo využiť moju minútku. Mám tu ešte jeden váš citát, pán Kotleba. Vy ste povedali, dávame bankám a berieme ľuďom. Ale ja som sa vás vtedy opýtal, že kde. Povedzte mi, kde berieme ľuďom. My neberieme ľuďom. Bankové poplatky, mi nechcete povedať, že budú drahšie, keď bankový odvod zrušíme. Naopak, pán Žiga, ktorý teraz stihol odísť, on vo svojom prejave hovoril, že bankové poplatky rekordne stúpli po zavedení bankového odvodu, čo je pochopiteľné, lebo tento náklad banky premietli do bankových poplatkov. Nehovorím, že automaticky ihneď to teraz znížia, to je ako s dépéháčkou, hej. Keď stúpne 1 %, hneď všetci sú strašne rýchli so zvyšovaním, ale keď ide dole, tak neznižujú, ale je vytvorený predpoklad na zníženie.
Úplne posledné, čo chcem dodať, beriem si vaše slová k srdcu a to znamená, bola tu kritika na tie, na tie búdky, to sme sa aj my bavili včera na výro..., na výbore. Navrhnem, aby to bolo vyňaté na samostatné hlasovanie, a nech si tam teda každý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) Bolo by mi dovolené ešte minútku?

Kollár, Boris, predseda NR SR
Je súhlas všeobecný? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno.
Prosím, zapnite mikrofón pánovi podpredsedovi.

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
Už budem naozaj krátky. Čiže toto, toto chcem navrhnúť na samostatné hlasovanie, tie, tie telekomunikačné búdky. A takisto tento bankový odvod. Ale rovno hovorím, nespravím nič, čo nebude, na čom nebude dohoda v celej koalícii. Čiže viem, že teraz bude prestávka. Ja sa spojím s mojimi partnermi, ja si toto s nimi prediskutujem.
Ak áno, tak nech ide aj bankový odvod na hlasovanie samostatne. Ak nie, tak bude to súčasťou balíka a budem plne za tým stáť a budem prosiť všetkých aspoň koaličných poslancov, ale aj vás, že skúste teda ten balík ako celok odhlasovať.
Ďakujem veľmi pekne. Toto som chcel.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, chcel som vystúpiť až ku koncu rozpravy, reagovať celkovo, ale nakoniec pán Kotleba a jeho plamenný prejav, ako bolo povedané, ma dotlačil k tomu, že som zmenil tento môj zámer, a chcel by som reagovať na bankový odvod.
Pán Kotleba, veľmi oceňujem, že ste teda povedali, že bankový odvod neguje celú túto snahu, to som si doslova zapísal, a že inak teda balík je dobrý, to sa mi, to ma, samozrejme, potešilo. Ten balík, dúfam, že aj to mi dáte za pravdu, je v tom duchu, ako keď som prišiel za vami na klub.
Takisto pán Muňko, teraz sa tu nenachádza, povedal, že znehodnotili tí moji koaliční kolegovia tým, že dali do tohto balíku bankový odvod, že znehodnotili celú moju prácu. Padne to dobre, ale ja tiež som za to, aby bol bankový odvod zrušený. Nie je to tak, že mi tam bolo niečo vnútené. A dovoľte mi, teraz vysvetliť prečo.
Po prvé. Tento bankový odvod sa platí na to, aby bol finančný systém stabilnejší. Tak nejak to je definované. No, v podstate ide o to, aby ľudia neprišli o tie svoje vklady. Len neplatí sa iba jeden bankový odvod. Neviem, či viete, ale banky platia aj veľké milióny do rezolučného fondu, platia ďalšie veľké milióny do fondu na ochranu vkladov a potom prišiel Robert Fico a povedal, dnes s Petrom Kažimírom, a povedal, nestačí a ešte budú platiť aj bankový odvod. A ten bol pôvodne 0,2 %, to je asi 150 mil. ročne a potom prišiel Robert Fico a povedal a nestačí a bude dvojnásobok na 0,4 a tým pádom to bude 300 mil. ročne.
My môžme tie banky, samozrejme, žmýkať koľko chceme, ale problém je ten, že ony, samozrejme, tu nebudú podnikať pre vaše pekné oči. A ani kura nehrabe zadarmo. A jednoducho nejaký primeraný zisk sa, o ten sa vždy budú snažiť, aby ho dosiahli. Môžme sa baviť o tom, čo je primerané a ako to znížiť. Ja si myslím, že znížiť sa to podarí najlepšie tak, že umožníme vznik ďalších bánk, uľahčíme im podnikanie - aj bankám sa dá uľahčiť podnikanie - podporíme konkurenciu medzi tými bankami, nech zápasia o tých klientov napríklad tým, že dajú nižšie poplatky.
Čiže po prvé by som chcel povedať, nemáme iba jeden bankový odvod, ale máme aj rezolučný fond a máme aj fond na ochranu vkladov. To znamená, my tie vklady istíme trojmo.
Druhá vec, ktorú chcem povedať, máme, máme tu Európsku úniu, máme zmluvu o fungovaní Európskej únie a máme zdieľané a výlučné kompetencie. A máme nejaké základné pravidlá. A tie hovoria, že nemôže dôjsť k dvojitému zdaneniu. Keď na úrovni Európskej únii sa banky raz zaťažia, to je konkrétne rezolučný fond, tak bankový odvod je v rozpore s právom EÚ. A ja teda nemyslím si, že..., a poznám veľmi dobre váš názor na EÚ, pán Kotleba, ale..., a vo viacerých veciach aj súhlasím, ale mali by sme ctiť pravidlá, všetky.
Ja vidím v našej koalícii napríklad, o koľko ľahšie sa funguje, lebo máme všetci snahu dodržiavať pravidlá, ako keď sa to tak robí vyslovene chaoticky, poťažne právo silnejšieho a podobne. V Európskej únii práve ja to kritizujem, že Európska únia nedodržiava, ona sama svoje vlastné pravidlá. Ale keď toto chceme môcť my kritizovať, tak mali by sme my dodržiavať. A je pravidlo, že keď niečo rieši EÚ, už to nerieši krajina, a keď tu raz je ten rezolučný fond, už len z tohto dôvodu by bankový odvod nemal existovať. Poďme, takže po prvé toto.
Po druhé, tam boli tie pravidlá, po tretie, pozrime sa na ten samotný odvod. Tie banky my nútime platiť odvod a to ide do ich financovania. To ide do spôsobu, ktorým si ony do hodnotenia toho, ako si požičiavajú peniaze, a úvery pre naše tuzemské banky sú o to drahšie, lebo sa to skrátka niekde v nejakom číselku zohľadní. Výsledok je, že štát, štátny rozpočet platí asi o 140 mil. eur viac ročne na úrokoch, ako keď si požičia peniaze od domácich bánk, ako keby tento bankový odvod nebol, resp. by si požičiavali iba od zahraničných. To je ďalší taký argument, prečo ten bankový odvod nie je dobrá vec, lebo sa predražuje financovanie štátu.
No a do tretice by som chcel uviesť to, že toto sa týka len domácich bánk a my si ich úplne zbytočne znevýhodňujeme. Tá ziskovosť nie je nijaká, že neprimeraná. 630 mil. znie ako strašne vysoké číslo, ako váš kolega pán poslanec Mazurek povedal, obrovitánska a neviem aká suma, ale tak zase sú to všetky banky dohromady, ktoré spravujú miliardy a miliardy eur a točia miliardy a miliardy eur a financujú štátny rozpočet. A navyše treba vedieť, minulý rok banky si uplatnili iba veľmi nízke oprávky. Tento rok, keď si uplatnia riadne oprávky aj kvôli kríze, tak ten zisk bude ďaleko nižší. Toto sú také dôvody, ktoré som chcel uviesť v prospech toho, že bankový odvod nemá existovať.
Dokonca zlé jazyky hovoria, že to iba Robert Fico ako išiel spraviť nejaký napriek kvôli nejakej jednej banke, aha, viem, kvôli jednej banke. Majiteľom tejto banky patrí zároveň jedna televízia a v tej televízii sa o Robertovi Ficovi nepekne hovorilo, a preto povedal, a ja vám zdvojnásobím bankový odvod. Neviem, čo je na tom pravdy. Každopádne tam nebola žiadna nejaká predumaná analýza, a naozaj že premyslený krok, že toto fakt poďme spraviť. Nie, bankový odvod bol 0,2 %, malo to pozvoľne vypršať, bum - bác, prišiel Robert Fico, neviem, či aj to nebolo v skrátenom konaní, to neviem, ale každopádne zrazu je 0,4 a natrvalo. Nedá sa takto fungovať. A ako som už povedal, okrem bankového odvodu sú tu dva ďalšie, rezolučný fond a fond na ochranu vkladov.
Čiže nemajte, prosím vás pekne, tak strašne krvavé oči. Ja som presvedčený, že takto to bude dobré, keď sa zruší ten bankový odvod.
Chcel som toto uviesť a po tom všetkom, čo tu odznelo, na to budem reagovať v samotnom, teda na konci rozpravy. Len k tomuto bankovému odvodu som chcel povedať toto.