Ďakujem pekne. Dámy a páni, dobrý deň prajem, tiež som nečakal, že už po roku tu budeme stáť a schvaľovať po druhýkrát programové vyhlásenia vlády. No ale, ako často zvyknem hovoriť, radšej koniec s hrôzou, ako hrôza bez konca. Koalícia našla tú silu na rozdiel od roku 2010, kedy približne po pätnástich mesiacoch vládnutia to celé skončilo. Tak na rozdiel od tej doby tentokrát sme našli tú silu, aby sme urobili novú dohodu, aby sme sa dali dokopy, aby sme fungovali ďalej. Je úplne pochopiteľné, že toto sa opozícii páčiť nebude, tak ako sa nám nepáčilo, keď Peter Pellegrini pred tromi rokmi prevzal žezlo po Robertovi Ficovi a myslím si, že to ste, páni, chápali rovnako.
No tak teda ideme ďalej a myslím si, že po prvom roku je čas na takú krátku bilanciu. Dovoľte mi povedať pár slov k ministerstvu hospodárstva.
Prvá vec, ktorá ma príjemne prekvapila, bola kvalita personálu, ktorý tam Peter Žiga zanechal. V podstate som spravil iba jednu, jednu dôležitejšiu výmenu na už tých úradníckych pozíciách. Bol to jeden pán, ktorý má dnes na krku trestné oznámenie za veľmi čudný informačný systém s názvom ISKRA, kde štát prehajdákal, teda chcel prehajdákať 20 miliónov, ale prehajdákal len polovicu, lebo potom sme to zastavili. Je vylúčené, že Peter Žiga o tomto nevedel. Toto je aj taký, myslím si, že hlavný rozdiel. Napriek všetkým tým... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán podpredseda. (Reakcia rečníka:
"Áno.")
Pán poslanec, poprosím vás, aby ste v sále netelefonovali. Ďakujem pekne.
Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR49.
Toto je taký ten hlavný rozdiel, ako aj môj predrečník pán podpredseda Grendel povedal, aj keď nemusíme súhlasiť so všetkým, čo povedal, ale chcem teda vysloviť pochvalu, to bol skutočne štátnicky prejav, či už prednesom, formou a myslím si, že s veľa vecami sa dá súhlasiť.
Áno, je to boj proti korupcii, ktorý výrazne zmenil našu krajinu. Môžeme si o Igorovi Matovičovi myslieť, čo chceme. Ja sám teda som sa veľakrát na jeho adresu vyjadril kriticky, on na moju, a nikdy som si nenechal zobrať tú možnosť a tú slobodu povedať svoj názor a ten som aj vždy povedal, keď som to považoval za potrebné.
Napriek všetkému, čo bolo, keby Igor Matovič nedostal mandát, keby neprevzal žezlo, tak sa tu kradne ako nikdy, ako sme to tu zažívali celé roky. To, že dnes trasú mrežami ľudia ako Bödör alebo Brhel, alebo pán Gašpar a ďalšie výkvety toho vládnutia, ktoré tu bolo pred nami, za to vďačí naša spoločnosť len a len Igorovi Matovičovi. Toto je holý fakt, ktorý musia uznať aj jeho najväčší neprajníci, aj jeho kritici, ku ktorým sa rátam aj ja. Toľkoto na úvod a všeobecne a teraz mi dovoľte k programovému vyhláseniu vlády povedať pár slov.
To, čo sme kritizovali pred tromi rokmi, urobili sme dnes my. (Zaznievanie gongu.) A síce sme dali len tomu taký ľahký update, urobili sme to trochu poctivejšie. Zaktualizovali sme programové vyhlásenie, vyhodili sme veci, ktoré už tam nepatria. Nakoniec veď prečo by sme to mali robiť výrazne inak? Veď sme sa pred rokom dohodli na niečom, čo chceme štyri roky realizovať, tak je úplne logické, že je tu jeden drobný refresh, no ale dali sme si aspoň tú námahu, aby už realizované veci tam neboli.
Preto moja nádej spočíva najmä v tom, že teraz v novej zostave tie zmeny vôbec nie sú kozmetické, že v novej zostave budeme fungovať zvyšné tri roky. Budeme riešiť konflikty, ktoré sa nám vyskytnú vo vnútri koalícii, budeme bojovať s opozíciou alebo opozícia s nami a budeme sa snažiť realizovať programové vyhlásenie vlády, ktoré dnes premiér Eduard Heger predkladá na schválenie. Už vopred by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, aby ste za toto programové vyhlásenie vlády hlasovali, i keď viem a myslím si, že mali by sme to akceptovať, že nájdu sa viacerí koaliční poslanci, prakticky z každej strany, ktorí povedia nie, ja mám takú alebo onakú výhradu a veľmi mi na tom záleží. Našťastie máme ešte stále dostatočnú rezervu v koaličných hlasoch tak, aby toto programové vyhlásenie prešlo.
Vrátim sa k ministerstvu hospodárstva, ktoré s maličkou prestávkou vediem 13 mesiacov a dovoľte mi pár slov k tomu poslednému roku. Ministerstvo hospodárstva má na rade, má, má, má na zodpovednosti štyri typy pomoci: to je nájomné, nepravidelná autobusová doprava, podpora pre kultúru, podpora pre športovcov, ahá, a ešte päť vlastne, lebo sme ešte asi miliardy eur poskytli, miliardu eur poskytli na antikorona úveroch. Najväčšia pomoc je nájomné, tam 56-tisíc žiadostí bolo spracovaných, myslím si, že veľmi rýchlo, trvá to len niekoľko pracovných dní. Takmer 90 miliónov eur sme vyplatili. Áno, došlo tam aj k podvodným konaniam. V každom jednom prípade sme podali trestné oznámenie. Konali sme pri každom jednom podozrení, viacero platieb sa podarilo zastaviť, nie všetky, tu očakávam, že polícia bude aktívna. Bohužiaľ, žijeme v takej spoločnosti, že chcete ľuďom pomôcť a oni to idú zneužívať.
Ďalšia vec, na ktorú, na ktorú som celkom hrdý ako minister hospodárstva, je Kilečko 1. To bolo vyše 100 konkrétnych opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia a ako jeden balík, i keď to boli drobné opatrenia, preto lebo nemali dopad na štátny rozpočet a dali sa realizovať ihneď, tak predsa len ako balík taký týchto 100 opatrení to citeľne pomohlo a pomáha podnikateľom. A pripravujeme Kilečko 2, ktoré, v ktorom je 469 opatrení a sme momentálne vo fáze, že ideme oslovovať, oslovujeme jednotlivé ministerstvá a dúfam, že ešte tento rok bude možno polovica, možno viac týchto opatrení schválená. Opäť sú to opatrenia, ktoré nemajú dopad na štátny rozpočet a veľmi ma potešilo, keď premiér Eduard Heger tomuto, aspoň v rozhovore na štyri oči, vyslovil podporu a že to vníma, že vníma to, že keď sa nebude dariť podnikateľom, tak nebudú zamestnávať ľudí a celková životná úroveň bude klesať alebo nebude rásť.
Ďalšia vec, ktorá bola taká pomerne veľká výzva, to boli nominanti. Ja som na ministerstve hospodárstva nominoval možno 40 ľudí do rôznych pozícií a som veľmi rád, že zatiaľ tam nedošlo k žiadnemu výraznému sklamaniu, že som nemusel zatiaľ nikoho meniť a to, samozrejme, človeka vždy poteší.
Napríklad jeden z nominantov je nový šéf SPP. Najprv to chcem trošku objasniť, lebo je tá situácia mierne zamotaná. My máme tzv. SPP matku, to je úplne hore spoločnosť, ale táto matka, ona vlastní síce podiely v iných spoločnostiach, ale ona sama až tak veľa toho nevlastní. Ona len predáva plyn. Ona je obchodník s plynom. Táto matka patrí na 100 % štátu. Robert Fico to pred siedmimi rokmi odkúpil a teda že akože ide tu strašne bojovať za národné, štátne záujmy, lenže za tých sedem rokov to šesť rokov robilo stratu. Rok čo rok sto miliónov euro. V 2013-14 sto miliónov, potom 100 miliónov, potom 40, potom 20, potom zase 100, atď. rok čo rok. V roku 2019 to ešte spravilo stratu 103 miliónov eur. To, samozrejme, platili daňoví poplatníci. Keby to nebol odkúpil, tak štát mohol ušetriť pol miliardy. No ale minulý rok 2020 na čele s novým nominantom pánom Urbanom sa po siedmich rokoch podarilo dosiahnuť zisk, maličký, 6 miliónov eur, ale zisk. Po šiestich rokoch to nie je v strate, už je to konečne v zisku. A napĺňa ma to určitou hrdosťou, preto lebo sú to nominanti SaS, v tomto prípade pán Urban a jeho kolegovia, ktorí dostali SPP po šiestich rokoch do zisku.
Ďalší nominant je napríklad na Úrade priemyselného vlastníctva, mladý muž, 32 rokov, Matúš Medvec. No čo ten spravil za rok? Znížil polovicu, znížil na polovicu dobu, čo trvá schválenie patentu, úžitkového vzoru, ochrannej známky atď. Teraz už netreba čakať jedenásť mesiacov na úžitkový vzor, už to ide za päť. To sú veci, za ktoré vás nebude nikto chváliť denno-denne, musíte sa pochváliť sám, ako to robím ja teraz. Nebude to v novinách, no čo budú písať? A opäť hentí nekradli a opäť hento zlepšili. To nebude nikto vypisovať. Bude sa vypisovať o sporoch, budú sa ma novinári dokola pýtať, no či už teda prišiel ten, ten nový minister financií na tú pizzu atď. To je, ono to aj dosť veľa hovorí o úrovni slovenskej, slovenskej mediálnej scény.
Ďalšieho nominanta máme na MH Manažmente. MH Manažment je tiež firma, ktorá robila spoľahlivo straty. Tejto firme patrí šesť teplární. Pre vašu informáciu, aby ste vedeli, na Slovensku je 338 teplární, z nich je šesť, i keď šesť najväčších, ale len šesť v štátnych rukách a tie, samozrejme, robili rok čo rok straty, lebo sa tam kradlo. No tak už sa nekradne, teplárne sú v zisku. Opäť je to vec, ktorá sa nebude teraz siahodlho vo veľkom rozoberať, lebo nie je to dostatočne sexi, ale je to realita. Luboš Lopatka, šéf MH Manažmentu tieto teplárne spojil do jedného celku, sústredil nákup do jedných rúk, takisto riadenie, zriadil finančný pool atď. Výsledok je, že teplárne robia zisk a tento zisk sme posunuli ľuďom a sme znížili ceny tepla. To si myslíme tiež, vestora poteší, ale tiež sa nebude o nej denno-denne písať, lebo, lebo skrátka nie je to dostatočne sexi.
Na ministerstve, a nielen my, ale aj väčšina iných, ostatných ministerstiev znížila náklady o 10 %, to som si dal záležať, aj personál sme znížili, aj prevádzkové náklady. Nebolo to ľahké. Tak ako som pred chvíľou pochválil môjho predchodcu Petra Žigu za to, že ten personál, to osadenstvo ministerstva hospodárstva je naozaj že kvalitný, až veľmi kvalitní ľudia, tak rovnako musím povedať, že keby takto viedol súkromnú firmu, tak mu skrachuje preto, lebo tá efektivita riadenia bola dosť nízka, ale aj na tom robíme, snažíme sa.
No a potom sa podarila koncom minulého roku taká pekná vec v Rimavskej Sobote, ideme tam stavať priemyselný park. Vláda sa na tom, najprv sa na tom dohodla koaličná rada, potom sa na tom dohodla vláda a tu pekne vidieť, že keď ide naozaj o veci, ktoré sú dobré, efektívne, ktoré prejdú Útvarom hodnoty za peniaze, tak zrazu je dohoda na celej vláde a neriešia sa tu nejaké konflikty, lebo ani žiadne nevzniknú. A poviem vám teraz takú internú informáciu, lebo to nemáte ako vedieť, odhadujem, že 98 až 99 % hlasovaní, teda rozhodovaní na vláde prechádza konsenzuálne. To len ukazuje, že aj keď noviny, aj keď médiá primárne píšu o tom, že kto tu na koho škaredo kukol a kto tu o kom čo povedal, tak áno, tá vláda predsa funguje, keď, je to silný znak, keď 98 alebo 99 % hlasovaní, rozhodnutí teda prejde konsenzuálne.
Takže takto konsenzuálne sme sa dohodli aj na priemyselnom parku v Rimavskej Sobote. Robíme na tom, naozaj že vysokým tempom, je tam silný tím ľudí pod vedením Borisa Kačániho, ďalší nominant, ktorý je vo firme MH Invest a ktorý teda robí všetko pre to, aby už budúci rok sa ten park začal reálne stavať. A dúfam, je to aj moje osobné želanie, že ešte v tomto volebnom období tam príde prvá firma, prvý zamestnávateľ, ktorý pomôže okresu, ktorý má dlhodobo najvyššiu nezamestnanosť. Toto je jedna z mojich výčitiek na vlády Roberta Fica, ktorý roky rokúce, 10-12 rokov rozprával o tom, ako chce znižovať regionálne rozdiely, ale potom, bum-bác, Jaguar dostal 500 miliónov, aby išiel do Nitry. Tak toto sa snažíme robiť naopak. Investičné stimuly a teda nie som žiaden fanúšik týchto investičných stimulov, ale snažíme sa ich dávať tam, kde to naozaj ľudia potrebujú, kde to využijú a dúfam, veľmi si želám, že sa nám podarí ešte v tomto volebnom období tam umiestniť prvú firmu.
No ale venovali sme sa aj rôznym vtákom, napríklad slávikovi. Marcel Slávik je taká čudesná postavička, ktorá mohla vyrásť a dlhé roky fungovať za predošlej vlády, ktorý robil to, že niekto chcel niečo stavať a on si pekne počkal na posledný deň, kedy sa dajú podať námietky a potom podal námietky a chce fontánku na streche a chce, neviem jaké makové, fialové atď. Boli to len obštrukcie. Boli to len obštrukcie a teraz, len aby ste mali predstavu, za minulý rok bolo podaných na Slovensku 1 312 takýchto námietok. Tisíc tristodvanásť. Všetci občania na všetkých staviteľov dokopy to agregované číslo je 1 312. A z týchto 1 312 žiadostí Marcel Slávik podal 1 050. Toto si treba predstaviť. Tisíc päťdesiat jeden jediný človek, od Medzilaboriec po Bratislavu, všade. A vidím, ako je to ťažké s týmto človekom bojovať, lebo máme nejaké smernice, máme nejak nastavené zákony, samozrejme, musíme ich dodržiavať a fungovať v rámci nich. Tak toto je jedna z ďalších vecí, ktorej, ktorá síce úplne priamo nepatrí pod ministerstvo hospodárstva, ale ktorú sa teda snažíme realizovať. Už, už, už, už to tak bolo, pán Slávik mi poslal mail, že dobre, on teda s tým prestane, no ale potom mu začali opäť rásť rožky, keď videl, že (povedané so smiechom), že dôjde zrejme k nejakým zmenám na vláde.
Mám ešte tri minútky 57, tak tie využijem ešte napríklad na to, že čo budeme tento rok robiť. No ja teda veľmi dúfam, že spustíme tretí blok Mochoviec. Je to vec, ktorá v oblasti energetiky krajine veľmi pomôže. Na to, čo sa dá vyčítať predošlej vláde, je, že nie dostatočne hájila záujmy štátu. Bol to práve pán Fico, ktorý pravidelne hovoril o obhajobe národno-štátnych záujmov a tu vláda mohla byť omnoho aktívnejšia a nebola, ale to, že tie Mochovce meškajú x-y rokov a že sú medzičasom trikrát drahšie, nie je, nie je primárnou vinou predošlej vlády, to treba tiež objektívne povedať. Je to vinou toho, kto mal na zodpovednosti manažment, a to je firma Enel.
Nám sa teda podarilo po mesiacoch boja na rôznych predstavenstvách a valných hromadách docieliť to, že odíde projektový šéf, ktorý je zodpovedný za dostavbu trojky, štvorky. To je pán, ktorý pochádza zo Španielska a je to nominant Enelu, no že teda konečne odtiaľ odíde a v medzinárodnom tendri nájdeme takého, ktorý to už teraz riadne dotiahne, hlavne teda ten štvrtý blok. Ten tretí je krátko pred spustením, tam už sme len v administratívnej rovine. Takže toto je jeden z našich dôležitých plánov.
Potom ďalší je národná vodíková stratégia, to je vec, ktorá je ešte v plienkach, kde v podstate len sme pri tých základných dokumentoch. Nebude to dlhé čítanie, ale je to a aj je to dosť všeobecné, ale je to potrebné, aby sme sa v tejto oblasti pohli. A keď my chceme, aby o 20 alebo 30 rokov, 10 možno 20 % áut malo, alebo nákladných áut alebo vlakov malo vodíkový pohon, tak teraz treba začať s tými základnými dokumentami. Teraz treba nastaviť tie výhybky.
Takže táto Národná vodíková stratégia po ix mesiacoch roboty už prešla medzirezortným pripomienkovým konaním a čoskoro ju predložím na vládu. No a dúfam, tak ako napríklad ten Priemyselný park v Rimavskej Sobote, že aj toto prejde konsenzuálne.
No tak môj čas je ku koncu, na záver mi dovoľte ešte pár slov k Expo Dubaj. Došlo tam o, kvôli pandémii bol posunutý o jeden rok. To nám dalo priestor sa s touto témou naozaj začať zapodievať a 1. októbra, dúfam, že všetci tam zavítate niekedy počas tých šiestich mesiacoch a 1. októbra teda začneme Expo Dubaj. Šesť mesiacov tam bude slovenský stánok niekedy v januári 2022 bude dokonca že Národný deň, tak sa tam na vás teším. Ja tam síce nebudem stále, ale stále tam samozrejme bude, bude nejaký stav, nejaký tím, ktorý to bude prevádzkovať.
Vedel by som rozprávať ešte zopár o ďalších veciach, reforma pokút a kontrol, reforma ekonomickej diplomacie, ktoré chystáme, ale možno na to ešte bude inokedy príležitosť.
Chcem vás ešte raz pekne poprosiť za podporu pre programové vyhlásenie vlády. Dajte nám tú šancu a my sa budeme snažiť, aby sme, aby sme už teraz po tých takých trochu kostrbatých začiatkoch, treba si aj uvedomiť, že, že nikto z nás ešte vo vláde nebol. Aj to patrí k tomu, aby sme teraz už naozaj fungovali tak, ako sme to voličom sľúbili.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
