Videokanál poslanca

Dobrý deň prajem, dámy a páni. Keďže pre členov vlády je to obmedzené s tými faktickými poznámkami, tak som sa takto prihlásil a chcem reagovať, pán Mazurek, na vás.
No, musím povedať, že ste teda mimoriadne talentovaný rečník, a či už tá kadencia slov, kde iní sa zajakávajú, alebo tá dynamika prejavu, a keď k tomu pridáte ešte korektnú argumentáciu, tak si myslím, že bude sa vám dobre dariť v slovenskej politike. A teraz chcem práve k tej korektnej argumentácii povedať.
Možno to neviete dať úplne presne do slov, ale určite cítite, že je veľký rozdiel medzi pomocou utečencom z Ukrajiny a medzi niečím, čo ideme robiť alebo mali by sme robiť pre domáce obyvateľstvo. Tak teraz nechajme tých utečencov bokom. A k tomu domácemu obyvateľstvu, ten štát funguje ako akýsi sprostredkovateľ a vyrovnávateľ príjmov. Na jednej strane platia všetci dane podľa toho, koľko zarábajú. Čím viac niekto zarába, tým viac platí daní. V plnom rozsahu to platí už aj pre zdravotné odvody a do sedemnásobku priemernej mzdy to platí pre sociálne odvody. A z tohto štát kupuje verejné statky. Podľa teórie by mal kupovať iba nevyhnutné, ale no tak, jak to chodí, populizmus je prítomný prakticky v každom období a v každej vláde, takže kupuje veľakrát aj hlúposti. Časť z toho sa rozkradne, niekedy viac, niekedy menej a časť sa minie na úplné hlúposti. Časť sa použije neefektívne, ale v zásade štát z peňazí, ktoré vyberie, platí verejné, verejné statky. Platí základné materiálne zabezpečenie pre ľudí, platí zabezpečenie v starobe a tak ďalej, čiže ľudia si platia a za to niečo dostanú. Teraz príde sem 50- alebo koľko tisíc ľudí z Ukrajiny. Oni v prvom momente neplatia nič. Nikto z Ukrajiny tu zatiaľ neodviedol ani cent. Možno keď tankoval, tak zaplatil DPH. Ale inak prakticky nezaplatil nič a zrazu dostanú prakticky všetko. Dostanú zdravotnú pomoc, dostanú, prispejeme im na bývanie, prispejeme im, uľahčíme im uznanie ich vzdelania. Celý tento balík je o tom, ako im vyjdeme viac v ústrety. No tak je teraz otázka, že prečo to robíme.
Robíme to z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je ten, že v 21. storočí a v strede Európy treba byť solidárni. U našich susedov sa deje niečo, čo sme si asi nikto z nás naozaj nevedeli predstaviť, že bude reálna vojna kúsok od nás, a to sa, bohužiaľ, stalo. K tomu som sa už minule vyjadroval, som tunák pánovi Sujovi dohováral. A jednoducho treba byť solidárni, lebo aj my môžeme takúto pomoc potrebovať. Toto sa robí, toto je ľudské a toto má svoj zmysel a oprávnenie, a preto som rád, že Roman Mikulec tu predložil dnes tento zákon. Nie je to iba jeho zákon. Všetky rezorty tam napísali svoje veci, ako vedia pomôcť. Áno, aj rezort obrany tam napísal, že ako vie situáciu zlepšiť.
A ale máme ešte jeden iný dôvod. Zo strany Slovenska je to investícia do budúcnosti. Rodí sa, nehovorím, že čoraz menej detí, ale asi v roku 1979 sa narodilo najviac, historicky najviac Slovákov a Sloveniek, 98-tisíc. Po revolúcii v ’89. roku to kleslo na... až na niekde na 50-, takmer na polovicu. Potom sa to trošku stabilizovalo, dnes je to 55- až 58-tisíc. Takto to kolíše. O dvadsať rokov, to znamená okolo roku 2040, budú tí, čo sa narodili v ’79., tí už pôjdu do dôchodku, tam budete mať 98-tisíc ľudí. A kto ich bude živiť? Bude ich živiť tých 52-tisíc pracujúcich, ktorí sa narodili okolo roku povedzme 2000 až 2010.
No a teraz, kto uteká z tej Ukrajiny. To sú malé deti. Viac než polovicu sú, sú malé deti. Na jednej strane ma veľmi, fakt ma veľmi mrzí a som sa k tomu už aj v minulosti mnohokrát vyjadroval, že my vlastne ukradneme tej krajine alebo prevezmeme tej krajine ich potenciál do budúcna. Ukrajina to bude mať brutálne ťažké o jednu-dve generácie, lebo nebudú tam mať tých ľudí. Niečo podobné sa dialo, keď sa pred dvesto rokmi, keď európske krajiny kolonio... kolonajli... kolonializovali krajiny v Afrike a kadečo im tam pobrali. Aj teraz ešte z Indie berieme, robia vyslovene programy, že pre tých, čo sú vzdelaní. No tak horko-ťažko niekde v nejakej krajine zaostalej, v africkej povedzme niekoho vzdelajú a tých im práve zobereme. Tak pýtam sa, ako sa tie krajiny majú pozviechať. Ukrajina to bude mať o to ťažšie, že títo ľudia odtiaľ utekajú. No ale utekajú, to je holý fakt a skončia niekde v Európe.
No tak už keď už majú niekde v Európe skončiť, tak tam je tá veľká šanca pre Slovensko, že značná časť z nich skončí tu. Tí ľudia sú plne kompatibilní s našou kultúrou, s našimi pravidlami, s našou civilizáciou a myslím si, že čo sa týka povedzme ľudí z iných kultúrnych okrajov, tam asi nemusíme zvádzať debaty, tam asi to vidíme podobne. Čiže tu robíme nejakú investíciu do budúcna, zatiaľ čo... a je to zlomok ľudí, je to 50-tisíc ľudí, je to jedno percento z obyvateľstva. No a teraz vy dôjdete s tým, že však pomáhajte Ukrajincom, koľko vládzete, fajn, ale pomôžte aj domácim. Len tam už to je, ľubovoľná pomoc je krát sto, to po prvé.
Po druhé. Ono veď sa už veľa vecí deje. Ten, ten, ten základný mechanizmus, že tu platia dane a odvody a za to dostanú verejné statky a dostanú nejaké základné prerozdelenie a základnú pomoc v hmotnej núdzi, tak je to ešte obohatené tým, že vláda je defi... rozpočet, je deficitná, vláda robí dlhy. No kam idú tie peniaze? Vláda nemá dnes vyššiu spotrebu na samu seba. Ja to vidím u mňa v ministerstve. Však my sme dokonca pred rokom každý prepustili 10 % zamestnancov. Čiže kam idú tie peniaze? Idú opäť len k ľuďom.
No a toto, čo vám chcem dnes povedať, je, že nie je korektné to porovnanie. Ja chápem, že keď sa postavíte niekde na tribúnu, a aj, aj evidujem, počul som to, že vy sa nechodíte, si chodiť robiť selfíčka na hranici, a v pohode, ale keď postavíte pred voľbami alebo aj dnes na tribúnu a budete toto hovoriť ľuďom, to budú všetci strašne radi počuť, strašne radi, lebo to, lebo to tak pekne ľúbivo znie, a budú vám dávať za pravdu. Ale po dnešku nemôžte povedať, že to neviete lepšie. Viete to dnes lepšie, lebo ma tu, teraz sedíte tu a teraz ma počúvate. Nedá sa to porovnať. Päťdesiattisíc utečencov, ktorým dáme aj preto, lebo máme byť s nimi solidárni, ale najmä preto, lebo je to investícia do budúcna, naša, tak nemôžte to porovnať s tým, že máte tu 1,250 mil. dôchodcov, a tam každá jedna, každé jedno euro znamená 1 250-tisíc eur. A keď si to tak vynásobíte, že dať im, dať im stovku.
Toto je to, čo vyčítam tunák vášmu parlamentnému kolegynovi... kolegovi pánovi Pellegrinimu. On dôjde, 300 mld., 300 mil. dajte, 300-tisíc, tristo eur dajte každému, dôchodcovi krát milión, 300 mil. Kde je problém? A toto, keď sa bavíme v televíznych debatách, tak štyri minúty neskôr ten istý Pellegrini mi rozpráva, tam ste prehajdákali peniaze, máte deficit v štátnej kase. No tak jedno, alebo druhé. A... ako však dobre. Je, samozrejme, iba vaše rozhodnutie, čo budete hovoriť.
Ale toto, čo ste tu dnes povedali, aj keď to bolo, teda hovorím, máte veľký rečnícky talent, toto je nekorektné vyčítať vláde. Vyčítajte veľa iných vecí. Je čo vyčítať. My zďaleka nie sme dokonalí. Ale porovnávať pomoc pre ľudí, ktorí utekajú zo svojimi tam dvomi kuframi a prišli prakticky o všetko, utekajú doslova s holým zadkom z Ukrajiny, že im tam teraz dáme niekde pár desiatok euro viac ako domácemu, ktorý tu žije 40 rokov, ktorý mal akože, prakticky celý svoj život tu mal mier a mal tu, keď to, keď to... to vidieť práve na Ukrajine, že ako vyvinutú, ako funkčnú štátnu správu tu mal, aj keď, samozrejme, nedostatkov je vždy kopec, tak toto nie je korektné takto porovnávať a... a to už viac chápem to, že nepodporíte, lebo je tam niečo o NATO a to je pre vás červené súkno. V poriadku, chápem, je to vaša politika.
Ale porovnávať pomoc pre utečencov s tým, čo robíme pre domáce obyvateľstvo, naozaj, naozaj nie je korektné.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)