Videokanál poslanca

Vďaka, pán predsedajúci.
Dámy a páni, hostia, žiaci, koľkatáci ste? (Reakcie z pléna.) Štvrtáci, štvrtáci, ja mám prváka doma, ten vie o politike len toľko, že sa v nej nosia kravaty. Takže vitajte, vitajte ešte raz (Reakcie z pléna.)
Dámy a páni, pred pár mesiacmi si Slovensko presadilo na Európskej rade výnimku, na základe ktorej môže ešte nejaký čas dovážať ropu z Ruske federácie, a to aj po decembri tohto roku. V tom čase, samozrejme, nastupuje pre drvivú väčšinu členských štátov zákaz, embargo na dovoz ruskej ropy. Nechcem a nebudem na tomto mieste polemizovať o múdrosti tejto výnimky. Je to vec, na ktorej sa aj múdri ľudia legitímne nezhodnú. Všetci sa zhodneme, že životné hospodárske záujmy Slovenskej republiky sú prvoradé, ale môžme mať legitímne rozdiely v tom, že či zákaz dovozu ruskej ropy tieto záujmy ohrozil alebo nie. Ja len pripomínam, že samotný šéf skupiny MOL, materskej spoločnosti, ktorá vlastní Slovnaft, v rozhovore povedal, že aj Slovnaft by vedel prejsť na spracovávanie ropy zo zdrojov iných ako ten ruský, možno nie v tých istých objemoch, ale veď nie sú ani jediný dodávateľ na slovenský trh.
Nech už to bolo ako bolo, dnes sme v situácii, že sme jednou z iba, tuším, troch krajín, ak sa nemýlim, Maďarsko a Česko sú tie jediné dve, ktoré budú môcť naďalej dovážať ropu z Ruska aj potom, čo pre drvivú väčšinu členských krajín EÚ vstúpi do platnosti embargo na takýto dovoz. To bude mať dva následky. Tým prvým je tak trošku bonanza pre tie firmy, ktoré tú ruskú ropu dovážajú, u nás Slovnaft. Idú totiž užívať výhodu oproti konkurentom na miestnom trhu s palivami. Ropa z Ruska je totiž oproti rope Brent, od ktorej sa odvádzajú ceny na benzínových pumpách, predávaná s podstatnou zľavou. Je to preto, lebo o tú ruskú ropu nie je záujem. Vladimír Putin sa jej nevie inak zbaviť ako tak, že ju predá niekedy až s 30-percentnou zľavou. Keďže ostatné krajiny EÚ túto lacnú ropu nemôžu kupovať, kupujú z iných zdrojov. Naše spoločnosti ešte budú môcť, užívajú si tým konkurenčnú výhodu oproti ostatným na tomto trhu a budú mať tak ďalší bonus už beztak k nadmernému zisku, ktorý zariadil Vladimír Putin tým, že destabilizoval trhy nielen s ropou, ale so všetkými energiami. Okej.
Možno si poviete, čo nám má záležať na tom, že MOL, Slovnaft a zvyšok tej hŕstky firiem v našom regióne získajú nejakú nefér výhodu voči OMV, Shellu či iných. Možno by nás to ako lokalpatriotov malo aj tešiť. No také jednoduché to totiž nie je. Popri tých firmách je tu ďalší aktér, ktorý na celej veci pekne zarába, a volá sa Vladimír Putin. Celou pointou embarga na ruskú ropu alebo na dovoz ruskej ropy totiž, samozrejme, bolo vypnúť príjem, ktorý priamo pomáha Ruskej federácii financovať vojenskú agresiu voči Ukrajine. Agresiu, ktorú sme ako krajina jasne a správne odsúdili ústami tejto vlády, ale sme v takej absurdnej situácii, že my na jednej strane aj pomáhame Ukrajine vojenskou, materiálnou a finančnou pomocou, ale zároveň pomáhame Putinovi viesť vojnu proti tej istej krajine, ktorej pomáhame sa brániť.
Nuž, ak vám to pripadá ako Kocúrkovo a čistá absurdita, tak preto, že to tak je. Môžeme si za túto situáciu prevažne sami tým, že firmy na Slovensku sa príliš upreli na dovoz surovín z Ruska. Tento návrh zákona by to zmenil. Tento návrh zákona totiž má za účel túto dnešnú absurdnosť riešiť tým, že zoberie dovozcom ruskej ropy dôvod spoliehať sa naďalej na dodávky energie z krajiny, ktorá dnes Slovensko otvorenie označuje za nepriateľa. Nie, nemáme za cieľ a tento návrh určite nemá za účel zničiť tieto firmy ekonomicky, neberie nikomu ani tie extra príjmy, ktoré už dnes majú kvôli tomu, že ceny ropy vyleteli tak hore.
Cieľom tohto návrhu je zdaniť len a len ten zisk, ktorý je priamo vytvorený nákupom lacnej ruskej ropy. Čiže popritom, že majú už teraz tie energetické firmy vyšší príjem, lebo Vladimír Putin rozkolísal ceny z ropy, Slovnaft, MOL a pár ďalších firiem má ešte ďalší extra príjem vďaka tomu, že ako jediní v Európe dovážajú ruskú ropu. Náš návrh zákona, táto daň sa týka len a len tohto druhého zdroju príjmu.
Nie je v záujme Slovenskej republiky, aby táto de facto pomoc Ruskej federácii, ktorú nákupom ruskej ropy poskytujeme, trvala ani o sekundu dlhšie, ako je absolútne potrebné. Dokonca sa odvážim tvrdiť, že pokračovanie v týchto nákupoch po invázii Ukrajiny asi vôbec nebolo potrebné. Tu sa vraciam späť k tomu, že tá výnimka mala byť, alebo nie.
Ako chceme dosiahnuť to, že zoberieme dovozcom dôvod dovážať lacnú ruskú ropu 100-percentným zdanením zisku z dovozu ropy s pôvodom v Ruskej federácii s tým, že zisk vypočítame z rozdielu medzi referenčnou cenou, teda cenou ropy Brent a priemernou cenou obstarávania tej ropy z Ruska.
Dámy a páni, táto daň popri tom, že pretaví de facto vojnový profit v príjem do štátnej pokladnice, zároveň umožní vláde kompenzovať straty, ktoré ľuďom na Slovensku ruská agresia spôsobila, či je to už vo forme nárastu energií, cien energií, či inak. Takže, ak hľadáte návrh zákona, ktorý aj odreže pomoc agresorovi, aj vytvorí extra zdroj na pomoc ľuďom v núdzi na Slovensku, tak, prosím, podporte tento návrh zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem pán predsedajúci, dovoľte mi opäť len veľmi stručne v tomto úvodnom slove povedať, že predkladám návrh zákona o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to iniciatívny materiál, týka sa, samozrejme, ropy, ktorý Slovnaft na základe výnimky, nielen Slovnaft, ale viacero spoločností v Európe na základe výnimky dovážajú naďalej z Ruskej federácie. Viac k tomu, prečo to zavádzame, tento návrh zákona, a čo ním riešime v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Vďaka.

Vďaka, len veľmi krátko využijem záverečné slovo, aby som reagoval na nejaké veci, ktoré odzneli.
Pán poslanec Dostál síce uteká, ale chcel som ho uistiť, že tá ambícia alebo že nedostatok ambície v texte zákona nie je žiadnou politickou plachosťou a rozdielnou interpretáciou toho, ako je § 363 užitočný či neužitočný, preto sme išli v tejto veci možno trochu menej ako SaS. Ale plne sa zhodujem v tom, že, zhodujeme, myslím, že obe strany a myslím si, že všetci súdni ľudia v tom, že 363-ka je zneužívaná a teraz bez ohľadu na to, čo z nej ponecháme, je dôležité, aby sme z nej niečo ubrali. A to je to, čo majú aj vaše návrhy z dielne SaS aj náš spoločné.
Veľmi rýchle zareagujem na to, čo odznelo od pána poslanca Suska, dva body. Áno, Boris, máš pravdu, aj pán Šeliga, pán poslanec Šeliga ti dal za pravdu, nie je to tak, že sa celé vyšetrovanie zastaví, ale si právnik, dobre vieš, že to síce de jure nezastavíš, vyšetrovanie môže pokračovať, ale už môže byť kľudne zmarené alebo niektoré úkony sa nedajú opakovať. Čiže áno, na papieri nezastavíš, v praxi de facto áno.
Druhá vec je, kiež by to bolo tak ako hovoríš, pán poslanec Susko, že spravodlivosť je v týchto všetkých predošlých použitiach 363-ky slepá a že generálny prokurátor nemal inú možnosť ako konať. Nuž v tomto sa asi budem musieť zhodnúť, že sa nezhodneme, ja som presvedčený, že keď to kváka ako kačka, chodí ako kačka, tak to je kačka. A tie prípady použitia, ktoré boli za posledných mesiacov urobené, smrdeli až do nebies. V každom prípade nerušíme možnosť 363-ky týmto návrhom zákona.
Okrem iného zavádzame možnosť sťažnosti, nemal by byť generálny prokurátor ten, ktorý sa sám ako zvrchovaný pán nebies rozhodne tento inštitút využiť. Zavádzame možnosť opravy. Neberieme mu, v prípade že cíti, že prišlo k porušeniu procesov túto možnosť 363-kou zasiahnuť. Len upravujeme možnosti za ktorých tak vie urobiť. Čo presne tým použitím 363-ky vie reálne urobiť a navádzame, zavádzame možnosť sťažnosti a nápravy, ktorá momentálne v paragrafe nie je, pretože podľa nás tie predošlé prípady použitia 363 jasne poukazujú na potrebu vycibrovania alebo že vykalibrovania 363-ky, nie je používaná tak, ako bola pôvodne myslená.
Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci.
Dámy a páni, čo je tým postom, o ktorom sa po každých voľbách asi najviac hovorí, o ktorý sa rozpúta jedna z najväčších bitiek v zmysle politických nominácií. Minister financií určite, často aj minister zahraničných vecí, ale paradoxne jedny z tých najväčších bitiek je vždy o post generálneho prokurátora. Pripomínam v nedávnej histórii, že jeden z legitímne zvolených generálnych prokurátorov, dokonca nebol bývalým prezidentom ani len potvrdený či menovaný do funkcie, vtedy jednoznačne v rozpore s ústavou, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Ak vám to nepripadá normálne, no tak preto, lebo to nie je. Veď keď sa nad tým hlbšie zamyslíte, je to priam zvláštne či choré. Spravodlivosť by za normálnych okolností nemala byť slepá. Generálny prokurátor by mal byť technickým, priam až suchopádnym úradníkom v reťazi ľudí a inštitúcií, ktorí dozerajú na objektívne dodržiavanie zákonov.
Že tomu tak nie je, že generálny prokurátor je už tým spomínaným horúcim politickým zemiakom a jedna z najkontroverznejších politických nominácií voľby čo voľby svedčí len o jednom, že predošlí držitelia týchto úradov sa spreneverili svojmu poslaniu, že sa ukázali byť pripravení ohnúť právo a spravodlivosť v prospech jednej či druhej osoby, či politickej strany, čo je mimochodom žalostná vizitka Slovenska takmer tridsať rokov od nezávislosti.
Žiaden nástroj sa v tejto hanebnej hre neukázal byť tak efektívny ako často spomínaný § 363 Trestného zákona. O tom nakoniec svedčí, že máme nie prvú, nie druhú, ale tretiu diskusiu o § 363 na tejto septembrovej, už síce október, ale stále septembrovej schôdzi Národnej rady. Paragraf 363 totiž umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť ktorékoľvek rozhodnutie iného prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, pričom proti jeho rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. Bodka, šlus, finito. Takto na hrubo ušitá právomoc priam navádza na zneužitie, akože sa aj opakovane stalo, a nebudem to teraz opakovať tie mediálne známe prípady za posledný rok. Nemuselo a nemalo to tak byť. Aj prokurátori sú len ľudia, nie sú dokonalí ani neomylní a za určitých okolností je dobré, aby nadriadený vedel zastaviť premotivovaného či zlomyseľného podriadeného, preto nenavrhujeme v tomto návrhu zákona úplné zrušenie § 363, ale dozrel čas napraviť túto na hrubo ušitú záplatu s menom § 363 a ponechať jej síce pôvodný duch, ale zúžiť priestor na jej zneužívanie, a to je presne to, čo týmto návrhom zákona robíme.
Navrhovaná zmena zakladá právo podať sťažnosť voči uzneseniu generálneho prokurátora o zrušení právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní. Ak príde k použitiu 363, slovo generálneho prokurátora už nebude nevyhnutne posledným slovom. Nami navrhovaná zmena tiež zužuje priestor na uplatnenie § 363, ako dôvod na zrušenie konania už nebude stačiť hocijaké procesné pochybenie, 363 príde do hry, iba ak sa jedná o podstatné pochybenie, ktoré by mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.
A do tretice, zavádzame ešte jedno obmedzenie právomocí generálneho prokurátora, ak totiž podporíte tento návrh zákona, už nebude možné zrušiť vcelku právoplatné rozhodnutie o vznesení obvinenia v prípravnom konaní, ako sa stalo vo viacerých nedávno medializovaných kauzách, inými slovami, už nebude možné vrátiť 363-kou celé vyšetrovanie na začiatok, ak sa nájde chyba v jednom z vykonaných úkonov, tak sa zruší daný úkon, nie celé vyšetrovanie. Čo mimochodom znamená návrat do relatívnej nedávnej situácie, lebo tento nezmysel o zrušení čohokoľvek je tu len od roku 2012, my sa vraciame do stavu pre rokom 2012.
Dámy a páni, obzvlášť tí z koalície, či jej bývalí, či súčasní členovia, niekde na začiatku vašej cesty do politiky bola túžba obnoviť právo a spravodlivosť v tejto krajine. Ak súhlasíte, že málo čo ju tak deformuje ako tak často spomínaný § 363, tak vám ponúkame týmto návrhom zákona možnosť niečo s tým urobiť, niečo konkrétneho, niečo hmatateľného a niečo zásadného pre spravodlivosť na Slovensku a chcem veriť, že táto príležitosť neostane nevyužitá.
Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci.
Dovoľte mi v tomto úvodnom slove povedať len veľmi stručne, že cieľom predkladaného návrhu je obmedziť pôsobnosť generálneho prokurátora, zmenšiť priestor na svojvoľné alebo neodôvodnené intervencie generálneho prokurátora Slovenskej republiky do vyšetrovania trestnej činnosti a umožniť súdny prieskum jeho rozhodnutí vydaných na základe § 363 Trestného poriadku.
Pán predsedajúci, k dôvodom na túto konkrétnu formu spracovania návrhu a širšiu diskusiu o 363, tú si s dovolením nechám na rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci, nebudem dlho, máme toho dnes viac, ale vlastne aj pán poslanec Mizík ma inšpiroval k tomu, aby som urobil to, čo teraz urobím. Viete, my sa tu bavíme o tých zákonoch často v tejto sále ako keby to boli abstraktné veci, ale ony, samozrejme, majú veľmi priamy dopad na životy ľudí. A to, čo som chcel urobiť dnes, je prečítať vám krátko, jedna A4-ka, pár príbehov ľudí, ktorí sa nám ozvali, keď videli, že tento návrh zákona pripravujeme, a chcem, aby sme pocítili takpovediac aj na vlastnej koži cez ich slová, čo sú tie útrapy a strasti, ktoré zažívajú ľudia, ktorí tento inštitút momentálne nemajú, či je to registrované partnerstvo z dielne SaS, či je to životné partnerstvo z dielne mojich kolegov v Progresívnom Slovensku. Lebo to, že ho nemáme, znamená pre stovky, tisíce ľudí na Slovensku reálny problém. Aký? To už si dovolím prečítať pár príbehov, ktoré nám prišli.
Píše vám mama, ktorej syn je gay. Môj syn už 20 rokov žije so svojím partnerom. Hoci je ich láska rovnaká ako láska iných párov, ich zväzok je pred úradmi neviditeľný. Mojím snom je, aby som sa synovi, synovmu partnerovi stala oficiálnou svokrou a životné partnerstvo by to potvrdilo.
Príbeh č. 2. Píše vám mama a otec dcéry, ktorá žije na Slovensku, ale vzdala sa slovenského občianstva len preto, lebo sa bojí, aby jej úrady neodobrali dieťa. Dieťa, ktoré s láskou vychováva s partnerkou, s ktorou sa musela zosobášiť vo Veľkej Británii. Stala sa tak nedobrovoľne cudzinkou vo vlastnom štáte.
Príbeh č. 3. Sme starí rodičia vnuka, ktorého často opatrujeme, keď je chorý, pretože jedna z jeho mám nemá nárok na ošetrovné. V čase pandémie sme s ním nemohli byť, mamy sa teda pri dieťati striedali. Avšak len jednej bolo priznané ošetrovné. Obidve partnerky sú zamestnané, obidve odvádzajú dane štátu, ale len jedna má okrem povinnosti aj príslušné práva.
Príbeh č. 4. Píšem vám ja, 83-ročná žena, prababka milovaného pravnuka, s ktorým trávim hodiny každý týždeň. Som súčasťou jeho života, máme sa radi, miluje moje koláče, hrá sa so mnou bedminton, ale podľa slovenských zákonov nie je môj. To mi trhá srdce.
Príbeh č. 5. Píšu vám rodičia dvoch detí. Obe si našli partnerov a chcú s nimi zdieľať dobré i zlé. Dcére je toto všetko dopriate, syn by mal mať podľa niektorých ľudí svoj život prežiť v samote, pretože môj syn ľúbi muža. Som rada, že si vybral možnosť žiť v súlade sám so sebou. Jeho partnera sme s radosťou prijali do rodiny a uzavreli spolu manželstvo, žiaľ, nemohli to urobiť v tejto krajine, kde sa narodili a v ktorej žijú.
Posledný príbeh. Píše vám otec, ktoré dcéra žije dlhodobo s partnerkou, s ktorou vychovávajú dieťa. Ich vzťah prechádza krízou. Súžitie detí sa v ničom nelíši od zväzkov bežných párov. Aj tie sa niekedy rozvádzajú. Bojím sa, že ak dôjde k rozchodu, môj vnuk možno už nikdy neuvidí svoju druhú mamu, moju dcéru, ktorá ho od narodenia vychováva. To by bola tragédia pre nás všetkých. Deti v takomto prípade totiž nemajú nárok na určenie kontaktu s druhým rodičom, ani na výživné od nebiologického rodiča.
Pán poslanec Mizík, utiekli ste z miestnosti, ale toto je odpoveď na vaše slová, že či na tomto niekomu má záležať. Za týmto návrhom zákona, pán poslanec Mizík a všetci ostatní, ktorí to vidia podobne, sú reálne strasti a útrapy reálnych ľudí z mäsa a kostí. Máme tú možnosť nepomôcť im, ale potom si to vysvetľujme voči vlastnému svedomiu a v komukoľvek v čo iné veríte, že keď ste mali možnosť ponúknuť pomocnú ruku, týmto ľuďom s reálnymi problémami, tak ste ju normálne chladnokrvne a cynicky odstrčili.
Vďaka.

Vďaka. Išiel som povedať to, čo si poviem na margo pána poslanca Dostála, ale ono sa to vlastne hodí aj ako odpoveď na pána predrečníka. Tá situácia, ktorú popisoval pán poslanec Dostál, tá absolútna absencia právneho mechanizmu na osvojenie detí pármi rovnakého pohlavia nie je nijaká taľafatka, frivolita či malichernosť, ktorú si vieme dovoliť ignorovať. Pre stovky párov, ak nie viac, na Slovensku je životnou realitou, že hoci spolu vychovávajú deti, hoci tie deti žijú s nimi v milujúcom dome, kde majú skutočne tie správne podmienky, aké by si mnohé iné deti na Slovensku mohli len priať. V prípade úmrtia toho biologického rodiča vlastne nie je na papieri žiaden právny vzťah toho druhého rodiča k tomuto dieťaťu. Z perspektívy slovenského zákona to dieťa je vlastne niekoho úplne iného, je úplne cudzie. A absolútne sa tu ignoruje opäť, či to dieťa bolo vychovávané aj druhým rodičom, opäť, kľudne v milujúcej domácnosti niekedy desiatky rokov. Toto nie je malá vec, poruším rokovací poriadok, pán predsedajúci mi odpustí, pán poslanec Mizík, toto nie je malá vec...

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Neporušujte, prosím, rokovací poriadok.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
... pre stovky párov na Slovensku. Ospravedlňujem sa. Pre stovky párov na Slovensku je to vážna životná situácia, ktorú môže ignorovať človek, ktorý je len krutý a chladnokrvný.
Veľmi krátko ešte k pánu poslancovi Dostálovi. Samozrejme, pridám sa ja takisto s pochvalou pre ten návrh zákona, ktorý prichádza z vašej dielne, hoci je menej ambiciózny, vaše slová, nie moje, bude, samozrejme, mať moju podporu, pretože akékoľvek zlepšenie situácie, či párov rovnakého pohlavia, či párov odlišného pohlavia, ktoré si jednoducho prajú mať iný inštitút, je v tejto krajine vítaný, a len dodám, keďže už nie ste viazaní pravidlami koaličnej zmluvy, tak možno je to, aj vám to rozväzuje ruky aj naviac ambicióznejšie návrhy a teším sa na diskusiu o vašom návrhu zákona.
Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci. Môžem uistiť pána spravodajcu, že, samozrejme, nejde o marketing. My to predkladáme už druhýkrát a tomuto návrhu zákona predchádzali, samozrejme, nieže mesiace, ale roky práce v tomto odvetví a na tomto boli od ľudí, ktorí s návrhom zákona pomáhali a ktorí ho pripravovali, pre ktorých je toto doslova že celoživotným dielom, takže uisťujem ťa, že nejde o marketingový ťah, že to myslíme so zlepšením situácie ľudí či spoločného a... či odlišných pohlaví, či jedného pohlavia smrteľne vážne. Preto sme aj v odpovedi na tvoju otázku pripravení, samozrejme, na, na pozmeňovacie návrhy a na kompromis. Je už len v povahe tejto sály a tohto domu, že takýmto spôsobom sa rodia zákony, takže uisťujem ťa, že toto pre nás nebude dogma, ale vítame to a vnímame to ako vstup do debaty.
Bude však dôležité, a tu sa dotknem aj tvojej druhej otázky, alebo teda tézy, ktorú si otvoril, že na kopec týchto vecí, ktoré otvárame, sa už teraz vlastne vieme dohodnúť formu zákona, alebo nie. Áno aj nie. To, čo bude pre nás dôležité pri schvaľovaní konečnej verzie tohto zákona, je, aby sme neriešili tie, len tie veci, ktoré sú už teraz riešiteľné. Áno, vieme riešiť formou dedičského a dedičskej zmluvy a tak ďalej otázku dedenia, otázku vieme riešiť záveťo... záveťou otázku dedenia. Vieme riešiť otázkou alebo formou plnej moci prístup k zdravotným úradom a tak ďalej. Nevieme riešiť žiadnym iným zákonom veci ako absenciu vdovského či vdoveckého v prípade úmrtia životného partnera. Nevieme riešiť všetky tie práva, ktoré sa týkali detí, ktoré som spomenul.
To, čo bude pre nás dôležité, aby sa nezabudlo aj na tie skrivodlivosti, ktoré nie sú teraz riešiteľné nejakou novou dohodou u notára, prípadne záveťou, lebo to bude znamenať pre nás reálny posun situácie či párov rovnakého pohlavia, či odlišného pohlavia, ktoré si hľadajú alternatívu k manželstvu. Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci. Dámy a páni, cieľom navrhovanej právnej úpravy je dať všetkým párom na Slovensku, ktoré nechcú alebo nemôžu uzavrieť manželstvo, možnosť iného právneho uznania ich zväzku. Návrh zákona, náš návrh zákona tento inštitút nazýva životným partnerstvom, ale pod rôznymi inými menami existuje vo väčšine štátov Európskej únie.
Prečo ho teda iné európske krajiny majú a aký je jeho význam? Nuž bez právneho uznania sú páry, a teraz je jedno či rovnakého pohlavia, či rozdielnych pohlaví, ukrátené o desiatky práv. Len na ilustráciu, partner či partnerka nemajú nárok na voľno v práci pri sprevádzaní chorého partnera, nemajú nárok na úrazové dávky po smrti partnera či partnerky, nemajú nárok na ošetrovné v prípade starostlivosti o chorého partnera či partnerky, nemajú právo na voľno po úmrtí svojho milovaného partnera či partnerky, nedostanú žiadne vdovské, žiadne vdovecké, žiadne jednorazové odškodnenie v prípade smrti v dôsledku pracovného úrazu partnera.
Toto boli len práva uprené a zďaleka nie všetky práva, ktoré sa týkali samotných partnerov. Ešte ťažšie vysvetliteľné a úprimne tak ľudsky pochopiteľné sú práva uprené ich deťom. Ono totiž bez inštitútu ako životné partnerstvo alebo ekvivalentu neexistuje možnosť vynútiť si vyživovaciu povinnosť pre dieťa alebo deti, o ktoré sa spoločne starali, a následne sa rozišli. Bez životného partnerstva alebo nejakého ekvivalentu druhý rodič nemá právo na ošetrovné v prípade, ak sa chce starať o dieťa, ktoré spoločne s partnerom či partnerkou vychovávajú. Dieťa nemá nárok na sirotský dôchodok v prípade smrti jedného rodiča a nemá ani postavenie neopomenuteľného dediča vo vzťahu k druhému rodičovi. Čiže po smrti zákonného rodiča, aby som to vysvetlil polopatisticky, neexistuje žiaden zmluvný spôsob, ako zabezpečiť, aby dieťa nestratilo svoj domov, hoci jeho druhý rodič žije a chce sa ďalej o neho starať a dieťa chce ostať s týmto rodičom.
Dodávam, že zďaleka nejde len o páry rovnakého pohlavia. Ten inštitút, ktorý navrhujeme zaviesť, inštitút životného partnerstva, existuje v iných krajinách, napríklad vo Francúzsku, tam sa to volá trochu inak, je tam obdobný zákon a 95 % tých, ktorí ho využívajú, sú páry odlišného pohlavia, napríklad ľudia, ktorí chcú žiť spolu vo zväzku, ale bez podielového vlastníctva, ktoré je, samozrejme, automatickou súčasťou manželstva, alebo ľudia, ktorí už majú za sebou manželstvo, nechcú vstúpiť do ďalšieho alebo nechcú nechať svojho partnera či partnerku, ale nechcú nechať svojho partnera či partnerku bez práv, ktoré by inak z ich dlhodobého milujúceho zväzku logicky vyplývali.
Možno si poviete, to je ich voľba, páry odlišného pohlavia mali možnosť uzavrieť partnerstvo, na to ja odpoviem, fajn, ale prečo im uprieť aj cestu životného partnerstva, keď o ňu majú záujem? Len z trucu?
Čo sa týka párov rovnakého pohlavia, tie už žiadnu inú možnosť na výber ako ekvivalent životného partnerstva nemajú. Právne uznanie ich zväzku v súčasne platných zákonoch jednoducho neexistuje. A to napriek tomu, že sú to Slováci a Slovenky ako my všetci, chodia do práce či vychovávajú spolu deti.
Preto ďakujem vopred za vašu podporu pri náprave tejto skrivodlivosti.

Vďaka, pán predsedajúci. Dovoľte mi takto na úvod len veľmi stručne, väčšinu potom si nechám na rozpravu, na úvod poviem len toľko, že vám ponúkame niečo, čo už, samozrejme, tu v tejto sále bolo prednesené pred šiestimi mesiacmi, a myslíme si, že napriek tomu, že sa medzičasom objavili iné, nové návrhy na riešenie tej situácie, mizernej situácie, v ktorej sa mnohé páry či rovnakého, či odlišného pohlavia ocitajú, a vítam návrhy od kolegov. Stále si myslíme, že tento nás, tento návrh z našej dielne patrí medzi tie lepšie, a preto mám tú česť ho vo forme rozpravy o pár minút predostrieť.
Takže zatiaľ poviem len toľko, že mám tú česť predložiť návrh zákona o životnom partnerstve, a viac k jeho obsahu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Vďaka.