Videokanál poslanca

Vďaka. Pán poslanec Saloň, odpovedali ste si sám, samozrejme, že ak sa chce nájsť ten, čo predloží zákon o SIS-ke, nájde sa, predpokladám, že minister obrany by bol pripravený a ochotný ho predložiť, takže to nie je dôvod na to, že na absenciu podobného zákona o reforme Slovenskej informačnej služby.
Pán poslanec Krúpa, máte pravdu, pre tých nezasvätených, čo sa tomu možno nevenujú tak ako my traja, čo sa tu na seba v jednej línii pozeráme, tak tá úloha reformovať koncepciu bezpečnostného systému bola v legislatívnom pláne úloh vlády pridelená ministrovi vnútra, čiže úplne súhlasím, že to nie je chyba, zlyhanie ministra obrany, ani som to neadresoval na adresu ministra obrany. Pointou je, proces naďalej platí.
To, čo som sa vyjadril k procesu, že najskôr mala prebehnúť koncepcia bezpečnostného systému, následne reforma Vojenského spravodajstva spolu so SIS-kou, prípadne inými zákonmi, ak si to zmeny v postavení bezpečnostnej rady vyžadujú. To všetko platí. Toto nie je len nejaké také že, že, že mudrovanie alebo trvanie na detailoch. Lebo obsah toho zákona by sa kľudne mohol zmeniť v závislosti od toho, čo poctivá reforma, nová koncepcia bezpečnostného systému povie alebo nepovie o tom, ako treba zmeniť fungovanie tohto štátu v čase krízy. A teraz je celkom možné, že aj takú reformu poctivú ešte táto vláda stihne. Čiže sa vlastne budeme vracať k novele tohto zákona, ak nejakým spôsobom zmení aj postavenie spravodajských služieb v čase krízy. Preto si myslím, že trvanie na tom správnom procese nie je malichernosť, nie je žiadne chytanie za slovíčka. Proste budeme v minimálnom prípade robiť úplne zbytočnú prácu, v tom horšom prípade budeme mať rozkol medzi tým, ako je nastavené fungovanie VS-ky, a aké sú predstavy toho nového bezpečnostného systému.

Vďaka, pán predsedajúci.
Pán minister, ja len krátko. Viacero mojich obáv som už vyjadril v prvom čítaní a keďže vo výboroch sa na tých veciach, ku ktorým som mal výhrady, nezmenilo nič, tak ich zopakujem aj v tomto druhom čítaní.
Niet žiadnych pochýb, že táto krajina potrebuje nový zákon o Vojenskom spravodajstve. To, čo predniesol pán minister, platí do bodky, ten zákon je starší ako naše členstvo v NATO a v EÚ a bol menený rôznymi spôsobmi, ale súhlasím, že niektoré veci, ako napríklad vznik kybernetických či hybridných hrozieb, tak jednoducho potrebovali úplne nové spracovanie. Takže nemám námietky proti existencii tohto zákona. Myslím si, že bolo načase, dokonca by som povedal, že niekoľko rokov zrejme po lehote.
Podotýkam však, že proces, akým sme sa k nemu dopracovali, je, nepoviem že neštandardný, ale poviem to takto že nesystémový. Za normálnych okolností a nakoniec bolo to aj vo vienku tejto vlády a v programovom vyhlásení tejto vlády, by sa za normálnych okolností najskôr urobilo niečo ako bezpečnostný audit toho, ako fungujú systémy, ktoré riadia bezpečnosť a fungovanie tohto štátu v čase kríz. A neodmysliteľnou súčasťou tohto štátu bude, samozrejme, aj Vojenské spravodajstvo v gescii ministra obrany. Podotýkam, že takáto reforma alebo revízia tej koncepcie bezpečnostného systému je priamo aj v programovom vyhlásení vlády.
A opäť za normálnych okolností by prebehlo najskôr zamyslenie sa nad tým, čo s týmto manažovaním štátu v čase kríz funguje, čo nefunguje, a následne by prišli po tejto, po tomto bezpečnostnom audite a koncepcii by prišli na stôl dielčie a rovnako dôležité zákony ako zákon o Vojenskom spravodajstve, zákon o SIS-ke, ktorá predpokladám, že v nejakom štádiu príde, a potom predpokladám, že aj ak to bude treba riešiť zákonom, napríklad aj zákon to bude riešiť, nové úlohy bezpečnostnej rady. To sa neudialo. A teraz nie je na mne špekulovať prečo, či sa k tomu chce vyjadriť pán minister, to je na ňom, podotýkam, že sa to neudialo. Neudialo sa to napriek tomu, že sme ako krajina zažili za posledné dva roky koľko kríz, pán minister? Budeš to vedieť lepšie ako ja. Začali ste covidom, následne, samozrejme, vojna na Ukrajine, v niečom môže predstavovať aj táto kríza s cenami energií v prípade, že skutočne dôjde k predraženiu dodávok, takisto bezpečnostnú krízu.
Máme tu asi že historicky najväčší počet veľmi čerstvých a veľmi informatívnych ponaučení z toho, ako sa v čase kríz správať a nesprávať. Ak bol nejaký čas, kedy sme mali fakt že najlepšie možné dáta na prepracovanie bezpečnostného systému štátu k dispozícii, tak ten čas je práve teraz. Preto ma mrzí opäť, nieže tu tento zákon máme, on sem patrí a som rád, že zákon o Vojenskom spravodajstve novelizujeme a že na to ideme tak, ako ideme. Za normálnych okolností by ten štát zadefinoval, ako má tento štát fungovať v čase kríz, a pritom by zobral do ponaučenia alebo zobral by do úvahy tie ponaučenia, ktoré máme z tých posledných dvoch kríz, ktoré sme za posledné tri roky zažili, a až potom mal prísť tento zákon do pretrasu.
To nie je výčitka voči jednému konkrétnemu ustanoveniu tohto zákona, možno len to, že mu chýba prísnejšie a jasnejšie zadefinovanie, aký je presne vzťah s SIS, aký je presne vzťah s bezpečnostnou radou, ako by sa tento vzťah menil v prípade, že nie sme v čase normálneho fungovania, ale sme v núdzovom stave, v čase vojny a tak ďalej. To sú veci, ktoré by sa asi boli bývali odrazili v tomto návrhu zákona, ak by sa najskôr bolo bývalo prešlo revíziou bezpečnostného systému, koncepcie bezpečnostného systému. Mňa len mrzí, že tak neprišlo, preto si neviem predstaviť podporiť tento zákon za seba. Opäť, nie je to námietka voči práci Vojenského spravodajstva ani tým nechcem povedať, že zákon o Vojenskom spravodajstve by sa nemal novelizovať, len sa nemal novelizovať takýmto spôsobom, bez toho, aby doňho bolo zapracované výsledky auditu, aby bola najskôr bývala vypracovaná nová koncepcia bezpečnostného systému.
Ďakujem za slovo a za váš čas, pán predseda.

Pán poslanec Šefčík, Marek, je toho veľa, na čom sme sa my dvaja nezhodli za tie uplynulé mesiace a roky v tejto sále, ale dnes ti chcem poďakovať, že si pripomenul týmto pánom a dámam naokolo mňa, že aj migranti sú ľudia, že aj žiadatelia o azyl sú ľudia a že za iných okolností, keby vám ruské bombardéry vypálili dediny a mestá, ako sa stalo Sýrčanom a iným, aj my by sme boli na úteku, aj my by sme si hľadali bezpečný domov niekde inde a potom by som seksakra dúfal, že tam v tých iných krajinách nájdem ľudí s oveľa väčšou humanitou, ako vy tu, páni vpravo a za mnou.

Vďaka, pán predsedajúci, a vďaka, pán poslanec Benčík Janko, za tie slová podpory. Pozrite, my máme v tejto sále, samozrejme, veľa nezhôd ideologických a iných, ale opäť, sú tu niektoré veci, ktoré sú nad politikou, sú zakotvené priamo v našich základných dokumentoch, ako, ako je napríklad Ústava Slovenskej republiky. Preto chcem veriť, že návrh tohto zákona, ktorého pointou nie je nič viac a nič menej než to, aby sa zobrali aj také tie smiešne žabomyšie technické dôvody, pre ktoré sa obce vyhýbajú povinnosti nepomenuvávať svoje ulice a verejné priestranstvá po predstaviteľoch totalitných režimov, a dostanem sa krátko aj k pánu poslancovi Szőllősovi, tak som presvedčený, že na tomto sa vieme zhodnúť snáď ako drvivá väčšina poslancov v tejto sále.
Opäť pointou nie je nič viac, nič menej než to, aby sa zobrali tie technické argumenty, ktoré sú využívané na to, aby sa naďalej velebili predstavitelia totalitných režimov, čo si myslím, že by malo byť pre nás všetkých neprípustné. A hoci mi asi pán predsedajúci vytkne, že trošku zneužívam, fakt len trochu, inštitút faktickej poznámky, len pre informáciu, som úplne s vami, pán poslanec Szőllős, a myslím si, že nechám pána Benčíka, aby, poslanca Benčíka, aby odpovedal za seba. Ja som určite s vami, čo sa týka zločinov komunistického režimu a pre informáciu sám som vyrastal na ulici Vladimíra Clementisa, ktorý nespadá do definície zákona, lebo bol, samozrejme, neskôr aj potrestaný. Ale upozorňujem, že ten zákon, ktorý novelizujeme, už teraz obsahuje zákon 338/2020, tá novela už teraz hovorí úplne jasne, že, že keď hovorí o predstaviteľoch, o ktorých nemôžu byť pomenované ulice či verejné priestranstvá, bavíme sa tu o režimoch založených na fašistickej ideológie alebo nacistickej ideológii, alebo režimu založeného na komunistickej ideológii. Už sa na to inými slovami myslelo. Dodám poslednú vec, mám desať sekúnd, že tá ulica nie je pomenovaná po nejakom Tisovi, ona je osobitne explicitne pomenovaná po Jozefovi Tisovi. Tam nie je nejasné, že o koho ide.

On sa prihlásil predo mnou, kľudne môže ísť.

Vďaka, pán predsedajúci.
Asi niet v tejto republike minimálne medzi tými, čo sa venujú politike človeka, ktorý by nebol býval sledoval ságu obce Varín s jej neslávne známou ulicou pomenovanou po lídrovi fašistického Slovenského štátu z rokov ´39 až ´45. Jeden z tých argumentov, ktorý predstavitelia obce Varín používajú na obhajobu tohto podľa všetkých štandardov nehanebného rozhodnutia nezmeniť názov ulice, je aj ten, že ich k tomu nezaväzuje žiaden zákon. Aká je teda presne právna situácia?
Situácia je taká, že Slovenská republika síce schválila zákon č. 369/1990 novelizovaný v roku 2020, ktorým sa jasne určuje, že je neprípustné určiť názov ulice alebo iného verejného priestranstva po predstaviteľoch režimu Slovenskej republiky z rokov ´39 až ´45 a tak ďalej a tak ďalej. Ale zároveň schválila trochu nešťastné prechodné ustanovenie, ktoré znie, že na názov ulice alebo iného verejného priestranstva určeného podľa odseku § 2b odseku 3 do 30. novembra 2020 kľúčové slová, do 30. novembra 2020 sa sťahujú doterajšie predpisy. Inými slovami, bohužiaľ, aj táto novela z roku 2020 ponechala právnu možnosť tým obciam, ktorí sa tak rozhodnú nezmeniť názov obcí a iných verejných priestranstiev hoci sa, samozrejme, v duchu tejto novely 2025 priečia akýmkoľvek zámerom autorov tejto novely.
Opäť, spomínaná obec Varín, jej postoj je známy a bola často, bol často verejne pretriasaný aj na tejto pôde, sa opiera v podstate o dva protiargumenty, tvrdí priam neuveriteľne, že Jozef Tiso nebol, samozrejme, osobou, ktorá by bola predstaviteľom fašistického režimu, to hovorí samé o sebe a ešte možno bude alebo nebude aj predmetom obvinenia úradov činných v trestnom konaní.
Tá druhá časť, ktorú však chceme návrhom, druhá časť ich argumentu, ktorú chceme návrhom novely zákona o obecnom zriadení zmeniť a takpovediac im tento argument zobrať z ruky, je tá technická. Opäť obec argumentuje, že vzhľadom na to prechodné ustanovenie, pokiaľ nemajú explicitne nariadené zmeniť názov tejto ulice, lebo bol schválený pred rokom 2020, tak jednoducho nič ich nemôže prinúť konať. To, čo navrhujeme urobiť, je veľmi jednoduché, to týmto návrhom zákona by sa zaviedlo nové prechodné ustanovenie, ktoré by jednoducho určilo, a dajte mi sekundu nech nájdem presný text... určilo by, že, dovoľte mi sekundu (rečník hľadá správny papier), obec upraví názvy ulíc a iných verejných priestranstiev v súlade s § 2b odsek 3 do 1. júna 2023, inými slovami, bolo by povinnosťou zmeniť všetky návrhy, všetky názvy ulíc a verejných priestranstiev, ktoré nespĺňajú definíciu novely z roku 2020, hoci boli schválené pred rokom 2020, boli povinnosťou teraz ich zmeniť do 1. júna 2023.
Opäť, ten účel je myslím si zrejmý, máme zakotvené nielen v ústave, ale vo viacerých iných zákonných dokumentoch tohto štátu, že hanobenie ľudí, ktorí sú zodpovední za smrť miliónoch našich spoluobčanov, je v rozpore so všetkými princípmi, na ktorých je táto republika postavená. Myslíme si, že je len namieste, aby sa, aby sa, aby aj názvy ulíc a verejných priestranstiev v tomto štáte odrážali duch týchto zákonov a základných dokumentov nášho štátu. A touto zmenou alebo novelou zákona o obecnom zriadení zoberieme tým, ktorí, ktorí vidia tú situáciu inak, posledný právny argument a v podstate bolo by im nariadené názov ulice Jozefa Tisa zmeniť.
Preto myslím, že je to vec, na ktorej by sme sa mohli všetkých 150 ľudí, možno s výnimkou pánov tuto vľavo, zhodnúť a chcem veriť v podporu drvivej väčšiny tohto pléna. Vďaka vopred za ňu.

Vďaka, pán predsedajúci, vďaka aj kolegom za všeobecný súhlas, ja len spresním, že som sa tak povediac predbehol, lebo jednoducho preto, lebo iní navrhovatelia tu nie sú. Takže žiadny favoritizmus od pána predsedajúceho. Dovoľte mi predložiť už spomínaný návrh zákona a vysvetliť veľmi krátko, o čo nám ide.
Táto novela by zaviedla nárok na dva dni voľna pri spontánnom potrate alebo narodení mŕtveho plodu pre ženu a osobu, s ktorou je tá žena v partnerskom alebo inom rodinnom vzťahu. Podotýkam, a nech nespôsobím rozruch v určitých radoch tejto sály, že celou pointou je udeliť tie dva dni voľna pri spontánnom potrate, čiže bavíme sa o situáciách, kedy žena chce donosiť to dieťa, tešila sa na to dieťa, ale prišla oňho z vôle Božej alebo vyššej, v každom prípade hovoríme o dvoch dňoch pri spontánnom potrate alebo pri narodení mŕtveho plodu. A hovoríme o voľne pre ženu, ktorá teda bola, ktorá potratila, alebo osobu, ktorá je s tou ženou v partnerskom alebo inom rodinnom vzťahu. Dôvod by mal byť celkom zrejmý, ale spresním ho tak či tak.
Tým cieľom je, samozrejme, prispieť k lepšiemu spracovaniu zažitého spontánneho potratu či narodenia mŕtveho plodu. Asi si nemusíme hovoriť, že pre ženy – matky, ktoré sa tešili, alebo matky, ktoré, ženy, ktoré mali ambíciu byť matkou a tešili sa na to narodenie a, samozrejme, neprišlo k nemu, je práve strata plodu veľmi traumatizujúcou skúsenosťou a preto si myslíme, že deň voľna za týchto okolností je viac ako na mieste.
Možno podotknete, v poriadku, ale veď už podľa platných zákonov by mala mať, mohla mať teoreticky nárok na péenku, na práceneschopnosť. Pripomínam, že to tak môže a nemusí byť, spontánny potrat môže, samozrejme, spôsobiť zdravotné komplikácie a v tom prípade by žena mala nárok na uznanie dočasnej práceneschopnosti. Táto situácia však nie je pravidlom a nemusí ten nárok na péenku vždy vzniknúť. A podotýkam tiež, že péenka nie je ideálne riešenie. Ono to nie taký že absolútny prepušták, ak môžem použiť také ľudové slovo, lebo péenka, samozrejme, zahŕňa nejaké povinnosti, zabezpečenie príslušných tlačív či dodržiavanie miesta bydliska.
My si myslíme, že je úplne normálne, aby žena mala voľno a aby bolo na nej a aby sa rozhodla, ako chce túto danú udalosť spracovať, aby nebola viazaná byť v mieste bydliska a čakať pri telefóne, kým jej zamestnávateľ zavolá, či nepotrebuje vyplniť nejaké príslušné papiere. Navyše nemusím ani podotýkať, že o dočasnú práceneschopnosť nemôže logicky požiadať partner, či muž alebo iná blízka osoba, ktorá by, samozrejme, podľa nášho návrhu zákona takisto mala právo na ten, na tie dva dni voľna. Pretože myslíme si, opäť, že keď pár čaká dieťa, teší sa naň a príde oň proti vlastnej vôli, ide o tak traumatickú skúsenosť, že obaja v tomto prípade si zaslúžia deň alebo dva dni voľna.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a myslím si, že je aj v záujme nás všetkých pomôcť tým, ženám, ktoré majú túto ambíciu stať sa matkami, spracovať takúto prípadnú traumatickú udalosť najlepšie ako vedia, považujem to za úplne normálne a ľudské a dúfam aj vo vašu podporu pre tento návrh.
Vďaka, pán predsedajúci.

Vďaka, pán predsedajúci, len skutočne krátko. Čítal som pozorne dôvodovú správu a niet pochýb, že je dobrý dôvod, prečo tento návrh zákona je na programe Národnej rady. Jednak sa, samozrejme, zmenila bezpečnostná situácia a dnes nám reálne hrozia bezpečnostné následky, ohrozenie, či materiálu, či priamo ľudí, ktorí ten materiál sprevádzajú. Pokiaľ budú konvoje, ktoré prevážajú náš vojenských materiál, monitorované, a to teraz ani nehovorím o zodpovednosti nás všetkých vrátane poslancov tohto pléne, ktorí následne niektoré tie zábery šíria na svojich sociálnych sieťach. Čiže o zámere niet pochýb, preto budeme v prvom čítaní hlasovať za.
Chcel som už z tohto miesta hneď teraz avizovať, že popritom ako, samozrejme, riešime reálny problém tie zabránenia neželanému monitorovaniu vojenských aktivít silami, ktoré k nám nie sú priateľsky naklonené, musíme nastaviť aj mieru ochrany individuálnych práv ľudí tak, aby sme neprešvihli príliš ďaleko tým opačným smerom. V tejto veci máme nejaké ani tak výhrady ako skôr otázky, ale tie si kľudne počkajú na druhé čítanie.
Takže podporujeme v prvom čítaní návrh tohto zákona, ale avizujem, že budem hľadať tú správnu rovnováhu v spolupráci s pánom ministrom v tom druhom čítaní a vo výboroch. Vďaka.

Vďaka. Pán poslanec Mazurek, je jedno, koľko kričíte, je jedno, koľko hulákate, žiaden z tých decibelov vás nezbaví aj vašej zodpovednosti za podnecovanie nenávisti a rozdúchavanie vášní, ktoré viedli k tomu, čo sa stalo minulý týždeň. Ak je pointou tých decibelov umlčať vlastné svedomie, neviem, či to funguje a ako dlho tu funguje. Ale chcem veriť, že raz aj na to dôjde.

Vďaka, pán predsedajúci. Len stručne a týmto sa vzdávam aj záverečného slova.
Vďaka, pán spravodajca, za tie postrehy. Ja som si sám vedomý aj toho emocionálneho náboja tej 100-percentnej dane a, samozrejme, ako strana, ktorá si ctí súkromný kapitál a majetok a podnikanie, tiež sme k tomu pristúpili veľmi opatrne. Je to tak, pán spravodajca, že to 100-percentné zdanenie je problematické, pokiaľ nie je ten zdroj toho príjmu problematický. V tejto situácii, pokiaľ zdrojom toho príjmu, ktorý zdaňujeme, priamo pomáhame financovať ruskú agresiu voči Ukrajine, sa mi zdá tento veľmi netradičný, priznám, veľmi netradičný, veľmi neortodoxný postup, 100-percentné zdaňovanie úplne na mieste. Opäť, vyrieši tým tú situáciu, ktorej to Kocúrkovo, v ktorom sme sa ocitli, že aj pomáhame Ukrajine, aj pomáhame krajine, ktorá Ukrajinu napadla, čo nedáva bezpečnostný a myslím si, že ani, ani finančný zmysel.
Máš výborný postreh s tou druhou pointou, že možno by dobré priamo v tom návrhu zákona už určiť, kam by mal byť ten zisk z neho presmerovaný. Priznávam, toto niečo sme tam mohli dať a myslím si, že by sme to v celku pozitívne aj na to prezreli. To je, samozrejme, taká vec, taká diskusia, do ktorej sa radi vrhneme v druhom čítaní a chcem veriť, že k nemu príde.
Vďaka.