Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, zastupujúci minister, vážené kolegyne, kolegovia, dobre to okomentoval môj kolega, ktorý povedal, že nie je tu minister Takáč, že už aj v pléne sa ťa bojí, že už ani do pléna nechodí. Ja neviem, sme svedkom takého zaujímavého fenoménu, hej, som vyštudovaný poľnohospodár, som členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, reálne som poľnohospodár a nemám šancu sa dostať do nejakej diskusie s ministrom, lebo to by dávalo logiku, hej, koalícia-opozícia. Nuž ale pán minister, zbabelý, všimnite si, posledný rok s kým chodí diskutovať. On pomaly pôjde diskutovať s Romanou Tabák, hej, len aby teda nemusel, aleže už ani do pléna nepríde, to mi príde naozaj čudné. Príde mi to aj také neúctivé voči tomu, že čo parlament naozaj je. A to, že pán Šutaj Eštok sa rozhodol ho zastupovať, mi nedáva žiadnu logiku, ale nech sa páči, takto si tu my žijeme.
Ja k tomuto návrhu zákona, tam je toho viac, čo treba povedať, a skúsim upozorniť na to, že čo vám ponúkajú zabalené v koláči, v krabici od zákuskov, hej, a hovoria vám pomaly, že dajte si to do kredenca. Poznáte to, hej, že dáte to do kredenca, dáte krabicu preč a zistíte, že tam bolo niečo úplne iné a bolo to hrozné. Takže áno, prichádza tu nejaký návrh zákona, kde to bude, jak by som prípadne mohol poprosiť, ja si plním svoju poslaneckú funkciu, snažím sa ju plniť zodpovedne, za tie peniaze by sa aj patrilo, a mňa ruší to, že keď je tu z toho taký diskusný, diskusný príspevok. Takže ak dovolíte, mám minút dosť, ja počkám, keď dohovoríte, a potom by som začal hovoriť. Tak neviem, čo bude skôr. (Reakcia z pléna.) Prosím? Dobre, takže aj dovolíte, budem pokračovať k návrhu zákona, ktorý tu bol predložený.
Čiže prišlo tu predložené, návrh, ktorý sa bude politicky predávať a komunikovať, že ideme to čistiť, hej, ideme to už upratať po nich, po všetkých tých matovičoch a neviem čo a bude sa taktne zabúdať na to, že koľko tu z toho času, čo sme tu už po novembri, vládne SMER a že tie procesy, špeciálne v zarastaní pozemkoch poľnohospodárskych, nevedia zarásť tak rýchlo, že od Matoviča alebo od Ódora, hej, že tam to predsa len čisto vegetačne si pýta nejaký dlhší čas, hej, že, takže to tam nebude sedieť. Ale to tu nikoho nebude zaujímať, hej, politicky to bude komunikované, upratujeme, robíme. Preto potrebujete strieľať vlka. Vy neviete postaviť diaľnicu, lebo cement ukradnete už cestou. Vy neviete postaviť tunel, nevieme. Na hanbu, na posmech celého civilizovaného sveta nevieme, ale vy potrebujete akciu, vy pozeráte americké filmy, vy potrebujete strieľať vlka. Lebo to vyzerá tak akčne, vyzerá to, že niečo robíme, strieľame vlky. Potrebujete rúbať, lebo to vyzerá tak akčne, hej.
Takže celý tento návrh je, že idete čistiť zanešvárené poľnohospodárske pozemky, ktoré proste nerobením a zlým systémom a Matovičom a spol. zarástli. Pravda je niekde úplne inde, hej. To, že nejaké poľnohospodárske pozemky zarástli drevinami, to má dlhší, to som už spomínal, že trvá dlhšie a dôvody sú rôzne. Častokrát sa medzi poľnohospodárskymi pozemkami v katastri ocitne aj pozemok, ktorý prísne vzaté nie je až tak poľnohospodársky, ale tak bol vedený, ale už je to dávno z toho les a niekto proste to nepretransformoval. Niekto nerobil to, čo mal, potom to zarástlo a je tam už teraz z toho les. Dobre. Tých dôvodov môže byť viac. Je to nejaká výmera, tá výmera je podľa mňa dosť veľká a tej hmoty na tých poľnohospodárskych pozemkoch je veľa a to je celým jablkom problému, že prečo vlastne tu je tá hmota.
Viete, niekto vidí les, tak vidí les s jeho funkciami. Vidí s tým, že čo les vlastne predstavuje. Niekto vidí les, vidí strom, vidí kubík. Vidí kubík a kubík vidí, že za čo sa dá predať, hej? Čiže áno. Tuná nám vlastne vládnu ľudia, ktorí vidia kubík a kubík má pre nich cenu. Vedia, že na tých poľnohospodárskych pozemkoch je veľa hmoty, častokrát veľmi kvalitnej, chce sa, chcú sa ku nej dostať, mimo LHP-čky, mimo lesného hospodárstva, mimo všetkého, len rozhodnutím orgánu na ochranu poľnohospodárskej pôdy, čo prísne vzaté v tomto prípade je obvodný pozemkový úrad. Čiže rozhodnutím obvodného pozemkového úradu proste vám vydá rozhodnutie, nariadenie, že máte odstrániť a vyrúbať dreviny na poľnohospodárskej pôde. To zatiaľ znie dobre, nie? Že teda akože viete, prečo to tam narástlo, kto to spôsobil a že či teraz to treba odstrániť. Takže tento úrad vydá toto rozhodnutie, že áno, že treba ten pozemok vyčistiť. Keby zákonodarca bol vedený poctivým úmyslom, že my tu tak gazdujeme, že my potrebujeme toľko tých kombajnov, lebo toto vlastne špecifikujeme, ja si dám tú prácu, ja to zrátam, že koľko my vlastne máme kombajnov na výmeru, ktorú obsievame, lebo my podľa mňa máme viac kombajnov, ako potrebujeme na výmeru. My máme kombajnov jak na Ukrajine a to je preto, že cez to funguje ten dotačný systém, tá vratka z toho systému a neviem, čo všetko. Takže logika veci je, a teraz mi vypadla myšlienka, že prečo som to vlastne povedal. (Povedané s pobavením.) Pardon, teraz sa ospravedlňujem, lebo tak som to chcel povedať, že mi to vypadlo, ale ja sa k tomu na koniec dostanem.
Takže na konci, teda áno, rozhodnutím obvodného pozemkového úradu vydá rozhodnutie, že to môžte vyrúbať. Vy to teda začnete rúbať. A tu je ten celý problém, že keby zákonodarca bol vedený poctivým úmyslom, že teda je, neni kde siať, neni kde siať ťažkú nie repku, kukuricu, aleže áno, že tu motivujeme ľudí, robte zeleninu, robte ovocné sady a neni to, že kde. No tak keby to zákonodarca tým bol vedený, tak v tomto návrhu zákona napíše, a že po odstránení toho je potrebné na tom hospodáriť. Viete, že aby sa nestalo to, že teda že výrub, výrub a nič. Lebo áno, teraz je to tak. Výrub a nič. Nikto nezaväzuje nikoho, že keď už sa to stalo, keď už sme uznali, teda niekto uznal ten obvodný pozemkový úrad, to vám je už teda riaden orgán, hej? Že uznal, že teda už to treba vyrúbať. Ale nezaväzuje toho, kto to vyrúbe, že má na tom hospodáriť. Zaujímavé, nie? Lebo vyrúbe to preto, lebo sa má na tom hospodáriť. A čo keď nebude hospodáriť na tom? Nič sa nebude diať, len sa to vyrúbe. Dostane sa hmota.
A ešte iná vec je tam, na ktorú by som chcel upozorniť. A toto je, by som povedal, že dôkazom toho, že aké je to hrozne nepoctivé. Lebo ten zákon vy tam pridávate do, myslím, § 3 ods. 4, písmeno neviem aké, pridávate, že teda že môžte, môžte urobiť poriadok na tom poľnohospodárskom pozemku iba rozhodnutím toho úradu, ale on vám hovorí, že vy môžte vyrúbať alebo odstrániť tie dreviny. To znie tak nenápadne, ale to je vážna vec. Lebo, to je vážna vec, vyrúbať znamená, že môžte odpíliť, máte peň, viete, zoberete hmotu a peň zostáva na pozemku. Odstrániť znamená, že hmota ide dole, ale ide aj peň s koreňovou sústavou preč. Čiže to dáva tú logiku, pretože chcete sa vrátiť k poľnohospodárskej pôde. Akú logiku dáva, že vy teda obnovujete poľnohospodársku pôdu a povoľujete len rúbať? Rozumiete, vy by ste nemali mať tú opciu a vy tú opciu v tej štvorke máte. Vy tam dávate alternatívne, že ten orgán rozhodne o výrube alebo odstránení tých drevín. Zaujímavé, nie? Tak ideme robiť všetko pre to, že potrebujeme poľnohospodársku pôdu, ale vlastne stačí, keď to odrúbeš, pne tam budú trčať, hej, a jak medzi pne budete, čo budete paradajky sadiť medzi pne? Však by ste mali jasne nariadiť v tom zákone. Nastalo to, zanešvárilo sa to, vy to ste prišli vyčistiť, tak ste teda našli systém, ako ale hovoríte jasne, odstrániť. Viete, to je normálne, že to je vážna vec. Ale vy hovoríte aj vyrúbať.
Tak o čo vlastne zákonodarcovi ide v tomto prípade? Zákonodarcovi v tomto prípade ide len a len o to, aby sa dostal k hmote. Kvalitnej hmote, ktorá vyrástla na obrovských tisícoch hektárov, dôvody sú rôzne, že prečo. Častokrát aj pochybením tých poľnohospodárov, že to nechali. Ale častokrát je to aj historicky, častokrát to tam tvorí taký kolorit, to tam proste je. V dnešnej dobe, v dnešnej dobe, ja vám dám knižku, čo som si kúpil, že les a čo vlastne a čo vlastne predstavuje les. Les nie je kubík stromu. Les má nenormálne funkcie. To, že je les, je aj to, že sme tu my. Tak to už pochopte, že ten les má aj inú úlohu, ako naložiť ho na klaničák a zaviesť na pílu, aby sa vám spätne vrátila nejaká vratka. Preboha, však to už pochopte! Že sú aj iné funkcie lesa. Ale vy tu bez hanby donesiete zákon, budete ho predávať, Takáč si urobí, minister, tlačovku a povie, ideme čistiť. Nejdete čistiť. Keby ste išli čistiť poľnohospodársku pôdu, tak poviete, jednoznačne poviete, povinnosť hospodáriť na takej pôde, kontrola toho hospodárenia po vyčistení a nieže vyrúbať, ale odstrániť dreviny. Prečo ste to tak nedali? Budete sa pýtať, kolegovia? Či vám to je jedno?
Viete, ja neviem už na koho mám apelovať a s kým mám na čo apelovať. Lebo keď toto takto prijmete, dám si tú prácu, že bude to ešte druhé čítanie, že si pozriem, koľko približne je tých tisícov hektárov takto vedenej pôdy, ktorá je vedená ako poľnohospodárska, ale už dávno nie je poľnohospodárska. Už je to les. Už sú to kroviny, už sú to medzierky, už je to niečo, čo tvorí charakter tej krajiny, a vy teraz donesiete rozhodnutie, že vyrúbať, nepotrebujete LHP-čku, nepotrebujete lesný hospodársky plán, nepotrebujete nič. Potrebujete len rozhodnúť, úradník na obvodnom pozemkovom úrade povie, okej, môžeš rúbať. Ešte tam mu zavádzate povinnosť, že síce musí, musí dať aj štátnemu ochranárovi prírody a štátny ochranár prírody do 15 dní sa musí vyjadriť, ale nie je tam napísané, že je nejaké zaväzujúce, len sa vyjadrí. Však sa vyjadrí a čo. Hej? Proste že sa vyjadrí, vyjadrili ste sa, okej. Môže to zvážiť, nemusí to zvážiť, nevyplýva mu z toho nič. Takže čo je na konci toho celého? Nebudete sa čudovať, že to mizne? Bude to miznúť. Bude to miznúť, bude sa to nakladať, bude sa meniť charakter tej krajiny. Bude!
Znova sa vrátim k príkladu tej Číny. Ja už neviem, čo vám pomôže. Idete, teraz som bol, som išiel z Pekingu do takého jedného mesta a ja som, pozerám, však som v lese stále, to je všetko umelo vysadené. Teraz sadia niekde v Mongolsku do piesku, vyšľachtili nejakú drevinu, čo nepotrebuje vodu, proste všetci vedia, rozumejú tomu, že jak chceš zmeniť klímu, jak chceš stiahnuť vlahu, jak chceš proste prežiť, musíš mať strom. Musíš mať proste aj to, čo je pod ním, ten ekosystém, celý ten, celý, to, čo príroda vytvorila, niekto povie pán Boh, niekto príroda, všetko to dáva zmysel, prečo to je, ale na Slovensku, krajine medzi Karpatami, tu sú, naozaj nechcem byť expresívny, ľudia, ktorým to je úplne jedno, potrebujú len kubíky natrepať do píly a Nemci sa smejú. Iní sa smejú. Všetky tie obrovské píly, ktoré dávno nie sú naše. Všetko to drevo ide preč. Sa z nás smejú, že čo sú to tam za blázni, že si všetko nechajú vyrúbať. Všetko si nechajú vyrúbať. Zákony si k tomu menia.
Takže to, čo požívalo ešte ako-takú ochranu, teraz sa tej ochrany úplne zbaví. Rozhodnutím úradníka na obvodnom pozemkovom úrade sa proste bude meniť charakter, bude meniť charakter krajiny. Nie kvôli sadeniu paradajok, kvôli kubíkom dreva, ktoré chcete predať. Že vám z toho neni zle.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, to bude rýchle, pán minister. Mám to len takto, takto krátke. (Rečník ukázal ministrovi svoje poznámky.) Znova aj tými slovami, ktoré som predtým hovoril, že bodaj by, bodaj by to pomohlo, hej, lebo musíme niečomu veriť. Musíme veriť, že sem-tam prinesiete aj niečo, čo môže trošku pomôcť. Ja budem znova možno v dobrom nastavení, že možno, neviem, možno to pomôže tomu, aby sme už nemali invalidov na géčkových Mercedesoch, lebo predpokladám, že nie som jediný, koho to irituje, hej, že proste géčkový Mercedes s invalidnou značkou, parkovanie a všetky tie pri.... (Reakcie z pléna.) Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, cez faktickú, dobre. Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ak by som mohol, hej, že presne, že existuje taký inštitút že faktickej poznámky. Janka, je dobré, že sociálny demokrat ako ty má veľké pochopenie pre ľudí na géčkových Mercedesoch. Ja teda nemám pekné auto tiež, je to fakt že nadčasový tvar tej karosérie, ale má to určitú konotáciu, špeciálne v bratislavských pomeroch, hej, že... Ale okej, čiže ak by to naozaj pomohlo tomu, hej, že sa to nevybavuje, ale že niekto skutočne ním je, to som tým chcel povedať. Lebo na Slovensku sa dá vybaviť všetko aj to, že ste invalid, aj to sa dá vybaviť.
A ja len sa pýtam, že a kto to bude zaplatiť a z čoho. Lebo tá Sociálna poisťovňa je ťažko skúšaná. Neviem, koľko je presne tých invalidných dôchodkov, ale to sú státisíce. Niekto mi tu rozprával, že aké finty sú na to, že ako dostaneš dôchodok na hlavu, že to sa dá nejak vybaviť cez hlavu, hej, že proste kto to dokáže, hej, že ale invalid si a potom si dáš tú tabuľku za to géčko.
Takže, pán minister, ak to pomôže, budem rád. V tomto si spoločne musíme držať palce. Dúfam, že to neprekrútite. Možno len drobnú malú poznámku, že sa to všetko vracia do toho domu tej Sociálnej poisťovne, ktorá je tak ťažko skúšaná a ktorú, ja teda absolútne nerozumiem, prečo ste nechali a zverili do rúk ľuďom... Ja som to v dobrom na to upozorňoval. Ako sociálny demokrat ste zverili do rúk, lebo je podľa mňa 5,5 milióna ľudí na Slovensku. 5,5 milióna ľudí na Slovensku sa podľa mňa dokáže nájsť niekto, s kým sa nespájajú nejaké, by som povedal že skutočnosti. Ja som ich tu už nie raz povedal. Dovoľte mi to, je tu teraz príležitosť vecne príslušná aj k zákonu. Neočakávam, že ma zastaví pán predsedajúci. Ja by som to ... (Reakcia navrhovateľa.) Ďakujem, ďakujem že mi dávate, dávate... (Reakcia navrhovateľa.) Invalidné dôchodky kto vypláca? Kto, ja? (Reakcia navrhovateľa. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Skúsme zaviesť zase rokovací poriadok. Pán poslanec, vy sa držte, samozrejme, bodu programového. Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno, budem sa držať. Tú poznámku si neodpustím. Do tretice to poviem, pri 5,5 milióna ľudí, ktorí na Slovensku sú, niektorí sú aj vyštudovaní, dokonca vyštudovali školy, ktoré za niečo stoja, verím, že sa tam nájde niekto, kto by mohol robiť generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Na Slovensku robí generálneho riaditeľa človek, ktorý sa motal medzi ľuďmi ako Agh, ten, čo je v base, motal medzi ľuďmi, ako je Harvan, to je sýkorovec, ktorý je, 20 rokov dostal za násilnú trestnú činnosť, a motal sa medzi ľuďmi, ako sú Dragašič, vygúglite si, budete vedieť. Takže tento človek dostal dôveru sociálnych demokratov, slovenskej sociálnej demokracie z HLAS-u, aby riadil Sociálnu poisťovňu. Človek, ktorý sa motal v skupine ľudí, ktorí vytvorili organizovanú skupinu na to, aby okradli 90-ročného pána o jeho majetok. Takže tento človek v tomto priestore pôsobil a tento sa stal šéfom Sociálnej poisťovne. Zdá sa, že zbierame prvé plody jeho práce. Lebo bol tak šikovný, že neviem čo iné, ale dokázal vytvoriť aplikáciu, ktorá vám umožní zamestnávateľom platiť dôchodky do Sociálnej poisťovne cez platobnú bránu. Jak to znie nenápadne, čo? Ale viete, čo to je? To nie je nenápadne, lebo pri tom plnení niekde na úrovni 10 mld. ročne, keby niekto naozaj, veľká väčšina tých ľudí, tých firiem by platilo tie dôchodky, to poistné cez tú platobnú bránu, tak tie banky a tie americké zlé spoločnosti, ktoré vy nemáte radi, by dostali skoro, koľko som to vypočítal, to je miliarda myslím. Nie, zle hovorím, 200 miliónov, pardon, beriem späť, beriem späť. Čiže 150 až 200 miliónov pri plnom, pri plnej forsáži, proste toto bol prínos sociálnej demokracie, že vlastne sa vyplatí, presunie z peňazí, ktoré sú určené na dôchodky. A to tým chcem povedať. Lebo, pán minister, tých 150 – 200 miliónov bude v tých dôchodkoch chýbať. A ja sa pýtam, a kto ich nahradí? Vy ste mi sľúbili odpoveď, ja som vám to pred mesiacom hovoril. Možno tam sedia nejakí od vás. Pred mesiacom, ja som fakt, pozerám aj na stránku Sociálnej poisťovne, že Sociálna poisťovňa vám pripravuje odpoveď. Ubehol mesiac, žiadnu odpoveď som nedostal. (Reakcia navrhovateľa.) Veď vy ste mi povedali, že mi pripravuje Sociálna... Ja si ju mám pýtať? Však som si ju pýtal! Tak teraz ju pýtam. Však mesiac mi, nedostal som žiadnu. Tak ja sa pýtam, kto vám dal právo zriaďovať platobné brány na platby z dôchodkov, lebo z toho idú poplatky tým, cez ktoré tú platobnú bránu používate. Kto vám dal právo znižovať tú sumu tých dôchodkov, ktoré prídu, ktoré sú povinní platiť o cirka 150 – 200 miliónov? A ako ich chcete nahradiť? Pán minister, sľúbili ste mi odpoveď, mesiac uplynul, nedostal som žiadnu.
Späť k návrhu zákona. Sme v prvom čítaní. Skončím s tým, s čím som začal, v dobrej viere, hej. Chcel by som veriť, že toto možno naozaj pomôže, hej, aby sme teda našli to, že ten, kto potrebuje, nech má. Na milisekundu nebudem váhať. Ten, kto potrebuje, nech má. Ale ten, kto nepotrebuje, tomu nedávajme. Lebo keď budeme dávať tým, čo nepotrebujú, tak to vymíňame a potom, keď budeme potrebovať už na tých, čo to naozaj potrebujú, tak na tých nebude. Takže aj preto, už keď, ja neviem, jak sa to dá jednoduchšie, lapidárnejšie povedať, tak aby sa to dalo pochopiť, hej, tak len takto to poviem. Keď budeme takto rozhadzovať lopatami, tak to rozhádžeme rýchlo. Potom nám tí ľudia, ktorí skutočne budú potrebovať a sú, tak im nebudeme takto mykať plecami, rozhadzovať rukami: nemáme, minuli sme. Budeme sa tu vyhovárať jeden na druhého. Čiže robme iba tak, na čo máme. A nemáme na to, aby sme invalidné a príspevky a invalidné, neviem čo, dôchodky a neviem aké kompenzácie dávali ľuďom, čo majú géčkové Mercedesy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za faktické. Možno len také postrehy.
Pán Hargaš, čo spomínal tú funkcionalitu toho na výstupe a možno odľahčene, že tí, čo utiekli, už utiekli a tí, čo sa chystajú, už možno neutečú, hej, lebo to môže byť tá ďalšia fáza, hej, že už keď ste to nestihli, už si vás tu necháme. (Povedané s pobavením.) A takže treba dať pozor. A ja som v tom mojom, áno, im to vyhovuje, im to vyhovuje. Keby na nich záležalo, vôbec nič sa nemení, píšu to ceruzkou na papier. Lebo presne ten systém vyhovuje, to, že máte nejakého pána Ota na Bazoši, hej, a pán Ota pozná nejakého pána Františka na polícii a proste je systém, je linka a tade sa to prelieva a takto, takto poskytujeme obraz o našom Slovensku.
Ja som ešte zabudol v tom mojom vystúpení povedať to, čo spomínala pani Puškárová, a pomaly sa očakávalo, že tlieskať, lebo s takým nadšením ste to oznámili, že včera, včera sme sa stretli, alebo ste sa, niekto sa stretol včera. Ale však vy vládnete rok, rok... No a včera, viete. A študenti, to už aj študenti, ja priznám sa, ja som ani nevedel, že to teda aj študenti si musia takto zložito vybavovať, tak to ešte aj tých študentov, ktorí sem prídu, budem zmierlivý, hej, verím, že za stále dobrým vzdelaním, tak ešte aj tých posielate niekde o druhej v noci čakať a pokútne zháňať na Bazoši nejaké papiere? A včera ste sa stretli? Sa nehanbíte všetci okolo celej tejto, celého tohto problému, sa nehanbíte ani trochu?!
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak nakoniec predsa len nejaká debata podľa mňa k dôležitému zákonu bola, resp. je. Ja už som niečo povedal k tej procesnej časti, teraz v prvom čítaní možno len zľahka a možno dovysvetlím, ak nebolo úplne zrejmé z toto kontextu, čo som vlastne myslel, keď som povedal, čo som povedal.
Možno aj takú poznámku na úvod, sledujúc to dianie, začína byť viac ako zrejmé, že takto sa vládnuť nedá. Hej, že pokiaľ ideme teda takto hlasovať, ako ideme hlasovať, tak, kolegovia, niekedy je lepšie z kratšej cesty ako z dlhšej cesty a vy neriadite, ja nechcem sa dotknúť holubárov, ale stále mi prídu holubári na jazyk. My tu nie sme nejakí holubári v Čremošnom, nechcem sa ani dotknúť ľudí v Čremošnom, ale znova to tak ako v kontexte, že my sme tu Národná rada. A pokiaľ budeme zbierať na hlasovanie takýmto pokútnym spôsobom, tak uznáte sami, že to celkom nevyzerá dobre, hej, a takto sa vládnuť naozaj nedá. Takže mám pocit, že by ste si to mali nejako uvedomiť.
K tomuto samotnému návrhu zákona. Viete, to je taký zvláštny paradox tento slovenský, tohto nášho lumpenštátu, lebo my sme z tohto pohľadu lumpenštát, lebo nám to vyhovuje. Bordel nám vyhovuje, v bordeli sa dobre darí hávedi. Viete, ono je, načo poriadok, však poriadok by to ukázal. Takže tu nebol tlak to upratať, to vyhovovalo, všetko vyhovovalo. Vďaka za tú Európsku úniu, vďaka za tie peniaze, na ktoré sa ulakomili, hej, proste, vedia, že ich potrebujú, tak to ideme dávať do poriadku. Do poriadku vážnu vec, lebo je to naozaj vážna vec.
Viete, to je také zaujímavé, že tuná nevieme urobiť poriadok, nevieme vytvoriť systém, nevieme vytvoriť nejaké prihlasovanie, nevieme nič, ale vieme urobiť platobnú bránu na Sociálnej poisťovni, to vieme úplne expresne vyrobiť. Platobná brána na Sociálnej poisťovni je ináč obrovský podvod. Minulý mesiac som tu o tom rozprával, je tu aj minister Erik Tomáš, preto sa k tomu vrátim, mi sľuboval, že Sociálna poisťovňa vám už pripravuje odpoveď.
Pán minister, uplynul mesiac, žiadnej odpovede som sa nedočkal, že ako a kto vám dovolil, kto vám dovolil z peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, zrážať poplatky pre poskytovateľov platobných kariet. Toto ja absolútne nechápem a nepochopím, kto vám dal to právo vôbec takto nastavovať elektronické systémy.
Ale čo som tým chcel povedať? Že tam to šlo, tam to šlo expresne, malo to aj advertisement, to bola normálne že reklama, neviem, či bola nejaká tlačovečka, nejaká možno aj recepcia v Carltone alebo niekde, lebo to treba osláviť, taký veľký úspech, že sa nám takáto aplikácia podarila, adaptabilita systému, peniažky pôjdu tam, kde majú ísť. Tam to šlo. Zaujímavé, že pre tých cudzincov to nejde. A to je brána, to je brána do krajín. Odhliadnuc od toho, aké brány do krajín im pos... poskytujeme tým ľuďom, ktorí ku nám vstupujú, tie pohľady, lebo to je veľmi dôležité, ten prvý vnem, prvý dojem, ten urobíš iba raz. Už tam je prvý problém. A potom ich pošleme, tí, čo povedali, že tu sa chcú zdržať, dokonca tu niektorí chcú aj zostať, tak potom ich pošleme na to hraničné oddelenie. A tam sa oni zamyslia nad tým a povedia, to vážne? Viete tam dochádza k tomu zásadnému prehodnoteniu či z tých, neviem, koľko je vlastne 154, alebo koľko štátov na zemeguli, či zrovna by sa nenašiel nejaký lepší, ktorý by poskytol trošku prívetivejšiu bránu na to, že tu chcem zostať a robiť. Viete, to je, naozaj to je veľká vec, poskytovať prvý dojem, poskytovať bránu, poskytovať také prívetivé nastavenie systému, že ste tu, sme radi, budete robiť na dôchodky aj na naše, poďte, prineste, študovali ste, nemusíme vás my nechať vyštudovať, vy ste vyštudovali doma, vďaka za to, lekárov potrebujeme. Nie, nie, chyba lávky! My im hovoríme, nájdite si podvodníka cez bazoš, nájdite si nejakého čarodejníka cez niekoho, zaplať mu bokom 250, dostaneš, to je, to je to entry fee na Slovensku, to sme my.
A to je presne to, čo sme my, lumpenštát, z tohto pohľadu sme jeden lumpenštát, lebo my neposkytujeme obraz, že prichádzam niekde, kde to funguje, kde majú systém. My už hneď pri dverách hovoríme tým ľuďom, prišli ste do lumpenštátu a zvyknite si! Lenže bordel priťahuje len bordel, čiže keď takto, takýto obraz o sebe vytvoríte, tak tí ľudia, tí lekári, či zo Sýrie, či skade povedia, viete čo, skúsim možno inde, možno si povedia jeden druhému, teda tá pošta funguje. A možno to pritiahne iba tých vybavovačov, tých, ktorým to je jedno, ktorí poznajú tie linky, poznajú tie kanále, poznajú ten, ten undersvet, ten podsvet, to všetko poznajú, dobre sa v tom pohybujú, tí si to začnú vybavovať a tí nám tu zostanú.
Máte obrovskú zodpovednosť v rukách, pán minister, to nie je len tak, že daj papier, nedaj papier. To je obrovská zodpovednosť v rukách, kto tu príde, čo tu bude robiť, či tu vôbec niekto príde a či budú robiť. Ešte aj to je dôležité, či sem prídu darebáčiť, alebo sem prídu robiť. Naozaj skutočne dôležitý zákon, ktorý sem prinášate. A neprinášate ho preto, že ste chceli, prinášate ho preto, že musíte.
Viete, toto sme my, toto sme my. Tam, kde bývam, vedľa mňa býva bývalý štátny úradník, no skupuje všetko na kopci, všetko na kopci, taký dom, hentaký a ja hovorím, ja podnikám, odkedy sa dá, ja kukám jak taký puk. Kukám jak taký puk, že asi ja idem za štátneho tajomníka, naozaj, a tam štátny, tam hentaký tajomník. Proste štátny úradník a tento človek bol zodpovedný za digitalizáciu na Slovensku. Skupuje všetky domy a byty na hradnom kopci. Takto to funguje! A potom nezostane na tie systémy, na tie aplikácie, na to, aby to bolo funkčné, na to už nezostalo, lebo trebalo kúpiť tamten byt, tam trebalo dokúpiť byt, tam trebalo kúpiť dom, ale niekto to dovolil, niekto to politicky kryl, niekto sa nad tým nerozčuľoval, niekomu to vyhovovalo, a to je presne ten systém.
Aj na tých policajtov, to sme boli teraz svedkom toho pri tých dopravných policajtoch. Vrátim sa trošku k tomu, prepáčte a vrátim sa k tomu. Mali ste tam nejakého policajta, ktorému bolo pomaly uznať, že teda si chcel na ten dôchodok prilepšiť, tak teda si pomohol a sudca to uznal teda, že teda áno. Okej, však išiel na dôchodok, tak si prilepšil a 50-tisíc už mal doma? Viete, a to je presne ten systém, ktorý vám vyhovuje, systém čarodejníka, systém vybavovača. Ten systém bol presne na cudzineckej polícii. Ten doteraz funguje.
Ja neviem, či sa to zlepší, pani Števulová sa tu pýtala, odpovede nedostávame. Vieme len, určite vieme, lebo stále to bude, tá nadstavba toho systému bude stáť 4,7 mil. No bodaj by, ináč to je dosť peňazí. Ja za 4,7 mil. postavím sídlisko, ale to trošku preháňam, hej? Ale, že proste vieme len to, že to bude stáť 4,7 mil., ale nevieme, čo to dokáže. Garantujem vám, že tých 4,7 bude nakoniec 10, ale stále nebudeme vedieť, čo to dokáže. Stále nebudeme vedieť, či to bude naozaj aplikačne tak prívetivé, či to bude tak, tak, to, čo sme od toho očakávali. No bodaj by! Bodaj by! Aj by som poďakoval, aj by som bol rád. Viete kvôli čomu, kvôli nám, kvôli našej krajine, kvôli našej ekonomike, kvôli tomu, aby sme to zvládli.
Prosím vás, tu si niekto politickú agendu urobil na tom, že migranti nie, cudzinci nie, a kto bude robiť? Kto, prosím vás, všetci čumia do mobilu. Kto tu bude robiť v tejto krajine? Pokazili ste ľudí, pokazili ste ľudí! Nechali ste ich čakať pri televízore, čo bude zadarmo, ľudia odmietajú robiť! My potrebujeme, my potrebujeme sem naťahať nových ľudí, ľudí, ktorí vedia, že musia robiť, musia sa snažiť a musia. Áno, musia hrýzť, pardon za výraz, do zadku tých, ktorí zleniveli trošku, lebo my sme trošku zleniveli. My sme zdraželi a zleniveli. Ekonomika má problém, my tu potrebujeme vliať nových ľudí. A keď sem ku nám neprídu, tak hazardujete.
Takže k tomu celému, uzavriem, končím. Vidím, že nudím, tu milión 350 vecí, aspoň ma nerušte. Vyriešte si, ale aspoň ma nerušte. Keď chcem niečo povedať, tak sa potrebujem sústrediť. Vy možno dokážete bez tohto, tak... (Povedané smerom k ministrovi.)
Takže áno. Tak ak teda tých 4,7, mám pocit, že to bude jedna z prvých, keby to bolo, teda buďme pozitívni, budem pozitívny, že hádam za to niečo dostaneme, za tých 4,7 a hádam to na konci bude fungovať. Možno aj v kontexte toho, to tu spomeniem, lebo tu sem príde ďalší čarodejník po nejakej dobe, ktorý bude chcieť 20 mil. na softvér Farmár. Počúvajte, to ešte musím povedať, to mi dovoľte, minútu. Softvér Farmár, lebo poľnohospodári nemajú inú starosť teraz, iné chcenie, inú vôľu bytia iba to, aby ministerstvo zriadilo nejaký softvér Farmár, kde si pomaly pozrie, že koľko trvá bahnenie ovcí, alebo že kedy sa má pripúšťať ovca. Viete, Útvar hodnoty za peniaze povedal, absolútna sprostosť, nepotrebné, nepotrebné, ale bude to tu a bude to stáť 20 mil. Takže v kontexte toho, že ideme dať za somarinu 20 mil., ktorú nikto nepotrebuje, ja neviem, skade beriete tie peniaze na tie hlúposti. Rozpadá sa vám systém, rozpadá sa vám svet, už nemáte čo pomaly kradnúť, ale máte, stále ešte vyhrabete niečo, nejaké tie drobné, hej, ešte na sanovanie nejakých...

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, s tým kradnutím si odpustite také poznámky. Ja si myslím, že to je mimo hraníc slušného správania. Dobre som rozumel, že nemáte čo kradnúť, alebo máte čo kradnúť? No tak by som bol rád, aby ste si takéto odpustil. Ďakujem. (Slabší potlesk.)

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Kľudne si zatlieskajte. Áno, viete, ono niekedy je už problém čo, ale tí, čo vedia, vedia, že aj z biedy sa dá, a to presne robíte. To presne robíte. Celý systém platobnej brány a to, že vlastne môžte platiť dôchodky cez platobnú bránu Sociálnej poisťovne, je presne to, z biedy, z tých dôchodkov idete brať teraz. Som len zvedavý, čo pán minister mi odpovie.
Takže skončím s tým, že konečne, bodaj by tie peniaze za niečo stáli, bodaj by sa to v niečom, aspoň v niečom zlepšilo. Bodaj by sme ten obraz poskytovali o trošku lepší, lebo v tej konkurencii ostatných štátov máme čo robiť. Ja neviem, čo si my myslíme, čo je tá naša konkurenčná výhoda oproti tým iným štátom, že kto sa sem bude tlačiť. Viete, že kto sa sem bude drieť, čo sme my Nemecko, čo my sme Benelux? Viete, my by sme, práve naopak, jak to jeden môj známy hovorí, podnikateľ, ja chcem červený koberec, ja tu platím dane! A to je presne to. Niekto by mal dostať červený koberec a áno, keď sem niekto príde a vyštudoval za lekára, prosím vás, červený koberec a na privítanie chlebíčky a nieže ho pošlete o tretej ráno ísť čakať niekde a od podvodníka si kúpiť termín. Tak by sme mali presne k tomu pristúpiť. To konečne si uvedomme, lebo sa rútime do veľkých a obrovských problémov.
Takže áno, som rád, že to tu vôbec je a bodaj by teda tie peniaze, ktoré miniete, vieme, že miniete, miniete ich viac, aspoň v niečom pomohli tým cudzincom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, úprimne poviem, som čakal teda nejakú rozpravu k tomuto, lebo to nie je zase až také, by som povedal, že nepodstatné. Ja si pamätám ešte, keď som bol prvýkrát poslanec, tu prišiel, už som zabudol, jak sa, pán Malatinský tu prišiel so zákonom o trhových miestach, niečo také, čo sa tiež javilo ako kebyže dokopy nič. Ja hovorím, nie, to je dôležité, lebo pri trhoch vznikla civilizácia. Čiže naozaj niektoré nenápadne tváriace sa zákony vedia byť veľmi dôležité aj pre chod danej krajiny.
A úprimne poviem, som rád, že je to tu, a som rád, že sme v Európskej únii, lebo my keby sme v tej Európskej únii neboli, tak stále by sme na tie bumážky písali tie poradovníky pre tých cudzincov na tej cudzineckej polícii a že nikto by nás nikdy nedonútil pokúsiť sa to nejako elektronizovať, pokúsiť sa to nejako stransparentniť, lebo toto všetko vyhovuje. Tento systém, ktorý tam je, absolútne vyhovuje. Lebo tu sú čarodejníci, dokonca jeden sa aj tak volal, včera som sa dozvedel, že ani sedieť nepôjde, lebo že si chcel prilepšiť, viete, toto je úplne fantastické v tejto krajine. Tak už teda má odrobené, chcel si nakoniec prilepšiť, chytili ho, doma mal 50-tisíc v keši. To podnikatelia nemajú, nieto policajti. Ale nešiel, lebo asi čo, ja neviem teda, že čo sa uznalo, že to nestojí, nie je až taký prečin alebo... nerozumiem tomu. Čiže áno, toto vyhovovalo a vyhovuje, že sú nejakí čarodejníci, ktorí vám vybavia, že sa k tomu systému dostanete, že vám to tam zapíšu do toho papieru. Lebo viem, o čom hovorím, lebo my aj u nás máme nejakých ľudí z Ukrajiny, ktorí majú slzy na krajíčku pomaly, ktorí idú neviem čo, nevedia, čo majú robiť, úplne bezradní sú, že ako to majú, kde sa majú prihlásiť, že ako to vlastne funguje, nikto nevie, ako to vlastne funguje. Ale potom sa asi nájde nejaká čarovná cesta cez nejakých čarodejníkov a cez čarodejníka to čarodejne sa nakoniec vybaví.
Tak si tu my fungujeme.
Ale je dôležitý ten zákon pre nás, aby sme my poskytovali ako krajina prívetivú tvár pre ľudí, ktorí sem chcú prísť, lebo z tejto krajiny sa uteká, vážení! To, že prečo sa uteká, o tom môžme nabudúce. Ale keď už sem niekto chce prísť do tejto krajiny, tak červený koberec. Červený koberec pred neho, keď sem chce prísť robiť. A nie ho nechať hľadať nejakého podvodníka, čarodejníka, cez ktorého si vybaví, že mu dajú papier, že tu môže vôbec byť. Takže tento zákon je dôležitý. Ja som čakal nejakú debatu, že konečne, načase, neviem čo, super, ako to bude fungovať, pán minister, bude to už konečne spravodlivé, bude to už konečne férové, bude to už prívetivé, bude to pre tých ľudí? Áno, prišli ste do krajiny a my sme radi, pokiaľ ste sem prišli robiť. A poskytujeme vám servis, poskytujeme vám bránu, poskytujeme vám to, čo slušná krajina poskytuje. Nič. My nevieme, že také niečo tu je.
Takže ja chcem povedať aj v kontexte toho, že teda hovoríme o procesnej stránke, mimoriadne v zásade, i keď sa to asi nemá, hej, že robiť v skrátenom, ale pre túto chvíľu by som bol, prísne vzaté, však ja nevládnem, vy vládnete, okej, že je to tu, lebo je to naozaj problém. My máme problém aj ako ekonomika. Tu nemá kto robiť. Tí, čo už chcú robiť, už dávno robia. Tí, čo nerobia, už robiť nebudú. A presne to je problém, že tá ekonomika dodýchava, my ideme na kyslíkový dlh. My tu potrebujeme ľudí, ktorí tu chcú prísť robiť. A potrebujeme nie, aby o druhej ráno boli, ja neviem, kde to je tá zahraničná, aby tam o druhej ráno spali v spacáku, alebo si zapla... alebo čakali niekoho v rade, ale potrebujeme, aby ten servis dostali. Takže je dobré, ale to môžme vďačiť, nieže smeráci idú byť teraz slušní a SMER, HLAS a kto ste to tam vlastne ešte všetci, SNS a už teraz Národná koalícia, táto štvorkoalícia. Je to len a len preto, alebo v kontexte toho, že nás Európska únia do toho núti a sme sa k niečomu zaviazali, tak preto to sem prišlo. Ináč by to sem neprišlo. Ináč by ste stále museli hľadať čarodejníkov. Čarodejníkov, ktorí vám to vybavia.
Takže to som chcel povedať.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovi, k tomuto návrhu zákona som sa snažil vystúpiť v prvom čítaní, vystúpim aj v druhom čítaní, obzvlášť po teda aktualizačnej vsuvke, hej, že v spoločnej správe prišli nejaké zmeny, ktoré ešte, myslím, posilňujú to, prečo je tento návrh zákona problematický.
My žijeme v takej zvláštnej memorandovej dobe, samé memorandá, hej, memorandum s pánom Huliakom, memorandum o masle, neviem, čo bude ďalší stupeň, či už potom prejdeme k dekrétom, zatiaľ stále ešte vládneme cez zákony, a teda premiér robí memorandá a chlapci zo SNS robia návrhy zákonov, ktoré vlastne nevznikla potreba, hej, preto, načo vznikli, lebo ten zákon vznikol na ochranu prírody a doba si nevypýtala novelizáciu toho zákona na ochranu prírody, lebo sme zistili, že v niečom ju nechránime dobre. Ale my do zákona o ochrane prírody vkladáme niečo, čo bude poškodzovať prírodu. Nuž takto si tu my žijeme v tejto našej malej karpatskej zemi, nech sa páči.
Takže ja sa pokúsim povedať nejaké riziká, ktoré z toho plynú. Ja si splním svoju povinnosť, za to beriem peniaze, že som na to upozornil, už či to padne, nepadne, neviem, na úrodnú pôdu. Nevylučujem, že keď si niektoré skutočnosti overím a prejde vám spoločná správa, prejdú vám pozmeňováky, že vás ešte budem trápiť v treťom čítaní. Vy to robíte, nie ja, ja proste, keď niečo robím, robím poctivo, čiže ak mám tretie čítanie a môžem sa vyjadriť, keď si niečo overím, tak ešte prípadne ma musíte strpieť aj v treťom čítaní pri samotnom hlasovaní, nevylučujem to. Tento návrh zákona vlastne spôsobí to, že, ja som mal jedného môjho známeho, ktorý, sadli na motorku v Bratislave, vyviezli sa hore na Karpaty a skončili s motorkami na Babej hore pomaly, proste dali to cez hrebene, hej? Strašne bol taký nešťastný, že už sa to nedá, tak neviem, či loboval teraz za tento návrh zákona, ale prísne vzaté tento návrh zákona mu to znova umožní, že proste sadne v Bratislave a skončí na Babej hore pod horárňou a dole tam v tom bufete si dá nejaké pivo a ešte sa teda s kamarátmi zasmejú, že super, super je to na tom Slovensku, že tu môžeme takto hučať po hrebeňoch. Prísne vzaté, to, čo predkladáte, to naozaj umožní, takýto, by som povedal, extenzívny výklad tejto novej právnej úpravy. A aktualizačný moment toho, tie pozmeňováky v spoločnej správe, je, že vlastne čo som prekvapený, že vlastne tam vkladáte, by som tak pre ľahšie pochopenie nazval, že pytliacku doložku, hej, že vlastne takú pytliacku doložku. Vysvetlím za chvíľočku, že prečo si myslím, že by som to takto mohol nazvať. Zase, samozrejme, v krajine, kde vy národniari ste nominovali za šéfa TANAP-u pytliaka, sa teda môžu čudovať len tí, ktorí sa ešte doteraz nečudovali, čo ste zač, ale tak áno, čiže už meníte aj zákony na svoj obraz. Čiže nie menujete pytliaka za šéfa TANAP-u, ale ešte mu teda uspôsobujete aj zákony, aby teda nič nebránilo pytliačeniu v horách, v lesoch, v chránených krajinných územiach, národných parkoch.
Cizelujete tam niektoré skutočnosti, ktoré prípadne, keby mi navrhovatelia vedeli povedať, že či to čítam správne, alebo vyvrátiť, nie, pán Hlina, nečítate to správne. Ale z toho návrhu, z toho ide des a hrôza, lebo z toho návrhu vyplýva, že tam meníte napríklad, a ja budem teraz hovoriť, ospravedlňujem sa tým, čo nemajú až takú znalosť a ponor do toho zákona, že budem tu musieť sa odvolávať cez paragrafy, ale tak to je, lebo ináč to vysvetliť nebudem vedieť. Oni cizelujú napríklad v § 13 ods. 3 písm. c) aj skutočnosť, aby teda nevzniklo nedorozumenie, že je nevyhnutné dvojnásobné povolenie. To znamená, že ak už raz vydá niekto povolenie, alebo má povolenie na vjazd v zmysle zákona o lesoch, tak úplne stačí, aby už vôbec žiadne iné povolenie nemusel mať. Tam vznikala asi nejaká nejednoznačnosť a teraz v spoločnej správe ste to upresnili, dokonca do dôvodovky ste to tam aj napísali, aby nevzniklo nedorozumenie, už nie je potrebné každé ďalšie v akomkoľvek stupni ochrany. Zjednodušene, ak to čítam správne, to znamená, že doteraz ste pri nejakom niekde museli mať, okrem toho, že s tým súhlasil vlastník, hej, a boli ste nejaká strana účastná v zmysle zákona o lesoch, mohli ste byť buď vlastník, nájomca, alebo poľovník, hej, tak ešte bolo nevyhnutné pri nejakých stupňoch ochrany si vyžiadať dodatočný súhlas ochrany prírody. Nebude potrebný, už nebude potrebný, úplne stačí, keď vlastník pozemku vydá povolenie. A dokonca to v tej dôvodovke máte napísané, že v akomkoľvek stupni ochrany, dúfam, že to čítam správne. Hovorím, presvedčte ma, že to čítam zle, ale tak je to tam napísané. Čiže aby nevznikla pochybnosť, je vyvrátená tým, že stačí úplne jedno povolenie, čiže akékoľvek ďalšie povolenie z pohľadu ochrany prírody nie je potrebné. Zaujímavý posun, fázový, hej?
Čiže môže sa naozaj stať, že z tých našich lesov, hôr, lesov a lúk sa stane eldorádo. Vieš, pomaly pravdou je, že neni kade jazdiť, vznikajú zápchy. To myslím, Trnka chodil, nie, po hrádzi, hej, že robili sa zápchy do Bratislavy, tak chodil po hrádzi ako generálny prokurátor. No tak teraz zase upravíme zákony, že keď vznikne niekde nejaká zápcha, kúpite si 4x4, hej, tak obídete zápchu cez hrebene, možno to naozaj pôjde rýchlejšie. Jediné, čo budete potrebovať, súhlas jedného z vlastníkov nejakého fliačku po ceste. Prísne vzaté, je to tak. Niekto, kto vlastní nejaký fliačik, cez ktorý pôjdete, tak vám dá súhlas, alebo vám to prenajme a vy vlastne sa k tomu pozemku budete môcť dostať aj cez iné pozemky, lebo vlastne máte užívací titul k tomu pozemku, ku ktorému idete.
Ja viem, že sa to tak čudne počúva, ale toto naozaj predkladáte. Naozaj predkladáte to, že sa z tých lesov stane takéto eldorádo a títo ľudia budú takto mávať. Už keby ich náhodou niekto zastavil, a to prídem v druhej časti, že z pohľadu nejakej ochrany prírody, tak oni sa takto z toho vykúpia alebo vykĺznu z toho, ale však podľa zákona je všetko v poriadku. Toto predkladáte, naozaj to predkladáte, pán Garaj, viete o tom? Rozmenili ste si to úplne na drobné? Ešte ste považovali za dôležité cizelovať ustanovenia, čo môže, alebo nemôže robiť ochranca prírody v druhom, resp. v treťom stupni ochrany. Počúvajte dobre.
Takže vlastne v tom druhom stupni ochrany teoreticky tým autom okrem poľovníkov, vlastníkov a ten, čo si od niekoho niečo prenajme, hej, tak ešte sa vrátim k tým motorkárom, keď si ten kamarát prenajme hore pri Polhore, pod Babou horou od niekoho, od nejakého urbárnika alebo od nejakého majiteľa kúsok, fliačik nejaký, lesa, povie, že tam má les prenajatý, tak môže z tej Bratislavy sa k tomu fliačiku dostať. Čiže vy teraz hovoríte v tom § 13 pri druhom stupni ochrany, že môže sa dostať alebo používať auto na tých cestách, ktoré ste tiež si dali tú prácu a ste ich definovali, aj orgán štátnej ochrany prírody. Čo znie úplne logicky, však jasné, ale doplnili ste do spoločnej správy iba počas výkonu, aby nevzniklo nedorozumenie, tak v dôvodovke ste dokonca explicitne povedali nie kedykoľvek, to znamená iba vtedy, keď bude v práci. Dali ste si tú prácu, aby ste to naozaj takto vytunovali, aby bolo zrejmé a jasné, že iba počas pracovnej činnosti, rozmeníme na drobné za chvíľu.
A v § 14 pri treťom stupni ochrany idete ešte ďalej, lebo v § 14 pri treťom stupni ochrany neriešite to z pohľadu vstupu autom, ale vstupu toho orgánu ochrany prírody na mimo vyznačené chodníky. Lebo teraz vlastne orgán štátnej ochrany môže ísť aj mimo vyznačených turistických chodníkov, môže, ale teraz ste si viete čo dali urobiť? Dali ste si tú prácu, že ste doplnili do pozmeňovacej, do spoločnej správy, že iba v pracovnej dobe, resp. iba počas výkonu. To znamená, on keby mal že podozrenie, že sa tam niečo deje, že tam pytliačia, strelili kamzíka, ja neviem, zaškrtili, vystrieľali stádo vlkov, on nemôže zísť z toho chodníka, pokiaľ nie je v pracovnej dobe. Nuž viete, teraz keď si to znova delíme, delíme, delíme. Je ich málo, dobrovoľných ste sparalyzovali a tých profíkov, teraz im hovoríte, chlapci moji zlatí, robte, čo robíte, ale iba v pracovnej dobe.
Dal som si tú prácu, dneska som volal, že ako je to s tou pracovnou dobou alebo neni. Nemajú šancu, nemajú, nestíhajú, nadčasy im nikto nepreplatí, v zásade robia, majú dynamickú pracovnú dobu, ale od rána, ja neviem, od ôsmej do štvrtej, do piatej. Čiže zjednodušene, cez víkendy a po šiestej strieľajte, čo to dá, lebo vlastne aj keby tam, on nemôže prísť, on nemôže, ten orgán štátnej ochrany nemôže ku vám prísť a zadokumentovať nejakú činnosť, ktorú vy robíte, keď ju budete robiť mimo chodníka turistického, lebo on to nemôže robiť. Vy ste si dali tú prácu, že ste to explicitne napísali dokonca do dôvodovky, aby nevznikla najmenšia pochybnosť, že tam otravujete nejakých poľovníkov, lebo poľovníci môžu. Poľovníci môžu kedykoľvek ísť mimo turistického, ale ochranca prírody iba počas svojho výkonu. No nie je to celkom zaujímavé? Čiže pojme nejaké podozrenie, je dom, ale nedá mu to, ale nemôže ísť, lebo neni v práci. Nemôže ísť, keby náhodou tam prišiel, tak ho, poľovníci mu strelia do zadku a, pardon za výraz, a povedia mu, ty odchod, tuná nemáš čo robiť, tu teraz kraľujeme my.
To ste naozaj tam dali, pán Garaj, viete o tom? Je to tam. Ja neviem, nechápem, že proste tak úplne jasne a zrejme ste povedali vyslať odkaz poľovníkom, všetko je v poriadku, nič sa netrápte, nestrieľajte kamzíky na turistických chodníkoch, streľte ho trošku bokom, ten ochranca tam nemôže byť, pokiaľ nebude v pracovnej dobe.
Zaujímavé, nie? Zaujímavá skutočnosť, neni to tak? Vyvráťte mi to a povedzte mi, že zle to čítam, neviem čítať zákony, nerozumiem tomu, veľmi rád si túto argumentáciu, argumentačnú paľbu od vás vypočujem.
Takže toto si dali tú prácu, hej, že do spoločnej správy sa toto dostalo. Možno práve preto bolo potrebné uťať tamtú diskusiu, aby si to náhodou niekto nevšimol. Samozrejme, už tu aj kolegyňa hovorila, dochádza k paralýze dobrovoľných strážcov, to znamená tých profi strážcov je málo, nestíhajú a už teraz to môžu robiť iba v pracovnej dobe, mimo pracovnej doby nie. A trebalo ešte sparalyzovať tých dobrovoľných, tých, ktorí si dajú do batôžku Májku a dva rožky a ak chcú ísť chrániť prírodu, tak tých teraz seknete po krížoch, tak. Všetci vieme, o čom hovoríme. Máme uhorské dedičné právo. V zásade aj tento fliačik, kde je Národná rada, ešte možno keby niekto dlho hľadal, tak nájde ešte doteraz nevysporiadaný nejaký majetkový podiel. Proste slížik, slížik, slížik, hej? Nemáte šancu, nemáte šancu disponovať súhlasom v zásade na výkon nejakých činností, hej, pri celom tom, celej tej ploche.
Lebo zrazu zistíte, že ste teraz na pozemku Fera Mrkvičku a keď pôjdete dva kroky ďalej, tak už to neni Fero Mrkvička, ale to je Jano Mrkvička.
Čiže áno, vy ste chceli teda, neviem, čo bolo zámerom zákonodarcu, ako ste to chceli predať, ale zámerom zákonodarcu podľa mňa, tých, čo to predkladáte, bolo sparalyzovať výkon dobrovoľnej stráže prírody. Zdá sa, že sa vám to podarí.
Čiže toto som považoval za potrebné povedať, splnil som si moju poslaneckú povinnosť, upozornil som na tieto skutočnosti. Nemám z toho dobrý pocit. Vlastne vkladáte, do zákonov na ochranu prírody vkladáte niečo, čo poškodzuje prírodu. Neviem, veci by mali dávať logiku. Mali ste možno predložiť zákon, viete, to je také to skrývanie sa za niečo. Mali ste predložiť návrh zákona, nového zákona na vjazd motorových vozidiel do prírody a krajiny, hej, takto ste to mali nazvať. V rámci toho zákona by ste povolili všetkým, čo niekde niečo vlastnia, aby tam mohli prísť a aby tam aj ich kamaráti mohli prísť, stačí si spraviť nejakú dohodu o podnájme, nájme, správcovstve a môžu tam prísť aj kamaráti toho, kto to vlastní, vlastne môžu tam prísť všetci. Proste z prírody môže byť eldorádo. Takýto zákon ste mali predložiť, v rámci toho zákona by došlo k zrušeniu, to sa bežne robí, pán Garaj, že v rámci toho nového zákona, ktorý by ste nazvali teda, že spravme eldorádo z prírody, by ste zrušili v zákone o ochrane prírody ustanovenie 13a, 13c, to by ste zrušili, to by si málokto všimol, hej, že proste by sa to zrušilo, nebolo by to platné a vlastne mali by ste zákon, ako z prírody urobiť eldorádo.
Lenže vy sa zbabelo schovávate za, vy meníte zákon o ochrane prírody, hej, a vlastne spôsobujete to, že ju naozaj ničíte. Neviem, či sa dá ešte zaapelovať, že nerobte to. Neviem, kde teda bol taký obrovský problém, komu to tak strašne vadilo, hej, že je to tak, ako to je. Kde vznikla tá absolútna potreba, že áno, že idete na huby a potrebujete zbierať huby z auta, sú aj takí, hej, že proste auto v obývačke. Mali ste takého podnikateľa, však to bol podnikateľ v poľnohospodárstve, Roda, ktorý z tejto biedy vytrieskal Ferrari, mal ho v obývačke, aby ho ľudia v Michalovciach videli, že mal, hej? Tak máte aj teraz znova možno nejakých podnikateľov, veľkých latifundistov, ktorí sú majitelia a potrebujú zbierať huby z auta. No tak ste im teda doniesli návrh zákona, ktorý im to umožní.
A čo my všetci ostatní, tak to len uvidíme, hej? Takže ja som si dovolil upozorniť na riziká.
Ďakujem pekne.

Niekedy si tak pripadám, že naozaj je to taká že márnosť nad márnosť, všetko je márnosť, že človek sa snaží, snažil som sa niečo popísať a urobiť nejakú analýzu, dokonca aj návrh nejakých riešení a bum, dostal som to sprava, že na vine je, na vine je... stredoveká Európska únia (povedané so smiechom).
No viete, to je tak, najväčší žijúci filozof súčasnosti povedal, všetky tvoje plány, aj dobre mienené, vie zmeniť jedna dobre mierená medzi oči. Hej, to je naozaj, že vy sa môžte tak natrápiť, koľko sa natrápite, a potom vám to niekto takto všetko vysvetlí. Takže niekedy mám ten pocit márnosti, ale nedalo mi, povedal som to, snažil som sa hovoriť o tom, že problémom je, že v slovenskom poľnohospodárstve bola, je a zdá sa, že ešte aj bude mafia, len sa popreobliekala. Problémom je, že ste ju tam pustili, to, že ste sa s ňou fotili, to, že ste nechali proste tie polia a to, že ste jej dovolili vytĺcť kravy, hej. To sú všetko dôležité veci, ktoré bolo treba pomenovať, a dôsledkom toho je, že teraz naši ľudia platia najviac za maslo. Za maslo platia najviac preto, lebo nemáme kravy. Keď nemáme kravy, nemáme mlieko, keď nemáme mlieko, nemáme smotanu, keď nemáme smotanu, nemáme maslo. Snažím sa to tak, by som povedal, že relatívne jednoducho povedať, aby sa to dalo pochopiť. Áno, potom sa stávate obeťou, keď nemáte surovinu, a to sa nám presne stáva.
A takéto, takéto fasády, takéto potemkiny, takéto čarabary, hej, že vo forme porovnávačov, ktoré budú o pol roka, ak budú, a ešte nevieme, ako budú a čo to bude, len už vieme, že to bude niečo stáť, naozaj toto nevyriešia.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, k tomu je čo povedať. Niečo povedali kolegovia, niečo prípadne doplním aj ja. Skúsim.
Na úvod mi ešte dovoľte povedať takú jednu vec, pán minister, že ešte k tým zlým správam si pripíšte ešte jednu, čo sme tu minule objavili, ste tu vtedy neboli, neviem, či sa vám priznal pán Tomáš, alebo nie, ale vám ešte príde o niečo menej peňazí na dôchodky, pretože Sociálna poisťovňa teraz ohlásila veľkú vec, že ako vytvorila platobnú bránu, cez ktorú môžte platiť dôchodky. To znamená, že aj keď firmy platia ročne niekde na úrovni 10-11 mld. euro, neviem, koľkí sa ulakomia na ten super systém platenia cez platobnú bránu, len nikto vám, možno ani vám nepovedal, že tie peniaze, ktoré prídu na Sociálnu poisťovňu, potom musí Sociálna poisťovňa z nich odviesť poplatok tým, čo poskytli tú platobnú bránu. Minister Tomáš mi sľúbil, že mi pripravuje odpoveď Sociálna poisťovňa, doteraz som žiadnu nedostal. Čiže rátajte. Neviem, kto si to vôbec dovolil takú drzosť, hej, že z peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, niekto si zoberie poplatok. Čiže ešte o niečo menej vám príde. Treba zistiť, koľko to bude, len treba s tým aj rátať, hej, že o to budete mať menej.
Teraz k samotnému návrhu. Začalo to tak veľkolepo a začalo, teda história ťahá až k bilbordom, hej, k politike a k ohlupovaniu. Ja, teda to už bolo spomenuté, ja začnem 19. storočím, hej, a nie stredovekom, začalo to napríklad, ten veľký boj a ten zápas začal v januári na úrade vlády, kde sa položili na stôl vajcia a myslím, že aj nejaké iné potraviny, boli ste tam aj vy, pán minister, bol tam aj pán Takáč, bol tam, myslím, niekto zo ŠOI-ky a natočilo sa deväťminútové video o tom, že teda teraz to začne. Teraz prišiel ten čas, teraz už, ľudia, môžte byť spokojní, teraz už vládneme my, pozrite, v akej sme tu formácii, pozrite sa, čo sme ovládli, a teraz už nastane ten, tá šangrila a ten bájny svet, proste teraz to už, to už príde.
Nuž neprišlo. My sme to zadokumentovali, aj kolega tiež robil taký dokumentačný nákup, my sme tiež spravili jeden, hej, my sme urobili nákup tých potravín, ktoré ste tam vtedy explicitne spomenuli, to znamená vajcia, maslo a eidam. My sme ich v ten, v tom čase 16. alebo 17. januára nakúpili a takisto sme ich nakúpili, myslím, že v pondelok alebo v utorok.
Nuž musím povedať, pán minister, niečo nevychádza, hej? Proste nevychádza. Nieže sa ceny neznížili, ale ceny sa zvýšili. Kvôli korektnosti musím uznať, že my sme prezentovali nejaké číslo. Tam je ten daný moment v tej danej predajni, keď sme to nakupovali teraz, nemali M-ká vajcia, mali iba L-ká, takže to môže trošku skresľovať, ale stále však vieme povedať, že ceny oproti januáru dodnes narástli niekde na úrovni desiatok percent. Nuž tak mi povedzte, že čo je potom, jak to, jak ste to vlastne začali ten veľký boj, alebo čo ste vlastne urobili pre to, aby sa ceny znížili, keď sa zvýšili a je to zadokumentované. My sme to zadokumentovali, kolega Hargaš to zadokumentoval, proste to nevychádza.
A po celom tom boji ste vlastne prišli s nejakým porovnávačom. Viete, vy ste objavili koleso, ktoré už dávno je. Však tých porovnávačov je koľko teraz dneska dostupných? Dneska máte toľko porovnávačov, koľko len chcete. Vy si môžte porovnať všetko so všetkým, hej, porovnávače existujú. To neni že nejaká že autorská cnostná, viete, nejaký že zuckerbergovský nápad, že teraz zmením svet. Vy ste len niečo okopírovali, čo už dávno je, a idete to odprezentovať pomaly jak úspech tejto vlády v boji proti drahým potravinám. Nesedí to. Nesedí to a je to také dosť nepoctivé.
Možno pre, na začiatok nejakú základnú kalibráciu treba povedať, aj si povedať, že prečo vlastne sú tie potraviny na Slovensku drahé aj v kontexte celej V4, dokonca v európskych merítkach sme už drahí. Možno sú drahšie niekde v Lichtenštajnsku alebo v Luxembursku, kde naozaj majú možno iné vnímanie. Ono, viete, ten problém je trochu inde a súvisí s vami, lebo vy ste sa, nemyslím konkrétne s vami ako ministrom, ale s vami ako nomenklatúrou, vy ste vytĺkli kravy, vy ste vytĺkli kravy. Keď ste vytĺkli kravy, keď sú maštale prázdne, tak nemáte mlieko. Keď nemáte mlieko, nemáte smotanu. Keď nemáte smotanu, nemáte maslo. Ono to tak proste nejako funguje. Keď nemáte, musíte doviesť. Keď musíte doviesť, stávate sa určitým rukojemníkom toho, že ako, akú cenovú politiku kto s vami robí. Keby ste mali kravy, tak si určujete politiku vy, lebo máte surovinu. Keď nemáte surovinu, tak ste sa stali obeťou toho, že nemáte surovinu, ergo musíte počúvať.
Na Slovensku sa teraz dojí, myslím, 112-tisíc kráv, niekedy sa dojilo pol milióna kráv. Na Slovensku sa mení, sa dojí najmenej kráv v porovnaní v rámci celej Európy z pohľadu pomeru k počtu obyvateľov. Tam ste to dopracovali. Tam ste to dopracovali tou poľnohospodárskou politikou, tam ste to dopracovali tým, že ste do poľnohospodárstva pustili mafiu, tam ste to dopracovali tým, že poľnohospodárom, u nás bol nejaký rodák, ktorý mal Ferrari v Michalovciach v nejakej obývačke a ešte sa s tým chválil v Plus sedmičke, a my by sme tu mali pomaly híkať, že aký úspešný podnikateľ. Proste vagabundi, podvodníci sa dostali do poľnohospodárstva, ľudia, ktorí nerozoznajú kravu od jalovice, tam sa dostali do poľnohospodárstva, lebo zistili, že na tom sa dá zarobiť, nechce sa im chovať kravy, lebo ku krave treba ráno o piatej prísť. Keď neprídete, tak bučí na celú dedinu a to je potom hanba, no tak radšej vytlčiete kravy a máte ticho. A viete, potom sa len tvárite, že ste podnikateľ.
Áno, prapodstata toho, že máme drahé potraviny, je v tom, že ste vytĺkli kravy a sme sa stali obeťou, obeťou našej poľnohospodárskej politiky. Ale vy neriešite prapodstatu toho, neriešite, lebo to mám zadokumentované v tom, že jediná autorská výzva, ktorú minister pôdohospodárstva Takáč dokázal za svojej éry vypísať, je výzva na podporu živočíšnej výroby. A viete, čo sa dostalo do tejto výzvy? Ak v nej chcete uspieť, ak chcete mať plný počet bodov, tak si máte kúpiť kombajn, lebo za ten dostanete 40 bodov, ten maximálny počet. Nuž tak mi povedzte, ako súvisí to, že máte kombajn, s tým, že chováte kravy? Nuž súvisí len tak, lebo kombajn je kombajn. Od kombajnu to celé začalo. Tí, čo vedia, vedia. Proste kombajn sa stal obeťou politiky výmenného systému vratiek a systému obchodovania. Proste to, že sa tam znova dostal, je znova len prepotvrdením toho, že nič sa na tej PPA-čke nezmenilo. Tam sa nedostal kŕmny voz, tam sa nedostali nejaké stojiskové brány, nejaké odvetrávacie, tam maximálny počet dostanete vtedy, keď si kúpite 700-tisícový kombajn.
Takže takto vy podporujete živočíšnu výrobu! Tú živočíšnu výrobu, z ktorej máte mlieko a z toho mlieka máte maslo. Keď máte surovinu, máte v rukách moc. Keď nemáte surovinu, máte v rukách, s prepáčením, viete čo, nechcem byť pejoratívny. A tak sme my presne dopadli. A to ten celý svet vie o nás, že my sme takto dopadli, a preto sme sa stali obeťou hrátok toho, cenových vojen. A tí Slováci zaplatia, zaplatia, z tej biedy zaplatia. A platíme. Platíme najdrahšie potraviny vo V4.
Ale na vine ste vy, vaša politika, poľnohospodárska politika. To, že ste do poľnohospodárstva pustili mafiu. To, že ste nechali Rodu v Michalovciach, to, že ho nezavreli po týždni, to, že ho nechali tam robiť, to, že tam tí ľudia, koľko ľudí je v slovenskom poľnohospodárstve, ktorí nerozoznajú kravu od jalovice? Ale sú to najväčší poľnohospodári, najväčší títo poberatelia. Nerozozná kravu od jalovice, ale každé dvere na PPA-čke pozná. To je to, to je presne to, kam sa dostalo slovenské poľnohospodárstvo. A to je výsledok, preto ľudia platia draho za masť. Nemáme suroviny. Nemáš surovinu, nemáš nič, nevyrobíš. Chlapče, musíš počúvať, a to presne je.
Takže tento váš cenový porovnávač je taká voda v koši, ako nič. Viete, ale verím, že teda ľudia to takto aj pocítia a uvidia, lebo ja neviem, koľko je tých existujúcich porovnávačov, 10, 20, 15, no veľa. Tak bude o jeden väčší, ale ešte, ešte si ho aj zaplatíte. Ľudia si ho ešte, ešte aj zaplatia. Neviem presne, čo si od neho sľubujete, lebo on môže ešte narobiť dosť veľkú patáliu. Nieže nepomôže, no jasné, že nepomôže, ale že môže narobiť veľkú patáliu v tom, že čo môže spôsobiť. Hej, že môže spôsobiť to, že prečo vlastne tie ceny sú u nás vysoké. Okrem toho, že ste vytĺkli kravy, je aj to, že ste nechali zmonopolizovať ten celý segment potravinárstva a predaja, hej, tak vlastne len posilní tú monopolizáciu, posilní tu kartelizáciu toho celého sektoru. To, že im vytvoríte nejakú platformu, na ktorej oni nahádžu svoje, na ktorej sa dohodnú, čo tam nahádžu, hej, tak vlastne zeliminujú všetkých ostatných, lebo vy ste vybrali nejakých 20 položiek, ktoré tam treba nahádzať, nareportovať, tam sa kartelovo dohodnú, že teda ako nastavia ceny, ktoré budú, podľa mňa veľmi budú nízke, preto lebo vedia, že sa budú niekde ukazovať. Však zarobíme na drogérii. Viete, však dobre, už keď, už keď ku nám prídu, už ich nepustíme, hej, lebo to sú všetci, to, čo tam budú nahadzovať, tak tí všetci proste majú aj v tej veľkej predajni s tým košíkom, keď idete, tak kúpite aj topánky, aj bundu, aj drogériu, aj prášok, všetko. Čiže keď nezarobím na tom masle, tak zarobím na tom, na tom prášku. Ale ten mliekar, ten, ktorý robí fakt z toho mlieka, ktorý sa trápi, ktorý má pult a ktorý predáva, ten nemá drogériu. Toho poškodíte! A ten ešte bude ten zlý, ten ešte bude ten, no pozri, aký ty si nenažratý, že pozri, aký ty si, veď tam v tom Lidli aká je cena a ty máš takô drahô. Viete, a ten chudák, nemá drahô, ten chudák má reálnu cenu produktu.
Ja som rád, že v tej novej, novom materiáli, ktorý sa spracoval teraz pre potrebu Európskej komisie pre novú poľnohospodársku politiku, sa začína hovoriť o tom intenzívnejšie, že nemôžu sa predávať veci pod výrobné náklady. V potravinárstve by sa nemali, vy môžte nakúpiť niekde, ja neviem, blúzky, tie blúzky sa vám nepredajú a keď sa vám nepredajú, už končí sezóna, tak ich šupnete pod to, čo ste ich kúpili. Okej, blúzky. Ale podľa mňa potraviny dennej spotreby by ste nemali predávať pod náklady. Lebo vy nenakupujte dopredu, vy by ste, lebo znehodnocujete celý ten systém, celú tú vertikálu znehodnocujete. Ale tým veľkým to je jedno, oni budú predávať pod výrobné, pod náklady toho. Jednak dotlačia toho výrobcu, aby im takú, za takú cenu, a potom ešte tým, že zarobia na drogérii, no tak to šupnú ešte nižšie, aby nalákali tých ľudí do košiara. Už, a už keď ich budú mať v obchode, zarobia na drogérii. Čiže vy môžte spôsobiť to, čo ešte možno ako-tak funguje, alebo ešte zopár ľudí tu je, ktorí sa trápia, hej, že majú nejaké svoje malé prevádzky, a ešte z nich urobíte zlých vydriduchov, ktorí sú drahí, lebo však v Lidli majú lacnejšie. Lebo tomu človeku neviete narýchlo vysvetliť, že keď chcete vyrobiť kilo syru, tak potrebujete desať litrov mlieka. Keď potrebujete desať litrov mlieka, tých desať litrov mlieka musíte niekde kúpiť. Keď ich kúpite, tam je nejaká, nejaká cena, že proste tá cena sa nejako vyvíja. Cena, cena toho produktu má nejaké nastavenia, ktoré sa môžu líšiť v nejakých, v niečom malom, ale nemôžu sa líšiť úplne zásadne. Hej, že, že, že... A áno, ale vy teraz vytvoríte nástroj pre nich, že proste nahádžu to tam, tam nareportujú to.
A ak je ešte pravdou to, čo som tu počul, že... lebo ja som nad tým rozmýšľal, dobre, však keď už ho vytvoria, ten portál, tak sa tam prihlásim aj ja. Aspoň budem mať nejakú takú reklamu, však sa tam napíšem aj ja. Ale ak idete vyeliminovať tých malých, idete ich vyeliminovať tým, že spravíte nejaké vstupné náklady, že bude náročné sa tam vôbec prihlásiť a že to bude stáť nejakú, no tak, samozrejme, ten malý sa tam neprihlási, a už to necháte len pre veľkú, pre hru tých veľkých, lebo tým to je jedno, 5-tisíc euro je pre nich nič, a necháte im ten svet.
Takže neviem, či ste to úplne premysleli, že či neni lepšie, niekedy je lepšie neurobiť nič. Viete, ak máte urobiť sprostosť, tak niekedy je lepšie cúvnuť z cesty, povedať: chceli sme, nevyšlo, počkáme, uvidíme, zatiaľ, ľudia, kupujte naše výrobky a kto môžte, kúpte si kravku do dvora. Hej? To ja by som teda poradil, poradil toľko. Hej? A nespúšťajte tieto pokusy, ako tu už aj kolegovia povedali, ktoré určite nepomôžu.
Samozrejme, tam vznikajú, veľa ďalších otázok sa tam otvára pri tom, pri tom samotnom portáli, že akú bude mať funkcionalitu, ako tam budete nahadzovať, či to tam viete opravovať. Hej, že buď, či sa budú dorovnávať. Viete, lebo ak sa neskoordinujú predtým, jak to začnú nahadzovať, či sa môžu koordinovať potom, ako to nahodili. Čiže nahodím ráno o deviatej, že maslo bude stáť, ja neviem, 3,05, potom zistím, že ten je lacnejší, no tak ho dorovnám, tak to zmením o hodinu. Toto neviem, to sú tiež veci, že ktoré vlastne naozaj budete posilňovať silnú kartelizáciu.
A potom napríklad, ako máte ošetrené to, že keď sa takto vytlčú na týchto, že ako budú garantovať, že to vôbec budú mať, lebo to sú tiež také finty, hej, že niekoho nalákate na niečo, ale už ste to predali. Hej, mali ste to síce, už to nemáte, ale už keď ten človek sa prešiel, už prišiel do tej predajne, tak neodíde s prázdnou taškou, no tak už niečo nakúpi. Hej, čiže toto bude niekto kontrolovať? Lebo to môže byť taký celkom zaujímavý spôsob, že nahádžem lacné, lacné ceny do toho portálu, naťahám ľudí, aby ku mne prišli, ale poviem, viete čo, však ste mali prísť do deviatej. No, to sa vypredalo, toľko ľudí prišlo, už to nemáme. Hej, ale máme tu tiež maslo, ale je trošku drahšie, no. A už ten človek si ho kúpi. Takže, áno, o tom by sa dalo dlho rozprávať, o tom som zrovna až tak nechcel. Takže to už asi si zodpovieme v tom druhom čítaní, uvidíme.
Sú riešenia alebo nie sú riešenia? Viete, vy ako socialisti by ste mohli mať riešenia aj vo svetle toho, že sa chystá návšteva v Číne. Ja som čítal takú knihu, že Číňania, čínska komunistická strana, keď chcela zabrániť inflácii nárastu cien potravín, tak skupovala obilie. Normálne intervenovala, že skupovala obilie, v Číne skupo... komunistická strana skupovala obilie a tým, aby regulovala, aby nedovolila nárastu cien potravín. Tak vy keď ste teda socialisti, ja to nehovorím ako na inšpiráciu, ja to len hovorím, že som to čítal, to je fakt, hej, niečo sa zdá, aj sa im v tom podarilo. Máte peňazí dosť, hej, máte peňazí dosť aj ako strana, máte aj tých oligarchov okolo seba, hej, no tak intervenujte, že budete regulovať, toto by možno mohla byť cesta, cesta socialistov vo vašom ponímaní. Pre nás, ktorí sme za... sme si vedomí toho, že sme v tržnom prostredí a v Európe v 21. storočí, riešením je a zostane to, že proste nerobiť chyby. Hej, lebo ak chcete byť súčasťou hry, musíte mať kocky. Hej, a keď chcete, proste keď nemáte kocky, no tak ste obeťou tej hry a to sa nám presne stalo. My vo veľa sektoroch budeme hrať, ťahať za rádovo kratší koniec, lebo nemáme surovinu. Nemáme to, čo to vytvára. Hej, to, čo vlastne to tvorí, takže sa staneme obeťou. Takže ja by som išiel, ale to je na dlhšie, a to vy nechcete, lebo vy potrebujete okamžitý efekt, ja by som šiel naozaj do podpory poľnohospodárstva, do podpory tých, čo chovajú, pestujú, tých, čo, potravinárov, tí, čo pečú, varu... tých by som podporoval. Ja by som nejakých na Dubaji nepodporoval, fakt by som nepodporoval. Kaštiele, prerábku by som nepodporoval, tých by som podporoval.
A podporoval by som konkurenciu, zdravú konkurenciu. Ale podporoval by som to, že je tu dosažiteľné prostredie, vymožiteľnosť práva, to by som ešte podporoval. Podporoval by som to, že keď má niekto nejaký problém, tak sa doznaje pravdy a doznaje sa pravdy rýchlo. Toto je jediná naša šanca. Takéto hókusy-pókusy a lá, a lá porovnávače, to sú také somariny pre deti. Ja viem, že na nejakú tlačovku to, nechcem sa akože... jednoduchších, nie pre deti, ale že možno to na nejakú tlačovku vydá, hej, možno to v určitý moment budete vedieť predať ako veľký úspech, ale keď sa to naozaj že rozmení na drobné, od úspechu to má veľmi-veľmi ďaleko.
A skončím tým, čím som, aj som rozmýšľal, či to poviem, a nakoniec to poviem, že prísne vzaté, ešte jeden dôvod je, prečo tie potraviny narástli tak, ako narástli, okrem tých, čo som spomínal. A ešte ten jeden dôvod je, viete ktorý? Nebudem ho menovať ten reťazec, ale jeden váš čelný predstaviteľ je jeho spolumajiteľom. Prémiový potravinový, potravinársky obchodnícky, maloobchodný reťazec, prevažne lokalizovaný v Bratislave. Ja som počul takú teóriu, že na vine toho, že ceny narástli, je tento reťazec. A viete prečo? Lebo tie iné reťazce si povedali, však pozrite sa, však oni benchmarkujú ceny. Však keď sú ľudia ochotní zaplatiť v tom reťazci, začína na tvrdé y, toľko za to maslo, tak potom, tak potom aj my zdvihnime ceny, lebo oni nastavujú tú nejakú úroveň. Toto priznávam, že je možno čiastočne politickejšia vsuvka ako vecnejšia, takže keby ste hľadali jeden z ďalších dôvodov, prečo sú ceny potravín na Slovensku vysoké, tak je to aj pre jeden potravinový reťazec, ktorý patrí vám smerákom alebo vašim, vašim ľuďom. Lebo oni nabenchmarkovali vysoké ceny potravín, oni určili hladinu, kde sa ľudia idú prejsť, lebo chcú byť tam videní, že tam nakupujú, ale zároveň tým spôsobili to, že iné reťazce si povedali: no moment, tak keď sú ochotní zaplatiť za to maslo tam toľko, tak u nás ešte budeme my lacnejší, budeme tí dobrí. Oni nastavili hranicu, od ktorej sa začínajú veci posudzovať. Jeden by to nepovedal, však? Niečo na tej teórii bude, preto som vám ju tu povedal.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja som nechcel spustiť nejakú debatu na to, že čo všetko... Áno, je aj budú problémy. Ja som chcel naznačiť, že ak by sme chceli poctivo riešiť situáciu v nejakom segmente, tak jedno z relatívne ľahkých a jednoduchých riešení alebo možností, ako do toho vstúpiť, je aj to, čo som sa pokúsil navrhnúť. Ja som nemal, že som chcel vyriešiť všetko.
Áno, toto je pravda, že tí, čo vás držia v hrsti dodávkou svojho softvéru, hej, tak vlastne pýtajú aj za to, že vám zdvihnú telefón, hej? To sme sa dostali do područia, to sú už veci, ktoré treba riešiť ďalej, ale toto by ma naozaj zaujímalo. Viem, o čom hovorím, viem o tom, že to môže pomôcť, a mám pocit, že by sme sa mohli tým zaoberať, lebo naozaj to nie vždy je tak, viete, že za tým pultom nie je vždy majiteľ. Hej, nie je vždy majiteľ. Keď dá majiteľ bez bloku, tak je to logické, hej, ale keď, viete, sú veľké firmy, ktoré zamestnávajú veľa ľudí a tí častokrát majú svoje záujmy, majú také shop in shop, by som to povedal, obchod v obchode svoj častokrát a vy za to nemôžete, čo vám on tam robí, hej, ale preberáte za to zodpovednosť. A keby sme to chceli riešiť, tak vieme to vyriešiť aj na trhu práce, aj celkovo, aj znižovanie daňovej medzery, aj zvyšovanie tržieb a registrácia cez ERP-čky. Proste toto všetko by mohlo byť splnené tým, že ja viem, že sa to niekomu môže zdať čudné, že... ale veď ty si nedal blok, ty si porušil povinnosť, ty preberáš zodpovednosť. Jednoduché.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, k tomuto ja som za. Ja som za, ako aj tu bolo uvedené, že treba hľadať tie priestory na daňovú medzeru. Treba cizelovať zákonné úpravy, som za. A toto chcem využiť, túto príležitosť, ako doplnenie.
Nechcem povedať, že som to očakával, že by to tam mohlo byť, ale teraz už, keď to teda poviem, tak by som možno aj očakával, že ako sa s tým vysporiadame z pohľadu, z pohľadu zákona. Lebo dám jeden návrh, ktorý má podľa mňa dosť zásadný vplyv na to, aby sme sa s tou medzerou vedeli vysporiadať a aby sa nám nestávali tie veci, ktoré sa nám často stávajú napríklad v nejakých reštauráciách, že platíte a nedostanete blok. Ja to v rýchlosti popíšem a dávam to v dobrom, ako pozitívne ako návrh. A chcel by som teda veriť, že sa s tým vysporiadame pre dobro toho, čo chceme, hej? Lebo chceme navrhovať legislatívu, ktorá pomôže zlepšiť výber daní.
Neviem, a teda niektorí ľudia nemáte to ani ako vedieť. V prípade, že nastane situácia, že vy nedostanete v reštaurácii blok a je tam kontrola a kontrola to zistí, a viete, kto platí pokutu? Podnikateľ. Podnikateľ platí pokutu, ale ono to vie byť aj tak, že vy častokrát nedostanete blok, lebo ten čašník má taký svoj malý chozraščot. Viete, že teda že vlastne dáva bez bloku, hej? Ale podnikateľ platí pokutu. Na toto chcem upozorniť. Je to vec, ktorá sa nerieši, ale podľa mňa by sa mala riešiť. A máme dve muchy jednou ranou. Naozaj tým vyriešime veľa. Urobte to už konečne, lebo nie je to vždy tak, alebo nie je to tak. Častokrát, a viem, o čom hovorím, sú čašníci, ktorí pobehujú od prevádzky po prevádzku, kým ich nechytia, a nosia bez bloku. Všetko si berú, to je ich čistý výnos. Ale keby ich náhodou chytili, tak pokutu dostane podnikateľ. Jeho síce vyhodí, ale on zase je o podnik ďalej, hej? Čiže podľa mňa, keď príde zmena a ľudia to budú vedieť, ten obsluhujúci personál, že zúčtujem objednávku bez bloku, ja dostanem pokutu. On platí pokutu. On ako osoba, lebo on urobil to, že vyniesol. Samozrejme, potom môže nastať situácia, že ho, sa možno dohodol s tým podnikateľom. To sa môže riešiť. Dokonca môže nastať, že ho nútil. To bude možno niekto tvrdiť. Nie, ja si myslím, že máme dve muchy jednou ranou, lebo pokiaľ sa bude vedieť, že vynesieš objednávku, že zúčtuješ objednávku bez bloku a dostaneš za to pokutu ty, a ľudia to budú vedieť, tak nebudú chcieť robiť zamestnancov v rizikových prevádzkach, kde sa vlastne nebude účtovať. Rozumiete, že kde by mal tendenciu majiteľ nastavovať situáciu tak, že, však neblokuj a neviem čo. Lebo ten zamestnanec povie: ja tam nechcem robiť, však ja dostanem pokutu.
Tu by som si ešte dovolil navrhnúť... (Rečník sa obrátil dozadu.) Vydrží to či? Dosť mi na tom záleží, keď viete, keď zrovna teraz potrebujete rozprávať s ministrom...
Viete, že na to, aby sme to vycizelovali a dotiahli, nechcem povedať, že do dokonalosti, ale k lepšiemu, tak nastaviť to aj tak, že dajme tomu že pri opakovanom priestupku, porušení tohto, hej, že ho chytia aj druhýkrát, sa to zapíše do nejakého priestupkového registra, a tým pádom máte vyeliminované to, čo sa častokrát veľmi prácne robí v tomto biznise, že sa obvolávajú, keď prijímate nového človeka, obvolávate si prevádzky, že ako ste sa s ním rozlúčili. Ja, napríklad u nás v našich prevádzkach majú zákaz prijať niekoho bez toho, aby nebol overený, hej? A čiže, viete, to, čiže čo tým chcem povedať? Pokiaľ bude to mať takúto stupňovitosť, tak ten človek si dá veľký pozor, jednak aby nevyniesol, aby nezúčtoval bez bloku, ale aj aby nerobil u niekoho, kto od neho očakáva, že bude účtovať bez bloku. To znamená, že sa vám to celé, v celej tej oblasti môže nastať dosť, by som povedal, taký že fázový posun v celej tej veci. A pritom stačí naozaj tak málo, aby si bol vedomý ten človek, ktorý vynesie objednávku, zúčtuje objednávku bez bloku, že on robí chybu. Nieže to, nech zaplatí podnikateľ, chytili ma, čo ja už s tým, hej?
Pán minister, toto som chcel vám navrhnúť a som zvedavý, že či teda by ste sa s tým nevedeli nejako vysporiadať.
Ďakujem pekne.