Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 601. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 625 z 11. novembra 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v predloženom návrhu zákona chceme medzi služby krízovej intervencie opätovne zaradiť sociálnu službu poskytovanú prostredníctvom domovov pre osamelých rodičov. Tieto domovy boli súčasťou zákona do roku 2008, po ich vypustení zo zákona stratili financovanie a mnohé zanikli. Pojem domov pre osamelých rodičov bol v slovenskej legislatíve pred rokom 2008 zakotvený v zákone č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Tento zákon poskytoval pomoc pre zriadenie zariadení, ktoré zabezpečovali prechodné bývanie a sociálnu podporu osamelým rodičom a ich deťom. V roku 2008, keď došlo k novelizácii zákona o sociálnych službách, tento konkrétny druh zariadenia bol zo zákona vypustený. Pobytovú službu, sociálnu službu pritom poskytujeme rôznym cenovým skupinám – seniorom, opusteným deťom, obetiam domáceho násilia, bezdomovcom, zdravotne znevýhodneným osobám a poskytovali sme ju v krízovej situácii aj osamelej tehotnej žene. Prečo zákonodarca zvážil, že takáto služba už nie je potrebná a prečo boli vylúčené tehotné ženy v krízovej životnej situácii?
Osamelí rodičia patria medzi najohrozenejšie skupiny z hľadiska chudoby a sociálneho vylúčenia. Zariadenia ako sú domovy pre osamelých rodičov môžu poskytnúť dočasné útočisko a pomoc v ťažkých životných situáciách, to prispieva k ich lepšej integrácii do spoločnosti a zároveň znižuje riziko trvalej chudoby a vylúčenia. Ak sa pozrieme na dáta, tak vidíme, že na Slovensku je aktuálne už 25 % jednorodičovských domácností zo všetkých domácností na Slovensku. Počet neúplných rodín za 60 rokov šesťnásobne narástol, celkovo je to 860-tisíc ľudí. V súčasnosti pre jednorodičovské domácnosti neexistuje systémová pomoc zo strany štátu, samospráv, zamestnávateľov, lebo nie sú legislatívne zadefinované a neexistujú pre nich ani služby, ani príspevky. Z ľudského, ale aj z finančného hľadiska je prvý rok po rozvode alebo odlúčení, alebo úmrtí partnera tým najkritickejším obdobím v existencii rodiny. Tieto situácie nastávajú aj v prípadoch, kedy si žena chce nechať mužom nechcené dieťa. Z organizácie, ktorá poskytovala služby v domove pre osamelých rodičov do roku 2008, mám aj takúto štatistiku. Celkový počet novonarodených detí od roku ´98 do roku 2008, teda len v jednom jedinom domove, ktorý fungoval, zachránili 37 detí. Je to 37 zachránených životov detí iba u jedného poskytovateľa sociálnej služby v domove pre osamelých rodičov, ale aj matiek, ktoré sa v drvivej väčšine postavili na nohy, majú teraz svoje bývanie a zamestnanie. V domove pre osamelých rodičov bola priemerná dĺžka pobytu dlhšia ako pri iných službách, väčšinou do troch rokov života dieťaťa, čo je podľa odborníkov to najdôležitejšie obdobie pri dospievaní dieťaťa. Prostredníctvom svojich služieb zabezpečovali stabilné a bezpečné prostredie pre osamelých rodičov a ich deti.
Ak sa potom pozrieme na to z iného uhla, napríklad pozrieme sa na potraty, tak v roku 2023 zdravotnícke zariadenia nahlásili 11 241 potratov na území Slovenskej republiky. Najviac z nich predstavovali umelé prerušenia tehotenstva, presnejšie 48,2 %, najčastejšie podstupovali umelé prerušenie tehotenstva ženy s dvoma živonarodenými deťmi alebo s jedným dieťaťom a iba v 23 % to boli bezdetné ženy, teda ženy, ktoré, pre ktoré to bolo prvé tehotenstvo. Aktuálne informácie z poradne, ktorá poskytuje pomoc v situáciách spojeným s neplánovaným tehotenstvom, hovoria o tom, že len do októbra tohto roka dokázali títo ľudia zachrániť prostredníctvom poradenskej pomoci 41 detí, teda 41 ľudských životov. Nepredstaviteľná hodnota.
Napriek veľkej pomoci a záchrane ľudského života sú tieto poradne a organizácie financované hlavne z darov od fyzických a právnických osôb, projektami z nadácií a podielovo minimálne zo štátu. Počas ich poradenstva identifikovali aj najčastejšie problémy pri rozhodovaní o tom, či pôjde žena na potrat. Je to väčšinou ekonomická situácia, potom bývanie, problémy v rodine. Ďalšie možnosti sú, že je to tretie dieťa v poradí, alebo keď lekár odporúča ísť na potrat zo zdravotného hľadiska.
Krízová intervencia na Slovensku je jedna z najväčších problémov v oblasti podpory života. Robí sa na kolene cez rôzne projekty a hlavne srdciarov z občianskych združení a neziskoviek, ktoré sa tejto problematike venujú najmä vďaka finančným darom. Kde je podpora štátu? Ako chceme zvrátiť zlú demografickú krivku? Myslíme vôbec na budúcnosť? Ochrana počatého dieťaťa rovná sa pomoc a podpora jeho matke. Hodnota ľudského života je nevyčísliteľná a životný cyklus človeka je benefitom pre spoločnosť.
Vážení kolegovia, chcela by som vás pekne poprosiť o podporu tohto zákona. Vráťme úctu ženám, ktoré sa v tehotenstve nachádzajú v krízovej situácii. Aj ony potrebujú vedieť, že im spoločnosť podá pomocnú ruku. Je to tiež špecifická skupina, ktorá potrebuje špecifickú odbornú pomoc pre ženu matku a zároveň aj pre počaté a potom narodené dieťa.
Ďakujem vám za vašu podporu a pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme spolu s kolegom Braňom Škripekom návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého zákona je opätovné zaradenie domovov pre osamelých rodičov medzi služby krízovej intervencie. Tieto domovy, ktoré boli súčasťou zákona do roku 2008, po ich vypustení zo zákona stratili financovanie a mnohé zanikli. Náš návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona nemá žiaden vplyv na podnikateľské prostredie, žiaden vplyv na informatizáciu v spoločnosti, na životné prostredie a mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktoré, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie. Účinnosť predkladaného návrhu navrhujem od 1. januára 2025.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás týmto požiadať o prerokovanie a podporu tohto návrhu zákona a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá.
Ďakujem.

Takže ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa a kolegovia, spoločne s kolegami z klubu predkladáme novelu zákona, ktorou sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Náš návrh rieši aktuálny zlý stav v oblasti administratívy a ochrany osobných údajov v našich obciach a mestách a zároveň reaguje na praktické potreby ich obyvateľov. O účinnosti zákona o ochrane osobných údajov 18/2018 Z. z. samosprávy nemôžu spracovávať údaje o občanoch s trvalým pobytom v obci, nemôžu posielať pozdravy, prípadne pozvánky pri životnom jubileu bez predchádzajúceho súhlasu daného občana, čím dochádza ku kurióznym situáciám, kedy občan ak má záujem o pozvanie na občiansky obrad vlastného jubilea, musí najskôr prísť sám na úrad nahlásiť súhlas so spracovaním osobných údajov, inak mu nie je možné zagratulovať ani poslať pozdrav.
Touto zmenou, ktorá zaraďuje občianske obrady medzi úlohy obce pri výkone samosprávy, sa samosprávy stávajú oprávneným spracovateľom týchto údajov a tak nemusia predvolávať občanov o získanie súhlasu a taktiež neriskujú pokutu za porušenie zákona v prípade absencie súhlasu občana so spracovaním osobných údajov.
Predstavte si to na jednoduchom príklade. Vaša mama oslavuje životné jubileum. Pán starosta by jej chcel poslať blahoželanie, ale na to, aby to mohol urobiť, musí vaša mama najskôr vyjadriť svoj súhlas so spracovaním osobných údajov osobne na úrade a až tak jej môže poslať blahoželanie. Toto nielenže spôsobuje zbytočné obmedzenia, ale často vedie aj k nepochopeniu zo strany občanov, ktorí tento proces vnímajú ako neefektívny a nadbytočný zásah do ich súkromia.
Navrhovaný zákon preto prináša potrebné zjednodušenie. Zavádza nový druh oprávneného záujmu, ktorý umožní samosprávam legálne a efektívne spracovávať osobné údaje obyvateľov na účely organizovania spoločensky významných podujatí a pripomínania životných jubileí. Zároveň je tento návrh plne v súlade s nariadením o GDPR a zákonom o ochrane osobných údajov, čím zabezpečuje ochranu základných práv občanov na súkromie. Treba zdôrazniť, že občania si želajú, aby ich samospráva bola blízka ľuďom, aby reflektovala na ich potreby, podporovala komunitného ducha a aktívne oceňovala ich životné míľniky. Zmeny, ktoré prináša tento návrh zákona, podporia práve takéto partnerstvo medzi občanmi a ich obcami.
Vážení kolegovia, chcela by som vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, vďaka ktorému umožníme našim mestám a obciam stať sa priateľskejšími a modernejšími, pričom súčasne zachováme vysokú úroveň ochrany osobných údajov.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme spoločne s kolegami návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je oprava súčasného stavu, kedy sa mnohé samosprávy stretávajú s komplikáciami pri organizovaní občianskych obradov alebo pri oceňovaní mimoriadnych životných udalostí.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana a pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, rozpočet verejnej správy, informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade v Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a právom Európskej únie. Účinnosť predkladaného návrhu zákona navrhujeme od 1. januára 2025.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás týmto požiadať o prerokovanie a podporu tohto návrhu zákona a zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja chcem práve oceniť tento návrh, lebo naozaj ak žena sa rozhodne mať dieťatko, a dneska už je to výnimočné, že ženy plánujú deti, aj keď zoberieme štatistiku, tak viac, alebo teda už takmer polovica potratov sú spontánne potraty, ani nie teda umelé ukončenie tehotenstva. A prežiť spontánny potrat a poznám prípady, kedy tie ženy prežili opakovane niekoľko spontánnych potratov po sebe, aj tri-štyri, je naozaj veľmi ťažké, a preto vítam takýto návrh, nielen voľno pre ženu, ale aj pre blízku osobu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Huliak, som prekvapená, že vy ste prekvapený, že ani koalícia, dokonca ani Klub KDH vám nepodpísal pozmeňovák. Asi sa treba zamyslieť nad tým, ako vystupujete v parlamente, ako sa správate ku koaličným partnerom, ako sa správate k opozícii, k tomu, že však váš nedávny predseda povedal v diskusii, že nikdy nezahlasujete za opozičný návrh, nech by bol akokoľvek kvalitný. Teraz sa vám to vracia, lebo keď som počula, čo ste rozprávali aj o včelároch, ja som tiež zo včelárskej rodiny, dokonca sama mám včely.
Tak v mnohom možno máte pravdu, že chcete pomôcť a možno to je naozaj úprimné, ale to, ako sa navážate do KDH, no nehnevajte sa, čo ste si mysleli, že KDH vám bude zachraňovať krk? Však pozrite, akú politiku robíte. Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Hlina, hovorili ste o posudkoch invalidných a o Sociálnej poisťovni, tak len chcem upozorniť, že tento zákon, aj keď sa nazýva zákon o integrovanej posudkovej činnosti, spája posudzovanie, ktoré doteraz robili vyššie územné celky a samosprávy a ktoré robili úrady práce, čiže je len čiastočne integrovaný.
Ja ešte v čase, keď som robila na úrade práce, to je nejakých 15 rokov dozadu, tak sme volali práve po tom, aby boli integrované aj so Sociálnou poisťovňou, a verím, pán minister, že sa týmto, nezastaneme, ale že naozaj sa dočkáme aj teda integrácie aj so Sociálnou poisťovňou, pretože sme riešili prípady, že klient, ktorý bol uznaný, že má invalidný dôchodok Sociálnou poisťovňou, a chcel nejakú kompenzáciu, tak na úrade práce mu vyšlo, že vlastne jeho znížená schopnosť je len nejakých 40 %, čiže nemá nárok na ZŤP preukaz ani na žiadne iné kompenzácie. A mali sme ambíciu, alebo teda odvtedy hovorím 15 rokov, že toto treba riešiť. Žiaľ, nestalo sa.
Súhlasím aj s otázkou pani kolegyne Marcinkovej, lebo tiež som komunikovala aj v čase medzi schôdzami s viacerými združeniami, ktoré sa obávali, že vypadnú po novom z posudkovej činnosti, ale vítam to, že hlavné gro už nebude teda len lekársky posudok, ale hlavne posudok sociálneho pracovníka. Lebo človek je veľmi individuálna osobnosť a niekto možno diagnóza naformulovaná nie je taká ťažká, ale jeho postihnutie, hlavne sociálne a to, ako to on prežíva, je ďaleko horšie. Čiže verím, že nám cez toto sito neprepadnú ľudia, ktorí sú najviac odkázaní, a to sú celiatici, to sú naozaj ľudia s autizmom, alebo s Aspergerovým syndrómom a ďalší, ktorí po prvom prečítaní vyzeralo, že z tohto posudku plne vypadnú a stratia nárok na akékoľvek kompenzácie. Takže verím, že sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolegovia, ďakujem vám za reakcie.
Ja len možno by som ešte uviedla, že minulý rok podľa štatistík bolo na Slovensku potratených takmer jedenásťtisíc detí, z toho päťtisíc boli samovoľné potraty a necelých šesťtisíc boli teda umelé ukončenia tehotenstva. Ale chcem zdôrazniť, tuná nehovoríme len o samovoľne potratených deťoch, hovoríme o všetkých ľudských ostatkoch, pretože aj po umelom ukončení tehotenstva navrhujeme, aby vlastne nemocnica, alebo teda predkladatelia navrhujú, aby nemocnica takéto telíčka skladovala a potom spoločne raz, najmenej raz za šesť mesiacov spoločne teda dala do krematória a uložila do hrobu. A hovorila som o prípade v Prešove. Ten náš hrob vyzerá ako klasický hrob, ale je tam miesto až pre sedemsto takýchto detí.
Takže naozaj nemusíme sa obávať, že by sme zaplnili cintoríny, ale musíme sa snažiť byť a chovať sa dôstojne ku každému ľudskému ostatku, pretože aj do pôrodu to bol ľudský ostatok. To nebol ostatok ani žiadneho zvieratka, ani hračky, ani ničoho, ale bol to ľudský ostatok a tomu by sme mali prejavovať úctu.
Ďakujem.