Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme spolu s kolegom Braňom Škripekom návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého zákona je opätovné zaradenie domovov pre osamelých rodičov medzi služby krízovej intervencie. Tieto domovy, ktoré boli súčasťou zákona do roku 2008, po ich vypustení zo zákona stratili financovanie a mnohé zanikli. Náš návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona nemá žiaden vplyv na podnikateľské prostredie, žiaden vplyv na informatizáciu v spoločnosti, na životné prostredie a mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktoré, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie. Účinnosť predkladaného návrhu navrhujem od 1. januára 2025.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás týmto požiadať o prerokovanie a podporu tohto návrhu zákona a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá.
Ďakujem.

Takže ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa a kolegovia, spoločne s kolegami z klubu predkladáme novelu zákona, ktorou sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Náš návrh rieši aktuálny zlý stav v oblasti administratívy a ochrany osobných údajov v našich obciach a mestách a zároveň reaguje na praktické potreby ich obyvateľov. O účinnosti zákona o ochrane osobných údajov 18/2018 Z. z. samosprávy nemôžu spracovávať údaje o občanoch s trvalým pobytom v obci, nemôžu posielať pozdravy, prípadne pozvánky pri životnom jubileu bez predchádzajúceho súhlasu daného občana, čím dochádza ku kurióznym situáciám, kedy občan ak má záujem o pozvanie na občiansky obrad vlastného jubilea, musí najskôr prísť sám na úrad nahlásiť súhlas so spracovaním osobných údajov, inak mu nie je možné zagratulovať ani poslať pozdrav.
Touto zmenou, ktorá zaraďuje občianske obrady medzi úlohy obce pri výkone samosprávy, sa samosprávy stávajú oprávneným spracovateľom týchto údajov a tak nemusia predvolávať občanov o získanie súhlasu a taktiež neriskujú pokutu za porušenie zákona v prípade absencie súhlasu občana so spracovaním osobných údajov.
Predstavte si to na jednoduchom príklade. Vaša mama oslavuje životné jubileum. Pán starosta by jej chcel poslať blahoželanie, ale na to, aby to mohol urobiť, musí vaša mama najskôr vyjadriť svoj súhlas so spracovaním osobných údajov osobne na úrade a až tak jej môže poslať blahoželanie. Toto nielenže spôsobuje zbytočné obmedzenia, ale často vedie aj k nepochopeniu zo strany občanov, ktorí tento proces vnímajú ako neefektívny a nadbytočný zásah do ich súkromia.
Navrhovaný zákon preto prináša potrebné zjednodušenie. Zavádza nový druh oprávneného záujmu, ktorý umožní samosprávam legálne a efektívne spracovávať osobné údaje obyvateľov na účely organizovania spoločensky významných podujatí a pripomínania životných jubileí. Zároveň je tento návrh plne v súlade s nariadením o GDPR a zákonom o ochrane osobných údajov, čím zabezpečuje ochranu základných práv občanov na súkromie. Treba zdôrazniť, že občania si želajú, aby ich samospráva bola blízka ľuďom, aby reflektovala na ich potreby, podporovala komunitného ducha a aktívne oceňovala ich životné míľniky. Zmeny, ktoré prináša tento návrh zákona, podporia práve takéto partnerstvo medzi občanmi a ich obcami.
Vážení kolegovia, chcela by som vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, vďaka ktorému umožníme našim mestám a obciam stať sa priateľskejšími a modernejšími, pričom súčasne zachováme vysokú úroveň ochrany osobných údajov.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme spoločne s kolegami návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je oprava súčasného stavu, kedy sa mnohé samosprávy stretávajú s komplikáciami pri organizovaní občianskych obradov alebo pri oceňovaní mimoriadnych životných udalostí.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana a pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, rozpočet verejnej správy, informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade v Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a právom Európskej únie. Účinnosť predkladaného návrhu zákona navrhujeme od 1. januára 2025.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás týmto požiadať o prerokovanie a podporu tohto návrhu zákona a zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja chcem práve oceniť tento návrh, lebo naozaj ak žena sa rozhodne mať dieťatko, a dneska už je to výnimočné, že ženy plánujú deti, aj keď zoberieme štatistiku, tak viac, alebo teda už takmer polovica potratov sú spontánne potraty, ani nie teda umelé ukončenie tehotenstva. A prežiť spontánny potrat a poznám prípady, kedy tie ženy prežili opakovane niekoľko spontánnych potratov po sebe, aj tri-štyri, je naozaj veľmi ťažké, a preto vítam takýto návrh, nielen voľno pre ženu, ale aj pre blízku osobu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Huliak, som prekvapená, že vy ste prekvapený, že ani koalícia, dokonca ani Klub KDH vám nepodpísal pozmeňovák. Asi sa treba zamyslieť nad tým, ako vystupujete v parlamente, ako sa správate ku koaličným partnerom, ako sa správate k opozícii, k tomu, že však váš nedávny predseda povedal v diskusii, že nikdy nezahlasujete za opozičný návrh, nech by bol akokoľvek kvalitný. Teraz sa vám to vracia, lebo keď som počula, čo ste rozprávali aj o včelároch, ja som tiež zo včelárskej rodiny, dokonca sama mám včely.
Tak v mnohom možno máte pravdu, že chcete pomôcť a možno to je naozaj úprimné, ale to, ako sa navážate do KDH, no nehnevajte sa, čo ste si mysleli, že KDH vám bude zachraňovať krk? Však pozrite, akú politiku robíte. Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Hlina, hovorili ste o posudkoch invalidných a o Sociálnej poisťovni, tak len chcem upozorniť, že tento zákon, aj keď sa nazýva zákon o integrovanej posudkovej činnosti, spája posudzovanie, ktoré doteraz robili vyššie územné celky a samosprávy a ktoré robili úrady práce, čiže je len čiastočne integrovaný.
Ja ešte v čase, keď som robila na úrade práce, to je nejakých 15 rokov dozadu, tak sme volali práve po tom, aby boli integrované aj so Sociálnou poisťovňou, a verím, pán minister, že sa týmto, nezastaneme, ale že naozaj sa dočkáme aj teda integrácie aj so Sociálnou poisťovňou, pretože sme riešili prípady, že klient, ktorý bol uznaný, že má invalidný dôchodok Sociálnou poisťovňou, a chcel nejakú kompenzáciu, tak na úrade práce mu vyšlo, že vlastne jeho znížená schopnosť je len nejakých 40 %, čiže nemá nárok na ZŤP preukaz ani na žiadne iné kompenzácie. A mali sme ambíciu, alebo teda odvtedy hovorím 15 rokov, že toto treba riešiť. Žiaľ, nestalo sa.
Súhlasím aj s otázkou pani kolegyne Marcinkovej, lebo tiež som komunikovala aj v čase medzi schôdzami s viacerými združeniami, ktoré sa obávali, že vypadnú po novom z posudkovej činnosti, ale vítam to, že hlavné gro už nebude teda len lekársky posudok, ale hlavne posudok sociálneho pracovníka. Lebo človek je veľmi individuálna osobnosť a niekto možno diagnóza naformulovaná nie je taká ťažká, ale jeho postihnutie, hlavne sociálne a to, ako to on prežíva, je ďaleko horšie. Čiže verím, že nám cez toto sito neprepadnú ľudia, ktorí sú najviac odkázaní, a to sú celiatici, to sú naozaj ľudia s autizmom, alebo s Aspergerovým syndrómom a ďalší, ktorí po prvom prečítaní vyzeralo, že z tohto posudku plne vypadnú a stratia nárok na akékoľvek kompenzácie. Takže verím, že sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolegovia, ďakujem vám za reakcie.
Ja len možno by som ešte uviedla, že minulý rok podľa štatistík bolo na Slovensku potratených takmer jedenásťtisíc detí, z toho päťtisíc boli samovoľné potraty a necelých šesťtisíc boli teda umelé ukončenia tehotenstva. Ale chcem zdôrazniť, tuná nehovoríme len o samovoľne potratených deťoch, hovoríme o všetkých ľudských ostatkoch, pretože aj po umelom ukončení tehotenstva navrhujeme, aby vlastne nemocnica, alebo teda predkladatelia navrhujú, aby nemocnica takéto telíčka skladovala a potom spoločne raz, najmenej raz za šesť mesiacov spoločne teda dala do krematória a uložila do hrobu. A hovorila som o prípade v Prešove. Ten náš hrob vyzerá ako klasický hrob, ale je tam miesto až pre sedemsto takýchto detí.
Takže naozaj nemusíme sa obávať, že by sme zaplnili cintoríny, ale musíme sa snažiť byť a chovať sa dôstojne ku každému ľudskému ostatku, pretože aj do pôrodu to bol ľudský ostatok. To nebol ostatok ani žiadneho zvieratka, ani hračky, ani ničoho, ale bol to ľudský ostatok a tomu by sme mali prejavovať úctu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne a kolegovia, pred sebou máme novelu, ktorá by nás mala všetkých spojiť v podpore dôstojného prístupu k nenarodeným deťom a v podpore ich rodičov a blízkych. Aj keď nikdy neuzreli svetlo sveta, boli súčasťou našich životov, boli snom svojich rodičov a často boli vytúžené, milované a očakávané. Ich životy, hoci len v matkinom lone, nie sú menejhodnotné. Pochovávať ich, znamená uznať ich existenciu a ukázať, že nám na nich záleží. Táto forma dôstojného pochovávania aj ak si rodič ani príbuzní nepožiadajú o ľudské pozostatky nenarodeného dieťaťa, funguje aj v zahraničí a je úľavou pre trpiace rodiny, pre ktoré je často nereálne uvažovať o formálnych veciach v momente, keď stratili nádej a sú bezmocní. Aj keď dnes je povinnosťou zdravotníckeho zariadenia informovať rodičov o možnosti pochovania svojho potrateného dieťaťa, existuje veľa prípadov, keď sa to nedeje. Citujem slová matky nenarodeného dieťaťa: "Nevedela som ako, ale bola som rozhodnutá to urobiť." Po strate dieťatka si spomenula na gréckokatolíckeho kňaza, ktorý zažil podobnú situáciu a jeho poprosila o radu. A keď sa potom pýtala sestier na oddelení, akoby neboli znalé tejto možnosti. "To sa asi nebude dať", povedala jedna. Ďalšia: "Ja neviem". Našťastie ju neskôr kontaktovala lekárka, ktorú osobne poznala a svoje dieťa s manželom mohli dôstojne pochovať. V situácii, keď prídete o svoje dieťa sú myšlienky zahmlené, prichádza nekonečný smútok a často aj psychické problémy a depresie. Strata nenarodeného dieťaťa bolí a rodičia potrebujú čas, aby sa s ňou vyrovnali, rovnako ako to robíme v prípade smrti akejkoľvek inej blízkej osoby.
Buďme preto oporou pre rodičov a svetlom pre nenarodené deti. Podporme dôstojné zaobchádzanie s ich krehkým telom, ktoré dnes častokrát končí ako nemocničný odpad. Tento zákon nie je len byrokratickým úkonom, je vyjadrením našich hodnôt. Ak súhlasíme s tým, aby sme sa rozlúčili aj týmito detičkami dôstojným spôsobom, ukazujeme tým, že každá ľudská bytosť má hodnotu, či už jej život trval roky, alebo len niekoľko týždňov.
Prosím všetkých, aj kolegov z koalície o podporu tohto návrhu.
A na záver dodám, minulý týždeň som mala možnosť v Prešove byť účastná práve posviacky hrobového miesta pre nenarodené deti na prešovskom cintoríne. Celá príprava trvala niekoľko rokov, kým sa to podarilo zrealizovať a vybudovať, ale hneď v ten deň ráno, teda o jedenástej sme mali posviacku a o pätnástej už bol realizovaný prvý pohreb do tohto hrobu.
Takže naozaj vás chcem veľmi pekne poprosiť, nezavrhujte túto myšlienku len preto, že tento návrh je podaný z opozičnej strany, ale je to dobrá vec pre všetkých, lebo každá ľudská bytosť si zaslúži dôstojnosť a ochranu a nemá končiť niekde v spaľovni spolu s iným nebezpečným biologickým odpadom.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Jurík, úplne súhlasím s vami v tom, že môžeme mať a aj máme väčšinou rôzne názory na politiku alebo na ideológie, ale vždy by sme mali mať na pamäti, že náš oponent, teda človek, s ktorým sa rozprávame, je predovšetkým ľudská bytosť, a to by sme si mali uvedomovať v každodennom živote, nielen na pôde parlamentu. A tu, tu o tom, že sme v Národnej rade, o to viac by sme si mali uvedomiť, že naším správaním vlastne dávame príklad aj iným. A ak budeme šíriť neúctu a nenávisť, tak nemôžeme čakať prijatie a úctu ostatných.
A potom sa nečudujme, že Slovensko, ako mnohí kritizujeme, že stále ide od desiatim k piatim, a ak to chceme zastaviť, tak v prvom rade je tuná na priestor v Národnej rade, aby sme každý sám od seba začali meniť správanie k svojim kolegom, aby sa viac počúvali a dokázali si prejaviť pochopenie a úctu.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Hlina, vy ste stihli všetko možné spomenúť v svojom príspevku, takže ja začnem s tým pozitívnym, že ste poblahoželali pani Bajo Holečkovej k vydaju, tak ja jej tiež takto, Martinka, ak počúvaš, tak ti blahoželám verejne k vydaju.
Hneď aj blahoželám druhým dychom, pán Hlina, vám, lebo vy ste mali včera narodeniny, takže všetko najlepšie.
Ale musím sa ozvať, keď ste zaútočili na Maroša Čaučíka, že on nejak neseriózne... Ja totižto serióznejšieho človeka vo vystupovaní ako Maroš Čaučík nepoznám. Mne ujdú nervy, poviem hocikedy, čo mi slina na jazyk prinesie, myslím, že v tom si môžme asi podať ruky, lebo aj vy ste taký prostoreký, ale určite to neočakávam od Maroša Čaučíka a Maroš Čaučík ani takéto ľudské chyby nerobí, lebo je veľký diplomat a veľmi empatický človek, ktorý naozaj rieši veci z nadhľadu. A keď povedal, že o tom s ňou hovoril, ja nemám žiadny dôvod spochybňovať, keď boli dvaja, že s ňou hovorili a že sa takto dohodli. Ale pripomínam tú dohodu, o ktorej už bolo povedané. KDH sa vzdalo postu predsedu za dve miesta vo výbore. Ak dneska by sme nechali veci tak, ako sú, nebudeme mať ani predsedu, ani dve miesta vo výbore, a toto chceme riešiť. Ponúknite nám predsedu a môžme sa dohodnúť.
Ďakujem.