Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
22.2.2024 o 16:36 hod.
Mgr. et Mgr.
Beáta Jurík
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja som minule na výbore pre európske záležitosti hovorila, že je veľmi ťažké hovoriť po pánovi poslancovi Blahovi, pretože nemám rovnaký talent na také stand up comedy, ale teraz by som chcela vlastne mu vysloviť obdiv, pretože ja by som nedokázala tak dlho, tak oduševnene a s takou vášňou brániť niečo, čomu sama neverím.
A zároveň by som sa mu chcela aj poďakovať, pretože on vlastne búra rodové stereotypy, a konkrétne teda tie, že ženy sú emocionálne a hysterické, pretože pri ňom aj ja s pani kolegyňou Mesterovou vyzeráme ako absolútne kľudné a racionálne, takže ďakujem za to.
No, ale teda späť k uzneseniu. V prvom rade by som sa chcela pristaviť pri tom, kto toto uznesenie predstavil. Jedná sa o návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie vyhlásenia Národnej rady, a teda vôbec nechcem rozporovať, že akýkoľvek poslanec alebo poslankyňa Národnej rady má právo predložiť návrh vo veci, ktorá ho zaujíma, alebo teda návrh nejakého uznesenia, alebo zákon, ale že zahraničný výbor predstaví text, ktorý nespadá do jeho kompetencií, ale do kompetencie výboru pre európske záležitosti, tak to je pomerne zvláštne.
V zmysle § 58a bod 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, je to totiž výbor pre európske záležitosti, kto prerokúva návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie. Medzi tie iné akty Európskej únie patria aj uznesenia Európskeho parlamentu, ku ktorým môže, samozrejme, Národná rada Slovenskej republiky prijať vyhlásenie. A to sa týka teda aj toho uznesenia Európskeho parlamentu, o ktorom tu dnes diskutujeme.
Zahraničný výbor nemá kompetenciu prerokúvať a prijímať uznesenia k aktom Európskej únie, ktorých predmetom je iné ako zahraničná politika Slovenskej republiky alebo Európskej únie. Predmetné uznesenie sa týka legislatívnych úprav v členskom štáte, ktoré majú dopady na právny štát a ohrozujú finančné záujmy EU, nie zahraničnej politiky. V tomto prípade je teda jasné, že výbor pre zahraničné veci nemal kompetenciu navrhovať a prijímať uznesenia k uzneseniu Európskeho parlamentu, nakoľko toto sa netýkalo zahraničnej politiky Slovenskej republiky ani zahraničnej politiky Európskej únie. A možno sa to bude zdať ako veľmi subtílny rozdiel, ale ak chcete interpretovať európsku politiku ako zahraničnú, tak výbor pre európske záležitosti vlastne stráca akýkoľvek zmysel na pôde Národnej rady, pretože všetky už spomínané akty Európskej únie by kľudne mohol prerokúvať zahraničný výbor.
Za týmto spôsobom navrhnutia uznesenia nevidím nič iné ako vôľu pána poslanca Blahu, člena výboru pre zahraničné veci, presadiť si svoj text a urobiť si okolo neho túto svoju piár propagandu. Nechcem konšpirovať, ale zároveň je mi známe, že prvotným motívom bolo dokonca obísť v tejto veci výbor pre európske záležitosti, kým sme sa my z opozície neozvali a nehovorili sme, teda že toto patrí do kompetencie výboru pre európske záležitosti.
Prosím vás, pán poslanec Blaha, prestaňte si z výboru pre zahraničné veci robiť svoju TV Slovan a rešpektujte kompetencie výboru pre európske záležitosti.
Vrátim sa ale ku textu samotnému, konkrétne začnem odôvodnením tohto uznesenia. Tak ako samotné znenie uznesenia, aj odôvodnenie je plné zavádzajúcich tvrdení a klamstiev, a ak ho Národná rada Slovenskej republiky príjme, urobí si len ďalšiu medzinárodnú hanbu, tak ako to bolo v prípade uznesenia, ktoré sme na výbore pre európske záležitosti na objednávku Roberta Fica prijali v decembri.
Toto uznesenie bolo vtedy poslané, citujem: „predsedovi Európskeho parlamentu a predsedovi Európskej komisie“, ktorí sú, mimochodom, obidvaja ženy. Text uznesenia vraj vznikol, citujem: „za výdatnej asistencie slovenských europoslancov z opozície, vyjadruje ničím nepodložené obavy európskych zákonodarcov o schopnosť vlády Slovenskej republiky bojovať proti korupcii a suverénne navrhovať úpravy Trestného zákona a poriadku.“
Pristavím sa pri tých slovách „vznik za výdatnej asistencie slovenských opozičných europoslancov“. Kolegyne, kolegovia, prosím vás, ak máte tú možnosť, vyhľadajte si predmetné uznesenie Európskeho parlamentu. Stačí, keď do Googlu napíšete: resolution EP anti-corruption Slovakia, a dokonca ho tam nájdete aj v slovenskom jazyku.
Na prvej strane máte predkladateľov autorstvo tohto textu. Za frakciu EPP napríklad Vladimír Bilčík, ktorého teda môžme považovať za člena opozície, avšak nie člena Progresívneho Slovenska, sú tam, samozrejme, aj ďalší členovia a členky tejto frakcie, následne sa jedná o pár členov a členiek frakcie sociálnych demokratov, z ktorých bolo... z ktorých boli SMER aj HLAS vylúčení, potom za liberálnu frakciu, o ktorej tak dlho rozprával pán poslanec Blaha, je tam Sofia in ’t Veld a Moritz Körner, ktorí sú obidvaja zároveň členmi špeciálneho výboru LIBE pre kontrolu právneho štátu, takže je asi normálne, že predkladajú takéto uznesenie.
Mohla by som takto pokračovať ďalej či už za zelených, alebo za ľavicu. Nevidím tam, žiaľ, teda, žiaľ, žiaľ, pre pána Blahu ani Hojsíka, ani Wiezika, ktorí sú europoslancami za Progresívne Slovensko. Nevidím tam ani Miriam Lexmann, ani Ivana Štefanca z KDH, hoci teda tu boli spomínaní. O akej výdatnej asistencii sa teda bavíme? Máte na to nejaké dôkazy, že tam bola nejaká asistencia, že snáď Hojsík a Wiezik presvedčili všetkých, myslím, 495 europoslancov a europoslankyne o tom, že na Slovensku sa niečo deje. Vôbec to nie je pravda, ale oni ich o tom presvedčili a všetci iba poslušne prikývli.
O tomto texte sa na pôde Európskeho parlamentu bavili v decembri v rozprave. Kto sa tam zastal vlády Roberta Fica, no, samozrejme, dve europoslankyne za SMER. Možno by som iba tak v rýchlosti spomenula pani europoslankyňu Roth Neveďalovú, ktorá označila opozíciu za čarodejnice, ktoré treba vyhnať, lebo to, tá debata sa, sa uskutočnila v deň svätej Lucie, veľmi zvláštna argumentácia, a ktorá zároveň povedala, že ak sa Európska prokuratúra o nás zaujíma, tak je to kvôli tomu, že sa nudí a že si vlastne hľadá kompetencie. Nuž.
Ďalej sa vlády Roberta Fica a týchto navrhovaných zmien zastali fašisti, či už teda Uhrík s Radačovským, nám veľmi dobre známi, alebo aj krajná pravica strana taktiež ju už tu pán Blaha spomínal Marine Le Pen alebo maďarský Fidesz (vyslovené: „fideš“, pozn. red.), ktovie asi prečo. (Reakcia z pléna.) Fidesz, kľudne.
Kto hlasoval za? Nuž celé demokratické spektrum. Aj už spomínaní sociálni demokrati, do ktorých kedysi patril SMER a asi chcel patriť HLAS.
Z Renew Europe, z liberálnej frakcie proti tomuto uzneseniu skutočne hlasovali Babišovci. Nuž nechcela som sa k tomuto vracať, ale aj toto spomenul pán Blaha. Asi máte oveľa viacej spoločného s Babišom ako my, hoci s ním sedíme vo frakcii. Možno aj preto vás pán Babiš, známy korupčník, podporil pred voľbami do NR SR počas moratória, kde sa teda vyhradil voči našej strane, hoci sme v jednej frakcii, a vyjadril teda jasnú podporu Robertovi Ficovi.
Pán Blaha tu tiež hovoril o expertoch, všetci tí, tí europoslanci a europoslankyne, ktorí teda hlasovali za toto uznesenie, sú vraj akýmisi pseudoexpertmi na slovenské právo. Nuž ja by som sa chcela pána Blahu, keby som mohla, ale nemôžem, opýtať, že či sú s pánom poslancom Kéry expertami na situáciu v Gaze, keďže taktiež predkladali, predkladajú na pôde tohto parlamentu uznesenie o situácii v tomto regióne.
Spomínali ste tiež situáciu v Poľsku, že prečo sa Európsky parlament k tomu nevyjadrí, čo sa tam momentálne deje, čo tam tá nová slniečkarska vláda nastoľuje. Nuž veď nech vaši traja europoslanci na pôde Európskeho parlamentu prídu s nejakým návrhom o tom, aby sa Európsky parlament vyjadril k situácii v Poľsku. Mimochodom, podľa vás Európska únia nemá kompetenciu, výlučnú kompetenciu, a preto sa nemôže vyjadrovať k situácii na Slovensku. Nuž má podľa vás výlučnú kompetenciu napríklad v oblasti zdravia? Nemá. A predsa Európsky parlament prijal tzv. uznesenie Matič o sexuálnych a reprodukčných právach. A len tak zo zaujímavosti sa pozrite, kto zaň hlasoval. Ja som si istá, že tam nájdete pár veľmi známych mien. Európsky parlament totiž má kompetenciu vyjadrovať sa k akejkoľvek situácii, k akémukoľvek bodu, k akejkoľvek téme, ktorá ho zaujme a ktorá sa aktuálne deje.
Budem pokračovať v tom odôvodnení uznesenia. Vraj uznesenie Európskeho parlamentu vyjadruje ničím nepodložené obavy európskych zákonodarcov o schopnosť vlády Slovenskej republiky bojovať proti korupcii a suverénne navrhovať úpravy Trestného zákona a poriadku.
Začnem od konca tejto vety. Povedzte mi, prosím, kde v texte Európsky parlament rozporuje, že na Slovensku máme demokraticky zvolenú vládu a že z tohto titulu má, samozrejme, vláda Slovenskej republiky právo prijímať úpravy v trestných kódexoch a že sa nejedná, kde je to tam napísané, že sa nejedná o kompetenciu členského štátu a že preto sa Európska únia stará. No v tom texte to jednoducho nenájdete.
O akých ničím nepodložených obavách európskych zákonodarcov hovoríte? Ničím nepodložené. Z textu je jasné, že Európsky parlament reaguje aj na kritiku zo strany Európskej komisie a aj na kritiku zo strany Európskej prokuratúry, ktoré po dôkladnej analýze toho prvotného návrhu tých navrhovaných zmien konštatovali, že navrhovaná úprava, jej forma, ale aj obsah môže byť v rozpore s právom EÚ. Obavy o to, či je vláda schopná, resp. či je to vôbec jej cieľom, sú absolútne opodstatnené. Ako sa vyjadrila aj Európska prokuratúra vo svojom liste z 18. decembra, navrhovaná novela zavádza amnestiu na kriminalitu a špeciálne na korupciu. Ako? Neprimeraným znižovaním trestov za ekonomickú a korupčnú činnosť, drakonickým skrátením premlčacích dôb a toto všetko má vplyv na to, ako sú na Slovensku chránené európske peniaze. Dostanem sa však k tomu.
Uznesenie Európskeho parlamentu teda nie je ničím iným než ďalším vyjadrením znepokojenia nad situáciou na Slovensku zo strany ďalšej európskej inštitúcie, konkrétne Európskeho parlamentu. Opakujem, po Európskej komisii a Európskej prokuratúre sa, prirodzene, vyjadril aj Európsky parlament.
Je to práve Robert Fico a jeho vláda, kto svojím návrhom znepokojili Európsku komisiu, EPPO a aj Európsky parlament. Navyše povedzte mi, ak tieto obavy neboli podložené, nuž prečo ste na ne reflektovali v pozmeňovacom návrhu spravodajcu poslanca Gašpara.
Budem pokračovať: „V uznesení Európskeho parlamentu sa navyše nachádzajú ideologické výčitky vo vzťahu k vnútropolitickej situácii na Slovensku vrátane komunikácie predsedu vlády s novinármi či študentmi, čo je až absurdné zneužitie právomoci Európskeho parlamentu.“
Nuž mohli by sme sa baviť o tom, aká ideológia je v tomto texte, v texte, na ktorom pracovali europoslanci a europoslankyne naprieč politickým spektrom, a teda neviem, ja osobne tú ideológiu neviem identifikovať. A áno, vyjadrili sa k vnútropolitickej situácii, tá však má dopady – a bolo to jasne identifikované – na ochranu finančných záujmov Európskej únie, ako aj na princípy právneho štátu.
Konkrétne sa navrhovateľom nepáči, že Európsky parlament kritizuje komunikáciu premiéra s novinármi či študentmi. Europoslanci a europoslankyne, volení zástupcovia občanov a občianok Európskej únie, samozrejme, vnímajú aj sa vyjadrujú k situáciám, ktoré ilustrujú náladu v spoločnosti, kde premiér krajiny útočí nielen na svojich politických oponentov, ale aj na ľudí volajúcich po diskusii, kde odmieta komunikovať s nezávislými médiami, a namiesto toho sa uchyľuje k dezinfoscéne. Veď toto všetko len dokresľuje tú celospoločenskú atmosféru a, samozrejme, aj tieto skutočnosti majú vzťah s právnym štátom a demokraciou. Veď práve útoky na novinárov, zraniteľné osoby a občiansku spoločnosť už u nás spôsobili toľko nenávisti a toľko zla. Európsky parlament nejak nezneužíva svoje právomoci, tak ako v stovkách rezolúcií rôznych témach z rôznych oblastí sa vyjadruje k aktuálnej situácii – a opakujem – má na to plné právo. Takisto ako naša Národná rada sa tu vyjadruje k rôznym situáciám na svete, tak takisto to robí aj Európsky parlament.
„Schválené znenie uznesenia je zavádzajúce, nevyvážené a obsahuje viacero manipulatívnych výrokov.“ – Kde? Povedzte mi, čo z toho, čo toto uznesenie obsahuje, je zavádzajúce, nevyvážené a manipulatívne. V skutočnosti je zavádzajúce, nevyvážené a manipulatívne toto vaše uznesenie, ale budem citovať uznesenie Európskeho parlamentu: „Slovensko v posledných rokoch zintenzívnilo svoje úsilie v boji proti veľkej korupcii a organizovanej trestnej činnosti, pričom niekoľko bývalých vysokopostavených úradníkov bolo obvinených a právoplatne odsúdených za trestné činy úplatkárstva alebo korupcie. Keďže Úrad špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý začal svoju činnosť 1. septembra 2004, a slovenská polícia zohrali dôležitú úlohu pri riešení prípadov korupcie a závažnej trestnej činnosti vrátane prípadov zneužívania finančných prostriedkov EÚ“ a tak ďalej. Toto je zavádzajúce, klamlivé, nevyvážené? Nemyslím. „Nová vláda na začiatku svojho funkčného obdobia rozhodla o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a znížení trestných sankcií za závažné trestné činy vrátane korupcie a trestných činov proti životnému prostrediu, a to novelizáciou Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní.“ Zavádza Európsky parlament? Je tam niečo nevyvážené? Klame? Nie. To sú fakty.
Pokračujem. „Využitie zrýchleného postupu znemožnilo zmysluplnú verejnú diskusiu a riadny demokratický proces. Keďže viac ako 20-tisíc v tej dobe občanov opakovane vyšlo do ulíc, aby protestovalo proti tomuto kontroverznému návrhu, keďže viac ako 100-tisíc občanov podpísalo dve petície proti návrhom vlády a skrátenému legislatívnemu konaniu...“ Opäť sa pýtam, zavádzajúce, klamlivé, jednostranné? Nie. Fakty.
Alebo že počas zrýchleného legislatívneho procesu slovenská vláda odmietla zohľadniť odborné analýzy a stanoviská občianskej spoločnosti a Komisie, to spravila až na poslednú chvíľu, v ktorých vyjadrili obavy v súvislosti s tým, ako by navrhované zmeny oslabili boj proti korupcii? No prepáčte mi, ja tam skutočne nič zavádzajúce nevidím.
Budem ale pokračovať v texte uznesenia, ktoré nám tu dnes predniesol pán Blaha: „Obsah uznesenia je účelovo a nespravodlivo namierený proti Slovenskej republike, čím poškodzuje medzinárodnú reputáciu a imidž Slovenska.“
Účelovo? Aký je účel? Poškodiť Slovensku? A to chce kto? Veď sa už nevyhovárajte na iných. Jediný, kto škodí Slovensku, je Robert Fico svojou vládou pomsty a tým, akým spôsobom sa rozhodol presadiť promafiánsky balík. A áno, on tým zároveň poškodzuje aj našu medzinárodnú reputáciu a imidž Slovenska. Dokážem to pár titulkami zo zahraničných správ a skúsim takou slovanskou angličtinou, ak mi dovolíte:
Populist Slovak lawmakers back a new law that abolishes end anti-graft prosecutor. – Populistickí slovenskí zákonodarcovia podporujú nový zákon, ktorý ruší protikorupčného prokurátora.
Slovak law change roils corruption, rape prosecutions. – Zmena slovenských zákonov podporuje, podnecuje korupciu, stíhanie znásilnení.
Robert Fico closes the Slovakia anti-corruption office despite EU warnings. – Robert Fico zatvára slovenský protikorupčný úrad napriek varovaniam Európskej únie.
Slovak protest Fico's plans to protect corruption. – Slovenský protest proti Ficovým plánom na ochranu korupcie.
Nuž, kto teda poškodzuje dobré a meno a imidž Slovenska v zahraničí? Ja si myslím, že odpoveď je jednoznačná.
Pokračujem odôvodnením uznesenia: „Okrem toho oblasť trestného práva a problematika právneho štátu v takom rozmere, v akom boli diskutované v Európskom parlamente, patria do výlučnej právomoci Slovenskej republiky.“ Dám teraz bokom, že o kompetenciách, či sú teda výlučné, spoločné alebo podporné, sa bavíme len v prípade prijímania legislatívnych textov. Uznesenie Európskeho parlamentu nie je legislatívny text, a teda opakujem, Európsky parlament sa môže vyjadriť k akejkoľvek situácii a téme. Nemusí to spadať do kompetencií, ktoré máme v rámci Európskej únie rozdelené. Rezolúcia, uznesenie, totiž nie je legislatívny text a ja chcem veriť, že pán poslanec Blaha ako skúsený politológ toto vie. Európsky parlament má teda plné právo vyjadrovať sa aj ohľadom trestného práva a právneho štátu na Slovensku.
Navyše Európsky parlament, ak sa vyjadruje k situácii na Slovensku, tak je to preto, že Európska únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane osôb patriacich k menšinám, ako je stanovené v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii.
Z čl. 49 Zmluvy o Európskej únii, ktorý stanovuje možnosť každého európskeho štátu požiadať o členstvo v Európskej únii, tiež vyplýva, že EÚ sa skladá zo štátov, ktoré sa slobodne a dobrovoľne zaviazali dodržiavať spoločné hodnoty uvedené v tomto čl. 2, a rešpektujú tieto, čo očividne vláda Roberta Fica nerobí, a zaväzujú sa ich podporovať, pričom právo EÚ je založené na základnom predpoklade, podľa ktorého každý členský štát zdieľa uvedené hodnoty so všetkými ostatnými členskými štátmi a uznáva, že tieto členské štáty s ním taktiež zdieľajú tieto rovnaké hodnoty. To je inak aj ten princíp loyal cooperation, o ktorom sme sa tu rozprávali.
Ďalej. Dodržiavanie hodnôt obsiahnutých v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii zo strany členského štátu je podmienkou pre uplatňovanie všetkých práv vyplývajúcich z uplatňovania zmlúv v tomto členskom štáte. Akékoľvek porušenie základných hodnôt Európskej únie vládami členských štátov nevyhnutne znamená útok na osobnú slobodu, politické a sociálne práva občanov, ako aj ich bohatstvo a blaho. Kto tu poškodzuje záujmy slovenských občanov? Odpoveď je jasná. Aj Slovensko sa totiž zaviazalo dodržiavať hodnoty zakotvené v čl. 2 Zmluvy o EÚ.
Vraciam sa k tej zásade lojálnej spolupráce podľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ. Táto ukladá Európskej únii, ale aj členským štátom povinnosť vzájomne si pomáhať pri vykonávaní záväzkov, ktorý vyplývajú zo zmlúv, a to pri plnom vzájomnom rešpektovaní. A členským štátom ukladá povinnosť, aby prijali všetky vhodné opatrenia, či už všeobecné, alebo osobitné, na zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv, alebo z aktov inštitúcií EÚ. A teda aj z toho už spomínaného čl. 2. Ak napriek tomu existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v čl. 2 Zmluvy o EÚ, členským štátom, tak, samozrejme, má Európska únia právo reagovať.
Zopakujem to, čo tu už hovorím asi dva mesiace, a verím, že páni poslanci a pani poslankyne vládnej koalície, ktorí sem poctivo chodia, to už vedia naspamäť, ak sa Európska únia o nás dnes zaujíma, tak nie preto, že nejakí zlí vlastizradcovia, opoziční europoslanci išli niekam žalovať. Veď nám už nenahovárajte, že sa dvom europoslancom podarilo presvedčiť Európsku komisiu, kde, mimochodom, sedí istý Maroš Ševčovič, že sa im podarilo presvedčiť, dokonca asi teda aj tej Európskej prokuratúre, vlastne oni spravili tú dôkladnú analýzu návrhu spomínanej novely, a že sa im zároveň podarilo presvedčiť všetkých tých europoslancov a europoslankyne, ktorí hlasovali za toto uznesenie. Veď ja neviem, ale to mi príde až trápne, prepáčte.
Ak sa Európska únia o nás zaujíma, tak, ešte raz, je to kvôli tomu, že ste tu prijímali novelu Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní bez akejkoľvek diskusie, vrátane diskusie s európskymi inštitúciami, pretože táto sa síce začala na konci novembra, pretože premiér Robert Fico skutočne s ministrom spravodlivosti a bohvieprečo aj s ministrom obrany, išli do Európskej komisie, aby jej predstavili návrh, mimochodom, návrh, ktorý nie je ten istý návrh, o ktorom sme sa potom začali v decembri baviť, čiže boli to oni, kto išiel do... na pôdu Európskej únie, zároveň potom prišlo niekoľko listov, v ktorých Európska komisia takisto ako Európska prokuratúra, vyjadrili svoje znepokojenie nad tým, že všetky tieto zmeny sa idú robiť v skrátenom legislatívnom procese, volali po tom, aby prebehla riadna diskusia, či už teda s nimi, alebo, samozrejme, aj riadne medzirezortné pripomienkové konanie na národnej pôde, nič z toho sa nedialo a všetky tieto zmeny, vami navrhované zmeny, promafiánsky balík pre „našich ľudí“ – teda našich v úvodzovkách –, lebo sú to vaši ľudia, ja ich nepoznám, tak všetky tieto navrhované zmeny mali byť v účinnosti od 1. 1. a Úrad špeciálnej prokuratúry zrušený od 15. 1.
Čiže to, že vy teraz diskutujete s Európskou komisiou, je veľmi dobré, to, že ten pozmeňovací návrh pána poslanca Gašpara reflektoval na niektoré, nie však na všetky, výhrady európskych inštitúcií, je taktiež dobré, avšak keby sa vám podarilo, keby sme my neobštruovali, keby sa vám podarilo tento váš balík presadiť vo vami plánovanom termíne, tak by ste s európskymi inštitúciami nediskutovali.
Ak aj teda niektoré, možno aj väčšina výčitiek Európskej únie, boli vyriešené pozmeňujúcim návrhom spravodajcu poslanca Gašpara, faktom ostáva, že či už tá forma novely, absencia diskusie, a prosím vás, ani vo faktických radšej ma nechcete presviedčať, že tu nejaká diskusia bola, bol tu monológ opozície, kde sme sa pýtali, kde sme kritizovali, kde sme sa snažili dovolať sa nejakých odpovedí na skutočne konštruktívnu kritiku, nič také sa nedialo, a teda aj tá forma, aj samotný obsah sú pre EÚ problémom.
Prečo ten obsah? No preto, že neprimerané znižovanie trestov za korupciu a premlčacie doby ohrozujú aj európske peniaze, a preto EÚ má právo konať napr. jedným, alebo aj viacerými z troch spôsobov. Je tu, samozrejme, infringement procedure... alebo proceedings, napr. pre porušenie čl. 325 zmlúv o fungovaní EÚ, dostanem sa k tomu, pretože mi už nevyjde čas, v rozprave týkajúcej sa nášho uznesenia, alebo tzv. conditionality mechanism, čo je vlastne mechanizmus podmienenosti právneho štátu, ktorý nadobudol účinnosť v januári 2021 a ktorý umožňuje európskym štátom prijať... teda Európskej únii prijať opatrenia v prípadoch porušenia zásad právneho štátu v európskych... v členských štátoch, ak je tam nejaký vplyv na riadne finančné hospodárenie s rozpočtom EÚ alebo finančnými záujmami EÚ a ďalej, samozrejme, Recovery and Resilience Facility Regulation, čo je vlastne plán obnovy. Takisto v rozprave budem citovať aj z neho a mohla by som takto pokračovať, že vlastne vlastne, ktoré všetky články by Európska komisia mohla zahrnúť do tzv. infringement procedures.
Ja by som ale chcela odcitovať čl. 325, pretože to, si myslím, že je skutočne článok, ktorý by mohla Európska komisia napriek vami navrhovanými zmenami v tom pozmeňovacom návrhu Tibora Gašpara, voči Slovensku použiť: „Únia a členské štáty zamedzia podvody a iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy EÚ prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto článkom, čo má pôsobiť odradzujúco, a tak, aby to poskytlo v členských štátoch, inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie účinnú ochranu.“
Čiže keď toto štát nerobí, no čo sa môže stať? Odporúčam vám prečítať si napr. rozsudok Súdneho dvora z 5. decembra 2017, M.A.S. a M.B. vo veci C-42/17 alebo rozsudok Taricco z roku 2015, to je C-105/14. Tak už viete, prečo sa Európska únia o nás zaujíma? Nie preto, že niekto žaluje, pretože vy, vláda Roberta Fica, a vy, koalícia, ohrozujete čerpanie EÚ peňazí. Vy, jedine vy týmto svojím balíkom.
Minulý týždeň zároveň vyšlo najavo aj to, že Európska komisia pozastavila v pláne obnovy hodnotenie tej štvrtej platby, nie platbu samotnú, aby sa toho niekto nechytil na zostrihané video, je to ale prvý varovný signál, jedná sa zhruba o 920 mil. eur, tam však nejde len o tento promafiánsky balík, ale aj o zvyšovanie dôchodkov a porušovanie výdavkových limitov, pretože Európska komisia má obavy z ohrozenia právneho štátu, ale aj udržateľnosti verejných financií. A Európska komisia jednoducho nechce platiť Slovensku miliardy, kým hrozí ich rozkrádanie a vláda neplní svoje záväzky.
Poukázala tiež na zvrátenie reforiem, za ktoré sme už peniaze z plánu obnovy dostali, a takisto žiada druhýkrát dovysvetlenia k tým opatreniam, ktoré sú predmetom tej štvrtej platby. Jedným z problémov je aj to, že zrušenie ÚŠP by spôsobilo veľké problémy, aj čo sa týka plánu obnovy, pretože je to práve ÚŠP, kto je zodpovedný za dohľad nad tým, ako budú peniaze z plánu obnovy míňané.
Skončím poslednými vetami odôvodnenia tohto uznesenia: „V tejto súvislosti by malo byť konanie Európskeho parlamentu odsúdené a Národná rada Slovenskej republiky by mala kategoricky odmietnuť, aby takýmto spôsobom bolo vstupované do vnútropolitického diania na Slovensku, ide o precedens, voči ktorému je povinná Národná rada Slovenskej republiky zaujať svoj politický postoj, aby sme predišli federalizačným snahám Európskeho parlamentu.“
No toto je vlastne úplne celé zlé a už na to ani nemám čas, aby som to rozobrala a neverím, že to písal niekto s politologickým vzdelaním, alebo teda aspoň, ak to aj písal, tak tomu určite neveril, pretože aké federalizačné snahy už len môže Európsky parlament vyjadriť v uznesení. To skutočne je veľmi zavádzajúce a klamlivé, ako aj zvyšok textu, takže by som poprosila kolegov a kolegyne, aby toto uznesenie, ktoré je klamlivé a zavádzajúce, odmietli.
Ďakujem.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.2.2024 17:45 - 17:47 hod.
Beáta JuríkV prvom rade mne je veľmi ľúto, že vás, pán poslanec Blaha, ako bývalého predsedu výboru pre európske záležitosti, musí nová poslankyňa poučiť o tom, že aké sú kompetencie tohto výboru, pretože keď si prečítate ten paragraf, ktorý som vám aj ja tu čítala, tak tento hovorí, že výbor pre európske záležitosti prerokúva návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie. Nejedná sa teda...
V prvom rade mne je veľmi ľúto, že vás, pán poslanec Blaha, ako bývalého predsedu výboru pre európske záležitosti, musí nová poslankyňa poučiť o tom, že aké sú kompetencie tohto výboru, pretože keď si prečítate ten paragraf, ktorý som vám aj ja tu čítala, tak tento hovorí, že výbor pre európske záležitosti prerokúva návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie. Nejedná sa teda iba o legislatívne akty.
A prosím vás, skutočne sa tu nesnažte vyhovoriť na niečo, že keďže sme tu išli mimo kompetencií EÚ, tak ste vlastne išli cez zahraničný výbor. To je, to je skutočne mimoriadne trápne, obzvlášť na bývalého predsedu výboru pre európske záležitosti.
A ono je veľmi ťažké aj sa rozhodnúť, že vlastne na čo chce človek reagovať po všetkej tej spŕške, čo ste tu dávali od Babiša cez Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú, toto ma skutočne až prekvapilo. A vravím, je veľmi ťažké na to reagovať. Avšak keď sa rozprávame o tej nevyváženosti, tak prečo vaše europoslankyne a europoslanec v Európskom parlamente nespravili niečo, aby toto uznesenie nemalo takú nevyváženú formu? Však sú tam, sú tam vaši bývalí partneri zo sociálnych demokratov. Hovoríte o tom, že vás vylúčili... vylúčili, že vám zastavili členstvo iba kvôli tomu, že nesúhlasili s tým, že s kým ste momentálne vo vláde. Nuž tak očividne podľa vás súhlasia s tým, že čo tu momentálne robíte, tak sa mali podľa toho správať. Mali tam dať nejaké pozmeňováky, mali ten text zmeniť a nebol by taký nevyvážený.
A dokončila by som iba tým, že povedali ste, že vy Slovensko milujete. Nuž, prečo mu tak strašne škodíte? (Krátka pauza.)
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 22.2.2024 16:36 - 17:05 hod.
Beáta JuríkJa som minule na výbore pre európske záležitosti hovorila, že je veľmi ťažké hovoriť po pánovi poslancovi Blahovi, pretože nemám rovnaký talent na také stand up comedy, ale teraz by som chcela vlastne mu vysloviť obdiv, pretože ja by som nedokázala tak dlho, tak oduševnene a s takou vášňou brániť niečo, čomu sama neverím.
A zároveň by som sa mu chcela aj poďakovať, pretože on vlastne búra rodové...
Ja som minule na výbore pre európske záležitosti hovorila, že je veľmi ťažké hovoriť po pánovi poslancovi Blahovi, pretože nemám rovnaký talent na také stand up comedy, ale teraz by som chcela vlastne mu vysloviť obdiv, pretože ja by som nedokázala tak dlho, tak oduševnene a s takou vášňou brániť niečo, čomu sama neverím.
A zároveň by som sa mu chcela aj poďakovať, pretože on vlastne búra rodové stereotypy, a konkrétne teda tie, že ženy sú emocionálne a hysterické, pretože pri ňom aj ja s pani kolegyňou Mesterovou vyzeráme ako absolútne kľudné a racionálne, takže ďakujem za to.
No, ale teda späť k uzneseniu. V prvom rade by som sa chcela pristaviť pri tom, kto toto uznesenie predstavil. Jedná sa o návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie vyhlásenia Národnej rady, a teda vôbec nechcem rozporovať, že akýkoľvek poslanec alebo poslankyňa Národnej rady má právo predložiť návrh vo veci, ktorá ho zaujíma, alebo teda návrh nejakého uznesenia, alebo zákon, ale že zahraničný výbor predstaví text, ktorý nespadá do jeho kompetencií, ale do kompetencie výboru pre európske záležitosti, tak to je pomerne zvláštne.
V zmysle § 58a bod 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, je to totiž výbor pre európske záležitosti, kto prerokúva návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie. Medzi tie iné akty Európskej únie patria aj uznesenia Európskeho parlamentu, ku ktorým môže, samozrejme, Národná rada Slovenskej republiky prijať vyhlásenie. A to sa týka teda aj toho uznesenia Európskeho parlamentu, o ktorom tu dnes diskutujeme.
Zahraničný výbor nemá kompetenciu prerokúvať a prijímať uznesenia k aktom Európskej únie, ktorých predmetom je iné ako zahraničná politika Slovenskej republiky alebo Európskej únie. Predmetné uznesenie sa týka legislatívnych úprav v členskom štáte, ktoré majú dopady na právny štát a ohrozujú finančné záujmy EU, nie zahraničnej politiky. V tomto prípade je teda jasné, že výbor pre zahraničné veci nemal kompetenciu navrhovať a prijímať uznesenia k uzneseniu Európskeho parlamentu, nakoľko toto sa netýkalo zahraničnej politiky Slovenskej republiky ani zahraničnej politiky Európskej únie. A možno sa to bude zdať ako veľmi subtílny rozdiel, ale ak chcete interpretovať európsku politiku ako zahraničnú, tak výbor pre európske záležitosti vlastne stráca akýkoľvek zmysel na pôde Národnej rady, pretože všetky už spomínané akty Európskej únie by kľudne mohol prerokúvať zahraničný výbor.
Za týmto spôsobom navrhnutia uznesenia nevidím nič iné ako vôľu pána poslanca Blahu, člena výboru pre zahraničné veci, presadiť si svoj text a urobiť si okolo neho túto svoju piár propagandu. Nechcem konšpirovať, ale zároveň je mi známe, že prvotným motívom bolo dokonca obísť v tejto veci výbor pre európske záležitosti, kým sme sa my z opozície neozvali a nehovorili sme, teda že toto patrí do kompetencie výboru pre európske záležitosti.
Prosím vás, pán poslanec Blaha, prestaňte si z výboru pre zahraničné veci robiť svoju TV Slovan a rešpektujte kompetencie výboru pre európske záležitosti.
Vrátim sa ale ku textu samotnému, konkrétne začnem odôvodnením tohto uznesenia. Tak ako samotné znenie uznesenia, aj odôvodnenie je plné zavádzajúcich tvrdení a klamstiev, a ak ho Národná rada Slovenskej republiky príjme, urobí si len ďalšiu medzinárodnú hanbu, tak ako to bolo v prípade uznesenia, ktoré sme na výbore pre európske záležitosti na objednávku Roberta Fica prijali v decembri.
Toto uznesenie bolo vtedy poslané, citujem: „predsedovi Európskeho parlamentu a predsedovi Európskej komisie“, ktorí sú, mimochodom, obidvaja ženy. Text uznesenia vraj vznikol, citujem: „za výdatnej asistencie slovenských europoslancov z opozície, vyjadruje ničím nepodložené obavy európskych zákonodarcov o schopnosť vlády Slovenskej republiky bojovať proti korupcii a suverénne navrhovať úpravy Trestného zákona a poriadku.“
Pristavím sa pri tých slovách „vznik za výdatnej asistencie slovenských opozičných europoslancov“. Kolegyne, kolegovia, prosím vás, ak máte tú možnosť, vyhľadajte si predmetné uznesenie Európskeho parlamentu. Stačí, keď do Googlu napíšete: resolution EP anti-corruption Slovakia, a dokonca ho tam nájdete aj v slovenskom jazyku.
Na prvej strane máte predkladateľov autorstvo tohto textu. Za frakciu EPP napríklad Vladimír Bilčík, ktorého teda môžme považovať za člena opozície, avšak nie člena Progresívneho Slovenska, sú tam, samozrejme, aj ďalší členovia a členky tejto frakcie, následne sa jedná o pár členov a členiek frakcie sociálnych demokratov, z ktorých bolo... z ktorých boli SMER aj HLAS vylúčení, potom za liberálnu frakciu, o ktorej tak dlho rozprával pán poslanec Blaha, je tam Sofia in ’t Veld a Moritz Körner, ktorí sú obidvaja zároveň členmi špeciálneho výboru LIBE pre kontrolu právneho štátu, takže je asi normálne, že predkladajú takéto uznesenie.
Mohla by som takto pokračovať ďalej či už za zelených, alebo za ľavicu. Nevidím tam, žiaľ, teda, žiaľ, žiaľ, pre pána Blahu ani Hojsíka, ani Wiezika, ktorí sú europoslancami za Progresívne Slovensko. Nevidím tam ani Miriam Lexmann, ani Ivana Štefanca z KDH, hoci teda tu boli spomínaní. O akej výdatnej asistencii sa teda bavíme? Máte na to nejaké dôkazy, že tam bola nejaká asistencia, že snáď Hojsík a Wiezik presvedčili všetkých, myslím, 495 europoslancov a europoslankyne o tom, že na Slovensku sa niečo deje. Vôbec to nie je pravda, ale oni ich o tom presvedčili a všetci iba poslušne prikývli.
O tomto texte sa na pôde Európskeho parlamentu bavili v decembri v rozprave. Kto sa tam zastal vlády Roberta Fica, no, samozrejme, dve europoslankyne za SMER. Možno by som iba tak v rýchlosti spomenula pani europoslankyňu Roth Neveďalovú, ktorá označila opozíciu za čarodejnice, ktoré treba vyhnať, lebo to, tá debata sa, sa uskutočnila v deň svätej Lucie, veľmi zvláštna argumentácia, a ktorá zároveň povedala, že ak sa Európska prokuratúra o nás zaujíma, tak je to kvôli tomu, že sa nudí a že si vlastne hľadá kompetencie. Nuž.
Ďalej sa vlády Roberta Fica a týchto navrhovaných zmien zastali fašisti, či už teda Uhrík s Radačovským, nám veľmi dobre známi, alebo aj krajná pravica strana taktiež ju už tu pán Blaha spomínal Marine Le Pen alebo maďarský Fidesz (vyslovené: „fideš“, pozn. red.), ktovie asi prečo. (Reakcia z pléna.) Fidesz, kľudne.
Kto hlasoval za? Nuž celé demokratické spektrum. Aj už spomínaní sociálni demokrati, do ktorých kedysi patril SMER a asi chcel patriť HLAS.
Z Renew Europe, z liberálnej frakcie proti tomuto uzneseniu skutočne hlasovali Babišovci. Nuž nechcela som sa k tomuto vracať, ale aj toto spomenul pán Blaha. Asi máte oveľa viacej spoločného s Babišom ako my, hoci s ním sedíme vo frakcii. Možno aj preto vás pán Babiš, známy korupčník, podporil pred voľbami do NR SR počas moratória, kde sa teda vyhradil voči našej strane, hoci sme v jednej frakcii, a vyjadril teda jasnú podporu Robertovi Ficovi.
Pán Blaha tu tiež hovoril o expertoch, všetci tí, tí europoslanci a europoslankyne, ktorí teda hlasovali za toto uznesenie, sú vraj akýmisi pseudoexpertmi na slovenské právo. Nuž ja by som sa chcela pána Blahu, keby som mohla, ale nemôžem, opýtať, že či sú s pánom poslancom Kéry expertami na situáciu v Gaze, keďže taktiež predkladali, predkladajú na pôde tohto parlamentu uznesenie o situácii v tomto regióne.
Spomínali ste tiež situáciu v Poľsku, že prečo sa Európsky parlament k tomu nevyjadrí, čo sa tam momentálne deje, čo tam tá nová slniečkarska vláda nastoľuje. Nuž veď nech vaši traja europoslanci na pôde Európskeho parlamentu prídu s nejakým návrhom o tom, aby sa Európsky parlament vyjadril k situácii v Poľsku. Mimochodom, podľa vás Európska únia nemá kompetenciu, výlučnú kompetenciu, a preto sa nemôže vyjadrovať k situácii na Slovensku. Nuž má podľa vás výlučnú kompetenciu napríklad v oblasti zdravia? Nemá. A predsa Európsky parlament prijal tzv. uznesenie Matič o sexuálnych a reprodukčných právach. A len tak zo zaujímavosti sa pozrite, kto zaň hlasoval. Ja som si istá, že tam nájdete pár veľmi známych mien. Európsky parlament totiž má kompetenciu vyjadrovať sa k akejkoľvek situácii, k akémukoľvek bodu, k akejkoľvek téme, ktorá ho zaujme a ktorá sa aktuálne deje.
Budem pokračovať v tom odôvodnení uznesenia. Vraj uznesenie Európskeho parlamentu vyjadruje ničím nepodložené obavy európskych zákonodarcov o schopnosť vlády Slovenskej republiky bojovať proti korupcii a suverénne navrhovať úpravy Trestného zákona a poriadku.
Začnem od konca tejto vety. Povedzte mi, prosím, kde v texte Európsky parlament rozporuje, že na Slovensku máme demokraticky zvolenú vládu a že z tohto titulu má, samozrejme, vláda Slovenskej republiky právo prijímať úpravy v trestných kódexoch a že sa nejedná, kde je to tam napísané, že sa nejedná o kompetenciu členského štátu a že preto sa Európska únia stará. No v tom texte to jednoducho nenájdete.
O akých ničím nepodložených obavách európskych zákonodarcov hovoríte? Ničím nepodložené. Z textu je jasné, že Európsky parlament reaguje aj na kritiku zo strany Európskej komisie a aj na kritiku zo strany Európskej prokuratúry, ktoré po dôkladnej analýze toho prvotného návrhu tých navrhovaných zmien konštatovali, že navrhovaná úprava, jej forma, ale aj obsah môže byť v rozpore s právom EÚ. Obavy o to, či je vláda schopná, resp. či je to vôbec jej cieľom, sú absolútne opodstatnené. Ako sa vyjadrila aj Európska prokuratúra vo svojom liste z 18. decembra, navrhovaná novela zavádza amnestiu na kriminalitu a špeciálne na korupciu. Ako? Neprimeraným znižovaním trestov za ekonomickú a korupčnú činnosť, drakonickým skrátením premlčacích dôb a toto všetko má vplyv na to, ako sú na Slovensku chránené európske peniaze. Dostanem sa však k tomu.
Uznesenie Európskeho parlamentu teda nie je ničím iným než ďalším vyjadrením znepokojenia nad situáciou na Slovensku zo strany ďalšej európskej inštitúcie, konkrétne Európskeho parlamentu. Opakujem, po Európskej komisii a Európskej prokuratúre sa, prirodzene, vyjadril aj Európsky parlament.
Je to práve Robert Fico a jeho vláda, kto svojím návrhom znepokojili Európsku komisiu, EPPO a aj Európsky parlament. Navyše povedzte mi, ak tieto obavy neboli podložené, nuž prečo ste na ne reflektovali v pozmeňovacom návrhu spravodajcu poslanca Gašpara.
Budem pokračovať: „V uznesení Európskeho parlamentu sa navyše nachádzajú ideologické výčitky vo vzťahu k vnútropolitickej situácii na Slovensku vrátane komunikácie predsedu vlády s novinármi či študentmi, čo je až absurdné zneužitie právomoci Európskeho parlamentu.“
Nuž mohli by sme sa baviť o tom, aká ideológia je v tomto texte, v texte, na ktorom pracovali europoslanci a europoslankyne naprieč politickým spektrom, a teda neviem, ja osobne tú ideológiu neviem identifikovať. A áno, vyjadrili sa k vnútropolitickej situácii, tá však má dopady – a bolo to jasne identifikované – na ochranu finančných záujmov Európskej únie, ako aj na princípy právneho štátu.
Konkrétne sa navrhovateľom nepáči, že Európsky parlament kritizuje komunikáciu premiéra s novinármi či študentmi. Europoslanci a europoslankyne, volení zástupcovia občanov a občianok Európskej únie, samozrejme, vnímajú aj sa vyjadrujú k situáciám, ktoré ilustrujú náladu v spoločnosti, kde premiér krajiny útočí nielen na svojich politických oponentov, ale aj na ľudí volajúcich po diskusii, kde odmieta komunikovať s nezávislými médiami, a namiesto toho sa uchyľuje k dezinfoscéne. Veď toto všetko len dokresľuje tú celospoločenskú atmosféru a, samozrejme, aj tieto skutočnosti majú vzťah s právnym štátom a demokraciou. Veď práve útoky na novinárov, zraniteľné osoby a občiansku spoločnosť už u nás spôsobili toľko nenávisti a toľko zla. Európsky parlament nejak nezneužíva svoje právomoci, tak ako v stovkách rezolúcií rôznych témach z rôznych oblastí sa vyjadruje k aktuálnej situácii – a opakujem – má na to plné právo. Takisto ako naša Národná rada sa tu vyjadruje k rôznym situáciám na svete, tak takisto to robí aj Európsky parlament.
„Schválené znenie uznesenia je zavádzajúce, nevyvážené a obsahuje viacero manipulatívnych výrokov.“ – Kde? Povedzte mi, čo z toho, čo toto uznesenie obsahuje, je zavádzajúce, nevyvážené a manipulatívne. V skutočnosti je zavádzajúce, nevyvážené a manipulatívne toto vaše uznesenie, ale budem citovať uznesenie Európskeho parlamentu: „Slovensko v posledných rokoch zintenzívnilo svoje úsilie v boji proti veľkej korupcii a organizovanej trestnej činnosti, pričom niekoľko bývalých vysokopostavených úradníkov bolo obvinených a právoplatne odsúdených za trestné činy úplatkárstva alebo korupcie. Keďže Úrad špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý začal svoju činnosť 1. septembra 2004, a slovenská polícia zohrali dôležitú úlohu pri riešení prípadov korupcie a závažnej trestnej činnosti vrátane prípadov zneužívania finančných prostriedkov EÚ“ a tak ďalej. Toto je zavádzajúce, klamlivé, nevyvážené? Nemyslím. „Nová vláda na začiatku svojho funkčného obdobia rozhodla o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a znížení trestných sankcií za závažné trestné činy vrátane korupcie a trestných činov proti životnému prostrediu, a to novelizáciou Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní.“ Zavádza Európsky parlament? Je tam niečo nevyvážené? Klame? Nie. To sú fakty.
Pokračujem. „Využitie zrýchleného postupu znemožnilo zmysluplnú verejnú diskusiu a riadny demokratický proces. Keďže viac ako 20-tisíc v tej dobe občanov opakovane vyšlo do ulíc, aby protestovalo proti tomuto kontroverznému návrhu, keďže viac ako 100-tisíc občanov podpísalo dve petície proti návrhom vlády a skrátenému legislatívnemu konaniu...“ Opäť sa pýtam, zavádzajúce, klamlivé, jednostranné? Nie. Fakty.
Alebo že počas zrýchleného legislatívneho procesu slovenská vláda odmietla zohľadniť odborné analýzy a stanoviská občianskej spoločnosti a Komisie, to spravila až na poslednú chvíľu, v ktorých vyjadrili obavy v súvislosti s tým, ako by navrhované zmeny oslabili boj proti korupcii? No prepáčte mi, ja tam skutočne nič zavádzajúce nevidím.
Budem ale pokračovať v texte uznesenia, ktoré nám tu dnes predniesol pán Blaha: „Obsah uznesenia je účelovo a nespravodlivo namierený proti Slovenskej republike, čím poškodzuje medzinárodnú reputáciu a imidž Slovenska.“
Účelovo? Aký je účel? Poškodiť Slovensku? A to chce kto? Veď sa už nevyhovárajte na iných. Jediný, kto škodí Slovensku, je Robert Fico svojou vládou pomsty a tým, akým spôsobom sa rozhodol presadiť promafiánsky balík. A áno, on tým zároveň poškodzuje aj našu medzinárodnú reputáciu a imidž Slovenska. Dokážem to pár titulkami zo zahraničných správ a skúsim takou slovanskou angličtinou, ak mi dovolíte:
Populist Slovak lawmakers back a new law that abolishes end anti-graft prosecutor. – Populistickí slovenskí zákonodarcovia podporujú nový zákon, ktorý ruší protikorupčného prokurátora.
Slovak law change roils corruption, rape prosecutions. – Zmena slovenských zákonov podporuje, podnecuje korupciu, stíhanie znásilnení.
Robert Fico closes the Slovakia anti-corruption office despite EU warnings. – Robert Fico zatvára slovenský protikorupčný úrad napriek varovaniam Európskej únie.
Slovak protest Fico's plans to protect corruption. – Slovenský protest proti Ficovým plánom na ochranu korupcie.
Nuž, kto teda poškodzuje dobré a meno a imidž Slovenska v zahraničí? Ja si myslím, že odpoveď je jednoznačná.
Pokračujem odôvodnením uznesenia: „Okrem toho oblasť trestného práva a problematika právneho štátu v takom rozmere, v akom boli diskutované v Európskom parlamente, patria do výlučnej právomoci Slovenskej republiky.“ Dám teraz bokom, že o kompetenciách, či sú teda výlučné, spoločné alebo podporné, sa bavíme len v prípade prijímania legislatívnych textov. Uznesenie Európskeho parlamentu nie je legislatívny text, a teda opakujem, Európsky parlament sa môže vyjadriť k akejkoľvek situácii a téme. Nemusí to spadať do kompetencií, ktoré máme v rámci Európskej únie rozdelené. Rezolúcia, uznesenie, totiž nie je legislatívny text a ja chcem veriť, že pán poslanec Blaha ako skúsený politológ toto vie. Európsky parlament má teda plné právo vyjadrovať sa aj ohľadom trestného práva a právneho štátu na Slovensku.
Navyše Európsky parlament, ak sa vyjadruje k situácii na Slovensku, tak je to preto, že Európska únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane osôb patriacich k menšinám, ako je stanovené v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii.
Z čl. 49 Zmluvy o Európskej únii, ktorý stanovuje možnosť každého európskeho štátu požiadať o členstvo v Európskej únii, tiež vyplýva, že EÚ sa skladá zo štátov, ktoré sa slobodne a dobrovoľne zaviazali dodržiavať spoločné hodnoty uvedené v tomto čl. 2, a rešpektujú tieto, čo očividne vláda Roberta Fica nerobí, a zaväzujú sa ich podporovať, pričom právo EÚ je založené na základnom predpoklade, podľa ktorého každý členský štát zdieľa uvedené hodnoty so všetkými ostatnými členskými štátmi a uznáva, že tieto členské štáty s ním taktiež zdieľajú tieto rovnaké hodnoty. To je inak aj ten princíp loyal cooperation, o ktorom sme sa tu rozprávali.
Ďalej. Dodržiavanie hodnôt obsiahnutých v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii zo strany členského štátu je podmienkou pre uplatňovanie všetkých práv vyplývajúcich z uplatňovania zmlúv v tomto členskom štáte. Akékoľvek porušenie základných hodnôt Európskej únie vládami členských štátov nevyhnutne znamená útok na osobnú slobodu, politické a sociálne práva občanov, ako aj ich bohatstvo a blaho. Kto tu poškodzuje záujmy slovenských občanov? Odpoveď je jasná. Aj Slovensko sa totiž zaviazalo dodržiavať hodnoty zakotvené v čl. 2 Zmluvy o EÚ.
Vraciam sa k tej zásade lojálnej spolupráce podľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ. Táto ukladá Európskej únii, ale aj členským štátom povinnosť vzájomne si pomáhať pri vykonávaní záväzkov, ktorý vyplývajú zo zmlúv, a to pri plnom vzájomnom rešpektovaní. A členským štátom ukladá povinnosť, aby prijali všetky vhodné opatrenia, či už všeobecné, alebo osobitné, na zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv, alebo z aktov inštitúcií EÚ. A teda aj z toho už spomínaného čl. 2. Ak napriek tomu existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v čl. 2 Zmluvy o EÚ, členským štátom, tak, samozrejme, má Európska únia právo reagovať.
Zopakujem to, čo tu už hovorím asi dva mesiace, a verím, že páni poslanci a pani poslankyne vládnej koalície, ktorí sem poctivo chodia, to už vedia naspamäť, ak sa Európska únia o nás dnes zaujíma, tak nie preto, že nejakí zlí vlastizradcovia, opoziční europoslanci išli niekam žalovať. Veď nám už nenahovárajte, že sa dvom europoslancom podarilo presvedčiť Európsku komisiu, kde, mimochodom, sedí istý Maroš Ševčovič, že sa im podarilo presvedčiť, dokonca asi teda aj tej Európskej prokuratúre, vlastne oni spravili tú dôkladnú analýzu návrhu spomínanej novely, a že sa im zároveň podarilo presvedčiť všetkých tých europoslancov a europoslankyne, ktorí hlasovali za toto uznesenie. Veď ja neviem, ale to mi príde až trápne, prepáčte.
Ak sa Európska únia o nás zaujíma, tak, ešte raz, je to kvôli tomu, že ste tu prijímali novelu Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní bez akejkoľvek diskusie, vrátane diskusie s európskymi inštitúciami, pretože táto sa síce začala na konci novembra, pretože premiér Robert Fico skutočne s ministrom spravodlivosti a bohvieprečo aj s ministrom obrany, išli do Európskej komisie, aby jej predstavili návrh, mimochodom, návrh, ktorý nie je ten istý návrh, o ktorom sme sa potom začali v decembri baviť, čiže boli to oni, kto išiel do... na pôdu Európskej únie, zároveň potom prišlo niekoľko listov, v ktorých Európska komisia takisto ako Európska prokuratúra, vyjadrili svoje znepokojenie nad tým, že všetky tieto zmeny sa idú robiť v skrátenom legislatívnom procese, volali po tom, aby prebehla riadna diskusia, či už teda s nimi, alebo, samozrejme, aj riadne medzirezortné pripomienkové konanie na národnej pôde, nič z toho sa nedialo a všetky tieto zmeny, vami navrhované zmeny, promafiánsky balík pre „našich ľudí“ – teda našich v úvodzovkách –, lebo sú to vaši ľudia, ja ich nepoznám, tak všetky tieto navrhované zmeny mali byť v účinnosti od 1. 1. a Úrad špeciálnej prokuratúry zrušený od 15. 1.
Čiže to, že vy teraz diskutujete s Európskou komisiou, je veľmi dobré, to, že ten pozmeňovací návrh pána poslanca Gašpara reflektoval na niektoré, nie však na všetky, výhrady európskych inštitúcií, je taktiež dobré, avšak keby sa vám podarilo, keby sme my neobštruovali, keby sa vám podarilo tento váš balík presadiť vo vami plánovanom termíne, tak by ste s európskymi inštitúciami nediskutovali.
Ak aj teda niektoré, možno aj väčšina výčitiek Európskej únie, boli vyriešené pozmeňujúcim návrhom spravodajcu poslanca Gašpara, faktom ostáva, že či už tá forma novely, absencia diskusie, a prosím vás, ani vo faktických radšej ma nechcete presviedčať, že tu nejaká diskusia bola, bol tu monológ opozície, kde sme sa pýtali, kde sme kritizovali, kde sme sa snažili dovolať sa nejakých odpovedí na skutočne konštruktívnu kritiku, nič také sa nedialo, a teda aj tá forma, aj samotný obsah sú pre EÚ problémom.
Prečo ten obsah? No preto, že neprimerané znižovanie trestov za korupciu a premlčacie doby ohrozujú aj európske peniaze, a preto EÚ má právo konať napr. jedným, alebo aj viacerými z troch spôsobov. Je tu, samozrejme, infringement procedure... alebo proceedings, napr. pre porušenie čl. 325 zmlúv o fungovaní EÚ, dostanem sa k tomu, pretože mi už nevyjde čas, v rozprave týkajúcej sa nášho uznesenia, alebo tzv. conditionality mechanism, čo je vlastne mechanizmus podmienenosti právneho štátu, ktorý nadobudol účinnosť v januári 2021 a ktorý umožňuje európskym štátom prijať... teda Európskej únii prijať opatrenia v prípadoch porušenia zásad právneho štátu v európskych... v členských štátoch, ak je tam nejaký vplyv na riadne finančné hospodárenie s rozpočtom EÚ alebo finančnými záujmami EÚ a ďalej, samozrejme, Recovery and Resilience Facility Regulation, čo je vlastne plán obnovy. Takisto v rozprave budem citovať aj z neho a mohla by som takto pokračovať, že vlastne vlastne, ktoré všetky články by Európska komisia mohla zahrnúť do tzv. infringement procedures.
Ja by som ale chcela odcitovať čl. 325, pretože to, si myslím, že je skutočne článok, ktorý by mohla Európska komisia napriek vami navrhovanými zmenami v tom pozmeňovacom návrhu Tibora Gašpara, voči Slovensku použiť: „Únia a členské štáty zamedzia podvody a iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy EÚ prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto článkom, čo má pôsobiť odradzujúco, a tak, aby to poskytlo v členských štátoch, inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie účinnú ochranu.“
Čiže keď toto štát nerobí, no čo sa môže stať? Odporúčam vám prečítať si napr. rozsudok Súdneho dvora z 5. decembra 2017, M.A.S. a M.B. vo veci C-42/17 alebo rozsudok Taricco z roku 2015, to je C-105/14. Tak už viete, prečo sa Európska únia o nás zaujíma? Nie preto, že niekto žaluje, pretože vy, vláda Roberta Fica, a vy, koalícia, ohrozujete čerpanie EÚ peňazí. Vy, jedine vy týmto svojím balíkom.
Minulý týždeň zároveň vyšlo najavo aj to, že Európska komisia pozastavila v pláne obnovy hodnotenie tej štvrtej platby, nie platbu samotnú, aby sa toho niekto nechytil na zostrihané video, je to ale prvý varovný signál, jedná sa zhruba o 920 mil. eur, tam však nejde len o tento promafiánsky balík, ale aj o zvyšovanie dôchodkov a porušovanie výdavkových limitov, pretože Európska komisia má obavy z ohrozenia právneho štátu, ale aj udržateľnosti verejných financií. A Európska komisia jednoducho nechce platiť Slovensku miliardy, kým hrozí ich rozkrádanie a vláda neplní svoje záväzky.
Poukázala tiež na zvrátenie reforiem, za ktoré sme už peniaze z plánu obnovy dostali, a takisto žiada druhýkrát dovysvetlenia k tým opatreniam, ktoré sú predmetom tej štvrtej platby. Jedným z problémov je aj to, že zrušenie ÚŠP by spôsobilo veľké problémy, aj čo sa týka plánu obnovy, pretože je to práve ÚŠP, kto je zodpovedný za dohľad nad tým, ako budú peniaze z plánu obnovy míňané.
Skončím poslednými vetami odôvodnenia tohto uznesenia: „V tejto súvislosti by malo byť konanie Európskeho parlamentu odsúdené a Národná rada Slovenskej republiky by mala kategoricky odmietnuť, aby takýmto spôsobom bolo vstupované do vnútropolitického diania na Slovensku, ide o precedens, voči ktorému je povinná Národná rada Slovenskej republiky zaujať svoj politický postoj, aby sme predišli federalizačným snahám Európskeho parlamentu.“
No toto je vlastne úplne celé zlé a už na to ani nemám čas, aby som to rozobrala a neverím, že to písal niekto s politologickým vzdelaním, alebo teda aspoň, ak to aj písal, tak tomu určite neveril, pretože aké federalizačné snahy už len môže Európsky parlament vyjadriť v uznesení. To skutočne je veľmi zavádzajúce a klamlivé, ako aj zvyšok textu, takže by som poprosila kolegov a kolegyne, aby toto uznesenie, ktoré je klamlivé a zavádzajúce, odmietli.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.2.2024 18:40 - 18:42 hod.
Beáta JuríkJa by som sa tiež veľmi stručne chcela vrátiť k tomu, že ako sa toto bude dokazovať. Tak funguje to v tých jedenástich, možno ich je už teraz aj viac, členských štátoch, ktoré redefiníciu znásilnenia zaviedli a nemajú problém, resp. majú taký istý problém, ako to tu aj opisovala pani poslankyňa Kolíková, že áno, to dokazovanie je ťažké ako v mnohých iných trestných...
Ja by som sa tiež veľmi stručne chcela vrátiť k tomu, že ako sa toto bude dokazovať. Tak funguje to v tých jedenástich, možno ich je už teraz aj viac, členských štátoch, ktoré redefiníciu znásilnenia zaviedli a nemajú problém, resp. majú taký istý problém, ako to tu aj opisovala pani poslankyňa Kolíková, že áno, to dokazovanie je ťažké ako v mnohých iných trestných činoch. Čiže s týmto sa potýkajú a jednoducho sú k tomu školení, formovaní, majú rôzne tréningy, či už teda z oblasti rodovo podmieneného násilia, alebo vôbec rodovej rovnosti, a dokážu sa s tým vysporiadať. Tak ja nechcem podceňovať našich vyšetrovateľov, že by neboli toho schopní, skutočne. Nemajú teda, no majú rovnaké problémy teda ako pri iných trestných činoch s týmto dokazovaním, ale je tam aj ten benefit, že sa, naopak, zvýšil počet nahlásení. A to v tých štátoch je dokázané, že jednoducho to, čo predtým ženy nenahlasovali, alebo teda ženy, osoby, nenahlasovali, tak teraz nahlasujú aj vďaka tej redefinícii znásilnenia.
A keby som sa ešte mohla tak veľmi rýchlo vrátiť k tej hrozbe násilia. No ako dnes napríklad dokážete, že v manželskom vzťahu manžel vyžaduje od ženy sex bez jej súhlasu, keď si ho ona neželá, keď sa na to necíti, keď proste xy dôvodov je tam na to? A on si ten sex jednoducho vyžiada, spraví to pod hrozbou toho, že inak uvidí a budú ich počuť deti vo vedľajšej miestnosti. No ako sa to dnes, sú to hrozné činy a ja vidím, že aj reagujete na to, no skutočne aj dnes je ten problém s dokazovaním a nebude to o nič... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.2.2024 18:26 - 18:28 hod.
Beáta JuríkJa by som v prvom rade sa chcela vrátiť k jednému takému mýtusu, ktorý, alebo mylnej predstave, ktorý sa tu často šíri a síce, že ženy budú takúto novú právnu úpravu zneužívať, pretože klamú, vymýšľajú si, robili to, robili by to pre nejakú mediálnu pozornosť a podobne. Ja skutočne nepoznám ženu, ktorá by chcela nejakým spôsobom klamať v tejto veci, pretože to je skutočne niečo tak citlivé a rozhodne nechcete mať...
Ja by som v prvom rade sa chcela vrátiť k jednému takému mýtusu, ktorý, alebo mylnej predstave, ktorý sa tu často šíri a síce, že ženy budú takúto novú právnu úpravu zneužívať, pretože klamú, vymýšľajú si, robili to, robili by to pre nejakú mediálnu pozornosť a podobne. Ja skutočne nepoznám ženu, ktorá by chcela nejakým spôsobom klamať v tejto veci, pretože to je skutočne niečo tak citlivé a rozhodne nechcete mať na čele nálepku "znásilnená". To, to, akože tomuto netreba veriť.
A možno tak čiastočne odpoviem aj kolegyni Plevíkovej, aj keď budem, samozrejme, vo faktickej reagovať na predrečníčku pani poslankyňu Kolíkovú, ale ona to spomínala. Aj ja som to v rozprave spomínala, ale pani Plevíková sa tam vtedy bavila s pánom poslancom Jarjabkom, ako sa teda bude ten súhlas dokazovať.
No povedzte mi, ako sa doteraz dokazoval ten súhlas? Keď momentálna právna úprava hovorí o násilí alebo hrozbe násilia, ale v drvivej väčšine prípadov vy nemáte fyzické stopy po použití toho násilia? Ako sa to napríklad teraz dokazuje, že žena bola znásilnená len preto, že tam bola hrozba násilia? Ako dokážete hrozbu násilia? Navyše v trestnom práve už teraz máme iks trestných činov, ktoré sú dokazované inými než nejakými materiálnymi dôkazmi. Po znásilnení často skutočne nemáte fyzické stopy ani nič, čo by mohlo to, že je tam absencia súhlasu alebo, naopak, násilie a hrozba násilia, dokázať, čiže je skutočne na tých orgánoch potom na základe výpovedí, na základe, ja neviem, tam môžu byť použité iné dôkazy, esemesky, celkovo tá komunikácia a tak ďalej. Je to proste na nich dokázať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.2.2024 18:17 - 18:19 hod.
Beáta JuríkU pána poslanca Spišiaka, verím, že nás počúva v bufete, si veľmi cením spôsob, akým hovorí o svojich skúsenostiach a nedehonestuje ženy, ktoré zažili znásilnenie a ktoré, ktoré sa s tým zverili aj jemu alebo teda iným policajtom, tak ako to bolo v prípade druhého bývalého policajného prezidenta, ktorého sme tu mali možnosť si vypočuť pred pár dňami.
Ďakujem aj pánovi poslancovi...
U pána poslanca Spišiaka, verím, že nás počúva v bufete, si veľmi cením spôsob, akým hovorí o svojich skúsenostiach a nedehonestuje ženy, ktoré zažili znásilnenie a ktoré, ktoré sa s tým zverili aj jemu alebo teda iným policajtom, tak ako to bolo v prípade druhého bývalého policajného prezidenta, ktorého sme tu mali možnosť si vypočuť pred pár dňami.
Ďakujem aj pánovi poslancovi Krátkemu za to, akým spôsobom k tejto téme pristúpil a čo povedal.
Ja by som sa chcela vrátiť k tomu, že koľko je tu tých falošných obvinení podľa dát, ktoré máme z iných krajín, pretože u nás sa takéto dáta jednoducho nezbierajú a keby sa aj zbierali, tak je vlastne veľmi ťažké to odhadnúť, pretože nevieme ten celkový počet znásilnení, ale teda tých falošných obvinení je vraj len niečo okolo 4 % z celkového počtu obvinení, avšak koľko je vlastne tých znásilnených žien? To, to skutočne nikto nevie.
A ja vám môžem povedať, že po tom minulom týždni, keď ja sama som to povedala vo faktickej, že som teda bola preživšou takejto formy znásilnenia, sa mi ozvali nieže desiatky, ale skutočne stovky žien. Vrátane žien, ktoré boli výrazne po päťdesiatke a ktoré mi povedali, že sa im to stalo, že prvýkrát o tom vlastne niekomu píšu a ani nechápu, prečo mi to píšu, ale mali jednoducho tú potrebu, neobrátili sa, samozrejme, na políciu z už spomínaných dôvodov. Ale ja som si tak hovorila, že vždy som vedela, že ten počet je obrovský, ale netušila som, že, že je až tak obrovský. A keď som vtedy vo faktickej povedala, že ja sa s tým zverím, ale verím, že tu, teda myslím si, že tu nie som sama, tak ešte aj to bol, to bola pravda. A ešte aj ženy v tejto miestnosti si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie v rozprave 21.2.2024 18:05 - 18:10 hod.
Beáta JuríkVystúpenie v rozprave 21.2.2024 17:49 - 18:10 hod.
Beáta JuríkVážené kolegyne, kolegovia, ja začnem spomienkou, ktorú teda spomínala aj kolegyňa Plaváková. My sme redefiníciu znásilnenia v podobnom znení ako tú redefiníciu, o ktorej sa bavíme aj dnes, do parlamentu priniesli už v roku 2021 prostredníctvom nášho vtedy jediného poslanca Tomáša Valášeka. Navrhovali sme zmeniť túto definíciu tak, aby sa každá forma sexuálneho styku alebo iná sexuálna aktivita, ku...
Vážené kolegyne, kolegovia, ja začnem spomienkou, ktorú teda spomínala aj kolegyňa Plaváková. My sme redefiníciu znásilnenia v podobnom znení ako tú redefiníciu, o ktorej sa bavíme aj dnes, do parlamentu priniesli už v roku 2021 prostredníctvom nášho vtedy jediného poslanca Tomáša Valášeka. Navrhovali sme zmeniť túto definíciu tak, aby sa každá forma sexuálneho styku alebo iná sexuálna aktivita, ku ktorým došlo bez súhlasu zúčastnených osôb, považovali za znásilnenie. Taktiež sme navrhovali odlíšenie trestných sadzieb podľa situácie, tak ako aj dnes v diskutovanej úprave, presnejšie podľa spôsobu, akým bolo znásilnenie vykonané, či už teda sa jednalo o inú sexuálnu aktivitu, alebo penetráciu, a tiež podľa toho, či došlo k aktivite bez súhlasu, alebo bolo použité násilie či jeho hrozba. Zároveň sme navrhovali upraviť definíciu tak, aby brala do úvahy fakt, že preživšou osobou alebo obeťou znásilnenia nemusí byť len žena, ale akákoľvek iná osoba, a teda aj muž, pretože to doposiaľ náš Trestný zákon neobsahoval. Tiež sme navrhovali, že tým zjednotením, ku ktorému dochádza aj v úprave, ktorú navrhuje pani poslankyňa Kolíková, a síce zjednotením paragrafov 199 a 200 Trestného zákona by sa uvoľnil vlastne § 200, v ktorom sme navrhli doplniť novú skutkovú, samostatnú skutkovú podstatu prečin sexuálneho obťažovania.
Ako už spomínala kolegyňa Plaváková, vtedy o tom tu v pléne prebehla skutočne nechutná rozprava. Napríklad istý bývalý poslanec Mazurek sa pýtal, či bude potrebný súhlas notára alebo nejaký zmluvný vzťah. Bývalý poslanec a súčasný minister životného prostredia považoval za trápne, že by sme mali regulovať, či niekto dal, alebo nedal jasne najavo, že chce sex, a že nám už chýbajú len tie vložky zadarmo. Ďalší poslanec z radov fašistov, už si nespomeniem, žiaľ, na jeho meno, vtipkoval, že čo sa stane v prípade, že Slovák znásilní Bulharku, lebo vraj v Bulharsku sa súhlas vyjadruje inak ako na Slovensku a že by teda došlo k medzinárodnému znásilneniu. No neviem ako ináč, než nechutné sa dajú nazvať tieto slová. Za vtedy hlasovalo len päť poslancov a ja ich teda vymenujem, lebo si myslím, že si to zaslúžia, v dobrom zaslúžia. Boli to poslanci Benčík, Osuský, Miro Kollár, navrhovateľ Tomáš Valášek a Juraj Šeliga. Ostatní sa zdržali alebo hlasovali proti.
Dnes je rok 2024 a my namiesto toho, aby sme sa bavili o tom, ako pomôcť obetiam a preživším tohto ohavného typu násilia, sme tu pred týždňom zažili ešte horšiu a nechutnejšiu debatu ako vtedy, a to mi je nesmierne ľúto.
Vrátim sa ale k odôvodneniu tejto úpravy a teda aj k dôvodom, prečo Progresívne Slovensko, samozrejme, návrh pani poslankyne Kolíkovej a poslancov Krúpu a Dostála podporí. Trestný čin znásilnenia nemožno viac charakterizovať len použitím násilia alebo hrozby násilia znemožňujúcim prejaviť svoju vôľu či odpor proti takému konaniu. Takáto právna úprava, ktorá podmieňuje znásilnenie prítomnosťou určitej formy násilia alebo teda hrozby a v ktorej absentuje potreba súhlasu oboch osôb, nedostatočne chráni preživšie osoby. Nereflektuje totiž skutočnosť, že k väčšine znásilnení dochádza, tak ako to už spomínala aj pani kolegyňa Kolíková, bez použitia násilia, nakoľko vo veľa prípadoch preživšia osoba pozná osobu, ktorá sa na nej dopúšťa tohto trestného činu, aj preto nekladie žiadny odpor. Znásilnenia vyplývajú zo stereotypnej predstavy, že na ženu v parku vyskočí neznámy muž v nejakom kabáte a pomocou fyzickej sily ju donúti k pohlavnému styku napriek jej kriku. Takéto násilia sú, znásilnenia sú skutočne zriedkavé. V drvivej väčšine prípadov sa skutočne jedná o niekedy až tie najbližšie osoby vrátane napríklad manželov alebo teda partnerov.
Legislatíva v mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska však stále nepovažuje sex bez súhlasu za znásilnenie. Inak povedané, sexuálna aktivita je znásilnením len za podmienky, ak pri nej došlo k násiliu, teda ak bol použitý nátlak, fyzická sila, vyhrážky alebo ak sa preživšia osoba nemohla brániť. Táto zastaralá vízia viac nespĺňa medzinárodné a európske ľudskoprávne štandardy.
Aj preto v Európe možno momentálne pozorovať pozitívny trend v náraste počtu krajín, ktoré menia svoje právne definície znásilnenia a do svojich právnych systémov zahŕňajú aj prečin sexuálneho obťažovania, tak ako sme to navrhovali, tak to odporúča aj Istanbulský dohovor, o ktorom sme sa tu niekoľkokrát za posledné dva dni bavili. Jedenásť krajín, a síce Belgicko, Cyprus, Dánsko, Grécko, Írsko, Island, Luxembursko, Malta, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Švédsko, a najnovšie do istej miery aj Česká republika už pristúpilo k zmene legislatívy a definuje sex bez súhlasu ako znásilnenie. Aj tu by som chcela pripomenúť, že Slovenská republika bola jedným z prvých signatárov Istanbulského dohovoru, avšak v roku 2019, 2020 Národná rada Slovenskej republiky odmietla jeho ratifikáciu a jedným z hlavných argumentov, ktorý som spomínala aj včera v tej rozprave o domácom násilí, bol práve fakt, že vraj na Slovensku môžme potrebné zmeny zaviesť aj bez toho, že by sme ratifikovali Istanbulský dohovor. Tak aj táto navrhovaná zmena klubom SaS nám opäť dáva tú možnosť potvrdiť, že ak teda nechceme ratifikovať Istanbulský dohovor, tak môžme tieto potrebné zmeny zaviesť iným spôsobom.
Ja by som teraz zhrnula také hlavné argumenty podporujúce navrhovanú zmenu. Za prvé je potrebné zabezpečiť preživším a obetiam spravodlivosť a ochranu. Zo štatistiky kriminality v Slovenskej republike ministerstva vnútra vyplýva, že polícia Slovenskej republiky za rok 2020 evidovala 93 prípadov znásilnenia. Od roku 2015 sa číslo nahlásených prípadov pohybuje ročne medzi 80 až 100 prípadmi, avšak podľa zverejnených dát sa na Slovensku so sexuálnym násilím stretlo v priebehu svojho života približne 100-tisíc žien vo veku 18 - 70 rokov, čo predstavuje 4,9 %. Ženy najčastejšie zažívali nasledovné formy sexuálneho násilia: znásilnenie 38 %, pokus o znásilnenie 42 %, súhlas so sexom zo strachu, čo by nasledovalo, ak by žena nesúhlasila v 36 %, nútené dotyky na intímnych miestach 35 % a iné formy sexuálneho násilia 31 %, napríklad nútenie k pohlavnému styku, fyzické sexuálne obťažovanie alebo nevyžiadané sexuálne návrhy.
Všetky tieto čísla sú však v skutočnosti oveľa vyššie. Väčšina preživších znásilnenia sa s touto traumatizujúcou a bolestnou skúsenosťou nikomu nezverí. Hlavnými faktormi mlčania, a tie si myslím, že je obzvlášť v aktuálnom kontexte veľmi dôležité si zopakovať, je strach, či už teda strach z osoby, ktorá čin spáchala, alebo z reakcií ľudí a tiež spoločenská stigma. Preživšie osoby majú len veľmi malú dôveru v kompetentné orgány a také reči, ako sme tu počuli aj pred dvoma týždňami, im určite nepomáhajú alebo ich určite nemotivujú k tomu, aby tento ohavný čin nahlásili. Zároveň ich nádej dovolať sa spravodlivosti je aj kvôli súčasnej zastaralej legislatíve veľmi nízka, navyše sa stretávajú s rodovými stereotypmi, obviňovaním a nevhodným prístupom zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Je teda nevyhnutné, aby sa prijatá zmena zákona prejavila aj v konkrétnej aplikácii v praxi osobami a inštitúciami, ktoré prichádzajú do kontaktu s preživšími.
Druhým hlavným argumentom je nutnosť odstrániť rodovo podmienené násilie. Obsolétna právna úprava, rodové stereotypy a z nich vyplývajúce mýty o súhlase len podporujú a normalizujú existenciu sexuálneho, sexualizovaného a rodovo podmieneného násilia, vo veľkej časti prípadov aj znásilnenia a v tých najhorších prípadoch femicídy v našej spoločnosti. Znásilnenie totiž je formou rodovo podmieneného násilia, pretože je namierené voči konkrétnej osobe z dôvodu jej pohlavia, rodu, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia. Neprimerane teda postihuje osoby určitého pohlavia, najmä, no nie výlučne ženy.
Preživšie osoby nie sú páchateľom vybraté náhodne, ešte raz, nie je to u mužovi, ktorý skočí na ženu len tak v parku. Stávajú sa nimi následkom nerovných mocenských vzťahov, ktoré sú založené na rozdieloch medzi ženami a mužmi v sociálnom a spoločenskom postavení. Pri znásilnení sa totiž nejedná len o sexuálne uspokojenie páchateľa, ale hlavne o udržanie alebo upevnenie jeho dominantnej pozície, alebo o moci v tom vzťahu. Hoci sa znásilnenie najčastejšie deje práve v partnerských vzťahoch, rovnako môže byť aj páchateľom aj osoba v inom rodinnom či príbuzenskom vzťahu, na ktorom je preživšia osoba závislá alebo je s ním v tom nerovnom mocenskom postavení. Navrhovaná zmena definície znásilnenia, ktorá vychádza aj z pochopenia následkov týchto mocenských vzťahov medzi osobami, by teda napomohla v prevencii a k odstráneniu rodovo podmieneného násilia z našej spoločnosti.
Zároveň, a toto je tretí argument, je potrebné zabezpečiť ochranu ľudských práv preživších sexuálneho násilia a znásilnenia. Súčasná právna úprava, tak ako ju poznáme v Trestnom zákone, a ktorej sa, žiaľ, navrhovatelia novely Trestného zákona absolútne nevenovali a to napriek tomu, že redefiníciu znásilnenia mali pripravenú na stole, a keď sa odvolávali na to, že si tú novelu našli či už po bývalom ministrovi Karasovi, alebo po bývalej pani ministerke Kolíkovej, tak tá redefinícia tu bola. Bola pripravená, pretože prešla, tak ako to spomínala aj kolegyňa Plaváková, riadnym legislatívnym konaním, bola dokonca dvakrát, ak sa nemýlim, v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a teda sa na nej zhodli ministerstvá, odborná verejnosť aj verejnosť. Očividne však predkladatelia nepovažovali za dostatočne dôležité venovať sa aj tejto téme. Pritom medzinárodné a európske právo v oblasti teda ľudských práv požaduje, aby štáty podnikli opatrenia na prevenciu a ochranu žien a dievčat pred rodovo podmieneným násilím, aby vyšetrovali a trestali všetky činy tohto násilia a poskytovali preživším osobám odškodnenie. Toto tiež znamená, že opatrenia musia presahovať rámec jednotlivých prípadov a štáty by sa mali snažiť o zmenu zákonov, politík a praktík, ktoré sú príčinami alebo ktoré v spoločnosti ustaľujú prejavy sexuálneho násilia a sexualizovaného násilia.
Znásilnenie je konanie, ktorým osoba páchajúca tento trestný čin porušuje základné ľudské práva inej osoby, jej osobnú slobodu, autonómiu ľudskej vôle, dôstojnosť a rovnosť. Inak povedané, prípady znásilnenia spadajú v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva pod článok 3 Dohovoru, o ochrane ľudských práv a slobôd, teda absolútny zákaz mučenia, krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a tiež pod článok 8 dohovoru, rešpektovanie súkromného života. Európsky súd ľudských práv vo veľmi dôležitom rozhodnutí M. C. proti Bulharsku v roku 2003 stanovil, že absencia násilia neznamená súhlas.
Európsky súd ľudských práv bez toho, aby sa vyjadril k vine údajných páchateľov, rozhodol, že, citujem: „Akýkoľvek rigidný prístup k stíhaniu sexuálnych trestných činov, ako napríklad vyžadovanie dôkazu fyzického odporu za každých okolností, predstavuje riziko ponechania určitých typov znásilnenia nepotrestaných. A tým ohrozenia, tým je ohrozená účinná ochrana sexuálnej autonómie jednotlivca."
V ďalšom rozhodnutí E. B. proti Rumunsku z roku 2019 zas európsky súd ľudských práv skonštatoval, že štát porušil články 3 a 8 dohovoru, nakoľko sa orgány pri vyšetrovaní znásilnenia zamerali len na skutočnosť, že preživšia obeť nekládla odpor. V najnovšom rozhodnutí J. L. proti Taliansku z roku 2021 zas súd v Štrasburgu skonštatoval, že trestné stíhanie a tresty zohrávajú kľúčovú úlohu v inštitucionálnej reakcii na rodovo podmienené násilie a pri riešení rodovej nerovnosti. Dospel tiež k záveru, že, opäť citujem: „Je preto nevyhnutné, aby sa súdne orgány vyhýbali reprodukcii sexistických stereotypov v súdnych rozhodnutiach, minimalizovali násilie voči rodu a vystavovali ženy sekundárnej viktimizácii navodzovaním viny a používaním moralizujúceho jazyka, čo odrádza dôveru obetí v spravodlivosť."
Súčasná definícia vyplývajúca z textu nášho Trestného zákona však tieto európske štandardy, na ktoré sa taktiež predkladatelia spomínanej novely Trestného zákona odvolávali, nereflektuje tieto hodnoty, a preto je dôležité autonómiu a schopnosť slobodného rozhodovania sa pretaviť do kritéria súhlasu. A to je to, čo robí aj návrh pani poslankyne Kolíkovej.
Štvrtým dôvodom je, že jednoducho potrebujeme podmienenie sexuálnej aktivity dobrovoľnosťou, resp. súhlasom. Ako už bolo povedané, sexuálne, sexuálnu aktivitu proti vôli alebo znásilnenie rozhodne nemožno definovať prítomnosťou násilia alebo vyhrážok, tak ako to robí náš súčasný Trestný zákon.
Naopak, určujúca musí byť absencia súhlasu, a teda prejavenia slobodnej vôle podieľať sa na danej sexuálnej aktivite. Pri súčasnej úprave sa váha zodpovednosti a vina, či minimálne spoluvina kladie na plecia preživších osôb, zatiaľ čo osoby páchajúce násilie sú ospravedlňované a často dokonca vyviňované, pokiaľ nepoužili násilie. Toto platí najmä, ak sa preživšia osoba nebránila, ak nebola v stave brániť sa alebo akokoľvek inak vyjadriť svoj nesúhlas, napríklad ak bola pod vplyvom alkoholu alebo iných látok, alebo ak súhlasila s tým, že s páchateľom pôjde do nejakej miestnosti, do bytu alebo domov.
Táto právna úprava teda nie je v súlade s poznatkami o správaní preživších, ktoré čelia napadnutiu alebo nátlaku k sexuálnej aktivite. Je však na mieste, aby sa pozornosť zamerala práve na osoby, ktoré násilie páchajú, a nie na preživšie osoby. Aj preto máme za to, že predkladateľka a predkladatelia v navrhovanej úprave zohľadňujú práve súčasné poznatky o možných reakciách osôb pri sexuálnom násilí a znásilnení a smerujú tak k zvýšeniu ochrany pred týmito závažnými činmi.
Rozdiel medzi dobrovoľnou a nedobrovoľnou sexuálnou aktivitou je jednoduchší, ako sa na prvý pohľad zdá. Ak so sexuálnou aktivitou súhlasia všetky zúčastnené osoby, jedná sa o dobrovoľnú aktivitu so súhlasom. Súhlas však nesmie byť tacitný, mlčať alebo nevysloviť "nie", neznamená to isté, ako udeliť súhlas. A mnohí, aj tento víkend, sa pýtajú, ako to konkrétne má vyzerať, to prejavenie súhlasu. Nuž veľmi jednoducho. V zdravom a rešpektujúcom vzťahu sa dve osoby, ktoré sa podieľajú na akejkoľvek intímnej aktivite, jednoducho rozprávajú, komunikujú a v tom prípade obe osoby vedia, či s danou aktivitou alebo s danými aktivitami súhlasia. Nie je na tom nič zložité, stačí komunikovať. Súhlas podieľať sa na sexuálnom styku alebo inej aktivite by mal byť prejavený dobrovoľne, jasne, informovane a bez nátlaku. Zároveň by mal byť počas celej tej aktivity odvolateľný. To znamená, že ak osoba súhlasí s nejakou sexuálnou aktivitou, pokiaľ sa prechádza na iný typ sexuálnej aktivity, malo by sa o tom opäť komunikovať. Pretože to, že dá súhlas so začatím niečoho, neznamená, že aj naďalej súhlasí. Navrhovaná zmena definície bude mať aj za dôsledok alebo za dopad zvýšenie počtu nahlasovaných prípadov znásilnenia. Znásilnenia osôb, ktoré nedali dobrovoľný súhlas na sexuálnu aktivitu alebo sa z rôznych dôvodov nebránili, alebo mlčali.
Piatym a posledným argumentom je, že táto želaná zmena postoja k znásilneniu tiež bude mať, bude mať dopad na zmenu postoja spoločnosti ku sexuálnemu a sexualizovanému násiliu. Podľa online prieskumu, ktorý pre Amnesty International Slovensko vypracovala agentúra Focus, až 93 % ľudí na Slovensku považuje sex bez súhlasu za znásilnenie. Napriek tomu v našej spoločnosti pretrvávajú stereotypy, ktoré sex bez súhlasu ospravedlňujú alebo minimalizujú. Nová právna úprava takéhoto typu by predstavovala odstránenie spoločenskej stigmy, ktorá prenáša ťarchu viny na preživšie a obete a, naopak, ako som už spomínala, vyviňuje či ospravedlňuje osoby, ktoré tento typ násilia páchajú.
Zmenou definície znásilnenia a vytvorením nového trestného prečinu sexuálneho obťažovania, ku ktorému by sme sa možno mohli dostať v druhom čítaní už tým spomínaným uvoľnením § 200, nanešťastie nezabránime tomu, aby k tomuto násiliu dochádzalo, ale predstavuje to prvý a nutný krok k odstraňovaniu sexuálneho a rodovo podmieneného násilia z našej spoločnosti. Takáto úprava by spoločnosti vyslala jasný signál, že žiadne násilie a porušovanie ľudských práv nie je tolerované a tolerovateľné. Práve naopak, sloboda, dôstojnosť, osobná integrita a rešpekt by mali byť hodnotami, ktoré si v tejto spoločnosti vážime. Aj preto, ako som povedala na začiatku, Progresívne Slovensko tento návrh podporí.
A dúfam, že sa k tomu pridá aj koalícia, aj s ohľadom k tomu, aké debaty sme tu mali minulý týždeň.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.2.2024 17:21 - 17:23 hod.
Beáta JuríkMne je tak trochu ľúto, že to bola opäť len diskusia žien a že muži sa do nej nezapojili, a pritom... no, pán Krúpa, vidíte, ale, samozrejme, aj z koalície. A pritom rodovo podmienené násilie sa netýka len žien. Nie je to ženský problém, ženská téma. Toto je problém našej spoločnosti a myslím si, že aj kvôli tomu, že často teda aj tie osoby, ktoré o tomto probléme...
Mne je tak trochu ľúto, že to bola opäť len diskusia žien a že muži sa do nej nezapojili, a pritom... no, pán Krúpa, vidíte, ale, samozrejme, aj z koalície. A pritom rodovo podmienené násilie sa netýka len žien. Nie je to ženský problém, ženská téma. Toto je problém našej spoločnosti a myslím si, že aj kvôli tomu, že často teda aj tie osoby, ktoré o tomto probléme hovoria, sú len ženy a muži akosi nemajú záujem sa do toho nejakým spôsobom angažovať. Tak aj to prispieva k tomu, že ten problém sa nerieši a že ako som spomínala, tak rodovo podmienené násilie čerpá alebo teda profituje z veľkej miery latencie v našej spoločnosti. A teda ak sa niektorý z týchto zákonov dostane do druhého čítania, o čom síce pochybujem, ale tak nádej umiera posledná, tak by som bola veľmi rada, keby sa, keby sa do tej diskusie zapojili aj muži.
A ako spomínala aj pani poslankyňa Kolíková, tak máme skutočne ešte veľa práce na Slovensku s tým, aby sme aktualizovali ten právny rámec, ktorý je zastaralý, a vôbec, aby sme nastavili celkovo tú pomoc a podporu preživším osobám alebo obetiam. A my budeme skutočne usilovne predkladať rôzne návrhy zákonov a verím, že ich vždy nezmetiete zo stola iba s tým, že však to ide od PS-ka, od opozície. Niekedy skutočne meníme len jedno slovíčko v zákone a pomôže to stovkám, ak nie tisíckam obetí v tej danej situácii, aby sa domohli spravodlivosti. Tak skutočne vás poprosím, ak napríklad túto novelu ste odôvodňovali porušovaním ľudských práv, tak buďte aj tu skutočne zhovievaví k tým obetiam, pretože z odstránenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie v rozprave 21.2.2024 16:41 - 17:10 hod.
Beáta JuríkVážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som už včera vystúpila v rozprave k nášmu návrhu zákona, ktorý je teda veľmi podobný ako zákon z dielne kolegýň Turčanovej a Holečkovej, a preto sa v niektorých častiach budem aj opakovať, avšak je to hlavne preto, že sú natoľko dôležité, že považujem za nutné, aby tu tieto veci odzneli opäť. Zároveň by som chcela aj zopakovať, že toto nie je ideologicky...
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som už včera vystúpila v rozprave k nášmu návrhu zákona, ktorý je teda veľmi podobný ako zákon z dielne kolegýň Turčanovej a Holečkovej, a preto sa v niektorých častiach budem aj opakovať, avšak je to hlavne preto, že sú natoľko dôležité, že považujem za nutné, aby tu tieto veci odzneli opäť. Zároveň by som chcela aj zopakovať, že toto nie je ideologicky motivovaný návrh a ak téma rodovo podmieneného násilia akýmkoľvek spôsobom vzbudzuje u niektorých obavy, že sa tu ide presadzovať vraj nejaká gender ideológia a podobné veci, tak myslím si, že aj to, že Kresťanskodemokratické hnutie a Progresívne Slovensko predstavujú veľmi podobný návrh, a teda zmenu, úpravu, na ktorej sa viac-menej zhodujú konzervatívci a liberáli, tak to svedčí o tom, že to skutočne nie je ideologicky motivované, ale že sa jedná o reálnu pomoc v konkrétnych situáciách ženám, osobám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie a konkrétne jednu jeho formu, a síce domáce násilie.
Zároveň by som chcela pripomenúť, ako to tu už aj včera odznelo, že tento návrh sme rovnako ako KDH predložili už predtým, než sa v pléne otvorila tá veľmi nechutná rozprava ohľadom premlčacích dôb pri znásilnení, a nejedná sa teda, okrem toho, že to nie je ideologicky motivovaný návrh, ani o žiadne vytĺkanie politických bodov, ale skutočne o niečo, čo naša právna úprava, náš Trestný zákon potrebuje a môžeme to schváliť v podstate rýchlo, bez žiadnych komplikácií a nebude nás to stáť nič, práve naopak, ešte raz, pomôže to osobám, zväčša, no nie výlučne ženám, ktoré zažili alebo zažívajú domáce násilie.
Najskôr by som teda chcela zopakovať, akú fragmentáciu máme momentálne v Trestnom zákone a prečo je potrebné prijať samostatnú skutkovú podstatu, a teda zaradiť pojem domáce násilie do Trestného zákona. Domáce násilie je protiprávne konanie, ktoré z hľadiska vážnosti alebo závažnosti môže napĺňať skutkovú podstatu priestupku. Jedná sa najmä o priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ale aj priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Alebo taktiež trestného činu.
Z analýzy policajných a justičných administratívnych dát týkajúcich sa trestných činov partnerského a domáceho násilia, ktorú každoročne pripravuje koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách Inštitútu pre výskum práce a rodiny, vyplýva, že pri absencii samostatnej skutkovej podstaty domáceho násilia sa domáce násilie fragmentuje alebo teda rozdeľuje do niekoľkých vybraných trestných činov Trestného zákona, ktoré možno rozdeliť podľa foriem toho násilia. Napríklad čo sa týka fyzického násilia, tak je možné stíhať domáce násilie na základe paragrafov 155 až 157, to je ublíženie na zdraví, následne § 183 obmedzovanie osobnej slobody, § 144 úkladná vražda, § 145 vražda alebo § 147 zabitie.
Ďalšou formou domáceho násilia je napr. psychické násilie. To je možné v súčasnej podobe Trestného zákona stíhať na základe nasledujúcich paragrafov: § 360 nebezpečné vyhrážanie, § 360a nebezpečné prenasledovanie, § 189 vydieranie alebo § 194 porušovanie domovej slobody. Ďalej tu máme formu sexuálneho alebo sexualizovaného násilia a síce § 199, o ktorom ešte dnes večer budeme hovoriť, znásilnenie, ďalej § 200 sexuálne násilie alebo paragrafy 201 až 202 sexuálne zneužívanie.
Poslednou formou, ktorú vieme rozlíšiť na základe týchto dát, je ekonomické násilie. Tam je možnosť stíhať aspoň teda časť alebo individuálny čin v rámci domáceho násilia na základe paragrafov 188 lúpež, 212 krádež, 213 sprenevera, 221 podvod alebo 245 poškodzovanie cudzej veci. V Trestnom zákone tiež máme trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, § 208, ktorý je však v analýze vždy posudzovaný samostatne, keďže jeho skutková podstata zahŕňa skutky psychického, fyzického aj ekonomického násilia a nie je teda možné štatisticky nejakým spôsobom tento paragraf rozdeliť. A aj keď by sa mohlo zdať, že väčšina prípadov domáceho násilia môže byť stíhaná práve podľa tohto § 208, a teda týranie blízkej osoby a zverenej osoby, tento paragraf je v súčasnosti zločinom a v mnohých prípadoch nie je preukázaný tomu zodpovedajúci škodlivý následok protiprávneho konania, preto súčasná právna úprava nie je dostačujúca. Na jednej strane máme tu fragmantáciu (správne „fragmentáciu", pozn. redakcie), a teda posudzujeme skutky individuálne a nepozeráme sa na domáce násilie ako celok, v ktorom osoba zažíva rôzne formy násilia, na druhej strane ten § 208 vyžaduje skutočne veľmi silný škodlivý následok protiprávneho konania, a teda nie všetky prípady domáceho násilia je možné stíhať na základe tohto paragrafu.
Táto fregmentácia (správne „fragmentácia", pozn. redakcie) alebo teda rozdelenie spôsobuje, že skutky domáceho násilia sú posudzované väčšinou izolovane podľa už spomínaných paragrafov, prehliada sa opakujúci a stupňujúci sa charakter domáceho násilia a dochádza tiež k podceňovaniu škodlivých následkov tohto ohavného činu alebo činov.
Zároveň to prispieva k zvýšeniu rizika opakovanej viktimizácie ohrozených osôb a tiež ich odrádza od nahlasovania incidentov domáceho násilia, pretože často sa stretávajú s tým, že či už policajné zložky, alebo potom neskôr iné orgány činné v trestnom konaní jednoducho buď spochybňujú tie ich svedectvá, alebo úplne nevedia na základe akého paragrafu, alebo teda na základe akej skutkovej podstaty tento čin vyšetrovať. Toto všetko má za dôsledok vysokú mieru latencie k domácemu násiliu v našej spoločnosti a na základe výskumov sa odhaduje, že na Slovensku je táto latencia až vo výške nejakých 85 %.
Ďalej by som sa chcela venovať dopadom na obete a preživšie osoby domáceho násilia. Nakoľko domáce násilie je veľmi špecifický druh násilia, ku ktorému dochádza v rodinných a intímnych vzťahoch medzi najbližšími osobami, má toto násilie skutočne hlboké dopady na obete. Motívom osoby, ktorá pácha domáce násilie, je moc, vplyv a kontrola nad osobou, nad tou druhou osobou, ktorá je teda obeťou alebo preživšou, pričom obeť je vo väčšine prípadov vystavovaná hneď niekoľkým formám tohto násilia naraz a zas a znova. Čiže ten cyklus sa skutočne opakuje.
Domáce násilie je teda možno charakterizovať prítomnosťou nasledovných znakov: Opakovanie a dlhodobosť, resp. trvanie v čase, to znamená, že sa nejedná o jeden izolovaný čin, ale skutočne o cyklus, ktorý sa ešte raz, stupňuje a opakuje. Ďalším charakteristickým prvkom je to samotné stupňovanie, to znamená, že násilie nie je len jeden izolovaný čin, ktorý sa zastaví, ale, práve naopak, tým, že je tam ten cyklus, tak tie násilné akoby epizódy, periódy sa v dĺžke toho trvania stupňujú a z jednej facky sa stáva strčenie dolu schodami, následne väčšia bitka a napokon môže násilie, domáce násilie vyústiť až do tej najzávažnejšej formy rodovo podmieneného násilia, a síce do vraždy ženy alebo odborne nazývanej aj femicídy, čo je vlastne vražda ženy z dôvodu toho, že je žena.
Ďalším charakteristickým prvkom je mocenské postavenie páchateľa smerom k obeti s cieľom ovládnuť ju. Ako som už spomínala, motívom tej osoby, ktorá pácha násilie, je skutočne, za prvé, získať moc, potom si ju udržať, mať tiež vplyv a kontrolu nad tou druhou osobou a vlastne riadiť celý jej život tak, aby nebola schopná slobodného rozhodovania.
Posledným charakteristickým bodom je anonymita, teda fakt, že sa toto násilie deje zväčša za zatvorenými dverami, kde nie sú vo väčšine prípadov iní svedkovia ako len samotné deti, a tiež intimita toho rodinného alebo domáceho prostredia.
Ja by som chcela zopakovať možno tú moju skúsenosť, keď som pracovala ako právna poradkyňa v centre pre obete zažívajúce násilie a keď som si myslela možno to, čo si aj mnohí a mnohé tu dnes v pléne myslia, že aké je vlastne jednoduché, alebo že teda je najľahšie pre osobu, zväčša ženu zažívajúcu násilie, odísť z násilného vzťahu a že tým sa to násilie končí. Ja som si už vtedy uvedomovala, že je to, samozrejme, ťažké, najmä keď sú v tej rodine alebo v tom páre deti, ale že zároveň každá z nás alebo teda každá osoba by mala byť takéhoto rozhodnutia schopná a ak chce to násilie ukončiť, tak jednoducho opustí tú domácnosť a všetko je vybavené. Nuž takto to nefunguje a aj keď by sa to mohlo z teórie zdať veľmi ľahké, tak domáce násilie funguje ako začarovaný kruh, resp. hovoríme o cykle násilia a z praxe vidíme, že teda to nie je len že nie ľahké, ale vo veľa prípadoch doslova nemožné odísť z takéhoto cyklu.
Vysvetlím, ako ten cyklus funguje. Ten cyklus začína nárastom napätia, keď napr. dám veľmi konkrétne príklady, sa strhne hádka o tom, že či je polievka na stole dostatočne teplá, alebo dostatočne slaná. Následne vyústi tento, táto epizóda násilia do fázy výbuchu, kde príde napr. k facke alebo k inému fyzickému prejavu násilia. Potom ho vystrieda obdobie popierania a zľahčovania, a teda páchateľ sa svojej obeti ospravedlňuje a hovorí, že vlastne mal trebárs nervy alebo že prišiel unavený z práce, že to, čo sa stalo, tak je len jedným izolovaným činom a že viac sa to nezopakuje, a potom nasledujú tzv. medové týždne. Tieto fázy, ako som to spomínala aj včera, na seba nadväzujú, tvoria opakovanú slučku, jej intenzita sa zvyšuje, aj to násilie je čoraz výraznejšie a aj rytmus týchto epizód, ktoré sa opakujú, sa môže zrýchľovať. Aj preto osoby, ktoré žijú v takomto cykle násilia, ktoré sú obeťami násilia, žijú v dlhodobom strese a strachu, nevedia, kedy vlastne opäť nastane tá fáza, že ten páchateľ opäť vybuchne. A okrem fyzických zranení, ktoré sú takou tou viditeľnou formou násilia, samozrejme, môžu trpieť aj rôznymi úzkostnými, funkčnými a ďalšími poruchami, depresiami a dokonca posttraumatickou stresovou poruchou. Zároveň ten páchateľ v nich neustále udržiava ten pocit, že sú od neho závislé, že nemôžu odísť, že ho potrebujú, že to, čo sa deje, je do určitej miery aj ich vina a že viac sa to nebude opakovať. A práve aj kvôli tomuto často z násilného vzťahu neodídu.
Ďalej by som chcela zopakovať, aké sú dopady na deti, pretože to je vlastne aj jedna z vecí, kvôli ktorým sme my do nášho návrhu zakomponovali aj zvýšené tresty, pokiaľ sa jedná o násilie v prítomnosti detí, a to je možno teda aj to, čo nám čiastočne chýba v tom, v tom zákone od kolegýň navrhovateliek z Kresťanskodemokratického hnutia.
Ako som včera hovorila, tak pre deti je život v násilnej domácnosti alebo v násilnej rodine hneď dvojnásobne nebezpečný, pretože na jednej strane môžu byť tie deti samé obeťou násilia, či už teda fyzického, alebo niektorých iných foriem, a na strane druhej, samozrejme, to, že sú svedkami násilia, ktoré vykonáva, teda v drvivej väčšine prípadov otec na matke, tak samy ním trpia. A taktiež táto skúsenosť je veľmi traumatizujúca a má ďalšie dopady na ich vývoj, na ich vzťahy aj na ich zdravie.
A je treba povedať, že každé dieťa bez ohľadu na to, že či je obeťou toho prvého typu násilia a či je teda priamo obeťou aj nejakého fyzického alebo iného násilia, alebo či sa len násiliu prizerá, je dozaista obeťou násilia a u mnohých sa začína toto už pred narodením. A sú teraz výskumy, ktoré hovoria o tom, že deti vnímajú násilie, už keď sa deje na ich tehotnej matke. A podľa štúdie je skutočne dokázané, že u detí, ktoré sú svedkami násilia, sa prejavujú rovnaké citové, psychické a zdravotné problémy ako u týraných detí.
Taktiež by som pripomenula, že v prípade detí, ktoré sú teda priamymi alebo nepriamymi obeťami domáceho násilia, je približne pätnásťkrát taká veľká šanca, že sa stanú aj obeťami zneužívania, či už teda rodinnými príslušníkmi, alebo blízkymi osobami. Zároveň, a tu je možno ďalšia taká naša výtka voči návrhu kolegýň z KDH, čo sa týka tej obligatórnosti jednej z podmienok, a síce života v domácnosti, tak je potrebné pripomenúť, že ani separáciou rodičov alebo teda tých osôb, ktoré spolu zdieľajú domácnosť, násilie často nekončí. A preto tento prvok, hoci teda nazývame tento typ násilia domácim násilím, prvok života v domácnosti, v spoločnej domácnosti by nemal byť obsiahnutý v navrhovanej úprave.
Ja by som teraz možno v skratke iba zopakovala tých niekoľko rozhodnutí, nepôjdem do detailov, v ktorých európsky súd ľudských práv, ktorý nás, samozrejme, zaväzuje svojimi rozhodnutiami, pripomenul niekoľkonásobne, že ak štát neposkytuje dostatočnú ochranu a pomoc preživším aj domáceho násilia alebo ak nezaručí právny rámec, ktorý, ktorý toto dostatočne upravuje, tak porušuje článok 3 európskeho dohovoru, ktorý je teda zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, ale tiež princíp zákazu diskriminácie z článku 14 a ďalších článkov, ktoré sú obsiahnuté v dohovore. Jedná sa, vravím, nepôjdem tentokrát, lebo včera som, včera som ich tak detailnejšie rozobrala, nepôjdem do detailov, ale jedná sa o rozhodnutia Talpis proti Taliansku, Tuniková a ďalší proti Ruskej federácii alebo Aje proti Bulharsku.
Zároveň by som sa vrátila k tomu, že Európska komisia pripravila návrh smernice o prevencii a boji s rodovo podmieneným násilím. Na texte tejto smernice sa pred niekoľkými týždňami dohodli Európsky parlament s Radou a tento text, ktorý teda my budeme musieť implementovať, má za cieľ účinne bojovať proti násiliu na ženách a domácemu násiliu v celej Európe. My však máme za to, že Slovenská republika nemusí a nemala by čakať na to, kedy nám Európa, Európska únia určí deadline na implementáciu tejto smernice, ale niektoré zmeny môžme do nášho právneho systému zaviesť už teraz. Toto zavedenie novej skutkovej podstaty domáceho násilia je jednou z nich. Je to relatívne ľahká zmena, ako sme spomínali, nič nás nestojí, takže stačí, stačí ju len odhlasovať a skutočne pomôže obrovskému množstvu osôb aj mužov, ale prevažne žien, ktoré domáce násilie zažívajú.
Zároveň nás Európska únia už niekoľko rokov vyzýva k ratifikácii Istanbulského dohovoru. Patríme totiž medzi hŕstku, momentálne šesť štátov Európskej únie, ktoré doposiaľ tento dohovor neratifikovali a to napriek tomu, že samotná Európska únia ho ratifikovala v júni minulého roka. Aj preto Európska únia predstavila tento vlastný legislatívny rámec na prevenciu a boj s rodovo podmieneným násilím a rozhodla sa ísť cestou smernice, pretože chcela akýmsi spôsobom vykompenzovať to, že niektoré štáty odmietajú stále túto ratifikáciu z dôvodov, o ktorých sme sa teda rozprávali aj včera. Mimochodom, keď som sa stretla v jednej televíznej diskusii s pani štátnou tajomníčkou ministerstva vnútra Luciou Kurilovskou, tak mi povedala, že, teda tam povedala v diskusii, že z odborného hľadiska by určite podporila ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Takže ja som veľmi zvedavá, keby takýto návrh pristál tu na stole, že ako sa jej materská strana HLAS, keď vás tu vidím, kolegovia, kolegyne, k takejto ratifikácii postaví.
Tá navrhovaná smernica, ktorú som spomínala, je v podstate modernejšou verziou Istanbulského dohovoru, pretože ten istanbul už má niekoľko rokov a smernica obsahuje také dve základné časti, či už teda časť o trestnom práve, alebo druhá časť je vyslovene o pomoci a podpore obetí a preživších. Smernica kriminalizuje fyzické, psychické, ekonomické aj sexuálne násilie páchané na ženách v Európskej únii, či už teda offline, to je aj domáce násilie, o ktorom dnes hovoríme, ale aj online, pretože jej súčasťou sú aj opatrenia na zvýšenie a zjednodušenie nahlasovania trestných činov. Práve o tom nahlasovaní sme sa tu niekoľkokrát bavili veľmi nevhodným spôsobom. Ale práve táto smernica nám dáva návod na to, ako zvýšiť počet nahlasovaní. A naschvál teda, aby som nepoužila slovo motivovať ženy k nahlasovaniu.
Členské štáty tiež budú povinné zriadiť linky pomoci a krízové centrá pre obete domáceho násilia. Samozrejme, že aj linku pomoci, aj krízové centrá už na Slovensku máme, avšak tieto sú nie vždy dostupné, pretože nemajú dostatočný počet miest a hlavne sú veľmi finančne poddimenzované. Takže aj na základe tejto smernice budú musieť štáty skutočne zaviesť nejakú úpravu, ktorá zaručí týmto organizáciám alebo centrám pomoci dostatočné financie na ich fungovanie. Za veľký zápor tejto smernice, to trochu odbočím, však považujem fakt, že časť štátov vrátane Slovenska sa postavila proti spoločnej definícii znásilnenia na základe absencie súhlasu, a teda tento text, na ktorom sa dohodli Európsky parlament s Radou, túto redefiníciu znásilnenia neobsahuje. Väčšina tak urobila, na rozdiel od Slovenska, pretože Slovensko to urobilo z úplne iných dôvodov, avšak také Francúzsko alebo Nemecko to urobilo kvôli tomu, že podľa nich Komisia vo svojom návrhu použila nesprávny právny základ. Každopádne, táto legislatíva z pera Európskej únie je aj pre Slovensko krokom vpred, ktorý pomôže ženám a ďalším osobám zažívajúce násilie aj u nás na Slovensku. Avšak opakujem, my na ňu skutočne nemusíme čakať, skutočne nemusíme opäť raz, tak ako sme čakali napríklad pri smernici o obetiach trestných činov, čakať na to, kedy nám opäť Európska únia takto predloží na stôl právny rámec na pomoc týmto obetiam. My skutočne môžme konať už dnes.
Zároveň organizácie, ktoré sa dlhodobo venujú pomoci osobám zažívajúcim rodovo podmienené násilie, a hlavne teda aj domáce násilie, a často suplujú štát, pretože štát jednoducho, pre štát to nikdy nebola priorita, upozorňujú na ďalšie problémy, ktoré, ktoré počas svojej praxe a počas tejto pomoci limitujú akoby ich, ich možnosti pomoci. Napríklad problém rodovo podmieneného násilia nie je riešený medzirezortne alebo teda medzisektorovo a spadá zväčša veľmi izolovane pod rôzne ministerstvá. Zároveň neexistuje systémové, a to som už aj spomínala, systémové a garantované financovanie pomoci a podpory obetiam a preživším v rámci štátneho rozpočtu. Neustále sa spoliehame len na dotačné schémy alebo, samozrejme, európske fondy. Tiež nezbierame, a tým pádom ani nedisponujeme dostatočnými a v podstate primeranými dátami o domácom násilí a ďalších formách rodovo podmieneného násilia. A toto všetko je len dôsledkom toho, že prevencia a boj s rodovo podmieneným násilím nikdy neboli priority žiadnej vlády. Hoci teda v programových vyhláseniach či už troch vlád Roberta Fica, aj tej dnešnej štvrtej sa takáto priorita spomína, nikdy sa jej skutočne nevenovali. A to, v akom zlom stave máme momentálne celý ten systém pomoci obetiam a preživším domáceho násilia, ale aj iných foriem rodovo podmieneného násilia, je len dôkazom toho, že to nikdy nebolo prioritou.
My preto máme za to, že by sme v prvom rade mali vytvoriť jednotný legislatívny rámec na prevenciu a boj s rodovo podmieneným násilím, aj teda s touto jednou z foriem domácim násilím, nastaviť dostatočné a systémové financovanie podporných služieb. Asi nie tak, že zoberieme organizáciám, ktoré chránia a podporujú ľudské práva, a presunieme to jednorazovo vraj na pomoc obetiam a preživším, ale skutočne je potrebné nastaviť niečo, čo bude fungovať dlhodobo, systémovo a komplexne. A zároveň by sme sa teda mohli pozrieť aj na to, čo už tu máme aj z predchádzajúcich pripravovaných reforiem, ktoré, ktoré prešli riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, ale aj so všetkých tých vízií, projektov a ďalších pripravených materiálov. Máme tu akčné plány, ktoré obsahujú skutočne veľa podnetov, ktoré by mohli pomôcť v tejto oblasti, avšak nikdy nie sú skutočne implementované. Zároveň aj v týchto akčných plánoch a v ďalších dokumentoch dlhodobo odborníci a odborníčky volajú po aktualizácii legislatívy, ktorá je zastaralá a ktorá znemožňuje adekvátnu právnu odpoveď na násilie vrátane domáceho násilia. A v týchto dokumentoch nájdete tiež aj túto, tento apel na to, aby sme do Trestného zákona zaviedli aj samostatnú skutkovú podstatu, a síce domáce násilie. To je to, čo predkladáme či už teda my v Progresívnom Slovensku, alebo aj kolegyne z KDH.
Slovenský právny poriadok, ako som už spomínala, neponúka primeranú odpoveď na domáce násilie, nepozná trestnoprávnu definíciu domáceho násilia. Tento pojem je zahrnutý iba v zákone o obetiach a nepozná ani samotný pojem násilie. Navrhovaná úprava či už teda od nás, alebo z dielne KDH preto ponúka efektívny nástroj na postihovanie páchateľov domáceho násilia, ktorého dôsledkom alebo teda ktorý nám pomôže aj zvýšiť dôveru obetí a preživších v právny systém a ich ochranu a prispeje k zvýšeniu oznamovania domáceho násilia.
A tak ako som hovorila aj včera, ja by som skutočne chcela veriť, že aspoň pri týchto zákonoch odhodíme tieto politické farby tričiek a zameriame sa skutočne na to, obzvlášť v tejto situácii, ktorá tu nastala po novele, po diskusii vraj o novele Trestného zákona, a rozhodneme sa skutočne pomôcť obetiam a preživším, pretože nemôžu čakať dva roky, tak ako to povedal pán štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Gašpar, na nejakú komplexnejšiu novelizáciu trestných kódexov. Ja si myslím, že môžme konať hneď a taktiež nemusíme čakať ani na tú smernicu. Máme to v rukách ani tak nie my z opozície, lebo verím, že vzájomne tie naše návrhy podporíme, ale máte to v rukách hlavne vy, koalícia. Takže ešte raz by som vás chcela aj z tohto miesta poprosiť o podporu týchto zákonov.
Ďakujem.