Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som už včera vystúpila v rozprave k nášmu návrhu zákona, ktorý je teda veľmi podobný ako zákon z dielne kolegýň Turčanovej a Holečkovej, a preto sa v niektorých častiach budem aj opakovať, avšak je to hlavne preto, že sú natoľko dôležité, že považujem za nutné, aby tu tieto veci odzneli opäť. Zároveň by som chcela aj zopakovať, že toto nie je ideologicky...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som už včera vystúpila v rozprave k nášmu návrhu zákona, ktorý je teda veľmi podobný ako zákon z dielne kolegýň Turčanovej a Holečkovej, a preto sa v niektorých častiach budem aj opakovať, avšak je to hlavne preto, že sú natoľko dôležité, že považujem za nutné, aby tu tieto veci odzneli opäť. Zároveň by som chcela aj zopakovať, že toto nie je ideologicky motivovaný návrh a ak téma rodovo podmieneného násilia akýmkoľvek spôsobom vzbudzuje u niektorých obavy, že sa tu ide presadzovať vraj nejaká gender ideológia a podobné veci, tak myslím si, že aj to, že Kresťanskodemokratické hnutie a Progresívne Slovensko predstavujú veľmi podobný návrh, a teda zmenu, úpravu, na ktorej sa viac-menej zhodujú konzervatívci a liberáli, tak to svedčí o tom, že to skutočne nie je ideologicky motivované, ale že sa jedná o reálnu pomoc v konkrétnych situáciách ženám, osobám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie a konkrétne jednu jeho formu, a síce domáce násilie.
Zároveň by som chcela pripomenúť, ako to tu už aj včera odznelo, že tento návrh sme rovnako ako KDH predložili už predtým, než sa v pléne otvorila tá veľmi nechutná rozprava ohľadom premlčacích dôb pri znásilnení, a nejedná sa teda, okrem toho, že to nie je ideologicky motivovaný návrh, ani o žiadne vytĺkanie politických bodov, ale skutočne o niečo, čo naša právna úprava, náš Trestný zákon potrebuje a môžeme to schváliť v podstate rýchlo, bez žiadnych komplikácií a nebude nás to stáť nič, práve naopak, ešte raz, pomôže to osobám, zväčša, no nie výlučne ženám, ktoré zažili alebo zažívajú domáce násilie.
Najskôr by som teda chcela zopakovať, akú fragmentáciu máme momentálne v Trestnom zákone a prečo je potrebné prijať samostatnú skutkovú podstatu, a teda zaradiť pojem domáce násilie do Trestného zákona. Domáce násilie je protiprávne konanie, ktoré z hľadiska vážnosti alebo závažnosti môže napĺňať skutkovú podstatu priestupku. Jedná sa najmä o priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ale aj priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Alebo taktiež trestného činu.
Z analýzy policajných a justičných administratívnych dát týkajúcich sa trestných činov partnerského a domáceho násilia, ktorú každoročne pripravuje koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách Inštitútu pre výskum práce a rodiny, vyplýva, že pri absencii samostatnej skutkovej podstaty domáceho násilia sa domáce násilie fragmentuje alebo teda rozdeľuje do niekoľkých vybraných trestných činov Trestného zákona, ktoré možno rozdeliť podľa foriem toho násilia. Napríklad čo sa týka fyzického násilia, tak je možné stíhať domáce násilie na základe paragrafov 155 až 157, to je ublíženie na zdraví, následne § 183 obmedzovanie osobnej slobody, § 144 úkladná vražda, § 145 vražda alebo § 147 zabitie.
Ďalšou formou domáceho násilia je napr. psychické násilie. To je možné v súčasnej podobe Trestného zákona stíhať na základe nasledujúcich paragrafov: § 360 nebezpečné vyhrážanie, § 360a nebezpečné prenasledovanie, § 189 vydieranie alebo § 194 porušovanie domovej slobody. Ďalej tu máme formu sexuálneho alebo sexualizovaného násilia a síce § 199, o ktorom ešte dnes večer budeme hovoriť, znásilnenie, ďalej § 200 sexuálne násilie alebo paragrafy 201 až 202 sexuálne zneužívanie.
Poslednou formou, ktorú vieme rozlíšiť na základe týchto dát, je ekonomické násilie. Tam je možnosť stíhať aspoň teda časť alebo individuálny čin v rámci domáceho násilia na základe paragrafov 188 lúpež, 212 krádež, 213 sprenevera, 221 podvod alebo 245 poškodzovanie cudzej veci. V Trestnom zákone tiež máme trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, § 208, ktorý je však v analýze vždy posudzovaný samostatne, keďže jeho skutková podstata zahŕňa skutky psychického, fyzického aj ekonomického násilia a nie je teda možné štatisticky nejakým spôsobom tento paragraf rozdeliť. A aj keď by sa mohlo zdať, že väčšina prípadov domáceho násilia môže byť stíhaná práve podľa tohto § 208, a teda týranie blízkej osoby a zverenej osoby, tento paragraf je v súčasnosti zločinom a v mnohých prípadoch nie je preukázaný tomu zodpovedajúci škodlivý následok protiprávneho konania, preto súčasná právna úprava nie je dostačujúca. Na jednej strane máme tu fragmantáciu (správne „fragmentáciu", pozn. redakcie), a teda posudzujeme skutky individuálne a nepozeráme sa na domáce násilie ako celok, v ktorom osoba zažíva rôzne formy násilia, na druhej strane ten § 208 vyžaduje skutočne veľmi silný škodlivý následok protiprávneho konania, a teda nie všetky prípady domáceho násilia je možné stíhať na základe tohto paragrafu.
Táto fregmentácia (správne „fragmentácia", pozn. redakcie) alebo teda rozdelenie spôsobuje, že skutky domáceho násilia sú posudzované väčšinou izolovane podľa už spomínaných paragrafov, prehliada sa opakujúci a stupňujúci sa charakter domáceho násilia a dochádza tiež k podceňovaniu škodlivých následkov tohto ohavného činu alebo činov.
Zároveň to prispieva k zvýšeniu rizika opakovanej viktimizácie ohrozených osôb a tiež ich odrádza od nahlasovania incidentov domáceho násilia, pretože často sa stretávajú s tým, že či už policajné zložky, alebo potom neskôr iné orgány činné v trestnom konaní jednoducho buď spochybňujú tie ich svedectvá, alebo úplne nevedia na základe akého paragrafu, alebo teda na základe akej skutkovej podstaty tento čin vyšetrovať. Toto všetko má za dôsledok vysokú mieru latencie k domácemu násiliu v našej spoločnosti a na základe výskumov sa odhaduje, že na Slovensku je táto latencia až vo výške nejakých 85 %.
Ďalej by som sa chcela venovať dopadom na obete a preživšie osoby domáceho násilia. Nakoľko domáce násilie je veľmi špecifický druh násilia, ku ktorému dochádza v rodinných a intímnych vzťahoch medzi najbližšími osobami, má toto násilie skutočne hlboké dopady na obete. Motívom osoby, ktorá pácha domáce násilie, je moc, vplyv a kontrola nad osobou, nad tou druhou osobou, ktorá je teda obeťou alebo preživšou, pričom obeť je vo väčšine prípadov vystavovaná hneď niekoľkým formám tohto násilia naraz a zas a znova. Čiže ten cyklus sa skutočne opakuje.
Domáce násilie je teda možno charakterizovať prítomnosťou nasledovných znakov: Opakovanie a dlhodobosť, resp. trvanie v čase, to znamená, že sa nejedná o jeden izolovaný čin, ale skutočne o cyklus, ktorý sa ešte raz, stupňuje a opakuje. Ďalším charakteristickým prvkom je to samotné stupňovanie, to znamená, že násilie nie je len jeden izolovaný čin, ktorý sa zastaví, ale, práve naopak, tým, že je tam ten cyklus, tak tie násilné akoby epizódy, periódy sa v dĺžke toho trvania stupňujú a z jednej facky sa stáva strčenie dolu schodami, následne väčšia bitka a napokon môže násilie, domáce násilie vyústiť až do tej najzávažnejšej formy rodovo podmieneného násilia, a síce do vraždy ženy alebo odborne nazývanej aj femicídy, čo je vlastne vražda ženy z dôvodu toho, že je žena.
Ďalším charakteristickým prvkom je mocenské postavenie páchateľa smerom k obeti s cieľom ovládnuť ju. Ako som už spomínala, motívom tej osoby, ktorá pácha násilie, je skutočne, za prvé, získať moc, potom si ju udržať, mať tiež vplyv a kontrolu nad tou druhou osobou a vlastne riadiť celý jej život tak, aby nebola schopná slobodného rozhodovania.
Posledným charakteristickým bodom je anonymita, teda fakt, že sa toto násilie deje zväčša za zatvorenými dverami, kde nie sú vo väčšine prípadov iní svedkovia ako len samotné deti, a tiež intimita toho rodinného alebo domáceho prostredia.
Ja by som chcela zopakovať možno tú moju skúsenosť, keď som pracovala ako právna poradkyňa v centre pre obete zažívajúce násilie a keď som si myslela možno to, čo si aj mnohí a mnohé tu dnes v pléne myslia, že aké je vlastne jednoduché, alebo že teda je najľahšie pre osobu, zväčša ženu zažívajúcu násilie, odísť z násilného vzťahu a že tým sa to násilie končí. Ja som si už vtedy uvedomovala, že je to, samozrejme, ťažké, najmä keď sú v tej rodine alebo v tom páre deti, ale že zároveň každá z nás alebo teda každá osoba by mala byť takéhoto rozhodnutia schopná a ak chce to násilie ukončiť, tak jednoducho opustí tú domácnosť a všetko je vybavené. Nuž takto to nefunguje a aj keď by sa to mohlo z teórie zdať veľmi ľahké, tak domáce násilie funguje ako začarovaný kruh, resp. hovoríme o cykle násilia a z praxe vidíme, že teda to nie je len že nie ľahké, ale vo veľa prípadoch doslova nemožné odísť z takéhoto cyklu.
Vysvetlím, ako ten cyklus funguje. Ten cyklus začína nárastom napätia, keď napr. dám veľmi konkrétne príklady, sa strhne hádka o tom, že či je polievka na stole dostatočne teplá, alebo dostatočne slaná. Následne vyústi tento, táto epizóda násilia do fázy výbuchu, kde príde napr. k facke alebo k inému fyzickému prejavu násilia. Potom ho vystrieda obdobie popierania a zľahčovania, a teda páchateľ sa svojej obeti ospravedlňuje a hovorí, že vlastne mal trebárs nervy alebo že prišiel unavený z práce, že to, čo sa stalo, tak je len jedným izolovaným činom a že viac sa to nezopakuje, a potom nasledujú tzv. medové týždne. Tieto fázy, ako som to spomínala aj včera, na seba nadväzujú, tvoria opakovanú slučku, jej intenzita sa zvyšuje, aj to násilie je čoraz výraznejšie a aj rytmus týchto epizód, ktoré sa opakujú, sa môže zrýchľovať. Aj preto osoby, ktoré žijú v takomto cykle násilia, ktoré sú obeťami násilia, žijú v dlhodobom strese a strachu, nevedia, kedy vlastne opäť nastane tá fáza, že ten páchateľ opäť vybuchne. A okrem fyzických zranení, ktoré sú takou tou viditeľnou formou násilia, samozrejme, môžu trpieť aj rôznymi úzkostnými, funkčnými a ďalšími poruchami, depresiami a dokonca posttraumatickou stresovou poruchou. Zároveň ten páchateľ v nich neustále udržiava ten pocit, že sú od neho závislé, že nemôžu odísť, že ho potrebujú, že to, čo sa deje, je do určitej miery aj ich vina a že viac sa to nebude opakovať. A práve aj kvôli tomuto často z násilného vzťahu neodídu.
Ďalej by som chcela zopakovať, aké sú dopady na deti, pretože to je vlastne aj jedna z vecí, kvôli ktorým sme my do nášho návrhu zakomponovali aj zvýšené tresty, pokiaľ sa jedná o násilie v prítomnosti detí, a to je možno teda aj to, čo nám čiastočne chýba v tom, v tom zákone od kolegýň navrhovateliek z Kresťanskodemokratického hnutia.
Ako som včera hovorila, tak pre deti je život v násilnej domácnosti alebo v násilnej rodine hneď dvojnásobne nebezpečný, pretože na jednej strane môžu byť tie deti samé obeťou násilia, či už teda fyzického, alebo niektorých iných foriem, a na strane druhej, samozrejme, to, že sú svedkami násilia, ktoré vykonáva, teda v drvivej väčšine prípadov otec na matke, tak samy ním trpia. A taktiež táto skúsenosť je veľmi traumatizujúca a má ďalšie dopady na ich vývoj, na ich vzťahy aj na ich zdravie.
A je treba povedať, že každé dieťa bez ohľadu na to, že či je obeťou toho prvého typu násilia a či je teda priamo obeťou aj nejakého fyzického alebo iného násilia, alebo či sa len násiliu prizerá, je dozaista obeťou násilia a u mnohých sa začína toto už pred narodením. A sú teraz výskumy, ktoré hovoria o tom, že deti vnímajú násilie, už keď sa deje na ich tehotnej matke. A podľa štúdie je skutočne dokázané, že u detí, ktoré sú svedkami násilia, sa prejavujú rovnaké citové, psychické a zdravotné problémy ako u týraných detí.
Taktiež by som pripomenula, že v prípade detí, ktoré sú teda priamymi alebo nepriamymi obeťami domáceho násilia, je približne pätnásťkrát taká veľká šanca, že sa stanú aj obeťami zneužívania, či už teda rodinnými príslušníkmi, alebo blízkymi osobami. Zároveň, a tu je možno ďalšia taká naša výtka voči návrhu kolegýň z KDH, čo sa týka tej obligatórnosti jednej z podmienok, a síce života v domácnosti, tak je potrebné pripomenúť, že ani separáciou rodičov alebo teda tých osôb, ktoré spolu zdieľajú domácnosť, násilie často nekončí. A preto tento prvok, hoci teda nazývame tento typ násilia domácim násilím, prvok života v domácnosti, v spoločnej domácnosti by nemal byť obsiahnutý v navrhovanej úprave.
Ja by som teraz možno v skratke iba zopakovala tých niekoľko rozhodnutí, nepôjdem do detailov, v ktorých európsky súd ľudských práv, ktorý nás, samozrejme, zaväzuje svojimi rozhodnutiami, pripomenul niekoľkonásobne, že ak štát neposkytuje dostatočnú ochranu a pomoc preživším aj domáceho násilia alebo ak nezaručí právny rámec, ktorý, ktorý toto dostatočne upravuje, tak porušuje článok 3 európskeho dohovoru, ktorý je teda zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, ale tiež princíp zákazu diskriminácie z článku 14 a ďalších článkov, ktoré sú obsiahnuté v dohovore. Jedná sa, vravím, nepôjdem tentokrát, lebo včera som, včera som ich tak detailnejšie rozobrala, nepôjdem do detailov, ale jedná sa o rozhodnutia Talpis proti Taliansku, Tuniková a ďalší proti Ruskej federácii alebo Aje proti Bulharsku.
Zároveň by som sa vrátila k tomu, že Európska komisia pripravila návrh smernice o prevencii a boji s rodovo podmieneným násilím. Na texte tejto smernice sa pred niekoľkými týždňami dohodli Európsky parlament s Radou a tento text, ktorý teda my budeme musieť implementovať, má za cieľ účinne bojovať proti násiliu na ženách a domácemu násiliu v celej Európe. My však máme za to, že Slovenská republika nemusí a nemala by čakať na to, kedy nám Európa, Európska únia určí deadline na implementáciu tejto smernice, ale niektoré zmeny môžme do nášho právneho systému zaviesť už teraz. Toto zavedenie novej skutkovej podstaty domáceho násilia je jednou z nich. Je to relatívne ľahká zmena, ako sme spomínali, nič nás nestojí, takže stačí, stačí ju len odhlasovať a skutočne pomôže obrovskému množstvu osôb aj mužov, ale prevažne žien, ktoré domáce násilie zažívajú.
Zároveň nás Európska únia už niekoľko rokov vyzýva k ratifikácii Istanbulského dohovoru. Patríme totiž medzi hŕstku, momentálne šesť štátov Európskej únie, ktoré doposiaľ tento dohovor neratifikovali a to napriek tomu, že samotná Európska únia ho ratifikovala v júni minulého roka. Aj preto Európska únia predstavila tento vlastný legislatívny rámec na prevenciu a boj s rodovo podmieneným násilím a rozhodla sa ísť cestou smernice, pretože chcela akýmsi spôsobom vykompenzovať to, že niektoré štáty odmietajú stále túto ratifikáciu z dôvodov, o ktorých sme sa teda rozprávali aj včera. Mimochodom, keď som sa stretla v jednej televíznej diskusii s pani štátnou tajomníčkou ministerstva vnútra Luciou Kurilovskou, tak mi povedala, že, teda tam povedala v diskusii, že z odborného hľadiska by určite podporila ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Takže ja som veľmi zvedavá, keby takýto návrh pristál tu na stole, že ako sa jej materská strana HLAS, keď vás tu vidím, kolegovia, kolegyne, k takejto ratifikácii postaví.
Tá navrhovaná smernica, ktorú som spomínala, je v podstate modernejšou verziou Istanbulského dohovoru, pretože ten istanbul už má niekoľko rokov a smernica obsahuje také dve základné časti, či už teda časť o trestnom práve, alebo druhá časť je vyslovene o pomoci a podpore obetí a preživších. Smernica kriminalizuje fyzické, psychické, ekonomické aj sexuálne násilie páchané na ženách v Európskej únii, či už teda offline, to je aj domáce násilie, o ktorom dnes hovoríme, ale aj online, pretože jej súčasťou sú aj opatrenia na zvýšenie a zjednodušenie nahlasovania trestných činov. Práve o tom nahlasovaní sme sa tu niekoľkokrát bavili veľmi nevhodným spôsobom. Ale práve táto smernica nám dáva návod na to, ako zvýšiť počet nahlasovaní. A naschvál teda, aby som nepoužila slovo motivovať ženy k nahlasovaniu.
Členské štáty tiež budú povinné zriadiť linky pomoci a krízové centrá pre obete domáceho násilia. Samozrejme, že aj linku pomoci, aj krízové centrá už na Slovensku máme, avšak tieto sú nie vždy dostupné, pretože nemajú dostatočný počet miest a hlavne sú veľmi finančne poddimenzované. Takže aj na základe tejto smernice budú musieť štáty skutočne zaviesť nejakú úpravu, ktorá zaručí týmto organizáciám alebo centrám pomoci dostatočné financie na ich fungovanie. Za veľký zápor tejto smernice, to trochu odbočím, však považujem fakt, že časť štátov vrátane Slovenska sa postavila proti spoločnej definícii znásilnenia na základe absencie súhlasu, a teda tento text, na ktorom sa dohodli Európsky parlament s Radou, túto redefiníciu znásilnenia neobsahuje. Väčšina tak urobila, na rozdiel od Slovenska, pretože Slovensko to urobilo z úplne iných dôvodov, avšak také Francúzsko alebo Nemecko to urobilo kvôli tomu, že podľa nich Komisia vo svojom návrhu použila nesprávny právny základ. Každopádne, táto legislatíva z pera Európskej únie je aj pre Slovensko krokom vpred, ktorý pomôže ženám a ďalším osobám zažívajúce násilie aj u nás na Slovensku. Avšak opakujem, my na ňu skutočne nemusíme čakať, skutočne nemusíme opäť raz, tak ako sme čakali napríklad pri smernici o obetiach trestných činov, čakať na to, kedy nám opäť Európska únia takto predloží na stôl právny rámec na pomoc týmto obetiam. My skutočne môžme konať už dnes.
Zároveň organizácie, ktoré sa dlhodobo venujú pomoci osobám zažívajúcim rodovo podmienené násilie, a hlavne teda aj domáce násilie, a často suplujú štát, pretože štát jednoducho, pre štát to nikdy nebola priorita, upozorňujú na ďalšie problémy, ktoré, ktoré počas svojej praxe a počas tejto pomoci limitujú akoby ich, ich možnosti pomoci. Napríklad problém rodovo podmieneného násilia nie je riešený medzirezortne alebo teda medzisektorovo a spadá zväčša veľmi izolovane pod rôzne ministerstvá. Zároveň neexistuje systémové, a to som už aj spomínala, systémové a garantované financovanie pomoci a podpory obetiam a preživším v rámci štátneho rozpočtu. Neustále sa spoliehame len na dotačné schémy alebo, samozrejme, európske fondy. Tiež nezbierame, a tým pádom ani nedisponujeme dostatočnými a v podstate primeranými dátami o domácom násilí a ďalších formách rodovo podmieneného násilia. A toto všetko je len dôsledkom toho, že prevencia a boj s rodovo podmieneným násilím nikdy neboli priority žiadnej vlády. Hoci teda v programových vyhláseniach či už troch vlád Roberta Fica, aj tej dnešnej štvrtej sa takáto priorita spomína, nikdy sa jej skutočne nevenovali. A to, v akom zlom stave máme momentálne celý ten systém pomoci obetiam a preživším domáceho násilia, ale aj iných foriem rodovo podmieneného násilia, je len dôkazom toho, že to nikdy nebolo prioritou.
My preto máme za to, že by sme v prvom rade mali vytvoriť jednotný legislatívny rámec na prevenciu a boj s rodovo podmieneným násilím, aj teda s touto jednou z foriem domácim násilím, nastaviť dostatočné a systémové financovanie podporných služieb. Asi nie tak, že zoberieme organizáciám, ktoré chránia a podporujú ľudské práva, a presunieme to jednorazovo vraj na pomoc obetiam a preživším, ale skutočne je potrebné nastaviť niečo, čo bude fungovať dlhodobo, systémovo a komplexne. A zároveň by sme sa teda mohli pozrieť aj na to, čo už tu máme aj z predchádzajúcich pripravovaných reforiem, ktoré, ktoré prešli riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, ale aj so všetkých tých vízií, projektov a ďalších pripravených materiálov. Máme tu akčné plány, ktoré obsahujú skutočne veľa podnetov, ktoré by mohli pomôcť v tejto oblasti, avšak nikdy nie sú skutočne implementované. Zároveň aj v týchto akčných plánoch a v ďalších dokumentoch dlhodobo odborníci a odborníčky volajú po aktualizácii legislatívy, ktorá je zastaralá a ktorá znemožňuje adekvátnu právnu odpoveď na násilie vrátane domáceho násilia. A v týchto dokumentoch nájdete tiež aj túto, tento apel na to, aby sme do Trestného zákona zaviedli aj samostatnú skutkovú podstatu, a síce domáce násilie. To je to, čo predkladáme či už teda my v Progresívnom Slovensku, alebo aj kolegyne z KDH.
Slovenský právny poriadok, ako som už spomínala, neponúka primeranú odpoveď na domáce násilie, nepozná trestnoprávnu definíciu domáceho násilia. Tento pojem je zahrnutý iba v zákone o obetiach a nepozná ani samotný pojem násilie. Navrhovaná úprava či už teda od nás, alebo z dielne KDH preto ponúka efektívny nástroj na postihovanie páchateľov domáceho násilia, ktorého dôsledkom alebo teda ktorý nám pomôže aj zvýšiť dôveru obetí a preživších v právny systém a ich ochranu a prispeje k zvýšeniu oznamovania domáceho násilia.
A tak ako som hovorila aj včera, ja by som skutočne chcela veriť, že aspoň pri týchto zákonoch odhodíme tieto politické farby tričiek a zameriame sa skutočne na to, obzvlášť v tejto situácii, ktorá tu nastala po novele, po diskusii vraj o novele Trestného zákona, a rozhodneme sa skutočne pomôcť obetiam a preživším, pretože nemôžu čakať dva roky, tak ako to povedal pán štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Gašpar, na nejakú komplexnejšiu novelizáciu trestných kódexov. Ja si myslím, že môžme konať hneď a taktiež nemusíme čakať ani na tú smernicu. Máme to v rukách ani tak nie my z opozície, lebo verím, že vzájomne tie naše návrhy podporíme, ale máte to v rukách hlavne vy, koalícia. Takže ešte raz by som vás chcela aj z tohto miesta poprosiť o podporu týchto zákonov.
Ďakujem.
Skryt prepis
