Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja si myslím, že tento návrh by sa mal premenovať na umlčovací neporiadok, lebo nič viac to nie je. V prvom rade umlčovací, lebo opäť siahate na práva opozície a chcete už teraz nedostatočný čas na kvalitnú diskusiu a poctivú diskusiu o návrhoch ešte viac skrátiť a nielen teda ten čas rozpravy, ale aj to zrušenie de facto tretieho čítania a taktiež neporiadok, lebo v skutočnosti vôbec nerieši...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja si myslím, že tento návrh by sa mal premenovať na umlčovací neporiadok, lebo nič viac to nie je. V prvom rade umlčovací, lebo opäť siahate na práva opozície a chcete už teraz nedostatočný čas na kvalitnú diskusiu a poctivú diskusiu o návrhoch ešte viac skrátiť a nielen teda ten čas rozpravy, ale aj to zrušenie de facto tretieho čítania a taktiež neporiadok, lebo v skutočnosti vôbec nerieši tie reálne nedostatky fungovania, ktoré tu máme. Ale teda, aby som nebola nefér, tak začnem v prvom rade s tým, že je tam, samozrejme, v ňom aj niečo dobré, a teda už sme to počuli, je to výsledok aj toho, že aj opozícia, alebo aspoň časť z nej sa zapojila do tejto diskusie o návrhu a snažila sa teda konštruktívne k tomu pristupovať. Už ten výsledok je, žiaľ, taký, aký je. Takže čo tam je dobré? Ja si myslím, že napríklad umožnenie používania grafov a tabuliek je niečo, s čím určite môžme súhlasiť, rovnako ako tie rôzne minimalistické zmeny ohľadom niektorých upresnení. Tak, samozrejme, ak sú potrebné, tak je dobré, že to tento návrh obsahuje.
Potom v druhej kategórii by som uviedla také veci, že čo sú dobré, ale. A dôležité tam je to ale. Napríklad striedavé poradie pri hodine otázok, teda striedanie sa opozícia-koalícia pri otázkach na premiéra. No, hodina otázok sa v skutočnosti vďaka tejto koalícii zmenila na akési teátro. A nebudem zachádzať do kvality tých otázok, pretože niektoré slúžia vyslovene na promo niektorým členom vlády. Keď máme otázku napríklad na ministra zahraničných vecí, pán minister, zúčastnili ste sa rokovania vtedy a vtedy, povedzte nám o tom niečo viac. No tak ja si myslím, že toto nie je zrovna to, čo by sa malo prejednávať na hodine otázok, ale problém je v skutočnosti niekde úplne inde, a síce, že nám sem nechodia členovia a členky vlády, ktorých otázky boli vyžrebované. A potom to tu vyzerá tak ako aj včera, keď minister školstva odpovedal, teda prečítal najskôr odpoveď na otázku pre ministra zdravotníctva a keď prišla od kolegu Stachuru doplňujúca otázka, tak povedal, neviem, spýtajte sa ministra zdravotníctva. Nuž, áno, kolega Stachura sa aj plánoval ho spýtať, lenže on tu nebol. A ja chápem, že niekedy sa stane, že jednoducho členovia a členky vlády majú napríklad neodkladné povinnosti v zahraničí, ale skutočne najmä tie posledné mesiace nám to príde tak, že sem jednoducho nechodia, a špeciálne teda tí, ktorí majú vyžrebované otázky, jednoducho nechcú čeliť tomu, že sa ich budeme pýtať doplňujúce otázky a radšej dajú kolegovi alebo kolegyni ten papier, z ktorého prečítajú vopred napísanú odpoveď.
Čiže toto je niečo, čo by sme mali riešiť, a nie striedavé poradie, pretože tu striedavé poradie, akože vravím, fajn, ale to by sme mohli docieliť napríklad tým, že na premiéra tu nepríde 150 otázok od 79 poslancov a poslankýň koalície a že jednoducho, že by sme sa dohodli na tom, že jeden človek môže položiť otázku iba jednu a teda v jednom exemplári. A myslím si, že tým by sa po takejto dohode zlepšilo to fungovanie a nemuseli by sme sa k niečomu takémuto uchyľovať. Ale v poriadku, len problémy sú teda niekde inde.
Ďalšia z kategórie okej ale je zavedenie povinnosti predkladať konsolidované znenie návrhov zákonov. Áno, aj ja som po ňom volala, napríklad pri tej babráčtine z pera europoslanca Kaliňáka a šéfa úradu vlády Gedru v zákone o neziskovkách, keď už pomaly absolútne nikto netušil, že čo vlastne psíček s mačičkou do tej torty dali. A jediné, čo sme na záver pochopili, je, že nám z nej bolo všetkým pekne zle. A ja sa tak aj pýtam, že keby sme aj mali také konsolidované znenie, že čo by to vlastne vyriešilo, ak to prichádza po druhom čítaní. S týmto vaším návrhom zákona sa zruší tretie čítanie a tým pádom nebude sa môcť vyjadrovať k prijatým pozmeňovákom, čo, samozrejme, je problematické, lebo keď už budeme mať aj to konsolidované znenie a keď budeme vidieť, že sú tam problémy, tak čo potom s tým? Jednoducho toto sa nevyrieši. A toto je opäť problém aj tej praxe, veľmi nešťastnej, a podľa mňa praxe, ktorá teda aj porušuje tú, také základné princípy nejakého demokratického zriadenia, a síce, že tu pristávajú pozmeňujúce návrhy v hodine dvanástej, ktoré absolútne menia pôvodný návrh zákona. Sú to, samozrejme, často pozmeňujúce návrhy práve z dielne koalície a jednoducho keď to niekto prečíta ani nieže v písomnej rozprave, ale v ústnej rozprave a opozícia sa už nemá kedy, nemá čas k tomu vyjadriť, a navyše niektorí predsedajúci tu majú zato, že v druhom čítaní sa nemáme vyjadrovať k pozmeňujúcim návrhom, tak jednoducho ten priestor na diskusiu o nich tam nie je. A toto si myslím, že je skutočne veľký problém pre našu demokraciu, pretože ak tu niekto môže napísať do návrhu zákona iba A, B, C, D a potom v druhom čítaní ten zákona zmeniť na niečo totálne iné, tak jednoducho takto sa skutočne pracovať nedá. Pretože toto len potvrdzuje, že vy sa aj ďalej riadite tým slávnym, smutným heslom vyhráš voľby a môžeš všetko. Bez diskusie si tu jednoducho schvaľujete, a naschvál som nepovedala schvaľujeme, schvaľujete veci, o ktorých často ani netušíte, že čo vlastne spôsobia, alebo znenia, o ktorých nikto nevie, že aké vlastne vo finálnej verzii sú. Čiže fajn, konsolidované znenie, ale čo s tým, ak sa nebudeme k tomu môcť vyjadrovať.
Premostím na zrušenie povinnosti čítať pozmeňujúce návrhy. Okej, ale niekedy sú tie pozmeňujúce návrhy dlhé, zbytočne technické, čítajú sa čiarky, bodky, bodkočiarky, úvodzovky a súhlasím s tým, že je to zbytočné. Ale čo je problém? Problém je to, že aj s tým, čo ste momentálne navrhli, tak opäť, kedy sa budeme k nim môcť vyjadrovať? Ten návrh obsahuje vlastne opatrenie, podľa ktorého by sa nemuseli čítať pozmeňujúce návrhy, pokiaľ sú publikované deň vopred na stránke. Tak to teda znamená, že ku každému návrhu zákona si budeme musieť jednoducho vyhľadávať, či tam sú, nie sú pozmeňujúce návrhy. A opäť, kedy sa k nim vyjadríme? A keď sa to teda nestihne zverejniť deň vopred, a viete veľmi dobre, že drvivá väčšina, nemám to spočítané, tak nebudem tu hádzať nejaké čísla, ale drvivá väčšina pozmeňujúcich návrhov tu doslova pristáva v tej hodine dvanástej, päť minút predtým, než je ukončená diskusia, lebo prídete na to, že, áno, je tu nejaký problém, lebo máme tam chyb, chyby, pardon, a už sa k tomu jednoducho nemáme kedy vyjadriť.
Často sa tu, som tu počula teda, že musíme zmeniť rokovák a špeciálne musíme obmedziť teda pozmeňováky, musíme obmedziť dĺžku rozpravy a ďalšie veci, pretože aj v Európskom parlamente to funguje inak. No áno, vážení, lenže v Európskom parlamente je 720 europoslancov a europoslankýň a plenárne zasadnutie trvá necelé štyri dni. A tam napríklad, čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, tak sa musia predkladať najneskôr do pätnástej hodiny jedenásteho dňa pred začiatkom plenárneho zasadnutia, alebo v niektorých prípadoch tri dni pred. A viete, prečo je to možné, takéto niečo? No lebo oni presne vedia, že o čom idú rokovať. A to je ten rozdiel napríklad s nami, pretože koľkokrát sme tu prišli ráno do práce a nikto ani len na organizačnom oddelení v skutočnosti nevie, že čo sa bude diať nieže poobede, ale na obed. A takto sa jednoducho pracovať nedá, pretože potom tu na poslednú chvíľu pristávajú pozmeňujúce návrhy a vôbec celá tá organizácia práce nedovoľuje, aby sme, aby sme tu riadne fungovali. A aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré prichádzajú do plenárky, tak sú skôr raritou, pretože všetky tie texty sú vopred dohodnuté tou demokratickou časťou Európskeho parlamentu na výboroch. A my si povedzme, ako fungujú naše výbory, respektíve nefungujú. Buď nie sú otvárané, pretože sú obštruované, alebo na nich neprebieha žiadna diskusia. Môžme sa baviť aj o tom, že ako sú zložené, napríklad teda ja som z výboru pre európske záležitosti a mne je veľmi ľúto, že niektorí moji kolegovia netušia, že čo to je taký princíp subsidiarity. No tak ako sa potom máme kvalitne baviť o tom, k čomu sa máme vyjadrovať. Tak to jednoducho v Európskom parlamente nefunguje, čiže potom si to neberte za príklad, že áno, oni tam majú jednu alebo dve minúty na vyjadrovanie sa. A presne toto je aj najväčší problém tohto návrhu zákona. Vy idete skracovať čas na rozpravu z 20 na 15 minút, ale na základe čoho? Čo to zefektívni, čo to zlepší? Nič. Pretože na výbore tie diskusie nie sú, pán predseda poslaneckého klubu SMER nám tu sľúbil, že vraj ku konsolidácii budú plodné diskusie. Nuž, zatiaľ teda niektoré výbory ani neboli otvorené, uvidíme, že čo to dá. Ale kiežby to tak bolo. Ale kde sa to dá stihnúť za jednu hodinu obedňajšej prestávky, ktorú ste dali. Toto jednoducho nie je spôsob práce, aký by sme tu mali mať. A v neposlednom rade etický kódex kde? Tento návrh nič nerieši.
Ďakujem.
Skryt prepis