Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

19.9.2024 o 14:44 hod.

Ing.

Juraj Blanár

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

19.9.2024 14:59 - 14:59 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Pán poslanec, pokúsim sa odpovedať, pretože mám nejakú pamäť, keďže som bol v tom parlamente, kedy ste vládli.
Viete, toto je také vaše klišé. Ja vám len pripomeniem, že naše vlády preberali po vás v roku 2012 nezamestnanosť vo výške 15 % a odovzdávali sme ju Slovensku na úrovni 5 %. Toto sú naše konkrétne príklady, čo sme robili.
Deficit sa blížil k jednému percentu, ku ktorému ste sa vy ani len nepriblížili. My sme robili vždy opatrenia po vašich pravicových vládach, ktoré v podstate rozhadzovali a nestarali sa o občanov Slovenskej republiky. A táto konsolidácia, keď hovoríte, že sa to bude dotýkať všetkých obyvateľov, je predovšetkým postavená na tom, aby sme zachovali sociálne štandardy, tie, ktoré sme aj občanom sľúbili, lebo si to zaslúžia. Oni nemajú doplácať na to, čo ste vy spôsobili v predchádzajúcej vláde, ktorú ste podporoval... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Ďakujem, pán minister, váš čas uplynul.

Blanár, Juraj, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

19.9.2024 14:44 - 14:44 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, čiže v zastúpení pána ministra Kamenického prečítam jeho odpoveď, ktorú pre vás pripravil:
„Vážený pán poslanec, ďakujem vám za otázku.
Súčasná vláda prijíma v poradí už druhú nevyhnutnú a zásadnú konsolidáciu, a to najmä v dôsledku vysokých deficitov a dlhov predchádzajúcich vlád. Koalícia vyvinula enormné úsilie na zostavenie konsolidačných opatrení, a to bez zásadného negatívneho vplyvu na sociálny štandard obyvateľov Slovenskej republiky, avšak aby dostatočne naplnili príjmy štátneho rozpočtu. Vláda si zároveň uvedomuje potrebu zníženia výdavkov na chod štátu, preto pristúpila k zníženiu počtu štátnych zamestnancov, zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a zamestnancov podľa Zákonníka práce o 10 % aj so zodpovedajúcimi osobnými výdavkami.
Vo verejnej správe síce pracuje viac ako 400-tisíc zamestnancov, avšak tento počet zahŕňa aj zamestnancov pracujúcich v územnej samospráve, v dopravných podnikoch, v zdravotníckych zariadeniach a podobne, ktorí nie sú financovaní zo štátneho rozpočtu, a z tohto dôvodu vláda Slovenskej republiky nemá priamy dosah na znižovanie ich počtov.
Predmetné zníženie počtu zamestnancov sa nevzťahuje ani na všetkých 248-tisíc zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu, nakoľko sa dotkne napríklad zamestnancov regionálneho školstva, verejných vysokých škôl a verejných výskumných inštitúcií, zdravotníckych zamestnancov, zamestnancov centier pre deti a rodiny, špecializovaných ústavov a profesionálnych rodičov, policajtov, hasičov, profesionálnych vojakov, príslušníkov finančnej správy, ústavných činiteľov, sudcov a prokurátorov.
Čiže na základe uvedeného konsolidačné opatrenie znamená zníženie počtu zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy na úrovni 5-tisíc osôb.“
Toľko odpoveď, pán poslanec, pre vás.
Skončil som, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

19.9.2024 14:44 - 14:44 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, chcem ešte aj uviesť, že táto otázka sa opakuje potom v tých ďalších, nebudem to menovať, bola viackrát položená, lebo je o to veľký záujem.
Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, všetci tí, ktorí si čítali programové vyhlásenie vlády, tak úplne logicky pochopili, že zameranie slovenskej diplomacie bude veľmi významne akcentovať ekonomický rozmer okrem, samozrejme, politického, zahraničného a všetkých tých vecí, ktoré dovtedy sme vždy napĺňali a v ktorých sme boli aktívni, tak ekonomická diplomacia je tam zadefinovaná ako niečo, kde chceme byť viacej aktívni.
Preto sme 28. augusta aj po viacmesačnej príprave predložili do vlády v tomto roku návrh na zmenu siete zastupiteľských úradov, na ktorú potom naväzuje aj sieť ekonomických diplomatov, pretože sme museli najskôr si nejakým spôsobom optimalizovať zastupiteľské úrady a náväzne na to urobiť aj priority pre ekonomických diplomatov tam, kde ich chceme mať. Samozrejme, museli sme to všetko prispôsobiť finančným prostriedkom, pretože ako to bolo povedané mojím predrečníkom pánom ministrom vnútra, ktorý odpovedal na otázku, máme verejné financie naozaj v zlom stave a museli sme hľadať také riešenie, ktoré vyváži, ak niekde niečo chceme otvoriť, musíme niekde ubrať, aby sme to dokázali finančne zvládnuť. Myslím si, že toto sa nám podarilo aj so všetkými aktérmi, ktorí do toho boli zainteresovaní, to znamená, sme komunikovali so všetkými, ktorí majú záujem sa na tom zúčastňovať, sú to obchodné komory, zamestnávateľské združenia, rôzne firmy.
A výsledok v podstate je známy v tom, že sme sa rozhodli otvoriť nové štyri zastupiteľské úrady, a to predovšetkým v Indo-Pacifickom priestore a rovnako aj v Afrike, je to nový zastupiteľský úrad v Alžírsku, nový zastupiteľský úrad v Tanzánii a potom v Indo-Pacifiku je to Malajzia a Filipíny. A rovnako otvárame, čo síce nebolo v tom dokumente uvedené, pretože to nespadá pod schvaľovanie vlády Slovenskej republiky, budeme otvárať aj tzv. styčný úrad v Etiópii, ktorý bude zastúpený zo susednej krajiny, a dôvod je veľmi jednoduchý, pretože chceme, aby sme v Addis Abebe mali takisto aktívneho diplomata, pretože tam sídli africká... Únia afrických štátov, je tam aj zastúpenie OSN a chceme, aby sme boli aktívni aj v tejto oblasti, čo perspektívne sa môže ukázať, aj že budeme potrebovať mať silnejšie postavenie v tomto meste a v tejto krajine.
Ekonomická diplomacia tým sa posilní, že zo 17 ekonomických diplomatov budeme na čísle 43 ekonomických diplomatov, čo je navýšenie takmer o 50 %. A čo je dôležité, presne sme cielene povedali, v ktorých teritóriách potrebujeme mať plnohodnotných ekonomických diplomatov.
Prečo spomínam slovo plnohodnotných? Pretože doteraz to bolo tak, že vo väčšine ekonomickí diplomati mali kumulované funkcie. To znamená, nie naplno sa venovali iba ekonomickej diplomacii, ale popritom robili mnohé iné činnosti.
A to je tiež veľká výzva aj pre nás, v ktorej pokračujeme ďalej, že chceme ešte pozrieť sa na optimalizáciu na našich zastupiteľských úradoch, aby sme práve takéto niečo odbúrali a zainteresovali okrem týchto ekonomických diplomatov aj samotných veľvyslancov do toho, aby boli aktívni v ekonomickej diplomacii okrem činnosti, ktorú robia na zastupiteľských úradoch.
Čiže podčiarknuté, z týchto čísel je zrejmé, že posilnenie našej ekonomickej diplomacie je naštartované, teraz nás čaká naozaj veľmi dôležitá úloha, aby sme dokázali obsadiť tieto miesta schopnými diplomatmi, pretože takých len tak nenájdete na trhu, ale pevne verím, že s tímom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2024 14:29 - 14:29 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec, ďakujem vám za otázku. Možno nebude až taká zaujímavá, ako sme počuli teraz otázku a odpoveď, lebo, myslím si, že to bolo potrebné, aby to zaznelo, ale budem sa snažiť priblížiť vám 79. zasadnutie Valného zhromaždenia, ktoré bude prebiehať v období prehĺbenia globálnych kríz, kedy sa očakávajú ešte väčšie turbulencie a nestabilita. Medzi štátmi narastá nedôvera, rozpory a predsudky a najväčšou globálnou výzvou stále zostáva chudoba vo všetkých jej formách a rozmeroch.
Základnou úlohou slovenskej delegácie na Valnom zhromaždení pod vedením pána prezidenta Slovenskej republiky teda bude prezentovať neochvejnú podporu Slovenska pre multilateralizmus a medzinárodnú spoluprácu založenú na spoločných pravidlách. Budeme sa zasadzovať za univerzálne dodržiavanie dohodnutých pravidiel, pretože len v takomto globálnom usporiadaní sa nestrácajú záujmy a hlas aj menších štátov, akým je aj Slovenská republika.
Na všetkých rokovaniach budeme tlmočiť našu podporu pre mierové riešenia aktuálnych konfliktov, počnúc Ukrajinou cez Blízky východ, ale rovnako aj Jemen, Sahel či Sudán. Medzinárodná komunita musí byť schopná presadiť diplomatické riešenie na ukončenie zbytočného zabíjania a ďalších humanitárnych katastrof, ktoré sú v ozbrojených konfliktoch neoddeliteľnou súčasťou.
Slovensko podporí riadnu a včasnú implementáciu Agendy 2023 a splnenie Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré sú určené pre všetky krajiny vo svete, tak rozvinuté, ako aj rozvojové.
V sektorálnych témach sa budeme zasadzovať za posilnenie spolupráce v boji proti terorizmu, násilnému extrémizmu, nadnárodnej trestnej činnosti a rizikám súvisiacim s kybernetickými hrozbami.
Budeme takisto presadzovať ambicióznejší záväzok k riešeniu jadrových zbraní, odzbrojeniu a posilneniu mierového využitia vesmíru. Zasadíme sa za prijatie účinných a konkrétnych opatrení zameraných na boj proti chudobe, hospodársky rast, medzinárodný obchod, financie, sociálnu inklúziu, rozvoj vedy a techniky, energetiky a ochranu klímy a biodiverzitu.
V neposlednom rade je Valné zhromaždenie OSN, na ktorom sa stretávajú lídri a delegácie naozaj z celého sveta, príležitosťou nadviazať a rozšíriť cenné kontakty s partnermi zo vzdialenejších teritórií či už na úrovni prezidenta, alebo ministra zahraničných vecí, uskutoční Slovensko bilaterálne rokovania s predstaviteľmi, ako napríklad: Uzbekistanu, Argentíny, Brazílie, Čile, Gruzínska, Kene, Kanady, Kuby, Maroka, Jordánska, Filipín, Indonézie a ďalších, pretože prebiehajú stále rokovania na zabukovanie týchto rokovaní, ktoré budú počas samotného zasadnutia Valného zhromaždenia.
Slovensko aj týmto spôsobom zintenzívňuje svoju spoluprácu s partnermi predovšetkým z ázijského, afrického a latinskoamerického kontinentu a karibského regiónu a pripravuje svoju kandidatúru aj na členstvo v Bezpečnostnej rade OSN na obdobie rokov 2028 – 2029. Bude to po prvýkrát a myslím si, že je to prestížna záležitosť pre našu diplomaciu a pre Slovenskú republiku.
Ďakujem, dohovoril som, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.5.2024 14:31 - 14:35 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Ďakujem, pán poslanec, za otázku a musím povedať, že dopyt o tom, že čo sa deje na Kube, bol veľmi výrazný, pretože je to aj otázka 5, 6, 7, 8, 9, 18 a tak ďalej, a to som veľmi rád, pretože ak ste položili otázku, že nás spája historicky spolupráca ešte z čias Československa, tak musím povedať, že toto ako keby zotrváva, pretože na Kube máme stále veľmi dobré meno, Slovenská republika, a je záujem o naše podniky, o našich podnikateľov a mnohé sú tam aj aktívne v oblasti energetiky napríklad, ale dnes nás spája aj humanitárna pomoc. A to treba povedať úplne otvorene, Slovenská republika je aktívna pri humanitárnej pomoci. Viete veľmi dobre, že sme boli aktívni pri zemetraseniach v Turecku, Sýrii alebo pri požiaroch v Grécku či Francúzsku, ale rovnako aj pri vojnovom konflikte či na Ukrajine, ale aj v Gaze. Do Gazy pripravujeme ďalší humanitárny balíček, dúfame, že sa tam dostane, pretože ja som to aj v predchádzajúcej odpovedi na otázku práve hovoril aj o tomto konflikte.
Kuba sa v súčasnosti nachádza vo veľmi zlej hospodárskej situácii. Dopadlo na nich, keďže tá ekonomika je pomerne slabá, ale covid a celá kríza dopadla na nich tak významne, že tá hospodárska kríza sa tak prehĺbila, že v súčasnosti je tam veľký problém s nedostatkom potravín, k tomu ešte nešťastia také, že tam boli obrovské dažde, zosuvy pôdy a tak ďalej, a summa summarum je taký, že jednoducho majú dnes nedostatok potravín. A tie potraviny sú veľakrát až životu dôležité a predovšetkým sa to týka malých detí do siedmich rokov, pretože tam je nedostatok mlieka. A Kuba volá o pomoc, preto Slovenská republika nemeškala a okamžite sme ponúkli našu pomoc pri dodávke sušeného mlieka, ktoré chceme dodať na Kubu prostredníctvom svetového programo... svetového potravinového programu, ktorý je súčasťou Organizácie Spojených národov, ktorý už dnes je tam veľmi aktívny a mnohé krajiny Latinskej Ameriky a iné tam už dodávajú potraviny. A my sme sa snažili prispieť v rámci našich možností, lebo zas musíme povedať, že máme limitované nejaké možnosti. Chceli sme to urobiť veľmi rýchlo, tak aby sme dodali ten, to sušené mlieko tam okamžite, ale zistili sme, že oni nemajú ani na dopravu a keby sme tú dopravu zaplatili a urobili sme to rýchlo prostredníctvom našich lietadiel, tak by sme tam dodali relatívne malé množstvo sušeného mlieka v porovnaní s nákladmi na dopravu, preto sme sa rozhodli, že všetky tieto náklady sme spočítali a povedali sme, že za 200-tisíc eur dodáme cez svetový potravinový program sušené mlieko, ktoré je tam k dispozícii, ktoré tento program má obstaraný a môže ho zabezpečiť, aby to bolo veľmi rýchle a účinné, pretože kto rýchlo dáva, dvakrát dáva, poznáte to, a predovšetkým v takejto situácii.
Trošku sa to ale skomplikovalo, ale pevne veríme, že v priebehu pár mesiacov sa to mlieko dostane tým, ktorí to potrebujú, a to sú predovšetkým deti do siedmich rokov. Pre vašu informáciu, bude to asi objem 60 ton sušeného mlieka, ktorý dodáme podľa toho, ako skončí obstarávanie svetového potravinového programu na Kubu, ale potreba, koľko potrebujú mesačne, sa pohybuje niekde na úrovni dvetisíc ton v súčasnosti na Kube. Čiže v takejto situácii sa nachádzajú a Slovenská republika sa bude snažiť maximálne v rámci našich možností pomáhať zmierňovať tieto dôsledky.
Skončil som, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 2.5.2024 14:22 - 14:27 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Ďakujem, vážený pán poslanec, áno, máte pravdu, 14. apríla došlo k bezprecedentnému útoku Iránu na Izrael. Mohli ste to mnohí sledovať, boli z toho aj zábery v rôznych medzinárodných zahraničných televíziách a musím povedať, že Slovenská republika ostro odsúdila hneď po týchto útokoch tento akt zo strany Iránu. Rovnako na to reagoval aj veľmi aktívne vysoký predstaviteľ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borrell, ktorý zvolal videokonferenciu, kde sa o tomto diskutovalo a zhodli sme sa rovnako na tom, že je to niečo, čo je bezprecedentné a je to potrebné odsúdiť, je to v rozpore s medzinárodným právom. Vzápätí sme sa tým zaoberali aj na zasadnutí rady pre zahraničné veci a musím povedať, že tá zhoda bola medzi všetkými členskými krajinami veľmi jasná a zadeklarovaná a vyústilo to, že sme sa zhodli, že je potrebné posilniť súčasné embargo, ktoré je dané na Irán, tie sankcie svojím spôsobom, predovšetkým ktoré súvisí s výrobou vojenských dronov a rakiet použitých pri tomto útoku. Čiže pripravuje sa zosilnenie tohoto embarga, aby sa obmedzila možnosť pre Irán produkovať takéto rakety, ktoré boli použité, rovnako aj drony, ktoré boli použité pri útoku na Izrael.
Asi sa zhodneme, že tento iránsky útok bol masívny, pretože to boli stovky rakiet a rovnako aj dronov, ktoré boli použité, a je potrebné to vnímať v kontexte toho, čo sa deje v Gaze a to, že celý tento konflikt sa týmto môže len zradikalizovať a rozšíriť a tento útok tomu nasvedčoval.
Áno, môže byť aj otázka, ktorú môžete položiť, že Irán konal potom, ako sa, ako nastal útok na jeho konzulárny úrad v Damasku. Môžeme povedať aj veľmi jednoznačne, že aj toto je porušenie medzinárodného práva a bezpečnostná rada sa tým zaoberala. Pokiaľ mám aj informáciu, tak to odsúdila. Preto je potrebné a slovenská diplomacia je pri tom, aby sme pôsobili na diplomatickom poli a jasne tlačili na to, aby došlo k čo najskoršiemu prímeriu v pásme Gazy.
Určite sa zhodneme, že ak by došlo k takému útoku, aký Izrael robil v severnej časti Gazy a bolo by to aj teraz v meste Rafah, kde je koncentrácia Palestínčanov asi 1,5 milióna obyvateľov, malo by to katastrofálne dôsledky. Preto je potrebné prímerie a okamžité prepustenie rukojemníkov, ktorých zadržiava ešte doteraz Hamas. No a čo je najdôležitejšie, pretože čo sa deje v pásme Gazy, to už je nielen humanitárna kríza, ale to je hladomor. Akonáhle by k tomuto došlo, aj keď tam už boli nejaké uvoľnenia aj zo strany Izraela, ešte stále to nie je dostatočné, je potrebné uvoľniť všetky možné toky humanitárnej pomoci, pretože tá situácia je tam naozaj alarmujúca a je potrebné čím skôr tento, tento konflikt skončiť a hľadať prímerie.
Čiže, pán poslanec, ja len chcem zdôrazniť, že ten konflikt má z dlhodobého hľadiska iba jedno riešenie a to presadzuje aj slovenská diplomacia, a to je dvojštátne riešenie. Pretože toto dvojštátne riešenie, kde aj Palestína bude mať vlastnú štátnosť aj de iure, môže priniesť stabilitu aj pre samotný Izrael do budúcnosti, pretože ak to nenastane, tak tento konflikt bude zmrazený. A vo vnútri je toľko naakumulovaného zla a pomsty, ktorá tam môže sa realizovať v budúcnosti, že si to nevieme ani predstaviť, preto je dôležité naozaj, aby sme čím skôr dospeli k tomu, že aj svetové spoločenstvo podporí a bude tla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.4.2024 14:21 - 14:25 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, odpoveď na túto otázku je jednoduchá, a zároveň zložitá.
Slovenská republika víta každú iniciatívu, ktorá aktívne prispieva k hľadaniu mierových riešení aktuálne prebiehajúcich vojnových konfliktov, takto som to aj nedávno tlmočil na osobnom stretnutí tureckému veľvyslancovi na Slovensku, keď som ocenil diplomatické úsilie práve Turecka a jeho prezidenta na zastavenie eskalácie situácie v Gaze a na Blízkom východe. Výzvou pri takýchto diplomatických iniciatívach vie dosiahnuť, aby predovšetkým obe strany konfliktu dokázali komunikovať, lebo to je základ. Bez komunikácie nie je možné nájsť akékoľvek diplomatické riešenie a bez diplomatického riešenia nie je možné nájsť žiadne ukončenie vojnového konfliktu, a preto z tohto pohľadu, nech akokoľvek sa pozeráme na Hamás a hodnotíme jeho útok na Izrael ako niečo, čo je odsúdeniahodné, je to naozaj teroristický útok, je potrebné s týmito stranami rokovať, aby nedochádzalo k zbytočnému zabíjaniu a prichádzaniu k škodám civilistom, ktorí v súčasnej dobe práve v pásme Gazy na to najviac doplácajú.
Viete veľmi dobre, že tie čísla sú alarmujúce, je to viac ako 33-tisíc, to číslo sa môže meniť, pretože obidve strany, jedni to komentujú, nie, ale dnes sa už na tom zhodne aj celé svetové spoločenstvo, viac ako 33-tisíc obetí civilných v pásme Gazy a z toho 70 % sú deti a ženy. Nehovoriac o tom, že tam rovnako prišlo o život viac ako stovka humanitárnych pracovníkov, čo nebolo azda v žiadnom konflikte za ostatné obdobie, a toto je potrebné za každú cenu čím skôr zastaviť, a preto oceňujem práve aktivity tureckého prezidenta a jeho diplomacie, hľadanie riešenia, pretože môže nájsť a hľadá aj cestu k Hamásu, bez ktorého nie je možné vyriešiť tú najzákladnejšiu vec pre Izrael, a to je prepustenie rukojemníkov, ktorých stále ešte Hamás zadržiava.
Pán poslanec, ale dovoľte mi, aby som nad rámec tej, tohto aj povedal, že Slovenská republika má záujem o to, aby sme s Tureckom rozvíjali intenzívnejšiu spoluprácu nielen pri podpore týchto mierových aktivít zo strany Turecka, ktoré som tlmočil aj veľvyslancovi, a myslím si, že rovnako aj tá diskusia na ostatnom antalskom diplomatickom fóre s ministrom zahraničným, zahraničných vecí Turecka Hakanom Fidanom, kde sme to rovnako preberali, máme záujem aj o ekonomickú spoluprácu a rozvíjanie našej spolupráce, ktorá, myslím si, že má ešte obrovské rezervy, a z tohto pohľadu chcem predovšetkým vyzdvihnúť našu aktivitu, ktorá je veľmi dôležitá, a to je slovensko-turecké hospodárske... slovensko-turecký hospodársky a obchodný výbor, ktorý bol založený z iniciatívy Ministerstva hospodárstva a obchodu Slovenskej republiky a Turecka, bolo to v podstate v máji 2024. A teším sa, že je tu nejaký základ pre ďalšie spolupracovanie medzi týmito dvoma krajinami nielen v týchto iniciatívach globálnych a mierových, ale aj bilaterálnych, lebo si myslíme, že je potrebné, aby sme práve naopak, nehľadali tie veci, ktoré nás rozdeľujú, ale tie oblasti, ktoré nás spájajú, a takto to bude postupovať aj naša slovenská diplomacia.
Ďakujem. Dohovoril som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 18.4.2024 15:03 - 15:08 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem za otázku, vážený pán poslanec. Áno, žiaľ, musím potvrdiť vaše slová, Výbor pre politické vzťahy a demokraciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorého je súčasťou aj Slovenská republika, naozaj 27. marca tohto roku prijal závery, v ktorých odporučil, aby Kosovo bolo prijaté do Rady Európy. Svoje odporúčanie opiera o argument, že takéto členstvo by, citujem, viedlo k posilňovanie štandardov ľudských práv v Kosove tým, že osobám pod jurisdikciou kosovského ich orgánu by zabezpečoval prístup k Európskemu súdu pre ľudského práva. Také konštatovanie prijali.
Chcem ale ubezpečiť, vážené pani poslankyne a páni poslanci, že rezort diplomacie Slovenskej republiky pozorne sleduje tieto procesy na pôde Rady Európy vo vzťahu ku Kosovu, ale aj kroky Prištiny v oblasti prijímania právnych noriem a ich súlad s medzinárodnými normami, štandardami Európskej rady vrátane Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a jeho protokol.
Musím konštatovať, že viaceré stanovené podmienky, žiaľ, ostávajú nenaplnené, vrátane mnohých medzinárodnoprávnych záväzkov Kosova vyplývajúcich z dialógov, z dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Pokiaľ ide ale o Radu Európy, dámy a páni, bol by to jeden z bezprecedentných krokov, ktoré by nastali v tomto prípade, pretože členom Rady Európy by sa stala krajina, ktorá nie je uznaná krajinami, ktoré sú členmi Rady Európy. A tu musím ešte raz zdôrazniť, že Slovenská republika od začiatku spoločne s ďalšími štyrmi krajinami Európskej únie, Rumunskom, Španielskom, Cyprom a Gréckom, dodnes neuznali Kosovo a neuznali ho preto, lebo sme presvedčení, že Kosovo vzniklo rozpore s medzinárodným právom. A tento náš postoj je konzistentný a nemeniaci sa. Hovoríme to keď sme boli v opozícii a stojíme za tým aj keď sme vo vláde, pretože toto je jeden z najsilnejších nástrojov, ktoré musíme ctiť pre krajiny rozmeru, ako sme my, ani nie malej, ale strednej krajiny, dodržiavanie medzinárodného práva.
A nemôžeme si dovoliť pozerať na dodržiavanie medzinárodného práva tak, že keď ho poruší ten dobrý, tak je to v poriadku, v úvodzovkách, ale keď ho poruší ten zlý, tak to už nie je v poriadku. Lebo takýto dvojaký štandard, bohužiaľ, nastal. A to si musíme povedať úplne otvorene. Ale my sme vždy na strane dodržiavania medzinárodného práva. Tak je to aj v prípade Ukrajiny, tak je to v prípade Kosova a bolo to aj v prípade útoku na Irak, kde podľa dostupných informácií zbytočne prišlo o život milión civilistov, vojakov a tak ďalej.
Čiže z tohto pohľadu náš postoj je nemenný a budeme presadzovať náš postoj v rámci našich možností aj v Rade Európy. Pevne verím, že aj poslanci, ktorí budú na parlamentnom zhromaždení Rady Európy, ktorým predsedá, alebo je šéf delegácie pán podpredseda Národnej rady Ľuboš Blaha, že spoločne toto stanovisko budú prezentovať aj na pôde Rady Európy. A je už len na ostatných krajinách, ktoré na jednej strane hovoria o dodržiavaní medzinárodného práva, a sú to naše partnerské krajiny, či už je to v Európskej únii alebo aj NATO, napriek tomu, že tu bolo porušené medzinárodné právo, uznali Kosovo. My stojíme jasne na týchto pevných základoch.
Čiže bol by tu precedens, my to odmietame a budeme robiť všetko preto na úrovni Rady Európy, aby k tomu nedošlo. Najlepšie by bolo, keby celá táto agenda bola stiahnutá a nerokovalo sa o nej ďalej, ale uvidíme, aký bude ďalší vývoj. Ale o postoj našej diplomacie a Slovenskej republiky sa nemusíte obávať.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 18.4.2024 14:44 - 14:49 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, Slovenská republika sa dlhodobo zaujíma o rozširovanie Európskej únie o nových členov a naše angažovanie sa práve na západnom Balkáne o tom svedčí, pretože pred dvadsiatimi rokmi, viac ako pred dvadsiatimi rokmi bolo prisľúbené práve balkánskym krajinám to, aby sa situácia zmiernila po tej hroznej občianskej vojne, ktorá tam nastala, že otvárame perspektívu pre tieto krajiny v Európskej únii. Avšak čas beží a tá perspektíva sa akosi vzďaľuje.
A preto som veľmi rád, že práve Slovenská republika je členom aj krajín Priateľov západného Balkánu a na svojom stretnutí, ktoré sme mali v Taliansku v Ríme, ktoré zorganizoval pán minister zahraničných vecí Talianska Antonio Tajani, sme túto vec rozobrali do hĺbky s priateľskými krajinami a vzišlo z toho aj komuniké, ktoré sme odosielali do Európskej únie na Európsku komisiu, kde sme podporovali urýchlenie procesu prijímania týchto krajín do Európskej únie. A keďže Bosna a Hercegovina bola najďalej z hľadiska tých prípravných konaní, hlavne prijímania legislatívnych zmien, tak som veľmi rád, že sa to podarilo a že sme boli vyslyšaní, pretože Bosna a Hercegovina je dnes jedna z najkomplikovanejších, jeden z najkomplikovanejších štátnych útvarov na svete. Pretože keby som vám to vysvetľoval, ako funguje, možno by ste ani nepochopili a o to som rád, pretože dáva to nejakú nádej tým občanom západného Balkánu, že predsa len sa to ide naplniť. Lebo v opačnom prípade, ak by sa to nestalo, tak by nastala obrovská frustrácia, a to by nám určite neprospelo, pretože my chceme, aby tento región sa stabilizoval. Napriek tomu, že tá stabilita je tam veľmi krehká, ale je to predovšetkým stabilita medzi Kosovom a Srbskom v súvislosti s dohodami, ktoré sa nedodržiavajú medzi Prištinou a Belehradom.
Čiže sme veľmi radi, že Európska rada rozhodla o tom, že sa otvoria rokovania s Bosnou a Hercegovinou a Bosna a Hercegovina má pred sebou veľké úsilie, ktoré musí ešte prekonať či pri prijímaní jednotlivých záväzkov, ktoré ešte nie všetky naplnili, ale potom, samozrejme, pri otváraní všetkých kapitol a uzatváraní týchto kapitol, čo nebude jednoduché, avšak je potrebné povedať, že sme nápomocní. Tak ako som spomínal, krajiny, priateľské krajiny západnému Balkánu avizovali, že sú pripravené pomôcť a Slovensko medzi ne patrí práve v tom zmysle, že my máme skúsenosti z prístupového procesu a ja som svojmu kolegovi ministrovi zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny ponúkol expertnú pomoc pri týchto rokovaniach a by sme im mohli niektoré veci pomôcť vyrokovať bez toho, aby sa museli učiť na vlastných chybách, ak to tak môžem povedať.
Áno, samozrejme, že každé rozširovanie si prinesie so sebou aj nejaké ďalšie nové témy, a to už je téma ako taká pre Európsku úniu, pretože my čelíme v podstate rozširovaniu o potencionálne deviatich krajín do Európskej únie, a to prinesie významné zmeny. A preto Európska únia má pred sebou po najbližších voľbách veľké témy, ako diskutovať o tom, čo to prinesie, na čo je potrebné sa pripraviť, ale tak, aby to neohrozilo našu spoločnú kohéznu politiku a poľnohospodársku politiku. Pretože tá je veľmi, veľmi dôležitá práve z pohľadu, že najväčšia časť z rozpočtu Európskej únie ide do podpory spoločnej poľnohospodárskej politiky. No a každá krajina je rôzne nastavená. Môže sa stať, že z niektorých krajín, ktoré sú v súčasnosti poberateľmi eurofondov, sa stane len krajinou, ktorá bude len platiť a už nebude prijímať, pretože všetko sa prenastaví. Ale napriek tomu je potrebné touto cestou ísť, pretože skúsenosť a história nás poúča, že radšej je potrebné mať tieto krajiny, ktoré vznikli po rozpade Juhoslávie, za rokovacím stolom v Bruseli, ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

17.4.2024 18:02 - 18:06 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem aj obom poslancom, ktorí vystúpili v rozprave, ale aj tým, ktorí v faktických poznámkach sa pripojili, a oceňujem tento konštruktívny tón aj za to, že podporíte tento zákon, túto úpravu pre samosprávy.
Chcel som pánovi Lackovičovi odpovedať, keď volal po nejakom trvalom riešení. Ambíciou tohto návrhu nebolo trvalé riešenie a zdôrazňujem to ešte raz, ale oceňujem predovšetkým to, že ste povedali, že ste pripravený na vecný dialóg, a to si myslím, že je ten správny prístup. A rovnako to bolo aj zo strany pána poslanca Hajka, ktorý vlastne rozobral tú tému, o ktorej sa už dlhodobo bavíme, pretože súčasné rozdelenie, a potvrdil to aj pán poslanec Janas, bolo postavené do dobrého počasia. Za našich vlád sme prerozdelili všetky finančné prostriedky, ktoré išli z daní fyzických osôb, lebo ešte časť predtým bola na ministerstve financií. My sme povedali, že 70 ku 30 to bude prerozdelené, a tým, že sa znižovala nezamestnanosť, tak, samozrejme, rástli príjmy, pretože boli veľké odvody. Ale nikto nepočítal s tým, že sem príde niekto s atómovkou, ktorá nebude počítať s tým, ako vykompenzovať samosprávam výpadky, ktoré súvisia práve s daňovým bonusom.
A súhlasím aj s pánom Hajkom, my sme rovnako za podporu rodiny a robili sme mnoho opatrení, ale nie takto nezodpovedne, ako to bolo urobené, bohužiaľ. Ak to malo byť urobené, podporili by sme to vtedy, keby to bolo urobené tak, že daňový bonus sa síce zvýši, ale prenastaví sa financovanie samosprávy. A to sa, bohužiaľ, neudialo a to nás čaká, pretože budeme musieť na to nejakým spôsobom reagovať a, aby sme nepoškodili rodiny z hľadiska bonusu a ich sociálneho nastavenia. Čiže som rád, že chcete rovnako prispieť k tej diskusii.
A ešte raz chcem podotknúť, že čerpanie eurofondov, ako ste aj vy naznačili, pán poslanec Hajko, je aj našou ambíciou, aby sme to dali na samosprávy. Hovorili sme o tom aj na výjazdovom zasadnutí v Prešovskom kraji, kde sa zúčastnil aj váš pán predseda ako šéf VÚC-ky, pretože si myslíme, že je to bližšie k problémom obcí a miest, ktoré sú najväčšími čerpateľmi, a tie ostatné infraštrukturálne projekty sa dajú čerpať z inej úrovne.
Čiže sme pripravení na tú diskusiu, ale ja by som vás chcel poprosiť aj, aby ste podporili zákon o úprave verejného obstarávania, lebo my sa nepohneme s čerpaním eurofondov veľmi významne, pokiaľ sa neupraví aj zákon o verejnom obstarávaní, a to vám určite vaši starostovia povedia, pretože ten zákon majú v okolitých krajinách, napríklad v Poľsku, nastavený tak, že je to omnoho flexibilnejšie. A s koncepčným riešením určite prídeme, len dnes je potrebné vyriešiť samosprávy, a preto vám chcem všetkým poďakovať, že ste porozumeli tomuto návrhu, že samosprávy dokážeme sanovať práve v tom májovom období, kedy budú mať najmenší príjem, a potom to budú riešiť do konca roka. A dôverujme im, že budú určite zodpovedne robiť aj s tým rezervným fondom. Ja si nemyslím, že ho budú zneužívať. Sú tam poslanci, ktorí takisto cítia, že je potrebné byť veľmi opatrný pri rezervnom fonde. Ja som presvedčený, že sú to ľudia, ktorí sú zodpovední. Samozrejme, všade sa nájde aj niekto, kto to môže zneužiť, ale to je promile zanedbateľné. Pristupujme k nim s dôverou a takto to aj predkladáme v tomto návrhu zákona.
Ešte raz ďakujem za podporu všetkým.
Skryt prepis