Videokanál poslanca

zo Spojených štátov amerických (zaznievanie gongu) pán poslanec Krúpa (silné zaznievanie gongu). Je to opäť mimo správy z roku 2024, ale odpoviem vám. Áno, nás to neteší, že americká administratíva ide ochraňovať svoj trh takýmto spôsobom, že ide dávať clá. A to nie je len o nás, ale to je predsa aj o iných krajinách. Však kto je najväčším výrobcom vozidiel v Európe? No predsa Nemecká spolková republika, asi uznáte. Kto je najväčším ďalším výrobcom? No predsa Francúzsko a môžem pokračovať ďalej. Čiže toto je naša spoločná vec a my budeme podporovať Európsku komisiu a Maroša Šefčoviča, ktorý je veľmi aktívny, aj keď to nebude jednoduché, ale musíme hľadať nejaký balans, lebo rešpektujeme výsledky volieb v Spojených štátoch amerických, zatiaľ čo vám sa to asi nehodí, že mal asi pokračovať Biden, lebo ten pokračoval aj vo vojne a pokračovaní vojny a my sme absolútne proti tomuto. Takže.
Plyn, slintačka, na to som už odpovedal, že máme na to ako členská krajina právo, tak je potrebné to žiadať.
Vyjadrenie fínskeho prezidenta Alexandra Stubba. Takže, dámy a páni, to, čo povedal pán prezident Stubb, s tým absolútne nesúhlasím, lebo nepovedal ani jeden argument, v čom Slovenská republika je, on povedal little bit problematic. Jeden argument, nech mi povie, že v čom sme. Kde Slovenská republika nepodporila nejaké vyhlásenia. Nepovedal absolútne nič. Je to obyčajné klišé a absolútne protestujem proti tomu a budem to tlmočiť aj mojej kolegyni na ministriáli, ktorý mám teraz vo štvrtok v Bruseli, pretože toto jednoducho bolo z jeho strany niečo, čo nemôžeme akceptovať. A naviac ja sa pýtam, za koho hovorí pán prezident Stubb? Predsa len nemôže hovoriť za celú Európsku úniu o tom, že my musíme vtiahnuť do hry Spojené kráľovstvo, Nórsko a tak ďalej. Veď predsa tu máme nejaké štruktúry a to je Európska únia a Európska rada, ktorá bude rozhodovať o tom. Pokiaľ viem, tak Veľká Británia vystúpila z Európskej únie. Ale s Veľkou Britániou určite budeme radi rozprávať v rámci NATO, pretože chceme spolupracovať v rámci NATO a hľadať nejaký prienik. Ale rozhodne o tom nebude rozhodovať prezident Fínska, ktorý naviac nehovorí pravdu bez akéhokoľvek argumentu, ktorý by použil. Ale, samozrejme, opozícia sa to, opozícii sa to hodí.
Politika na všetky svetové strany. Ja už som to spomenul, že kritizujete to, ale keď ide nemecký kancelár do Číny a rokuje o národno-štátnych záujmoch, je to v poriadku, keď ide francúzsky, je to v poriadku, keď ide španielsky, je to v poriadku. Keď ide Slovensko, už to nie je v poriadku. Toto my odmietame. Ak je to vaša politika, robte ju, ale určite ju my robiť nebudeme.
No a dodávka zbraní na Ukrajinu. Pán poslanec Krúpa, nie je tu, asi sa mu to nie celkom dobre počúva, to, čo hovorím (reakcie z pléna), náš jasný pohľad bol, že my nebudeme dodávať zbrane zo zásob armády Slovenskej republiky, ale komerčné, výroba, komerčná výroba je úplne niečo iné. Ak si niekto kúpi veci, ktoré súvisia so zbraňovým systém, tak my tomu nezabránime. A ak pán Krúpa chce zabrániť tomu a aby všetky tie firmy, ktoré dnes dodávajú iným armádam, napríklad muníciu veľmi významne alebo iné zbraňové systémy, no tak nech tomu zabráni a tým zabráni aj mnohým stovkám a možno tisícom ľudí, ktorí sú tam zamestnaní a zarábajú si. Ale, samozrejme, keby to Slovenská republika urobila, tak okamžite by to preberali iné krajiny, ktoré by na komerčnom základe dodávali tieto zbraňové systémy. Len pre vašu informáciu, 60 % iniciatívy, tzv. munície pre Ukrajinu, je opravovaných a opätovne testovaných práve v našich, v našich firmách zbrojárskych domáceho, teda domáceho branného priemyslu a myslím si, že je to aj kvôli tomu, že je to komerčný základ a my nekladieme k tomu žiadne zábrany.
Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, musel som reagovať na tieto vystúpenia, aby som mnohé veci uviedol na pravú mieru, aj keď sa to netýkalo správy, ktorá hovorila o našom pôsobení v rámci Európskej únie za rok 2024, ale snažil som sa vám odpovedať tak, ako som najlepšie vedel a hlavne odpovedať pravdivo a nie tak, ako sa snažili mnohí kolegovia manipulatívne prekrúcať realitu a pravdu.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem vážený pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Chcem poďakovať tým poslancom, ktorý vystúpili v rozprave, pretože vyzeralo to tak, že nevystúpi nikto. Ale som rád, že vystúpili opoziční poslanci a ja to rešpektujem, pretože opozícia je tu na to, aby hľadala priestor na kritiku. Tam, kde vláda povedzme nefunguje a kde by mala byť lepšia, čo si myslím, že je správne vyvažovanie v rámci demokratického princípu. A však je iné ak opozícia zavádza a hovorí polopravdy alebo úplne prekrúca fakty a preto mi dovoľte, aby som pri tejto príležitosti naozaj vystúpil a vysvetlil mnohé veci, ktoré tu zazneli. Pán poslanec Škripek, ktorý je bývalý europoslanec rovnako tak má množstvo pripomienok, ktoré neboli ani týkajúce sa tejto správy. Viete pán poslanec, že vy ako europoslanec sa zodpovedáte Európskemu parlamentu, ale nie krajinám, ktoré vás vyslali do toho. Lebo zastupujete Európsku úniu. Ale dobre. Spomenuli ste to v rámci správy za rok 2024. Asi máte argumentačnú núdzu tak ste do toho zakomponovali aj poslanca Európskeho parlamentu. Nech sa páči, môžete cez svojich europoslancov, ktorých máte v Európskom parlamente sa dopytovať nech vám vysvetlia a nech sa dopytujú. Ale poďme k tomu čo ste hovorili konkrétne. Akým spôsobom presadzujeme obhajobu ekonomických záujmov v rámci automobilového priemyslu a tak ďalej. Pán poslanec vám asi uniklo pozornosti, že aké sú postoje našej vlády v súvislosti s green dealom? Asi vám uniklo pozornosti, že sme hlasovali napríklad proti zavedeniu cieľ pri dovoze elektromobilov z Číny na, do Európskej únie a teda aj na Slovensko. Pretože jeden z recipročných opatrení je zavedenie cieľ voči našim automobilkám, pán poslanec. A to asi nechcete, aby sme automobilky dostali do pozície, že budú prepúšťať, lebo nebudú mať dostatok trhu na ktorý môžu predávať. Ale tá Čína sa tu vinie viacerými otázkami. Takže vám budem na to odpovedať. Ale vy ste rovnako si nevšimli, že sme patrili medzi 6 krajín v rámci Európskej únie, ktoré napríklad dopytovali Európsku komisiu, aby prehodnotila všetky limity voči zavedeným prísnym kritériám pre výrobcov automobilov. Bola tu Slovenská republika, naša vláda. Pán poslanec vy ste si rovnako nevšimli, že sme boli jedna s krajín, ktorá rovnako bola aj proti prísnym pokutám, ktoré sú pre automobilky, keď nedodržiavajú limity. Lebo to je práve ten nezmyselný green deal, ktorý bol schválený a dnes Európsku úniu oberá o konkurenciu schopnosť. A v našom programovom vyhlásení vlády sa môžete jasne povedať, že budeme podporovať iba také opatrenia v rámci zelenej ekonomiky, kde sme absolútne v tej pozícii, že podporujeme ochranu životného prostredia, ale musí to byť vyvážené, aby sme si neoslabovali našu ekonomiku a boli sme triezvy pri tom dosahovaní tých cieľov. Hovoríte neustále a to viacerí o zahraničnej izolácii. Lebo vy ste boli zvyknutí pritakávať aj v takých oblastiach, kde ste mohli sa postaviť a obhajovať národno-štátne záujmy Slovenskej republiky. Pán Krúpa napríklad aj hovoril o tom, že náš pán premiér je žobrák, mních. Pretože súdim podľa seba. Takto pristupuje pán Krúpa k tomu, pretože on si nevšimol jednu dôležitú vec, že Európska únia má vytvorené mechanizmy, že v prípade ak nastane nejaký problém v prípade slintačky alebo ak nastane nejaký problém s dodávkami plynu, že sú tu nejaké mechanizmy, ktoré každá členská krajina má možnosť využiť. Ak môžeme požiadať Európsku úniu, keď sa stala táto nemilá vec, že nás zasiahla slintačka a že s fondu, ktorý je na to určený nám môže pomôcť, tak ja si myslím, že je prirodzené, aby sme o to požiadali. Ale pán Krúpa to nazýva samozrejme, že je to žobranie. No, pretože ony boli naučení kolenačkovo, keď sa zdalo, že jednoducho tu by mali byť ticho, pretože to nie je úplne v súlade s jednotným názorom, ktorý sa šíri všade v Európskej únii tak budeme ticho. Nie, my nie sme ticho. To čo nám patrí žiadame. A tam, kde to nie je celkom dobre a nefunguje to tak tam, hovoríme svoje názory a zároveň vyslovujeme aj spôsob ako by sa to malo riešiť. Ja som vám pán Škripek spomenul napríklad pri automobilovom priemysle. Rovnako sme boli aj v opozícii a sme to jasne hovorili, ale nemohli sme za to hlasovať, že proti zákazu výrobu spaľovacích motorov pri, po určitom období, ktoré tu je naplánované. A k tej izolácii. Moskva, Čína, Azerbajdžan. Viete? Do Číny chodia všetci lídri Západnej Európy. Tak prečo ste im neadresovali rovnako túto kritiku? Kancelár Scholzambl s absolútnou elitou priemyslu v Nemecku. S absolútnou elitou. A rokoval tam, aby vyrokoval nejaké spolupôsobenie. Rovnako tam bol prezident Macron. Tiež je taký akože úplne v pohode? Alebo, že nemá žiadny problém? Ale bol tam aj rovnako aj Pedro Schancéz premiér španielsky. A mohol by som pokračovať ďalej. Pretože Čína je významným partnerom Európskej únie. A prečítajte si dohodu, ktorú má Európska únia s Čínou podpísanú. Áno, máme veľa vecí, ktoré je potrebné komunikovať a hlavne hľadať nejaké riešenia. Aj v súvislosti s protekcionalistickou ochranou svojho trhu. Ale to dnes rovnako čelíme aj zo Spojených štátov amerických. Čiže nie je to podľa môjho názoru vyvážené, ale samozrejme, že ste sa snažili si do toho kopnúť, do nás kopnúť. Pozrite sa. Pán premiér bol v Moskve preto, lebo prezident Zelenský nám zastavil tranzit plynu cez ukrajinské územie. A my sme mali vyrokované s premiérom ukrajinskej vlády, že budeme môcť tranzitovať plyn v rámci s VOP operácií alebo nejaký azerbajdžanský plyn. To všetko bolo sľúbené. Pán prezident Zelenský povedal nie. A premiér ma nezaujíma, pretože ja tu rozhodujem. Dobre, tak rešpektujeme, že teda rozhoduje pán prezident Zelenský. Ale v tom prípade sme museli ísť do Moskvy a rozprávať sa, že ty akým spôsobom ten plyn dopravíme na Slovensko. A naviac. Pán poslanec Škripek. Nebol to kancelár Scholz, ktorý rovnako telefonoval s pánom Putinom? Nebol to prezident Macron, ktorý rovnako telefonoval s pánom Putinom? Nebol to minister obrany Francúzskej republiky, ktorý telefonoval s ministrom obrany Ruskej federácie? Nech sa páči adresujte tieto kritické slová aj im. Lebo všetci títo si uvedomujú, že je potrebné komunikovať aj v čase vojny. Nás to neteší čo sa deje na Ukrajine a sme jasne zadeklarovali, že je to porušenie medzinárodného práva. A to medzinárodné právo musí platiť. A to je odpoveď práve tých, že čo budeme. Lebo vy ste to hovorili, že čo teda budeme robiť, že keď sa vyrokuje nejaký mier a Doniecka a Luhanská oblasť bude v nejakom režime. Pán poslanec rovnako to nie je súčasťou tejto správy. Ale dobre odpoviem vám, pretože sa snažíte nejakým spôsobom manipulovať s faktami. Ako môžete vedieť ako to bude vyrokované. Nikto z nás nevie. Ale môžem vám povedať, že budeme absolútne principiálni. Ako sme boli principiálni a sme principiálni aj v prípade Kosova. Pretože v prípade Kosova pokladáme to čo sa udialo so vznikom Kosova ako porušovanie teritoriálnej integrity zvrchovaného štátu Srbskej republiky. A neuznáme Kosovo do vtedy, kým sa Belehrad nedohodnem s Prištinom. To jednoducho neurobíme. Zatiaľ čo vaši poslanci z Progresívneho Slovenska a ďalší sa pripájajú k rôznym rezolúciam v Európskom parlamente, kde vyzývajú Slovensko, aby sme uznali Kosovo. Nech sa páči hlasujte za to. My nebudeme, lebo princíp medzinárodného práva je jasný. A teraz odpovede z hľadiska Ukrajiny? Nuž dobre, tak som zvedavý ako budú k tomu pristupovať krajiny, ktoré uznali Kosovo. A sú členskými krajinami Európskej únie. My sme jedna z piatich krajín, ktorá neuznala v rámci Európskej únie Kosovo. Tak som zvedavý ako sa budú k tomu teraz stavať ostatné krajiny v súvislosti s Ukrajinou. Samozrejme povedia to je iná situácia. Áno, vždy je to iná situácia. Dvojaký štandard, dvojaký mete. Ale vráťme sa k tej Ukrajine, aby ste sa, aby ste nemali pocit, že som z toho unikol. Veď predsa ak bude nejaká mierová dohoda pán poslanec, tak to bude dohoda medzi Moskvou a Kyjevom. Čiže vy chcete tým povedať, že to na čom sa dohodne Moskva s Kyjevom, že to ideme spochybňovať dopredu? Ja to teda spochybňovať nejdem. Ale pevne verím, že nájdu spôsob ako zastaviť toto nezmyselné zabíjanie. Pretože sa ukázalo počas troch rokov od invázie ruských vojsk na Ukrajinu a trvania tej vojny, ktorá už je od roku 2014 nemá vojenské riešenie. Nás to veľmi neteší, že nám čas dal za pravdu. Hovorili sme tu ešte, keď sme boli v opozícii. A hovoríme to aj teraz. A vidíte sami, že čo sa udialo. Ukrajina ešte v horšej pozícii ako bola predtým. A v NATO nebude, lebo to hovorí jeden z veľkých členov NATO, ktorý ťahá NATO a to je Spojené štáty americké. Čo sa teda dosiahlo? Povedzte mi. Nič. Len množstvo zbytočných životov, ktorým už nikto nevráti späť ten život. A zdecimovaná rozbitá Ukrajina a nás to neteší. Slovensko a Maďarsko, že sme neni pozvaní na rokovania, ktoré sa vedú v Bruseli je takzvaných ochotných. Tak pán poslanec v prvom rade v Bruseli neviem o tom, že by sa viedli rokovania o nejakých ochotných. Viem o tom, že sa viedli v Paríži a že sa viedli v Londýne. Len na upresnenie, pretože v Bruseli sa vedú oficiálne rokovania Európskej rady, kde Slovensko je účastné a prispievame k celej tejto diskusii. Áno ak ochotní, ktorí už sú neni ani v Európskej únii ako je napríklad Spojené kráľovstvo sú ochotní poslať svoje vojská na Ukrajinu, nech sa páči, nech to urobia. My sme proti tomu. A ak sú ochotní posielať stále zbrane na Ukrajinu, pretože si .. ... prispievame k tejto diskusii, áno, ak ochotník, ktorý už tu ani není v Európskej únii, ako je napríklad Spojené kráľovstvo, sú ochotní poslať svoje vojská na Ukrajinu. Nech sa páči, nech to urobia. My sme proti tomu. Ak sú ochotní posielať stále zbrane na Ukrajinu, pretože si povedali, že jedine možné dosiahnuť mier cez strength. To znamená peace for strength. To znamená, že neustále dodávanie zbraní, aby sme posilnili tú Ukrajinu, aby bola v lepšej pozícii vyjednávacej. Ja si neviem predstaviť, ako to urobiť, pán poslanec, lebo tri roky sa tam dodávali zbrane, a veľmi významne. To sú miliardy. Či, už to ide z Európskej únie a teda v jednotlivých členských krajín alebo aj zo Spojených štátov amerických a výsledok je taký, že nie je silnejšia tá Ukrajina. Je slabšia. Je viac na kolenách. Čiže, toto nie je izolácia. To je jednoducho pragmatický prístup Slovenskej republiky. A nemusíte mať žiadne obavy, my za tým stolom v rámci Európskej rady budeme zastúpené a budeme tvoriť tú bezpečnostnú politiku, ku ktorej sa hlásime. Ale zároveň odmietame, aby tu niekto vytváral teraz novú štruktúru nejakých ochotných, kde zároveň prijmeme Nórov, Britov a ešte neviem koho. My sme pripravení rokovať s nimi, v rámci aliancie NATO, kde sme členmi aliancie, ale v rámci Európskej únie. Ja si myslím, že tá bezpečnosť sa má kreovať v rámci Európskej únie a na tom budeme určite pracovať. A nie sme vôbec vylúčení. To je len vaše zbožné prianie, ktoré sa snažíte stále pretláčať cez všetky médiá, vo všetkých vašich vystúpeniach, v zmysle toho Goebbelsovkého, stokrát opakovaná lož je pravdou. Nie je to tak, len si pozrite vyjadrenie pani Uršuly von der Leyenovej. Prečo ste ho necitovali? Ktorá povedala, že Slovensko je dôležitým členom a zúčastňuje sa na všetkých rokovaniach a veľmi aktívne vystupuje náš premiér v rámci Európskej rady. To vám nesedelo do celej tej vašej šablóny, tak ste to radšej nepovedali. Susedia v rámci V4 a, že zrada a tak ďalej. Pozrite sa, Česká republika, nevieme z akých dôvodov, ale pre nás je to dodnes nepochopiteľné, odmietla rokovanie, ktoré sme my zaviedli v rámci spoločných rokovaní českej a slovenskej vlády v roku 2012. Že sa s nami nechce stretnúť kvôli tomu, aký máme postoj k Ukrajine. A to je práve (nezrozumiteľne povedané) odpoveď. Ten postoj je taký, že my už nebudeme dodávať zbrane zo zásob armády Slovenskej republiky na Ukrajinu. To sme jasne povedali. A zároveň sme povedali, že budeme podporovať mierové riešenia. To, že sa rozhodla Česká republika tieto rokovania neuskutočniť my rešpektujeme, avšak realita bola taká, že potom ako Česká republika rozviazala, teda neuskutočnila toto rokovanie, my sme mali tri rokovania, pán poslanec medzi ukrajinskou a slovenskou vládou. O konkrétnych projektoch, ktoré sme predstavili ukrajinskej vláde a ktoré dodnes rozvíjame a pomáhame Ukrajine predovšetkým v humanitárnej oblasti, ale aj vo výpadkoch elektrickej energie a môžem pokračovať ďalej pri odmínovacích strojoch. A rôznych iných, takže keď si to pozriete, každý súdny človek si povie, tak potom nerozumieme tomu. Česi kvôli Ukrajine s nami zrušili rokovanie vlád, ale pritom Ukrajina so Slovenskom spolupracuje a hľadá riešenie, aj keď nie je to jednoduché, ale nám záleží predovšetkým na civilnom obyvateľstve a tých ľuďoch, ktorí trpia. Stretol som sa s pánom Lavrovom, a že som s ním rokoval a nič som nevyrokoval a že problémy s plynom a tak ďalej. No, áno máme problémy s plynom, ale nie kvôli Ruskej federácii, vážený pán poslanec Škripek, ale kvôli Ukrajine, ktorá zastavila tranzit. Pretože Ruská federácia nám vždy načas dodávala plyn, rovnako aj ropu a nemali sme nikdy problém. Práve naopak, bol vždy problém a my sme pomáhali Ukrajine, keď si spomeniete v čase energetickej krízy, keď Ukrajina brala plyn z plynovodu, ktorý mal smerovať na Slovensko. A vtedy Ruská federácia to zastavila, pretože ani neplatili za to. Čo urobila Ukrajinská strana? V podstate nič. Pani Tymošenková nechala nášho premiéra niekoľko hodín stáť kdesi pred jej kanceláriou. Dobre, to nás netrápi, ale nič nám nesľúbila. Jedine s Ruskom sme dokázali vyriešiť niečo, ale potom sme aj Ukrajine pomohli reverzným plynom. Čiže s pánom Lavrovom som sa stretol, lebo si myslím, že je potrebné sa stretávať aj s ministrami zahraničných vecí, kde nemusíme so všetkým súhlasiť, ale udržiavať kontakty a predovšetkým rokovať o veciach, ktoré sú pre nás veľmi dôležité a energetické zdroje z Ruskej refederácie sú pre nás veľmi dôležité. Je to jadrové palivo. Je to ropa a je to rovnako plyn a ruská strana nám garantovala, že budú dodržiavať svoje zmluvné záväzky napriek tomu, že ako ste povedali, nás dali na zoznam nepriateľských krajín, pretože sme členskou krajinou Európskej únie a patríme medzi tých, čo podporujú túto vojnu, podľa ich videnia. Aj keď náš postoj je v tomto prípade úplne iný. Rozporné výroky v rámci Ukrajiny a všelijaké takéto veci. My nemáme rozporné. My máme konzistentné výroky v rámci Ukrajiny, keď chceme pomôcť aj pomáhame a napĺňame to napriek tomu, že ukrajinská strana sa voči nám postavila tak ako sa postavila. A tie dopady sú veľmi signifikantné, pán poslanec. Ak stratíme z tranzitu ropy, teda plynu, pardon pol miliardy eur priemerne, lebo to sa kýve, tak potom si myslíte, že to asi nie je dôležité? Ja si myslím, že to je dôležité, lebo vy by ste boli prvý, ktorý by ste nás kritizovali, že prečo nebojujeme za tieto peniaze. Ale v druhom prípade potrebujeme aj plyn dopraviť ten ruský, ktorý máme zakontrahovaný ešte stále a nie je pod sankciou Európskej únie na naše územie. Preto sme išli hneď do Turecka, hľadali sme rokovanie, teda rokovali sme s predstaviteľmi Turecka, a dnes nám prúdi cez turkish stream plyn, ktorý potrebujeme na Slovensku. Toto je obhajovanie národno-štátnych záujmov a nie kolenačková politika, ako ste ju prezentovali vy. Aj keď samozrejme vy ste za KDH a poviete, že vás sa to netýka, ale hovoríme o zvyšku opozície. Lebo vás sme vtedy, keď ste boli v opozícii nepočuli, že by ste mali zásadné vyjadrenia. Že sme na poslednom mieste kúpnej parity EÚ. Pán poslanec, pozrite sa kde sme boli za našich vlád, pozrite sa prosím vás. A pozrite sa kde sme spadli za vlád, ku ktorým ste vy nemali žiadne kritické slová, Igora Matoviča, Ódora a rovnako Hegera. Tí nás doviedli na predposledné miesto, že sme už len Bulhari sú za nami. Tí nás doviedli k obrovskej zadlžovaním to, čo sa tu dialo tými nezmyselnými lotériami počas covidu a tak ďalej. Tak prosím vás choďte plakať kdesi na inom mieste, ale nie na tomto. My sa práve naopak snažíme podporovať ekonomickú diplomaciu, rast HDP a robiť všetko pre to, aby sme znižovali toto zadlženie aj tým, že prijímame opatrenia, ktoré sú samozrejme bolestivé. Ale chceme, aby Slovenská republika bola dobrým, zdravým, ekonomickým partnerom a dokázala si financovať mnohé veci, ktoré musíme použiť na udržanie stability sociálnej na Slovensku. Aký je postoj k oblasti Donecku? To som vám už povedal. Aký máme postoj k Amerike? No, pán poslanec, tiež sa to netýka správy za rok 2024. My chceme mať dobré vzťahy s novou administratívou Spojených štátov amerických. Ak oni sa rozhodli, že Amerika first, tak v podstate hovoria to isté, že aj naše národno-štátne záujmy sú na prvom mieste, aj v rámci Európskej únie a nebudeme robiť kolenačkovú politiku. Ak nám niečo predložia, čo nám bude ubližovať, tak budeme sa ohlasovať a budeme hovoriť, že to nie je dobre. Spomeňte si, ako sme to urobili v prípade nelegálnej migrácie v roku 2015. To je konkrétny prípad, že sme vďaka aj spolupráci v rámci V4 zastavili nezmyselné kvóty a ukázalo sa, že naša anti-migračná politika bola naozaj správna. A dnes nám dáva Uršula von der Leyen, za pravdu, pretože ide meniť azylový a migračný pakt. Lebo sa ukázalo, že jednoducho nefunguje. Toto je obhajovanie národno-štátnych záujmov. A čo sa týka Azerbajdžanu a Arménska. Viete veľmi dobre, že tento konflikt má nejakú históriu, pretože Azerbajdžan mal na svojom teritóriu v podstate územie, ktoré bolo riadené ako keby niekým iným, a pritom to bolo jeho medzinárodné územie, ktoré sme my všetci uznávali. Áno, nás to mrzí predovšetkým v súvislosti prístupom ku kresťanom, ktorí tam boli a tie obrovskej histórii, ktorá tam bola, a to určite odsudzujem, že ak tam boli všetky tieto historické dedičstvá ničené a nejakým spôsobom premieňané, tak ja som prvý ten, ktorý som to hocikedy kritizoval, aj to budem kritizovať. Ale v prvom rade nám ide o to, aby v tomto regióne bol mier. A ja oceňujem predovšetkým azerbajdžanskú, aj arménsku stranu, že dospeli k nejakej dohode mierovej a že dnes sa tam snažia dohodnúť a uhladiť všetky tie spory, ktoré tam vznikli. Lebo toto je práve ten prípad, ako má diplomacia fungovať v priamom prenose, kde práve v prípade Ukrajiny zlyhala. Pretože ten konflikt na Ukrajine sa nikdy nemal stať, a diplomacia mala urobiť všetko pre to, aby sa všetky veci prediskutovali dostatočne a nebol tu žiadny problém. Čo tam bude robiť premiér, že informoval, že ide do Moskvy predsedníčku Európskej komisie, ale ostatných premiérov neinformoval? No, prepáčte pán poslanec, ja si nemyslím, že slovenský premiér by sa mal skladať účty ostatným premiérom Európskej únie. Nehnevajte sa, to znamená, že vy chcete povedať, že keď aj francúzsky premiér kdesi pôjde, tak bude telefonovať nášmu premiérovi, že či tam môže ísť? Tak to prepáčte, to určite nie. Ale máme určitý rešpekt sme v Európskej únii, tak premiér informoval predsedníčku Európskej komisie, ale informoval aj predsedu Európskej rady Antónia Costu, a čo je podľa mňa absolútne korektné. Aj keď máme možno nejaký iný prístup a Európska únia nám svojim spôsobom dala za pravdu, pán poslanec. Pretože aj keď ste to spomenuli, ale netýka sa to tejto správy, lebo hovoríme o rokovaní ostatnej Európskej komisii, kde vyrokoval premiér jednoznačne podporu Európskej únie, že aby sme rokovali o obnovení tranzitu plynu cez Ukrajinu, v zmysle asociačnej dohody medzi Európskou úniu a Ukrajinou. A podporili to všetci premiéri, pán poslanec, to ste tak isto nepovedali. Pretože sa vám to nehodí. A ešte raz, že sme podporili všetko, čo sa týka podpory Ukrajiny z hľadiska vojenskej podpory, tak ste to povedali, pán poslanec pozrite si dobre tie závery. My sme súhlasili so závermi, pretože nám prišla tá podpora opätovného rokovania o obnovení tranzitu plynu. Ale tam je jasne povedané, že akákoľvek podpora, ktorá pôjde tak to bude dobrovoľná a na základe bilaterálnych vzťahov. Čiže to nie je tak, ako nám to vy prezentujete a si myslím, že je potrebné to uviesť na pravú mieru. Pán Hajko, Čína, autá a tak ďalej. Nech sa páči, choďte kritizovať aj ostatných. My nechceme obchodné vojny, pán poslanec. My chceme normálnu, korektnú spoluprácu. Viete je čudné, že máte problém s tým, že má sem prísť čínska investícia, ale tá čínska investícia ide aj do iných krajín Európskej únie. Viete koľko priamych zahraničných investícií z Číny ide do Európskej únie? Asi nemáte ten údaj. Ja vám ho poviem. Je to 185 miliárd eur. Tak prečo nekritizujete aj tých ostatných, lebo si uvedomujú, že s Čínou je potrebné spolupracovať a hľadať naozaj triezve riešenia. Všetci uznávame jednotnú Čínu a jej politiku, ale zrazu keď sa niečo deje, tak to spochybňujeme. Čiže nie je to korektné a myslím si, že my musíme byť pri tom. A ja oceňujem investíciu (nezrozumiteľne povedané), ktorú máme, pretože nám významne pomôže k tomu, aby sme mohli urobiť našu tranzíciu z produkcie vozidiel s klasickými spaľovacími motormi aj na elektro mobilitu. Pretože jedna z fabrík, ktorá sa stavia aj na slovenskom území je volvo, ktoré bude produkovať čisto elektrické vozidlá. A my potrebujeme byť pri tom a mať túto technológiu, kde Číňania nám vinou nezmyselného green dealu ušli niekoľko konských hláv z hľadiska elektro mobility, a dnes sú naozaj veľmi pred nami. Pán poslanec Krúpa, oportunistická, farizejská politika v rámci EÚ. Viete, toto klišé už čím viacej pejoratívnejších a neviem akých už pomenovaní vymyslíte, už to ani nie je smiešne, ani zábavné, pretože opak je pravdou. Práve naopak viete, že máme jasné postoje v rámci Európskej únie a sme absolútne aktívni pri všetkých politikách, kde Európska únia prijíma zásadné rozhodnutia. A budeme tak robiť aj keď sme boli kritickí voči Európskej komisii, pretože si myslíme, že mala konať v mnohých situáciách iným spôsobom, a to priznávate aj vy. V green deale, oslabovaním konkurencieschopnosti, migračnej politike, všetko nám dáva za pravdu. Vtedy keby sme boli robili kolenačkovú politiku, tak možno dnes tu máme niekoľko, ja neviem migrantov, stovky, tisícky migrantov na našom území a mali by sme úplne inú situáciu ako by sme mali, keď sme sa postavili proti kvótam. Toto je tá politika, ktorá sa má robiť. Clá zo Spojených štátov amerických, pán poslanec Krúpa. Je to opäť mimo správy z roku 2024, ale odpoviem vám. Áno, nás to neteší, že americká administratíva ide ochraňovať svoj trh takýmto spôsobom, že ide dávať clá...

Ďakujem vážený pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Chcem poďakovať tým poslancom, ktorý vystúpili v rozprave, pretože vyzeralo to tak, že nevystúpi nikto. Ale som rád, že vystúpili opoziční poslanci a ja to rešpektujem, pretože opozícia je tu na to, aby hľadala priestor na kritiku. Tam, kde vláda povedzme nefunguje a kde by mala byť lepšia, čo si myslím, že je správne vyvažovanie v rámci demokratického princípu. A však je iné ak opozícia zavádza a hovorí polopravdy alebo úplne prekrúca fakty a preto mi dovoľte, aby som pri tejto príležitosti naozaj vystúpil a vysvetlil mnohé veci, ktoré tu zazneli. Pán poslanec Škripek, ktorý je bývalý europoslanec rovnako tak má množstvo pripomienok, ktoré neboli ani týkajúce sa tejto správy. Viete pán poslanec, že vy ako europoslanec sa zodpovedáte Európskemu parlamentu, ale nie krajinám, ktoré vás vyslali do toho. Lebo zastupujete Európsku úniu. Ale dobre. Spomenuli ste to v rámci správy za rok 2024. Asi máte argumentačnú núdzu tak ste do toho zakomponovali aj poslanca Európskeho parlamentu. Nech sa páči, môžete cez svojich europoslancov, ktorých máte v Európskom parlamente sa dopytovať nech vám vysvetlia a nech sa dopytujú. Ale poďme k tomu čo ste hovorili konkrétne. Akým spôsobom presadzujeme obhajobu ekonomických záujmov v rámci automobilového priemyslu a tak ďalej. Pán poslanec vám asi uniklo pozornosti, že aké sú postoje našej vlády v súvislosti s green dealom? Asi vám uniklo pozornosti, že sme hlasovali napríklad proti zavedeniu cieľ pri dovoze elektromobilov z Číny na, do Európskej únie a teda aj na Slovensko. Pretože jeden z recipročných opatrení je zavedenie cieľ voči našim automobilkám, pán poslanec. A to asi nechcete, aby sme automobilky dostali do pozície, že budú prepúšťať, lebo nebudú mať dostatok trhu na ktorý môžu predávať. Ale tá Čína sa tu vinie viacerými otázkami. Takže vám budem na to odpovedať. Ale vy ste rovnako si nevšimli, že sme patrili medzi 6 krajín v rámci Európskej únie, ktoré napríklad dopytovali Európsku komisiu, aby prehodnotila všetky limity voči zavedeným prísnym kritériám pre výrobcov automobilov. Bola tu Slovenská republika, naša vláda. Pán poslanec vy ste si rovnako nevšimli, že sme boli jedna s krajín, ktorá rovnako bola aj proti prísnym pokutám, ktoré sú pre automobilky, keď nedodržiavajú limity. Lebo to je práve ten nezmyselný green deal, ktorý bol schválený a dnes Európsku úniu oberá o konkurenciu schopnosť. A v našom programovom vyhlásení vlády sa môžete jasne povedať, že budeme podporovať iba také opatrenia v rámci zelenej ekonomiky, kde sme absolútne v tej pozícii, že podporujeme ochranu životného prostredia, ale musí to byť vyvážené, aby sme si neoslabovali našu ekonomiku a boli sme triezvy pri tom dosahovaní tých cieľov. Hovoríte neustále a to viacerí o zahraničnej izolácii. Lebo vy ste boli zvyknutí pritakávať aj v takých oblastiach, kde ste mohli sa postaviť a obhajovať národno-štátne záujmy Slovenskej republiky. Pán Krúpa napríklad aj hovoril o tom, že náš pán premiér je žobrák, mních. Pretože súdim podľa seba. Takto pristupuje pán Krúpa k tomu, pretože on si nevšimol jednu dôležitú vec, že Európska únia má vytvorené mechanizmy, že v prípade ak nastane nejaký problém v prípade slintačky alebo ak nastane nejaký problém s dodávkami plynu, že sú tu nejaké mechanizmy, ktoré každá členská krajina má možnosť využiť. Ak môžeme požiadať Európsku úniu, keď sa stala táto nemilá vec, že nás zasiahla slintačka a že s fondu, ktorý je na to určený nám môže pomôcť, tak ja si myslím, že je prirodzené, aby sme o to požiadali. Ale pán Krúpa to nazýva samozrejme, že je to žobranie. No, pretože ony boli naučení kolenačkovo, keď sa zdalo, že jednoducho tu by mali byť ticho, pretože to nie je úplne v súlade s jednotným názorom, ktorý sa šíri všade v Európskej únii tak budeme ticho. Nie, my nie sme ticho. To čo nám patrí žiadame. A tam, kde to nie je celkom dobre a nefunguje to tak tam, hovoríme svoje názory a zároveň vyslovujeme aj spôsob ako by sa to malo riešiť. Ja som vám pán Škripek spomenul napríklad pri automobilovom priemysle. Rovnako sme boli aj v opozícii a sme to jasne hovorili, ale nemohli sme za to hlasovať, že proti zákazu výrobu spaľovacích motorov pri, po určitom období, ktoré tu je naplánované. A k tej izolácii. Moskva, Čína, Azerbajdžan. Viete? Do Číny chodia všetci lídri Západnej Európy. Tak prečo ste im neadresovali rovnako túto kritiku? Kancelár Scholzambl s absolútnou elitou priemyslu v Nemecku. S absolútnou elitou. A rokoval tam, aby vyrokoval nejaké spolupôsobenie. Rovnako tam bol prezident Macron. Tiež je taký akože úplne v pohode? Alebo, že nemá žiadny problém? Ale bol tam aj rovnako aj Pedro Schancéz premiér španielsky. A mohol by som pokračovať ďalej. Pretože Čína je významným partnerom Európskej únie. A prečítajte si dohodu, ktorú má Európska únia s Čínou podpísanú. Áno, máme veľa vecí, ktoré je potrebné komunikovať a hlavne hľadať nejaké riešenia. Aj v súvislosti s protekcionalistickou ochranou svojho trhu. Ale to dnes rovnako čelíme aj zo Spojených štátov amerických. Čiže nie je to podľa môjho názoru vyvážené, ale samozrejme, že ste sa snažili si do toho kopnúť, do nás kopnúť. Pozrite sa. Pán premiér bol v Moskve preto, lebo prezident Zelenský nám zastavil tranzit plynu cez ukrajinské územie. A my sme mali vyrokované s premiérom ukrajinskej vlády, že budeme môcť tranzitovať plyn v rámci s VOP operácií alebo nejaký azerbajdžanský plyn. To všetko bolo sľúbené. Pán prezident Zelenský povedal nie. A premiér ma nezaujíma, pretože ja tu rozhodujem. Dobre, tak rešpektujeme, že teda rozhoduje pán prezident Zelenský. Ale v tom prípade sme museli ísť do Moskvy a rozprávať sa, že ty akým spôsobom ten plyn dopravíme na Slovensko. A naviac. Pán poslanec Škripek. Nebol to kancelár Scholz, ktorý rovnako telefonoval s pánom Putinom? Nebol to prezident Macron, ktorý rovnako telefonoval s pánom Putinom? Nebol to minister obrany Francúzskej republiky, ktorý telefonoval s ministrom obrany Ruskej federácie? Nech sa páči adresujte tieto kritické slová aj im. Lebo všetci títo si uvedomujú, že je potrebné komunikovať aj v čase vojny. Nás to neteší čo sa deje na Ukrajine a sme jasne zadeklarovali, že je to porušenie medzinárodného práva. A to medzinárodné právo musí platiť. A to je odpoveď práve tých, že čo budeme. Lebo vy ste to hovorili, že čo teda budeme robiť, že keď sa vyrokuje nejaký mier a Doniecka a Luhanská oblasť bude v nejakom režime. Pán poslanec rovnako to nie je súčasťou tejto správy. Ale dobre odpoviem vám, pretože sa snažíte nejakým spôsobom manipulovať s faktami. Ako môžete vedieť ako to bude vyrokované. Nikto z nás nevie. Ale môžem vám povedať, že budeme absolútne principiálni. Ako sme boli principiálni a sme principiálni aj v prípade Kosova. Pretože v prípade Kosova pokladáme to čo sa udialo so vznikom Kosova ako porušovanie teritoriálnej integrity zvrchovaného štátu Srbskej republiky. A neuznáme Kosovo do vtedy, kým sa Belehrad nedohodnem s Prištinom. To jednoducho neurobíme. Zatiaľ čo vaši poslanci z Progresívneho Slovenska a ďalší sa pripájajú k rôznym rezolúciam v Európskom parlamente, kde vyzývajú Slovensko, aby sme uznali Kosovo. Nech sa páči hlasujte za to. My nebudeme, lebo princíp medzinárodného práva je jasný. A teraz odpovede z hľadiska Ukrajiny? Nuž dobre, tak som zvedavý ako budú k tomu pristupovať krajiny, ktoré uznali Kosovo. A sú členskými krajinami Európskej únie. My sme jedna z piatich krajín, ktorá neuznala v rámci Európskej únie Kosovo. Tak som zvedavý ako sa budú k tomu teraz stavať ostatné krajiny v súvislosti s Ukrajinou. Samozrejme povedia to je iná situácia. Áno, vždy je to iná situácia. Dvojaký štandard, dvojaký mete. Ale vráťme sa k tej Ukrajine, aby ste sa, aby ste nemali pocit, že som z toho unikol. Veď predsa ak bude nejaká mierová dohoda pán poslanec, tak to bude dohoda medzi Moskvou a Kyjevom. Čiže vy chcete tým povedať, že to na čom sa dohodne Moskva s Kyjevom, že to ideme spochybňovať dopredu? Ja to teda spochybňovať nejdem. Ale pevne verím, že nájdu spôsob ako zastaviť toto nezmyselné zabíjanie. Pretože sa ukázalo počas troch rokov od invázie ruských vojsk na Ukrajinu a trvania tej vojny, ktorá už je od roku 2014 nemá vojenské riešenie. Nás to veľmi neteší, že nám čas dal za pravdu. Hovorili sme tu ešte, keď sme boli v opozícii. A hovoríme to aj teraz. A vidíte sami, že čo sa udialo. Ukrajina ešte v horšej pozícii ako bola predtým. A v NATO nebude, lebo to hovorí jeden z veľkých členov NATO, ktorý ťahá NATO a to je Spojené štáty americké. Čo sa teda dosiahlo? Povedzte mi. Nič. Len množstvo zbytočných životov, ktorým už nikto nevráti späť ten život. A zdecimovaná rozbitá Ukrajina a nás to neteší. Slovensko a Maďarsko, že sme neni pozvaní na rokovania, ktoré sa vedú v Bruseli je takzvaných ochotných. Tak pán poslanec v prvom rade v Bruseli neviem o tom, že by sa viedli rokovania o nejakých ochotných. Viem o tom, že sa viedli v Paríži a že sa viedli v Londýne. Len na upresnenie, pretože v Bruseli sa vedú oficiálne rokovania Európskej rady, kde Slovensko je účastné a prispievame k celej tejto diskusii. Áno ak ochotní, ktorí už sú neni ani v Európskej únii ako je napríklad Spojené kráľovstvo sú ochotní poslať svoje vojská na Ukrajinu, nech sa páči, nech to urobia. My sme proti tomu. A ak sú ochotní posielať stále zbrane na Ukrajinu, pretože si .. ... prispievame k tejto diskusii, áno, ak ochotník, ktorý už tu ani není v Európskej únii, ako je napríklad Spojené kráľovstvo, sú ochotní poslať svoje vojská na Ukrajinu. Nech sa páči, nech to urobia. My sme proti tomu. Ak sú ochotní posielať stále zbrane na Ukrajinu, pretože si povedali, že jedine možné dosiahnuť mier cez strength. To znamená peace for strength. To znamená, že neustále dodávanie zbraní, aby sme posilnili tú Ukrajinu, aby bola v lepšej pozícii vyjednávacej. Ja si neviem predstaviť, ako to urobiť, pán poslanec, lebo tri roky sa tam dodávali zbrane, a veľmi významne. To sú miliardy. Či, už to ide z Európskej únie a teda v jednotlivých členských krajín alebo aj zo Spojených štátov amerických a výsledok je taký, že nie je silnejšia tá Ukrajina. Je slabšia. Je viac na kolenách. Čiže, toto nie je izolácia. To je jednoducho pragmatický prístup Slovenskej republiky. A nemusíte mať žiadne obavy, my za tým stolom v rámci Európskej rady budeme zastúpené a budeme tvoriť tú bezpečnostnú politiku, ku ktorej sa hlásime. Ale zároveň odmietame, aby tu niekto vytváral teraz novú štruktúru nejakých ochotných, kde zároveň prijmeme Nórov, Britov a ešte neviem koho. My sme pripravení rokovať s nimi, v rámci aliancie NATO, kde sme členmi aliancie, ale v rámci Európskej únie. Ja si myslím, že tá bezpečnosť sa má kreovať v rámci Európskej únie a na tom budeme určite pracovať. A nie sme vôbec vylúčení. To je len vaše zbožné prianie, ktoré sa snažíte stále pretláčať cez všetky médiá, vo všetkých vašich vystúpeniach, v zmysle toho Goebbelsovkého, stokrát opakovaná lož je pravdou. Nie je to tak, len si pozrite vyjadrenie pani Uršuly von der Leyenovej. Prečo ste ho necitovali? Ktorá povedala, že Slovensko je dôležitým členom a zúčastňuje sa na všetkých rokovaniach a veľmi aktívne vystupuje náš premiér v rámci Európskej rady. To vám nesedelo do celej tej vašej šablóny, tak ste to radšej nepovedali. Susedia v rámci V4 a, že zrada a tak ďalej. Pozrite sa, Česká republika, nevieme z akých dôvodov, ale pre nás je to dodnes nepochopiteľné, odmietla rokovanie, ktoré sme my zaviedli v rámci spoločných rokovaní českej a slovenskej vlády v roku 2012. Že sa s nami nechce stretnúť kvôli tomu, aký máme postoj k Ukrajine. A to je práve (nezrozumiteľne povedané) odpoveď. Ten postoj je taký, že my už nebudeme dodávať zbrane zo zásob armády Slovenskej republiky na Ukrajinu. To sme jasne povedali. A zároveň sme povedali, že budeme podporovať mierové riešenia. To, že sa rozhodla Česká republika tieto rokovania neuskutočniť my rešpektujeme, avšak realita bola taká, že potom ako Česká republika rozviazala, teda neuskutočnila toto rokovanie, my sme mali tri rokovania, pán poslanec medzi ukrajinskou a slovenskou vládou. O konkrétnych projektoch, ktoré sme predstavili ukrajinskej vláde a ktoré dodnes rozvíjame a pomáhame Ukrajine predovšetkým v humanitárnej oblasti, ale aj vo výpadkoch elektrickej energie a môžem pokračovať ďalej pri odmínovacích strojoch. A rôznych iných, takže keď si to pozriete, každý súdny človek si povie, tak potom nerozumieme tomu. Česi kvôli Ukrajine s nami zrušili rokovanie vlád, ale pritom Ukrajina so Slovenskom spolupracuje a hľadá riešenie, aj keď nie je to jednoduché, ale nám záleží predovšetkým na civilnom obyvateľstve a tých ľuďoch, ktorí trpia. Stretol som sa s pánom Lavrovom, a že som s ním rokoval a nič som nevyrokoval a že problémy s plynom a tak ďalej. No, áno máme problémy s plynom, ale nie kvôli Ruskej federácii, vážený pán poslanec Škripek, ale kvôli Ukrajine, ktorá zastavila tranzit. Pretože Ruská federácia nám vždy načas dodávala plyn, rovnako aj ropu a nemali sme nikdy problém. Práve naopak, bol vždy problém a my sme pomáhali Ukrajine, keď si spomeniete v čase energetickej krízy, keď Ukrajina brala plyn z plynovodu, ktorý mal smerovať na Slovensko. A vtedy Ruská federácia to zastavila, pretože ani neplatili za to. Čo urobila Ukrajinská strana? V podstate nič. Pani Tymošenková nechala nášho premiéra niekoľko hodín stáť kdesi pred jej kanceláriou. Dobre, to nás netrápi, ale nič nám nesľúbila. Jedine s Ruskom sme dokázali vyriešiť niečo, ale potom sme aj Ukrajine pomohli reverzným plynom. Čiže s pánom Lavrovom som sa stretol, lebo si myslím, že je potrebné sa stretávať aj s ministrami zahraničných vecí, kde nemusíme so všetkým súhlasiť, ale udržiavať kontakty a predovšetkým rokovať o veciach, ktoré sú pre nás veľmi dôležité a energetické zdroje z Ruskej refederácie sú pre nás veľmi dôležité. Je to jadrové palivo. Je to ropa a je to rovnako plyn a ruská strana nám garantovala, že budú dodržiavať svoje zmluvné záväzky napriek tomu, že ako ste povedali, nás dali na zoznam nepriateľských krajín, pretože sme členskou krajinou Európskej únie a patríme medzi tých, čo podporujú túto vojnu, podľa ich videnia. Aj keď náš postoj je v tomto prípade úplne iný. Rozporné výroky v rámci Ukrajiny a všelijaké takéto veci. My nemáme rozporné. My máme konzistentné výroky v rámci Ukrajiny, keď chceme pomôcť aj pomáhame a napĺňame to napriek tomu, že ukrajinská strana sa voči nám postavila tak ako sa postavila. A tie dopady sú veľmi signifikantné, pán poslanec. Ak stratíme z tranzitu ropy, teda plynu, pardon pol miliardy eur priemerne, lebo to sa kýve, tak potom si myslíte, že to asi nie je dôležité? Ja si myslím, že to je dôležité, lebo vy by ste boli prvý, ktorý by ste nás kritizovali, že prečo nebojujeme za tieto peniaze. Ale v druhom prípade potrebujeme aj plyn dopraviť ten ruský, ktorý máme zakontrahovaný ešte stále a nie je pod sankciou Európskej únie na naše územie. Preto sme išli hneď do Turecka, hľadali sme rokovanie, teda rokovali sme s predstaviteľmi Turecka, a dnes nám prúdi cez turkish stream plyn, ktorý potrebujeme na Slovensku. Toto je obhajovanie národno-štátnych záujmov a nie kolenačková politika, ako ste ju prezentovali vy. Aj keď samozrejme vy ste za KDH a poviete, že vás sa to netýka, ale hovoríme o zvyšku opozície. Lebo vás sme vtedy, keď ste boli v opozícii nepočuli, že by ste mali zásadné vyjadrenia. Že sme na poslednom mieste kúpnej parity EÚ. Pán poslanec, pozrite sa kde sme boli za našich vlád, pozrite sa prosím vás. A pozrite sa kde sme spadli za vlád, ku ktorým ste vy nemali žiadne kritické slová, Igora Matoviča, Ódora a rovnako Hegera. Tí nás doviedli na predposledné miesto, že sme už len Bulhari sú za nami. Tí nás doviedli k obrovskej zadlžovaním to, čo sa tu dialo tými nezmyselnými lotériami počas covidu a tak ďalej. Tak prosím vás choďte plakať kdesi na inom mieste, ale nie na tomto. My sa práve naopak snažíme podporovať ekonomickú diplomaciu, rast HDP a robiť všetko pre to, aby sme znižovali toto zadlženie aj tým, že prijímame opatrenia, ktoré sú samozrejme bolestivé. Ale chceme, aby Slovenská republika bola dobrým, zdravým, ekonomickým partnerom a dokázala si financovať mnohé veci, ktoré musíme použiť na udržanie stability sociálnej na Slovensku. Aký je postoj k oblasti Donecku? To som vám už povedal. Aký máme postoj k Amerike? No, pán poslanec, tiež sa to netýka správy za rok 2024. My chceme mať dobré vzťahy s novou administratívou Spojených štátov amerických. Ak oni sa rozhodli, že Amerika first, tak v podstate hovoria to isté, že aj naše národno-štátne záujmy sú na prvom mieste, aj v rámci Európskej únie a nebudeme robiť kolenačkovú politiku. Ak nám niečo predložia, čo nám bude ubližovať, tak budeme sa ohlasovať a budeme hovoriť, že to nie je dobre. Spomeňte si, ako sme to urobili v prípade nelegálnej migrácie v roku 2015. To je konkrétny prípad, že sme vďaka aj spolupráci v rámci V4 zastavili nezmyselné kvóty a ukázalo sa, že naša anti-migračná politika bola naozaj správna. A dnes nám dáva Uršula von der Leyen, za pravdu, pretože ide meniť azylový a migračný pakt. Lebo sa ukázalo, že jednoducho nefunguje. Toto je obhajovanie národno-štátnych záujmov. A čo sa týka Azerbajdžanu a Arménska. Viete veľmi dobre, že tento konflikt má nejakú históriu, pretože Azerbajdžan mal na svojom teritóriu v podstate územie, ktoré bolo riadené ako keby niekým iným, a pritom to bolo jeho medzinárodné územie, ktoré sme my všetci uznávali. Áno, nás to mrzí predovšetkým v súvislosti prístupom ku kresťanom, ktorí tam boli a tie obrovskej histórii, ktorá tam bola, a to určite odsudzujem, že ak tam boli všetky tieto historické dedičstvá ničené a nejakým spôsobom premieňané, tak ja som prvý ten, ktorý som to hocikedy kritizoval, aj to budem kritizovať. Ale v prvom rade nám ide o to, aby v tomto regióne bol mier. A ja oceňujem predovšetkým azerbajdžanskú, aj arménsku stranu, že dospeli k nejakej dohode mierovej a že dnes sa tam snažia dohodnúť a uhladiť všetky tie spory, ktoré tam vznikli. Lebo toto je práve ten prípad, ako má diplomacia fungovať v priamom prenose, kde práve v prípade Ukrajiny zlyhala. Pretože ten konflikt na Ukrajine sa nikdy nemal stať, a diplomacia mala urobiť všetko pre to, aby sa všetky veci prediskutovali dostatočne a nebol tu žiadny problém. Čo tam bude robiť premiér, že informoval, že ide do Moskvy predsedníčku Európskej komisie, ale ostatných premiérov neinformoval? No, prepáčte pán poslanec, ja si nemyslím, že slovenský premiér by sa mal skladať účty ostatným premiérom Európskej únie. Nehnevajte sa, to znamená, že vy chcete povedať, že keď aj francúzsky premiér kdesi pôjde, tak bude telefonovať nášmu premiérovi, že či tam môže ísť? Tak to prepáčte, to určite nie. Ale máme určitý rešpekt sme v Európskej únii, tak premiér informoval predsedníčku Európskej komisie, ale informoval aj predsedu Európskej rady Antónia Costu, a čo je podľa mňa absolútne korektné. Aj keď máme možno nejaký iný prístup a Európska únia nám svojim spôsobom dala za pravdu, pán poslanec. Pretože aj keď ste to spomenuli, ale netýka sa to tejto správy, lebo hovoríme o rokovaní ostatnej Európskej komisii, kde vyrokoval premiér jednoznačne podporu Európskej únie, že aby sme rokovali o obnovení tranzitu plynu cez Ukrajinu, v zmysle asociačnej dohody medzi Európskou úniu a Ukrajinou. A podporili to všetci premiéri, pán poslanec, to ste tak isto nepovedali. Pretože sa vám to nehodí. A ešte raz, že sme podporili všetko, čo sa týka podpory Ukrajiny z hľadiska vojenskej podpory, tak ste to povedali, pán poslanec pozrite si dobre tie závery. My sme súhlasili so závermi, pretože nám prišla tá podpora opätovného rokovania o obnovení tranzitu plynu. Ale tam je jasne povedané, že akákoľvek podpora, ktorá pôjde tak to bude dobrovoľná a na základe bilaterálnych vzťahov. Čiže to nie je tak, ako nám to vy prezentujete a si myslím, že je potrebné to uviesť na pravú mieru. Pán Hajko, Čína, autá a tak ďalej. Nech sa páči, choďte kritizovať aj ostatných. My nechceme obchodné vojny, pán poslanec. My chceme normálnu, korektnú spoluprácu. Viete je čudné, že máte problém s tým, že má sem prísť čínska investícia, ale tá čínska investícia ide aj do iných krajín Európskej únie. Viete koľko priamych zahraničných investícií z Číny ide do Európskej únie? Asi nemáte ten údaj. Ja vám ho poviem. Je to 185 miliárd eur. Tak prečo nekritizujete aj tých ostatných, lebo si uvedomujú, že s Čínou je potrebné spolupracovať a hľadať naozaj triezve riešenia. Všetci uznávame jednotnú Čínu a jej politiku, ale zrazu keď sa niečo deje, tak to spochybňujeme. Čiže nie je to korektné a myslím si, že my musíme byť pri tom. A ja oceňujem investíciu (nezrozumiteľne povedané), ktorú máme, pretože nám významne pomôže k tomu, aby sme mohli urobiť našu tranzíciu z produkcie vozidiel s klasickými spaľovacími motormi aj na elektro mobilitu. Pretože jedna z fabrík, ktorá sa stavia aj na slovenskom území je volvo, ktoré bude produkovať čisto elektrické vozidlá. A my potrebujeme byť pri tom a mať túto technológiu, kde Číňania nám vinou nezmyselného green dealu ušli niekoľko konských hláv z hľadiska elektro mobility, a dnes sú naozaj veľmi pred nami. Pán poslanec Krúpa, oportunistická, farizejská politika v rámci EÚ. Viete, toto klišé už čím viacej pejoratívnejších a neviem akých už pomenovaní vymyslíte, už to ani nie je smiešne, ani zábavné, pretože opak je pravdou. Práve naopak viete, že máme jasné postoje v rámci Európskej únie a sme absolútne aktívni pri všetkých politikách, kde Európska únia prijíma zásadné rozhodnutia. A budeme tak robiť aj keď sme boli kritickí voči Európskej komisii, pretože si myslíme, že mala konať v mnohých situáciách iným spôsobom, a to priznávate aj vy. V green deale, oslabovaním konkurencieschopnosti, migračnej politike, všetko nám dáva za pravdu. Vtedy keby sme boli robili kolenačkovú politiku, tak možno dnes tu máme niekoľko, ja neviem migrantov, stovky, tisícky migrantov na našom území a mali by sme úplne inú situáciu ako by sme mali, keď sme sa postavili proti kvótam. Toto je tá politika, ktorá sa má robiť. Clá zo Spojených štátov amerických, pán poslanec Krúpa. Je to opäť mimo správy z roku 2024, ale odpoviem vám. Áno, nás to neteší, že americká administratíva ide ochraňovať svoj trh takýmto spôsobom, že ide dávať clá...

Ďakujem za informáciu. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predstavil materiál Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2024.
Týmto materiálom si vláda Slovenskej republiky plní povinnosť voči Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Materiál bo schválený na 76 schôdzi vlády Slovenskej republiky dňa 5. marca 2025.
Cieľom správy je zhrnúť najdôležitejšie udalosti v európskej agende za rok 2024 a poukázať na presadzovanie slovenský národnoštátnych záujmov v rámci jednotlivých politík Európskej únie, ako aj vo vzťahu k vonkajším partnerom únie.
Pokiaľ ide o členenie materiálu jeho prvá časť sa zaoberá hodnotením pôsobenia Slovenskej republike v Európskej únii z pohľadu napĺňania dôležitých a najdôležitejších politických priorít.
Druhá nosná časť správy je zostavená zo vstupov jednotlivých rezortov a podrobnejšie sa venuje operatívnej časti výkonu európskych politík. Popisuje spektrum vybraných tém o ktorých jednotlivé rezorty rokovali, vrátane slovenských pozícií k jednotlivých návrhom legislatívnych aktov.
Tretia časť výročnej správy je venovaná personálnemu zastúpeniu Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie, ktorá má dôležitý význam pre presadzovanie našich národnoštátnych záujmov. Správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2024 hneď po svojom úvode konštatuje nemeniteľný fakt a to, že Európska únia je naďalej a naďalej zostáva základným a nenahraditeľným životným priestorom Slovenskej republiky. Viac ako 51 strán tejto správy popisuje ako intenzívne a angažovanie sa rezorty naprieč celým spektrom tém venovali európskej agende. A doplním, že v súlade s našimi záväzkami, ktoré sme si dali v programovom vyhlásení vlády, bolo v hodnotenom roku hlavnou prioritou vlády Slovenskej republiky aktívne, konštruktívne a nezávislé pôsobenie na pôde európskych inštitúcií v rámci ktorého sme dôrazne presadzovali a obhajovali národnoštátne záujmy Slovenskej republiky a jej občanov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, určite viete, že dianie v Európskej únii bolo v uplynulom roku ovplyvnené prechodom do nového inštitucionálneho a legislatívneho cyklu na obdobie rokov 2024 až 2029. Vo voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2024 dosiahlo Slovensko historicky najvyššiu volebnú účasť od svojho vstupu do Európskej únie bolo to 34 % a zvolilo si po prvýkrát 15 europoslancov.
Slovenský kandidát na komisára Maroš Šefčovič získal opäť jedno z kľúčových portfólií a to portfólio obchodu a hospodárskej bezpečnosti, ako aj mandát v oblasti medziinštitucionálnych vzťahov.
Slovenská republika sa v rámci tohto prechodu do nového inštitucionálneho a legislatívneho cyklu aktívne podieľala na zadefinovaní politických priorít Európskej únie na najbližších päť rokov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, medzi kľúčové priority, ktoré Slovensko v tomto smere podporilo a bude presadzovať aj naďalej patria posilňovanie Európskej konkurencieschopnosti a nastavenie rovnováhy v európskej zelených politikách, ako aj dôraz na nenahraditeľnosť politiky súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politiky a zachovanie ich významného rozpočtového postavenia aj do budúcnosti.
Podporili sme posilnenie ochrany vonkajších hraníc schengenského priestoru v kontexte boja proti nelegálnej migrácii. Nepodporili sme a naďalej nepodporujeme Pakt o migrácii a azyle, ktorý považujeme za dlhodobo neudržateľný nástroj neprinášajúci efektívne riešenia. Naopak, apelovali sme na hľadanie inovatívnych prístupov akými si exteritoriálne azylové centrá mimo Európskej únie, či návratové centrá v tretích krajinách.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Slovensko podporilo všetky všetky relevantné iniciatívy na dosiahnutie komplexného spravodlivého a trvalého mieru pre Ukrajinu. Aj v uplynulom roku sme pokračovali v poskytovaní všestrannej pomoci a podpory Ukrajiny s výnimkou dodávok vojenského vybavenia z vládnej úrovne.
Naša podpora Ukrajine sa koncentrovala predovšetkým na humanitárnu pomoc a energetiku predovšetkým pre obyvateľov Ukrajiny.
V súlade s dlhodobou pozíciou Slovenskej republiky sme sa aj naďalej zasadzovali za vyvážený prístup voči východným partnerom a krajinám západného Balkánu v kontexte rozširovania Európskej únie.
Podporili sme princíp aktívnejšieho prístupu Európskej únie v oblasti európskej bezpečnosti a obranyschopnosti. Osobitnú pozornosť sme venovali podpore automobilového priemyslu, vzhľadom na jeho významný nielen pre Slovensko významný, nielen pre Slovensko ale aj celoeurópsky hospodárstvo kde sme spolu s inými členskými štátmi prišli s výzvou na prehodnotenie prístupu Európskej únie k znižovaniu emisií a iným pôvodne vytýčeným cieľom v oblasti technologickej neutrality. V súlade s Programovým vyhlásením vlády sme na pôde Európskej únie pri všetkých relevantných príležitostiach dôrazne odmietali ďalšie obmedzovanie alebo dokonca prípadné rušenie práva veta členských štátov v rozhodovacích procesoch Európskej únie.
Veľmi proaktívne sme pristúpili k problematike dočasného pozastavenia tranzitu ropy od firmy Lukoil cez ukrajinské územie v lete roku 2024, ako aj celkového zastavenie tranzitu plynu cez ukrajinské územie ku koncu minulého roka. V oboch prípadoch sme apelovali na Európsku komisiu na nájdenie riešenia odvolávajúc sa na asociačnú dohodu Ukrajiny s Európskou úniu, ako aj potrebu zachovania energetickej bezpečnosti a ekonomickej konkurencieschopnosti Európskej únie.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky tak isto dôkladne posudzovala nové a existujúce sankčné návrhy tak, aby neboli ohrozené ekonomické a iné záujmy Slovenskej republiky. V tomto kontexte zdôrazňujem úspešné vyradenie slovenské občana zo sankčného zoznamu, ako aj vyrokovanie viacerých výnimiek pre energetický sektor v rámci nových balíkov sankcií.
Za vyvážený a objektívny prístup Európskej komisie sme sa postavili aj pri posudzovaní stavu právneho štátu v krajinách Európskej únie. Ostatnú správu o právnom štáte v Slovenskej republike považujeme za spolitizovanú a v tomto sme smere boli v Bruseli veľmi aktívny a podnikli sme príslušné kroky a iniciovali sme dialóg k metodike prípravy tejto správy.
Rád by som sa isto spomenul, že rok 2024 bol aj rokom 20. výročia nášho vstupu do Európskej únie. Toto významné výročie pripomínajúce jeden z najväčších míľnikov dejín novodobej Slovenskej republiky sme si intenzívne pripomínali prostredníctvom mnohých podujatí a aktivít počas celého roka. Vláda prijala s spomínanému výročiu vyhlásenie v ktorom vyjadrila presvedčenie, že ukotvenie v Európskej únii prinesie Slovensku aj v nadchádzajúcom období ekonomickú prosperitu, silnú bezpečnostnú ochranu, ako aj stabilné politické zázemie na medzinárodnej scéne.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, naše členstvo v Európskej únie je nielen celorezortnou, ale aj celoštátnou záležitosťou. Významnú úlohu na pôde Európskej únie a smerom k európskym politikám zohráva nielen vláda, ale aj Národná rada Slovenskej republiky, hlavne prostredníctvom výboru pre európske záležitosti. Preto mi na záver môjho vystúpenie k hodnoteniu nášho členstva v Európskej únii za rok 2024 chcel poďakovať vám poslankyniam a poslancom za váš konštruktívny a angažovaný prístup k tvorbe, posudzovaniu a zavádzaniu, alebo chcete implementácii európskej agendy v podmienkach Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tejto správy a ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Skončil som pán predseda.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, ctené poslankyne, vážení poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyslovenie súhlasu s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členským štátmi na jednej strane a vládou Malajzie na strane druhej. Rámcová dohoda posilňuje spoluprácu medzi Európskou úniou a Malajziou v širšej oblasti spoločného záujmu vrátane ľudských práv, nešírenia zbraní hromadného ničenia, boja proti terorizmu, boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, životného prostredia a zmeny klímy a je ďalším krokom k intenzívnejšej politickej a hospodárskej prítomnosti Európskej únie v juhovýchodnej Ázii. Posilnenie spolupráce s juhovýchodnou Áziou je aj prioritou našej vlády, konkrétne v Malajzii tohto roku zriaďujeme nový zastupiteľský úrad. K dnešnému dňu bola schválená procedúra k tejto dohode a ukončená v 15 členských krajinách. Predkladaná dohoda je tzv. zmiešaná únijná zmluva ktorej zmluvnými stranami sú Európska únia a jej členské štáty na jednej strane a Malajzia na druhej strane. Dohoda podlieha v súlade s článkom 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody pánom prezidentom Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohodou a taktiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Skončil som. Ďakujem, pán predseda.

Ďakujem, pani poslankyňa, za otázku.
Nedávno sme si pripomenuli smutné výročie tisíc dní od začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine a toto konanie od začiatku vnímame ako hrubé porušenie medzinárodného práva, čo treba jasne a otvorene povedať, a toto hodnotenie je platné a nič sa na ňom nemení. Podporujeme Ukrajinu v jej teritoriálnej integrite a v uznaných medzinárodných hraniciach a voláme po tom, aby tento konflikt, o ktorom si myslíme, že nemá vojenské riešenie, bol riešený čím skôr prímerím a mierovými rokovaniami. A to, čo sa udialo v rámci územia na teritóriu Ukrajiny, pokladáme za niečo, čo sa nikdy nemalo stať, a aj za zlyhanie diplomacie.
Pre zodpovedné politické hodnotenie však musíme vychádzať z reality. Táto dynamika konfliktu, ktorej sme svedkami nielen v ostatných mesiacoch, ale prakticky od začiatku vojny, nám dáva za pravdu, že je iluzórne eskalovaním tohoto vojnového konfliktu a bojových aktivít s nekonečnými dodávkami zbraní na jednej strane či druhej strane konfliktu dosiahnuť nejaké prímerie. Prijaté rozhodnutie týkajúce sa možnosti útoku na ciele na ruskom území a následná odpoveď Moskvy to opäť potvrdili, pričom dochádza k neželanej, podľa nášho názoru, eskalácii tohto konfliktu.
A ja to poviem ešte trošku aj tak zrozumiteľnejšie. Ak jeden odchádzajúci prezident Spojených štátov amerických vie, že po ňom príde prezident, ktorý jasne hovoril o tom a má politický postoj, že ak sa stane prezidentom slovenskej, pardon, ak sa stane prezidentom Spojených štátov amerických, a Donald Trump toto jasne formuloval pred voľbami, tak do 24 hodín ukončí konflikt na Ukrajine. Samozrejme, je to nejaká, nejaké prirovnanie, že do 24 hodín niečo urobí. A ten súčasný, ktorý vie, že už končí, dá povolenie, aby mohli byť použité balistické rakety, ktoré má v súčasnosti ukrajinská strana, na území Ruskej federácie, tak ako ináč sa to dá chápať ako eskalácia a robenie, by som povedal, zlého, zlej východiskovej pozície tomu nastupujúcemu prezidentovi Spojených štátov amerických. A takto to aj vnímame my a tento krok odsudzujeme a pokladáme ho za jednoznačnú eskaláciu napätia, ktorá bola hneď aj jasne preukázaná tým, že ruská strana použila experimentálnu medzikontinentálnu raketu Orešnik a jasne povedala, že ak to bude pokračovať takto ďalej, že sa do toho budú zapájať a používať sa tieto zbrane západných spojencov Ukrajiny, tak to bude pokladať za rozšírenie tohoto konfliktu.
A to si nikto z nás neželá, dámy a páni, a preto jasne voláme po tom, aby sa situácia upokojila, aby obidve strany si sadli čím skôr za rokovací stôl, prijali najskôr prímerie a potom rokovali namiesto toho, aby sa navzájom zabíjali, pretože už v treťom roku tohto konfliktu, bude to vo februári budúceho roku, kedy to budú tri roky, sa ukázalo úplne jasne, že tento konflikt nemá vojenské riešenie a je potrebné, aby svoje miesto zobrala diplomacia, ktorá jediná môže dospieť k záverom, ktoré by viedli k prijatiu prímeria a mierových rokovaní.
Áno, bude to veľmi ťažké, pretože mnohí, keď hovoríme tieto slová a voláme po mieri, nám dávajú otázku no tak ako by ste to vyrokovali? Nuž my sme ten konflikt nespôsobili. My sme neboli tí, ktorí nepočúvali jednu alebo druhú stranu, keď sa to vyostrovalo medzi nimi. A preto vieme, že to rokovanie bude veľmi ťažké, ale napriek tomu je to jediné roz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, pani poslankyňa, samozrejme, odovzdám vám to a ešte s malým dôvetkom na vaše otvorenie možnosti mi ešte povedať, že spomínané prijaté opatrenia sa odrážajú aj v čerpaní. Za rok 2024 predstavovalo čerpanie 12,7 mil. eur, k 31. 10. ´24, mesačný nárast čerpania predstavuje približne päťnásobný nárast, čo v číslach predstavuje rozdiel 768-tisíc eur k 3,4 mil. eur v jednom mesiaci. Takže je to naozaj významné a, samozrejme, tú odpoveď vám odovzdám.
Dohovoril som, pán predsedajúci.

Ďakujem. Táto otázka bola položená aj v tých ďalších niekoľkokrát a teraz prečítam odpoveď pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča.
Vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, vzhľadom k tomu, že mi bola otázka položená niekoľkokrát, budem odpovedať naraz na všetky otázky.
K príčinám nedostatočného čerpania finančných prostriedkov v rámci prístupu LEADER/CLLD za programové obdobie 2014 – 2023 patrí najmä uplatňovanie multifondového prístupu implementácie stratégií miestneho rozvoja prostredníctvom programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na obdobie 2014 – ´22 a integrovaného regionálneho operačného programu multifondové financovanie, kde každý z príslušných fondov uplatňoval v rámci projektov iné pravidlá, ktoré riadiace orgány boli povinné dodržiavať v zmysle nariadenia Európskej únie, spomalil jeho implementáciu. Zároveň sa uplatňovali rozdielne podmienky, odlišné implementačné postupy, schvaľovacie a kontrolné orgány a IT systémy, čo má dopad na čerpanie.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky identifikovalo okruh problémov pri implementácii projektov miestnych akčných skupín, ktoré majú vplyv na nedostatočné čerpanie. Na úrovni miestnych akčných skupín, ako aj na úrovni Pôdohospodárskej platobnej agentúry neboli však dodržané lehoty stanovené v riadiacej dokumentácii na výkon jednotlivých činností. Taktiež boli identifikované veľké prestoje medzi jednotlivými časťami kontroly žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Po našom príchode trvali procesy na PPA rádovo niekoľko mesiacov a nezriedka rokov. Audit NKÚ konštatoval, že procesy kontroly verejného obstarávania na PPA trvali 36 mesiacov. Nedostatok personálnych kapacít na úrovni Pôdohospodárskej platobnej agentúry, zároveň aj nedostatočná odbornosť riadiacich pracovníkov PPA a fluktuácia zamestnancov miestnych akčných skupín v ostatných rokoch mala za následok zvýšenú mieru chybovosti pri administrácii predložených žiadostí o nenávratný finančný príspevok, čo malo vplyv na predlžovanie procesov v rámci vyhodnocovania predložených žiadostí a následne aj vyplácanie finančných prostriedkov, pretože žiadateľov... pre žiadateľov a prijímateľov.
Komplikovaná situácia v Pôdohospodárskej platobnej agentúre v ostatných rokoch vzhľadom na vonkajšie faktory, ako napríklad covid, znamenala v priebehu roku 2021 istým spôsobom paralýzu implementácie programu Líder. V roku 2021 bolo vyplatených 90 847 000 eur a v roku 2022 to bolo 2 489 686 eur. Predpokladá sa, že v súčasnosti s nastavenými procesmi na poľnohospodárskej platobnej agentúre by sa mali jednotlivé procesy stabilizovať a dosahovať výkon, ktorý požadujeme a ktorý je na tejto úrovni požadovaný.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky s cieľom urýchlenia čerpania finančných prostriedkov určených pre miestne akčné skupiny vynakladá maximálne úsilie na zefektívnenie implementácie projektov miestneho rozvoja. V súčasnosti sa prostredníctvom aktualizácie riadiacej dokumentácie revidujú jednotlivé úkony na úrovni miestnych akčných skupín a aj PPA-čky, skracuje sa celkový čas na spracovanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na oboch úrovniach. Zároveň sa stanovujú nové lehoty na výkon kontrolnej činnosti na strane PPA vrátane stanovenia hraničných lehôt na začiatok výkonu jednotlivých úkonov. Uvedenými procesmi sa eliminujú prestoje v rámci vyhodnocovania žiadostí o nenávratný finančný príspevok a kontroly žiadostí o platbu. Dôraz sa kladie aj na zjednodušenie postupov pri vykonávaní zmien projektov prijímateľov a stratégie s cieľom umožniť presun finančných prostriedkov v rámci jednotlivých podopatrení, kde sa predpokladá väčší dopyt, tak aby došlo k ich maximálneho vyčerpaniu. Na zefektívnenie čerpania sa prijímajú aj kroky v podobe úpravy postupov PPA-čky pri základnej finančnej kontrole žiadosti o platbu. Škoda, že tieto kroky sa nerealizovali už v rokoch 2021 až... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za otázku a v zastúpení pána ministra školstva vám prečítam odpoveď.
Vážená pani poslankyňa, menštruačná chudoba je globálny problém, ktorý sa vyskytuje nielen v rozvojových krajinách, ale, žiaľ, aj v ekonomicky vyspelých krajinách sveta vrátane Slovenska. Aj tu sa nájdu ženy a dievčatá, ktoré si nemôžu dovoliť hygienické potreby, predovšetkým ak žijú v hmotnej núdzi.
Ministerstvo školstva si uvedomuje, že tento problém nie je len finančný, ale súvisí aj s otázkou rovnosti, ľudskej dôstojnosti a základných ľudských práv a v prípade dievčat, žiačok a študentiek môže spôsobiť aj absencie v škole, čo môže viesť k zhoršeniu prospechu. Práve preto ministerstvo oceňuje a podporuje snahy zriaďovateľov škôl, ktorí si tento problém uvedomujú a pristupujú k jeho riešeniu aktívne.
Zároveň je potrebné priznať si potrebu edukácie širšieho spektra ľudí od mládeže, rodinných príslušníkov až po pedagógov, pretože menštruácia je stále v spoločnosti stigmatizovaná a tabuizovaná. Pomôcť však môže aj otvorená komunikácia, o ktorú sa ministerstvo snaží aj v rámci kurikula základného vzdelávania. Žiaci a žiačky sa na druhom stupni učia témam, ako je pohlavná zrelosť, ostych, intimita, hygiena, intímna hygiena, pozornosť a empatia voči opačnému pohlaviu. Taktiež sa venujú témam ako sociálna empatia, vzťah k chorým, starým, zdravotne a sociálne znevýhodneným. Prierezovosť tejto témy nájdeme aj vo vyučovacích predmetoch ako napríklad etická výchova či biológia. Ako som už uviedol v úvode, oceňujeme v tomto smere zriaďovateľov škôl, ktorí k tejto téme pristupujú proaktívne a poskytujú svojim žiačkam menštruačné pomôcky.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za vašu pozornosť.
Pán predsedajúci, skončil som.