Videokanál poslanca

(Prosím vymazať nadbytočný rámček.)

Ďakujem za tvoje vystúpenie, kolega Hargaš. Ja by som ešte doplnila, že v podstate nejde len o omyly pokiaľ ide o daňové bonusy. Mali sme minulý rok na finančnom výbore šéfa finančnej správy pána Kissa, ktorý otvorene povedal, že túto dieru v našej byrokratizácii systémov využívajú organizované skupiny, kde vyslovene idú po tom, že si uplatnia daňové bonusy a tie daňové bonusy sú im vyplatené a tým štát prichádza o značné finančné prostriedky. Ja podnikala som 30 rokov a ja si pamätám časy, kedy sme vypisovali všetky výkazy ručne, odnášali sme to, potvrdzovali sme si kópie a mali sme kvantá papierov. A čakala som na dobu, kedy nastane nejaká digitalizácia a kedy informačné systémy začnú fungovať. A čo sa stalo? Tých papierov len pribúda.
Takže naozaj, v našej krajine nefunguje to, že by sme odbyrokratizovali podnikateľov a pomohli sme im, uľahčili sme im život, ale práve naopak. Aj naša digitalizácia sa robí nejakým spôsobom veľmi zvláštne a nepomáha to nikomu. Dokonca to nepomáha a škodí to aj systému. Takže budem rada, ak konečne si koalícia vezme tieto slová k srdcu a začne na riadnej informatizácii pracovať, nie len cez ne prať peniaze. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu ...
===== ... Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu ...
===== ... Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, teraz by som vám rada tak ľudskou rečou vysvetlila dôležitosť tohto návrhu zákona a zároveň vás požiadala o podporu tohto zákona.
Tento zákon predkladám ako poslankyňa, ktorá sa venuje podnikaniu, a stojím za podnikateľmi, ktorí naozaj v tomto čase, neľahkom čase pre podnikateľov trpia jednak transakčnou daňou, ktorú, gratulujem, že sa podarilo posunúť do druhého čítania, ale jednak aj ostatnými reštriktívnymi zákonmi, ktoré dopadajú na podnikateľov veľmi ťaživo.
Stojím za obyčajnými, poctivými podnikateľmi, nie za oligarchami, nie za podnikateľmi, ktorí doja tento štát, ktorí zneužívajú eurofondy, ktorí zneužívajú štátny rozpočet pri verejných obstarávaniach. Stojím za tými, ktorí podnikajú poctivo a ktorí čoraz častejšie narážajú na systém, ktorý im hádže polená pod nohy. S kolegami chodíme po regiónoch, bavíme sa s podnikateľmi a počúvame ich, a najčastejšie od podnikateľov zaznieva to, že nemajú žiadnu podporu od štátu. Dokonca hovoria o tom, že bez známostí a bez vybavovačov sa nedostanú ani k eurofondom alebo k štátnym zákazkám. Všetko si musia platiť zo svojho alebo si musia na to požičať. A títo ľudia nežiadajú žiadne výhody, žiadajú len spravodlivé podmienky.
Preto prichádzam s návrhom, ktorý by im mohol pomôcť. Navrhujem predložiť možnosť odpočtu daňovej straty a výdavkov na výskum a vývoj z piatich na pätnásť rokov. Nie je to vôbec žiadna revolúcia, pretože v Európe je takáto doba úplne bežná, dokonca sú štáty a dokonca väčšina štátov Európskej únie, ktoré majú odpočet straty na dobu neobmedzenú.
Slovensko je dnes jednou z najprísnejších krajín, pokiaľ ide o tieto odpočty. To demotivuje firmy, aby rástli, aby investovali a inovovali do svojho a investovali do svojho rastu. Toto opatrenie podporí dlhodobé investície a inovácie, ktoré sú nevyhnutné na dobehnutie ekonomického náskoku krajín Európskej únie. Toto opatrenie zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a zatraktívni ho pre investorov. Taktiež pomôže firmám zvládnuť prechod na zelené a digitálne investície a technológie. A zároveň, čo je veľmi dôležité povedať, tak toto opatrenie nezníži príjmy štátneho rozpočtu na najbližších päť rokov. A to je práve to, čo potrebujeme, ale zároveň pomôže zvýšiť ekonomický rast, pretože firmy budú ochotné viac investovať do svojho rastu a do modernizácie.
Minulý týždeň, ako dobre všetci viete, tu bola delegácia Európskeho parlamentu a jej poslanci vrátane Tomáša Zdechovského jasne povedali, že Slovensko zaostáva v čerpaní fondov. Ono by to bolo fajn, keby sme len zaostávali, ale jasne bolo povedané, a je to veľká hanba, že to muselo byť povedané z úst europoslanca z cudzieho štátu, že my rozkrádame eurofondy. Teda nie my, ale nepoctiví podnikatelia.
Ale my máme riešenie. Ak sa k fondom bežné firmy nevedia dostať, musíme im dať aspoň férové podmienky na to, aby mohli investovať zo svojho, a to bez trestu v podobe daňovej nespravodlivosti.
Tento návrh naozaj nie je o ideológii. Je to o zdravom rozume. Pomôžte tým, ktorí skutočne tvoria hodnoty na Slovensku, poctivým podnikateľom.
Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi, aby som predniesla návrh zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Odpočet daňovej straty a odpočet výdavkov, nákladov na výskum alebo vývoj je nástrojom daňovej politiky, ktorý môže výrazne ovplyvniť podnikateľské prostredie a hospodársky rast. V súčasnosti platná právna úprava na Slovensku obmedzuje možnosť odpočítania straty len na päť rokov, čo môže mať negatívny dopad na podnikateľskú činnosť a na investície. Odpočet výdavkov, nákladov na výskum alebo vývoj je možné uplatniť len do výšky vyčísleného základu dane zníženého o daňovú stratu v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Najviac však môže daňovník uplatniť takýto prenos odpočtu nákladov do piatich zdaňovacích ob... teda v piatich zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet vznikol. Cieľom môjho návrhu zákona je prostredníctvom predĺženia doby odpočítania straty a rovnako odpočtu výdavkov na výskum a vývoj daňovými subjektmi z piatich na pätnásť rokov a tak vytvoriť v Slovenskej republike stimulujúce podnikateľské prostredie, ktoré pomôže zabezpečiť naštartovanie ekonomického rastu.
Návrh zmeny zákona a predĺženie možnosti odpočítania straty a odpočtu výdavkov, nákladov na výskum alebo vývoj, reaguje na podporu potreby modernizácie podnikov a ekonomického rastu a zvýšenie produktivity práce. Podľa posledných zverejnených dát je totiž Slovenská republika jednou z krajín Európskej únie, ktoré dosahujú najnižšie hodnoty v produktivite práce a prepadajú sa v rebríčku konkurencieschopnosti. Vysoká miera investičného dlhu v každej oblasti je zapríčinená neochotou podnikateľov modernizovať a investovať do nových, často finančne náročných technológií, keďže krátka doba odpočtu straty dáva predpoklad, že strata z investície bude mať negatívny vplyv na likviditu a finančnú stabilitu v podniku v budúcnosti.
Prvých päť rokov po účinnosti zákona budú daňovníci odpočítavať stratu v rovnakej výške, ako pri účinnosti súčasných pravidiel, preto toto opatrenie nebude mať vplyv na rozpočet a zníženie výnosov dane z príjmu počas nasledujúcich piatich rokov, čo je vzhľadom na potrebu konsolidácie verejných financií veľmi výhodné. Negatívny vplyv na verejné financie po piatich rokoch bude vyrovnávať pozitívny vplyv z podporeného ekonomického rastu.
Ja by som sa ešte chcela potom prihlásiť do rozpravy ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No musím povedať, že naozaj z dielne SNS, ale dosť často aj z ostatných vládnych strán sa často tuná vytvára nejaká atmosféra strachu, nejaká atmosféra neistoty, aby ľudia sa zaoberali problémami, ktoré naozaj nie sú problémami. Problémy sú práve tie, ktoré spomínali moji kolegia. Sú to katastrofálne stavy nemocníc, katastrofálny stav nášho školstva. Nehovorím o tom, ako trpia teraz podnikatelia kvôli transakčnej danie, kvôli zvýšeným daňovo-odvodovým povinnostiam a my sa tu zaoberáme červíkmi. Červíkmi, ktoré ľudia naozaj konzumujú dosť často bežne, veľakrát si to neuvedomujú a my tu ideme teraz robiť okolo toho strašnú vedu. Ide sezóna čerešní. Ja teraz už vidím, ako na Miletičke sú nápisy všade v čerešniach, pozor, môže obsahovať červíky. A teraz si predstavte, ide matka s dieťaťom. To dieťa zje takéto čerešne? Ako načo o tom rozpráva o niečom, čo sa robí úplne bežne, neohrozuje to zdravie obyvateľov. Naozaj si tí ľudia vedia naštudovať z čoho sú zložené tie potraviny, dobre si to uvedomujú. Ale nie, my teraz budeme vypisovať všade, pozor, červíky. Ako naozaj mi to príde smiešne v tomto čase, kedy našu krajinu trápia úplne, ale úplne iné problémy. Ďakujem.

pilierom našej ekonomiky. Ide o zahraničné spoločnosti, naše firmy, ktoré potrebujeme na Slovensku na to, aby sme zabezpečili ekonomický rast. Ja vám porozprávam aj jeden príbeh jednej firmy, ale ide o viacero firiem v priemyselnom parku v Poprade. Nedávno som ich navštívila a sťažovali sa mi, že dostali výpoveď zo svojich priestorov. Dokonca sú tam žaloby o vypratanie. Podľa analýzy Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z roku 2018, je Priemyselný park Poprad Matejovce najúspešnejším priemyselným parkom. Vytvoril 1172 pracovných miest, čo predstavuje 706 % z pôvodne plánovaných pracovných miest v rámci opatrenia, na základe ktorého mesto Poprad poskytlo pozemky v priemyselnom parku týmto firmám. Ale čo je pointa. Pointa je tá, že tieto firmy tam podnikali 15 až 17 rokov a stalo sa to, že mesto Poprad mimo dohodnutých podmienok v zmluve, nájomnej zmluve, kde mali tieto formy možnosť odkúpiť po ukončení nájomného vzťahu tieto pozemky, sa mesto rozhodlo, že im tieto pozemky nepredá, resp. im ich predá za trhovú nadhodnotenú cenu. Jedna z týchto firiem písala ministerstvu hospodárstva list, kde sa sťažuje nato, že za aktuálnej ekonomickej situácie, kedy musí čeliť okrem vysokých daní a odvodov ešte aj nezmyselnej transakčnej dani, musí čeliť aj žalobe na vypratanie. Žalobe na vypratanie priestorov, ktoré si v priemyselnom parku postavila, žalobe na vypratanie priestorov, ktoré obhospodarovala a dokonca mesto žiada, aby tieto priestory, resp. pozemky uviedli do pôvodného stavu. A toto je naozaj, naozaj holý nezmysel. Tak preto budem citovať z listu ministerstvu hospodárstva, čo píše daná spoločnosť. Spoločnosť LPH a. s. sa ako investor od roku 2006 podieľala na výstavbe Priemyselného parku Poprad Matejovce. Na podmienkach investovania sa vtedy dohodla s mestom Poprad a upravili ornú pôdu, vybudovali stavby výrobných hál a dvorov a spustili zamestnávanie viac ako dohodnutého počtu pracovníkov. Preinvestovali takmer 5 mil. eur, platili nájom, správu priemyselného parku, dane a ostatné platby a plnili všetky dohodnuté povinnosti po dobu 17 rokov. Táto firma postavila tieto stavby legálne a je na pozemkoch vlastne mesta. Aktuálne zamestnáva 140 zamestnancov. Z toho je takmer polovica z marginalizovanej rómskej komunity. Podľa zmlúv s mestom Poprad, malo mesto Poprad po uplynutí dohodnutej doby predať pozemky mesta pod ich stavbami za dohodnutú cenu 1 cent. No po uplynutí doby nájmu, mesto Poprad odmietlo splniť svoju zmluvnú povinnosť, predať predmet nájmu. Vyžadovalo od firmy vyššie nájomné, znaleckú cenu za pozemky a teraz, ako aj ostatných investorov priemyselného parku, podalo na nich žalobu o vypratanie. Preto sa pýtam, čo ešte vlastne tento štát, okrem transakčnej dane a vyvýšených daní a vyšších odvodov ponúka vlastne firmám. Ponúka im právnu neistotu. Je to naozaj veľmi smutné, že podnikatelia musia čeliť toľkým výzvam na Slovensku, keď Slovensko upadá. Mali sme tu správu NKÚ. Dobre všetci viete, že Slovensko naozaj upadá a my takto si dovolíme klásť polená pod nohy všetkým firmám na Slovensku a teraz sa zase vrátim k transakčnej dani, len aby ste vedeli, čomu všetkému vlastne musia čeliť firmy na Slovensku. Preto sa vás budem pýtať a opakovane, som chcela, aby tu bolo viac ľudí, no ale žiaľbohu je tu len toľko z koalície, že ako vlastne majú fungovať firmy na Slovensku v takejto atmosfére, kedy naozaj hovoril tu aj kolega o právnej istote, nevedia nič plánovať, nič predpokladať, nemajú peniaze na rast, na investície, na rozvoj, či na to náhodou nedopláca občan na Slovensku. Či náhodou to nespôsobuje zvýšenie práve cien tovarov, služieb, potravín, liekov, nedostupnosť rôznych služieb. Už dnes sledujeme, ako mnohé firmy pri rozhodovaní, kde budú rušiť svoje prevádzky, okamžite je ich prvou voľbou rušenie prevádzok na Slovensku. Mali sme tu firmu, ktorá si vyberala medzi Portugalskom a Slovenskom, vybrala si Portugalsko. Máme tu firmu teraz pár dní dozadu, ktorá je v automotive priemysle, vyberá si investovanie či v Španielsku alebo na Slovensku, vybrala si Španielsko. Kam kráča Slovensko? Kam kráča Slovensko, keď už ani v tom, v čom sme boli silní a to je obyčajná manuálna a robotizovaná výroba, už ani v tom nie sme silní a investori si nevyberajú Slovensko.
Ja tu hovorím o montážnych podnikoch a to nehovorím o tom, že vlastne nemáme absolútne žiadnu konkurencieschopnosť v inovatívnom priemysle. Na Slovensku sme to naozaj nenahradili žiadnymi inovatívnymi formami podnikania. Prepadávame sa aj v rebríčku globálneho inovačného indexu, takže naozaj tu perspektíva nejakého hospodárskeho rastu absolútne chýba. Cez zlú konsolidáciu, čoho príkladom je aj transakčná daň, ničíte podnikateľské prostredie. Ničíte chuť a motiváciu podnikať na Slovensku a investovať do rozvoja. Bez rozvoja firiem si treba uvedomiť, že nebude z čoho vyberať dane v budúcnosti. Nebudú dane, nebudú kvalitné cesty, nebudú nemocnice, prerobené nemocnice, nebudú kvalitné školy a bude to naozaj na Slovensku veľmi ťažké. Ale mám pocit, že po vás potopa a vás to už vôbec nezaujíma. Preto sa pýtam, aká je vyhliadka slovenskej ekonomiky aj s touto transakčnou daňou. Každý súdny človek, aspoň trochu ekonomicky rozhľadený človek vie, že transakčná daň je naozaj holý nezmysel. Je to trestanie za ekonomickú aktivitu, je to trestanie za to, že firma má náklady. Je to daň za to, že firma investuje do rozvoja či do zamestnancov, alebo trebárs do komunitných projektov. Presne to sme počúvali na našom výjazdovom rokovaní na Orave. Je to región, kde cítiť súdržnosť, kde zamestnávatelia pomáhajú zamestnancom, ich rodinám, kde žijú spoločne, kde naozaj chcú investovať do rozvoja komunity a do rozvoja svojich zamestnancov. Ale viete, čo sme tam počúvali na tej Orave? Počúvali sme, že budú musieť prestať podporovať knižnice, miestne kluby športov a detí, folklórne súbory, pretože im na to naozaj nezostávajú peniaze. A to všetko poškodzuje nielen firmy. Nielen ľudí cez drahé potraviny, lieky, tovary a služby, ale poškodzuje to naozaj celú spoločnosť. Namiesto toho, aby ste chlapsky priznali, že to bola chyba neprofesionálny výmysel, sa dnes snažíte iba hasiť chaos, ktorý ste sami spôsobili cez výnimky a byrokraciu. Napriek tomu za náš poslanecký kluby vyhlasujem, že podporíme túto novelu. Akékoľvek, opakujem akékoľvek oslabenie a obmedzenie transakčnej dane je lepšie ako nič. Ale budeme aj naďalej presadzovať jej kompletné zrušenie. Len vtedy budeme mať možnosť a šancu znova obnoviť podnikateľskú dôveru, prilákať investície a udržať ľudí doma. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, znovu tu dnes o takomto čase rokujeme o transakčnej dani a musím jasne a zreteľne povedať, že Progresívne Slovensko je proti akejkoľvek transakčnej dani. Transakčná daň je holý ekonomický nezmysel, ktorý poškodzuje podnikateľov, podkopáva zdravie hospodárstva, ničí dôveru podnikateľov a občanov v štát. Podporíme preto každú novelu, ktorá oslabí transakčnú daň a a obmedzí transakčnú daň na Slovensku, ale náš cieľ je naozaj jasný a to je komplexné zrušenie transakčnej dane. Dnes rokujeme o úprave, ktorá vypúšťa fyzické osoby, podnikateľov a právnické osoby s obratom do 100-tisíc eur. Práve táto podmienka však podľa mňa dáva veľmi veľký priestor na špekulácie. Sú to rôzne motivácie firiem ako obmedziť svoj príjem alebo zakladať nové firmy po presiahnutí obratu a toto naozaj nie je predpoklad zdravej ekonomiky. Mikrofirmy sú v každom prípade dôležité a je potrebné ich podporiť. Je nesporne dôležité ich podporiť hlavne v regiónoch, pretože vieme, že sú to často samozamestnávatelia alebo nahrádzajú iné možnosti zamestnania v regiónoch. Je ich dôležité podporiť aj preto, aby ťahali tú svoju káričku ďalej, lebo často to nie sú firmy, ktoré majú veľké zisky, ale dokážu len uživiť seba a svojich zamestnancov a nemajú priestor na žiaden rozvoj, takže vďaka Bohu aspoň za to, že im zostane pár sto euro z transakčnej dane navyše, ale nemôžeme zabúdať na veľké a stredné spoločnosti, ktoré sú naozaj pilierom našej ekonomiky. Ide o zahraničné spoločnosti, naše firmy, ktoré potrebujeme na Slovensku na to, aby sme zabezpečili ekonomický rast. Ja vám porozprávam aj jeden príbeh jednej firmy, ale ide o viacero firiem v priemyselnom parku...