Videokanál poslanca

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, teraz by som vám rada tak ľudskou rečou vysvetlila dôležitosť tohto návrhu zákona a zároveň vás požiadala o podporu tohto zákona.
Tento zákon predkladám ako poslankyňa, ktorá sa venuje podnikaniu a stojím za podnikateľmi, ktorí naozaj v tomto čase, neľahkom čase pre podnikateľov trpia jednak transakčnou daňou, ktorú, gratulujem, že sa podarilo posunúť do druhého čítania, ale jednak aj ostatnými reštriktívnymi zákonmi, ktoré dopadajú na podnikateľov veľmi ťaživo.
Stojím za obyčajnými, poctivými podnikateľmi, nie za oligarchami, nie za podnikateľmi, ktorí doja tento štát, ktorí zneužívajú eurofondy, ktorí zneužívajú štátny rozpočet pri verejných obstarávaniach. Stojím za tými, ktorí podnikajú poctivo a ktorí čoraz častejšie narážajú na systém, ktorý im hádže polená pod nohy. S kolegami chodíme po regiónoch, bavíme sa s podnikateľmi a počúvame ich a najčastejšie od podnikateľov zaznieva to, že nemajú žiadnu podporu od štátu. Dokonca hovoria o tom, že bez známostí a bez vybavovačov sa nedostanú ani k eurofondom alebo k štátnym zákazkám. Všetko si musia platiť zo svojho alebo si musia na to požičať. A títo ľudia nežiadajú žiadne výhody, žiadajú len spravodlivé podmienky. Preto prichádzam s návrhom, ktorý by im mohol pomôcť.
Navrhujem predložiť možnosť odpočtu daňovej straty a výdavkov na výskum a vývoj z piatich na pätnásť rokov. Nie je to vôbec žiadna revolúcia, pretože v Európe je takáto doba úplne bežná, dokonca sú štáty a dokonca väčšina štátov Európskej únie, ktoré majú odpočet straty na dobu neobmedzenú. Slovensko je dnes jednou z najprísnejších krajín, pokiaľ ide o tieto odpočty. To demotivuje firmy, aby rástli, aby investovali a inovovali do svojho a investovali do svojho rastu.
Toto opatrenie podporí dlhodobé investície a inovácie, ktoré sú nevyhnutné na dobehnutie ekonomického náskoku krajín Európskej únie. Toto opatrenie zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a zatraktívni ho pre investorov. Taktiež pomôže firmám zvládnuť prechod na zelené a digitálne investície a technológie. A zároveň, čo je veľmi dôležité povedať, tak toto opatrenie nezníži príjmy štátneho rozpočtu na najbližších päť rokov. A to je práve to, čo potrebujeme, ale zároveň pomôže zvýšiť ekonomický rast, pretože firmy budú ochotné viac investovať do svojho rastu a do modernizácie.
Minulý týždeň, ako dobre všetci viete, tu bola delegácia Európskeho parlamentu a jej poslanci vrátane Tomáša Zdechovského jasne povedali, že Slovensko zaostáva v čerpaní fondov. Ono by to bolo fajn, keby sme len zaostávali, ale jasne bolo povedané, a je to veľká hanba, že to muselo byť povedané z úst europoslanca z cudzieho štátu, že my rozkrádame eurofondy. Teda nie my, ale nepoctiví podnikatelia.
Ale my máme riešenie. Ak sa k fondom bežné firmy nevedia dostať, musíme im dať aspoň férové podmienky na to, aby mohli investovať zo svojho, a to bez trestu v podobe daňovej nespravodlivosti.
Tento návrh naozaj nie je o ideológii. Je to o zdravom rozume. Pomôžte tým, ktorí skutočne tvoria hodnoty na Slovensku, poctivým podnikateľom.
Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi, aby som predniesla návrh zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Odpočet daňovej straty a odpočet výdavkov, nákladov na výskum alebo vývoj je nástrojom daňovej politiky, ktorý môže výrazne ovplyvniť podnikateľské prostredie a hospodársky rast. V súčasnosti platná právna úprava na Slovensku obmedzuje možnosť odpočítania straty len na päť rokov, čo môže mať negatívny dopad na podnikateľskú činnosť a na investície. Odpočet výdavkov, nákladov na výskum alebo vývoj je možné uplatniť len do výšky vyčísleného základu dane zníženého o daňovú stratu v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Najviac však môže daňovník uplatniť takýto prenos odpočtu nákladov do piatich zdaňovacích ob... teda v piatich zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet vznikol. Cieľom môjho návrhu zákona je prostredníctvom predĺženia doby odpočítania straty a rovnako odpočtu výdavkov na výskum a vývoj daňovými subjektmi z piatich na pätnásť rokov a tak vytvoriť v Slovenskej republike stimulujúce podnikateľské prostredie, ktoré pomôže zabezpečiť naštartovanie ekonomického rastu.
Návrh zmeny zákona a predĺženie možnosti odpočítania straty a odpočtu výdavkov, nákladov na výskum alebo vývoj reaguje na podporu potreby modernizácie podnikov a ekonomického rastu a zvýšenie produktivity práce. Podľa posledných zverejnených dát je totiž Slovenská republika jednou z krajín Európskej únie, ktoré dosahujú najnižšie hodnoty v produktivite práce a prepadajú sa v rebríčku konkurencieschopnosti. Vysoká miera investičného dlhu v každej oblasti je zapríčinená neochotou podnikateľov modernizovať a investovať do nových, často finančne náročných technológií, keďže krátka doba odpočtu straty dáva predpoklad, že strata z investície bude mať negatívny vplyv na likviditu a finančnú stabilitu podniku v budúcnosti.
Prvých päť rokov po účinnosti zákona budú daňovníci odpočítavať stratu v rovnakej výške ako pri účinnosti súčasných pravidiel, preto toto opatrenie nebude mať vplyv na rozpočet a zníženie výnosov dane z príjmu počas nasledujúcich piatich rokov, čo je vzhľadom na potrebu konsolidácie verejných financií veľmi výhodné. Negatívny vplyv na verejné financie po piatich rokoch bude vyrovnávať pozitívny vplyv z podporeného ekonomického rastu.
Ja by som sa ešte chcela potom prihlásiť do rozpravy ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
No musím povedať, že naozaj z dielne SNS, ale dosť často aj z ostatných vládnych strán sa často tuná vytvára nejaká atmosféra strachu, nejaká atmosféra neistoty, aby ľudia sa zaoberali problémami, ktoré naozaj nie sú problémami. Problémy sú práve tie, ktoré spomínali moji kolegovia – sú to katastrofálne stavy nemocníc, katastrofálny stav nášho školstva a nehovorím o tom, ako trpia teraz podnikatelia kvôli transakčnej dani, kvôli zvýšeným daňovo-odvodovým povinnostiam, a my sa tu zaoberáme červíkmi. Červíkmi, ktoré ľudia naozaj konzumujú dosť často bežne, veľakrát si to neuvedomujú a my tu ideme teraz robiť okolo toho strašnú vedu. Ide sezóna čerešní. Ja teraz už vidím, ako na Miletičke sú nápisy všade v čerešniach –pozor, môže obsahovať červíky. A teraz si predstavte, ide matka s dieťaťom. To dieťa zje takéto čerešne? Ako načo o tom rozpráva o niečom, čo sa robí úplne bežne, neohrozuje to zdravie obyvateľov. Naozaj si tí ľudia vedia naštudovať, z čoho sú zložené tie potraviny, dobre si to uvedomujú.
Ale nie, my teraz budeme vypisovať všade –pozor, červíky. Ako naozaj mi to príde smiešne v tomto čase, kedy našu krajinu trápia úplne, ale úplne iné problémy.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, znovu tu dnes o takomto čase rokujeme o transakčnej dani a musím jasne a zreteľne povedať, že Progresívne Slovensko je proti akejkoľvek transakčnej dani. Transakčná daň je holý ekonomický nezmysel, ktorý poškodzuje podnikateľov, podkopáva zdravie hospodárstva, ničí dôveru podnikateľov a občanov v štát. Podporíme preto každú novelu, ktorá oslabí transakčnú daň a obmedzí transakčnú daň na Slovensku, ale náš cieľ je naozaj jasný, a to je komplexné zrušenie transakčnej dane.
Dnes rokujeme o úprave, ktorá vypúšťa fyzické osoby – podnikateľov a právnické osoby s obratom do 100-tisíc eur. Práve táto podmienka však podľa mňa dáva veľmi veľký priestor na špekulácie. Sú to rôzne motivácie firiem, ako obmedziť svoj príjem alebo zakladať nové firmy po presiahnutí obratu a toto naozaj nie je predpoklad zdravej ekonomiky. Mikrofirmy sú v každom prípade dôležité a je potrebné ich podporiť. Je nesporne dôležité ich podporiť hlavne v regiónoch, pretože vieme, že sú to často samozamestnávatelia alebo nahrádzajú iné možnosti zamestnania v regiónoch. Je ich dôležité podporiť aj preto, aby ťahali tú svoju káričku ďalej, lebo často to nie sú firmy, ktoré majú veľké zisky, ale dokážu len uživiť seba a svojich zamestnancov a nemajú priestor na žiaden rozvoj. Takže, vďakabohu, aspoň za to, že im zostane pár sto euro z transakčnej dane navyše.
Ale nemôžeme zabúdať na veľké a stredné spoločnosti, ktoré sú naozaj pilierom našej ekonomiky. Ide o zahraničné spoločnosti, naše firmy, ktoré potrebujeme na Slovensku na to, aby sme zabezpečili ekonomický rast. Ja vám porozprávam aj jeden príbeh jednej firmy, ale ide o viacero firiem v priemyselnom parku v Poprade. Nedávno som ich navštívila a sťažovali sa mi, že dostali výpoveď zo svojich priestorov, dokonca sú tam žaloby o vypratanie. Podľa analýzy Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z roku 2018 je Priemyselný park Poprad – Matejovce najúspešnejším priemyselným parkom. Vytvoril 1 172 pracovných miest, čo predstavuje 706 % z pôvodne plánovaných pracovných miest v rámci opatrenia, na základe ktorého mesto Poprad poskytlo pozemky v priemyselnom parku týmto firmám. Ale čo je pointa? Pointa je tá, že tieto firmy tam podnikali 15 až 17 rokov a stalo sa to, že mesto Poprad mimo dohodnutých podmienok v zmluve, nájomnej zmluve, kde mali tieto formy možnosť odkúpiť po ukončení nájomného vzťahu tieto pozemky, sa mesto rozhodlo, že im tieto pozemky nepredá, resp. im ich predá za trhovú nadhodnotenú cenu. Jedna z týchto firiem písala ministerstvu hospodárstva list, kde sa sťažuje na to, že za aktuálnej ekonomickej situácie, kedy musí čeliť okrem vysokých daní a odvodov ešte aj nezmyselnej transakčnej dani, musí čeliť aj žalobe na vypratanie. Žalobe na vypratanie priestorov, ktoré si v priemyselnom parku postavila, žalobe na vypratanie priestorov, ktoré obhospodarovala, a dokonca mesto žiada, aby tieto priestory, resp. pozemky uviedli do pôvodného stavu. A toto je naozaj, naozaj holý nezmysel. Tak preto budem citovať z listu ministerstvu hospodárstva, čo píše daná spoločnosť.
Spoločnosť LPH, a. s. sa ako investor od roku 2006 podieľala na výstavbe Priemyselného parku Poprad – Matejovce. Na podmienkach investovania sa vtedy dohodla s mestom Poprad a upravili ornú pôdu, vybudovali stavby výrobných hál a dvorov a spustili zamestnávanie viac ako dohodnutého počtu pracovníkov. Preinvestovali takmer 5 mil. eur, platili nájom, správu priemyselného parku, dane a ostatné platby a plnili všetky dohodnuté povinnosti po dobu 17 rokov. Táto firma postavila tieto stavby legálne a je vlastník... na pozemkoch vlastne mesta. Aktuálne zamestnáva 140 zamestnancov. Z toho je takmer polovica z marginalizovanej rómskej komunity. Podľa zmlúv s mestom Poprad malo mesto Poprad po uplynutí dohodnutej doby predať pozemky mesta pod ich stavbami za dohodnutú cenu 1 cent. No po uplynutí doby nájmu mesto Poprad odmietlo splniť svoju zmluvnú povinnosť predať predmet nájmu. Vyžadovalo od firmy vyššie nájomné, znaleckú cenu za pozemky a teraz, ako aj ostatných investorov priemyselného parku, podalo na nich žalobu o vypratanie.
Preto sa pýtam, čo ešte vlastne tento štát okrem transakčnej dane a zvýšených daní a vyšších odvodov ponúka vlastne firmám? Ponúka im právnu neistotu. Je to naozaj veľmi smutné, že podnikatelia musia čeliť toľkým výzvam na Slovensku, keď Slovensko upadá. Mali sme tu správu NKÚ. Dobre všetci viete, že Slovensko naozaj upadá a my takto si dovolíme klásť polená pod nohy všetkým firmám na Slovensku a teraz sa zase vrátim k transakčnej dani, len aby ste vedeli, čomu všetkému vlastne musia čeliť firmy na Slovensku.
Preto sa vás budem pýtať, a opakovane som chcela, aby tu bolo viac ľudí, no ale, žiaľbohu, je tu len toľko z koalície, že ako vlastne majú fungovať firmy na Slovensku v takejto atmosfére, kedy naozaj hovoril tu aj kolega o právnej istote, nevedia nič plánovať, nič predpokladať, nemajú peniaze na rast, na investície, na rozvoj, či na to náhodou nedopláca občan na Slovensku. Či náhodou to nespôsobuje zvýšenie práve cien tovarov, služieb, potravín, liekov, nedostupnosť rôznych služieb. Už dnes sledujeme, ako mnohé firmy pri rozhodovaní, kde budú rušiť svoje prevádzky, okamžite je ich prvou voľbou rušenie prevádzok na Slovensku. Mali sme tu firmu, ktorá si vyberala medzi Portugalskom a Slovenskom, vybrala si Portugalsko. Máme tu firmu teraz pár dní dozadu, ktorá je v automotive priemysle, vyberá si investovanie či v Španielsku, alebo na Slovensku, vybrala si Španielsko. Kam kráča Slovensko? Kam kráča Slovensko, keď už ani v tom, v čom sme boli silní, a to je obyčajná manuálna a robotizovaná výroba, už ani v tom nie sme silní a investori si nevyberajú Slovensko.
Ja tu hovorím o montážnych podnikoch, a to nehovorím o tom, že vlastne nemáme absolútne žiadnu konkurencieschopnosť v inovatívnom priemysle. Na Slovensku sme to naozaj nenahradili žiadnymi inovatívnymi formami podnikania. Prepadávame sa aj v rebríčku globálneho inovačného indexu, takže naozaj tu perspektíva nejakého hospodárskeho rastu absolútne chýba. Cez zlú konsolidáciu, čoho príkladom je aj transakčná daň, ničíte podnikateľské prostredie. Ničíte chuť a motiváciu podnikať na Slovensku a investovať do rozvoja. Bez rozvoja firiem si treba uvedomiť, že nebude z čoho vyberať dane v budúcnosti. Nebudú dane, nebudú kvalitné cesty, nebudú nemocnice, prerobené nemocnice, nebudú kvalitné školy a bude to naozaj na Slovensku veľmi ťažké. Ale mám pocit, že po vás potopa a vás to už vôbec nezaujíma.
Preto sa pýtam, aká je vyhliadka slovenskej ekonomiky aj s touto transakčnou daňou? Každý súdny človek, aspoň trochu ekonomicky rozhľadený človek vie, že transakčná daň je naozaj holý nezmysel. Je to trestanie za ekonomickú aktivitu, je to trestanie za to, že firma má náklady. Je to daň za to, že firma investuje do rozvoja či do zamestnancov, alebo trebárs do komunitných projektov. Presne to sme počúvali na našom výjazdovom rokovaní na Orave. Je to región, kde cítiť súdržnosť, kde zamestnávatelia pomáhajú zamestnancom, ich rodinám, kde žijú spoločne, kde naozaj chcú investovať do rozvoja komunity a do rozvoja svojich zamestnancov. Ale viete, čo sme tam počúvali na tej Orave? Počúvali sme, že budú musieť prestať podporovať knižnice, miestne kluby športov a detí, folklórne súbory, pretože im na to naozaj nezostávajú peniaze. A to všetko poškodzuje nielen firmy, nielen ľudí cez drahé potraviny, lieky, tovary a služby, ale poškodzuje to naozaj celú spoločnosť. Namiesto toho, aby ste chlapsky priznali, že to bola chyba a neprofesionálny výmysel, sa dnes snažíte iba hasiť chaos, ktorý ste sami spôsobili cez výnimky a byrokraciu.
Napriek tomu za náš poslanecký kluby vyhlasujem, že podporíme túto novelu. Akékoľvek, opakujem, akékoľvek oslabenie a obmedzenie transakčnej dane je lepšie ako nič, ale budeme aj naďalej presadzovať jej kompletné zrušenie. Len vtedy budeme mať možnosť a šancu znova obnoviť podnikateľskú dôveru, prilákať investície a udržať ľudí doma.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Musím povedať, kolega, že úplne rozumiem tvojej emócii, tvojej naštvatosti a tvojim dôvodom, prečo si mal taký prejav, ako si mal. Pretože včera tu padali odôvodnenia predloženia tohto zákonu, že ide o transparentnosť. A za politické, za politické mimovládky označujete presne tie mimovládne organizácie, ktoré poukazujú na netransparentnosť vašej vládnej koalície, ktoré poukazujú na zvláštne majetkové pomery, na korupčné škandály, ktoré upozorňujú na netransparentné verejné obstarávania, ktoré poukazujú na vaše zlyhania. A vy preto potrebujete tieto mimovládky umlčať a našli ste si nástroj, nástroj na ich šikanovanie, na ich kontrolu. A tieto dôvody všetky tu už boli popísané. A týmto všetkým zároveň hľadáte nepriateľov, na ktorých budete môcť hodiť vinu za všetky vaše zlyhania. Ale za zlyhania aj ekonomického charakteru, za to, že naša krajina je v úpadku, za to, že naša krajina nefunguje, nefungujú tu žiadne procesy, ľudia sú sklamaní a odchádzajú. A za to vy chcete obviniť tie zlé mimovládky. Takže si len hľadáte dôvody, ako sa vyviniť zo všetkého, čo tu v tomto štáte zlyháva.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Zuzana, musím súhlasiť s tvojou otázkou, kedy sa pýtaš, prečo sa tu vlastne my musíme baviť o takomto deštruktívnom a nezmyselnom zákone. Ja som presvedčená, že táto vládna koalícia si vytvára len dymové clony a umelých nepriateľov na to, aby mohla zakryť svoje vlastné zlyhania. My si tu hľadáme nepriateľov v čase, kedy vlastne Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že naša krajina čelí úpadku. Čelíme rastúcemu dlhu, podnikatelia nám odchádzajú z krajiny, podnikatelia krachujú, ľudia prichádzajú o prácu, o zamestnanie, o plat, prichádzajú o svoje istoty, odchádzajú zo Slovenska, rodí sa nám stále menej detí, budú nám klesať a klesajú reálne príjmy, v rebríčkoch všetkých medzinárodných inštitúcií, uznávaných inštitúcií klesáme vo všetkých oblastiach kvality života na Slovensku. A my tu riešime nejaké mimovládky, ktoré naozaj pomáhajú ľuďom, suplujú štát.
Správne si poznamenala aj to, že kto, alebo si sa spýtala, kto zneužíva legislatívny proces na Slovensku. Sú dokázané a sú počty o tom, že skrátené legislatívne konanie sa nadvyužíva a využíva práve pri tejto vašej vláde, takže tu hovoriť o nejakom zneužívaní systému je naozaj smiešne z vašej strany.
Ja som takisto bola členkou dobrovoľníkov, ktorí pôsobili na Ukrajine, pôsobili na hranici, suplovali štát, suplovali dokonca bezpečnostné zložky tohto štátu, kedy štát bol úplne nemohúci a nevedel sa zariadiť. A viete, kto tam bol? Ja si myslím, že nikto z vás. Boli sme tam my, ktorí sme predstavitelia opozície, a z koalície tam nebol nikto. Boli tam členovia Progresívneho Slovenska, boli tam členovia kresťanských komunít, takže predpokladám, že KDH, ale z vašich ľudí som tam nevidela že nikoho.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja veľmi súhlasím a podporujem, aby sa tento zákon vrátil do riadneho legislatívneho procesu, ako ste hovorili vy, kolegyňa, a rada by som vysvetlila kolegom z koalície, hlavne zo SMER-u, v čom ste, sú pokrytecké tie tvrdenia, ktoré tu odznievajú, a to je napríklad klamstvo o francúzskom zákone, ktoré, a budem teraz citovať, oficiálnym cieľom francúzskeho zákona, ktorý vy vravíte, že je proti mimovládkam, je boj proti radikalizmu, extrémizmu a separatizmu, najmä náboženskému, najmä po sérií islamistických útokov, ktorým Francúzsko čelilo. Zákon rozšíri právomoci štátu na zatvorenie náboženských organizácií, a teraz mi zhasol telefón, ale, ale v pohode, môžeme sa o tom viacej baviť. Tento zákon obsahuje, že mimovládky musia podpísať zmluvu o rešpekte k republikánskym hodnotám ako je sekularizmus, rovnosť a sloboda. Štát môže zrušiť dotácie alebo rozpustiť organizáciu, ktorá ich porušuje, ale týka sa to len organizácií, ktoré dostávajú verejné peniaze. Je to selektívne a nie všeobecné obmedzenie mimovládnych organizácií. A keď by sme sa bavili o tom, aké sú kľúčové rozdiely v zákone, ktoré má Francúzsko, a v zákonoch, ktoré majú Maďarsko, Bielorusko či Rusko, tak tam ide napríklad o cieľ zákona, kedy je to, ako som už spomínala, boj proti extrémizmu, ochrana sekularizmu vo Francúzsku, ale v Rusku, Maďarsku a Bielorusku je to politické umlčanie kritikov a oslabenie občianskej spoločnosti, a to je to, o čo sa vy snažíte. Pokiaľ ide o financovanie, tak zákon vo Francúzsku sa týka len financovania z verejných zdrojov, ale tu chcete presadiť, aby sa to týkalo aj súkromného a zahraničného financovania, rovnako ako v Rusku, Maďarsku a Bielorusku. Označovanie organizácií. Ako ich označujete vy? Vy ich označujete za zahraničných agentov, extrémistov a protivládny živel... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Mne tiež naozaj veľmi prekáža, že pán Gašpar odišiel, pretože som chcela reagovať priamo naňho. Musím povedať, že mi bolo najprv do smiechu, keď som počúvala ten prejav pri tých táraninách, ale došlo mi, že tu do smiechu naozaj nič nie je. A chcela som sa spýtať pána Gašpara, či naozaj verí tomu, čo hovorí. Ale na druhej strane rozumiem tomu, že on nemôže hovoriť inak, pretože si zachraňuje v podstate, musím povedať, že svoj zadok. Ale, ale chápem aj to, že to nehovoril nám, on to v podstate priznal, takže v podstate by sme na to ani nemuseli reagovať, pretože to bola šou pre vašich voličov.
Musím povedať, že pán Gašpar aj veľmi zavádzal, keď hovoril, že len chce, aby mimovládky mali také povinnosti, ako majú firmy a obchodné spoločnosti na Slovensku. Toto vôbec nie je pravda. Áno, dá sa dohľadať v registroch hospodárenie týchto firiem, ale nemajú firmy a obchodné spoločnosti absolútne žiadnu povinnosť hlásiť, s kým, prečo a ako sa bavia. A pritom narábajú s úplne inými hodnotami ako mimovládky. Tu sa bavíme o nejakých, koľko to povedal pán Gašpar, 5 mil., 10 mil. či milióny, ani neviem, ale tu sa bavíme o množstve informácií, ktoré by firmy mohli zverejňovať, a to napríklad, keď sa bavíme o státisícových zákazkách pre rôzne spriaznené firmy s vládnou koalíciou, ktorých výsledok je naozaj veľmi sporný. Sú to zákazky všelijaké zbieranie dát, všelijaké IT platformy alebo iné záležitosti, ktoré nemajú reálny výsledok. A tam by sa naozaj hodilo, kto, ako, prečo a za koľko to dohodol.
A ďalej, mám už len chvíľku, dokonca ani politici v tomto štáte nemajú povinnosti a pritom sú platení z našich daní. Zoberme si len predsedu vlády, ktorý nemusí a nechce zdeklarovať, odkiaľ mal finančné prostriedky na to, že si zakúpil nehnuteľnosť a pritom 30 rokov bol platený len zo štátnych peňazí.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ja musím povedať, že naozaj nevychádzam z údivu, ako dokážete šikanovať organizácie a ľudí, ktorí zachraňujú tento štát. Či už ide o podnikateľov, ktorým hádžete polená pod nohy, alebo ide o mimovládne organizácie, ktoré naozaj suplujú mnohé aktivity, ktoré nedokáže štát zabezpečiť.
Ste sa pýtali, pani kolegyňa, podľa čoho rozdeľujú dobré a zlé mimovládky, tak som presvedčená, že tie zlé mimovládky sú tie, ktoré sú kritickým hlasom tejto vládnej koalície, ktoré sa snažia o to, aby sa dosiahla transparentnosť nakladania s verejnými zdrojmi, ktoré propagujú hodnoty, ktoré má zastávať náš štát, pretože je členom Európskej únie, ako je demokracia, sloboda, ako sú ľudské práva. Takisto som presvedčená, že šikanujú organizácie, ktoré združujú nezávislých ľudí, ktorí vytvárajú silné komunity, ktoré sa nebudú báť byť kritickým hlasom tejto vládnej koalície. My prijímame zákony, ktoré v podstate prijímajú krajiny ako Maďarsko, Rusko, Turecko, Bielorusko, a my týmto smerom naozaj chceme ísť? Ono už im ideme vlastne, keď sa na to pozrieme, ako sme v ekonomickej oblasti, ako padáme, ako je naša krajina v úpadku a vy teraz robíte aj morálny úpadok tejto krajiny, resp. sa oňho snažíte. Ale chcem veriť, že je tu množstvo ľudí, ktorí sa nepoddajú takýmto zákonom, ktoré vy teraz chcete presadzovať. A ja vás chcem vyzvať, aby ste našli v sebe trošku nejakej morálky, ktorú hľadáte asi už rok a pol alebo ste ju úplne stratili, a nezahlasovali za tento zákon.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja len veľmi krátko ako spravodajkyňa chcem podporiť tento návrh, ktorý je veľmi užitočný pre podnikateľov, hlavne v tomto čase, kedy ich bude dusiť transakčná daň, pretože táto vláda nerobí pre podnikateľov že absolútne nič. Urobili sa nejaké malé opatrenia pre podnikateľov, ktorí majú obrat do 100-tisíc eur, ale sú to nesystémové opatrenia, ktoré nepomáhajú celému podnikateľskému stavu. Je veľmi výhodné, ak si podnikateľ môže sám určiť, ako minie zarobené peniaze a keď ich minie na to, aby zveľaďoval svoje podnikanie a teraz naozaj bude mať problém so svojím cash-flow v najbližšom období práve kvôli hlúpej transakčnej dani, tak je veľmi dôležité, aby vedeli tieto peniaze použiť na rozvoj podnikania.
A chcem ešte zdôrazniť, že naozaj je to win-win situácia aj pre štát, kedy si štát v podstate môže od podnikateľov dostať aj úroky za to, že podnikateľ si tieto peniaze zveľadí vo svojej firme a štát ešte za to dostane peniaze. Takže je to naozaj výborné opatrenie, je to propodnikateľské opatrenie, ktoré je dokonca výhodné aj pre štát.
Ďakujem pekne.