Ďakujem.
Vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pani poslankyňa Kolíková tu hovorila o začínajúcom sa, nedá sa povedať, že iba pripravovanom, ale už začínajúcom sa únose právneho štátu v podaní novej vládnej garnitúry, ktorý aj ja považujem za najvážnejší problém, ktorý prichádza so štvrtou vládou Roberta Fica. Nie je to však jediný problém.
V tomto vystúpení by som sa chcel dotknúť aj toho, ako Ficova vláda poškodí Slovensko nielen z hľadiska právneho, ale aj z hľadiska ekonomického. Štvrtá Ficova vláda bude ľavicovou vládou. To samé o sebe je v poriadku a tvoria ju de strany, ktoré majú v názve označenie sociálna demokracia. Dostali mandát od voličov, budú teda presadzovať aj ekonomickú politiku, akú oni považujú za správnu.
To, čo je problém, je, že už z programového vyhlásenia vlády je zrejmé, že ľavicová politika bude znamenať ďalšie zvyšovanie vplyvu štátu na ekonomiku a na životy ľudí a bude nezodpovedná z hľadiska verejných financií. Ľavicová politika, keď sa robí v dobrých časoch, tak nemusí mať nutne hneď negatívne následky na fungovanie ekonomiky. Teraz však nie sme v dobrých časoch a keď sa bude vláda správať rozpočtovo nezodpovedne teraz, tak to bude mať nielen dlhodobo, ale aj krátkodobo negatívne následky na ekonomiku, na jej výkonnosť a aj na životnú úroveň bežných ľudí.
Tu sa aj v rozprave rozhorel taký spor, že ako sme na tom z hľadiska verejných financií a kolegovia z hnutia kedysi zvaného OĽANO tu argumentujú tým, že koľko zanechali hotovosti v štátnej kase a porovnávajú to s tým, že koľko zanechali vlády SMER-u. No len problém nie je len v tom, že koľko máme hotovosti, ale aj v tom, ako sú dlhodobo udržateľné verejné financie a z hľadiska tohto parametra patrí Slovensko k najhorším v rámci Európskej únie. Tie vyhliadky sú, sú možno, možno najhoršie zo všetkých krajín Európskej únie a teda my sa nemôžeme pozerať iba na to, že toľkoto je teraz, toľko máme teraz v hotovosti, ale aj z hľadiska, ako to bude do budúcnosti. A k tomu, áno, prispela aj politika vlád v minulom volebnom období, ktorá bola rozhadzovačná a ktorá prehĺbila krízu verejných financií. Ale nie je pravda, ako sa nám to pokúšajú nahovoriť vládni politici prostredníctvom svojho programového vyhlásenia, že to začalo už v minulom volebnom období.
Problémy s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií aj problémy so zaostávaním Slovenska voči iným krajinám Európskej únie začali už za vlád SMER-u. A začali práve preto, že vlády SMER-u nerobili žiadne potrebné reformy. Neurobili žiadne opatrenia, aby využili dobré časy na znižovanie dlhu, na, na vytvorenie rezerv, rozhadzovali, lebo mali z čoho. To, že je potrebná zásadná konsolidácia verejných financií, na tom sa zhodujú všetci odborníci. To, čo ponúka vláda, teda konsolidácia na úrovni pol percenta ročne v budúcom roku a zrejme aj v tých ďalších, nie je žiadna konsolidácia verejných financií. Je to nepatrný zlomok z toho, čo je potrebné urobiť, aby sa slovenská ekonomika dostala z tých problémov, v ktorých sa v súčasnosti nachádza, a aby sme sa nevybrali na grécku cestu.
Vláda neplánuje žiadne úspory verejných výdavkov. Žiadne. Naopak. Plánuje ďalšie verejné výdavky, nové verejné výdavky, nárast verejných výdavkov a ide to pokryť vyššími daňami. To je jedna z mála konkrétnych vecí, ktoré sa v programovom vyhlásení nachádzajú. Budeme mať vyššie dane, také, hentaké, tamtaké. V tomto je programové vyhlásenie vlády pomerne konkrétne. Štvrtá Ficova vláda bude vládou zvyšovania daní. Deklaratívne síce hovorí o tom, že politika, sociálna politika bude adresná, že využije aj tie zdroje, ktoré získa z nových daní na adresnú sociálnu politiku, ale výsmechom je, že jedno z prvých a významných opatrení bude práve, budú práve trináste dôchodky, ktoré sú plošnou dávkou a nemajú s adresnosťou nič spoločné.
Vláda vychádza z predstavy, že zdrojom hospodárskeho rastu sú štátne investície a lepšie riadenie ekonomiky štátom. Nie je to tak. Zdrojom hospodárskeho rastu, zdrojom bohatstva ľudí, zdrojom zvyšovania životnej úrovne je slobodná ekonomika, súkromné vlastníctvo a menej zásahu štátu. To, čo môžme očakávať od súčasnej vlády, je, že pôjde presne opačným smerom, aký je potrebný, aby sme sa dostali k hospodárskemu rastu a aj k zvyšovaniu životnej úrovne ľudí. A bude sa zvyšovať zadlženie, budú sa, budú sa prehlbovať deficity a Slovensko nie je v dobrých časoch, Slovensko potrebuje šetriť. Táto vláda nemá najmenší zámer a úmysel šetriť a tak hrozí, že sa opäť poberieme gréckou cestou, cestou, ktorá hrozí, že budeme mať vážne problémy normálne financovať aj tie základné funkcie štátu.
Okrem hospodárskej nezodpovednosti je zásadným problémom, a ten vnímam ako, ako najväčší, podobne ako moja predrečníčka pani poslankyňa Kolíková, únos právneho štátu a ohrozenie liberálnej demokracie, ktoré prichádza s touto vládou. Či už ide o zásahy do trestných konaní, do, do vyšetrovania korupcie počas predchádzajúcej vlády, alebo boj proti médiám, boj proti mimovládnym organizáciám, snahy zmeniť trestnú politiku tak, nie aby bolo trestné stíhanie efektívnejšie, ale aby sa dalo jednoduchšie vyhnúť trestu, a ak ten trest príde, aby bol nižší, aby bol nižší aj, aj za korupčné trestné činy, čo doteraz vláda nevylúčila, že sa má, alebo že sa môže to znižovanie trestných sadieb, sadzieb dotknúť aj korupčných trestných činov.
Posledná vec, Ukrajina. Je v životnom záujme Slovenska aj všetkých našich občanov, aby sa Ukrajina ubránila a preto ak za predchádzajúceho volebného obdobia vlády pomáhali Ukrajine, aby sa ubránila, nebolo to iba preto, že je to správne, ale aj preto, že je to v záujme Slovenska a jeho občanov. Je nebotyčná drzosť, ak niekto z predstaviteľov súčasnej vlády hovorí o korupcii na Ukrajine. Hovoria to predstavitelia politických strán, ktoré z korupcie spravili na Slovensku štátnu a vládnu doktrínu. Slovensko za vlád SMER-u bol skorumpovaný štát.
Pán poslanec Bartek v reakcii na vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej povedal, že Ukrajina môže ruky-nohy bozkávať Slovensku za to, ako jej Slovensko pomohlo. V skutočnosti je to práve naopak. Slovensko by malo ruky-nohy bozkávať Ukrajine, za to, že sa bráni, pretože bráni aj Slovensko, bráni celý západ. Ak sa neubráni Ukrajina, budeme v bezprostrednom ohrození aj my a celý západný svet. (Potlesk.)