Videokanál poslanca

Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie viac či menej vecné.
Pán poslanec Sulík, áno, pravidlá by sa mali dodržiavať a mali by sa dodržiavať aj tie pravidlá, ktoré nám, nám nevyhovujú, a prinajmenšom by sme mali strpieť kritiku, keď sme upozorňovaní na to, že tie pravidlá porušujeme.
Pán poslanec Vančo, pán minister naozaj nepovedal, že mu je jedno, že sa porušuje zákon, on iba povedal, že keď upozorňujeme na to, že sa porušuje zákon o rokovacom poriadku pri skracovaní legislatívneho konania, že ľudia na to kašlú, ľuďom je to jedno a že oni, rozumej vládna koalícia, si aj tak spravia, čo považujú za správne. Čiže nepovedal, že mu je jedno, že bude v Národnej rade porušovaný zákon, ale uznávam, že z toho, ako to povedal, dojem vzniknúť, vzniknúť mohol.
A pán poslanec Muňko, no to som rád, že nemusím mať obavy, ja teda som zadefinoval nejaké svoje očakávania, nie sú to vyčerpávajúce očakávania, ktoré mám od toho, kto sa stane členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne, prípadne zastupuje štát v inej inštitúcii alebo zastáva inú verejnú funkciu, je skvelé, ak to tí navrhnutí kandidáti dodržiavajú. Neviem, aké konkrétne výhrady máte napríklad voči pánovi Ažaltovičovi, možno by bolo dobré, keby ste to povedali, povedali aj konkrétne, ale nemôžete, lebo nemôžete reagovať na moju faktickú, tak ako ja nemôžem reagovať na záverečné slovo pána ministra, ktorý miesto toho, aby vystúpil v rozprave, tak si svoje povie až v záverečnom slove. A neviem, aké 500-eurové tento ste mysleli, ale ja som za nič také nehlasoval.

Rokujeme o návrhu na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, čo je dobrá príležitosť povedať si niečo o tom, akí by mali byť kandidáti, ktorí sú či už menovaní, alebo volení do dôležitých orgánov, dôležitých verejných inštitúcií, a keďže Sociálna poisťovňa nepochybne je dôležitou verejnou inštitúciou a dozorná rada je dôležitým orgánom.
Aké by mali byť naše očakávania k ľuďom, ktorí zastupujú štát v takýchto verejných inštitúciách? Ja by som mal od nich prinajmenšom tri očakávania. Mali by to byť ľudia, ktorí majú rešpekt k zákonu a právu, mali by to byť ľudia, ktorí majú úctu k pravdu, a mali by to byť ľudia, ktorí majú odvahu stáť si za svojím presvedčením, za svojím názorom, za svojimi postojmi a schopnosť verejne vysvetľovať svoje kroky a svoje rozhodnutia a diskutovať o nich, pokiaľ sa ich na to niekto spýta. Veľmi stručne by som rozobral tieto tri očakávania vo vzťahu k navrhnutým kandidátom, ale a teda aj všeobecnejšie.
Zástupcovia štátu v dôležitých verejných inštitúciách by mali mať rešpekt k zákonu, pretože špeciálne Dozorná rada Sociálnej poisťovne kontroluje aj dodržiavanie zákona alebo zákonov. Čiže malo by to byť niečo iné, ako nám tu pred chvíľou predviedol pán minister financií, keď v reakcii na upozornenie, že sa tu nedodržiava zákon o rokovacom poriadku pri skracovaní legislatívnych konaní, konštatoval, že ľudia na to kašlú, ľuďom je to jedno, my sme na tom dohodnutí, my si to aj tak urobíme. Možno ľudia na to kašlú, ale členom vlády ani poslancom Národnej rady by nemalo byť jedno, či sa dodržiavajú alebo porušujú zákony a rovnako by sme mali mať takéto očakávania aj na zástupcov štátu v Dozornej rade Sociálnej poisťovne a vo všetkých iných verejných inštitúciách.
Druhý bod. Zástupcovia štátu vo verejných funkciách alebo v dôležitých verejných inštitúciách by mali mať úctu k pravde a nemali by si vymýšľať, ako pred chvíľou tu predviedol pán minister Tomáš, keď hovoril o tom, že ja som sa nevyjadroval k tomu, keď sa skracovali legislatívne konania v minulom volebnom období, ja som sa vyjadroval, keď som mal pochybnosti, tak som tie pochybnosti vyslovil a keď som, keď som si myslel, že sú dôvody, tak som na to upozornil a obhajoval som tie rozhodnutia. A nie za všetky skrátené legislatívne konania som v minulosti hlasoval, hoci som bol vládnym poslancom. A úcta k pravde je, je dôležitá pre verejných funkcionárov, je dôležitá aj pre zástupcov štátu v Dozornej rade Sociálnej poisťovne.
A ten tretí bod, ľudia vo verejných funkciách aj zástupcovia štátu vo verejných inštitúciách typu Sociálna poisťovňa by si mali stáť za svojím presvedčením a za svojimi názormi a mali by mať odvahu svoje rozhodnutia, kroky, postupy, vyjadrenia verejne vysvetľovať, odôvodňovať a diskutovať o nich. Nie ako tu pán minister Tomáš, ktorý keď mal možnosť alebo chuť zareagovať na vystúpenia poslancov v rozprave, neurobil to tak, že by vystúpil v rozprave, čo on môže kedykoľvek, s tým, že by tam bola možnosť dvojminútovej faktickej poznámky zo strany poslancov, ktorých on napadol, lebo to nebola vecná reakcia, to bol osobný útok, a miesto toho využil tú pohodlnú možnosť záverečného slova, keď už naňho nie je možná žiadna reakcia. Čiže v Dozornej rade Sociálnej poisťovne by obaja zástupcovia mali spĺňať presne tieto tri kritériá, mali by mať rešpekt k zákonom, mali by mať úctu k pravde a mali by byť schopní stáť si za svojím presvedčením a názorom, vysvetliť ich v diskusii a nevyhýbať sa tej verejnej diskusii. Ja len teda dúfam, že tí navrhnutí kandidáti na rozdiel od pána ministra Tomáša tieto tri očakávania budú schopní naplniť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem pánovi poslancovi Hlinovi za reakciu vo forme faktickej poznámky. Neviem, či je to takto myslené zo strany vlády, že toto by mysleli tými značnými hospodárskymi škodami, ale teda je možné, že vlastne upozorňujú na to, že značné hospodárske škody štátu môžu vzniknúť práve v dôsledku tých opatrení, s ktorými prichádza, prichádza vládna koalícia alebo vláda v skrátenom legislatívnom konaní, pretože tie keď sa zrealizujú, tak budú znamenať väčšie rozhadzovanie verejných zdrojov, k čomu sa chystá vláda v skrátenom legislatívnom konaní. A rovnako to bude znamenať vyššiu záťaž pre daňovníkov, teda ľudia budú musieť zaplatiť na daniach a odvodoch viac, aby vláda mohla viacej rozhadzovať a byť za pekné, za peknú pred svojimi voličmi. A teda zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia, samozrejme, sa zo strednodobého a dlhodobého hľadiska môže podpísať na tom, že sa spomalí rast ekonomiky a bude mať štát zo strednodobého a dlhodobého hľadiska aj nižšie príjmy a teda áno, hrozia značné hospodárske škody, nevieme ich síce v tejto chvíli vyčísliť, ale je pravdepodobné, že takéto niečo hrozí, ale obávam sa, že to, čo je napísané v zákone o rokovacom poriadku o tom, že hrozia značné hospodárske škody, nie je myslené práve takto.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, opäť tu máme návrh, ktorý sme tu z hľadiska zdôvodnenia už v zásade mali a teda každý, kto si prečítal návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, môže mať pocit déja vu, keď si číta návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rozdiel je len teda v tom, že ten predchádzajúci návrh, dva body dozadu, predkladal pán minister financií Kamenický, tento predkladá pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Tomáš.
Snaha vlády riešiť ceny hypoték je v poriadku z hľadiska toho, ako je, ako je hodnotovo nastavená vláda. My ako ľudia pravicovo zmýšľajúci to môžeme kritizovať a nepochybne to niektorí z nás urobia v prvom a možno aj v druhom čítaní. Teraz sme však pri prerokovaní bodu návrh na skrátené legislatívne konanie, čiže máme sa zaoberať tým, či sú alebo nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Tu sa opäť operuje hroziacimi značnými hospodárskymi škodami, ktoré údajne majú hroziť štátu, ale podobne ako v tom predchádzajúcom prípade, nie je tu nijako zdôvodnené alebo nijako presvedčivo zdôvodnené, v čom by tie značné hospodárske škody mali spočívať. Lebo je to taká zložitá konštrukcia, že keď teraz nepomôžeme splácať hypotéky, tak bude, bude potom potrebné tým postihnutým občanom poskytnúť nejakú pomoc, ktorá bude stáť nejaké peniaze a tie peniaze budú tými značnými hospodárskymi škodami, tak tie peniaze preventívne vynaložíme už teraz, už vopred. Vôbec nie je zrejmé z toho návrhu, akým spôsobom by sa mohlo prípadne prejaviť tá hroziaca značná hospodárska škoda, teda, teda v akej výške by to zaťažilo štátny rozpočet, ak by sa niektorí ľudia, ktorí majú hypotéky a nevládali by ich splácať, ocitli v sociálnych, sociálnych problémoch. Žiadne takéto porovnanie tam nie je. Nie je tam nič, čo by nám umožnilo tvrdiť, že hrozia značné hospodárske škody, čiže tento dôvod, ktorý pozná zákon o rokovacom poriadku Národnej rady pre skrátenie legislatívneho konania, nemožno uplatniť vo vzťahu k predkladanému návrhu zákona. A rovnako nemožno z toho návrhu vyrozumieť alebo pochopiť, aké základné právo, alebo aké základné ľudské práva a slobody by mali byť ohrozené a čím by mali byť ohrozené, ak sa povedzme niekto ocitne v situácii, že sa mu zvýšia splátky za hypotéky, nebude si môcť dovoliť, dovoliť niečo iné alebo sa bude musieť, musieť obmedziť, ako to ohrozí právo na bývanie alebo právo na dôstojný život. To je tam konštatované v návrhu, ktorý vám predkladá vláda, ale nie je to nijako zdôvodnené, v čom je to ohrozenie základného ľudského práva mohlo spočívať.
Takže tak ako nie je v návrhu zdôvodnené, aké značné hospodárske škody štátu hrozia, nie je v návrhu zdôvodnené ani to, aké základné ľudské práva a slobody sú ohrozené a akým spôsobom najmä sú ohrozené, a preto ani tento návrh na skrátené legislatívne konanie nespĺňa tie požiadavky, ktoré od takýchto návrhov, s ktorými sa vláda obracia na Národnú radu, vyžaduje zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a preto ani tento návrh nie je možné podporiť. Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pri čítaní návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, som mal také déja vu, lebo veľkú časť toho odôvodnenia som už čítal pri o dva body dozadu prerokovávanom návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín. Tá argumentácia je veľmi podobná, rovnako ako v tom predchádzajúcom prípade nesedí, nie je presvedčivá a neodôvodňuje skrátené legislatívne konanie. A podobne ako v tom návrhu o dorovnávacej dani, tak ani tu nie je zámerom konsolidovať verejné financie tak, že by sa šetrilo, ale tak, že sa bude ťahať viac peňazí od ľudí, aby mohla vláda viac rozhadzovať, aby mohla schváliť 13. dôchodky, kompenzovať to a ono, zriadiť si nové ministerstvo a podobne. Ale opäť tu máme argumentáciu mimoriadnymi výdavkami v súvislosti s pandémiou, v súvislosti s mimoriadnou situáciou na Ukrajine, v súvislosti s energetickou krízou a vysokou infláciou. Opäť tu máme, zdôrazňujem, že na konci roka 2023, tvrdenie, že tieto mimoriadne okolnosti nielenže nebolo možné vopred predvídať, povedzme, že nebolo, a pripraviť sa na ne, čo už ale na konci roka 2023 nesedí. Opäť je tu argument tým, že bez fiškálne zodpovednej reakcie vlády by sa dlh už do konca roka 2026 blížil k 70 % hrubého domáceho produktu, tak opäť sa tu skrátené legislatívne konanie odôvodňuje niečím, čo má nastať o tri roky.
Čiže nie je dôležitý proces, nie je dôležité dodržanie legislatívnych pravidiel, je dôležité, aby to bolo čím skôr a vzhľadom na množstvo zmien, ktoré sú obsiahnuté v tomto rozsiahlom návrhu zákona na rozdiel od toho predchádzajúceho, tak, tak o to viac by si zaslúžil tento návrh zákona riadny legislatívny proces, pripomienkové konanie, možnosť vyjadriť sa dotknutých subjektov a riadny legislatívny proces aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky s troma čítaniami, ktoré nebudú zhustené do niekoľkých dní, ale budú dokonca do niekoľkých hodín, tak ako je tvrdené, že je nevyhnutné okamžite nastaviť potrebné opatrenia.
Opakujem, bolo by to potrebné v situácii, keby sme tu reagovali na nejaké mimoriadne okolnosti, ktoré sa teraz objavili, ktoré dramaticky znížia príjmy alebo zvýšia výdavky verejnej správy, ale tak to nie je. Argumentuje sa tu okolnosťami, ktoré tu pôsobia už roky alebo prinajmenšom dlhé mesiace, a skutočný dôvod je opäť priznaný v tom materiáli, ktorý vláda doručila a ktorý sa ako vajce vajcu podobá tomu predchádzajúcemu alebo predpredchádzajúcemu bodu, kde sa hovorí napríklad, že nižšia zadlženosť krajiny poskytne vláde Slovenskej republiky väčšiu mieru flexibility pri uplatňovaní fiškálnej politiky. Čiže áno, ide o flexibilitu, flexibilitu v rozhadzovaní verejných zdrojov alebo, citujem, uvoľnené finančné zdroje bude možné využiť na ďalšie dôležité oblasti, akými sú napríklad sociálne programy, infraštruktúra alebo investície do vzdelávania.
Takže vláda sa ani netají tým, že tu nehrozia značné hospodárske škody, aleže potrebuje vytiahnuť od ľudí viac peňazí, aby mohla viac rozhadzovať, čo, opakujem, nie je v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dôvod na skrátené legislatívne konanie.
To, čo je tam iné, je, že tu sa neargumentuje potrebou implementovať smernicu Rady Európy, Rady 2022/2353 z 15. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia medzinárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii, a teda pri tom predchádzajúcom návrhu zákona nám pán minister aj v záverečnom slove, ktorým nám, ktorým nás poctil, potom nás už ním nepoctil, tvrdil, že naliehavosť prijatia návrhu zákona vyplýva nielen z potreby konsolidácie verejných financií, stabilizácie dlhu, ale aj z nutnosti prijať legislatívny rámec v súvislosti so spomínanou európskou smernicou najneskôr do 31. 12. 2023. Tuto nás žiadna európska smernica nenúti, aby sme niečo schválili s účinnosťou od 1. januára. Dokonca viaceré z tých opatrení, jako v predchádzajúcej, v predchádzajúcom vystúpení v rozprave upozornil pán poslanec Jakab, nemajú nadobudnúť účinnosť hneď, resp. od začiatku nového roku, ale neskôr, až po, až po niekoľkých mesiacoch. Napriek tomu sa tento návrh prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní a tak ako pri predchádzajúcich návrhoch na skrátené legislatívne konanie, ku ktorým som vystúpil, ani v tomto prípade neexistujú zákonom o rokovacom poriadku definované dôvody na skrátenie legislatívneho konania, a preto by sme tento návrh vlády nemali schváliť.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Pán minister reagoval aj na mňa v záverečnom slove, na ktoré som už nemal možnosť reagovať a teda týka sa to skrátených, skrátených konaní. Neviem o tom, že by som sa ja ospravedlňoval za nejaké skrátené konania. Ja som tu minule napríklad hovoril o tom, že nie vždy je to jasné, či sú alebo nie sú dané dôvody na skrátené konanie. Sú aj také situácie, keď je úplne jasné, že sú, alebo sú situácie, keď je úplne jasné, že nie sú, ale sú situácie, keď môžete ten pohár vidieť poloplný alebo poloprázdny a, samozrejme, že častokrát aj podľa toho, či ste vládny poslanec a obhajujete návrh vlády alebo ho kritizujete z opozičných lavíc, tak máte tendenciu vidieť ten pohár buď poloplný alebo poloprázdny. A áno, aj v minulom volebnom období sa dialo, že boli skrátené legislatívne konania, na ktoré nebol dôvod, čo, samozrejme, že nie je dôvod na tom, aby boli, aby boli v tomto období a ja som aj v minulosti, aj keď som bol vládny poslanec, tak som niekedy kritizoval niektoré návrhy na skrátené konania alebo som za ne nehlasoval, alebo som naopak, keď som bol presvedčený, že sú dôvody na skrátené konanie a pán poslanec Susko alebo niektorý iný opozičný poslanec vtedy argumentovali, že nie sú dôvody, tak som sa snažil v rozprave argumentovať v prospech toho, že tie dôvody sú. Zatiaľ som si veľmi nevšimol, že by to robil teraz niektorý z koaličných poslancov, hoci tých príležitostí už mali a ešte aj budú mať pomerne veľa.
K samotnému návrhu na skrátenie, skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, tak z toho odôvodnenia v zásade nie je jasné, že o čo sa opiera. Spomínajú sa tam síce, taká povinná jazda, značné hospodárske škody, ale zároveň ide o návrh zákona, ktorý bude mať negatívne dopady na štátny rozpočet a negatívne dopady na rozpočet verejnej správy. Čiže ak hrozia zasa vážne hospodárske škody a zároveň, a zároveň je to dôvod na to, aby sa nejaký návrh zákona prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní, tak by sa dalo očakávať, že tie dopady na verejné financie budú pozitívne, ale dopady tohto návrhu zákona na verejné financie budú negatívne, tak tam tá logika celkom asi nefunguje.
Z argumentácie, ktorá je obsiahnutá v návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, uvádza sa tam, že zákon sa navrhuje prerokovať v skrátenom konaní nakoľko bez rýchleho zavedenia navrhovaných opatrení by sa znižovali reálne peňažné zdroje obyvateľstva a vznikli by značne nepriaznivé dopady na schopnosť osôb, ktoré sa nie z vlastnej viny dostali do nepriaznivej finančnej situácii, je si zabezpečiť dôstojný život. Návrhom sa tiež posilňuje základné právo na primerané bývanie podľa čl. 31 Európskej sociálnej charty pre osoby v nepriaznivej finančnej situácii a z dôvodu zabezpečenia účinného výkonu tohto práva, ako aj v záujme podpory schopnosti týchto osôb splácať úver na bývanie riadne a načas pri zachovaní dôstojného života je prijatie návrhu zákona nevyhnutné. No z tohto odôvodnenia jednak nie je zrejmé, prečo by to malo byť nevyhnutné, ale, ale to sa bude posudzovať v prvom čítaní, či taký zákon potrebujeme a či je nevyhnutný dokonca. Ale v skrátenom konaní by sme mali posúdiť, či toto sú dôvody pre skracovanie konania a tie dôvody nekorešpondujú s tým, čo je uvedené v zákone o rokovacom poriadku ako dôvody pre skrátenie legislatívneho konania. Ja som mal dojem, keď som to čítal, že sa bude argumentovať ohrozením nejakých základných práv, nejakých sociálnych práv, ale nie. Argumentuje sa tým, že je to potrebné urobiť z dôvodu: „Eliminovania nákladov štátu, ktoré by mohli vzniknúť v prípade nutnosti hmotného a sociálneho zabezpečenia ohrozených osôb, čím by štátu mohli hroziť značné hospodárske škody." Čiže značné hospodárske škody v tomto prípade spočívajú podľa návrhu vlády v tom, že ak by mal niekto problém splácať hypotéky, mohol by sa dostať do zlej sociálnej situácie a niektorí z tých, ktorí by sa dostali do zlej sociálnej situácie, potom by mu to bolo potrebné nejako kompenzovať v rámci sociálneho zabezpečenia, tak aby sme tomuto predišli, tak budeme to kompenzovať vopred a univerzálne, plošne, a teda vynaložíme tie finančné prostriedky, ktoré znížia príjmy štátneho rozpočtu, aby sme predišli tomu, že sa, že sa prípadne nejaké, nevieme aké, nevieme to vyčísliť, nevieme to porovnať, nejaké, nejaké škody v podobe zvýšených nákladov, zvýšených nákladov objavia. Mne sa zdá táto argumentácia veľmi nekonzistentná a nepresvedčivá.
A samozrejme, že je iná vec, ak sa už bavíme o samotnom návrhu zákona, ak sa budeme baviť o samotnom návrhu zákona v prvom čítaní, tam je samozrejme vecou, vecou rozhodnutia parlamentnej väčšiny. Ak sa parlamentná väčšina rozhodne pre takýto spôsob kompenzácie, my s tým ako opoziční poslanci môžeme nesúhlasiť, ale, samozrejme, nemôžeme zabrániť vládnej koalícii a jej poslancom, aby takýto návrh zákona schválili, ak to zodpovedá ich presvedčeniu a ak sú presvedčení o tom, že je to tak dobre, správne, dobré aj pre verejné financie. Ale teraz sme v rokovaní alebo v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní a pre skrátené legislatívne konanie musia byť splnené nejaké podmienky. Tou podmienkou by podľa argumentácie mali byť hroziace značné hospodárske škody, ale v čom by tie škody mali spočívať nie je z toho návrhu zrejmé, pretože ak by bolo potrebné vynaložiť nejaké prostriedky zo štátneho rozpočtu v budúcnosti, čo sa teda nedá vylúčiť, aj keď, aj keď to nie je zrejmé z toho, ako sa, ako sa vyvíja situácia v oblasti hypoték, tak to ideme tieto hospodárske škody eliminovať tým, že už teraz znížime príjmy štátneho rozpočtu. Rozhodne to nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky. Pán poslanec Kišš, no nechcem tu obhajovať vládu, na to je tu vláda a aj môže sa stať, že návrh zákona má aj negatívne, aj pozitívne stránky, lebo ten návrh zákona obvykle obsahuje viacej bodov a niektoré z tých bodov môžu vo vzťahu k určitým aspektom priniesť príjmy, vo vzťahu k iným aspektom spôsobiť výdavky alebo znížiť príjmy. Čiže áno, stáva sa, že niekedy návrh zákona má aj negatívne, aj pozitívne vplyvy, či už na rozpočet alebo na iné posudzované vplyvy.
Pán poslanec Grendel, áno, ten valec sa rozbieha a nie je to všetko, to, čo sme schválili v programe, ten valec bude pokračovať aj v iných oblastiach, nielen v tých, ktoré sa týkajú daní alebo návrhu zákona, ktoré už sú na programe schôdze, je zrejmé, že tam, že tam budú aj ďalšie návrhy na doplnenie programu, ktoré budú bezprostredne ohrozovať nielen peňaženky občanov, ale fungovanie a existenciu právneho štátu a vymáhania spravodlivosti.
V jednej veci by som ťa však chcel poopraviť, a teda hovoril som o tom aj v rozprave, pán poslanec Susko ako minister spravodlivosti sa nielen ticho prizerá na neodôvodnené skracovanie legislatívneho konania, ktoré v minulom volebnom období tak kritizoval ako opozičný poslanec, ale on na ňom priamo sa zúčastňuje, pretože akékoľvek skrátené legislatívne konanie sa môže uskutočniť iba na návrh vlády a pán Susko je ako minister spravodlivosti členom vlády, čiže je tým, ktorý nám to nav... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, takúto smršť skrátených legislatívnych konaní sme tu snáď nemali ani počas pandémie, ani keď začínala vojna na Ukrajine, a treba povedať, že niekedy tie skrátené legislatívne konania opodstatnenie majú a zodpovedajú tomu, čo sa píše v zákone o rokovacom poriadku v podmienkach na skrátenie legislatívneho konania. Ale, ako to už býva, niekedy tie dôvody nie sú a nie sú ani dostatočne zargumentované v návrhu na skrátené legislatívne konanie.
V § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa hovorí o tom, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Pán poslanec Grendel tu v minulom bode spomínal pána poslanca Suska, ktorý vždy veľmi dôsledne kritizoval návrhy predchádzajúcej vlády alebo teda vlád v predchádzajúcom období, ktoré prichádzali s tým, aby sa o nejakom návrhu zákona rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní a upozornil na to, že teraz už taký dôsledný nie je a nijako mu neprekáža, ak vláda prichádza s návrhmi na skrátené legislatívne konanie, ktoré nie sú dostatočne odôvodnené. Ja by som tu pána poslanca Grendela doplnil. Skrátené legislatívne konanie sa môže uskutočniť iba na návrh vlády a pán Susko je členom vlády, je ministrom spravodlivosti, takže by mal dohliadať aj na to, aby cez vládu neprechádzali žiadne návrhy na skrátené legislatívne konanie, ktoré nie sú dôvodné z hľadiska tých dôvodov, ktoré uvádza zákon o rokovacom poriadku Národnej rady.
Tento konkrétny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín argumentuje tým, že údajne hrozia značné hospodárske škody. Zaujímavé je, že tie škody by mali vyplynúť z vysokého deficitu spôsobeného mimoriadnymi výdavkami štátu v uplynulých rokoch v súvislosti s viacerými mimoriadnymi okolnosťami, a to najmä s pandémiou a mimoriadnou situáciou na Ukrajine a s tým spojenou energetickou krízou a vysokou infláciou. V tom návrhu sa píše, že si vláda uvedomuje, že tieto mimoriadne okolnosti si v nadchádzajúcich rokoch vyžiadajú ďalšie nevyhnutné mimoriadne výdavky na strane štátu a je nutné v čo najkratšom čase prijať súbor konsolidačných opatrení. Vláda ďalej tvrdí, že tieto mimoriadne okolnosti nebolo možné vopred predvídať a pripraviť sa na ne, pričom spôsobili a naďalej spôsobujú významné negatívne dôsledky vo forme zvýšeného deficitu verejných financií. Tak je zaujímavé, že keď súčasné vládne strany boli v opozícii, tak kritizovali predchádzajúce vlády za to, že mali veľké výdavky, pričom veľmi veľká časť tých výdavkov, ktoré boli premietnuté do rozpočtov v minulých rokoch alebo schválených v predchádzajúcom volebnom období, išla práve na vrub pandémie, mimoriadnej situácie na Ukrajine, energetickej krízy a vysokej, vysokej inflácie.
Čiže keď sme v opozícii alebo keď sú súčasné vládne strany v opozícii, tak je to dôvod na kritiku, teraz je to použité ako dôvod na skrátené legislatívne konanie. A tvrdenie, že tieto mimoriadne okolnosti sú také, že nebolo možné ich vopred predvídať a pripraviť sa na ne, a bolo nepochybne namieste začiatkom roku 2020 vo vzťahu k pandémii alebo, alebo začiatkom roku 2022 vo vzťahu k vojne na Ukrajine a jej dôsledkom, ale na konci roku 2023 sa tváriť, že sa nebolo možné na tieto mimoriadne okolnosti pripraviť, nezodpovedá realite.
V návrhu sa ďalej uvádza, že bez rýchlej fiškálne zodpovednej reakcie vlády by sa dlh už do konca roka 2026 blížil k 70 % hrubého domáceho produktu. Otázka je, že či je to fiškálne zodpovedná reakcia, o tom už hovoril kolega Maroš Viskupič a pravdepodobne sa o tom bude skôr hovoriť pri prvom čítaní a pri prerokovaní samotného návrhu zákona a ďalších návrhov zákonov, teda či ide o fiškálne zodpovednú reakciu, ale ja by som tu upozornil práve na to, že sa tu spomína koniec roka 2026 a rokujeme o tom, aby sa tento návrh zákona prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže niečo, čo účinky alebo čo hrozba podľa argumentácie vlády bude problém koncom roku 2026, teda o tri roky, nepočká na to, aby sme riadnym legislatívnym procesom rokovali o tomto návrhu zákona, ale musíme rokovať skráteným legislatívnym procesom a zároveň s ďalšími návrhmi na skrátené legislatívne konanie, kde pri viacerých tiež existuje vážna pochybnosť o tom, či sú naplnené zákonom stanovené dôvody pre skrátenie legislatívneho konania.
Fiškálne zodpovedná reakcia by bola, keby sme deficit spôsobený vysokými výdavkami riešili obmedzením výdavkov, nejakých iných výdavkov. Tu sa však navrhuje, a nie len v tomto návrhu, ale aj v ďalších návrhoch, riešiť vysoký deficit zvýšením príjmov, teda že sa viac zoberie od občanov a firiem. A čo je ale ešte zaujímavejšie je, že to riešenie, ktoré má byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní, nie je vynútené iba vyššími výdavkami v súvislosti so spomínanými fenoménmi kto, s ktorými tu už nejakú dobu žijeme alebo sme žili, teda s pandémiou, teda neviem, aké dramatické výdavky teraz hrozia štátnym, štátnemu rozpočtu v súvislosti s pandémiou alebo s vojnou na Ukrajine a energetickou krízou, ale ten deficit je hrozivý najmä preto, že sa nielenže neškrtá, že sa neznižujú výdavky, ale preto, že sa tie výdavky idú ešte navyšovať. Že vláda chce schváliť 13. dôchodky, tak, tak výdavky štátneho rozpočtu budú ešte vyššie a to je značná hospodárska škoda, že, že zvýšil by sa deficit v dôsledku zvýšeného plytvania, s ktorým prichádza táto vláda, a aby sme to, aby sme to vyriešili, aby sme odstránili tieto značné hospodárske škody, tak zvýšime dane. Budeme od ľudí brať viac... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter podpredseda NR SR
Pán poslanec, máte ešte niečo ku skrátenému legislatívnemu, lebo idete k meritu veci, na ktorý budete mať priestor v rámci prvého a druhého čítania.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Hovorím o skrátenom legislatívnom konaní, o tom, že toto nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie, že dôvod na skrátené legislatívne konanie by bol, ak by sa znižovali výdavky a ja sa tu opieram o ten návrh, ja neviem, či ste ho čítali, pán podpredseda, ja som ho čítal. V tom návrhu sa napríklad hovorí, že nižšia zadlženosť krajiny poskytne vláde Slovenskej republiky vyššiu mieru flexibility pri uplatňovaní fiškálnej politiky. Alebo uvoľnené finančné zdroje bude možné využiť na ďalšie dôležité oblasti, akými sú napríklad sociálne programy, infraštruktúra a investície do vzdelávania. Čiže nie značné hospodárske škody, o ktorých hovorí zákon o rokovacom poriadku, ale to, že vláda si chce vytvoriť ďalšie zdroje, ktoré chce, teda jej rečou finan... flexibilne využiť, ale v skutočnosti chce ďalej plytvať verejnými financiami. To, prečo o tom hovorím, je, že to nie sú dôvody, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku na skrátené legislatívne konanie. To, aby mohla vláda rozhodzov... rozhadzovať viac, a preto potrebuje viac peňazí vybrať od občanov, nie je hroziaca značná hospodárska škoda, je to jej politický záujem, ktorý môže presadiť, ak má v parlamente väčšinu, ale mala by ho presadiť legislatívnym postupom, ktorý je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Ak by neprišla k tomu, že, že potrebuje to presadiť skráteným legislatívnym konaním, tak by tu ani toto moje vystúpenie dnes nezaznelo. Ale keďže tie dôvody, ktoré sú tam uvedené nezodpovedajú zákonu o skrátenom legi... teda zákonu o rokovacom poriadku, neriešia žiadne značné hospodárske škody, ale naopak, a dokonca je to tam priznané, v samotnom návrhu je priznané, že tam nejde o značné hospodárske škody, aj keď je to tam uvedené, že je, ale z toho textu je zrejmé, že len vláda potrebuje viac peňazí, aby mohla viac plytvať, a to nie je dôvod na to, aby Národná rada schválila skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

V súlade s § 146 ods. 1 rokovacieho poriadku navrhujem, aby predsedajúci rozhodol o pochybnosti, či možno dať hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Kaliňáka a pozmeňujúcom návrhu poslanca Grendela až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru. Poslanec Kaliňák predniesol svoj pozmeňujúci návrh v úvodnej reči, čo nie je možné. Keď som ho upozornil, že je to nutné v rozprave, tak ho potom predniesol v rozprave. V súlade s § 21 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vyhotovené písomne a odovzdané, pozmeňujúce návrhy musia byť vyhotovené písomne a odovzdané na zverejnenie na webovom sídle Národnej rady. Prvý pozmeňujúci návrh bol, vzápätí však pán poslanec Kaliňák vystúpil s druhým, stiahol svoj prvý a ten druhý neodovzdal na zverejnenie na webe Národnej rady. Rovnako nie je odovzdaný na zverejnenie ani návrh pána poslanca Grendela. O prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kaliňáka nemožno hlasovať, lebo ho stiahol a o zvyš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán podpredseda, chcel by som navrhnúť, aby ste pána navrhovateľa upozornili, že pozmeňujúce návrhy alebo návrhy nových uznesení sa dávajú v rozprave v zmysle § 29 zákona o rokovacom poriadku. My tu rokujeme, odôvodnene rokujeme tu o návrhu uznesenia, ktoré bolo predložené spolu s návrhom na zvolanie schôdze, a teda o tom by sme mali hlasovať. A, samozrejme, každý poslanec vrátane pána navrhovateľa má právo podať aj pozmeňujúci návrh alebo návrh nového uznesenia, ale zákon o rokovacom poriadku predpokladá, že sa tak udeje v rozprave. Čiže je irelevantné, že pán navrhovateľ predčítal návrh nového uznesenia v rámci svojho úvodného slova. Takže by som vás chcel poprosiť, aby ste pána navrhovateľa o tom informovali. Ďakujem.