Videokanál poslanca

Vážený pán minister, aj keď nie financií, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister financií vo svojom vystúpení v rozprave, ktoré teda chcem tiež oceniť, že vystúpil v rozprave tak, že bolo možné naňho reagovať faktickými poznámkami a tí poslanci, ktorí vystúpia po ňom a môžu sa prihlásiť aj do ústnej rozpravy, môžu naňho reagovať nielen faktickými, ale aj v rozprave. A škoda, že musíme oceňovať niečo, čo by malo byť bežným štandardom.
Tak pán minister Kamenický vo svojej rozprave označil tento návrh zákona za lex konsolidácia. Mne by sa ale zdalo lepšie nazvať tento zákon lex vyššie danie, lebo je o vyšších daniach. Teraz myslím dane v tom najširšom slova zmysle ako poplatky, ktoré štát vyberá od občanov, či už majú formu daní, odvodov alebo iných poplatkov. Vo svojom vystúpení by som sa rád venoval trom veciam v súvislosti s týmto návrhom zákona o vyšších daniach, procesom, východiskami konsolidácie a spôsobom konsolidácie.
K tomu procesu. Hovorili sme o tom aj včera pri rozprave o skrátenom legislatívnom konaní a zaznieva ten argument veľmi často, že je to výnimočná situácia, musí sa to riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, lebo nemôže byť provizórium. Vytvára sa tu dojem akoby voľby v septembri boli čímsi výnimočným. Ale v histórii samostatnej Slovenskej republiky sme mali už trikrát voľby v septembri. V septembri 1994, v septembri 1998, v septembri 2002. Bolo to na začiatku septembra, nie na konci septembra, ale bolo to už pomerne neskoro z hľadiska prípravy budúceho rozpočtu. A v tých prvých dvoch prípadoch to znamenalo, že sa išlo do rozpočtového provizória. V roku ´94 po Moravčíkovej vláde nastúpila vláda Vladimíra Mečiara, respektíve vrátil sa Mečiar k moci a rozpočet bol prijatý až v marci nasledujúceho roku, teda v roku ´95. Rovnako v ´98 Mečiarovu vládu vystriedala Dzurindova vláda a rozpočet na rok ´99 bol prijatý až v marci ´99, dovtedy bolo provizórium. Jediný raz, keď sa to zvládlo bez provizória, bol rok 2002, keď sa nemenilo základné smerovanie a prvú Dzurindovu vládu vystriedala druhá Dzurindova vláda, takže rozpočet sa riadne stihol prijať v decembri. Ale rozpočtové provizórium nie je žiadna tragédia. Vedia v ňom fungovať aj samosprávy a často v ňom fungujú najmä v dôsledku toho, že štát mení zákony a nie je úplne jasné, aké budú, aké budú príjmy samospráv v ten nasledujúci rok, tak prijímajú svoje rozpočty obce a mestá na poslednú chvíľu, alebo keď to nestihnú, tak idú do provizória. Čiže nie sme v nejako výnimočnej situácii a vieme si predstaviť aj to, že by ten rozpočet nebol schválený teraz, bol by schválený niekedy začiatkom budúceho roka a nemuseli by sme v takomto cvale rokovať o návrhu zákona, ktorý rieši jeden a pol miliardy eur.
Druhá vec k východiskám, k tomu stavu, kde sme sa, kde sme sa ocitli a prečo musíme konsolidovať. Tu opäť by som sa vrátil k tomu, čo hovoril pán minister financií Kamenický, keď, je to také milé, keď smerácky minister hovorí o tom, že grécka cesta a kde sme sa to ocitli a že to nastolila bývalá vláda a ako smerácke vlády deficit znižovali a dokonca vyslovil tézu, že Slovensko je taká paradoxná krajina, kde socialistické vlády deficity a dlhy znižujú a pravicové vlády naopak zvyšujú. Len táto téza nijako neberie do úvahy to, v akých časoch sa krajina nachádza, či to znižovanie deficitu bolo alebo nebolo dostatočné. SMER keď vládol naposledy, tak chcel smerovať k vyrovnanému rozpočtu a nikdy sa k vyrovnanému rozpočtu nedostal. A ekonomické podmienky na to boli, lebo rast bol dostatočný na to, aby Slovensko v tom čase hospodárilo s vyrovnaným rozpočtom, len nebola k tomu vôľa, nebola vôľa obmedziť rozdávanie a plytvanie natoľko, aby sme sa dostali k vyrovnanému rozpočtu. A toto je taká pomerne triviálna vec, lebo máme tu síce nejakých dôsledných pravičiarov, ktorí si myslia, že rozpočet by mal byť vždy vyrovnaný až prebytkový bez ohľadu na to, v akom stave sa nachádza ekonomika, lebo nemali by sme sa zadlžovať. A máme tu potom aj úplne nezodpovedných ľavičiarov, ktorí majú sklon hospodáriť deficitne a vytvárať dlhy bez ohľadu na to, že či žijeme dobré alebo zlé časy. Ale v zásade väčšina ekonómov sa asi zhodne, že keď sú dobré časy, tak by sa malo sporiť, štát by mal splácať dlhy, štát by si mal vytvárať rezervy, mal by hospodáriť vyrovnane alebo dokonca prebytkovo, aby v časoch kríz, keď sa situácia zhorší, mohol z tých úspor financovať problémy, ktoré mu v dôsledku tých kríz vznikajú, alebo aby mohol prípadne si zobrať pôžičky nie za úplne zlých podmienok. A napokon takto hospodária nielen zodpovedné štáty, ale takto hospodári aj väčšina zodpovedných jednotlivcov, zodpovedných rodín a takto sa snažia hospodáriť aj zodpovedné samosprávy. A, bohužiaľ, smerácke vlády takto zodpovedne nepristupovali k tým zdrojom, ktoré mali vďaka hospodárskemu rastu, ktorý mimochodom nebol naštartovaný ekonomickou politikou smeráckych vlád, ale reformami, ktoré sa udiali ešte za Dzurindových vlád, v ktorých, v ktorých smerácke vlády nijako nepokračovali, nejako neposúvali krajinu ďalej.
Čiže ja nechcem tiež obhajovať to, čo, to všetko, čo robila predchádzajúca vláda, časť deficitov a zvyšovania dlhu, samozrejme, bola spôsobená krízami, v ktorých sme sa ocitli, ktoré boli bezprecedentné, ako, ako pandémia alebo vojna na Ukrajine a energetická kríza. Ale časť bola, časť nárastu výdavkov ide aj na vrub rozhadzovačnej politiky veľkej časti bývalej vládnej koalície. Pretože to, čo, to, čo predvádzali vlády v predchádzajúcom volebnom období, veľmi ťažko označiť za pravicovú politiku. Ale rozhodne nie je pravda, že problémy začali až v minulom volebnom období. Problém s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií je dlhodobejší a datuje sa do obdobia smeráckych vlád, najmä z hľadiska, z hľadiska udržateľnosti dôchodkového systému. A miestami tento argument pôsobí až smiešne, myslím teraz na, na tú faktickú poznámku, ktorú mala na kolegu Viskupiča pani poslankyňa Vaľová, ktorá hovorila, že čo od nás chcete, my tu vládneme sto dní a vy ste, vy ste to tu zhumpľovali za uplynulého tri a pol roka. Ale však SMER tu vládol dvanásť rokov. Buď sám alebo ako dominantný partner, výrazne dominantný partner všetkých vládnych koalícií, v ktorých bol a v ktorých určoval aj to, ako sa bude hospodáriť.
No a ešte pár slov k spôsobu konsolidácie. Ódorova vláda predstavila svoju predstavu o konsolidácii vo forme akéhosi lega, teda skladačky, ktorú ponúka budúcej vlády, lebo bolo jasné, že Ódorova vláda, úradnícka vláda nebude reálne predkladať parlamentu rozpočet, ktorým by sa ten parlamente zaoberal. Ale všeobecne existuje zhoda, že je potrebná konsolidácia, je potrebná výrazná konsolidácia, výraznejšia ako nám predkladá štvrtá vláda Roberta Fica. Ale Ódorova vláda si povedala, že ponúkne možnosti, ktoré prichádzajú do úvahy a ktoré spočívajú buď zvyšovaním príjmov štátneho rozpočtu, alebo znižovaním výdavkov. Lebo v zásade to sú jediné dve možnosti, ako môžte konsolidovať, buď že zvýšite príjmy, alebo že znížite výdavky. Podľa zafarbenia vlády, ktorá by sa zostavila po voľbách, by aj z tej, z tej Ódorovej skladačky, aj z ďalších do úvahy prichádzajúcich opatrení by si, by si tie vlády mohli, mohli vybrať.
Dnes tu máme čisto lavicový prístup a navyše nezodpovedný lavicový prístup. Lebo pravicová vláda by si vybrala cestu šetrenia, nie cestu zvyšovania, zvyšovania príjmov štátneho rozpočtu a vyberania viac peňazí od občanov a od firiem. Ficova vláda si vybrala takmer výlučne iba zvyšovanie, zvyšovanie príjmov, teda viac peňazí od občanov, viac peňazí od firiem. Žiadne reálne úspory, žiadne reálne šetrenie. A ešte to by v zásade mohlo byť legitímne, dobre, máme tu vládu troch strán, z ktorých dve majú priamo v názve uvedené sociálna demokracia, tak možno predpokladať, že sa hlásia k lavicovej politike a je im bližšie, bližšie mať vyššie dane ako, ako sporiť. Lebo to sporenie by sa niekoho dotklo a bolo by pre niekoho bolestivé, tak ešte to by sa dalo pochopiť. Problém je, a už to zaznelo aj v rozprave, že vyššie príjmy nie sú motivované iba tým, že potrebujeme konsolidovať verejné financie, že potrebujeme znižovať deficit, z veľkej časti sú tie opatrenia motivované tým, že potrebujeme ďalej a ešte viacej plytvať. Potrebujeme trináste dôchodky, potrebujeme zabezpečiť ľuďom, aby im nerástli ceny energie bez ohľadu na to, v akej sú finančnej situácii, bez ohľadu na to, koľko to bude stáť. Potrebuje ľuďom kompenzovať vyššie úroky na hypotékach, opäť bez ohľadu na to, koho, koho sa to týka a či ten rast hypoték si môže, alebo nemôže dotyčný dovoliť.
A ja som tu citoval včera z tých odôvodnení skrátených legislatívnych konaní vyjadrenia, z ktorých bolo zrejmé, že tak nepriamo to priznáva aj, aj súčasná vláda. Ale opäť si pomôžem vystúpením pána ministra financií Kamenického, ktorý hovoril, že treba nájsť balans medzi tým, ako sa znižuje deficit a ako sa vyvíja sociálna situácia. Čo takto keď sa povie, tak to je také že akože pekné a milé, že hľadáme nejaký balans, ale v skutočnosti ten balans neznamená nič iné ako to, že budeme ďalej rozhadzovať. K tomu rozhadzovaniu, ku ktorému dospela predchádzajúca vláda alebo garnitúry v predchádzajúcom období, ešte pridáme nejaké vlastné rozhadzovanie. A aby verejné financie úplne neskolabovali, tak musíme zvýšiť dane, musíme zobrať ľuďom a firmám viacej peňazí, lebo štát si tie peniaze nevytlačí, ani mu ich nikto, nikto nepošle.
A naozaj z tých opatrení, z toho návrhu zákona, ktorý pán minister Kamenický nazval lex konsolidácia, drvivá väčšina sa týka zvyšovania príjmov štátu, nie akéhosi obmedzovania výdavkov. Majú sa zvýšiť dane z dividend, spotrebné dane na tabak, na alkohol, DPH na alkoholické nápoje v gastre, zdravotné odvody. Má sa, majú sa v podstate okradnúť sporitelia v II. dôchodkovom pilieri, pretože zníženie príspevkov do II. pilieru bude na úkor ich budúcich dôchodkov. A argumentovať tým, že v akom stave je II. pilier, je doslova perfídne zo strany predstaviteľov SMER-u, lebo ak je II. pilier v problémoch, ak tá výnosnosť nie je dostatočná, tak je to práve v dôsledku zásahov, ktoré sa udiali počas vlád, v ktorých dominoval SMER. Okrem toho sa zvýšil alebo udrží osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, solidárny príspevok, zavedie sa tá minimálna daň pre právnické osoby, zruší sa zvýhodnenie príjmov z kapitálového majetku, ktoré sa týka virtuálnych mien, čo zrejme nebude znamenať žiadny prínos do štátneho rozpočtu, ale, ale teda dobre to vyzerá. Akési úspory vo vzťahu k štátnemu rozpočtu možno, možno vzídu z úprav stavebného sporenia, teda z úpravou tých zmien v štátnej prémii, ktoré sa robili v predchádzajúcom volebnom období. Ušetrí sa na RTVS, ale to tiež ešte nevieme koľko, lebo pravdepodobne bude vláda nejakým spôsobom kompenzovať RTVS tie straty, ktoré, ku ktorým teraz príde. Čiže tá úspora asi bude reálne menšia, ale už to nebudú peniaze, ktoré sú nárokovateľné, ktoré by verejnoprávne médium malo na základe toho, že je určené percento z HDP, ktoré má dostať automaticky, ale už to bude vecou vyjednávaní, už to bude vecou politickej, politických tlakov a teda oslabí to verejnoprávny charakter. Len to zapadne do, do tej snahy vládnej koalície ovládnuť médiá, konfrontovať sa s médiami a oslabiť nezávislé médiá. A nejaké úspory môžu byť teda z tej zmeny týkajúcej sa štátneho sviatku 1. septembra, ktorý už nebude dňom pracovného pokoja.
Ale dôsledkom takejto konsolidácie bude to, že aj tak to zaplatia ľudia. Lebo nikto iní ako ľudia to v konečnom dôsledku zaplatiť nemôže, takou alebo onakou formou sa to prenesie na ľudí. Vyššie dane, vyššie odvody budú obmedzovať ekonomickú aktivitu, budú obmedzovať hospodársky rast a v konečnom dôsledku zo strednodobého a dlhodobého hľadiska budú znamenať menej príjmov pre štát, ale aj nižšie príjmy pre samotných ľudí a nižšiu životnú úroveň. Ale to ja taký problém toho, čo je vidieť a čo nie je vidieť. Lebo vidíte keď vám na účet príde pred Vianocami 300 eur ako, ako 13. dôchodok, alebo vám štát prispeje na hypotéky, či vám neporastie cena ekonomiky, energií, ale to, že to poškodí ekonomiku, že to spomalí hospodársky rast a že to v konečnom dôsledku zníži aj vašu životnú úroveň, to si, žiaľ, väčšina ľudí neuvedomí, alebo si to uvedomí až neskôr. Problém smeráckych vlád je, že jej ekonomická, alebo ekonomická politika vlád, v ktorých dominuje SMER, je orientovaná na veci, ktoré sú vidieť, veci, ktoré v minulosti robila smerácka vláda kozmetické opatrenia, ktoré vydávala za významné projekty sociálnej politiky. Dnes už to stojí strašné peniaze a miesto toho, aby sa šetrilo, tak sa výdavky idú ďalej a ďalej zvyšovať, aby sa mohli ďalej zvyšovať výdavky štátu, aby sa mohlo ďalej a ďalej rozhadzovať, tak sa musí brať stále viac a viac peňazí od ľudí formou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, k návrhu zákona o dorovnávacej dani som vystúpil v tej časti, ktorá sa týkala skráteného legislatívneho konania, a v rámci rozpravy v prvom čítaní by som teda len chcel upozorniť na, na to, že sú návrhy zákonov, ktoré áno, je dôvod prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale je problém, pokiaľ, ak takéto návrhy sú predmetom rokovania Národnej rady, ide o návrhy, ktoré sú komplexné a rozsiahle. Pretože, pretože je, je rozdiel, keď sa v skrátenom legislatívnom konaní prerokúva, schvaľuje právna úprava, ktorá je tvorená niekoľkými paragrafmi, ktoré je potrebné, nevyhnutne potrebné schváliť v nejakom krátkom čase, ak sú teda naplnené, naplnené tie dôvody, ktoré zákon o rokovacom poriadku predpokladá. Je rozdiel, keď ide o podrobnú právnu úpravu, komplexný návrh zákona, ktorý ako v tomto prípade na takmer piatich desiatkách strán upravuje nejakú ucelenú, ucelenú problematiku, a preto teda skôr sa to chcem vyjadriť z hľadiska toho, že prerokúvame tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní.
Ak ideme systémom, že ihneď, tak v zásade, v zásade nie je možnosť normálnej diskusie. Opäť, ak ste v rámci vládnej koalície dohodnutí, máte to vydiskutované, tak, tak s tým nie je žiadny problém. Ale ak to má byť prediskutované s odbornou verejnosťou, ak má mať možnosť verejnosť sa k tomu vyjadriť, ak majú sa k tomu mať možnosť vyjadriť opoziční poslanci, tak aj to skrátené konanie by sa malo robiť spôsobom, že nie ihneď, ale že sa vytvorí priestor teda prinajmenšom niekoľko dní, ak ide zložitejšiu problematiku, ak nejde o dva paragrafy a v tomto prípade evidentne o zložitejšiu problematiku ide a zaslúžila by si aj dlhšiu diskusiu, aj dlhší čas na prerokovanie vo výboroch v druhom čítaní. Toto v zásade platí aj o tom predchádzajúcom návrhu zákona, aj keď, aj keď tá úprava je podstatne stručnejšia a ide iba o novelu už existujúcich právnych predpisov.
Preto by som chcel teda do budúcnosti na vládnu väčšinu apelovať na to, že ak už aj budeme schvaľovať alebo budete schvaľovať skrátené legislatívne konania, tak okrem toho, že by to malo byť iba v tých dôvodo... iba v tých prípadoch, keď naozaj existujú zákonom stanovené dôvody, tak pokiaľ to nie je smrteľne nevyhnutné, tak nerobme to zo dňa na deň, dajme tomu aspoň pár dní, aby sa normálnym spôsobom mohlo rokovať o tom vo výboroch, aby mohli prebehnúť rokovania, aby mohli prebehnúť diskusie. Určite to bude na prospech kvality tých schvaľovaných zákonov. A to hovorím teraz bez ohľadu na to, čo si o tomto konkrétnom návrhu zákona myslím a akým spôsobom budeme, budeme o ňom hlasovať. Išlo mi skôr o ten proces a o prístup k skráteným konaniam ako takým, lebo naozaj také množstvo skrátených konaní je pomerne unikátne a nie sme v situácii, že pred mesiacom začala pandémia.
Ďakujem.

Pán poslanec Šmilňák vo svojom vystúpení teda upozornil aj na širší rozmer tohto problému, a to je financovanie kompetencií samosprávy aj z hľadiska tých originálnych kompetencií, aj z hľadiska preneseného výkonu štátnej správy. Pretože oba, oba tieto aspekty v sebe skrývajú viaceré problémy, a to sme teda nielen v minulom období, ale aj v minulom období zažili, že vlastne štát prenášal na samosprávy množstvo úloh bez toho, aby, aby tieto úlohy boli dostatočne finančne kryté, čo aj podľa názoru nielen jednotlivých politikov ale aj, aj Združenia miest a obcí Slovenska, alebo aj zistení najvyššieho kontrolného útvaru môže byť alebo je v rozprave s ústavou, ktorá predpokladá, že jak sa prenášajú na samosprávu nejaké úlohy, tak majú byť primerane finančne kryté. A rovnako, a teda už ani nehovorím o tých, o tých opatreniach, kde vlastne parlamentná väčšina schválila sociálne opatrenie na úkor príjmov, príjmov samospráv. Ale teda problém je aj v tom prenesenom výkone štátnej správy, kde častokrát financovanie je absolútne nedostatočné, absolútne podhodnotené a teda netýka sa to iba rezortu školstva, týka sa to aj, aj teda iných oblastí, kde samospráva zastupuje štát v tom, že vykonáva kompetencie, ktoré sú, kompetencie štátnej samosprávy a samospráva ich vykonávať v rámci preneseného výkonu. Tak ak sa v tomto bude zlepšovať situácia a prístup štátu, tak to bude len dobré. Lebo sú to...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Horecký, áno, je to úplne legitímny prístup a teda myslím, že v tomto nie je KDH výnimočné, že aj z pozície opozície sa poslanci pozerajú často na obsah zákona a na to, ak dospejú k presvedčeniu, že ten zákon zlepší situáciu, tak taký zákon podporia. Čiže situácia, že aj opoziční poslanci hlasujú za návrhy zákonov, s ktorými prichádza vláda alebo aj koaliční poslanci, nie je nijako výnimočná, a teda aj v minulom období sa to stávalo, aj v tých predchádzajúcich obdobiach sa to stáva. Samozrejme, že ide o to posúdiť obsah a v niektorých prípadoch posúdiť aj, aj formu, tak mňa by v súvislosti s tým, že rokujeme o tomto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní zaujímalo jednak to, že či tento zákon nemal prísť skôr, a teda chápem, že mali sme tu situáciu, keď tu bola úradnícka vláda a teda parlament nefungoval, lebo nebol, nebol funkčný, potom sa zostavovala vláda, ale či predsa len takýto návrh nemohol prísť skôr, či už teda predtým alebo neskôr a bol by prerokovaný v riadnom legislatívnom procese. A pýtam sa to aj preto, lebo, ako ste povedali, dôležitý je nielen dobrý úmysel, dôležité sú aj tie detaily. A tie detaily sa veľmi ťažko dolaďujú v skrátenom legislatívnom konaní, lebo vláda to môže mať predrokované medzi sebou, ale z pohľadu širšej verejnosti, z pohľadu opozície kompetentne zasiahnuť v rámci skráteného konania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister spravodlivosti, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pánovi ministrovi Suskovi sa dnes muselo od takej jednej veľmi intenzívne čkať, pretože veľmi často sme ho tu v rámci rozpravy k skráteným konaniam spomínali a pripomínali si jeho dôraznú kritiku mnohých, nie všetkých, ale mnohých skrátených legislatívnych konaní v uplynulom volebnom období, keď bol opozičným poslancom a myslím, že pomerne vyčerpávajúci príspevok na túto tému mal pán poslanec Grendel, ktorý vystúpil predo mnou, tak nemám potrebu sa až tak v tom, v tom vŕtať. Otázka, či predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, spĺňa zákonom o rokovacom poriadku stanovené dôvody na skrátené legislatívne konanie, alebo nie. Odpoveď je, myslím, úplne jasná aj bez toho, aby sme to podrobne rozoberali. Nie, nespĺňa.
Napriek tomu by som chcel byť dnes, zdôrazňujem to slovo ´dnes´, k pánovi ministrovi o čosi zhovievavejší ako môj predrečník a teda ten kritickejší tón si nechám na zajtra, alebo kedy to bude, keď nám pán minister prinesie do parlamentu na prerokovanie v skrátenom konaní právnu úpravu, ktorá bude deštruovať boj s organizovaným zločinom. Takže tomu sa nejdem, nejdem dnes venovať. Dnes sa chcem venovať práve návrhu na skrátené legislatívne konanie o kompetenčnom zákone. Ten môj o niečo zhovievavejší pohľad je daný tým, že si uvedomujem, že niektoré návrhy na skrátené legislatívne konanie sú také, že si tam viete nájsť dôvody, prečo to spĺňa zákonom stanovené dôvody, aj také dôvody, ktoré to spochybňujú alebo popierajú teda, že je ten pohár poloplný alebo, alebo poloprázdny a, samozrejme, to, či ste ministrom spravodlivosti alebo opozičným poslancom, do istej miery ovplyvnia aj váš pohľad na ten poloplný či poloprázdny pohár. A teda musím uznať, že niektoré vystúpenia pána poslanca Suska v minulom volebnom období kritizujúce návrhy na skrátené konania boli účelové aj z môjho pohľadu a nezdalo sa mi, že tie dôvody, ktoré uvádza, sú opodstatnené. Ale boli aj také vystúpenia, kde som musel uznať, že niečo na jeho argumentácii je, čiže boli aj, boli aj také, s ktorými sa dalo prinajmenšom čiastočne súhlasiť.
Teraz k samotnému návrhu, ktorý pán minister prináša a ktorý, ako povedal predrečník pán poslanec Grendel, z pozície opozičného poslanca by zrejme skritizoval. Keď to veľmi zjednoduším, tak argumentuje sa v návrhu, že hrozia značné hospodárske škody, lebo nemáme ministerstvo cestovného ruchu a športu. Tým, že nemáme ministerstvo cestovného ruchu a športu, tak nie je zabezpečená vyššia miera komplexnej podpory cestovného ruchu a športu a z toho dôvodu hrozia značné hospodárske škody. Je to dosť divoká konštrukcia, lebo to znamená, že vlastne 31 rokov už pomaly to bude samostatnej existencie Slovenskej republiky sme tu mali neuveriteľné hospodárske škody len z dôvodu, že tu neexistovalo ministerstvo športu a cestovného ruchu, čo uznajme, asi, asi nie je celkom tak, ale takto to znie až, až smiešne. Ale to, čo chcem povedať na obhajobu, alebo prečo som bol naladený na začiatku, že by som možno bol o niečo zhovievavejší, je, že toto sa deje vždy. Vždy vláda sa dohodne na nejakých úpravách v kompetenciách ministerstiev, zriadi nejaké ministerstvo, zruší nejaké ministerstvo, presunie nejaké právomoci z jedného ministerstva na druhé, dohodne to v koaličnej zmluve, v programovom vyhlásení vlády a nerieši to normálnym legislatívnym procesom, ale vymyslí si takéto smiešne dôvody o tom, že hrozia nejaké, nejaké značné hospodárske škody tým, že ministerstvá nie sú nastavené presne tak, ako sa na tom dohodla nová vláda v koaličnej zmluve.
Tu by som dal tak do pľacu na úvahu, či nedoplniť zákon o rokovacom poriadku o nejaký nový dôvod pre skrátené legislatívne konanie, že by sa povedzme prvýkrát po, po schválení programového vyhlásenia vlády v priebehu nejakého času mohla vláda prísť s nejakým návrhom, ktorý upravuje kompetenčný zákon, ktorý by dal štruktúru ministerstiev a ich právomocí do tej podoby, v akej by mala, mala pôsobiť vláda nasledujúce štyri roky. Lebo naozaj ak by mali, malo dva mesiace prebiehať medzirezortné pripomienkové konanie v štandardnej dĺžke aj s rozporovými konaniami a potom ďalšie dva mesiace by, by sa novela kompetenčného zákona prerokovávala, no tak nejaká, neviem, osmina alebo desatina volebného obdobia uplynie kým, kým sa vláda dostane vlastne do tej zostavy, v akej by mala, mala fungovať. Čiže áno, možno stojí za úvahu, keďže sa to opakuje, či by, či by sa nemal upraviť rokovací poriadok tak, že, že bude možnosť, aby vláda navrhla v skrátenom konaní, v skrátenom konaní novelu kompetenčného zákona hneď po tom, ako, ako dostane dôveru. Malo by to mať asi nejaké limity, nemalo by to byť skrátené konanie zo dňa na deň, teda že v priebehu jedného dňa sa odsúhlasí skrátené konanie, potom prejde zákon prvým čítaním, potom hneď druhým aj tretím, a teda v priebehu jedného alebo dvoch dní je po tom, mohlo by to byť napríklad tak, že by, že by aj medzirezortné pripomienkové konanie prebehlo, povedzme to skrátené, a že by povedzme s nejakým odstupom pár dní alebo týždňa, teda nie zo dňa na deň, sa o tom rokovalo v parlamente, teda bol by vytvorený aspoň nejaký priestor, ktorý by nebol ten klasický, lebo ide tu o to, ako si vláda nastaví svoje vzťahy, ako bude fungovať. A, a teda toto by možno bolo oprávnené miesto toho, aby sme sa tu vždy doťahovali a nabudúce, keď pán minister Susko bude zasa opozičným poslancom, tak bude vystupovať, že tá budúca vláda, ktorá príde s návrhom na zmenu kompetenčného zákona v skrátenom konaní, že na to nie sú splnené dôvody.
Ale ten druhý dôvod, ktorý by to malo spĺňať okrem nejakej minimálnej dĺžky, teda aby to nebolo zo dňa na deň, by asi len asi malo byť to, že vlastne tie úpravy by sa mala striktne týkať iba nejakého vymedzenia právomocí v rámci vlády, ministerstiev, členov vlády. Nemalo by to ísť nad rámec, nemali by sa tam upravovať iné veci, a to je ďalší problém predkladaného návrhu, že ak by sa, ak by aj hypoteticky platila nejaká iná úprava, ktorá by umožňovala dať prvú novelu kompetenčného zákona po vyslovení dôvery vlády do nejakého nie úplne, ale predsa len skráteného konania, tak ten návrh, ktorý máme, nerieši predsa len vytvorenie ministerstva športu a cestovného ruchu, rieši skryto alebo otvorené, otvorene aj ďalšie veci, ktoré sa netýkajú koaličnej zmluvy v ktorej je napísané, že vznikne nové ministerstvo a Slovenská národná strana dostane, dostane nové ministerstvo, no tak ho chce čo najskôr.
Je tam napríklad to, že sa Slovenská informačná služba stane ústredným orgánom štátnej správy, čo bude mať za následok, že keď bude napríklad niektorý poslanec vymenovaný za riaditeľa Slovenskej informačnej služby, mandát mu nezanikne, ale nebude sa uplatňovať, to znamená, že keby takýto riaditeľ tajnej služby a zároveň poslanec so spočívajúcim mandátom bol trestne stíhaný a náhodou napriek tým poistkám, ktoré zajtra donesie pán minister spravodlivosti ako návrhy, ktoré chce tiež schváliť v skrátenom konaní, náhodou by sa našiel nejaký vyšetrovateľ a prokurátor, ktorý by ho navrhol zobrať do väzby, no tak takémuto riaditeľovi tajnej služby bude stačiť, že sa vzdá funkcie riaditeľa, tým sa mu obnoví mandát a poslanec môže ísť do väzby iba so súhlasom Národnej rady.
Je to vec, s ktorou, a budeme o tom asi diskutovať v prvom čítaní, môžeme vecne nesúhlasiť, že kvôli jednému konkrétnemu poslancovi, ktorého by strana SMER rada videla ako riaditeľa tajnej služby, sa takto účelovo ide meniť zákon, ale už vôbec, lebo sme v návrhu na skrátené legislatívne konanie, už vôbec takáto záležitosť nemá byť predmetom skráteného legislatívneho konania.
Alebo vytvorenie priestoru pre to, aby šéfovia nezávislých inštitúcií ako je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo Štatistický úrad boli vďaka pomerne gumovým ustanoveniam, ktoré sa navrhujú do príslušných zákonov, pomerne jednoducho odvolateľní. Opäť, ak má, ak má vláda predstavu o tom, že nemajú to byť nezávislé inštitúcie, majú byť ich šéfovia v rukách, v rukách výkonnej moci, je to, je to názor, o ktorom sa má rokovať v normálnom, riadnom legislatívnom procese, nie v skrátenom legislatívnom konaní. Alebo napríklad to, že ministerstvá, ktoré dnes majú dvoch štátnych tajomníkov s výnimkou, s výnimkou tých, kde to definuje priamo zákon, zrazu budú môcť mať viac štátnych tajomníkov. Ja rozumiem tomu, že v koalícii môže vyhovovať, že rozdistribuuje viacej poslancov na posty štátnych tajomníkov, vytvoriť si... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, len chcem pre istotu, prevzal som riadenie schôdze, či teda venujeme sa návrhu na skrátené alebo samotnému podsta... podstatu zákona v prvom čítaní.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... áno, áno, ja, ja ku každej veci, nemusíte mi skákať do reči, pán predseda, ja ku každej, ku každej veci hovorím, že to, čo je obsiahnuté v návrhu zákona, či je alebo nie je dôvod na skrátené konanie, možno keby ste ma počúvali aj predtým, tak ja som uznal, ja som uznal, že novelu kompetenčného zákona robia na začiatku svojho funkčného obdobia všetky nové vlády v kompete... v skrátenom legislatívnom konaní, teda s výnimkou tých, ktoré pokračujú aj po voľbách v rovnakom alebo podobnom zložení, ale nemali by tam byť veci, ktoré sa netýkajú priamo zmeny štruktúry vlády alebo rozloženia kompetencií medzi, medzi jednotlivé rezorty. A v tomto návrhu je takých vecí viac a sú to závažné veci a určite nespĺňajú dôvody, ktoré zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky stanovuje pre skrátené legislatívne konanie.
Takže aj keď som bol prerušený pánom predsedom Národnej rady, tak som sa striktne snažil pridržiavať toho, o čom rokujeme, teda toho, či sú alebo nie sú zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, a v tomto prípade nie sú podľa súčasného znenia zákona a neboli by vzhľadom na obsah zákona ani v prípade, keby sa realizovala tá zmena rokovacieho poriadku, ktorú som tu načrtol, že by vláda dostala možnosť meniť kompetenčný zákon v skrátenom legislatívnom konaní alebo v nejakej forme skráteného legislatívneho konania po tom, čo jej bola vyslovená dôvera, ak by sa to teda vzťahovalo na usporiadanie vzťahov medzi ministerstvami.
Ďakujem.

Rokujeme o návrhu na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, čo je dobrá príležitosť povedať si niečo o tom, akí by mali byť kandidáti, ktorí sú či už menovaní, alebo volení do dôležitých orgánov, dôležitých verejných inštitúcií, a keďže Sociálna poisťovňa nepochybne je dôležitou verejnou inštitúciou a dozorná rada je dôležitým orgánom.
Aké by mali byť naše očakávania k ľuďom, ktorí zastupujú štát v takýchto verejných inštitúciách? Ja by som mal od nich prinajmenšom tri očakávania. Mali by to byť ľudia, ktorí majú rešpekt k zákonu a právu, mali by to byť ľudia, ktorí majú úctu k pravdu, a mali by to byť ľudia, ktorí majú odvahu stáť si za svojím presvedčením, za svojím názorom, za svojimi postojmi a schopnosť verejne vysvetľovať svoje kroky a svoje rozhodnutia a diskutovať o nich, pokiaľ sa ich na to niekto spýta. Veľmi stručne by som rozobral tieto tri očakávania vo vzťahu k navrhnutým kandidátom, ale a teda aj všeobecnejšie.
Zástupcovia štátu v dôležitých verejných inštitúciách by mali mať rešpekt k zákonu, pretože špeciálne Dozorná rada Sociálnej poisťovne kontroluje aj dodržiavanie zákona alebo zákonov. Čiže malo by to byť niečo iné, ako nám tu pred chvíľou predviedol pán minister financií, keď v reakcii na upozornenie, že sa tu nedodržiava zákon o rokovacom poriadku pri skracovaní legislatívnych konaní, konštatoval, že ľudia na to kašlú, ľuďom je to jedno, my sme na tom dohodnutí, my si to aj tak urobíme. Možno ľudia na to kašlú, ale členom vlády ani poslancom Národnej rady by nemalo byť jedno, či sa dodržiavajú alebo porušujú zákony a rovnako by sme mali mať takéto očakávania aj na zástupcov štátu v Dozornej rade Sociálnej poisťovne a vo všetkých iných verejných inštitúciách.
Druhý bod. Zástupcovia štátu vo verejných funkciách alebo v dôležitých verejných inštitúciách by mali mať úctu k pravde a nemali by si vymýšľať, ako pred chvíľou tu predviedol pán minister Tomáš, keď hovoril o tom, že ja som sa nevyjadroval k tomu, keď sa skracovali legislatívne konania v minulom volebnom období, ja som sa vyjadroval, keď som mal pochybnosti, tak som tie pochybnosti vyslovil a keď som, keď som si myslel, že sú dôvody, tak som na to upozornil a obhajoval som tie rozhodnutia. A nie za všetky skrátené legislatívne konania som v minulosti hlasoval, hoci som bol vládnym poslancom. A úcta k pravde je, je dôležitá pre verejných funkcionárov, je dôležitá aj pre zástupcov štátu v Dozornej rade Sociálnej poisťovne.
A ten tretí bod, ľudia vo verejných funkciách aj zástupcovia štátu vo verejných inštitúciách typu Sociálna poisťovňa by si mali stáť za svojím presvedčením a za svojimi názormi a mali by mať odvahu svoje rozhodnutia, kroky, postupy, vyjadrenia verejne vysvetľovať, odôvodňovať a diskutovať o nich. Nie ako tu pán minister Tomáš, ktorý keď mal možnosť alebo chuť zareagovať na vystúpenia poslancov v rozprave, neurobil to tak, že by vystúpil v rozprave, čo on môže kedykoľvek, s tým, že by tam bola možnosť dvojminútovej faktickej poznámky zo strany poslancov, ktorých on napadol, lebo to nebola vecná reakcia, to bol osobný útok, a miesto toho využil tú pohodlnú možnosť záverečného slova, keď už naňho nie je možná žiadna reakcia. Čiže v Dozornej rade Sociálnej poisťovne by obaja zástupcovia mali spĺňať presne tieto tri kritériá, mali by mať rešpekt k zákonom, mali by mať úctu k pravde a mali by byť schopní stáť si za svojím presvedčením a názorom, vysvetliť ich v diskusii a nevyhýbať sa tej verejnej diskusii. Ja len teda dúfam, že tí navrhnutí kandidáti na rozdiel od pána ministra Tomáša tieto tri očakávania budú schopní naplniť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem pánovi poslancovi Hlinovi za reakciu vo forme faktickej poznámky. Neviem, či je to takto myslené zo strany vlády, že toto by mysleli tými značnými hospodárskymi škodami, ale teda je možné, že vlastne upozorňujú na to, že značné hospodárske škody štátu môžu vzniknúť práve v dôsledku tých opatrení, s ktorými prichádza, prichádza vládna koalícia alebo vláda v skrátenom legislatívnom konaní, pretože tie keď sa zrealizujú, tak budú znamenať väčšie rozhadzovanie verejných zdrojov, k čomu sa chystá vláda v skrátenom legislatívnom konaní. A rovnako to bude znamenať vyššiu záťaž pre daňovníkov, teda ľudia budú musieť zaplatiť na daniach a odvodoch viac, aby vláda mohla viacej rozhadzovať a byť za pekné, za peknú pred svojimi voličmi. A teda zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia, samozrejme, sa zo strednodobého a dlhodobého hľadiska môže podpísať na tom, že sa spomalí rast ekonomiky a bude mať štát zo strednodobého a dlhodobého hľadiska aj nižšie príjmy a teda áno, hrozia značné hospodárske škody, nevieme ich síce v tejto chvíli vyčísliť, ale je pravdepodobné, že takéto niečo hrozí, ale obávam sa, že to, čo je napísané v zákone o rokovacom poriadku o tom, že hrozia značné hospodárske škody, nie je myslené práve takto.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, opäť tu máme návrh, ktorý sme tu z hľadiska zdôvodnenia už v zásade mali a teda každý, kto si prečítal návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, môže mať pocit déja vu, keď si číta návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rozdiel je len teda v tom, že ten predchádzajúci návrh, dva body dozadu, predkladal pán minister financií Kamenický, tento predkladá pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Tomáš.
Snaha vlády riešiť ceny hypoték je v poriadku z hľadiska toho, ako je, ako je hodnotovo nastavená vláda. My ako ľudia pravicovo zmýšľajúci to môžeme kritizovať a nepochybne to niektorí z nás urobia v prvom a možno aj v druhom čítaní. Teraz sme však pri prerokovaní bodu návrh na skrátené legislatívne konanie, čiže máme sa zaoberať tým, či sú alebo nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Tu sa opäť operuje hroziacimi značnými hospodárskymi škodami, ktoré údajne majú hroziť štátu, ale podobne ako v tom predchádzajúcom prípade, nie je tu nijako zdôvodnené alebo nijako presvedčivo zdôvodnené, v čom by tie značné hospodárske škody mali spočívať. Lebo je to taká zložitá konštrukcia, že keď teraz nepomôžeme splácať hypotéky, tak bude, bude potom potrebné tým postihnutým občanom poskytnúť nejakú pomoc, ktorá bude stáť nejaké peniaze a tie peniaze budú tými značnými hospodárskymi škodami, tak tie peniaze preventívne vynaložíme už teraz, už vopred. Vôbec nie je zrejmé z toho návrhu, akým spôsobom by sa mohlo prípadne prejaviť tá hroziaca značná hospodárska škoda, teda, teda v akej výške by to zaťažilo štátny rozpočet, ak by sa niektorí ľudia, ktorí majú hypotéky a nevládali by ich splácať, ocitli v sociálnych, sociálnych problémoch. Žiadne takéto porovnanie tam nie je. Nie je tam nič, čo by nám umožnilo tvrdiť, že hrozia značné hospodárske škody, čiže tento dôvod, ktorý pozná zákon o rokovacom poriadku Národnej rady pre skrátenie legislatívneho konania, nemožno uplatniť vo vzťahu k predkladanému návrhu zákona. A rovnako nemožno z toho návrhu vyrozumieť alebo pochopiť, aké základné právo, alebo aké základné ľudské práva a slobody by mali byť ohrozené a čím by mali byť ohrozené, ak sa povedzme niekto ocitne v situácii, že sa mu zvýšia splátky za hypotéky, nebude si môcť dovoliť, dovoliť niečo iné alebo sa bude musieť, musieť obmedziť, ako to ohrozí právo na bývanie alebo právo na dôstojný život. To je tam konštatované v návrhu, ktorý vám predkladá vláda, ale nie je to nijako zdôvodnené, v čom je to ohrozenie základného ľudského práva mohlo spočívať.
Takže tak ako nie je v návrhu zdôvodnené, aké značné hospodárske škody štátu hrozia, nie je v návrhu zdôvodnené ani to, aké základné ľudské práva a slobody sú ohrozené a akým spôsobom najmä sú ohrozené, a preto ani tento návrh na skrátené legislatívne konanie nespĺňa tie požiadavky, ktoré od takýchto návrhov, s ktorými sa vláda obracia na Národnú radu, vyžaduje zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a preto ani tento návrh nie je možné podporiť. Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pri čítaní návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, som mal také déja vu, lebo veľkú časť toho odôvodnenia som už čítal pri o dva body dozadu prerokovávanom návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín. Tá argumentácia je veľmi podobná, rovnako ako v tom predchádzajúcom prípade nesedí, nie je presvedčivá a neodôvodňuje skrátené legislatívne konanie. A podobne ako v tom návrhu o dorovnávacej dani, tak ani tu nie je zámerom konsolidovať verejné financie tak, že by sa šetrilo, ale tak, že sa bude ťahať viac peňazí od ľudí, aby mohla vláda viac rozhadzovať, aby mohla schváliť 13. dôchodky, kompenzovať to a ono, zriadiť si nové ministerstvo a podobne. Ale opäť tu máme argumentáciu mimoriadnymi výdavkami v súvislosti s pandémiou, v súvislosti s mimoriadnou situáciou na Ukrajine, v súvislosti s energetickou krízou a vysokou infláciou. Opäť tu máme, zdôrazňujem, že na konci roka 2023, tvrdenie, že tieto mimoriadne okolnosti nielenže nebolo možné vopred predvídať, povedzme, že nebolo, a pripraviť sa na ne, čo už ale na konci roka 2023 nesedí. Opäť je tu argument tým, že bez fiškálne zodpovednej reakcie vlády by sa dlh už do konca roka 2026 blížil k 70 % hrubého domáceho produktu, tak opäť sa tu skrátené legislatívne konanie odôvodňuje niečím, čo má nastať o tri roky.
Čiže nie je dôležitý proces, nie je dôležité dodržanie legislatívnych pravidiel, je dôležité, aby to bolo čím skôr a vzhľadom na množstvo zmien, ktoré sú obsiahnuté v tomto rozsiahlom návrhu zákona na rozdiel od toho predchádzajúceho, tak, tak o to viac by si zaslúžil tento návrh zákona riadny legislatívny proces, pripomienkové konanie, možnosť vyjadriť sa dotknutých subjektov a riadny legislatívny proces aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky s troma čítaniami, ktoré nebudú zhustené do niekoľkých dní, ale budú dokonca do niekoľkých hodín, tak ako je tvrdené, že je nevyhnutné okamžite nastaviť potrebné opatrenia.
Opakujem, bolo by to potrebné v situácii, keby sme tu reagovali na nejaké mimoriadne okolnosti, ktoré sa teraz objavili, ktoré dramaticky znížia príjmy alebo zvýšia výdavky verejnej správy, ale tak to nie je. Argumentuje sa tu okolnosťami, ktoré tu pôsobia už roky alebo prinajmenšom dlhé mesiace, a skutočný dôvod je opäť priznaný v tom materiáli, ktorý vláda doručila a ktorý sa ako vajce vajcu podobá tomu predchádzajúcemu alebo predpredchádzajúcemu bodu, kde sa hovorí napríklad, že nižšia zadlženosť krajiny poskytne vláde Slovenskej republiky väčšiu mieru flexibility pri uplatňovaní fiškálnej politiky. Čiže áno, ide o flexibilitu, flexibilitu v rozhadzovaní verejných zdrojov alebo, citujem, uvoľnené finančné zdroje bude možné využiť na ďalšie dôležité oblasti, akými sú napríklad sociálne programy, infraštruktúra alebo investície do vzdelávania.
Takže vláda sa ani netají tým, že tu nehrozia značné hospodárske škody, aleže potrebuje vytiahnuť od ľudí viac peňazí, aby mohla viac rozhadzovať, čo, opakujem, nie je v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dôvod na skrátené legislatívne konanie.
To, čo je tam iné, je, že tu sa neargumentuje potrebou implementovať smernicu Rady Európy, Rady 2022/2353 z 15. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia medzinárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii, a teda pri tom predchádzajúcom návrhu zákona nám pán minister aj v záverečnom slove, ktorým nám, ktorým nás poctil, potom nás už ním nepoctil, tvrdil, že naliehavosť prijatia návrhu zákona vyplýva nielen z potreby konsolidácie verejných financií, stabilizácie dlhu, ale aj z nutnosti prijať legislatívny rámec v súvislosti so spomínanou európskou smernicou najneskôr do 31. 12. 2023. Tuto nás žiadna európska smernica nenúti, aby sme niečo schválili s účinnosťou od 1. januára. Dokonca viaceré z tých opatrení, jako v predchádzajúcej, v predchádzajúcom vystúpení v rozprave upozornil pán poslanec Jakab, nemajú nadobudnúť účinnosť hneď, resp. od začiatku nového roku, ale neskôr, až po, až po niekoľkých mesiacoch. Napriek tomu sa tento návrh prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní a tak ako pri predchádzajúcich návrhoch na skrátené legislatívne konanie, ku ktorým som vystúpil, ani v tomto prípade neexistujú zákonom o rokovacom poriadku definované dôvody na skrátenie legislatívneho konania, a preto by sme tento návrh vlády nemali schváliť.
Ďakujem.