Videokanál poslanca

Pán poslanec Hargaš, mne z toho vyplýva, že vo vládnej koalícii nielenže zle prekladajú z angličtiny do slovenčiny stanoviská Benátskej komisie, ale zrejme nie celkom dobre vedia čítať s porozumením aj slovenské texty, keď si požiadavku reštriktívnosti vo vzťahu k výkladu zákona pri skrátených legislatívnych konaniach, ktorú vyslovil v jednom z nálezov Ústavný súd, nevysvetľujú tak, že iba výnimočne by sa malo pristupovať k skráteným legislatívnym konaniam a musia byť na to veľmi vážne dôvody, ale oni si to vysvetľujú tak, že iba výnimočne vystúpia. Máme tu tretí deň rozpravy a naozaj sme tu, ak sa niečo neudialo počas tých pár chvíľ, čo som odbehol a mali iba dve vystúpenia, teda jedno vystúpenie pána ministra a jednu faktickú poznámku pána poslanca Muňka, kde vyslovil teda ťažko spochybniteľný argument, že to, čo predkladá pán minister Susko, sa tu začalo pripravovať už za pani Kolníkovej, ale, ale teda k veci, k veci tam ako toho veľa, veľa nezaznelo a teda to, čo zaznelo vo vystúpení pána ministra Suska, a my sme mu potom kládli doplňujúce otázky, my sme sa snažili poukázať na to, v čom jeho argumentácia nesedí, no tak už na to nám pán minister potom neodpovedal ani v tých symbolických, symbolických dvoch minútach, ktoré by, ktoré by mohol. A mňa to teraz zaráža, že v takejto závažnej veci koalícia mlčí, lebo asi nemá k tomu čo povedať, alebo sa hanbí.

Pán poslanec Prostredník, veľmi dobrý postreh, že jedným z pilierov dôvery ľudí v spravodlivosť je primeranosť trestov. Veľmi dobrý postreh preto, lebo primeranosťou trestov tu veľmi často, aj keď veľmi často, ťažko, ťažko povedať, lebo oni neoperujú, oni vlastne nehovoria, chcel som povedať, že veľmi často predstavitelia koalície argumentujú, ale teda zachytil som to v tom včerajšom vystúpení pána ministra Suska, že, že tresty musia byť primerané. Ale to, že tresty musia byť primerané, neznamená iba to, že musia byť rovnaké, ako sú v iných krajinách, alebo nesmú byť príliš prísne, lebo keď tí páchatelia sú odsúdení príliš prísne, na príliš prísny trest, tak to vnímajú ako nespravodlivosť a nenapraví ich to. Áno, tresty nemajú byť neprimerane prísne, ale nemajú byť ani neprimerane benevolentné. Lebo aj keď sú neprimerane benevolentné, tak sú neprimerané. A v krajine, ktorá ma tak vážny problém s korupciou a zneužívaním moci ako Slovensko, sú, budú neprimerané tresty, ak sa budú znižovať tresty za korupciu. Môžme diskutovať a mali by sme diskutovať v riadnom legislatívnom procese, aké sú primerané tresty povedzme za hospodársku kriminalitu, za drogové trestné činy a za akékoľvek trestné činy. Ale znižovať tresty za korupciu a robiť to vládnou garnitúrou, za ktorej tá korupcia kvitla, potom bola stíhaná, určite nie je krok k smerom k primeranosti trestov, ale práve naopak, smerom k nespravodlivosti.

Pani poslankyňa Gažovičová, aj mňa podobne ako viacerých reagujúcich zaujala tá myšlienka, že skrátenie legislatívneho konania je odôvodnené, ak je rýchlosť pre verejný záujem dôležitejšia ako kvalita. Okrem toho by tam mal byť naozaj ten prvok naliehavosti, že rieši nejaký naliehavý problém, ktorý neznesie odklad. A to obvykle nebývajú systémové reformy. Lebo zrušenie dvadsať rokov existujúcej inštitúcie, ktorá zohráva dôležitú rolu v boji proti najzávažnejším formám kriminality, je systémová zmena. Systémové znižovanie sadzieb, zmena výšky škody je systémová zmena. To nie sú nejaké opatrenia, že mám predstavu, pocit alebo mám potvrdené, že nikde dochádza k porušovaniu ľudských práv, no tak zavediem nejaký mechanizmus, ktorým eliminujem to porušovanie ľudských práva. Toto sú veci, ktoré budú dlhodobé alebo až nezvratné, lebo, povedzme, tie znížené sadzby za korupciu tu nebudú platiť iba najbližšieho pol roka, ale zrejme najbližšie štyri roky až do ďalších volieb, kým nepríde nejaká normálnejšia garnitúra, ktorá napraví nedostatky tohoto. Ale tí, čo to už spáchali, tak tí už budú krytí tými nižšími sadzbami, tým to už bude premlčané. Tí nebudú postihnuteľní, lebo sa zmenila výška škody a ak sa to o štyri roky hoci aj dá späť, že sa sprísnia tresty na korupciu, tak tí, čo ju spáchali za smeráckych vlád, už tú svoju amnestiu budú mať, keď tento zákon nadobudne účinnosť. A presne o tom im ide. To je ten skutočný dôvod skrátenia legislatívneho kona... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Pani poslankyňa Petrík, zaujal ma ten výrok, že netrpezlivo čakáme, kým sa pán poslanec Gašpar prihlási do rozpravy a povie nám, ktoré sú to tie nálezy Ústavného súdu, ktoré odôvodňujú skrátené legislatívne konanie, lebo údajne Úrad špeciálnej prokuratúry tak strašne porušuje ľudské práva. No aj my síce netrpezlivo čakáme, ale veľmi by som si po dnešku od toho nesľuboval, dnes sme totiž mali ústavnoprávny výbor a na ňom sme rokovali o vete pani prezidentky smerom ku kompetenčnému zákonu, k novele kompetenčného zákona. A prišla, samozrejme, aj na jednu z tých námietok pani prezidentky, ktorá bola predmetom kritiky zo strany opozície, teda ten bod, a síce že Slovenská informačná služba sa v skrátenom legislatívnom konaní má stať, alebo podľa už schváleného alebo vetovaného zákona stáva ústredným orgánom štátnej správy. A pani prezidentka to navrhuje vypustiť. Nám sa na výbore podarilo vyprovokovať koaličných kolegov do istej formy diskusie, a teda ozval sa aj pán poslanec Gašpar a namietal, že prečo sa to redukuje na neho, že on sa stane riaditeľom SIS a potom bude, bude chránený prostredníctvom toho, že sa bude môcť vrátiť do parlamentu, keď to bude ostatný orgán, ústredný orgán štátnej správy. Tak sme sa pána poslanca Gašpara pýtali, že aké sú teda tie dôvody, aby SIS bola ústredným orgánom štátnej správy. A on povedal, že áno, však sú, veď sú v dôvodovej správe. A že aké teda. A on povedal, že to povie v pléne v rozprave, lebo teda vo výbore sa mu s tým nechcelo strácať čas, tak ja som prečítal, aké sú tie dôvody. Je to v bode 19 tej novely a odôvodnené je to takto: „Navrhne sa, aby postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy mal aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenská informačná služba, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky a Kancelária Národnej rady, pričom niektoré paragrafy sa na to nebudú vzťahovať." Čiže dôvodom je, že sa to navrhuje. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Nash, je to veľmi zaujímavý prístup konfrontovať vládnu koalíciu s tým, čo deklarovali v programovom vyhlásení vlády, ktoré len pred pár týždňami prešlo parlamentom. Tie reči o návrate k štandardnému prostrediu demokratickej spoločnosti, vláde osobitne záleží na štandardizácii demokratického politického systému a zdravej súťaži politických strán, vláda presadí návrat k štandardnému politickému prostrediu demokratickej spoločnosti. Je to trochu absurdné, lebo strany, ktoré v minulosti nivočili právny štát v záujme toho, aby mohli páchať korupciu, teraz sú pripravené spochybňovať liberálnu demokraciu, pričom práve liberálna demokracia je tým štandardným demokratickým prostredím, ako ste uviedli aj vo svojom vystúpení. A vtipné je aj, aj to, že vláda má zámer, že uskutočňovaniu kľúčových rozhodnutí bude predchádzať konkrétna forma verejných konzultácií. To sú také nabubrelé reči, ale v realite tomuto dôležitému rozhodnutiu nepredchádza nieže verejná konzultácia, ale ani ten štandardný legislatívny proces, kde sa verejnosť môže vyjadriť, pričom to nie je záväzné pre vládu alebo teda pre ministerstvo, ktoré s tým návrhom prichádza, ale má možnosť sa verejnosť, verejnosť vyjadriť, zaslať pripomienky, zaslať hromadné pripomienky, absolvovať rozporové konanie, dožadovať sa odpovede od ministerstva. Toto vynechali. Sľubujú niečo veľkolepé a v realite nesplnia ani to, čo je ich povinnosť.

Pán poslanec Bužo, veľmi dobre ste pomenovali dve veci vo svojom vystúpení z môjho pohľadu, jednak pre koho robí vláda túto novelu, ktorú nám navrhuje prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, a po druhé, ako to celé môže dopadnúť. Robí to vláda pre korupčníkov. Pýtali ste sa, že takýchto ľudí ideme chrániť? No áno, presne takýchto ľudí chce vláda chrániť. Kým do nástupu súčasnej vlády, keď sa uvažovalo, že sa znížia trestné sadzby, tak všetci bývalí ministri, doterajší ministri si dávali pozor, aby, že sa to nemá dotknúť korupčných trestných činov. Hovorilo sa o znižovaní trestov za majetkové trestné činy, kde tá debata je naozaj legitímna. Hovorilo sa o tom, že výška škody má zohľadňovať infláciu za predchádzajúce obdobie, čo by takisto znížilo tresty za niektoré, niektoré trestné činy. Hovorilo sa o neprimeraných, absolútne neprimeraných trestoch za, za prechovávanie návykových látok, ale o znižovaní trestov za korupciu sa až do nástupu štvrtej Ficovej vlády nehovorilo. Dokonca sa za to, o tom nehovorilo ani za predchádzajúcich Ficových vlád alebo smeráckych vlád práve z dôvodu, že to tie vlády mali ošetrené iným spôsobom, mali to ošetrené tak, že ovládali políciu, prokuratúru, špeciálnu prokuratúru. Ale teraz sa nehanbia otvorene navrhovať zníženie trestných sadieb, sadzieb pre korupčníkov. A áno, bude to mať dôsledok aj ten, že sa to nepremietne iba do beztrestnosti pre korupčníkov, ale bude to motivovať aj iných zlo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Tankó, je to presne tak, ako ste povedali a je dôležité o tom hovoriť, aké sú skutočné motívy tohto návrhu novely Trestného zákona a novely a návrhu na skrátené legislatívne konanie, s ktorým prichádza vláda, a je to snaha zabezpečiť beztrestnosť vlastných ľudí. Nech to stojí, čo to stojí, nech, nech sa zníži ochrana ľudí pred páchaním trestnej činnosti, nech sa kriminálnici aj tí, ktorí nie sú s nimi priamo spojení, dostanú na slobodu, vyhnú trestu, uniknú potrestaniu, to je jedno, dôležité je, aby ich ľudia boli chránení. V minulosti boli chránení prostredníctvom toho, že mali dohľad alebo mali svojich ľudí v orgánoch činných v trestnom konaní, ktoré boli činné iba v prípade, že sa netýkali záujmov ich ľudí v tom prípade, v tom prípade, keď išlo o ich ľudí, tak v tom prípade neboli to orgány činné v trestnom konaní, ale boli to orgány nečinné v trestnom konaní. Keďže prišla doba v priebehu minulého volebného obdobia, keď mali orgány činné v trestnom konaní rozviazané ruky a keď na čele špeciálnej prokuratúry nestál Dušan Kováčik, ktorý všetky kauzy zametal pod koberec, tak teraz potrebujú svojich ľudí ochrániť iným spôsobom a neváhajú kvôli tomu totálne deformovať celý systém trestného práva, neváhajú kvôli tomu znásilňovať legislatívny proces, neváhajú lámať veci cez koleno.

Pani poslankyňa Škopová, oceňujem, že ste opäť vniesli do hry alebo do diskusie ten postoj EÚ, lebo tuto je jedna z najväčších absurdností celého návrhu na skrátené legislatívne konanie, keď vláda argumentuje tým, že Európska únia od nás chce, aby sme tie zmeny, s ktorými prichádza v tom návrhu zákona, v návrhu novely Trestného zákona a ďalších zákonov, aby sme tie zmeny urobili čo najskôr, inakšie bude infringement, inakšie prídu pokuty a Slovenská republika bude mať značné hospodárske škody. Samotná Európska únia ústami Európskej komisie, ale aj Európskej prokuratúry nás varuje pred takýmto postupom, ktorý presadzuje vláda, a hovorí, že ak takéto zmeny, tak nemôžu byť v skrátenom konaní, nemôže sa ten proces urýchľovať.
Je zaujímavé, že viacerí z nás opakovane v rozprave na toto upozorňujú a nedostávame na to žiadnu odpoveď. Pred obedom vystúpil pán minister spravodlivosti Boris Susko, čo je dobré, že si to nenechal až na záverečné slovo, ako pri, pri, myslím, novele kompetenčného zákona, ale k tomuto sa nevyjadril. Nepovedal, ako je možné, že, že vláda tvrdí, že Európska únia od nás žiada skrátenie legislatívneho konania, lebo inak bude problém a zároveň Európska únia sama hovorí, že to nemáme, nemáme skracovať, že pán minister Susko vystúpil a k tomuto nepovedal vôbec nič. A keď sme ho na to upozornili vo faktických, tak už tu zasa nebol.

Trest nesmie byť neprimeraný, pán minister Susko, na tom sa asi všetci zhodneme. Je fajn, že to ústavný súd konštatoval už v roku 2011, ja sa len chcem spýtať, kto konštatoval, že trestné sadzby v našom Trestnom zákone sú neprimerané. Existuje nejaké rozhodnutie, ktoré hovorí, že je potrebné zmeniť tie sadzby? Lebo áno, existujú rôzne analýzy, ale ktorá autorita autoritatívne rozhodla, že tie sadzby sú neprimerané, kedy to urobila a rozhodla spôsobom, že je potrebné tie sadzby zmeniť v skrátenom legislatívnom konaní, inak čo? Inak bude infringement, budeme platiť pokuty Európskej únii za to, že sme, že máme príliš vysoké sadzby za korupčné trestné činy? To snáď nemyslíte vážne. Preplnenosť väzníc detto. Áno, je to úplne legitímna téma, ale nie je to téma na skrátené legislatívne konanie a teraz rokujeme o tom, či tento návrh máme prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Mimoriadne ma zaujala vaša veta, ktorá sa týka výšky sadzieb v iných krajinách. Povedali ste, že keď to funguje v okolitých krajinách, prečo by to nemalo fungovať u nás. No dobre, len sa chcem spýtať, v ktorej z tých krajín boli takýmto zásadným spôsobom menené sadzby, trestné sadzby v skrátenom legislatívnom konaní. Ja neviem odpoveď, ale tipol by som si, že v žiadnej. A keď to v iných krajinách vedia robiť bez skráteného legislatívneho konania, prečo to my máme robiť v skrátenom legislatívnom konaní?
Posledná vec, tá Európska únia, skúste mi to, prosím, vysvetliť. Vy tvrdíte, že ak to nespravíme v skrátenom legislatívnom konaní, budú infringementy, Európska komisia, naopak, nás vyzýva, aby sme to nerobili v skrátenom legislatívnom konaní. Tak je schizofrenická EÚ alebo zavádzate... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Pán poslanec Galko, vo svojom vystúpení si nastolil aj otázku zodpovednosti a osobnej zodpovednosti za tento legislatívny paškvil, ktorý vláda chce, aby parlament prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. A teda spomenul si aj svoju prechádzajúcu skúsenosť so súčasným pánom ministrom Suskom, ktorý nám tu tento legislatívny paškvil do skráteného konania predkladá. Moja skúsenosť v predchádzajúcom volebnom období bola tiež iná a tiež som sa teda domnieval, že, alebo vnímal som pána poslanca Suska ako opozičného poslanca, ktorý ale vystupuje slušne, argumentuje vecne, dokonca častokrát to, čo hovorí, má hlavu a pätu. Až som sa teda čudoval, že prečo je, vychádzajúc z mojich skúseností v ústavnoprávnom výbore, pán poslanec Susko v SMER-e a ostal v SMER-e a trebárs pán poslanec Šutaj Eštok išiel do HLAS-u. Lebo pán poslanec Šutaj Eštok aj ako opozičný poslanec v podstate iba osobne útočil a používal nejaké naučené frázy a nebol schopný vecne argumentovať. Ale priznám sa, že teraz sa už nečudujem. Jednak preto, že pán minister Šutaj Eštok sa ako minister vnútra správa ako čistokrvný smerák a ak sa HLAS snažil vzbudzovať dojem, že je nejaký rozdiel medzi SMER-om a HLAS-om, tak aj zásluhou pána ministra Šutaja Eštoka sa táto ilúzia dosť rúca. A pán minister Susko tiež ukazuje, že patrí do SMER-u a že chráni "našich ľudí" nielen asistovaním na Ficových tlačovkách, ale aj predkladaním legislatívneho paškvilu. Ale nie je to len o pánovi ministrovi Suskovi, ale o všetkých, ktorí budú za tento návrh zákona hlasovať. O všetkých.