Videokanál poslanca

Pán poslanec Dubéci, no ja som to teraz neštudoval, ale mne sa zdá, že teda pán poslanec Michelko nevylučoval úplne podanie nejakého pozmeňujúceho návrhu alebo možno teda hovoril, že niekto iný podá a nie on. Ale, lebo teda bavili sme sa o viacerých, o viacerých návrhoch zákonov, ale teda hovorím, že nemám to, nemám to naštudované. Ale teda bez ohľadu na to, čo hovoril alebo nehovoril v rozprave v prvom čítaní, tak toto nie je bežný pozmeňujúci návrh. Toto je pozmeňujúci návrh, ktorý je výrazne obsiahlejší a dôležitejší ako to, čo je v tom návrhu zákona. Toto je, ak to bude schválené, ak bude schválený tento pozmeňujúci návrh a potom vyjde novela zákona o Fonde na podporu umenia, tak podstata tej novely bude obsiahnutá v pozmeňujúcom návrhu, nie v tom, čo bolo pôvodne predložené do prvého čítania a k čomu sa napríklad v rámci pripomienkového konania k návrhu stanoviska vlády mohla vyjadriť aj verejnosť, lebo v čase, keď sa k tomu vyjadrovala, tak vedela iba o tej časti tej budúcej celej novely, ktorá sa týka dozornej, dozornej komisie a zvýšenia počtu členov a zmeny, zmeny jej štruktúry, čo bude len taká maličká súčasť a nie je to podstata toho, o čom sa, o čom sa teraz hovorí.
Čiže ja si tiež myslím, že ten legislatívny proces nebol korektný. Ak už teda aj odmyslíme to, že takáto zmena, lebo je to zásadná zmena, by sa mala robiť vládnym návrhom, ktorý by išiel do riadneho MPK a predchádzala by mu ešte aj nejaká odborná diskusia a participácia, tak keď už to išlo ako poslanecký návrh, tak už v prvom čítaní mala byť podstata toho, čo chcú navrhovatelia zmeniť.

Ja na rozdiel od pána poslanca Grendela rozumiem tomu, čo chcel pán poslanec Malatinec so svojím vystúpením povedať, ale teda tiež nerozumiem tomu, akým spôsobom táto novela, resp. novela po schválení pozmeňujúceho návrhu prispeje k vyriešeniu tých problémov, o ktorých on hovoril. Jedna vec je, že či, či naozaj je to tak, ako hovoril, a k tomu sa ešte vyjadrím, ale, ale keby to tak aj bolo, tak to, že sa zmení zloženie rady, že tam bude mať väčší vplyv ministerka kultúry, zaručí, že budú regionálne rovnomernejšie rozdeľované podpory z fondu? Ja si to, ja si to teda nemyslím, že to by bolo riešenie. Ak je problém to, čo ste povedali, tak to riešenie nie je to, s ktorým, s ktorým prichádza koalícia.
A teraz k tomu rozdeleniu. Ja mám k dispozícii štatistiku rozdelenia podpory podľa krajov za roky 2016 až 2023 a úspešnosť žiadostí v percentách v rámci jednotlivých krajov je od 52 % do 60 %. Nie je to, že Bratislava by dostávala 80 % a iné kraje by dostávali po 20 % z tých, čo si požiadajú, samozrejme. Čiže Banskobystrický kraj 59 % úspešnosti, teda pomer žiadostí a počet podporených, Bratislavský 58 %, Košický 55 %, Nitriansky 56 %, Prešovský 52 %, Trenčiansky 57 %, Trnavský 56 %, Žilinský 60 %. To nie sú nejaké dramatické rozdiely, a teda ako, ako sa potom majú vyrovnávať tie regionálne rozdiely, že bude, bude napriek tomu, že je viacej žiadostí z nejakého kraja, tak mu dáme menej a nebudeme prihliadať na to, aká je kvalita projektu, projektov? Aké je to riešenie? (Potlesk.)

Pani poslankyňa Kleinert, hovorila si o tom, že my tu vlastne bránime nastavenie, v tomto prípade Fondu na podporu umenia, ale však budeme ešte pokračovať v rozprave o ďalších návrhoch zákonov, ktoré dávajú rozhodovaniu o finančnej podpore umeleckých aktivít autonómny charakter, teda nie, nie je to priamo pod vplyvom a kuratelou politickej moci, aj keď samozrejmé, že politická moc, tá má vplyv a inak to asi úplne nejde urobiť, aby tam žiadny vplyv nemala, ale to rozhodovanie by malo byť čo najviac odborné a čo najviac oddelené od politiky, resp. ak tam politici zasahujú, tak má to byť, má to byť teda transparentné a mali by za to niesť, niesť zodpovednosť.
No zaujímavé na tom všetkom je, že my ako opozícia tu obhajujeme nastavenie fondov, ktoré vlastne zadefinoval minister kultúry za SMER Marek Maďarič, a vládna koalícia vedená stranou SMER, ktorej v minulosti bol členom aj pán Marek Maďarič, teraz celý ten systém pokúša deštruovať, pokúša sa ho vlastne poprieť, zmysel toho, prečo bol, prečo bol takto nastavený a vrátiť sa späť k politickému, k politickému rozhodovaniu o podpore, podpore kultúry. Robí to, robí to spôsobom, že sa tvári, že ide iba opravovať nejaké chyby, ale ten spôsob, akým tie chyby ide opravovať, vlastne nemá nič spoločné s tými chybami, iba umožní rozhodovať ich ľuďom. V tom bude, má spočívať tá oprava.

Pani poslankyňa Jaurová, poukázali ste na skutočnosť, že dôvody, skutočné dôvody, ktoré viedli k predloženiu toho návrhu zákona a teraz toho pozmeňujúceho návrhu, boli pomenované, a to iba veľmi čiastočne, až vo včerajšom úvodnom slove predkladateľa návrhu pána poslanca Michelka. A že tieto dôvody mali byť predsa uvedené v dôvodovej správe a mali by byť jasne, a povedal by som, že komplexnejšie a presvedčivejšie vyjadrené už v samotnom návrhu zákona, teda v jeho dôvodovej správe a pri jeho uvádzaní už v prvom čítaní, lebo tak ako sme diskutovali v rámci rozpravy v prvom čítaní, tak bolo nám jasné, a teda nechcem sa tu tváriť, že sa pán poslanec Michelko tváril, že to je finálna podoba, on hovoril, že bude, bude pozmeňovák, ale toto sa mi nezdá normálny spôsob robenia legislatívy, že dám nejaký nosič do prvého čítania a v druhom čítaní tam pozmeňujúcim návrhom doplním niečo, čo nie je len doplnenie, ale čo je vlastne skutočný zmysel toho návrhu, a že až potom to pri uvádzaní pozmeňováku v druhom čítaní vlastne ten skutočný zmysel odôvodním. A teda ak si dobre pamätám, tak pán poslanec Michelko hovoril, že jeho kolegovia sa vyjadria aj k iným aspektom, lebo on sa vyjadroval k činnosti fondu v oblasti podpory, podpory literatúry. Tak to som tiež teda veľmi zvedavý, že či sa dozvieme aj tie, aj tie ďalšie dôvody a či teda vystúpia k tomu aj iní koaliční kolegovia. A vítam teda ten apel, že skúsiť to odložiť a skôr hľadať nejaké iné riešenia, ako takýto brutálny a zásadný zásah do fungovania a nastavenia fondu.

Vymazať prázdny nadbytočný rámček!

Pán poslanec Štefunko, no neviem, ako to máte nastavené vy v poslaneckom klube Progresívneho Slovenska, my v poslaneckom klube SaS to máme nastavené tak, že každý návrh zákona má na starosti jeden alebo niekedy viac poslancov a tí sa tomu venujú viac ako tí, tí ostatní. Tento návrh zákona som dostal na starosti ja, keďže som sa mu venoval už vo fáze medzirezortného pripomienkového konania, bol som spoluautor jednej hromadnej pripomienky, takže je logické, že sa k nemu vyjadrujem aj keď sa o ňom rokuje, rokuje v parlamente. A teda nevidím na tom nič, nič nezvyklé.
Obsahovo tam nevidím problém iba v tom, že sa budú dávať iba nejaké strategické investície pre nejakých kamarátov členov koalície, ten problém je tam systémový, ten problém je predsa, že zasahuje do vlastníckych práv výraznejšie, ako sa zasahuje pri normálnom verejnom obstarávaní, že sa oslabuje procesná obrana vlastníkov nehnuteľností a ich procesné práva ešte výraznejšie ako je to, ako je to vo všeobecných úpravách rôznych povoľovacích konaní a áno, tam by mali byť naplnené nejaké mimoriadne dôvody. S tým, že je to na poslednú chvíľu, že tie pozmeňováky sú závažné, tak áno, je to ťažko, ťažko sa v tom narýchlo dá zorientovať. Ja som to nedostal ani vopred mailom, ja som sa to naozaj pár minút predtým, ako som išiel k tomu vystupovať, dozvedel, tak som aj teda chybne trochu interpretoval tie významné, významné investície, ktoré majú podobný charakter ako strategické investície.
Ale teda neviem, či bude vyhovené tvojej žiadosti o odklad hlasovania, ale ja sa obávam, že aj keby bolo, tak nebude dôvod na to, aby sme podporili takýto zákon... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hargaš, najprv k tej teda forme. Ja uznávam, že je to nelogické, aby sa najprv čítalo odôvodnenie ku všetkému a potom sa, potom sa čítalo to paragrafové znenie, len, bohužiaľ, takto to máme stanovené v zákone o rokovacom poriadku od tej slávnej horalkovej novely, ktorú ešte pán predseda Národnej rady vtedy Andrej Danko presadil, dve volebné obdobia dozadu. Tak áno, je to nelogické, ale je to v zákone o rokovacom poriadku a teda mali by sme ho aj my dodržiavať, ale áno, aj v jeho dôsledku sa stalo to, že ste nemali priestor na to, aby ste prečítali celé odôvodnenie, tak vám dávam do pozornosti, že ešte sa môžete prípadne prihlásiť do rozpravy ústne, ak by ste chceli, aby to odôvodnenie nebolo iba v písomnej podobe na webe Národnej rady, ale aby zaznelo aj v pléne, aby teda sa mohli poslanci a poslankyne zamyslieť, či ten návrh podporia, alebo nepodporia. Ja budem odporúčať poslancom nášho poslaneckého klubu SaS, aby ten pozmeňujúci návrh podporili, ide tým smerom, ktorým si myslím, že by bolo žiaduce, aby sa ten návrh upravil, aj keď sú tam aj iné ďalšie podobne vážne problémy, tak ani keby prešiel, tak si myslím, že ten zákon by sa nedal podporiť. Ale áno, postavenie Úradu pre verejné obstarávanie aj revízne postupy, do ktorých sa zasahuje, sú vážnymi problémami, nie som si istý, že ide o prílepok, lebo predkladateľ sa zjavne domnieva, že to urýchli strategické investície, ale obsahovo je to, myslím si, že zlé opatrenie, takže ak by sa z návrhu vypustilo, tak by to bola zmena k lepšiemu.

Pán sused, ja myslím, že to všetci sme tak implicitne predpokladali, že s tými návrhmi súhlasíte a aj to tak na tom výbore vyzeralo, teda na ústavnoprávnom, že s tým, čo je predložené na hospodárskom, súhlasíte, tak áno, ale je to dobré, že zaznelo to explicitne aj v pléne, aj keď ja som teda nemal v úmysle toto nejako rozoberať. Ale teda keď ste sa prihlásili, tak som sa tak potešil, že sa zaradíte k tým ministrom, ktorí sa prihlásia do rozpravy a zareagujú aj na tie pripomienky a výhrady, ktoré prichádzajú od opozície, aby opoziční poslanci mohli aspoň faktickou poznámkou reagovať na to, čo člen vlády povie a prípadne teda v tomto prípade, keď ešte neskončila písomná rozprava, tak keby ste mali takú obsiahlu, obsiahlu odpoveď, tak kto by chcel, sa prípadne mohol ešte aj ústne prihlásiť do rozpravy, tak som trošku sklamaný, že iba ste vyjadrili súhlas s predloženými pozmeňujúcimi, pozmeňujúcimi návrhmi, ale tak budem dúfať, že teda časom sa to zmení. Lebo naozaj aj teda v tejto vláde, predpokladám, že sú ministri, ktorí budú reagovať a zapájať sa, zapájať sa do rozpravy a umožnia poslancom, aby na nich reagovali. Sú takí, čo povedia niečo aspoň v záverečnom slove, na ktoré sa už nedá reagovať, no a sú takí, ktorí nepovedia vôbec nič, tak každý si môže vybrať, že do ktorej skupiny chce patriť.
Ďakujem.

Pán poslanec Pročko, ďakujem za tú poznámku. Áno, myslím si, že to tak bude, že to budú, to upozornenie budú ignorovať a budú o tom hlasovať a schvália to. Napriek tomu považujem za dôležité, keď si opozičný poslanec niečo také všimne, že by mal upozorniť koaličných kolegov na to, čo sa, čo sa chystajú urobiť, a keď to urobia, no tak nech to urobia s tým vedomím, že boli na to, boli na to upozornení. Samozrejme, môžu mať na to, môžu mať na to iný názor, ale bolo by dobré teda, keby ten názor aj nejakým spôsobom zdôvodnili, že by teda vysvetlili napríklad, prečo si myslia, že to nie je prílepok, keď to je prílepok, alebo prečo si myslia, že, že je v poriadku takýmto spôsobom zmeniť charakter toho návrhu zákona v druhom čítaní v skrátenom konaní naozaj že pár no hodín, dobre, povedzme hodín pred, pred tým, ako bude zákon schválený definitívne.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som váhal, či sa vôbec mám prihlásiť do rozpravy aj v druhom čítaní, aj som sa prihlásil za klub ako prvý, potom som sa odhlásil a vďaka tomu teraz pán poslanec Štefunko vystúpil ako prvý a povedal mnoho z toho, čo som ja chcel povedať. Ale potom som sa znovu, znovu prihlásil. Odhlásil som sa preto, lebo som mal pocit, že je to také trochu už hádzanie hrachu na stenu, ako to častokrát býva, keď opozícia kritizuje vládne návrhy a ja som si teda špeciálne s týmto návrhom čosi užil. Bol som spoluiniciátorom hromadnej pripomienky, vystúpil som k skrátenému konaniu aj v prvom čítaní, keďže pán minister hovoril až v záverečnom slove, tak nebola možnosť naňho reagovať. Nebolo to tak, že by sa teda ministerstvo úplne vysporiadalo so všetkými alebo skoro všetkými pripomienkami. Ja som sa nemohol zúčastniť rozporového konania na ministerstve, ale kolegovia a kolegyne, ktoré tam boli, mali najprv z neho veľmi dobrý dojem, že ako boli ochotní zamestnanci ministerstva, myslím, že na čele s pani štátnou tajomníčkou diskutovať, počúvať ich argumenty a dokonca aj meniť, meniť ten návrh. A potom ostali takí prekvapení, keď videli tú, tú finálnu podobu, ktorá išla ďalej v legislatívnom procese, lebo to veľmi nezodpovedalo tomu, ako, ako o tom hovorili na tom rozporovom konaní.
Čiže vo vzťahu k našej hromadnej pripomienke, ani vo vzťahu k hromadnej pripomienke skupiny mimovládnych organizácií, tej druhej, sa tie rozpory určite nepodarilo, nepodarilo odstrániť. A hovorili sme o hromadnej pripomienke, niečo podobné hovorila sekcia vládnej legislatívy, ktorá ale, ako pán minister povedal na výbore, má iba poradný hlas a ja som sa to snažil hovoriť v oboch predchádzajúcich vystúpeniach, že tento návrh je jednak pretláčaný za cenu porušovania legislatívnych pravidiel, príliš zasahuje do vlastníckych práv, príliš oslabuje postavenie účastníkov konania v procesoch, ktoré predchádzajú realizácii strategických investícií, a navyše sa tam oslabuje aj kontrola vo verejnom obstarávaní bez toho, aby na to existovali legitímne dôvody. Naopak to vytvára priestor pre to, aby to verejné obstarávanie nebol, neprebiehalo korektným spôsobom, respektíve aby sa tam vyskytli chyby alebo aj účelové, účelové nastavenia verejného obstarávania.
Ale keby som mal asi hovoriť iba toto, tak naozaj som váhal, či sa, či sa mám prihlásiť alebo nie, tak som netrpezlivo čakal, že aké pozmeňujúce návrhy vyjdú zo spoločnej správy. A, bohužiaľ, neboli tie pozmeňujúce návrhy k dispozícii na ústavnoprávnom výbore, kde som bol členom, boli prerokované až na gestorskom hospodárskom výbore. Tak som čakal, kedy sa konečne dostanú, budú zverejnené a boli vlastne nejakých 20 minút pred, pred rokovaním, teda pred skončením hodiny otázok, myslím, že sa na internete objavila tá spoločná správa, ktorá ma prinútila sa znova prihlásiť, lebo som si tam všimol v podstate tie veci, o ktorých hovoril aj pán poslanec Štefunko. A tak by som si ich dovolil aspoň stručne, stručne okomentovať.
Je to spoločná správa, kde sú pozmeňujúce návrhy, ktorých je 31, tá spoločnosť práva je na 15 stranách, takže opäť dochádza k pomerne významnej zmene toho zákona. Veľká časť tých zmien, predpokladám, že sú reakcie na upozornenia zo strany, strany parlamentnej legislatívy a majú legislatívno-technický charakter, respektíve opravujú alebo posúvajú správnym smerom napríklad tú tému vstupu na cudzí, cudzí pozemok tak, aby to bolo, bolo riešené spôsobom, ktorý berie väčší ohľad na vlastnícke práva.
Ale sú tam aj zmeny, ktoré s týmto nesúvisia a predpokladám, že nie sú reakciou na, na, na to, čo sa, čo zaznelo v rozprave alebo čo dostali ako spätnú väzbu od parlamentnej legislatívy. A teraz sú to dva okruhy, je to jednak bod 31 spoločnej správy, ktorým sa mení spôsob kreovania riaditeľa alebo predsedu úradu pre územné plánovanie a výstavbu. Tam nechcem hodnotiť vecne, že o čo, tú zmenu, že či to má robiť parlament na návrh 15 poslancov, alebo vláda na návrh ministerstva dopravy, len chcem upozorniť, že je to prílepok. Je to zasa, rieši, rieši sa tu iný zákon, ktorý so strategickými investíciami ako takými nemá, nemá priamo dočinenia, ak teda, ešte raz, odmyslíme si, že všetko súvisí so všetkým, tak je to prílepok. A teda upozorňujem, že nie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a nemal by dať pán predsedajúci o ňom hlasovať, tak upozorním na to aj pána spravodajcu, aby upozornil predsedajúceho.
No a ale viac by som sa chcel dotknúť tých, tých bodov, ktoré sú 1, 3, 4, 5 pozmeňujúce návrhy, ktoré menia charakter toho, čoho sa zákon o strategických investíciách bude, bude týkať. Keď to veľmi zjednoduším, tak doteraz tie strategické investície sa od rôznych zákonov typu toho zákona o významných investíciách líšili práve tým, že malo ísť o verejné inštitúcie, ktoré budú plne realizované, realizované vlastne verejnými, verejnými inštitúciami. Že doteraz investorom podľa tohto zákona mohla byť Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom, vyšší územný celok alebo obec, právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnická osoba zriadená zákonom alebo štátnym orgánom, združenie právnických osôb, ktorého členmi sú len právnické osoby podľa prvého až tretieho bodu. Čiže všetko sú verejné inštitúcie alebo od nich odvodené inštitúcie a priamo, priamo kontrolované investície.
Teraz v bode 1 sa navrhuje doplniť, že investorom môže byť aj právnická osoba s priamou alebo nepriamou majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce v rozsahu viac ako 50 %. Čiže áno, je tam kontrola štátu, ale už ide o subjekty, ktoré nie sú plne verejné a rovnako subjekt verejno-súkromného partnerstva za splnenia ostatných podmienok podľa, podľa tohto zákona.
Bodom 3 sa znižuje hodnota investície zo 100 mil. na 50 mil., čiže opäť to bude, bude dostupnejšie širšiemu spektru a ten moment, že je to strategické, je to niečo, niečo naozaj výnimočné, nevravím, že sa stráca, ale sa znižuje.
Potom bodom 4 sa v čl. I § 3 odsek 4 písm. c) dopĺňa, dopĺňa investičný projekt, ktorý má spĺňať osobitné strategické požiadavky. Dnes, dnes jedna z tých možností je, že ide o stavby obrannej infraštruktúry a nástroje na zabezpečenie obrany štátu alebo stavby pre bezpečnosť štátu alebo stavby v zdravotníckom zariadení. Myslím, že v tom pôvodnom návrhu tu boli tie účely vymedzené širšie, pod vplyvom pripomienkového konania sa zúžili na také, ktoré by sme teda mohli povedať, že áno, obranná infraštruktúra, bezpečnosť štátu, zdravotnícke zariadenia. No a teraz sa tam doplní, že stavby určené na rozvoj priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 30 hektárov. Čiže v podstate z niečoho, čo by sme mohli nazvať že verejná infraštruktúra, to zrazu už bude aj biznis, hej, normálne, normálne podnikanie.
A potom to potvrdzuje aj ten 5. bod, ktorý zase dopĺňa písmeno, písmeno d), ktoré, ktoré rieši, že pre účely tohto zákona investičný projekt spĺňa osobitné strategické požiadavky, je tam tá výška investície 100 mil., ktorá sa znižuje na 50 mil. Béčko je tam, má prispieť k odvráteniu dlhodobých environmentálnych škôd, c) je, že ide o stavby obrannej infraštruktúry, to, čo som, to, čo som čítal a čo sa má doplniť. A v d) je, že jeho realizácia priamo alebo bezprostredne súvisí s investičným projektom podľa ods. 2. Alebo, alebo je podľa písm. a), b), c), to sú tie, ktoré som teraz čítal, a doplní sa tam „alebo s významnou investíciou podľa osobitného predpisu, ak investičný výdavok na významnú investíciu je vyšší ako 50 mil. eur."
Čiže významné investície nemajú iba verejný charakter, alebo nie sú realizované iba verejnými inštitúciami, čiže sa to opäť akoby zmazával ten rozdiel alebo otváralo sa možnosť využitia tohto zákonu aj na inštitúcie, ktoré, ktoré, alebo orgány a právnické osoby, ktoré nie sú, nie sú verejnými a ktorým má slúži ten zákon o významných investíciách. Mimochodom, bol som taký trochu zneistený, keď túto pán sused hovoril, že zákon o významných investíciách bol prijatý za tej predchádzajúcej vlády v roku 2021 a ja som bol poslanec a teda viem, že takéto úpravy som v minulosti kritizoval, tak som mal chvíľu také výčitky svedomia, že som za niečo také hlasoval. Ale nehlasoval som za to tak, tak dal som si pozor a mal som s tým problém aj vtedy.
A ale, ale to, čo chcem povedať, je, že celý legislatívny proces, pripomienkové konanie, síce skrátené ale, ale pripomienkové konanie, rozporové konanie, prerokovanie vo vláde, predloženie toho návrhu zákona, pomerne teda pár týždňov uplynulo, odkedy bol ten zákon predložený, rokovali sme o ňom v skrátenom legislatívnom, alebo o skrátenom legislatívnom konaní v prvom čítaní, mal tento návrh charakter, že tá strategická investícia je investícia, ktorá je realizovaná čisto a plne verejnými inštitúciami. Že to nie je zákon, ktorý by bol aj pre súkromné alebo, alebo verejno-súkromné subjekty. A teda áno, keď sa urýchľuje, urýchľuje povolanie, povoľovanie a vyvlastňovanie, tak sa to robí v záujme verejných, čisto verejných inštitúcií.
Teraz ani nie pár hodín, ale teda možno pár minút, alebo pár desiatok minút pred tým, ako sa bude hlasovať o tom definitívne, tak zrazu sa mení celý charakter toho, toho návrhu zákona tým, že sa to otvára aj pre verejno-súkromné aktivity a subjekty a pre aj, aj pre, aj pre teda súkromné investície. Čo podľa mňa tiež nie je úplne korektný postup a chcem sa teraz spýtať, že od koho prišla táto, táto iniciatíva, kto s tým prišiel a prečo to nebolo na začiatku v tom návrhu zákona, však, samozrejme, keby to tam bolo na začiatku, tak asi by tu viacerí kritizovali a poukazovali na to, na to od začiatku, ale bolo by to prinajmenšom korektnejší postup, ako v druhom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní tam, tam dopĺňať ustanovenia, ktoré zmenia celý charakter toho návrhu tak, ako bolo o ňom hovorené, ako sa k nemu mohla verejnosť vyjadriť v pripomienkovom konaní, poslanci v prvom čítaní a niektorí vo výboroch, ktorí nemali, nemajú to šťastie, že sú v hospodárskom výbore aj v druhom čítaní.
A chcel by som teda zopakovať pre pána spravodajcu, že upozorňujem, že bod 31 je podľa môjho názoru prílepkom, je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a v zmysle zákona o rokovacom poriadku nemožno o ňom dať hlasovať. Ak toto nebude akceptované, tak by som požiadal, aby bol bod 31 vyňatý na osobitné hlasovanie a zároveň by som požiadal, aby boli na osobitné hlasovanie, ale teda v jednom balíku vyňaté aj body 1, 3 a 4, 5 spoločnej správy, ktoré menia podľa môjho názoru charakter celého, celého návrhu a teda ak tam majú byť, tak by tam nemali byť pridávané v druhom čítaní, ale mali byť obsiahnuté v tom prvom návrhu.
Ďakujem.