Poprosil by som kolegov, ak sa chcú baviť, nech idú mimo sálu.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vrátim sa do prvého čítania, kde veľká časť rozpravy sa niesla o tom, že, alebo sa viedla o tom, že to, o čom rokujeme v prvom čítaní, nie je to, čo má byť zmyslom toho, toho zákona potom, ako prejde druhých a tretím čítaním a že tam určite budú ešte nejaké podstatné, podstatné zmeny. A ja...
Poprosil by som kolegov, ak sa chcú baviť, nech idú mimo sálu.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vrátim sa do prvého čítania, kde veľká časť rozpravy sa niesla o tom, že, alebo sa viedla o tom, že to, o čom rokujeme v prvom čítaní, nie je to, čo má byť zmyslom toho, toho zákona potom, ako prejde druhých a tretím čítaním a že tam určite budú ešte nejaké podstatné, podstatné zmeny. A ja som parafrázoval ten známy Solženicynov výrok: "My vieme, že klamú. Oni vedia, že klamú. Oni vedia, že my vieme, že klamú. My vieme, že oni vedia, že my vieme, že klamú. Napriek tomu stále klamú." Takže som povedal, že my vieme, že to, čo ste predložili do prvého čítania, nie je všetko. Vy viete, že to nie je všetko. Vy viete, že my vieme, že to nie je všetko. My vieme, že vy viete, že my vieme, že to nie je všetko, a aj napriek tomu sa tvárite, že je v poriadku, že to robíte práve takto.
A teraz sa ukazuje, že áno, je to tak. To, čo ste, to, čo ste predložili do, do prvého čítania, nie je všetko. A naozaj vy ste to, vy ste to nevylučovali, že ešte nejaký pozmeňovák príde, ale zároveň ste hovorili, že to nebudú zásadné zmeny. A v jednej z faktických poznámok ste povedali: "Ja samozrejme nespochybňujem celý ten systém a nijakým spôsobom nechceme zásadne prekopávať a môžem dopredu jasne povedať, že ak niečo bude v druhom čítaní, tak určite to nebude 52 paragrafov, to teda určite nie." No áno, nie je to 52 paragrafov, ale pozmeňujúci návrh, ktorý ste predložili vo výbore a ktorý bol schválený a teraz je súčasťou spoločnej správy, má de facto 42 bodov, aj keď sú tak zosumarizované do siedmich bodov, ale v tých bodoch sú podbody, ktorými sa menia konkrétne ustanovenia. Čiže áno, dodržali ste slovo, nie je to 52 paragrafov, je to 42 bodov. O desať menej. Ale neplatí, že nemeníte zásadne systém, lebo meníte zásadne systém. Ak tú zodpovednosť prenášate z odborných komisií, odborných komisií na radu, ktorá bude politicky zložená, kde budú, kde budú mať väčšinu nominanti ministra kultúry alebo teda v súčasnosti pani ministerky kultúry. A teda či medzi 42 a 52 bodmi je až taký zásadný rozdiel, o tom by sa tiež dalo, dalo pochybovať.
Zároveň ste povedali, že takže áno, bude veľká diskusia v druhom čítaní, nejak zásadne sa nezmení filozofia a charakter týchto fondov. Opäť v tom že, v tom, že diskusia bude veľká v druhom čítaní, ste mali pravdu, to bola dobrá predpoveď, ale, ale že či sa týmto mení alebo nemení filozofia týchto fondov, to opäť by som skôr povedal, že, že tak nie je, lebo tým vaším pozmeňujúcim návrhom sa filozofia mení. Rozhodujúci faktor doteraz v tom, ako je systém nastavený, sú odborné komisie, ktoré rozhodujú nepoliticky, odborne, po novom, konečné slovo bude mať rada, kde budú mať väčšinu politickí nominanti.
Druhá vec, ku ktorej sa chcem vrátiť, sú tie, sú tie dôvody, lebo z dôvodovej správy sme sa skutočné dôvody predloženia tohto návrhu zákona nedozvedeli. Dozvedeli sme sa ich čiastočne, čiastočne z rozpravy, ktorá bola v prvom čítaní, dozvedeli sme sa ich z včerajšieho úvodného slova predkladateľa pána poslanca Michelka, kde o nich pomerne obsiahlo hovoril. A dozvedeli sme sa ich aj z niektorých faktických vystúpení koaličných poslancov, resp. aj z vystúpenia pána spravodajcu pána poslanca Malatinca. Ale tie dôvody nemajú v zásade nič spoločné s tým, čo je v návrhu zákona, tak ako bol predložený do prvého čítania. Sú to úplne, úplne iné dôvody, lebo zmenou zloženia dozornej komisie, čo je vlastne obsahom toho návrhu, sa nijako nerieši z tých problémov.
Čo je ale ešte vážnejší problém, je, že tie dôvody, ktoré ste pomenovali, v zásade nemajú nič spoločné ani s tým, čo je predložené v pozmeňujúcom návrhu, lebo tvrdili ste a teraz, teraz pán poslanec Michelko včera hovoril o tom obsiahlo, že neboli podporené niektoré diela. Neboli podporené niektoré diela alebo aktivity, ktoré podľa jeho názoru mali byť, mali byť podporené. Ale čo sa na tom zmení, ak bude, nebudú rozhodovať komisie alebo rada, ale teda rada, že budú podporené tie diela, ktoré si, a aktivity, ktoré si pán poslanec Michalko myslí, že by mali byť, mali byť podporené? Alebo, alebo sa tu argumentuje nespokojnosťou žiadateľov, že sú nespokojní, že im nebola daná podpora a keď sa zmení to rozhodovanie a nenavýšia sa finančné zdroje, tak takisto budú žiadatelia, ktorí nebudú uspokojení, nedostanú podporu na svoje projekty no a tak tí, tí predpokladám, že tiež budú, budú nespokojní. Alebo tu zaznieva, že problém je, že tie rozhodnutia, odmietavé rozhodnutia nie sú dostatočne odôvodňované. Ale ja neviem teda, či som nejako nepozorne, nepozorne pozeral, to možno pán poslanec Michelko mi povie, že ako to je, že čo sa tým zmení, ak sa prijme ten pozmeňujúci návrh, ktorý predložil a ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, že píše sa tam niečo o podrobnejšom odôvodňovaní rozhodnutí? Alebo, alebo je tam niečo, čo dá záruku alebo aspoň vytvorí predpoklady pre to, aby tie rozhodnutia, odmietavé rozhodnutia, boli lepšie odôvodňované? Lebo samotný fakt, že o tom bude v konečnom dôsledku rozhodovať rada a nie riaditeľ na základe návrhu komisie a že pre radu budú odporúčania komisie, komisie nezáväzné, to nie je, nie je predpoklad, že, že rozhodnutia budú lepšie. Len že budú iné, že, že v niektorých prípadoch, prípadoch si rada povie, no tak tohoto nepodporím a podporím niekoho, niekoho iného. Lebo ani rada nebude môcť nafukovať rozpočet. Keď jej komisie dajú nejaké odporúčania a rada si povie, že chce ešte podporiť niekoho ďalšieho, no tak niekomu tie peniaze bude musieť zobrať. Ale to nehovorí nič o tom, že aká bude kvalita odôvodnení tých odmietavých rozhodnutí, alebo aj pozitívnych rozhodnutí.
Argumentuje sa tu a teda to registrujem najmä od pána poslanca Malatinca, že sú nespokojní žiadatelia, ktorí sú podľa jeho názoru kvalitní a mali kvalitné projekty a neboli, neboli podporení. Nespokojnosťou, nespokojnosťou žiadateľov argumentuje aj pán poslanec Jarjabek vo svojich príspevkoch vo faktických poznámkach. Ale tak to je asi normálne, že keď niekto neuspel so svojou žiadosťou, je nespokojný. Je normálne, že keď nemáme prostriedky na to, aby sme podporili všetky projekty, dokonca ani všetky projekty, ktoré splnia tie formálne náležitosti a možno by si aj podporu, podporu zaslúžili, no tak niektoré sú podporené, niektoré sú nepodporené. Rovnako je logické, že budú podporené aj projekty, ktoré sa niekomu subjektívne nepáčia, ako tu včera pán poslanec Michelko citoval z jedného nemenovaného diela, teda ktoré on nemenoval, od nemenovaného autora, ktorého teda on nemenoval. Ja som teda chvíľami mal pocit, že, že je to taká snaha dostať sa do Zomri, lebo to, keď si Zomri všimne, tak predpokladám, že pán poslanec Michelko bude, bude chvíľu hviezdou. A ale, ale jednak, jednak, a toto už myslím že pani Jaurová hovorila, že samozrejmé, že v svetovej literatúre aj v slovenskej literatúre nájdete citáty, citáty, ktoré ak vytrhnete z kontextu, no tak sa vám zdá, bude zdať, že je to, je to vulgárne a nevhodné. Možno sa tu niekto k tomu ešte dostane, ale, ale hlavne samozrejmé, že nemôžete byť vy subjektívne, ja subjektívne, ktokoľvek z nás subjektívne absolútne spokojný so všetkým, čo podporí, podporí nejaká inštitúcia, na čo dá, na čo dá peniaze.
Ale teraz sme my tí arbitri? Vieme my ako poslanci lepšie posúdiť, ktorý projekt si zaslúži podporu a ktorý si nezaslúži? Vieme my ako poslanci povedať, že tie projekty, ktoré boli podporené, nemali byť podporené, a tie, ktoré neboli podporené, mali byť podporené? Na základe čoho? Na základe našich subjektívnych dojmov? Vieme to my lepšie, ako tie odborné komisie? Samozrejme, keby tie odborné komisie boli inak zložené, možno by, možno by dali iné odporúčania. Ale, ale my nie sme lepší arbitri toho, čo sa má podporiť, ako odborné komisie, ktoré sú kreované, kreované nepoliticky. A politicky, politicky kreovaná rada bude lepším arbitrom na rozhodovanie o tom, čo sa má podporiť a čo sa nemá podporiť ako odborné, odborné komisie? V čom? Ako v tej rade bude viacej odborníkov na danú oblasť, napríklad na literatúru, ako je, ako je v odbornej komisii? Alebo, alebo budú, budú, budú iní odborníci? Nemyslím, hej? Aj keď tam môže byť nejaký, nejaký odborník na jednu, druhú, tretiu oblasť, ale bude to iný odborník. To neznamená, že to jeho rozhodnutie bude lepšie, ako, ako, alebo kvalitnejšie, alebo odbornejšie ako, ako rozhodnutie, rozhodnutie komisie.
A ďalšiu vec, ktorú spomínal pán poslanec Michelko ako dôvod, prečo prichádza s tým návrhom, teda hovoril najmä o pozmeňujúcom návrhu, je, že tie odborné komisie nemali proklientsky prístup k žiadateľom, častokrát ich dokonca, komisie, fond, hej, tu neboli, neboli, neboli komisie, predpokladám, že častokrát ich dokonca šikanovali, žiadali ich vrátiť nejaké prostriedky, ktoré boli použité iným spôsobom, a o ktorom si, a o ktorom si žiadatelia mysleli, že je v poriadku, alebo že, že na niečo nestačila letenka, ale vyžadoval sa palubný, palubný lístok z lietadla. To sú veci, o ktorých sa dá hovoriť, ale o ktorých sa dá hovoriť aj v mnohých iných súvislostiach. Mnohé iné dotačné fondy, eurofondy častokrát sú nastavené tak, že si tam žiadajú veci, ktoré keď sa na to pozrie človek, ktorý nie je hlboko v tej téme, tak sa mu zdajú, že sú, že sú absurdné, že by to mohlo byť jednoduchšie, že je to prebyrokratizované, že veci by mohli byť napísané, napísané jasnejšie. To určite nie je problém iba vo Fonde na podporu umenia, ale nejaké pravidlá musia byť. A keď sú tie pravidlá nastavené, tak keď sa má vykazovať, ja neviem, použitie prostriedkov fondu nejakým spôsobom, tak sa má a keď, keď neboli použité prostriedky fondu, tak ako bolo schválené v projekte, ako, ako je nastavené v pravidlách, no tak áno, môže to mať aj konzekvencie, že, že musí časť tých prostriedkov, prostriedkov vrátiť.
A hlavná otázka ale je, že ako, ako tento pozmeňujúci návrh rieši tento problém? Opäť, pán poslanec Michelko mi možno odpovie. Možno som nepozorne čítal, ale ako schválenie toho pozmeňujúceho návrhu zabráni tomu, aby, aby sa diali také veci? Aby napríklad fond nevyžadoval pri kontrole použitia prostriedkov veci, ktoré, ktoré možno nie sú nevyhnutné. Alebo aby, aby tie inštrukcie, že čo sa má ako vykazovať, boli, boli jasnejšie. Však to, z toho, čo je obsiahnuté v tom pozmeňujúcom návrhu, podľa môjho názoru, názoru, nevyplýva. Samozrejmé, že tá prax sa môže zmeniť, môže sa, môže sa zlepšiť, ale samotný fakt, a v tom je podstata toho návrhu, že sa konečné rozhodovanie prenesie na úroveň rady, predsa nezmení spôsob implementácie projektov a ich vykazovania a vykazovania finančných nákladov.
Pán poslanec Malatinec hovoril o tom, že ako je to nespravodlivo rozdelené, že projekty z Bratislavy dostávajú, dostávajú viacej ako projekty z iných krajov a že je množstvo žiadateľov z Prešovského alebo Banskobystrického kraja, ktorí sú kvalitní a neboli, a neboli podporení. Ale je rovnaké množstvo, dokonca aj väčšie množstvo žiadateľov z Bratislavského kraja, ktorí sú kvalitní a neboli, neboli podporení. Ja som tu opätovne, myslím si, že som to robil aj, aj v rámci prvého čítania a teraz vo faktickej v reakcii na, na vystúpenie pána poslanca Malatinca, tu citoval konkrétnu úspešnosť, úspešnosť žiadostí a tá sa pohybuje za všetky kraje od 52 do 60 %. Bratislava ani nie je percentuálne najúspešnejším. Ale teda keď príde viacej žiadostí z Bratislavského kraja, tak snáď nemá, nemajú komisie postupovať tak, že, že budú odmietať žiadosti len z dôvodu, že sú z Bratislavského kraja, majú, majú posudzovať kvalitu. Ale aj pri tej, pri tom posudzovaní kvality je zohľadnená, zohľadnené regionálne zastúpenie 52 až 60 %. Však si zoberte akékoľvek iné kritérium o regio, ktoré vypovedá o nejakých regionálnych rozdieloch alebo rozdieloch medzi Bratislavou a regiónmi. Hrubý domáci produkt alebo, alebo, alebo, ja neviem, príjmy alebo, alebo životné náklady, tak tie rozdiely asi budú väčšie ako medzi 52 a 60 percentami, ktoré sú tam.
Ale opäť, ak je to problém, a ak teda má väčšina parlamentu, parlamentu pocit, že má byť, ja neviem, to rozdelenie, konečné rozdelenie prostriedkov má zohľadňovať, zohľadňovať počet obyvateľov kraja, a že sa to má deliť nejako, nejako, nejako podľa, podľa krajov a nie, nie podľa kvality, tak v čom ten pozmeňujúci návrh prináša riešenie tohto problému, ak to teda je problém? V tom, že v rade budú ľudia, ktorí budú na to, na to bdieť, a keď vidia, že bude sa im zdať, že príliš veľa podporených projektov alebo navrhovaných projektov z Bratislavského kraja, no tak ich škrtnú a nejako, nejako sa rozhodnú, že, že ich dajú projektom z iných krajov, ktoré, ktoré neboli komisiou odporúčané?
Čiže mne sa páčila, páčila tá výzva, ktorú, ktorá bola obsiahnutá vo vystúpení pána poslanca Malatinca, že skúsme o tom diskutovať, kde je pes zakopaný. Len problém je, že naozaj diskutovať, kde je pes zakopaný, sa má pred tým, ako sa nejaký návrh predloží do druhého čítania, či do, do, do parlamentu vôbec. Tá diskusia mala tomu predchádzať. Mali, mali sa pomenovať problémy a malo sa, mali sa navrhnúť riešenia a samozrejmé, že poslanec si môže dať návrh, návrh, aký chce, a nie je, nie je povinný pred tým usporiadať verejnú diskusiu, ale keď navrhovatelia komunikujú, že je tu nejaký problém alebo sú tu nejaké problémy, ktoré sa snažia svojím návrhom vyriešiť, by tie návrhy, tie problémy mali najprv pomenovať a pomenovať ich ešte pred tým, ako s tým návrhom prídu, resp. najneskôr v dôvodovej správe a v úvodnom vystúpení v prvom čítaní. Nie tak, ako sa to stalo teraz, že diskutujme o pozmeňujúcom návrhu. Tých osem alebo koľko dní od, od predloženia toho pozmeňujúceho návrhu, to nie je ten reálny priestor na diskusiu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis