Videokanál poslanca

Pani poslankyňa Števulová, ďakujem za to pripomenutie, že tu máme aj Ústavný súd. A áno teda, je pravdepodobné, že predtým, ako by sa tento zákon dostal na Súdny dvor Európskej únie, tak by sa ním zaoberal Ústavný súd a pravdepodobne by o ňom veľmi rýchlo rozhodol. Tuto je naozaj až zvláštne, ako je tá situácia jasná, lebo to, že opozícia tvrdí, že nejaký vládny návrh zákona je v rozpore s ústavou alebo v rozpore s európskym právom, to sa stáva pomerne často. Aj keď sme sa rozprávali o tej novele Trestného zákona, o tom mafiánskom balíčku, tak tiež sme upozorňovali, že to môže byť v rozpore s ústavou, koalícia hovorila nie, je to v poriadku, a tam to bolo také, že nevieme doteraz, ako to dopadne, nevieme, ako rozhodne Ústavný súd, nikto z nás nemá krištáľovú guľu, my máme argumenty, dali sme podanie ako skupiny poslancov, dala podanie pani prezidentka, koalícia sa, koalícia sa bude obhajovať, že je to, že je to v poriadku a môže to dopadnúť aj tak, aj tak. Ale tuto pri tomto zákone máme rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, že takáto právna úprava je v rozpore s právom Európskej únie. Je to tam jasne napísané, čierne na bielom. A ten návrh, s ktorým prichádzajú poslanci SNS, je veľmi podobný tomu maďarskému protimimovládkového zákonu, ktorý už bol zrušený. Takže mňa by teda zaujímalo, a teda dúfam, že sa k tomu predkladatelia nejako, nejako vyjadria, že či si uvedomujú, že navrhujú a chcú presadiť zákon, ktorý je v rozpore s právom Európskej únie. A nie na základe toho, že im to hovoríme my, ale na základe toho, že to už povedal Súdny dvor Európskej únie.

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za reakcie. Budeme asi reagovať najmä na reakcie koaličných kolegov. Čiže nie je to z vašej hlavy, fajn. Tá inšpirácia z Izraela je v tejto chvíli niečo veľmi podobné ako, ako inšpirácia z Orbánovho Maďarska. Ten, tá právna úprava komisie alebo teda Európskej únie príde, určite bude iná a určite nebude brániť pohybu kapitálu a teda finančnej podpore v rámci Európskej únie medzi jednotlivými, jednotlivými krajinami.
A k tomu čo hovoril, teda teraz som reagoval na, na pána poslanca Lučanského, a k tomu, čo hovoril pán poslanec Ľupták. Hovoril, že vo verejnosti prudko klesá dôvera v politické mimovládky a to, že mimovládky pomáhajú vláde, a teda povedal, že to, s čím si štát nevie pomôcť, deleguje na nižšie štruktúry. Ale to môže platiť v rámci verejnej správy, že teda štát deleguje alebo zverí nejaké právomoci samospráve, lebo sa decentralizuje moc, to je úplne v poriadku, ale mimovládne organizácie takto nefungujú. Mimovládne organizácie fungujú tak, že sa občania sami rozhodnú, že budú robiť nejakú aktivitu. A áno, častokrát to nahrádza veci, ktoré v dobre fungujúcej a dostatočne bohatej spoločnosti by možno, možno robil, robil štát. Ale to nie je tak, že štát povie niečo mimovládkam a tie to, tie to robia. Ony to robia v rámci vlastnej vôle. A teda že vás banky lustrujú, čo si idete kúpiť, keď si vyberáte peniaze, peniaze z banky, ale tam ide zrejme o boj proti praniu špinavých peňazí a takisto keď si mimovládna organizácia vyberá hotovosť nad určitú sumu, tak musí, musí niečo deklarovať. A teda celkom nerozumiem povinnosti vlády sledovať finančné toky. No bude ich sledovať a čo potom s nimi bude robiť? Čo bude ten krok B?

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, keď som počúval úvodné slová pána poslanca Huliaka pri uvádzaní tohto návrhu zákona, tak som mal dojem, že vlastne je vedený snahou pomôcť tretiemu sektoru, pomôcť mimovládnym organizáciám, pomôcť tomu, aby požívali väčšiu dôveru verejnosti, aby lepšie fungovali, až sa teda človek sám seba pýta, že prečo taký odpor, prečo taká kritika voči takémuto dobrému a dobrými úmyslami vedenému návrhu zákona.
No, keby sme nevedeli, čo v skutočnosti v tom návrhu zákona je napísané a čo predkladatelia sledujú a kým sa inšpirujú, tak možno by sme sa mohli nechať učičíkať tými slovami o dôveryhodnosti a transparentnosti, lepšej kontrole toku finančných prostriedkov, zvýšenom tlaku na hospodá... zodpovedné hospodárenie a podpory, dôvery a zapojenia verejnosti. V skutočnosti je však tento návrh zákonom proti mimovládnym organizáciám, zákonom, ktorý má postihnúť mimovládne organizácie, onálepkovať ich, stigmatizovať organizácie, ktoré pre svoje pôsobenie získavajú finančné prostriedky aj v zahraničí. Čiže nie je to zákon na podporu mimovládnych organizácií, ale zákon proti mimovládnym organizáciám.
A je to náhoda, že o tomto návrhu rokujeme práve dnes, keby sme o návrhoch pána poslanca Michelka z oblasti kultúry rokovali rýchlejšie a nemali toľkí potrebu sa k nim vyjadriť, tak pravdepodobne by sme o tomto návrhu rokovali koncom minulého týždňa, ale teda vyšlo to tak, že o ňom rokujeme dnes a dnes doobeda sme rokovali o novele zákona o verejnom obstarávaní. A novela zákona o verejnom obstarávaní ide práve opačným smerom ako to, čo tu pán poslanec Huliak prezentoval, že je potrebné transparentnosť a lepšia kontrola finančných prostriedkov a zvýšený tlak na zodpovedné hospodárenie. A argumentuje sa tým, však, však dôverujme tým samosprávam, dôverujme aj štátnym orgánom, že keď budú obstarávať, tak budú obstarávať korektne, budú obstarávať v záujme verejného obstarávateľa, že nebudú podvádzať, že budú sa snažiť získať obstarávané tovary, služby a stavebné práce za čo najlepšiu cenu, tak ich nemusíme kontrolovať, nemusíme to zverejňovať, nemusíme postupovať podľa pravidiel. A to hovoríme o zdrojoch, ktoré sú vynakladané z prostriedkov, ktorými disponuje štát alebo samosprávy, teda verejná správa. Z peňazí, ktoré financujú daňoví poplatníci prostredníctvom daní, prostredníctvom odvodov, a tam je v poriadku, že bude menšia miera transparentnosti, že sa nebude musieť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, alebo že sa zvýšia limity a budú voľnejšie pravidlá, bude menej viditeľné, akým spôsobom sa verejný obstarávateľ dopracuje k tomu, kto dodá nejaký tovar alebo službu, alebo kto realizuje nejaké stavebné práce za verejné peniaze.
Ale tu, naopak, hovoríme o súkromných peniazoch, o peniazoch, ktorými disponujú mimovládne neziskové organizácie, čo sú subjekty súkromného práva, ktoré nehospodária s verejnými zdrojmi, aj keď niekedy sú z verejných zdrojov podporené, ale sú to súkromné subjekty, tak ako súkromné firmy, ako, ako živnostníci, a u tých hovoríme, že musíme zvýšiť transparentnosť, musíme, aby viac zverejňovali, musíme sa, musíme sa o nich dozvedieť, dozvedieť viac.
Aj v minulom volebnom období a neviem, či aj, aj v predminulom volebnom období tu boli návrhy, návrhy zákonov, ktoré išli podobným smerom. Prichádzali s nimi poslanci fašistickej strany a natvrdo hovorili, že takéto mimovládne organizácie, ktoré poberajú podporu zo zahraničia, majú byť označované ako zahraniční agenti. Tam to bolo povedané natvrdo. Teraz poslanci za Slovenskú národnú stranu prichádzajú s niečím, čo je veľmi podobné. Je to sofistikovanejšie, samozrejme, lebo, lebo ten fašistický návrh bol aj pobabraný, keď ho predložili prvýkrát a nepostihoval všetky typy mimovládnych organizácií, keďže jeden z typov mimovládnych organizácií sú neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešnú činnosť, tak na tie sa zameral, a teda zabudol napríklad na občianske združenia. Teraz je ten výpočet úplný, postihnuté sú aj občianske združenia, postihnuté sú aj nadácie, neinvestičné fondy a všetky typy mimovládnych, mimovládnych organizácií. Nebude sa používať termín zahraničný agent, bude sa používať termín príjemca zahraničnej pomoci, ale tá podstata je tá istá: označiť mimovládne organizácie, ktoré na svoju činnosť získavajú podporu aj v zahraničí, onálepkovať ich a urobiť ich menej dôveryhodnými v očiach časti verejnosti, ako keby to, že niekto poberá podporu zo zahraničia alebo je schopný získať si na svoju činnosť podporu aj zo zahraničia, znamenalo, že presadzuje záujmy zahraničia, že je nejako protislovenský. To je taká obľúbená rétorika pána premiéra aj viacerých predstaviteľov strany SMER, a teda aj Slovenskej národnej strany, že keď opoziční poslanci kritizujú politiku vlády, tak sú protislovenskí, keď mimovládne organizácie upozorňujú na korupciu alebo na, na podozrivé praktiky, ktoré by mohli znamenať korupciu, tak sú protislovenské, keď si europoslanci zvolení na Slovensku dovolia vysloviť nejaký kritický názor na to, čo robí slovenská vláda, tak sú protislovenskí, keď si novinári dovolia klásť kritické otázky a nepodkladajú sa vládnym politikom, tak sú protislovenskí. No tak teraz chceme onálepkovať časť organizácií, ktoré pôsobia, pôsobia v mimovládnom sektore, a označiť ich nie za protislovenské, ale za príjemcu zahraničnej pomoci. No ale však tí vaši už budú vedieť, čo to, čo to znamená.
Inšpiráciu ste zjavne hľadali v Maďarsku, podobný zákon majú aj v Putinovom Rusku, tam je to v drastickejšej verzii ako to, čo navrhujete, aj ako to, čo bolo, ako to, čo bolo v Maďarsku, tam sa s tým až tak nepáru, ale aj ten zákon, ktorý mali v Maďarsku, bol posúdený Súdnym dvorom Európskej únie a Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že ten zákon nie je v poriadku a Maďarsko ho muselo zrušiť.
Vy predkladáte veľmi podobný návrh zákona, ako bola tá právna úprava, právna úprava, ktorú malo Maďarsko. Navrhujete zaviesť označenie organizácie so zahraničnou podporou pre tie mimovládne neziskové organizácie všetkých typov, ktoré dostanú viac ako päťtisíc eur v kalendárnom roku, či už samostatne, alebo kumulatívne, priamo, alebo, alebo nepriamo, a potom by toto označenie mali používať, mali by ho používať všade. A mali by to uvádzať vo svojich výročných správach, mali by sa zaregistrovať a ak si nebudú plniť túto povinnosť, tak môže dať registrový úrad návrh na zrušenie tej organizácie. Pokiaľ ide o neziskové organizácie poskytujúce všeobecnoprospešné služby alebo nadácie alebo neinvestičné fondy, ktoré majú osobitnú právnu úpravu, osobitné zákony, ak nezaplatia pokutu, ktorá im bola stanovená pre nesplnenie, nesplnenie povinnosti nahlásiť, že spĺňajú podmienky pre označenie organizácie so zahraničnou podporou, alebo ak ide o občianske združenia alebo organizácie s medzinárodným prvkom, tak ich môže zrušiť priamo ministerstvo. Priamo ministerstvo bude to, ktoré môže zrušiť mimovládnu, mimovládnu organizáciu, ktorá má právnu formu občianskeho združenia, čo je úplne najčastejšia forma, forma mimovládnej, mimovládnej organizácie.
Tá maďarská právna úprava bola veľmi podobná.
=====

-----------------------------------------

Organizácie sa museli síce označovať už od 1 500 eur, ale ak súhrn príjmov presiahol 20 800 eur v kalendárnom roku, potom musela organizácia zasielať zoznam darcov. U nás je to už pri tých 5 000 osobách. A prokurátor mal právomoc kontrolovať dodržiavanie zákona a mal povinnosť vyzvať organizáciu, ktorá si splnila, aby si splnila tieto povinnosti najviac dvakrát a potom mohol navrhnúť zrušenie organizácie, pričom o tom rozhodoval súd.
U nás bude môcť tie občianske združenia zlikvidovať priamo ministerstvo. Ak porovnáme tieto dve právne úpravy, tú maďarskú, ktorú zrušil Súdny dvor Európskej únie, a tú našu, ktorú navrhujú poslanci SNS, sú veľmi, veľmi podobné, miestami až totožné, v niečom je ten slovenský návrh prísnejší ako maďarský voči mimovládkam, napríklad pokiaľ ide o hladinu vykazovania, vykazovania darov od určitej sumy alebo, alebo pokiaľ ide o možnosť zrušiť mimovládnu organizáciu bez toho, aby o tom rozhodoval súd, iba na základe rozhodnutia výkonnej moci, teda, teda ministerstva.
Eu... teda Súdny dvor Európskej únie konštatoval nesúlad maďarskej právnej úpravy vo vzťahu k voľnému pohybu kapitálu, čo je jedna zo základných hodnôt, pre ktorú bola Európska únia zriadená, a teda právo Európskej únie má prednosť pred právom členských, členských krajín a zákaz obmedzenia voľného pohybu kapitálu zahŕňa štátne obmedzenia, ktoré majú diskriminačnú povahu, keďže priamo alebo nepriamo zavádzajú rozdielne zaobchádzanie medzi vnútroštátnymi pohybmi kapitálu a cezhraničným pohybom kapitálu, ktoré nezodpovedá objektívnemu rozdielu medzi situáciami. A ten maďarský zákon kombináciou tých opatrení, ktoré obsahoval a ktoré obsahuje aj ten slovenský, či už ide o povinnosť registrovať sa, že organizácia dostáva peniaze zo zahraničia, alebo zasielať osobitný zoznam darcov zo zahraničia a to problematické používanie označenia organizácia s príjmami zo zahraničia, ako aj zverejňovanie tých súdov bráni podľa Súdneho dvoru Európskej únie voľnému pohybu kapitálu. Takže vy vlastne navrhujete právnu úpravu, o ktorej Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že nie je v poriadku, že nie je v súlade s právom Európskej únie, nie je v súlade so základnými zmluvami a základnými princípmi, na ktorých je založená Európska únia. Nie je v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, ktorá garantuje právo slobodne sa združovať, a tými opatreniami, ktoré boli obsiahnuté v maďarskom zákone, bolo toto právo slobodne sa združovať narušené, lebo obmedzovalo fungovanie mimovládnych organizácií, obmedzovalo získavanie finančných, finančných prostriedkov pre tieto, pre tieto organizácie. Keď, keď sú tieto návrhy, s ktorými teda hovorím, že v minulosti prichádzali fašisti, vtedy našťastie neprešli, kritizované, že je to návrh, ktorý, ktorý má Rusko, autoritatívna diktatúra Vladimíra Putina, že je to, že je to právna úprava, ktorú malo Orbánovo Maďarsko ešte v čase, keď im to nezrušil Súdny dvor Európskej únie, tak sa obhajcovia takejto právnej úpravy odvolávajú na to, no však ale veď majú to aj Američania, aj oni majú ten zákon FARA, aj oni hovoria, že je potrebné registrovať, registrovať zahraničných agentov. Len tejto obrane akosi uniká kontext. Ten americký zákon je z roku 1938. Bol schválený v čase krátko pred začiatkom druhej svetovej vojny, v čase, keď v Nemecku vládli nacisti a snažili sa ovplyvňovať, ovplyvňovať iné krajiny. Tak áno, Spojené štáty si zaviedli právnu úpravu, že sa, že sa musia registrovať tí, ktorí pôsobia v prospech iných vlád a iných štátov. Nieže sú iba financovaní, samotný fakt financovania tam nebol, nebol rozhodujúci. Vy navrhujete zaviesť takúto právnu úpravu v čase, keď, áno, čelíme hybridným hrozbám, čelíme hybridným hrozbám zo strany Putinovho Ruska, zo strany Číny, ale ten návrh nesmeruje, nesmeruje ku nim. Financovanie zo strany Ruska, financovanie zo strany Číny býva skryté, málokedy býva, býva priznané. A keď to financovanie prichádza zo západných krajín, z krajín, ktoré sú spolu s nami členskými krajinami Európskej únie alebo členskými krajinami Severoatlantickej aliancie, teda združení, ktorých je Slovenská republika členom, tak to snáď nie je niečo porovnateľné s tým, ako keď sa Američania v čase pred druhou svetovou vojnou a v čase druhej svetovej vojny chránili pred vplyvom nacistického Nemecka alebo v časoch studenej vojny pred vplyvom komunistickej propagandy.
Krajiny Európskej únie, krajiny Severoatlantickej aliancie sú našimi spojencami a keď podporujú nejaké aktivity na území Slovenskej republiky, tak to nie je podpora aktivít, ktoré by smerovali proti Slovensku, ktoré by ohrozovali demokratický politický systém na Slovensku, ktoré by ohrozovali naše civilizačné, civilizačné smerovanie, ktoré by ohrozovali našu bezpečnosť, naopak, drvivá väčšina tej podpory ani nemá charakter politiky alebo, alebo vyjadrovania sa, vyjadrovania sa k politickým záležitostiam. A tým, že sme jeden celok, a to vyplýva aj z toho rozhodnutia európskeho súdu, teda Súdneho dvora Európskej únie, tak je predsa prirodzené, že máme tu voľný pohyb kapitálu, tovaru, služieb, osôb, ale aj myšlienok. Čiže aj dnes žijú aj na Slo... alebo pôsobia na Slovensku ľudia, ktorí pracujú na Slovensku a žijú, žijú v Rakúsku alebo v Maďarsku, alebo, alebo sú to slovenskí občania, ktorí dlhodobo žijú, žijú v iných krajinách. Čiže brániť pohybu, v tomto prípade, prípade kapitálu, je absolútne, absolútne neprimerané.
Čiže to, čo hovoríte v dôvodovej správe, a to, čo pán poslanec Huliak spomenul vo svojom úvodnom vystúpení, je v skutočnosti úplne naopak. Vám nejde o to pomôcť mimovládnym organizáciám, vám nejde o to zvýšiť dôveru verejnosti v mimovládne organizácie. Zajtra pravdepodobne budeme v priebehu pár minút hlasovať najprv o novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorá zníži transparentnosť používania verejných prostriedkov, a vzápätí bude parlament hlasovať o návrhu, ktorý má akože zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych, mimovládnych organizácií, ktoré používajú súkromné zdroje, ktoré nakladajú so súkromnými prostriedkami. A je teda zjavné, že chcete dať mimovládnym organizáciám nálepku. A ak niekto hovorí, že no čo je zlé na tej, na tej transparentnosti, tak zlé je práve to nálepkovanie, to označovanie. To je ako keby ste sa spýtali, čo je zlé, no tak keď štát označoval Židov židovskou hviezdou. No, mali tam židovskú hviezdu, no tiež to bola istá forma takto chápanej zvrátenej transparentnosti, že tí iní ľudia vedeli, že keď stretnú na ulici človeka a má židovskú hviezdu, tak je to, tak je to Žid. Ale to nebol, to nebol posledný krok, to bol, to bol jeden z prvých krokov a nasledovali oveľa hroznejšie veci, ktoré teda dúfam, že Slovenskej republike nehrozia, a ja teda pevne dúfam, že takýto návrh zákona nezíska podporu parlamentnej väčšiny.
Chápem, že poslanci Slovenskej národnej strany budú zaňho hlasovať. Chápem, že väčšina poslancov SMER-u má blízko k takémuto chápaniu mimovládnych neziskových organizácií ako nepriateľov, ale mám takú malú nádej, že v tejto podobe ten návrh nezíska podporu parlamentnej väčšiny a že tá tretia z koaličných strán, HLAS, ho nepodporí a ak ho aj podporí v prvom čítaní, tak nedopustí, aby takýto návrh, ktorý má miesto v Putinovom Rusku alebo v Orbánovom Maďarsku, platil aj na Slovensku. Platil, pokiaľ ho Súdny dvor Európskej únie nezruší. Lebo ešte raz, takýto zákon už bol Súdnym dvorom Európskej únie zrušený. Čiže, to nie je niečo také, že vyskúšame a uvidíme, či je to v poriadku. To je niečo také, že schválila Národná rada nejaký zákon, Ústavný súd ho zrušil, lebo je v rozpore s ústavou, alebo konštatoval nesúlad s ústavou a potom Národná rada sa rozhodne, že znova prijmeme rovnaký alebo skoro rovnaký zákon, o ktorom vieme, že je v rozpore s ústavou. No tak ak to schválite takto, ako je to navrhnuté, a podľa môjho názoru je to nevylepšiteľné, lebo je to zlé vo svojej podstate, tak schválite zákon, o ktorom už teraz budete vedieť, že je v nesúlade s európskym právom a že bude Súdnym dvorom Európskej únie zrušený. Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, zvyknem to robiť na koniec, ale teraz to poviem na začiatku. Ten návrh, ako je, ako je predložený, v tej podobe, ako je predložený, sa mi zdá, že je v poriadku, a teda som pripravený zaňho v prvom čítaní hlasovať a ak nepríde k nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktoré by zmenili charakter tohto návrhu, tak som pripravený podporiť ho aj pri definitívnom hlasovaní, ale teda nechcem predbiehať, lebo však veci sa niekedy, niekedy menia.
Z tých troch zmien, zásadných zmien, budem teda vychádzať z toho, čo pani poslankyňa Jaurová ako predrečníčka hovorila, sa mi dve zdajú ako pozitívne. Jedna ako, neviem, či, či až tak potrebná, ale nie veľmi problematická, tá sa týka doplnenia správnej rady aj o ďalšieho zástupcu ministerstva kultúry, teda že bude minister kultúry menovať alebo ministerka kultúry vymenovávať dvoch členov správnej rady miesto jedného na rozdiel od povedzme Fondu na podporu, na podporu umenia. To neznamená nejaké ovládnutie tej správnej rady, keďže väčšinu tvoria zástupcovia národnostných, národnostných menšín. Neviem, či je to, či je to potrebné, aký to bude mať, aký to bude mať význam, ale, ale nie je to, nie je to nejaký zásadný problém alebo teda, respektíve predpokladám, že to nie je žiadny problém.
Vyložene pozitívne je, že sa do zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín dostane aj vietnamská menšina. Vietnamská menšina bola uznaná za oficiálnu národnostnú menšinu v predchádzajúcom volebnom období a toto vnímam, vnímam pozitívne, pretože vietnamská menšina je aj dostatočne veľká, aj dostatočne aktívna, aby mala status oficiálnej národnostnej menšiny a aby sa to premietlo aj v legislatívnej úprave, aj v jej, v jej participácii na rozhodovaní o veciach, ktoré sa týkajú národnostných menšín, a teda aj v oblasti podpory jej kultúrnych aktivít. Čo je teda zohľadnené a je to zohľadnené takým spôsobom, že sa navýšia prostriedky fondu, čiže, čiže podpora alebo to percento podpory, ktoré dostane vietnamská menšina na svoje kultúrne aktivity, nebude na úkor žiadnej, žiadnej inej menšiny, bude to, bude to financované z toho navýšenia. Príde to až, až budúci, budúci rok, čo je možno škoda z hľadiska, z hľadiska financovania kultúry vietnamskej menšiny, ale tak treba asi rešpektovať, že sa už nachádzame v nejakom rozpočtovom, rozpočtovom roku. To je, to je asi argument aj pre to, aby, aby takýto návrh išiel ako, ako vládny návrh; v tomto ohľade sa s tou kritikou do istej miery stotožňujem, že, že by bolo lepšie, ak by tento návrh bol vládny návrh zákona a vlastne tá základná zmena, zmena má nadobudnúť účinnosť až, až od 1. januára budúceho kalendárneho roka, čiže nebol veľmi dôvod skracovať, teda skracovať legislatívny proces tým, že to išlo ako poslanecký návrh zákona, vždy je lepšie, vždy je lepšie, keď takéto veci idú ako vládny návrh zákona. Na druhej strane tie zmeny, ktoré sú tam dnes obsiahnuté, nie sú také zásadné, aby, aby to neznieslo aj, aj poslanecký návrh zákona.
A tá tretia zmena, ktorá sa týka toho, že nie šesť, ale sedem percent z prostriedkov bude môcť použiť na svoju, na svoju činnosť a teda na vlastnú, na vlastnú prevádzku. Opäť je to opatrenie, ktoré vychádza z reálneho fungovania fondu, je to, je to zmena, ktorá bola uvažovaná, že bude navrhnutá už v predchádzajúcom volebnom období, ale vzhľadom na to, ako sa vyvíjala politická situácia v predchádzajúcom volebnom období, tak nakoniec nikto s takýmto návrhom, návrhom neprišiel, ...

... ale toto signalizoval fond dlhodobo, že tých šesť percent nie je schopných pokryť prevádzku fondu, pretože charakter tohto fondu vzhľadom na to, koľko národnostných menšín je z fondu podporovaných aj sa podieľa na výbere tých projektov, ktoré sú, ktoré sú podporené, nie je dostatočné a nie je porovnateľný Fond na podporu kultúry národnostných menšín z hľadiska rozsahu tejto, tejto činnosti s Fondom na podporu umenia alebo, alebo s Audiovizuálnym fondom. Čiže aj túto zmenu ja vítam. Na základe toho, čo ja viem o fungovaní Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, je to potrebná zmena, je to zmena, ktorá, ktorá umožní lepšie, aby fond lepšie fungoval, lebo teda neviem, aká je tam situácia teraz, ale viem, že v predchádzajúcich rokoch bol problém s administratívnym spracovaním žiadostí. Čiže k žiadateľom sa tá podpora, ktorá im bola schválená, dostávala neskôr, ako by sa mohlo, keby mal fond väčšie kapacity, a, samozrejme, bol problém aj s kontrolou vynakladania prostriedkov a teda podporených, podporených projektov, lebo niektoré projekty ani nestihli byť skontrolované v tej časovej lehote, ktorú zákon umožňuje, aby z toho prípadne boli vyvodené, vyvodené nejaké dôsledky. Čiže dve z tých troch hlavných zmien sú z môjho pohľadu pozitívne a je na ne, je na ne dôvod. Tá tretia sa mi zdá neškodná a viem si predstaviť ten zákon aj bez neho, bez nej, ale to, že tam je, nevnímam ako nejaký dramatický problém.
A k tým úvahám, že čo všetko ešte by sa vo fonde malo zmeniť, no áno, samozrejme, že sú tam veci, ktoré by mohli fungovať inak. Či tam zahŕňať nejaké ďalšie menšiny, to neviem, ale teda máme nejakú, nejakú politiku vzťahu k národnostným menšinám a jej súčasťou je aj finančná podpora ich kultúrnych aktivít, čo nijako nevylučuje, aby sa združenia, ktoré, ktoré zastupujú národnostné menšiny alebo sa venujú kultúre a umeniu národnostných menšín, uchádzali aj o prostriedky z iných kultúrnych fondov, ktoré, ktoré na Slovensku existujú. Ale je dobré, že existuje aj, aj takáto samostatná inštitúcia, ktorá ich podporuje.
Samozrejme, že je tam otázka konfliktu záujmov, ktorá je povedzme najmä pri tých menších menšinách problém, ale, ale teda niekedy aj, aj pri väčších menšinách býva problém. My sme sa tu v predchádzajúcom volebnom období tiež snažili nejako riešiť a nejako, nejako ošetriť, aby jednak tie odborné rady boli reprezentatívne z hľadiska, z hľadiska národnostných menšín, ale aby, aby sa zabránilo konfliktu záujmov. Mimochodom, tiež to išlo vtedy ako poslanecký návrh zákona vzhľadom na to, že sa mali uskutočniť voľby členov odborných rád, ale ani to riešenie, ktoré, ktoré vtedy sme presadili, myslím si, že nezabránilo problémom a pochybnostiam o tom, že či, či naozaj tie zvolené odborné rady sú dostatočne reprezentatívne a či, či bránia konfliktu záujmov. A ja nemám na to odpoveď. Tá odpoveď určite nie je jednoduchá a určite by sa nemala hľadať v druhom čítaní, ale mala by byť predmetom nejakej odbornej diskusie a potom riadneho legislatívneho procesu vrátane medzirezortného pripomienkového konania k vládnemu, alebo tak vtedy k ministerskému návrhu zákona.
A problém je, samozrejme, aj to, že súčasná štruktúra fondu a zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín nezohľadňuje odlišnú veľkosť a odlišný charakter jednotlivých menšín a vlastne pre každú menšinu stanovuje existenciu troch odborných rád. Jedna, jedna z tých podľa prioritných oblastí, ktorými sú kultúrnoosvetová činnosť a vzdelávacia činnosť, veda a výskum, druhá je literárna, nakladateľská a vydavateľská činnosť a tretia sú divadelné, hudobné, tanečné, výtvarné a audiovizuálne umenie. Čiže nielen 15 národnostných menšín, ale aj tri prioritné oblasti a tri odborné rady pre každú menšinu. Čo asi má zmysel pre maďarskú menšinu, možno to má zmysel, zrejme to má zmysel aj pre rómsku menšinu, ale pre tie menej početné menšiny takáto štruktúra je zbytočná komplikácia a tam by možno bolo, bolo možné pristúpiť k nejakému zjednodušeniu, že vo vzťahu k tým menej početným menšinám by neexistovali tri prioritné oblasti a tri odborné rady, ale jedna odborná rada, ktorá by podporila projekty, ktoré majú najväčší zmysel pre, pre tú-ktorú národnostnú menšinu. Ale opäť, nemyslím si, že by bol dobrý nápad, aby sme, aby sme v druhom čítaní nejako zasahovali do toho pozmeňujúcim návrhom, ktorým by sme sa snažili ošetriť napríklad zložitú štruktúru odborných rád a to, či je to potrebné vo vzťahu k menším, menej početným národnostným, národnostným menšinám. Taká vec by sa určite nemala udiať bez toho, aby to bolo vydiskutované s odbornou verejnosťou aj so samotnými národnostnými menšinami a ich reprezentáciami a organizáciami kultúrnymi, ktoré pôsobia, pôsobia v týchto, v týchto oblastiach alebo ktoré reprezentujú národnostné menšiny. Takže len preto, že dávame tu na stôl problémy, ktoré vidíme vo fonde, tak som považoval za potrebné to spomenúť. V žiadnom prípade to nevnímam ako podnet do nejakej legislatívnej aktivity v rámci druhého čítania, naopak, dúfam, že sa ten návrh udrží v tých mantineloch, v akých je predložený. Ak sú tam nejaké legislatívne nedostatky, tak je možné sa o nich baviť a diskutovať, ale teda dúfam, že ostane v podobe, ktorá mi umožní za ten návrh hlasovať nielen v prvom, ale aj v treťom čítaní.
Ďakujem.

Pán poslanec Pročko, hovoril si o tom, že si tu Slovenská národná strana vytvára priestor pre čistky vo vedení múzeí a galérií a chce si tam dosadzovať svojich ľudí, keď to tak parafrázujem, a teda ale pán Michelko hovorí o tom, a teda hovoril o tom aj v rozprave, nielen teda vo faktickej, že priamo pod ministerstvo kultúry patrí akurát jedno múzeum a jedna galéria, Slovenské národné múzeum a Slovenská národná galéria, čo keby aj použil tie nové ustanovenia, no tak to nebudú masové čistky, ale možnože by bolo dobré, keby sme tu aj dostali nejaký prísľub, že keďže ministerstvo kultúry nemôže mať problém administratívne zvládnuť prípadné verejné vypočutie, že či účelom tohto zákona nie je náhodou vytvoriť si aj priestor pre odvolanie súčasných šéfov alebo teda šéfky Slovenskej národnej galérie a Slovenského národného múzea bez uvedenia dôvodu, bez potreby to akokoľvek zdôvodňovať a potom, ak by k tomu prišlo, tak pre vymenovanie nových šéfov týchto inštitúcií, či už Slovenskej národnej galérie, alebo múzea bez potreby uskutočnenia verejného vypočutia, lebo teda je fakt, že keď si chcem niekde dosadiť svojho človeka, tak bez výberového konania alebo s výberovým konaním bez verejného vypočutia je to, samozrejme, že oveľa-oveľa jednoduchšie, a teda možnože by nás tak aj upokojilo, keby sme dostali nejaké ubezpečenie, že to tak nie je a že sa nič také nepripravuje a teda ak by aj k tomu došlo, tak bude výberové konanie, ktorého súčasťou bude aj verejné vypočutie.

No asi zbytočný nie je, lebo bráni úplnej svojvôli pri, pri odvolávaní riaditeľov múzeí a galérií. Tam skôr sa mi zdalo, že je zbytočný ten odsek, ktorý ste navrhli vy, že možno odvolať bez, bez uvedenia dôvodu, lebo keď, keď to tam nie je, tak áno, dosiahnete v podstate ten istý účel, ale keď to tam je, tak v zásade zákon nehovorí, aké sú tie dôvody. Zákon nehovorí, že možno odvolať iba v prípade, že je právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu alebo stratí občianstvo, alebo, alebo niečo podobné. V podstate tam dáva široké možnosti zriaďovateľovi, aby odvolal riaditeľa múzea alebo galérie, ktorý postupuje spôsobom, s ktorým ten zriaďovateľ nesúhlasí, má k nemu výhrady, ale nemala by to byť úplná svojvôľa, hej? Asi to nemôžu byť dôvody, ktoré by napríklad dali sa považovať za, za diskrimináciu alebo boli by dôvody obsiahnuté v niektorých, v niektorých ustanoveniach antidiskriminačného zákona, alebo, alebo by mali charakter úplnej svojvôle, ale to asi nechceme. Alebo chceme, aby mohol zriaďovateľ odvolávať riaditeľa múzea a galérie úplne svojvoľne? Lebo zákon, ak sa to primerane zdôvodní, tak, tak nemá kto posúdiť, že či tie dôvody sú, alebo nie sú dostatočné, to má posúdiť zriaďovateľ a prípadne by to súd mohol posudzovať iba v prípade, keby to bolo nejaké úplné extrémne vybočenie z normy.
A neodpovedali ste mi celkom na tú otázku, že či to nebude retroaktívne a či to nebudú môcť napádať, že nastúpili do funkcie a te... platí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Sľubujem, že nebudem naťahovať, aj keď teda neviem, v akom naladení mi bude odpovedať pán poslanec Michelko ako predkladateľ po tom nasledujúcom vystupujúcom, ale teda ešte kým sme v rámci tej, tej pokojnej a vecnej roviny, tak naozaj ja by som rád, rád pochopil, že ako je myslené to prechodné ustanovenie, lebo nemožno to prechodné ustanovenie, ktoré hovorí, že tie novelizované ustanovenia sa vzťahujú aj na štatutárny orgán múzea a galérie, ktorý je vymenovaný pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, nemožno na nich vztiahnuť tú časť, ktorá sa týka vymenúvania, lebo sú, sú vymenúvaní a o odvolávaní sa tam nehovorí nič, teda s výnimkou toho, že, že sú vymenúvaní a odvolávaní štatutárnym orgánom zriaďovateľa.
Takže ako je to myslené? Je to teda myslené tak, že keď dnes je, dnes je, že nemôžu byť odvolaní bez uvedenia dôvodu, a keď tam bude iba samotné konštatovanie, že sú odvolávaní bez toho, aby tam bolo uvedené, či je potrebné, alebo nie je potrebné, aby odvolanie bolo zdôvodnené, či sa teda implicitne predpokladá, že keď to nie je uvedené, tak odôvodnenie návrhu na odvolanie nie je potrebné a aj tých, ktorí sú dnes vo funkciách, tak možno odvolať bez uvedenia dôvodu, či je to teda myslené, myslené takto. Lebo teda po vystúpení pána poslanca Hajka som nadobudol dojem, že, že je to tak myslené, ale v tom prípade, ak by to tak malo byť, tak nezdá sa mi tá úprava, úprava dostatočná, ak by, ak by to ostalo v tom znení, ako to išlo do prvého čítania, tak tam by bolo jasné, že tým myslíte, že možno odvolať aj bez uvedenia dôvodu, teraz to jasné nie je.
A navyše tam je otázne, že či by to nebolo retroaktívne a či, či by riaditelia múzeí a galérií, ktorí prišli do funkcií za platnosti predchádzajúcej právnej úpravy, nemohli v prípade odvolania bez uvedenia dôvodu spochybňovať, že nemohli riadne vykonávať svoju funkciu za podmienok, ktoré platili v zákone v čase, keď tú funkciu nadobudli. Lebo, lebo ak sa to zmení smerom do budúcnosti, tak môžme s tým súhlasiť alebo nesúhlasiť, ale, ale keď niekto po 1. júni sa dostane do funkcie, tak bude musieť počítať s tým, že môže byť odvolaný aj bez uvedenia dôvodu, ale keď niekto nastúpil do funkcie pred 1. júnom, keď v zákone je napísané, že ho nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu, tak si myslím, že bude môcť spochybniť, ak bude odvolaný, odvolaný bez uvedenia dôvodu. Tak či aj na toto ste mysleli.
Ďakujem.

Pán poslanec Hajko, no, samotný fakt, že sa uskutoční výberové konanie, je pozitívny, je pozitívny voči, voči tomu pôvodnému návrhu, aj keď, samozrejme, že tie dôvody pre neuskutočnenie verejného vypočutia sú, sú veľmi chabé. Veľmi chabo boli zdôvodnené v návrhu zákona, v jeho dôvodovej správe, a ani to, že sa to zachová, lebo verejné vypočutia vypadnú, nie je nijako zdôvodnené ani vo vzťahu k štátu, ale ani vo vzťahu povedzme k mestám a krajom, lebo ani tie nemôžu mať žiadny problém s uskutočňovaním verejných vypočutí. Dnes, ako ste povedali, sa, ako nie je absolútne technický problém uskutočniť akýkoľvek verejný prenos, dnes aj niektoré obce uskutočňujú či už formálne, alebo neformálne zo zasadnutí svojich obecných zastupiteľstiev verejné prenosy a, ale dokonca ani to nie je potrebné, lebo aby bolo niečo verejné, nie je nevyhnutné, aby to bolo verejne prenášané. Tá podmienka verejnosti je, že sú, je splnená vtedy, keď majú, majú verejný, teda má verejnosť prístup na, na to vypočutie. Áno, je dobré, keď je tam aj prenos, keď sa môže oboznámiť s priebehom nielen ten, kto je fyzicky prítomný, ale ani to nie je nevyhnutné. Môže byť verejné vypočutie, ktoré nebude verejne prenášané, resp. nebude zriaďovateľom verejne prenášané, ak ne... ak tam príde nejaké médium a urobí z toho prenos, tak, tak urobí, nemôžme mu v tom brániť, ale aj to je verejné vypočutie prístupné verejnosti bez toho, aby bol verejne prenáš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tak ja nebudem hovoriť o armagedone, podľa mňa žiadny nenastane. Toto nie je až tak výbušný návrh zákona. Nemyslím si, že je dobrý, od začiatku ho považujem za, za nesprávny, ale, ale teda armagedon asi, asi nenastane. Ale predsa len by som začal tým, že by som porovnal tie dva návrhy, novelu zákona o Fonde na podporu umenia a novelu zákona o múzeách a galériách, s ktorými prichádza skupina poslancov Národnej rady za koaličné strany na čele s pánom poslancom Michelkom a ktoré sú už v druhom čítaní, takže môžeme porovnávať najmä tieto dva návrhy zákonov.
Pri novele zákona o Fonde na podporu umenia je úplne od začiatku jasné, že návrh, ktorý bol predložený do prvého čítania, je nosič, ktorého účelom bolo preniesť návrh zákona do druhého čítania. Až v tom druhom čítaní že príde, príde pozmeňujúci návrh, z ktorého sa dozvieme skutočný zámer predkladateľov, alebo teda hlavného predkladateľa pána poslanca Michelka. V podstate sme sa to dozvedeli aj z toho pozmeňujúceho návrhu, aj z jeho úvodného vstupu v rámci druhého čítania, kde pomerne obsiahlo hovoril o tom, s čím je nespokojný v rozhodovacej činnosti Fondu na podporu umenia aj v ďalšej činnosti Fondu na podporu umenia, a teda najmä v tom, že nepodporuje projekty, ktoré podľa neho sú hodné podpory, a podporil aj projekt, ktorý podľa jeho názoru nie je hodný podpory. Naozaj len bizarnou zaujímavosťou je, že je to projekt z jeho vlastného vydavateľstva, respektíve nie osobne jeho, ale toho, kde bol štatutárnym orgánom. Bolo to vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, čo myslím si, že bol, bolo by korektné, keby to spomenul v tom svojom vystúpení, kde dával najavo svoje pohoršenie nad citátmi z toho diela, ktoré podporil Fond na podporu umenia.
V prípade novely zákona o múzeách a galériách je, naopak, od začiatku isté, jasné, čo je zámerom. Je to, je to zrejmé už z toho textu, ktorý je v prvom čítaní. A tu, naopak, ten pozmeňujúci návrh, ktorý prišiel cez výbor a cez spoločnú správu výborov sa v zásade, s výnimkou tých štandardov, týka toho, čo je, čo je obsiahnuté v návrhu zákona, teda toho, čoho sa štandardne majú týkať, týkať pozmeňujúce návrhy. A teda v porovnaní s tým, s tým pôvodným návrhom z prvého čítania, povedal by som, že ten zásah do, ako vymenúvania, tak odvolávania riaditeľov múzeí a galérií zmäkčuje. Ale tým pádom ale vyvstáva otázka, lebo mali sme, samozrejme, že viacerí podozrenie, že aj v tomto návrhu zákona príde nejaký pozmeňovák v druhom čítaní, v ktorom sa ukáže skutočný zámer. Neprišiel, tak vyvstáva otázka, že čo je vlastne tým skutočným dôvodom predloženia tohto návrhu zákona, ak toto už je, už je finálna forma, teda v zmysle toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý je v spoločnej správe výborov, tak načo vlastne takýto návrh zákona. Lebo nezhodneme sa na tom, že treba meniť charakter Fondu na podporu umenia z inštitúcie, ktorá rozhoduje nezávisle a odborne, na inštitúciu, kde do toho vstúpi politická moc a cez politicky vymenovanú radu bude meniť rozhodnutia odborných komisií.
Ale rozumiem tomu, prečo to predkladáte. Rozumiem tomu, že ste nespokojní s tým, ako Fond na podporu umenia funguje. Ale múzeá a galérie? Že v čom je problém? Lebo ak to prejde v tejto podobe, no tak to bude, to bude taký, taká zmena pre zmenu, že teda zmenili sme niečo aj v zákone o múzeách a galériách. A predpokladám, že korektne fungujúce samosprávy, či už na župnej úrovni, alebo na úrovni miest a obcí, zachovajú výberové konania, nebudú odvolávať riaditeľov múzeí a galérií bez uvedenia dôvodu a budú postupovať v podstate tak ako doteraz a ten zákon im v tom nebude, nebude brániť. A ako sme tu počuli aj pána poslanca Michelka, no tak pod priamym vplyvom ministerstva kultúry je jedno múzeum a jedna galéria. Tak asi ani toto nie je skutočný dôvod, lebo tak v zásade vymeniť, vymeniť ich šéfov je možné aj podľa súčasnej právnej úpravy. Trošku to bude jednoduchšie, ale, ale nijako zložité to nie je ani, ani dnes. Tak naozaj teda nerozumiem celkom tej motivácii a asi by ma aj zaujímalo, že, že čo je ten skutočný, skutočný dôvod. Lebo áno, niekedy sa predkladajú aj nejaké drobné návrhy noviel zákonov, ktoré zmenia jednu vetu alebo dokonca jedno slovo, alebo už boli aj také, čo jednu čiarku mali niekde vypustiť alebo nevypustiť. Ale, ale reagujú na nejaký reálny problém a ten problém je obvykle, obvykle priznaný v dôvodovej správe, je priznaný v úvodnom vstupe. Tuto celkom, celkom nerozumiem, že, že v čom je taký, taký zásadný problém. Jediný záchytný bod pre mňa bol v dôvodovej správe, kde sa hovorilo o tom, že, že výberové konania, verejné vypočutia, z procesu výberu sa vypúšťa verejné vypočutie uchádzačov, ktoré spôsobuje administratívnu záťaž najmä menším obciam, ktoré obsadzujú uvedené funkcie, teda riaditeľov múzeí a galérií a tie ve... v rozpore s tým bol, bol návrh zákona, kde, kde sa úplne vypúšťali výberové konania, nielen tie verejné vypočutia, čo sa teraz zase koriguje pozmeňujúcim návrhom. Ale ako som dokumentoval aj v rozprave v prvom čítaní, obce, ktoré nie sú malé, ale v slovenských pomeroch skôr, skôr stredné, sú zriaďovateľmi troch múzeí a, a nula galérií. Takže väčšinou múzeá a galérie zriaďuje štát, kraje, mestá, ktoré nemajú nejakú, nejaký kapacitný problém zorganizovať výberové konanie ani verejné vypočutie, ako jeho, jeho zložku. Takže pochybujem, že sa robí ten, tá novela kvôli, kvôli trom obciam, ale teda ak áno, tak by ma zaujímalo, čo je ten skutočný dôvod.
No a teraz, keďže sme v druhom čítaní, tak by som rád pár slov povedal k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol schválený na výbore pre, pre kultúru a médiá. Jednak sú tam tie štandardy, zavedenie štandardov múzeí a galérií, ktoré sú merateľné, porovnateľné alebo obsahujú iné hodnotiace ukazovatele odporúčaného priestorového, finančného a personálneho zabezpečenia múzeí a galérií a úrovne kvality plnenia základných odborných činností a iných činností múzeí a galérií. A podľa bodu tri ministerstvo kultúry je, je ten, ten orgán, ktorý vydáva štandardy múzeí a galérií a zverejňuje ich na svojom webovom sídle.
Samotná myšlienka štandardov, ako už spomínala vo svojom vystúpení predrečníčka pani poslankyňa Kleinert, asi nie je niečo, s čím by bolo potrebné nejako dramaticky, dramaticky polemizovať, ale opäť nie je jasné, že prečo, že aký, aký, ako sa to tam vôbec dostalo a aký to bude mať, aký to bude mať zmysel a účel, čo sa z tých štandardov bude odvíjať, čo sa z tých štandardov bude odvíjať pre múzeá a galérie, ktorých zriaďovateľom nie je ministerstvo kultúry a ktorých zriaďovateľom sú napríklad samosprávy, či už na krajskej úrovni, alebo, alebo na obecnej úrovni. No, budeme mať štandardy, ale, ale čo z toho, hej, že keby to bolo súčasť nejakej väčšej novely, s ktorou by prišlo ministerstvo kultúry, kde by boli objasnené dôvody zavedenia štandardov, prešlo by to riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, bolo by jasne definované, akým spôsobom sa tie štandardy budú napĺňať alebo kontrolovať, aký má zmysel, čo bude znamenať, keď budú splnené alebo nesplnené, čo sa od toho bude odvíjať. Dobre, ale takto, no proste, poslanecký návrh zákona v druhom čítaní, poslanecký pozmeňujúci návrh na výbore a dve všeobecné formulácie, formulácie v zákone. Aký to bude mať zmysel, nerozumiem. A teda, a to teraz hovorím že nekonfrontačne, hej, nehovorím, že zavedenie štandardov do, do zákona o múzeách a galériách reálne spôsobí nejaké vážne problémy, len rád by som rozumel tomu, že čo je zmyslom toho.
A teraz budem teda trochu kritickejší k tým, k tým zmenám, ktoré, ktoré navrhuje pán poslanec v bode dva. Pozmeňujúci ako bod dva, z pozmeňujúceho ná... z pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, teda ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený v, vo výbore pre kultúru a médiá a ktorý sa týka vymenúvania a odvolávania štatutárneho orgánu múzea alebo galérie a potom vlastne v § 3b to isté vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi riadiacom organizačnú zložku, ktorá je múzeom a galériou, ale teda bez právnej subjektivity. Tak súčasná právna úprava je, že štatutárny orgán múzea alebo galérie vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa tohto múzea alebo tejto galérie; štatutárny orgán múzea alebo galérie sa vymenúva na základe výsledku výberového konania, ktorého súčasťou je verejné vypočutie uchádzačov. V ods. 2 bola stanovená päťročná doba, funkčné obdobie štatutárneho orgánu vymenovaného takýmto spôsobom a v ods. 3 bolo schválené, že štatutárny orgán vymenovaný podľa ods. 1 nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu. V návrhu zákona sa vypustilo to funkčné obdobie, vypustilo sa, že... teda funkčné obdobie sa stalo neobmedzeným a vypustilo sa nielen verejné vypočutia, ale aj samotné výberové konania a dalo sa tam, že štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa tohto múzea alebo tejto galérie. A štatutárny orgán vymenovaný podľa ods. 1 možno odvolať aj bez uvedenia dôvodu. Pozmeňujúcim návrhom sa to opäť mení a má to znieť, má to už mať iba jeden odsek, že štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa múzea alebo galérie. Štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 sa vymenúva na základe výsledku výberového konania.
Čiže vo vzťahu k tomu dnešnému ods. 1 zmena bude, že sa vypustí, vypustí polveta, že súčasťou výberového konania je verejné vypočutie uchádzačov, ostatné tam, tam ostane tak, ako je to dnes napísané, napísané v zákone. Bude to zodpovedať tej dôvodovej správe, na rozdiel od dôvodovej správy sa to však nebude týkať iba malých obcí, ktorým to údajne spôsobuje neprimeranú administratívnu záťaž, ale bude sa to týkať aj tých stredných obcí, ktoré reálne, reálne nejaké múzeá zriaďujú, bude sa to týkať miest, samosprávnych krajov a štátu, ktoré nemajú problém uskutočniť výberové konania a určite nemajú problém, aby súčasťou tých výberových konaní bolo, boli aj verejné vypočutia.
Dovolím si nesúhlasiť s názorom pána poslanca Michelka na verejné vypočutia s tým, že údajne majú, že zvýhodňujú alebo znevýhodňujú niektorých, niektorých kandidátov. Ak by to tak bolo, tak sa asi verejné vypočutia, verejné vypočutia nerobia. Keď sa prezentujú projekty, tak tie projekty napríklad častokrát bývajú vopred zverejnené, aby sa aj verejnosť mohla oboznámiť s kvalitou tých projektov, čiže aj, aj konkurenti a konkurenční uchádzači sa môžu oboznámiť s tým, čo navrhuje jeden alebo druhý. A aj to, že, že keď sledujem, ako uchádzač číslo 6, na čo sa pýtajú tých prvých, prvých piatich uchádzačov, tak áno, na jednej strane je to výhoda, že sa viem pripraviť na otázky, ktoré prídu, ale tie otázky sa aj časom menia a problém je, je to aj výhoda, je to aj nevýhoda, lebo, lebo tie zaujímavé myšlienky napríklad v odpovediach na tie otázky častokrát vyčerpajú tí predchádzajúci uchádzači a keď šiestykrát počujete niekoho hovoriť to isté, čo ste už predtým päťkrát alebo štyrikrát počuli, tak je to zase istým spôsobom znevýhodnenie toho uchádzača.
Ja mám z parlamentnej pozície skúsenosť s verejnými vypočutiami a myslím si, že ten inštitút má zmysel a skvalitňuje výberové konania, takže ja dúfam, že napriek tomu, že sa tá povinnosť zruší, tak zriaďovatelia múzeí a galérií neustúpia od verejných vypočúvaní a budú, budú ich naďalej, naďalej využívať.
No a teraz k tomu ods. 2., respektíve ods. 2 je vyriešený, lebo, lebo teda nebude tam funkčné obdobie, ale ods. 3 hovorí o tom dnes, že štatutárny orgán nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu, vy ste tam chceli navrhnúť, že štatutárny orgán možno odvolať bez uvedenia dôvodu a teraz tam nebude nič, takže nevieme, či má tam byť dôvod, nemá tam byť dôvod. Keď tam nebude explicitne, že, že možno odvolať bez uvedenia dôvodu, znamená to, že, že nemožno? No tak, tak v zásade ste nič nespravili, akurát to nebude povedané explicitne, že možno odvolať bez uvedenia dôvodu, ale implicitne tým, že, že tam požiadavka uvedenia dôvodu nebude stanovená v zákone, tak asi to bude možné, čiže to vlastne nie je nejaký veľký ústupok z vašej strany. To je akurát to, že, že kým dnes zákon hovorí, že nejaký dôvod tam má byť, váš návrh, ktorý ste dali do prvého čítania, hovoril, že nemusí tam byť žiadny dôvod, no tak keď v zákone nebude po schválení toho pozmeňujúceho návrhu napísané nič, no tak keď tam nie je požiadavka uvedenia dôvodu, tak to bude v podstate to, čo máte v návrhu zákona, akurát to bude upravené inak.
To, čo je problematické na tom, že ani dnes tam nie sú nejaké pevné dôvody, zákonom stanovené dôvody, ktoré musia byť naplnené, aby bolo možné odvolať riaditeľa múzea, múzea alebo galérie, akurát to nesmie byť bez uvedenia dôvodu. A áno, implicitne sa asi predpokladá, že ten dôvod by nemal byť úplne subjektívny, ale v zásade je na štatutárnom orgáne zriaďovateľa, ako si, ako si to, ako si to odôvodní. Čiže nie sme v situácii, že by riaditelia múzeí a galérií boli zabetónovaní vo svojich funkciách, že zriaďovateľ, keď nie je spokojný s tým, ako fungujú, že by ich nemohol odvolať. Môže ich odvolať, akurát musí uviesť nejaký, nejaký dôvod, teraz ich bude môcť odvolať aj bez uvedenia dôvodu. Ale opäť verím, že korektnejší zriaďovatelia, že väčšina žúp a miest, obcí aj väčšina štátnych orgánov nebude odvolávať riaditeľov múzeí a galérií bez odvolania, bez uvedenia dôvodu.
No a potom tu máme taký aj, aj praktický problém, že vy tam máte chybu. Ten § 3a sa volá Vymenúvanie a odvolávanie štatutárneho orgánu múzea a galérie. Vymenúvanie a odvolávanie, ale v samotnom texte § 3a nie je ani slovo o odvolávaní, to je celé o vymenúvaní, to je celé o vymenúvaní. Takisto v § 3b, máte, že Vymenúvanie a odvolávanie vedúceho zamestnanca riadiaceho organizačnú zložku, ktorá je múzeum alebo galériou, ale opäť celý text § 3b je iba o vymenúvaní, nie je o odvolávaní, čiže je to chyba a ak to tam necháte takto, tak v zákone bude nezmysel, lebo nadpis nebude zodpovedať textu.
Rovnako v prechodných ustanoveniach § 21c prvý odsek hovorí, že ustanovenia § 3a a 3b v znení účinnom od 1. júna 2024 sa vzťahujú aj na štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúvaný pred 1. júnom 2024 a na vedúceho múzea a galérie podľa toho druhého ustanovenia, ale, ale § 3a a §3b hovoria iba o vymenúvaní, nehovoria o odvolávaní, takže čo sa má na nich vzťahovať, oni už sú vymenovaní, tam, tam sa na nich nič nevzťahuje, toto je, opäť je to chyba v tom, v tom návrhu, návrhu zákona, lebo vlastne to prechodné ustanovenie, ako keby sa týkalo odvolávania, tak tomu rozumiem, ale keď sa týka vymenúvania, tak jasné, že sa... čo sa má týkať vymenovaných? A ten ods. 2 hovorí o tom, že aj títo vykonávajú po, bez časového obmedzenia, tak tam asi, asi problém nie je, ale ten ods. 1 je úplne, úplne nelogický, čiže máte tam prinajmenšom tri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Jaurová, ja sa teda tiež pozastavujem nad tým, že aké dôvody viedli predkladateľov k predloženiu tohto návrhu zákona. Porovnávali ste vo svojom vystúpení tento návrh s predchádzajúcim návrhom, o ktorom sme rokovali, teda so zákonom o Fonde na podporu umenia. Napriek viacerým podobnostiam sú tam aj odlišnosti. Odlišnosti sú v tom, že pri tomto návrhu zákona, ktorý sa týka múzeí a galérií, bol ten zámer, ten hlavný zámer priznaný hneď na začiatku a teraz sa to iba tak mierne modifikuje, resp. zmierňuje. Pri tom predchádzajúcom návrhu zákona, ktorý sa týka Fondu na podporu umenia, bolo zjavné, že výsledná podoba zákona má byť iná, ako je ten návrh a to gro, tá podstata tam prišla až pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní cez spoločnú správu výborov, resp. cez pozmeňovák schválený na zasadnutí výboru. Ale druhý, podľa môjho názoru tiež dôležitý rozdiel je, že ja v zásade rozumiem, čo chce pán poslanec Michelko dosiahnuť zmenou zákona o Fonde na podporu umenia, lebo je nespokojný s tým, ako ten fond funguje, a myslí si, že keď tam budú nejakí iní ľudia o tom rozhodovať, nebudú tu mať konečné slovo komisie, ale rada a rada bude politicky dosadená, tak bude ten fond fungovať podľa jeho názoru lepšie. Ja si to nemyslím, ale rozumiem tomu, prečo to navrhuje. Ale prečo navrhuje meniť spôsob menovania a odvolávania šéfov múzeí a galérií? Tak to mi nie je jasné ani z dôvodovej správy, ani z jeho doterajších vystúpení v rozprave, lebo tam predpokladám, že nie sú také dôvody nespokojnosti, ktoré by, ktoré by vyjadril podobným spôsobom ako pri Fonde na podporu umenia. Čiže uniká mi zmysel celého návrhu.