Videokanál poslanca

No asi zbytočný nie je, lebo bráni úplnej svojvôli pri, pri odvolávaní riaditeľov múzeí a galérií. Tam skôr sa mi zdalo, že je zbytočný ten odsek, ktorý ste navrhli vy, že možno odvolať bez, bez uvedenia dôvodu, lebo keď, keď to tam nie je, tak áno, dosiahnete v podstate ten istý účel, ale keď to tam je, tak v zásade zákon nehovorí, aké sú tie dôvody. Zákon nehovorí, že možno odvolať iba v prípade, že je právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu alebo stratí občianstvo, alebo, alebo niečo podobné. V podstate tam dáva široké možnosti zriaďovateľovi, aby odvolal riaditeľa múzea alebo galérie, ktorý postupuje spôsobom, s ktorým ten zriaďovateľ nesúhlasí, má k nemu výhrady, ale nemala by to byť úplná svojvôľa, hej? Asi to nemôžu byť dôvody, ktoré by napríklad dali sa považovať za, za diskrimináciu alebo boli by dôvody obsiahnuté v niektorých, v niektorých ustanoveniach antidiskriminačného zákona, alebo, alebo by mali charakter úplnej svojvôle, ale to asi nechceme. Alebo chceme, aby mohol zriaďovateľ odvolávať riaditeľa múzea a galérie úplne svojvoľne? Lebo zákon, ak sa to primerane zdôvodní, tak, tak nemá kto posúdiť, že či tie dôvody sú, alebo nie sú dostatočné, to má posúdiť zriaďovateľ a prípadne by to súd mohol posudzovať iba v prípade, keby to bolo nejaké úplné extrémne vybočenie z normy.
A neodpovedali ste mi celkom na tú otázku, že či to nebude retroaktívne a či to nebudú môcť napádať, že nastúpili do funkcie a te... platí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Sľubujem, že nebudem naťahovať, aj keď teda neviem, v akom naladení mi bude odpovedať pán poslanec Michelko ako predkladateľ po tom nasledujúcom vystupujúcom, ale teda ešte kým sme v rámci tej, tej pokojnej a vecnej roviny, tak naozaj ja by som rád, rád pochopil, že ako je myslené to prechodné ustanovenie, lebo nemožno to prechodné ustanovenie, ktoré hovorí, že tie novelizované ustanovenia sa vzťahujú aj na štatutárny orgán múzea a galérie, ktorý je vymenovaný pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, nemožno na nich vztiahnuť tú časť, ktorá sa týka vymenúvania, lebo sú, sú vymenúvaní a o odvolávaní sa tam nehovorí nič, teda s výnimkou toho, že, že sú vymenúvaní a odvolávaní štatutárnym orgánom zriaďovateľa.
Takže ako je to myslené? Je to teda myslené tak, že keď dnes je, dnes je, že nemôžu byť odvolaní bez uvedenia dôvodu, a keď tam bude iba samotné konštatovanie, že sú odvolávaní bez toho, aby tam bolo uvedené, či je potrebné, alebo nie je potrebné, aby odvolanie bolo zdôvodnené, či sa teda implicitne predpokladá, že keď to nie je uvedené, tak odôvodnenie návrhu na odvolanie nie je potrebné a aj tých, ktorí sú dnes vo funkciách, tak možno odvolať bez uvedenia dôvodu, či je to teda myslené, myslené takto. Lebo teda po vystúpení pána poslanca Hajka som nadobudol dojem, že, že je to tak myslené, ale v tom prípade, ak by to tak malo byť, tak nezdá sa mi tá úprava, úprava dostatočná, ak by, ak by to ostalo v tom znení, ako to išlo do prvého čítania, tak tam by bolo jasné, že tým myslíte, že možno odvolať aj bez uvedenia dôvodu, teraz to jasné nie je.
A navyše tam je otázne, že či by to nebolo retroaktívne a či, či by riaditelia múzeí a galérií, ktorí prišli do funkcií za platnosti predchádzajúcej právnej úpravy, nemohli v prípade odvolania bez uvedenia dôvodu spochybňovať, že nemohli riadne vykonávať svoju funkciu za podmienok, ktoré platili v zákone v čase, keď tú funkciu nadobudli. Lebo, lebo ak sa to zmení smerom do budúcnosti, tak môžme s tým súhlasiť alebo nesúhlasiť, ale, ale keď niekto po 1. júni sa dostane do funkcie, tak bude musieť počítať s tým, že môže byť odvolaný aj bez uvedenia dôvodu, ale keď niekto nastúpil do funkcie pred 1. júnom, keď v zákone je napísané, že ho nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu, tak si myslím, že bude môcť spochybniť, ak bude odvolaný, odvolaný bez uvedenia dôvodu. Tak či aj na toto ste mysleli.
Ďakujem.

Pán poslanec Hajko, no, samotný fakt, že sa uskutoční výberové konanie, je pozitívny, je pozitívny voči, voči tomu pôvodnému návrhu, aj keď, samozrejme, že tie dôvody pre neuskutočnenie verejného vypočutia sú, sú veľmi chabé. Veľmi chabo boli zdôvodnené v návrhu zákona, v jeho dôvodovej správe, a ani to, že sa to zachová, lebo verejné vypočutia vypadnú, nie je nijako zdôvodnené ani vo vzťahu k štátu, ale ani vo vzťahu povedzme k mestám a krajom, lebo ani tie nemôžu mať žiadny problém s uskutočňovaním verejných vypočutí. Dnes, ako ste povedali, sa, ako nie je absolútne technický problém uskutočniť akýkoľvek verejný prenos, dnes aj niektoré obce uskutočňujú či už formálne, alebo neformálne zo zasadnutí svojich obecných zastupiteľstiev verejné prenosy a, ale dokonca ani to nie je potrebné, lebo aby bolo niečo verejné, nie je nevyhnutné, aby to bolo verejne prenášané. Tá podmienka verejnosti je, že sú, je splnená vtedy, keď majú, majú verejný, teda má verejnosť prístup na, na to vypočutie. Áno, je dobré, keď je tam aj prenos, keď sa môže oboznámiť s priebehom nielen ten, kto je fyzicky prítomný, ale ani to nie je nevyhnutné. Môže byť verejné vypočutie, ktoré nebude verejne prenášané, resp. nebude zriaďovateľom verejne prenášané, ak ne... ak tam príde nejaké médium a urobí z toho prenos, tak, tak urobí, nemôžme mu v tom brániť, ale aj to je verejné vypočutie prístupné verejnosti bez toho, aby bol verejne prenáš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tak ja nebudem hovoriť o armagedone, podľa mňa žiadny nenastane. Toto nie je až tak výbušný návrh zákona. Nemyslím si, že je dobrý, od začiatku ho považujem za, za nesprávny, ale, ale teda armagedon asi, asi nenastane. Ale predsa len by som začal tým, že by som porovnal tie dva návrhy, novelu zákona o Fonde na podporu umenia a novelu zákona o múzeách a galériách, s ktorými prichádza skupina poslancov Národnej rady za koaličné strany na čele s pánom poslancom Michelkom a ktoré sú už v druhom čítaní, takže môžeme porovnávať najmä tieto dva návrhy zákonov.
Pri novele zákona o Fonde na podporu umenia je úplne od začiatku jasné, že návrh, ktorý bol predložený do prvého čítania, je nosič, ktorého účelom bolo preniesť návrh zákona do druhého čítania. Až v tom druhom čítaní že príde, príde pozmeňujúci návrh, z ktorého sa dozvieme skutočný zámer predkladateľov, alebo teda hlavného predkladateľa pána poslanca Michelka. V podstate sme sa to dozvedeli aj z toho pozmeňujúceho návrhu, aj z jeho úvodného vstupu v rámci druhého čítania, kde pomerne obsiahlo hovoril o tom, s čím je nespokojný v rozhodovacej činnosti Fondu na podporu umenia aj v ďalšej činnosti Fondu na podporu umenia, a teda najmä v tom, že nepodporuje projekty, ktoré podľa neho sú hodné podpory, a podporil aj projekt, ktorý podľa jeho názoru nie je hodný podpory. Naozaj len bizarnou zaujímavosťou je, že je to projekt z jeho vlastného vydavateľstva, respektíve nie osobne jeho, ale toho, kde bol štatutárnym orgánom. Bolo to vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, čo myslím si, že bol, bolo by korektné, keby to spomenul v tom svojom vystúpení, kde dával najavo svoje pohoršenie nad citátmi z toho diela, ktoré podporil Fond na podporu umenia.
V prípade novely zákona o múzeách a galériách je, naopak, od začiatku isté, jasné, čo je zámerom. Je to, je to zrejmé už z toho textu, ktorý je v prvom čítaní. A tu, naopak, ten pozmeňujúci návrh, ktorý prišiel cez výbor a cez spoločnú správu výborov sa v zásade, s výnimkou tých štandardov, týka toho, čo je, čo je obsiahnuté v návrhu zákona, teda toho, čoho sa štandardne majú týkať, týkať pozmeňujúce návrhy. A teda v porovnaní s tým, s tým pôvodným návrhom z prvého čítania, povedal by som, že ten zásah do, ako vymenúvania, tak odvolávania riaditeľov múzeí a galérií zmäkčuje. Ale tým pádom ale vyvstáva otázka, lebo mali sme, samozrejme, že viacerí podozrenie, že aj v tomto návrhu zákona príde nejaký pozmeňovák v druhom čítaní, v ktorom sa ukáže skutočný zámer. Neprišiel, tak vyvstáva otázka, že čo je vlastne tým skutočným dôvodom predloženia tohto návrhu zákona, ak toto už je, už je finálna forma, teda v zmysle toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý je v spoločnej správe výborov, tak načo vlastne takýto návrh zákona. Lebo nezhodneme sa na tom, že treba meniť charakter Fondu na podporu umenia z inštitúcie, ktorá rozhoduje nezávisle a odborne, na inštitúciu, kde do toho vstúpi politická moc a cez politicky vymenovanú radu bude meniť rozhodnutia odborných komisií.
Ale rozumiem tomu, prečo to predkladáte. Rozumiem tomu, že ste nespokojní s tým, ako Fond na podporu umenia funguje. Ale múzeá a galérie? Že v čom je problém? Lebo ak to prejde v tejto podobe, no tak to bude, to bude taký, taká zmena pre zmenu, že teda zmenili sme niečo aj v zákone o múzeách a galériách. A predpokladám, že korektne fungujúce samosprávy, či už na župnej úrovni, alebo na úrovni miest a obcí, zachovajú výberové konania, nebudú odvolávať riaditeľov múzeí a galérií bez uvedenia dôvodu a budú postupovať v podstate tak ako doteraz a ten zákon im v tom nebude, nebude brániť. A ako sme tu počuli aj pána poslanca Michelka, no tak pod priamym vplyvom ministerstva kultúry je jedno múzeum a jedna galéria. Tak asi ani toto nie je skutočný dôvod, lebo tak v zásade vymeniť, vymeniť ich šéfov je možné aj podľa súčasnej právnej úpravy. Trošku to bude jednoduchšie, ale, ale nijako zložité to nie je ani, ani dnes. Tak naozaj teda nerozumiem celkom tej motivácii a asi by ma aj zaujímalo, že, že čo je ten skutočný, skutočný dôvod. Lebo áno, niekedy sa predkladajú aj nejaké drobné návrhy noviel zákonov, ktoré zmenia jednu vetu alebo dokonca jedno slovo, alebo už boli aj také, čo jednu čiarku mali niekde vypustiť alebo nevypustiť. Ale, ale reagujú na nejaký reálny problém a ten problém je obvykle, obvykle priznaný v dôvodovej správe, je priznaný v úvodnom vstupe. Tuto celkom, celkom nerozumiem, že, že v čom je taký, taký zásadný problém. Jediný záchytný bod pre mňa bol v dôvodovej správe, kde sa hovorilo o tom, že, že výberové konania, verejné vypočutia, z procesu výberu sa vypúšťa verejné vypočutie uchádzačov, ktoré spôsobuje administratívnu záťaž najmä menším obciam, ktoré obsadzujú uvedené funkcie, teda riaditeľov múzeí a galérií a tie ve... v rozpore s tým bol, bol návrh zákona, kde, kde sa úplne vypúšťali výberové konania, nielen tie verejné vypočutia, čo sa teraz zase koriguje pozmeňujúcim návrhom. Ale ako som dokumentoval aj v rozprave v prvom čítaní, obce, ktoré nie sú malé, ale v slovenských pomeroch skôr, skôr stredné, sú zriaďovateľmi troch múzeí a, a nula galérií. Takže väčšinou múzeá a galérie zriaďuje štát, kraje, mestá, ktoré nemajú nejakú, nejaký kapacitný problém zorganizovať výberové konanie ani verejné vypočutie, ako jeho, jeho zložku. Takže pochybujem, že sa robí ten, tá novela kvôli, kvôli trom obciam, ale teda ak áno, tak by ma zaujímalo, čo je ten skutočný dôvod.
No a teraz, keďže sme v druhom čítaní, tak by som rád pár slov povedal k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol schválený na výbore pre, pre kultúru a médiá. Jednak sú tam tie štandardy, zavedenie štandardov múzeí a galérií, ktoré sú merateľné, porovnateľné alebo obsahujú iné hodnotiace ukazovatele odporúčaného priestorového, finančného a personálneho zabezpečenia múzeí a galérií a úrovne kvality plnenia základných odborných činností a iných činností múzeí a galérií. A podľa bodu tri ministerstvo kultúry je, je ten, ten orgán, ktorý vydáva štandardy múzeí a galérií a zverejňuje ich na svojom webovom sídle.
Samotná myšlienka štandardov, ako už spomínala vo svojom vystúpení predrečníčka pani poslankyňa Kleinert, asi nie je niečo, s čím by bolo potrebné nejako dramaticky, dramaticky polemizovať, ale opäť nie je jasné, že prečo, že aký, aký, ako sa to tam vôbec dostalo a aký to bude mať, aký to bude mať zmysel a účel, čo sa z tých štandardov bude odvíjať, čo sa z tých štandardov bude odvíjať pre múzeá a galérie, ktorých zriaďovateľom nie je ministerstvo kultúry a ktorých zriaďovateľom sú napríklad samosprávy, či už na krajskej úrovni, alebo, alebo na obecnej úrovni. No, budeme mať štandardy, ale, ale čo z toho, hej, že keby to bolo súčasť nejakej väčšej novely, s ktorou by prišlo ministerstvo kultúry, kde by boli objasnené dôvody zavedenia štandardov, prešlo by to riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, bolo by jasne definované, akým spôsobom sa tie štandardy budú napĺňať alebo kontrolovať, aký má zmysel, čo bude znamenať, keď budú splnené alebo nesplnené, čo sa od toho bude odvíjať. Dobre, ale takto, no proste, poslanecký návrh zákona v druhom čítaní, poslanecký pozmeňujúci návrh na výbore a dve všeobecné formulácie, formulácie v zákone. Aký to bude mať zmysel, nerozumiem. A teda, a to teraz hovorím že nekonfrontačne, hej, nehovorím, že zavedenie štandardov do, do zákona o múzeách a galériách reálne spôsobí nejaké vážne problémy, len rád by som rozumel tomu, že čo je zmyslom toho.
A teraz budem teda trochu kritickejší k tým, k tým zmenám, ktoré, ktoré navrhuje pán poslanec v bode dva. Pozmeňujúci ako bod dva, z pozmeňujúceho ná... z pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, teda ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený v, vo výbore pre kultúru a médiá a ktorý sa týka vymenúvania a odvolávania štatutárneho orgánu múzea alebo galérie a potom vlastne v § 3b to isté vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi riadiacom organizačnú zložku, ktorá je múzeom a galériou, ale teda bez právnej subjektivity. Tak súčasná právna úprava je, že štatutárny orgán múzea alebo galérie vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa tohto múzea alebo tejto galérie; štatutárny orgán múzea alebo galérie sa vymenúva na základe výsledku výberového konania, ktorého súčasťou je verejné vypočutie uchádzačov. V ods. 2 bola stanovená päťročná doba, funkčné obdobie štatutárneho orgánu vymenovaného takýmto spôsobom a v ods. 3 bolo schválené, že štatutárny orgán vymenovaný podľa ods. 1 nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu. V návrhu zákona sa vypustilo to funkčné obdobie, vypustilo sa, že... teda funkčné obdobie sa stalo neobmedzeným a vypustilo sa nielen verejné vypočutia, ale aj samotné výberové konania a dalo sa tam, že štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa tohto múzea alebo tejto galérie. A štatutárny orgán vymenovaný podľa ods. 1 možno odvolať aj bez uvedenia dôvodu. Pozmeňujúcim návrhom sa to opäť mení a má to znieť, má to už mať iba jeden odsek, že štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa múzea alebo galérie. Štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 sa vymenúva na základe výsledku výberového konania.
Čiže vo vzťahu k tomu dnešnému ods. 1 zmena bude, že sa vypustí, vypustí polveta, že súčasťou výberového konania je verejné vypočutie uchádzačov, ostatné tam, tam ostane tak, ako je to dnes napísané, napísané v zákone. Bude to zodpovedať tej dôvodovej správe, na rozdiel od dôvodovej správy sa to však nebude týkať iba malých obcí, ktorým to údajne spôsobuje neprimeranú administratívnu záťaž, ale bude sa to týkať aj tých stredných obcí, ktoré reálne, reálne nejaké múzeá zriaďujú, bude sa to týkať miest, samosprávnych krajov a štátu, ktoré nemajú problém uskutočniť výberové konania a určite nemajú problém, aby súčasťou tých výberových konaní bolo, boli aj verejné vypočutia.
Dovolím si nesúhlasiť s názorom pána poslanca Michelka na verejné vypočutia s tým, že údajne majú, že zvýhodňujú alebo znevýhodňujú niektorých, niektorých kandidátov. Ak by to tak bolo, tak sa asi verejné vypočutia, verejné vypočutia nerobia. Keď sa prezentujú projekty, tak tie projekty napríklad častokrát bývajú vopred zverejnené, aby sa aj verejnosť mohla oboznámiť s kvalitou tých projektov, čiže aj, aj konkurenti a konkurenční uchádzači sa môžu oboznámiť s tým, čo navrhuje jeden alebo druhý. A aj to, že, že keď sledujem, ako uchádzač číslo 6, na čo sa pýtajú tých prvých, prvých piatich uchádzačov, tak áno, na jednej strane je to výhoda, že sa viem pripraviť na otázky, ktoré prídu, ale tie otázky sa aj časom menia a problém je, je to aj výhoda, je to aj nevýhoda, lebo, lebo tie zaujímavé myšlienky napríklad v odpovediach na tie otázky častokrát vyčerpajú tí predchádzajúci uchádzači a keď šiestykrát počujete niekoho hovoriť to isté, čo ste už predtým päťkrát alebo štyrikrát počuli, tak je to zase istým spôsobom znevýhodnenie toho uchádzača.
Ja mám z parlamentnej pozície skúsenosť s verejnými vypočutiami a myslím si, že ten inštitút má zmysel a skvalitňuje výberové konania, takže ja dúfam, že napriek tomu, že sa tá povinnosť zruší, tak zriaďovatelia múzeí a galérií neustúpia od verejných vypočúvaní a budú, budú ich naďalej, naďalej využívať.
No a teraz k tomu ods. 2., respektíve ods. 2 je vyriešený, lebo, lebo teda nebude tam funkčné obdobie, ale ods. 3 hovorí o tom dnes, že štatutárny orgán nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu, vy ste tam chceli navrhnúť, že štatutárny orgán možno odvolať bez uvedenia dôvodu a teraz tam nebude nič, takže nevieme, či má tam byť dôvod, nemá tam byť dôvod. Keď tam nebude explicitne, že, že možno odvolať bez uvedenia dôvodu, znamená to, že, že nemožno? No tak, tak v zásade ste nič nespravili, akurát to nebude povedané explicitne, že možno odvolať bez uvedenia dôvodu, ale implicitne tým, že, že tam požiadavka uvedenia dôvodu nebude stanovená v zákone, tak asi to bude možné, čiže to vlastne nie je nejaký veľký ústupok z vašej strany. To je akurát to, že, že kým dnes zákon hovorí, že nejaký dôvod tam má byť, váš návrh, ktorý ste dali do prvého čítania, hovoril, že nemusí tam byť žiadny dôvod, no tak keď v zákone nebude po schválení toho pozmeňujúceho návrhu napísané nič, no tak keď tam nie je požiadavka uvedenia dôvodu, tak to bude v podstate to, čo máte v návrhu zákona, akurát to bude upravené inak.
To, čo je problematické na tom, že ani dnes tam nie sú nejaké pevné dôvody, zákonom stanovené dôvody, ktoré musia byť naplnené, aby bolo možné odvolať riaditeľa múzea, múzea alebo galérie, akurát to nesmie byť bez uvedenia dôvodu. A áno, implicitne sa asi predpokladá, že ten dôvod by nemal byť úplne subjektívny, ale v zásade je na štatutárnom orgáne zriaďovateľa, ako si, ako si to, ako si to odôvodní. Čiže nie sme v situácii, že by riaditelia múzeí a galérií boli zabetónovaní vo svojich funkciách, že zriaďovateľ, keď nie je spokojný s tým, ako fungujú, že by ich nemohol odvolať. Môže ich odvolať, akurát musí uviesť nejaký, nejaký dôvod, teraz ich bude môcť odvolať aj bez uvedenia dôvodu. Ale opäť verím, že korektnejší zriaďovatelia, že väčšina žúp a miest, obcí aj väčšina štátnych orgánov nebude odvolávať riaditeľov múzeí a galérií bez odvolania, bez uvedenia dôvodu.
No a potom tu máme taký aj, aj praktický problém, že vy tam máte chybu. Ten § 3a sa volá Vymenúvanie a odvolávanie štatutárneho orgánu múzea a galérie. Vymenúvanie a odvolávanie, ale v samotnom texte § 3a nie je ani slovo o odvolávaní, to je celé o vymenúvaní, to je celé o vymenúvaní. Takisto v § 3b, máte, že Vymenúvanie a odvolávanie vedúceho zamestnanca riadiaceho organizačnú zložku, ktorá je múzeum alebo galériou, ale opäť celý text § 3b je iba o vymenúvaní, nie je o odvolávaní, čiže je to chyba a ak to tam necháte takto, tak v zákone bude nezmysel, lebo nadpis nebude zodpovedať textu.
Rovnako v prechodných ustanoveniach § 21c prvý odsek hovorí, že ustanovenia § 3a a 3b v znení účinnom od 1. júna 2024 sa vzťahujú aj na štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúvaný pred 1. júnom 2024 a na vedúceho múzea a galérie podľa toho druhého ustanovenia, ale, ale § 3a a §3b hovoria iba o vymenúvaní, nehovoria o odvolávaní, takže čo sa má na nich vzťahovať, oni už sú vymenovaní, tam, tam sa na nich nič nevzťahuje, toto je, opäť je to chyba v tom, v tom návrhu, návrhu zákona, lebo vlastne to prechodné ustanovenie, ako keby sa týkalo odvolávania, tak tomu rozumiem, ale keď sa týka vymenúvania, tak jasné, že sa... čo sa má týkať vymenovaných? A ten ods. 2 hovorí o tom, že aj títo vykonávajú po, bez časového obmedzenia, tak tam asi, asi problém nie je, ale ten ods. 1 je úplne, úplne nelogický, čiže máte tam prinajmenšom tri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Jaurová, ja sa teda tiež pozastavujem nad tým, že aké dôvody viedli predkladateľov k predloženiu tohto návrhu zákona. Porovnávali ste vo svojom vystúpení tento návrh s predchádzajúcim návrhom, o ktorom sme rokovali, teda so zákonom o Fonde na podporu umenia. Napriek viacerým podobnostiam sú tam aj odlišnosti. Odlišnosti sú v tom, že pri tomto návrhu zákona, ktorý sa týka múzeí a galérií, bol ten zámer, ten hlavný zámer priznaný hneď na začiatku a teraz sa to iba tak mierne modifikuje, resp. zmierňuje. Pri tom predchádzajúcom návrhu zákona, ktorý sa týka Fondu na podporu umenia, bolo zjavné, že výsledná podoba zákona má byť iná, ako je ten návrh a to gro, tá podstata tam prišla až pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní cez spoločnú správu výborov, resp. cez pozmeňovák schválený na zasadnutí výboru. Ale druhý, podľa môjho názoru tiež dôležitý rozdiel je, že ja v zásade rozumiem, čo chce pán poslanec Michelko dosiahnuť zmenou zákona o Fonde na podporu umenia, lebo je nespokojný s tým, ako ten fond funguje, a myslí si, že keď tam budú nejakí iní ľudia o tom rozhodovať, nebudú tu mať konečné slovo komisie, ale rada a rada bude politicky dosadená, tak bude ten fond fungovať podľa jeho názoru lepšie. Ja si to nemyslím, ale rozumiem tomu, prečo to navrhuje. Ale prečo navrhuje meniť spôsob menovania a odvolávania šéfov múzeí a galérií? Tak to mi nie je jasné ani z dôvodovej správy, ani z jeho doterajších vystúpení v rozprave, lebo tam predpokladám, že nie sú také dôvody nespokojnosti, ktoré by, ktoré by vyjadril podobným spôsobom ako pri Fonde na podporu umenia. Čiže uniká mi zmysel celého návrhu.

Pani poslankyňa Kolíková, súhlasím s tým, že tie dôvody, ktoré pán poslanec Michelko a teda predkladatelia uvádzajú pre zmenu zákona o Fonde na podporu umenia, sú nedostatočné. To, že sa niekomu nepáči, že niektoré projekty neboli podporené, nie je dostatočné pre to, aby sa menil zákon. Rovnako to, že Fond na podporu umenia podporil vydanie nejakej knihy obsahujúcej vulgárne vyjadrenia, z ktorej tu citoval pán poslanec Michelko pri uvádzaní toho návrhu v druhom čítaní, nie je dôvod, aby sa menil celý systém nezávislého nastavenia Fondu na podporu umenia. A teda keďže medzi tým vystúpením pani poslankyne Kolíkovej a dneškom uplynul dlhší čas, tak v tom čase, keď sme to hovorili, sme ani nevedeli, že tá kniha, z ktorej pohoršene citoval pán poslanec Michelko, vyšla vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, v ktorom bol pán poslanec Michelko štatutárnym orgánom. Takže mne to príde teda dosť bizarná situácia, že vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, teda pán Michelko, vtedy ešte neposlanec, si požiada o dotáciu Fond na podporu umenia na nejakú knihu, dostane ju a potom pohoršene v rozprave cituje z tejto knihy a uvádza to ako dôvod, prečo treba zmeniť celý systém Fondu na podporu umenia a ani neuvedie, že to bola kniha, ktorá bola vydaná vydavateľstvom, v ktorom bol on štatutár. Tak ja dúfam, že pán poslanec vystúpi ešte v rozprave a vyjadrí sa k tomu tak, aby sme mohli naňho aj reagovať.
Ďakujem.

(prosím vymazať rámček)

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Kalivoda, no, nie celkom rozumiem tomu argumentu, že sa nenaruší hospodárska súťaž a že ide o to, aby vyhral ten najlepší. Ako, ako môže sa nenarušiť hospodárska súťaž a ako môže vyhrať ten najlepší, keď žiadne verejné obstarávanie nebude alebo keď bude verejné obstarávanie formou, že verejný obstarávateľ osloví troch uchádzačov, ktorých si, ktorých si on sám vyberie a tí ostatní sa o tom ani nedozvedia. Určite sa tým naruší hospodárska súťaž, lebo sa do nej nebudú môcť zapojiť tí, ktorí by sa chceli, ale sa o tom nedozvedia, a nie je vôbec záruka, že bude vybraný ten najlepší uchádzač, pretože tá záruka by bola, keby obstarával niekto, kto je, kto je dokonalý, kto má všetky informácie, kto postupuje iba vo verejnom, verejnom záujme a vie odhadnúť, kto by mu, kto by mu akú cenu, cenu ponúkol.
Namietali ste, že teda tí podnikatelia sledujú len svoj záujem a dávajú účelové námietky, no ale trh funguje v zásade tak, že podnikatelia sledujú svoj záujem a ponúkajú čo najlepšiu cenu, čo najkvalitnejšie, čo najkvalitnejšie produkty a ten kto, ten, kto si vyberá, no tak sa rozhodne, či chce, či chce najlacnejší produkt, alebo, alebo inak najkvalitnejší. A na to potrebujeme verejné obstarávanie, aby sa toto mohlo diať aj vtedy, keď niekto rozhoduje s peniazmi iných, preto si myslím, že to, čo hovoril pán poslanec Hargaš, trošku by som to poopravil, to nie je že samospráva proti podnikateľom, to nie je v záujme samosprávy, aby neexistovali žiadne pravidlá alebo aby tie pravidlá boli, boli úplne navoľno. Veď nízka cena a dobrá kvalita je aj v záujme samospráv.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, deklarovaným zámerom návrhu zákona je zjednodušenie a urýchlenie procesu verejného obstarávania. Odvoláva sa predkladateľ na potreby praxe, na, na, na to, že je to požiadavkou zo strany, zo strany samospráv. Problém však je, že to, akým spôsobom sa chce dosiahnuť urýchlenie a zjednodušenie procesu verejného obstarávania, môže a veľmi pravdepodobne aj bude mať za následok zníženie transparentnosti procesu verejného obstarávania a značné obmedzenie možnosti podnikateľov na Slovensku uchádzať sa o verejné zákazky. A obmedzí sa aj kontrola verejného obstarávania zo strany verejnosti a zo strany, zo strany konkurencie. To môže viesť a ako máme skúsenosť zo Slovenska z nie dávnejšej aj dávnejšej minulosti, to môže viesť k svojvôli pri rozhodovaní o verejných zákazkách a tým pádom aj k vyšším cenám alebo k nižšej kvalite obstarávaných tovarov, služieb a stavebných prác. Samozrejme, že to iba v tom lepšom prípade, v tom horšom prípade, samozrejme, to zvýši aj riziko korupčného správania pri verejnom obstarávaní a reálne to poškodí hospodársku súťaž malých a stredných podnikateľov. Navrhované zmeny pritom nie sú podložené nejakými relevantnými analýzami či podkladmi odôvodňujúcimi opodstatnenosť práve takýchto návrhov.
Zákon sa už nebude vzťahovať na zákazky do 50-tisíc eur, dnes je táto hranica na úrovni 10-tisíc eur. Takže do 50-tisíc euro sa bude môcť obstarávať napriamo, priamym oslovením a nebude potrebné oslovovať viacej, viacej uchádzačov alebo viacej možných dodávateľov tovaru, služieb alebo stavebných prác a zvýši sa tým riziko úplnej svojvôle alebo uprednostňovania vybraných uchádzačov zo strany, zo strany verejného obstarávateľa. Mnohé samosprávy, najmä tie menšie, nebudú musieť obstarávať podľa zákona o verejnom obstarávaní nič alebo takmer nič. Lebo mnohé samosprávy hospodária s rozpočtami, kde položka nad 50-tisíc je veľmi výnimočná, prípadne sa vôbec nenachádza, nenachádza v ich rozpočtoch.
Pán minister Raši hovoril, že, že samosprávy sú aj tak pod veľkou kontrolou, že máme tu zastupiteľstvo, máme tu zverejňovanie zmlúv, zverejňovanie objednávok a faktúr. Máme tu hlavného kontrolóra, máme tu Najvyšší kontrolný úrad, máme tu občanov, ktorí pozerajú samosprávam na prsty, máme tu mimovládne organizácie, máme tu orgány činné v trestnom konaní, infozákon. To všetko je pravda, to ja nespochybňujem, lenže to zastupiteľstvo častokrát je so starostom, so starostom jedna ruka, v takom prípade býva napríklad aj hlavný kontrolór, kontrolór jedna ruka, hej, to je, to je najhorší variant, že tam, že tam tá reálna kontrola neexistuje. Najvyšší kontrolný úrad, samozrejme, že nemá kapacitu kontrolovať, kontrolovať všetky, všetky zákazky, ktoré idú cez, cez samosprávy, a ak to zákon bude umožňovať, no tak si budú vyberať napriamo. A tá vetička, tá formulácia, že, že sú potrebné nakladať s verejnými zdrojmi hospodárne, to je tak všeobecné ustanovenie, že nájsť jeho konkrétne, konkrétne vyjadrenie a prípadne dokonca konštatovať jeho porušenie je veľmi zložité a je to možné iba v prípadoch, ktoré sú naozaj do očí, do očí bijúce.
Tie mimovládne organizácie ani nemusia byť obmedzované, alebo médiá zo strany, zo strany nejakej novej legislatívy, ale ani mimovládne organizácie nemajú dostatočnú kapacitu, aby, aby odkontrolovali všetko obstarávanie a všetky, všetky zákazky. Takže, takže áno, áno, a niečo sa dostane, dostane aj, aj na stôl orgánov činných v trestnom konaní, ale opäť to pôjde iba o nielenže porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktorého bude menej, lebo, lebo povedzme do tých 50-tisíc vôbec nebudú musieť nič obstarávať, ale pôjde, musí ísť o naplnenie trestného, trestného činu. Čiže to opäť nie je komplexná kontrola verejnej, verejného obstarávania.
A aj pán minister konštatoval, že už teraz, kto si chcel nájsť tú cestu, tak si našiel a obchádzal tie pravidlá, len teda ja neviem, či je to argument, alebo či je to dobrý argument pre to, aby sme tie pravidlá ešte viac rozvoľňovali, prípadne zrušili do určitých limitov akékoľvek pravidlá, alebo dali iba veľmi, veľmi nezáväzné pravidlá. Lebo tí, ktorí dnes museli vynaložiť, ak chceli porušovať, porušovať pravidlá, tak museli vynaložiť istú energiu a mohli byť potom pri tom pristihnutí, že tie pravidlá obchádzajú, tak dnes už ich nebudú ani obchádzať, jednoducho napriamo sa rozhodnú, že dám to tomu alebo dám to, dám to hentomu. A ja, samozrejme, že nehovorím o všetkých starostoch, primátoroch, županoch, o všetkých samosprávach, samozrejme, že aj, aj v samospráve, aj v štátnej správe je kopu zodpovedných ľudí, ktorí sa snažia obstarať čo najlepšie, ale tie pravidlá tu predsa nemáme pre tých, ktorí sa správajú, ktorí sa správajú poctivo a chcú to najlepšie zohnať, obstarať pre svoju samosprávu nejaký tovar, službu alebo stavebné práce v čo najvyššej kvalite a za čo najlepšiu cenu. Tie pravidlá sú tu najmä pre tých, ktorí by chceli postupovať nie celkom korektným spôsobom alebo ktorí by chceli zneužiť svoje, svoje postavenie vo svoj vlastný prospech, ktorí by chceli kradnúť, ktorí by sa chceli nechať, nechať korumpovať. Však keby tu vládli anjeli, všetci by boli slušní, čestní a poctiví, no tak načo by nám bol zákon o verejnom obstarávaní? Veď celkom prirodzene by, by, by sa všetci správali otvorene, dali by, dali by možnosť zúčastniť sa na súťaži všetkým a vybrali by tých, tých najlepších.
A to, čo je zvlášť závažné v súvislosti s týmto návrhom, je, že sa obmedzuje kontrola prostredníctvom konkurencie, prostredníctvom, prostredníctvom konkurenčných ponúk, konkurenčných uchádzačov o zákazky, lebo tá je najefektívnejšia, lebo keď idem do hospodárskej súťaže a keď mám záujem, zištný záujem dostať nejakú zákazku a realizujem ho prostredníctvom toho, že ponúknem najlepšiu cenu, najlepšiu kvalitu, tak to je najlepšia forma kontroly, lebo, lebo to robím vo vlastnom záujme, a teda aj upozorním na chyby, ak, ak sú napríklad v nastavených, nastavených súťažných, súťažných podmienkach. Ak sa tej súťaže nebudem môcť zúčastniť, pretože žiadna súťaž nebude a bude, bude niekto oslovený napriamo alebo budú oslovení traja vybraní a tí ostatní sa o tom, o tom nedozvedia, tak, samozrejme, že ten prirodzený konkurenčný tlak, ktorý predstavuje najúčinnejšiu formu kontroly verejného obstarávania, úplne z toho vypadáva.
A tuto je dôležité a na to by som chcel poukázať, že sa navrhuje vypustiť inštitút podávania žiadostí o nápravu, ktorý je práve takým revíznym postupom, ktorý je efektívnejší a efektívnejšie dokáže upozorniť na chyby v obstarávaní, chyby v nastavení pravidiel v porovnaní, v porovnaní s tým, ak to kontroluje niekto iba preto, že chce robiť kontrolu, či už sú to, či už sú to nahnevaní občania v obci, alebo sú to nejaké, nejaké mimovládky, ktoré to musia realizovať v rámci nejakých projektov, nájsť si na to kapacitu, alebo je to Najvyšší kontrolný úrad, ktorý sa k tomu dostane iba, iba námatkovo pri tom počte obcí, ktoré, ktorý, ktorý na Slovensku máme.
Žiadosťami o nápravu hospodárske subjekty vlastne na vlastné náklady opravujú chybné verejné obstarávania, žiadosťou o nápravu záujemcovia o verejné zákazky vo veľkej miere prispievajú, prispievajú k opravám súťažných podmienok, ktoré sa účastníkom predmetného trhu zdajú diskriminačné alebo sú inak v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Povinnosťou, povinnou náležitosťou žiadosti o nápravu je opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, to znamená, že záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, musí presne opísať pochybenie, podložiť ho dôkazmi, ktoré sú často, ktorými sú často výkladové stanoviská či rozhodnutia úradu v obdobnej veci. Týmto teda, naopak, v konečnom dôsledku urýchľujú proces verejného obstarávania, nakoľko predmetné súťaže v prípade, že by neboli na podnet záujemcu upravené, môžu byť neskôr zrušené z dôvodu porušenia zákona, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
Navrhované znenie zákona znemožňuje účinnú právnu obranu prostredníctvom revíznych postupov, napríklad žiadosti o nápravu, a to hlavne pre malých a stredných podnikateľov, ktorí sa zúčastňujú verejného obstarávania. Následkom prijatia novely môže byť úplne opačný efekt, teda nie skrátenie verejného obstarávania, pretože namiesto toho, aby si verejný obstarávateľ sám opravil súťažné podklady, možno aj pod hrozbou, že jeho postup bude ešte kontrolovať Úrad pre verejné obstarávanie, tak celá vec sa bude musieť podstúpiť priamo na ÚVO, ktorý bude o nej rozhodovať a namiesto jednoduchej opravy súťažných podkladov vznikne situácia, kedy personálne kapacity uchádzača aj ÚVO sú používané na vypracovanie a podanie a riešenie námietok, k podaniu ktorých ani nemuselo dôjsť. Následná kontrola je v tomto prípade nedostatočná náhrada, nakoľko žiadny hospodársky subjekt nebude v praxi investovať čas a finančné prostriedky do uplatňovania sankčných mechanizmov, keď sa z dôvodu diskriminačných podmienok verejného obstarávania nemohol zúčastniť, pretože jeho záujem je zúčastniť sa na súťaži, nie sankcionovať a postihovať konkurentov, ktorí boli úspešní, úspešní v súťaži.
Ďalšia vec, ktorej by som sa chcel dotknúť, sú aj pánom ministrom spomenuté amnestie pre obce a mestá, ktoré obchádzali zákon o verejnom obstarávaní pri obstarávaní nájomných bytov a ktorým bola právoplatne udelená pokuta. Pán minister tu tvrdil, že tie obce sú v tom vlastne nevinne, že ony boli, boli zavedené, že im niekto povedal, že je to v poriadku, ale nie je to tak, my sme v minulom volebnom období mali v parlamente opätovne na stole rôzne návrhy, ktoré sa túto amnestiu dokáz... snažili, snažili dosiahnuť, ale mestá a obce, ktoré takýmto spôsobom postupovali, postupovali vedome, zväčša vedome obchádzali zákon o verejnom obstarávaní, pretože tieto samosprávy postupovali pri verejnom obstarávaní nájomných bytov v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Dobre, mohli si ho zle vysvetliť, ale aj v rozpore s dlhoročnou metodickou a aj rozhodovacou činnosťou Úradu pre verejné obstarávanie a aj Najvyššieho kontrolného úradu a potvrdili to aj v niektorých prípadoch rozhodnutia, rozhodnutia súdov, ktoré sa tým zaoberali, keď samosprávy odmietli zaplatiť tie pokuty. A tie metodické usmernenia napríklad Úradu pre verejné obstarávanie sú z roku 2006, dve sú z roku 2006, jedno je z roku, dve sú z roku 2013, ďalšie z roku 2014, v roku 2016 vydal úrad k tejto problematike všeobecné metodické usmernenie, rovnako Najvyšší kontrolný úrad vydal v tejto, v tejto veci všeobecné, alebo tlačovú správu Výstavba nájomných bytov musí prejsť verejným obstarávaním, čiže tie samosprávy vedeli alebo mali vedieť, v niektorých prípadoch dokonca boli na to samosprávy upozorňované na zasadnutí zastupiteľstva, známy je príklad Šale, ktorá dostala asi tú najväčšiu pokutu, kde poslanec zastupiteľstva Michael Angelov upozorňoval, keď sa rozhodovalo o tej forme obstarávania nájomných bytov obídením procesu verejného obstarávania, že ten postup nie je v poriadku, že sa má uskutočniť verejné obstarávanie, upozorňoval na to, že ako sa k veci stavia ÚVO, napriek tomu sa tá samospráva rozhodla, že tak bude postupovať. Čiže to nebolo nevinné, že niekto zaviedol, zaviedol samosprávy a samosprávy v dobrej viere postupovali, to bolo vedomé obchádzanie pravidiel verejného obstarávania.
Čiže áno, teraz keďže je to vládny návrh, tak, tak predpokladám, že na rozdiel od tých predchádzajúcich iniciatív to bude úspešné, ale nemyslím si, že je to správny postup, lebo tie obce, ktoré postupovali korektne a postupovali pri obstarávaní nájomných bytov tak, že absolvovali proces verejného obstarávania, teraz sú vlastne sankcionované tým, že, že tie obce, ktoré zákon porušili, vlastne nebudú nijakým spôsobom sankcionované. A dokonca tie, ktoré boli sankcionované, zaplatili pokutu, tak budú postihnuté, lebo, lebo tie, ktoré nezaplatili, si teraz vylobujú, vylobujú amnestiu cez, cez zmenu zákona. Nemyslím si, že je to, že je to dobrý postup.
Aby som to teda zhrnul, je možné, že keď tento zákon prejde, sa bude stavať trochu rýchlejšie, obstarávať jednoduchšie a trochu, trochu rýchlejšie najmä tam, kde sa obstarávať nebude, ale stavať bude len užšia skupina podnikateľov, a to bez hospodárskej súťaže, a tak je pravdepodobné, že sa bude obstarávať za vyššiu cenu a pri nižšej kvalite, ako by to bolo, keby sa hospodárska súťaž neobmedzovala. A poškodí to, poškodí to verejné financie, ktoré sa na to vynakladajú, poškodí to malých a stredných podnikateľov, ktorí nebudú mať tie správne kontakty a nebudú medzi tými či už priamo oslovovanými, alebo tými oslovovanými ako jedna z troch možností, áno a zvýši sa riziko korupčného a klientelistického správania a dohadzovania zákaziek podnikateľom spriazneným s politickou mocou, ktorá bude o nich rozhodovať. Opakujem, nemyslím si, že všetci predstavitelia politickej moci, či už na úrovni štátu, alebo samosprávy, sú skorumpovaní, ale nájdu sa tam aj takí a im tento zákon zjednodušuje situáciu a otvára im cestu k tomu, aby to, čo teraz museli robiť za cenu obchádzania a porušovania pravidiel, robili v súlade, v súlade s pravidlami, ale s rovnako korupčným rozmerom.
Úplne na záver by som chcel povedať, že držím palce kolegom z KDH a Progresívneho Slovenska, ktorí vystúpili predo mnou a nádejajú sa, že ešte v tých veciach, v ktorých majú výhrady k tomuto návrhu zákona, sa im ho podarí v priebehu druhého čítania opraviť, kiežby, však aj ja sa budem pokúšať, len skepticky musím poznamenať, že ja som už jeden pokus absolvoval, keďže som bol spoluiniciátor jednej hromadnej pripomienky verejnosti, absolvoval som rozporové konanie a keď môžem vychádzať zo svojich skúseností z toho, že čo sa dá ovplyvniť na návrhu zákona v rámci rozporového konania ako zástupca verejnosti a čo sa dá ovplyvniť v druhom čítaní ako opozičný poslanec, tak vzhľadom na to, že aké minimum vecí sa nám podarilo zmeniť v rámci toho medzirezortného pripomienkového konania, som dosť skeptický, že tento zákon môže doznať nejaké výraznejšie zmeny v druhom čítaní. No ale skúsme to.
Ďakujem.

Pán poslanec Hargaš, s väčšinou toho, čo si hovoril, súhlasím, ale jednej, jednej veci teda nerozumiem, tej, tej otázke smerujúcej na pána ministra Rašiho, že v čom sa to urýchli. No samozrejme, že keď sa nebude musieť obstarávať alebo nebudú sa musieť rešpektovať žiadne pravidlá, budú sa dávať zákazky napriamo, tak to bude rýchlejšie, ako keď sa, keď sa pravidlá nejaké musia dodržiavať, či už také, alebo onaké. Teda ten primárny efekt urýchlenia bez, bez akejkoľvek diskusie nebude ani tak v tom, že sa, že sa pravidlá zjednodušia, áno, v niektorých veciach možno aj toto je zámer, ale, ale v tom, že tie pravidlá, pravidlá nebudú žiadne. A keď nie sú pravidlá, no tak, tak jasné, že sa dá postupovať rýchlejšie.