Videokanál poslanca

Pán poslanec Dubovický, dovolím si trochu spresniť to vyjadrenie, lebo týmto návrhom sa nerozširuje možnosť využitia rekreačných poukazov na všetkých najbližších príbuzných, teda na deti alebo na, na manželov. Tí tam už dnes sú zahrnutí, tí sú tam vlastne zahrnutí od začiatku, od schválenia zákona. Touto zmenou sa, sa rozširuje možnosť využitia rekreačných poukazov aj na rodičov zamestnancov, čiže, čiže dopĺňa sa tam táto kategória, a navyše podľa toho, ako je to napísané, doteraz, ak tí najbližší príbuzní mali mať možnosť využiť ten rekreačný poukaz, tak to bolo na dovolenke spolu so zamestnancom, ktorý, ktorému je ten rekreačný príspevok poskytnutý. Teraz po novom môžu to rodičia využívať aj sami bez toho, aby boli na dovolenke so zamestnancom, alebo teda so svojím dieťaťom, ktorý, ktoré je zamestnancom.
Takže ja opakujem moju otázku, lebo, lebo rozumiem tomu, aj keď s tým nesúhlasím, že zamestnávateľ prispieva na dovolenku svojim zamestnancom, ale akú má logiku, aby zamestnávateľ prispieval na dovolenku rodičom svojho zamestnanca. Vie mi to niekto vysvetliť?

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady a vážené kolegyne a kolegovia, rokujeme o návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon Zákonník práce a zákon o podpore cestovného ruchu, a teda, zjednodušene povedané, možnosť používania rekreačných poukazov sa rozširuje aj o rodičov zamestnanca.
Samotný inštitút príspevku na rekreáciu alebo rekreačných poukazov bol, bol zavedený tiež z iniciatívy vtedajšieho predsedu Národnej rady Andreja Danka a predsedu SNS, a teda jeho kolegov s tým, že je potrebné podporovať cestovný ruch, tak, tak sa zvolila metóda, keď ten cestovný ruch nepodporoval štát, ktorý sa ho rozhodoval podporiť, ale podporujú ho zamestnávatelia, ktorí majú povinnosť prispievať svojim zamestnancom na rekreáciu. Nie všetkým, až, až takým, čo odpracujú 12 mesiacov, nie v plnej výške, ale, ale teda je to iba príspevok do, myslím, 55 % a je to, je to, samozrejme, aj celkovo, celkovo, limitované. Ale v podstate, ak chce štát podporovať cestovný ruch, tak by mal na to vyčleniť zdroje a mal by cestovný ruch podporovať, podporovať sám. Ale teda takto sa našla forma, aby štát podporil cestovný ruch a až tak veľa ho to nestálo, aj keď, samozrejme, aj štát je zamestnávateľ, čiže aj štát, keď prispieva svojim zamestnancom, tak ho to niečo stojí, ale primárne to stojí niečo súkromných, súkromných zamestnávateľov, ktorým to spôsobuje ďalšie výdavky.
No a prečo teda sa zvolila táto forma? Teda že nieže štát by dával príspevky dôchodcom na cestovný ruch na území Slovenskej republiky, alebo, alebo školopovinným deťom alebo všeobecne každému by dával príspevky, tak bolo by to drahé, ale muselo sa to nejako zdôvodniť. A to zdôvodnenie bolo, že zamestnanci potrebujú nejakú rekreáciu na to, aby sa, aby sa zotavili, a teda aj pán predkladateľ citoval tu z dôvodovej správy k tomu predchádzajúcemu návrhu, kde sa hovorilo, že zavedzením... zavedením tohto nového inštitútu sa očakáva pozitívny vplyv najmä na ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenskej republiky dosahujúcich nižší disponibilný príjem, ktorí si doteraz nemohli dovoliť ani jednu rekreáciu ročne. Títo obyvatelia vrátane ich najbližších rodinných príslušníkov by si tak mali môcť dovoliť aspoň jednu rekreáciu ročne potrebnú na, na regeneráciu fyzických a psychických síl a zvýšenie kvality ich života.
Čiže áno, chceme podporiť domáci cestovný ruch, to je, to je jeden zámer, ale teda prečo to spravíme tak, že nie štát bude dávať príspevky, ale tú, tie náklady majú znášať zamestnávatelia, ktorí majú prispieť svojim zamestnancom? To zdôvodnenie a jeden z účelov, prečo sa tie rekreačné poukazy vôbec zaviedli, je, že ekonomicky aktívni obyvatelia, najmä tí, ktorí dosahujú nižší disponabilný príjem, si nemôžu dovoliť jednu, jednu... ani jednu rekreáciu ročne, tak touto zmenou im to umožníme.
To, s čím prichádzate teraz, v podstate popiera ten druhý z deklarovaných účelov, pretože umožní využívať rekreačné poukazy nielen, nielen samotným zamestnancom, ale aj ich, aj ich príbuzným, teda konkrétne, konkrétne rodičom. Doteraz bolo možné, aby tieto prostriedky, rekreačné poukazy zjednodušene, mohli na svoju rekreáciu využívať buď samotní zamestnanci, alebo teda ich najbližšia rodina, čiže manžel, manželka a ich deti, na spoločne strávenej, strávenej dovolenke, lebo teda, samozrejme, že tie náklady vznikajú, vznikajú celej rodine. A vy, čo teraz navrhujete, je, že aby sa to rozšírilo aj o rodičov, a... a tí rodičia to môžu ale využiť, využiť aj samostatne. Kým doteraz to bol, to bol, inštitút určený na to, že zamestnanec dostane rekreačný, rekreačný poukaz a môže ho využiť buď na svoju dovolenku, alebo môže, môže tým hradiť aj nejaké náklady, ktoré vzniknú na dovolenke jeho najbližšej rodine, pokiaľ je s ním na tej dovolenke. Vy teraz navrhujete, že môžu to využiť rodičia a môžu to využiť aj, aj, aj rodičia samostatne.
Tak tomu celkom nerozumiem a poprosil by som o vysvetlenie, že aký, aký to má teda účel, aby bol takýto inštitút v Zákonníku práce, lebo môžem s tým nesúhlasiť, nemyslím si, že štát má prenášať podporu cestovného ruchu na zamestnávateľov. Sa domnievam, že štát má minimálne zasahovať do, do ekonomiky a nemal by finančne podporovať to alebo ono, ono ekonomické odvetvie, ale ak už to ide robiť, no tak to má robiť spôsobom, že, že prispeje, prispeje sám zo svojich, zo svojich prostriedkov, resp. zo štátnych prostriedkov, ktoré sú prostriedky všetkých daňových poplatníkov, nemá to prenášať na zamestnávateľov a hovoriť zamestnávateľom, že majú, majú podporovať domáci cestovný ruch oni zo svojich prostriedkov.
Ale dobre, zvolila sa forma, ktorá sa tvári, že to nie je len o podpore cestovného ruchu, ale je to aj o tom, aby si zamestnanci mohli oddýchnuť, aby sa mohli zrekreovať, aby sa zrekreovali, zrekreovali na Slovensku, dobre, tak sa zaviedol príspevok, zaviedli sa rekreačné poukazy, ktoré môžu využiť zamestnanci buď sami, alebo teda so svojou manželkou, manželom či, či deťmi, keď idú s nimi na dovolenku, ale teraz vy navrhujete zmeniť filozofiu toho, že v zásade podľa toho, ako je ten text návrhu zákona napísaný, môže zamestnanec posunúť, posunúť ten rekreačný poukaz na svojich rodičov a tí pôjdu na dovolenku. A ako toto pomôže, pomôže tomu zamestnancovi?
Áno, asi mu to urobí, urobí radosť, že, že teda venuje, bude mať nejaký darček pre svojich, pre svojich rodičov, ale ako je opodstatnené, aká je legitimita toho, aby zamestnávatelia platili darčeky príbuzným svojich zamestnancov? Lebo z môjho hľadiska je, hovorím, je sporné už to, že by, že zamestnávateľ má platiť, alebo prispievať na dovolenku svojho zamestnanca, ale dobre, tak rozumiem aspoň tej logike, len nerozumiem logike toho, že, že zamestnávateľ má platiť dovolenku rodičom zamestnanca. Dokonca nie takú dovolenku, keby tam bolo napísané, že tak ako to bolo doteraz, že, že dieťa ide so svojim rodičom na dovolenku, a teda prispeje mu zamestnávateľ, môže na to použiť rekreačný poukaz, ale, ale to, z tohto textu vyplýva, že rodič pôjde sám alebo rodičia zamestnanca pôjdu, pôjdu sami na dovolenku na Slovensku a môžu na to použiť rekreačný poukaz toho zamestnanca.
Čiže aký, z akého dôvodu budeme zamestnávateľov nútiť, aby platili samostatné dovolenky rodičov ich zamestnancov? To by ma naozaj zaujímalo, že, že prečo si myslíte, že toto patrí do, do Zákonníka práce, lebo podľa môjho názoru určite nepatrí.
Ďakujem.

Ďakujem za upozornenie pána poslanca Saloňa, ale myslím si, že je to tak, že zákon o rokovacom poriadku nevyžaduje, aby pri prednesení procedurálneho návrhu sa vždycky uvádzalo konkrétne ustanovenie, na základe ktorého sa, sa postupuje, keď je zrejmé z toho, z toho ako to prednesie, že čo sa tým návrhom myslí. Aj v správnom poriadku je, že podania sa posudzujú podľa ich obsahu.
Čiže keď je niečo aj nesprávne označené, ale má, je jasný, aký, aký je úmysel toho, kto dáva nejaké podanie, tak sa ten správny orgán má s tým vysporiadať, ako by to bolo, ako by to bolo správne, správne označené podanie.
A rovnako v tomto prípade si myslím, že je jasné, že pani poslankyňa Števulová povedala, že navrhuje, aby Národná rada odhlasovala, že sa tým návrhom nebude ďalej zaoberať, že zmysel je ten istý, akože nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

Pani poslankyňa Števulová, len teda by som si chcel ujasniť, aby to bolo jasné aj pani spravodajkyni a tomu, kto bude pripravovať šnúru. To vaše vyjadrenie, že, že navrhujete, aby Národná rada odhlasovala, že sa nebude týmto návrhom ďalej zaoberať, znamená, že teda v zmysle § 73 ods. 3, písm. b) ste navrhli, aby pri hlasovaní Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, hej, tak. Akože tak to bolo myslené, lebo teda ja som tiež chcel dať podobný návrh, ale teda napriek tomu, že som vystúpil dvakrát, v obidvoch prípadoch som to zabudol urobiť. Tak som rád, že to, že to niekto urobil.
A druhá vec, pokiaľ ide o tie, o tie pozmeňováky, či nejaké schvália, alebo neschvália, no ja tak predpokladám, že nejaké pozmeňujúce návrhy určite zo strany koalície prídu a budú sa snažiť urobiť to, čo nespravili ešte pred tým, ako ten návrh dali do legislatívneho procesu, teda nejak vyselektovať z toho tie zlé, zlé mimovládky, ktoré sú politické mimovládky, aby to čo najmenej zasiahlo ostatné mimovládne organizácie, lebo asi si aj predkladatelia uvedomujú, že tak ako to navrhli, by to zasiahlo obrovské množstvo mimovládnych organizácií, aj také, ktoré im priamo neprekážajú, hoci aj tie sú súčasťou občianskej spoločnosti, a nefunguje to delenie tak, že politické, nepolitické. Kopu organizácií, ktoré sa napríklad zaoberajú prakticky ochranou životného prostredia, keď sa mení legislatíva v oblasti životného prostredia, tak sa ozvú.
Podľa nich politika, podľa mňa niečo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za všetky faktické poznámky, aj keď ma teda mrzí, že reagovali iba opoziční poslanci, keď ja som sa vo svojom vystúpení prihováral tým koaličným, ale tak to je vec, na ktorú som si už za tie roky zvykol, ale tak bolo by lepšie, keby reagovali aj koaliční poslanci, ktorí to navrhli a mali by teda obhajovať svoj, svoj návrh.
Pán poslanec Sabo, občianske médiá, to myslíte tie konšpiračné, dezinformačné proruské weby, hej? To, tak správne som to pochopil. Nemyslím, že by sme mali používať ako zavádzajúci termín občianske médiá, keď ide o konšpiračné, dezinformačné proruské weby.
A pán poslanec Grendel tu pripomenul faktickú poznámku pani poslankyne Kramplovej, ktorá hovorila o sorosovských mimovládkach aj tú konšpiráciu, že tie mimovládky pomohli bývalej vláde vyhrať voľby, a pani poslankyňa Kramplová vtedy tak krútila hlavou, že, že toto tak nepovedala, ale povedali ste, pani poslankyňa, zo zahraničia financované sorosovské mimovládky, ktorých výsledkom činnosti bol rozvrat spoločnosti a hrôzovlády v rokoch 2020 až 2023. Čiže povedali ste, že výsledkom činnosti tých mimovládok bol rozvrat spoločnosti a hrôzovlády v rokoch 2020 až 2023. Čiže v podstate ste povedali to, čo hovoril pán poslanec, poslanec Grendel.
Pokiaľ ide o to právo vyjadrovať sa, ktoré spomenuli viacerí reagujúci aj pani poslankyňa Gažovičová, aj pán poslanec Čaučík, ale však to nemajú iba politici, to majú aj bežní ľudia, to majú aj médiá, to majú aj mimovládky, to majú aj cirkvi, to majú aj podnikatelia, to majú aj odbory, to majú aj komory, to majú aj vysoké školy, to majú všetci. Každý má právo, právo sa vyjadrovať, tak prečo to vadí práve pri mimovládkach?

Vážená pani predkladateľka, vážený podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, naozaj sa musím vrátiť k tomu rozporu medzi tým, čo sa deklaruje v dôvodovej správe, že čo je zámerom tohto návrhu zákona, a tým, čo ním naozaj je a čo je teda zreteľné, povedzme aj z tých faktických poznámok, ktoré zaznievajú od koaličných poslancov, či už predkladateľov, alebo iných podporovateľov tohto, tohto návrhu zákona.
V dôvodovej správe sa hovorí o tom, že je potrebná dôveryhodnosť a transparentnosť, lepšia kontrola toku finančných prostriedkov, zvýšený tlak na zodpovedné hospodárenie, podpora dôvery a zapojenia verejnosti, čiže sa to tvári ako taký návrh, ktorý v zásade má pomôcť mimovládnym organizáciám, aby lepšie fungovali. Ale keď ktokoľvek z koaličných poslancov otvorí ústa a vyjadrí sa v parlamente, že prečo to predkladajú, tak je zrejmé, že je to súčasť ich boja proti mimovládnym organizáciám, ktoré vnímajú ako, ako nepriateľské. A to naozaj asi najúprimnejšie bolo, keď, keď pani poslankyňa Kramplová v tej faktickej poznámke hovorila o už tých spomínaných sorosovských mimovládkach, ktoré spôsobili rozvrat a hrôzovládu, a o liberáloch a liberálnych extrémistoch, ale to v tom zákone nie je napísané. V tom zákone je, že, že je to o všetkých.
Rovnako pán poslanec Hazucha hovoril o tom, že tento zákon nie je proti tým dobrým mimovládkam, ten je proti tým zlým. Ale aké vy máte štatistiky, ktoré organizácie mimovládne sú podporované zo zahraničia? Však to je nezmysel, že iba politické mimovládne organizácie, ak už si to takto zadefinujete (rečník naznačuje úvodzovky), sú podporované zo zahraničia.
Zo zahraničia sú podporované mimovládne organizácie všetkých druhov pôsobiace v sociálnej oblasti, pôsobiace v kultúre. Určite nie len tie, ktoré sa vyjadrujú, vyjadrujú k politickej, k politickej situácii. Ale, ale mimovládky primárne sa predsa nevyjadrujú k politickej situácii, to je len vaše paranoidné videnie sveta, keď sa mimovládne organizácie vyjadrujú k niečomu, čo má charakter politiky, tak to nie je preto, že chcú bojovať s niekým alebo pomáhať niekomu inému, ale vyjadrujú sa preto, že sa venujú nejakej téme.
Ja teda som pôsobil vo viacerých aj pôsobím v mimovládych organizáciách, čiže niečo o tom viem, a pôsobil som aj v politickej mimovládke v Občiansko-demokratickej mládeži, ktorú som spoluzakladal začiatkom 90. rokov, to je zase niečo, čo spomínal pán poslanec Lučanský, a, a neviem, aký je s tým problém. Veď to, že existujú mládežnícke organizácie, ktoré majú nejaký vzťah k politickej strane, to je tiež normálne. Aj Slovenská národná strana, pokiaľ viem, má alebo mala Slovenskú národnú mládež, mládežnícku organizáciu, kde sa združujú mladí ľudia, ktorým je blízka politika, politika SNS. Neviem, či by niekomu napadlo, že je to nejaký problém. Veď, veď keď sú mladí ľudia, ktorým je blízka politika SNS, chcú si založiť organizáciu, tak nech si ju, nech si ju založia a nech tá organizácia funguje, nech tá organizácia diskutuje, nech tá organizácia podporuje politiku Slovenskej národnej strany, vychováva nové kádre. Veď čo je na tom? Veď to je normálne v celom demokratickom svete, že existujú mládežnícke organizácie, ktoré sú blízke, blízke politickým stranám.
A, ale tie iné mimovládne organizácie, a tam, a tam to, ale primárne asi, asi, asi nesmeruje tá vaša kritika, ale, ale, že sme, že existujú iné mimovládne organizácie, ktoré sa venujú politike, tak ony sa venujú nejakým témam, nejakým oblastiam, venujú sa napríklad korupcii, boju proti korupcii a kritizujú, ak narazia na nejakú korupčnú kauzu, kritizujú, ak sa prijíma legislatíva, ktorá sťažuje boj proti korupcii, ale... alebo, naopak, pomáha tomu, aby sa, aby sa korupčné správanie rozšírilo. Ale ony to nerobia preto, že sú proti SMER-u alebo HLAS-u, alebo SNS, však to sú organizácie, ktoré keď narazia na korupciu, no tak ju kritizujú bez ohľadu na to, kto je, kto je pri moci. Keď, keď prichádza legislatíva, s ktorou nesúhlasia, tak to kritizujú bez ohľadu na to, kto je pri moci. Sú organizácie, ktoré sa venujú právnemu štátu, ako, ako VIA IURIS napríklad. Ale dobre, VIA IURIS, keď kritizuje vašu novelu Trestného zákona, tak vy máte pocit, že je to politická mimovládka, ktorá, ktorá je zameraná proti vám, ale však VIA IURIS aj v minulom volebnom období ixkrát kritizovala aj návrhy, s ktorými prichádzala vláda, v ktorej my sme boli zastúpení, s ktorými prichádzala, ja neviem, pani ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, však nie so všetkým súhlasili, kopu vecí, kopu vecí kritizovali a, samozrejme, že nám sa to nepáčilo, ale ani, ani, ani vo sne nám nenapadlo, že by sme kvôli tomu mali, mali si začať myslieť, že ak nás nejaká mimovládna organizácia kritizuje alebo kritizuje niečo, čo sme navrhli, že teraz je to zlá politická mimovládna organizácia, ktorá pôsobí v záujme SMER-u alebo, alebo opozície.
Veď to je normálne, to je úplne prirodzené, že mimovládne organizácie sa venujú nejakým témam a niektoré sa venujú, venujú praktickej pomoci, sociálnej oblasti, v kultúre, v športe, v ochrane životného prostredia a iné sa venujú aj politike v zmysle tvorbe, tvorbe politík a vyjadrujú sa k veciam verejným, ale veď to je úplne legitímne, to je súčasť občianskej spoločnosti. Veď ľudia majú právo vyjadrovať sa k tomu, čo sa v tejto krajine deje. To právo nemáme iba my politici za to, že sme boli, že sme boli zvolení do parlamentu. Áno, my máme tú výsadu, že keď je niekto z mimovládnej organizácie, tak nemôže prísť za tento rečnícky pult a vystúpiť tu, ale verejne sa vyjadrovať môže, preboha. Môže zvolať zhromaždenie, môže sa združiť v nejakej organizácii, môže vytvoriť občiansku iniciatívu, ktorá ani nemá právnu subjektivitu, môže organizovať zhromaždenie, môže, môže využívať petičné právo, môže písať do médií, môže si založiť web, môže sa vyjadrovať na sociálnych sieťach, však to sú úplne legitímne veci, ktoré v demokratickej spoločnosti nikto nespochybňuje. Spochybňujú to diktátorské režimy, spochybňujú to autokracie, ktoré diktát... k diktatúram smerujú.
Presne to teraz robíte vy. Robíte to, robíte to vo vzťahu k médiám, ktoré chcete ovládnuť, a robíte to aj vo vzťahu k občianskej spoločnosti, vo vzťahu, vo vzťahu k mimovládnym organizáciám. Ak si nejaká organizácia ani napriek výzve nesplní tú povinnosť, že sa má zaregistrovať ako zahraničný agent alebo organizácia so zahraničnou podporou, tak podľa vášho návrhu bude takú organizáciu možné zrušiť.
V prípade, v prípade tých organizácií, ktoré už dnes majú nejakú, nejakú úpravu rušenia, ako sú neinvestičné fondy, nadácie alebo neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, tak tam bude môcť dať ministerstvo návrh súdu, a v prípade občianskych združení, čo je najrozšírenejšia forma, bude môcť priamo ministerstvo zrušiť. To je taký zásah do, do slobody, slobody, slobody združovania, že ani si to neviem porovnať s ničím, čo sa, čo sa doteraz, doteraz udialo, to je v podstate otvorená cesta k likvidácii mimovládnych organizácií.
A opäť teraz by som rád zopakoval tú otázku, ktorú tu položil aj pán poslanec Čaučík, stanovujete tam mimovládnym organizáciám povinnosť to označenie organizácie so zahraničnou podporou uvádzať pri každom úkone. Čo to znamená pri každom úkone? Lebo to nie je jasné ani z návrhu zákona, ani z dôvodovej správy, ani ste, ani ste to nijako, nijako nevysvetlili, čo je to uvádzať si, uvádzať si pri každom úkone, lebo veď mimovládne organizácie, keď, keď vystupujú, keď, keď sa niekde prezentujú, tak častokrát alebo častokrát, stáva sa, že mimovládna organizácia má dlhší názov a používa sa kratší názov alebo používa sa dokonca, dokonca iba skratka tej organizácie. Takže naozaj keď, keď vydá nejaké vyhlásenie alebo nejakú informáciu organizácia, tak miesto toho, aby používala skrátený názov alebo aby používala skratku, tak bude vždycky musieť používať skratku aj s tým prívlastkom organizácia so zahraničnou podporou? A keď nie, tak bude, bude porušovať zákon?
Mohli by ste to vysvetliť, ste tu dvaja predkladatelia, tak očakávam, že nám dáte vedieť, ako to je.
Ďakujem.

Pán poslanec Čaučík, tá otázka, ktorú ste položili vo svojom vystúpení, tu už zaznela aj od vás, že čo to znamená, že tie organizácie so zahraničnou podporou budú musieť v zmysle návrhu uvádzať spolu s názvom pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti. Čo, čo to znamená? Lebo to, to nie je zrejmé z textu návrhu zákona, z paragrafového znenia a nie je to zrejmé z odôvodnenia, nikto to nevysvetlil ani pri uvádzaní návrhu zákona, ani v rámci faktických poznámok.
Tak ja by som využil, že tu máme dvoch predkladateľov, je tu pani poslankyňa Kramplová, ktorá sedí na mieste predkladateľa, je tu pán poslanec Lučanský, ktorý je navrhovateľom a zároveň sedí na mieste spravodajcu, tak predpokladám, že vedia, pod čo sa podpísali a čo navrhujú, a mohli by nám vysvetliť, čo znamená, že organizácia je povinná označenie organizácia so zahraničnou podporou uvádzať spolu s názvom pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti. Lebo to si naozaj môžme vysvetliť mnohorakým spôsobom, a teda bolo by dobré, keby sme vedeli, o čom vlastne, o čom vlastne rokujeme. Aj pani navrhovateľka, aj pán spravodajca, ktorý je navrhovateľom, sa môžu kedykoľvek zapojiť do rozpravy takže dúfam, že dostaneme odpoveď na túto otázku a vysvetlia nám, ako je to, ako je to myslené, lebo aj mňa zaujíma odpoveď na tú otázku a predpokladám, že aj verejnosť.
Ďakujem.

Pán poslanec Čaučík, je to veľmi zaujímavý postreh ohľadom toho, o čo ide a o čo nejde predkladateľom tohto návrhu zákona. Ak by naozaj išlo o zvýšenie transparentnosti a zvýšenie dôveryhodnosti mimovládneho sektora, ako to deklarujú v odôvodnení alebo v dôvodovej správe, tak by postupovali, samozrejme, úplne inak a postupovali by v komunikácii s tretím sektorom, s mimovládnymi organizáciami a neprichádzali by s návrhmi, ktoré, z ktorých cítiť to nepriateľské naladenie, cítiť tú inšpiráciu Orbánovým Maďarskom, zákonom, ktorý bol zrušený Súdnym dvorom Európskej únie, kde bol konštatovaný nesúlad s právom Európskej únie a potom musel byť zrušený. Mňa len teda fascinuje až taký úplný protiklad medzi tým, ako poslanci svoj návrh odôvodňujú v dôvodovej správe, a tým, ako ho odôvodňujú, keď sa tak príležitostne zapoja do rozpravy faktickými poznámkami, lebo to je, to je až do očí bijúci protiklad, že v tej dôvodovej správe tak kultivovane píšu o transparentnosti a dôveryhodnosti a zvýšení dôvery ako keby to bol návrh zákona v prospech mimovládnych organizácií, ale keď občas sa opustia a dajú nejakú faktickú poznámku, tak je jasné, o čo im ide. Je jasné, že mimovládne organizácie vnímajú ako tie sorošovské, zlé, extrémistické a neviem aké.

Pán poslanec Grendel, no ja si nie som istý, že či toto je taká typická novela na odpútanie pozornosti od problémov. Ak by s tým prišiel Robert Fico, tak by som aj veril tomu, že je to nejaká účelová hra a teda chce prekryť reálne problémy a ceny potravín a ceny benzínu a ceny hypoték a neviem čo, ale mne sa zdá, že zo strany predkladateľov, ktorými sú poslanci Slovenskej národnej strany, že je to autentické, že oni ten boj proti mimovládkam myslia vážne a teda chcú realizovať niečo, o čom sú, o čom sú presvedčení, alebo teda mimovládky sú podľa nich, nich zlé, tak s nimi treba zatočiť podobne ako Putin v Rusku alebo Orbán v Maďarsku. A keď to nejde tak natvrdo, lebo predsa len teda sme v Európskej únii a chceme sa tváriť ešte tak trošku kultivovanejšie, no tak nedali tam natvrdo toho zahraničného agenta, ale možno aj na to príde v rámci druhého čítania, alebo tu niektoré návrhy predkladané poslancami SNS majú schopnosť v priebehu druhého čítania sa úplne neuveriteľne zmeniť a na konci z nich vylezie niečo, čo je úplne, úplne iné ako to, čo bolo v prvom čítaní. Ale tento zákon je, samozrejme, problematický už tým, ako je navrhnutý, aj teda bez toho, aby tam explicitne bola použitá tá formulácia zahraničný agent, s ktorou kedysi operovali, operovali fašisti. A áno, o nič iné ako o onálepkovanie mimovládnych neziskových organizácií v tom návrhu nejde.

Neviem, či sa teraz dokážem celkom sústrediť na reakciu na pani poslankyňu Kolíkovú, lebo teraz tie obrazy z Pridu, o ktorých hovoril pán poslanec Ľupták, mi behajú pred očami (smiech), ale teda skúsim to.
A teda chcel by som k tomu povedať niečo ako zainteresovaný pozorovateľ, teraz nehovorím o tom Pride, teraz hovorím o tom návrhu zákona, je dobré sa pýtať, že prečo predkladatelia prišli s týmto návrhom zákona, ale keď je človek čo i len trochu zainteresovaný v zmysle, že čo i len trochu rozumie tomu, prečo s ním prišli, tak samozrejme, že ten návrh je motivovaný snahou poškodiť mimovládne neziskové organizácie, spraviť z nich terč, urobiť z nich nepriateľa, asi nie ich priamo hneď teraz zlikvidovať alebo zakázať, ale veď možno aj, aj to príde. Hej, že v tom Rusku tiež postupovali tak, že ich nejako označili, potom im niečo zakazovali im robiť a potom, potom ich zakazovali a potom ich, potom ich zatvárali. Ja neviem, kam je až schopná táto vládna koalícia prísť, ale toto je krok presne tým smerom, presne smerom k Putinovmu Rusku, presne smerom k Orbánovmu Maďarsku, mimovládne neziskové organizácie sú pre autokratické vlády s diktátorskými sklonmi nepriateľ, sú vnímané ako nepriateľ a treba proti nim bojovať. Áno, označiť ich za zahraničných agentov, ako to chceli Kotlebovi fašisti v minulom volebnom období, by asi bolo prisilné, no tak sa tam nájde nejaký mäkší výraz, ale ten účel a ten zmysel je ten istý, označiť mimovládne neziskové organizácie za nepriateľa a tlačiť ich k tomu, aby sa nevyjadrovali k veciam verejným. To je všetko.