Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

11.6.2024 o 13:43 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.6.2024 9:59 - 10:01 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegom za reakcie, aj keď som teda sklamaný, lebo moje otázky nesmerovali k opozičným poslancom, ktorí reagovali faktickými poznámkami, ale k predkladateľom návrhu zákona, ktorí, ktorým som položil konkrétnu otázku a na tú otázku opakovane nedostávam odpoveď. Síce rozumiem, prečo neodpovedajú, lebo, lebo žiadna reálna odpoveď neexistuje, ale je tu pán poslanec Lučanský, ktorý je predkladateľ, mohol sa prihlásiť s faktickou poznámkou, môže sa ešte teraz prihlásiť do rozpravy a zodpovedať moju otázku. Z predkladateľov je tu aj pán poslanec Huliak, ktorý takisto mohol zareagovať faktickou poznámkou, neurobil to. Je tu ďalší predkladateľ, pán podpredseda Národnej rady Danko, ktorý bol aj pri zavádzaní tých rekreačných poukazov ako takých, a teda predpokladám, že by mal vedieť vysvetliť, prečo sa majú teraz rekreačné poukazy rozšíriť aj na rodičov zamestnancov, a dokonca aj v situácii, keď tí rodičia zamestnancov idú na dovolenku sami, bez toho zamestnanca. A podpredseda Národnej rady sa takisto môže prihlásiť do rozpravy, môže sa prihlásiť kedykoľvek, našťastie sme na prelome hodín, takže pán podpredseda Národnej rady Blaha prišiel vystriedať pána podpredsedu Národnej rady Danka vo vedení schôdze, a teda bude mať pán podpredseda Národnej rady Danko príležitosť, teda keď už nebude viesť schôdzu, prihlásiť sa do rozpravy a odpovedať na moju otázku, lebo verím, že on by teda dokázal odpovedať na moju otázku aspoň nejako, lebo od pána predkladateľa Lučanského sa mi zatiaľ tú odpoveď vydolovať nepodarilo. Aký to má zmysel, aký to má zmysel z hľadiska Zákonníka práce? Žiadny.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.6.2024 9:49 - 9:57 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, ja vystupujem teda najmä preto, aby som sa dopátral, že čo je zmyslom tohto návrhu, respektíve že či si naozaj myslíte, že takéto, takáto úprava patrí do Zákonníka práce. Ja som sa pýtal v prvom čítaní, pýtal som sa na výbore pána predkladateľa v ústavnoprávnom výbore, teraz je zaneprázdnený pánom poslancom Huliakom, takže asi mi znova neodpovie, ale nedostal som, nedostal som odpoveď na to, aký má zmysel z hľadiska Zákonníka práce, aby zamestnávateľ prispieval na rekreáciu rodičom zamestnanca.
Rekreačné poukazy boli zavedené ako forma podpory cestovného ruchu. Nemyslím si, že štát má podporovať nejaké vybrané odvetvia. Štát má vytvárať čo najlepšie podnikateľské prostredie a trh má rozhodovať o tom, kto uspeje a kto neuspeje. Nemá to byť tak, že štát má preferovať odvetvie A a nie odvetvie, odvetvie B. Čiže nezhodneme sa už ani v základnej filozofii, na základe ktorej boli rekreačné poukazy zavedené. Ale ak sa už štát rozhodne, že bude nejaké odvetvie alebo nejaký typ podnikania podporovať, no tak by to mal robiť napriamo a transparentne a na vlastné náklady. Ak si teda táto vláda myslí, že cestovný ruch treba podporovať, no tak nech vyčlení nejaké, nejaké finančné prostriedky v štátnom rozpočte a nech nájde nejaký spôsob, akým, akým dotovať to odvetvie.
V tomto prípade prenáša štát náklady na podporu cestovného ruchu na zamestnávateľov. Lebo zamestnávatelia sú tí, ktorí svojim zamestnancom preplácajú časť nákladov na rekreáciu na území Slovenskej republiky. Čiže SNS si zaviedlo rekreačné poukazy v tej predchádzajúcej vláde, v ktorej sa zúčastňovalo. V tejto vláde, v tejto vláde si dokonca presadilo ministerstvo, ktoré bude na to, na to celé dozerať, ministerstvo športu a cestovného ruchu, ale platia to zamestnávatelia. Áno, ktorí si to môžu dať, môžu dať do nákladov, ale je to v podstate situácia, keď nejakú prioritu politiky vlády, alebo jednej vládnej strany majú financovať zamestnávatelia. Teda nemá to byť financované z verejných zdrojov, ale zo súkromných zdrojov. A, samozrejme, nie dobrovoľne. Lebo to nie je dobrovoľné rozhodnutie zamestnávateľov, že či budú, alebo nebudú svojim zamestnancom prispievať na rekreáciu. Ale budiž. Takto to bolo zavedené, takto to fungovalo a bolo možné tie rekreačné poukazy alebo príspevok na rekreáciu využívať na rekreáciu zamestnanca na území Slovenskej republiky a rovnako aj jeho najbližšej rodiny. Teda keď zamestnanec išiel na dovolenku na Slovensko so svojou manželkou alebo manželom, alebo so svojimi deťmi, tak bol to oprávnený, oprávnený výdavok, ktoré, na ktoré bolo možné použiť rekreačné poukazy alebo príspevok na rekreáciu. Opakujem, filozoficky sa mi to nepáči, ale rešpektujem, že zvolilo sa takéto riešenie. A áno, tak ako máme v Zákonníku práce riešenú, riešenú dovolenku, tak našlo sa niečo, čo aspoň vzdialene teda súvisí s tým, že dovolenka zamestnanca. Tak okrem dovolenky zamestnanca bude, bude zamestnávateľ vybraným zamestnancom, lebo nie všetkým a nie všetci zamestnávatelia, prispievať aj na dovolenku alebo na dovolenku, ktorú strávi ich zamestnanec so svojou rodinou.
To, čo sa však ide zmeniť v zákone touto novelou a na čo som sa pýtal v prvom čítaní, nedostal som odpoveď, na čo som sa pýtal pána predkladateľa Lučanského v druhom čítaní v ústavnoprávnom výbore a nedostal som na to žiadnu odpoveď, mimo odpovede, že tak, my sme sa tak rozhodli, tak takto to, takto to spravíme, je, akú má logiku, aby Zákonník práce riešil príspevok zamestnávateľa rodičom zamestnanca. A keby to aspoň bola dovolenka, ktorú tí rodičia strávia so zamestnancom. Dobre, tak je tam manžel, manželka, deti. No dobre, tak chodia ľudia aj so svojimi rodičmi na dovolenku, tak aj, aj, aj na tie náklady možno prispieť. Ale nie. To, ako ste to navrhli, je, že rodičia idú sami na dovolenku a zamestnanec na to môže využiť rekreačné, rekreačné poukazy svojho zamestnávateľa. Čiže sami, nie s tým, s tým zamestnancom. Akú to má logiku z hľadiska Zákonníka práce? Dobre, prispievame, prispievame zamestnancovi na rekreáciu, aby sa počas dovolenky zotavil, aby si oddýchol a ešte bočný efekt, alebo v skutočnosti hlavný efekt je, že podporíme cestovný ruch na Slovensku. Ale akú má logiku, že prispejeme na dovolenku rodičom zamestnanca a ten zamestnanec zatiaľ, ja neviem, tak buď si tú dovolenku ani nevyčerpá, alebo pôjde na dovolenku do Chorvátska, kde mu, kde mu štát na to neprispeje, ale využije to na to, že zamestnancovi rodičia pôjdu na dovolenku na Slovensku a bude na to prispievať zamestnávateľ. Vie mi toto pán predkladateľ, hlavný predkladateľ alebo niekto ďalší z predkladateľov, ktorí sú tu prítomní, alebo pán podpredseda Národnej rady, ktorý je duchovným otcom myšlienky rekreačných poukazov, vysvetliť, že aký má zmysel, aby zamestnávateľ prispieval rodičom zamestnanca na dovolenku, dokonca na takú dovolenku, na ktorú tí rodičia zamestnanca idú bez samotného zamestnanca? Pýtam sa to už tretíkrát. Po prvom čítaní a výbore kladiem naivne tú otázku tretíkrát a naozaj by som rád poznal odpoveď, lebo podľa mňa žiadna odpoveď nie je. Iba ste si chceli vytvoriť proste ďalší nástroj, ako naliať peniaze do odvetvia, ktoré teraz spadá pod vaše ministerstvo, ale logiku z hľadiska Zákonníka práce toto opatrenie, ktoré navrhujete, v tejto novele nemá žiadnu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.6.2024 16:24 - 16:25 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Plaváková, keďže ten pozmeňujúci návrh nebude predložený a nebudeme môcť svoj názor naň vyjadriť hlasovaním, tak chcem len povedať, že teda ak by ten pozmeňujúci návrh bola si stihla pripraviť a predložila ho, tak určite by som hlasoval zaňho, lebo si myslím, že v tomto ohľade aj na základe toho, že nás verejný ochranca práv pán Dobrovodský na to upozorňuje, ale ja bez ohľadu na to si myslím, že je to zmena, ktorá by sa mala preniesť aj do nášho právneho poriadku, tak snáď budem mať príležitosť vyjadriť svoj názor pri hlasovaní o vašom poslaneckom návrhu, keď už nemám tú príležitosť pri hlasovaní o pozmeňujúcom návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.6.2024 15:45 - 15:47 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Michelko, to s tým CtrlC-CtrlV, že pani prezidentka prevzala argumentáciu pani poslankyne Jaurovej, tak to snáď nemyslíte vážne. Ako môžte mať všelijaké výhrady, môžte nesúhlasiť s obsahom tých pripomienok pani prezidentky, ale spochybňovať jej schopnosť nezávisle posúdiť obsah zákona a proces jeho schvaľovania, tak to, to by ste si naozaj mohli odpustiť. Ak viac ľudí hovorí to isté alebo niečo veľmi podobné, nemusí to nutne znamenať, že sa navzájom dohodli, alebo že jeden opakuje po druhom alebo odpisuje po druhom. Môže to znamenať to, že v predloženom návrhu sú také závažné problémy, že si ich nezávisle od seba všimnú viacerí. Aj v rozprave sme tu viacerí zástupcovia rôznych opozičných strán vám vyčítali veľmi podobné veci a my sme sa nijako neradili, že kto čo povie a že budeme navzájom opakovať to isté. Jednoducho sme si všimli podobné veci.
No a ešte ma zaujal ten váš výrok, že legislatívny proces nebol ukážkový. No tak keby som niekedy chcel použiť nejaký eufemizmus alebo príklad eufemizmu, tak toto je, toto je ukážkový eufemizmus.
Pýtali ste sa, že ktorý paragraf rokovacieho poriadku bol porušený a nedostali ste odpoveď. No áno, nebol porušený. Poslanci majú právo predkladať návrhy, v druhom čítaní možno prijímať pozmeňujúce návrhy, ale tým postupom bol popretý zmysel pravidiel legislatívneho procesu. Lebo medzirezortné pripomienkové konanie je na to, aby sa k návrhom zákonov, najmä tých dôležitých, mohla vyjadriť verejnosť. Vy ste tomu zabránili. Tri čítania tu máme na to, aby v prvom čítaní sa diskutovalo o potrebe a zmysle toho návrhu a v druhom čítaní sa to dolaďovalo, upravovalo, ale nie aby 90 % obsahu zákona prišlo až s pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní, ako ste to urobili vy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.6.2024 15:34 - 15:44 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Hajko, nechcem vám brať váš optimizmus, ale ja by som bol teda skeptický napriek tomu, že som na tom výbore pre kultúru a médiá nebol, keďže nie som jeho členom, ale také náznaky ochoty diskutovať o návrhu zákona a prípadne hľadať nejaké iné riešenia sme predsa registrovali aj pri tomto zákone o Fonde na podporu umenia, alebo teda novela zákona o Fonde na podporu umenia. A tiež to tak chvíľkami vyzeralo, že predkladatelia budú ochotní počúvať tie argumenty a budú možno ochotní nájsť nejaké riešenie, ktoré by tie problémy, ktoré tam oni identifikovali, mohli nejako riešiť, ale, ale nakoniec, nakoniec to ostalo iba pri tých náznakoch a ani smerom k nejakej diskusii medzi koalíciou a opozíciou, ani smerom k tej diskusii, ktorá prebehla v rámci vládnej koalície, keďže niektorí poslanci HLAS-u mali výhrady k tomu návrhu, resp. k tomu, čo sa doňho malo doplniť, tak ostalo len pri náznakoch, SNS si presadila svoje, koalícia 79 hlasmi ten návrh zákona v treťom čítaní schválila. Pani prezidentka ho vetovala a nepredpokladám, že by niečo pozitívne sa ešte mohlo stať v dnešný deň.
Druhá poznámka, len veľmi stručne k tej druhej komore, je to zaujímavý nápad. Ja si tiež myslím, že dvojkomorový systém umožňuje kvalitnejšie fungovanie aj z hľadiska legislatívneho procesu, ale teda nemyslím, že by to bolo preto, že by, že by prezident bol tak alebo onak stranícky. Lebo aj v tej druhej komore obvykle sedia zástupcovia politických strán, čiže to nie je, nie je o tom. Ale, ale, áno, ak existujú dve komory, tak je ten proces aj pomalší, ale aj vyváženejší a vychytajú sa chyby.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.6.2024 14:59 - 15:09 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Tak do tretice dnes k vetovaným zákonom. Podobne ako pri predchádzajúcich dvoch chcem povedať, že súhlasím a stotožňujem sa s výhradami pani prezidentky, a tak ako som ja aj poslanecký klub SaS, ako sme hlasovali proti schváleniu návrhu zákona, tak budeme hlasovať aj proti jeho opätovnému schváleniu po vete pani prezidentky. O obsahu sme mnoho diskutovali v rôznych fázach legislatívneho procesu. Je to zákon o politickom ovládnutí fondu na podporu, podporu umenia. Už samotné toto je dostačujúce na to, aby bol takýto návrh zákona odmietnutý. Som teda zvedavý, ako sa zachovajú poslanci, ktorí, koaliční poslanci, ktorí majú k tomuto zákonu a k tomu schválenému riešeniu, ktoré sa nakoniec presadilo, výhrady, lebo na prelomenie veta pani prezidentky je potrebných 76 hlasov, čiže bez ohľadu na to, ako bude hlasovať opozícia, je potrebné, aby 76 koaličných poslancov zahlasovalo za, a ešte teraz majú jednu možnosť, aby svoje výhrady aj bez toho, aby hlasovali proti alebo sa zdržali, dali najavo a pomohli tomu, aby takáto norma, ktorá spôsobí nielen politické ovládnutie Fondu na podporu umenia, ale zrejme najmä z krátkodobého hľadiska aj jeho znefunkčnenie, aby takýto zákon vôbec nenadobudol ani platnosť, ani účinnosť, uvidíme možno už pri hlasovaní o sedemnástej.
Nad rámec toho by som rád ešte uviedol dve poznámky. Jedna sa týka legislatívneho procesu. Spôsob, akým bol schválený zákon, ktorým sa zmenil a doplnil zákon o Fonde na podporu umenia, je mimoriadny a je mimoriadnou deformáciou a znásilnením pravidiel legislatívneho procesu, pretože nielenže bol predložený ako poslanecký návrh zákona a došlo tak k obídeniu medzirezortného pripomienkového konania, verejnosť nemala možnosť sa k tomu návrhu vyjadriť, hoci v schválenej podobe ide o mimoriadne závažný, závažný návrh, ale stalo sa to, že do Národnej rady bol predložený poslanecký návrh zákona, ktorý bol zjavne iba nosič, ktorý riešil nejaké maličké doplnenie dozornej komisie. Obsahoval štyri body. Po rozsiahlych pozmeňujúcich návrhoch, najprv vo výbore a potom nakoniec aj v pléne, ten, to schválené znenie zákona má 43 novelizačných bodov. Štyri body išli do prvého čítania, 43 je v schválenom znení zákona. To znamená, že ešte sa násobí to obchádzanie legislatívneho procesu, lebo poslaneckými návrhmi sa veľmi často obchádza riadny legislatívny proces, netreba medzirezortné pripomienkové konanie, tak niekedy to rezorty riešia tak, že nájdu si poslanca zo svojej koaličnej strany a ten predloží, predloží poslanecký návrh a skráti sa to konanie o riadne medzirezortné pripomienkové konanie. Alebo sa dá skrátené legislatívne konanie. Tým sa zrejme obíde aj pripomienkové konanie a obíde sa aj, aj riadny proces na pôde Národnej rady. Ale vo väčšine týchto prípadov už v prvom čítaní je zjavné, čo má byť obsahom zákona, keď bude schválený. Robia sa tam zmeny menšie-väčšie, ale v tomto prípade už len z hľadiska rozsahu, z hľadiska počtu bodov, 90 % sa do schváleného zákona dostalo až v druhom čítaní, až prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov.
Čiže keď sme tu v prvom čítaní diskutovali, tak sme diskutovali iba o nejakých dohadoch, že o čom vlastne bude ten zákon, lebo sme to nevedeli. V tom návrhu zákona, o ktorom sme hovorili v prvom čítaní, z toho sa nedalo vyčítať, čo bude zmyslom zmeny, ktorú má tento zákon priniesť. A rovnako, ak by sa verejnosť k tomu chcela vyjadriť vo fáze medzi prvým a druhým čítaním, či už zapojením sa do stanoviska, teda vyjadrením sa k návrhu stanoviska vlády v tom skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní, alebo, alebo doručiť nejaké svoje stanovisko výborom, ktoré o tom návrhu zákona rokovali, tak ani to nemohla spraviť verejnosť, lebo nebol známy obsah, obsah zmien, ktoré mal ten zákon priniesť. Čiže opakujem, je to tak brutálne porušenie pravidiel legislatívneho procesu, aké sa naozaj vidí len málokedy.
Druhá moja poznámka sa týka samotného veta pani prezidentky. Pán poslanec Grendel sa tu vo vystúpení predo mnou zamyslel nad tým, že ako sa asi bude správať novozvolený prezident pán Pellegrini, a teda aby som tu citoval jedného koaličného poslanca, tak maľoval čerta na stenu, ako nebude vracať zákony, ktoré smerujú k politickému ovládnutiu štátu súčasnou vládnou koalíciou. Však budeme mať veľmi skoro možnosť presvedčiť sa o tom, že či ten čert na stenu bol namaľovaný v súlade s realitou, alebo, alebo, alebo teda naozaj je to iba nejaká maľba, ktorú si vymyslel pán poslanec Grendel, no.
A, ale ja by som chcel pri tejto príležitosti využiť veto pani prezidentky na niečo iné. Nebudem špekulovať o tom, ako sa bude správať nový prezident pán Pellegrini, ale chcem sa poďakovať pani prezidentke Zuzane Čaputovej za jej prístup k podpisovaniu a nepodpisovaniu parlamentom schválených zákonov, lebo toto je zrejme posledný zákon, ktorý pani prezidentka vetovala a o ktorom rokujeme na pôde Národnej rady, či vyhovieme jej vetu, alebo, alebo či parlament prelomí jej veto. Hlava štátu môže k výkonu právomoci podpisovať alebo vetovať zákony, pristupovať rôzne. Môže k tomu pristúpiť tak, že ak má akékoľvek výhrady, tak, tak zákon vetuje. Alebo môže byť naopak veľmi zdržanlivá a vetovať naozaj iba veci, ktoré považuje za protiústavné alebo odporujúce, odporujúce medzinárodným zmluvám. Alebo môže zvoliť prístup, aký zvolila aj pani prezidentka Zuzana Čaputová, keď nie je to ani jeden z týchto dvoch krajných pólov, keď vetuje aj zákony, ktoré nemusia byť protiústavné, ale predstavujú nejaký závažný zásah do normálneho fungovania, fungovania štátu a veľmi dôsledne upozorňuje na závažné, závažné narušenia normálneho, transparentného fungovania štátu a upozorňuje na problémy, z ktorých niektoré majú aj ústavný rozmer a potom sa obracia s takýmito zákonmi na Ústavný súd, alebo obracala, lebo hovoríme, hovoríme v minulom čase. Ale upozorňuje aj na, na obsahové problémy v návrhoch zákona, pokiaľ dosiahnu určitú intenzitu, upozorňuje na porušovanie legislatívneho procesu, najmä tam, kde ide o mimoriadne závažné porušovanie legislatívneho procesu. A myslím si, že to je prístup, ktorý je hodný nasledovania a prinajmenšom z pozície poslancov, ktorí tie zákony schvaľovali alebo proti nim hlasovali, a ktorí potom hlasovali aj o vete pani prezidentky, je to dôvod na to, aby my, čo s tým máme skúsenosť, sme sa pani prezidentke za jej prístup v tejto veci poďakovali. A to hovorím ako poslanec, ktorý časť toho obdobia, keď pani prezidentka vetovala zákony, bol koaličným poslancom a niekedy alebo vo viacerých prípadoch jej výhrady aj vetá hlasovali, teda smerovali proti, proti návrhom alebo proti zákonom, ktoré boli schválené aj mojimi, mojím hlasom alebo aj našimi hlasmi, napriek tomu myslím si, že tie jej pripomienky vždy stáli za to. Čiže ešte raz, neviem ako bude k výkonu tejto právomoci pristupovať Peter Pellegrini, ale som vďačný za to, že sme tu mali Zuzanu Čaputovú, ktorá ako prezidentka k tejto svojej právomoci pristupovala presne tak, ako pristupovať mala.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.6.2024 14:16 - 14:22 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podobne ako pri predchádzajúcom bode chcem povedať, že aj ja osobne, aj poslanecký klub SaS sa stotožňuje s pripomienkami pani prezidentky a bude hlasovať proti opätovnému schváleniu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete.
Pani prezidentka vyčíta tomuto schválenému zákonu viaceré z vecí, ktoré mu vyčítali aj opoziční poslanci v rozprave v prvom a druhom čítaní, a vyčíta mu aj viaceré z vecí, ktoré tomuto návrhu alebo teraz už zákonu vyčítali pripomienky aj hromadné pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania. A ja som sa k tomuto návrhu vyjadroval ako spoluiniciátor v jednej z hromadných pripomienok. Bolo tam aj rozporové konanie, ale samozrejmé, že predkladatelia si s tými pripomienkami ťažkú hlavu nerobili, rovnako ako si nerobili ťažkú hlavu s pripomienkami a výhradami, ktoré sme prezentovali v rámci rozpravy, rozpravy v prvom čítaní aj v druhom čítaní, no a predpokladám, že podobne si nebudú robiť ťažkú hlavu ani s pripomienkami a výhradami pani prezidentky.
Tento zákon neodôvodnene zasahuje do vlastníckych práv vlastníkov nehnuteľností a do procesných práv účastníkov konaní, či už vyvlastňovacieho, alebo, alebo konaní, konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, územného a stavebného konania. Nakoniec aj do procesu verejného obstarávania zasahuje spôsobom, ktorý obmedzí kontrolu a transparentnosť procesu verejného obstarávania pri strategických investíciách, a to všetko v mene deklarovaného urýchlenia realizácie strategických, strategických investícií, pričom už dnes máme niekoľko zákonov, ktoré akoby urýchľujú všetky tie procesy oproti, proti normálnemu postupu, zákon o významných investíciách, zákon o niektorých opatreniach, mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic a stále to nestačí. Tak miesto toho, aby sa, aby sa zefektívnili procesy, tak vlády vedené SMER-om neustále prichádzajú s novými a s novými zásahmi do vlastníckych práv a s novými a s novými obmedzeniami procesných práv účastníkov konania, ako nakoniec upozorňuje aj pani prezidentka.
Aj v tomto, aj pri schvaľovaní tohto zákona boli porušené legislatívne pravidlá, bolo skrátené medzirezortné pripomienkové konanie, hoci na skrátenie neexistovali žiadne reálne a zákonom alebo legislatívnymi pravidlami vlády predpokladané dôvody. Rovnako bol v skrátenom legislatívnom konaní schválený aj celý tento zákon na pôde parlamentu. Opäť bez toho, aby existovali, existovali zákonom o rokovacom poriadku predpokladané dôvody pre skrátenie legislatívneho konania. V druhom čítaní tam bol pripojený prílepok. V druhom čítaní tam boli urobené zmeny, ktoré, ako tu už aj pán poslanec Štefunko upozornil, menia charakter tých investícií, na ktoré sa má zákon vzťahovať, rozvoľňujú to a umožňujú tam nielen verejné investície zahrnúť, ale aj investície, ktoré sú súkromné alebo teda s významnou účasťou súkromného sektora.
A teraz bolo tu zdôvodňované, že, že musíme rýchlo, lebo to, lebo to nepočká. Keby sa šlo riadnym legislatívnym procesom, tak by na tejto schôdzi sme nerokovali o vetovanom zákone, ale rokovali by sme v druhom čítaní normálnym procesom bez akéhokoľvek porušenia legislatívneho procesu, by sme v druhom čítaní rokovali o tom návrhu zákona, niekedy možno tento týždeň by ten návrh zákona bol koaličnou väčšinou schválený a novozvolený prezident pán Pellegrini by ho podpísal. Čiže by nadobudol účinnosť niekedy zhruba vtedy, keď aj takýmto spôsobom za cenu znásilnenia legislatívnych pravidiel ten, ten zákon nadobudne účinnosť. Čiže je úplne zjavné, že nič tak strašne nehorelo. Keby to bolo naozaj tak, že to, že to horí, no tak sme sa, sme sa mali, mali stretnúť na nejakej mimoriadnej schôdzi Národnej rady, kde by sme o tom zákone rokovali, pretože hneď po vete pani prezidentky by sme, by sme potrebovali ho schváliť. Zjavne to tak nie je, zjavne sa mohlo ísť riadnym legislatívnym procesom, akurát, akurát nebola vôľa, no a prečo, prečo niečo neskrátiť, keď máte parlamentnú väčšinu a môžete si odhlasovať, že niečo skrátite.
Takže len zopakujem, plne sa stotožňujem s tým, čo vo svojom vete napísala pani prezidentka, a budem hlasovať proti opätovnému schváleniu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a rovnako bude hlasovať aj poslanecký klub SaS.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.6.2024 13:43 - 13:49 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aby som v mene svojom aj v mene poslaneckého klubu SaS vyjadril súhlas s pripomienkami pani prezidentky k schválenému zákonu, ktorým sa novelizuje zákon o múzeách a galériách, a povedal, že budeme hlasovať proti opätovnému schváleniu tohto zákona.
Tie pripomienky pani prezidentky sú v podstate svojím obsahom zhodné s tými pripomienkami, ktoré v rámci rozpravy či už v prvom alebo druhom čítaní vznášali opoziční poslanci a poslankyne, a upozorňovali sme na to, že navrhovaným zákonom sa má obmedziť možnosť transparentného a odborného výberu šéfov múzeí a galérií a vytvoriť priestor pre svojvoľné a neodôvodnené odvolávanie šéfov týchto, týchto inštitúcií. Upozorňovali sme na to, že legislatívny proces nie je v poriadku, lebo, lebo takýto zákon by zjavne mal prejsť riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním a mal by teda byť predložený ako vládny návrh zákona.
Upozorňovali sme aj na to, že sa ten zákon, ak bude schválený v tej podobe, ako bol navrhnutý, retroaktívne dotkne už ustanovených riaditeľov múzeí a galérií, ktorí boli, boli vybraní na základe výberových konaní a verejných vypočutí a na základe právnej úpravy, ktorá neumožňovala odvolávať ich z funkcií bez uvedenia dôvodu.
A to, čo treba povedať, je, že ten návrh, pôvodný, do istej miery aj pod vplyvom kritiky, ktorá zaznela v parlamente, zmäkčil a pôvodný návrh hovoril o tom, že, že mali úplne vypadnúť výberové konania, teda riaditelia múzeí a galérii by boli zriaďovateľmi menovaní bez povinnosti uskutočnenia výberového konania. To sa v druhom čítaní zmäkčilo na to, že, že vypadli iba verejné vypočutia, teda v pôvodnom zákone bola formulácia na základe výberových konaní, ktorých súčasťou sú aj verejné vypočutia. Teraz tam ostali iba výberové konania, verejné vypočutia vypadli. Naozaj na to neexistuje žiadny dôvod, žiadna extra veľká administratíva ani byrokratická záťaž nie je spojená ani s výberovými konaniami a už vôbec nie s verejnými vypočutiami. Verejné vypočutia nemusia byť prenášané na internete. Verejné vypočutie znamená, je, že istá fáza výberového konania spočívajúca vo vypočutí kandidátov je prístupná verejnosti. Čiže ja bez toho, aby bol zabezpečený nejaký internetový prenos, ktorákoľvek inštitúcia veľká-malá aj akákoľvek malá obec, ktorá by prípadne zriaďovala múzeum alebo galériu, je schopná zabezpečiť aj verejné vypočutia, pričom teda, ako som už viackrát poukázal, žiadna malá obec reálne nie je zriaďovateľom ani múzea, ani galérie, na ktorú by sa takýto zákon vzťahoval.
Ale ani po schválení tejto zmeny nič nebude brániť zriaďovateľom, či už je to ministerstvo kultúry, alebo sú to kraje alebo sú to mestá, prípadne obce, aby, aby uskutočnili výberové konania, ktoré budú mať ako svoju súčasť verejné vypočutia a možno to bude taký dobrý lakmusový papierik pozrieť sa na to, že kto bude využívať túto zmenu zákona, či to naozaj budú nejaké malé obce alebo obce teda, ktorým to možno až tak nebude nikto vyčítať, alebo sa táto zmena zákona zneužije aj na inštitúcie, na múzeá a galérie, ktoré sú v pôsobnosti, v zriaďovateľskej pôsobnosti či už ministerstva kultúry, alebo iných ústredných orgánov štátnej správy.
Pokiaľ ide o tie odvolania, aj tam bola v pôvodnom návrhu tvrdšia formulácia, bol tam návrh, aby sa to, čo bolo v zákone doteraz, alebo to, čo je v zákone doteraz, keďže zákon ešte nebol schválený, že riaditeľa múzea alebo galérie nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu, nahradilo tým, že riaditeľa múzea alebo galérie možno odvolať aj bez uvedenia dôvodu, teda aby to tam bolo natvrdo napísané. Ten akože kompromis je v tom, že tam nebude na túto tému nič, čiže nebude tam ani, že nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu, ani, že možno odvolať bez uvedenia dôvodu, ale tým pádom, áno, teoreticky bude možné odvolávať aj bez uvedenia dôvodu.
Ale ako už pani poslankyňa Kleinert správne poukázala, to rozhodnutie aj tak nemôže byť úplne svojvoľné, lebo svojvoľné rozhodnutie by nemuselo obstáť, ak by sa dotknutý verejný funkcio... dotknutý riaditeľ bránil napríklad, napríklad súdnou cestou.
Takže nie som si istý, že predkladatelia dosiahli to, čo chceli, a ani tá doterajšia právna úprava v zásade nebránila zriaďovateľom, aby použili akékoľvek reálne dôvody, lebo tam neboli vymedzené dôvody, ktoré by hovorili, že možno odvolať riaditeľa múzea alebo galérie iba v prípade, že a), b), c), d), e) nič také tam nebolo, iba bola požiadavka, aby odvolanie bolo zdôvodnené, čo je požiadavka úplne, úplne legitímna.
Čiže zákon o múzeách a galériách, ak parlamentná väčšina vlastných koaličných poslancov a poslankýň prelomí veto pani prezidentky, tak sa nepochybne zhorší a nebude to, nebude to koniec sveta, ale bude to, bude to zmena, ktorá spraví horším fungovanie štátu a fungovanie verejnej správy a ničomu reálne neprospeje.
Takže vo vedomí si tohoto všetkého treba súhlasiť s pripomienkami pani prezidentky a hovorím za seba aj za poslanecký klub SaS, že budeme hlasovať proti opätovnému schváleniu tohto zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2024 19:51 - 19:51 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým kolegom za reakcie, za faktické poznámky.
To základné, na čom sa zhodneme v rámci opozície, a teda nezhodli sme sa s vládnou koalíciou, je, že tento zákon nemal byť prerokúvaný v skrátenom legislatívnom konaní. A teda nielen kvôli tomu, že nespĺňa nejaké tie zákonom stanovené dôvody, lebo tak však, samozrejme, to je ten podstatný dôvod. Že keď nie sú splnené zákonom stanovené dôvody, tak sa nemá rokovať v skrátenom legislatívnom konaní a treba naozaj veľmi dbať o to, aby, aby sa, aby sa nezneužívalo skrátené legislatívne konanie, lebo teraz nie sme v krízovom stave. Nie sme, nie sme vo vojnovom ohrození, nie je tu pandémia ani nič podobné. Toto je problém, ktorý je legitímny. Môžu byť naňho legitímne aj rôzne názory, ale, ale teda nie je dôvod postupovať skráteným legislatívnym konaním, keď nie sú splnené tie dôvody.
Ale ešte nad rámec toho sa aj v tejto rozprave ukazuje, že medzirezortné pripomienkové konanie by bolo užitočné z hľadiska obsahu toho, toho zákona. Pretože, keď chce vláda, vládna koalícia týmto návrhom dosiahnuť to, čo deklaruje, čo tvrdí, že je dôvod, tak ten zákon mohol byť iný. Tam, tam mohol byť inak napísaný, mohol byť upravený, mohol byť, mohol byť v medzirezortnom pripomienkovom konaní upravený do takej podoby, že by s ním nemusela mať problém väčšina parlamentu nielen koaličná, ale aj, aj opozičná. Len zrejme buď teda to nebol dôvod, alebo je nejaký iný dôvod, pre ktorý sa tak koalícia ponáhľa a nechce, nechce mať tú spätnú väzbu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.5.2024 19:21 - 19:21 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Pán poslanec Hazucha povedal, že opozícia si vždy niečo nájde, čo sa, čo sa dá zneužiť. Ja si myslím, že to tak nie je, je, samozrejme, že povinnosťou opozície kontrolovať vládu, kritizovať, keď robí niečo zlé, ale nie je to tak, že by opozícia vždy bola za každú cenu proti. Aj, aj v tomto volebnom období už bolo viacero zákonov, za ktoré zahlasovala celá opozícia alebo tá, alebo oná časť časť opozície, tak myslím si, že snažíme sa posudzovať návrhy, ktoré predkladáte podľa, podľa obsahu, podľa toho, či ich vnímame ako dobré, alebo zlé a tuto vidíme, vidíme problémy. A ten základný problém je, je to zdôvodnenie a spôsob prerokovania. To zdôvodnenie s tými medveďmi, to asi naozaj že nemyslíte vážne, v kontexte hovorím teraz skráteného legislatívneho konania, lebo asi nikto nespochybňuje, že áno, je to nejaké prostredie, kde sa pohybujú medvede, kde, kde sa môžu skrývať, ale že naozaj, že ideme riešiť problém medveďov skráteným legislatívnym konaním, v ktorom umožníme rýchlejšie výruby, jednak krovia, väčších kríkových porastov, ale aj stromov, teda že zväčšíme obvod zo 40 na 80 cm. A nebude sa tam vyžadovať, vyžadovať súhlas, lebo to, to naozaj tam ten bezprostredný súvis jednak nie je, a jednak aj keby bol, tak to nie je zase taká naliehavá vec, že nám tu zo dňa na deň vyrástli kríky do 100 m2 a stromy s obvodom 80 cm a potrebujeme skrátené legislatívne konanie.
A teda keby som pokračoval v tej argumentácii, no áno, cez kríky sa môžu medvede približovať k ľudským obydliam alebo k miestam, kde sa ľudia zdržujú. Ale zase však aj tie kukuričné polia sú takým priestorom, cez ktoré sa približujú, tak teraz čo, ideme v skrátenom legislatívnom konaní prijať nejaký zákon, ktorým zakážeme pestovať kukuricu, alebo, alebo čo? Lebo tak to potom môže byť tiež, tiež logické opatrenie. Alebo vyrúbeme lesy, ktoré, ktoré susedia bezprostredne s obcami? Lebo niektoré obce, končí obec a začína les, alebo tá hranica dokonca je aj inde. No a teraz bude to dôvod, aby, aby sme okrem kríkov povytínali aj stromy a vytvorili nejaký koridor, ja neviem koľko metrov okolo okolo obcí? A až, dobre teda, bude ten zákon predpokladám že schválený, však máte na to dosť hlasov a potom sa premietne do reality, že, že budú vyrúbané, vyrúbané tie kroviny v okolí, kde sa môžu zdržiavať tie medvede a raticová zver, ktorá robí škodu na poliach a na záhradách a vo vinohradoch a v ovocných sadoch. Čo si myslíme, že potom bude? Že potom, potom tie medvede nebudú chodiť do ľudských obydlí a do blízkosti ľudských obydlí, lebo nebudú mať kríky, tak sa proste budú báť prejsť a neprídu, keď budú mať pocit, že je tam nejaká potrava, do ktorej, do ktorej môžu ísť? No, ja neviem, tak možno budú lepšie viditeľné, ale, ale nepredpokladám, že nastane situácia, že, že vyrúbu sa, vyrúbu sa kríky a teraz medvede si povedia, á, nie sú tam kríky, tak nebudeme už chodiť do tých, do tých obcí a miest.
Alebo že tá raticová zver, ktorá ide požierať úrodu alebo, alebo na poliach, alebo, alebo vinič, no tak, no tak si povie, nemám sa tam ako dostať dostať cez kríky. A opäť ja nespochybňujem, že to môžu byť opatrenia, ktoré sú žiadúce, napríklad zjednodušiť výrub kríkových porastov v niektorých, v niektorých takýchto lokalitách alebo typoch lokalít. Ale som si istý, že toto nie je dôvod, nie je dôvod na, na skrátené legislatívne konanie.
A to skrátené legislatívne konanie má za následok, že sa, že sa nedokáže, nedokážu posúdiť všetky aspekty a všetky súvislosti, lebo áno, sú tam aj tie vtáky, o ktorých hovoril už, už pri skrátenom legislatívnom konaní a dokonca už pri tom predchádzajúcom návrhu pán poslanec Hlina. Hovoria o tom ornitológovia, komora hovorí poľnohospodárska, že, že áno, aj krovinaté porasty sú prirodzeným prostredím pre niektoré zvieratá, nielen zvieratá, ktorých sa chceme zbaviť, lebo nás ohrozujú a bojíme sa ich, ako medvede, alebo robia hospodárske škody ako raticová zver, ale napríklad aj, aj tie vtáky, hej? A ak je nejaký systém, že, že sa povedzme povoľuje výrub, tak možno tam napríklad zohľadniť to, že v akom vegetačnom období sa príroda, príroda nachádza. Že či, či prípadný výrub môže mať za následok ohrozenie, ohrozenie hniezdísk. Teraz keď to bude na voľno, tak nič také sa zohľadňovať nebude, alebo nebude, nebude musieť.
Ďalší aspekt je, že tá argumentácia aj diskusia sa viac už teraz sústreďuje na, na tému, že treba pomôcť poľnohospodárom, lebo oni majú zanešvárené zakríkovatené pozemky, kde by mohli byť pastviny, alebo kde by mohli pestovať pestovať plodiny. Len potom mi uniká ten súvis, súvis s tými medveďmi a uniká mi tá naliehavosť, lebo, lebo opäť toto môže byť že legitímny, legitímny zámer. A ak to naozaj je taký problém, čo by sme sa možno dozvedeli, keby bolo medzirezortné pripomienkové konanie, a keby sa k tomu mohli, mohla vyjadriť verejnosť, aj dotknutá verejnosť, keby sa k tomu mohli vyjadriť poľnohospodári, ochranári, ornitológovia, samosprávy, k tomu sa ešte dostanem. Len nemáme tu medzirezortné pripomienkové konanie, tak môžme diskutovať na úrovni, že niečo sme si naštudovali, alebo niekto poslal nejakú informáciu pánovi poslancovi Pročkovi a, a pán poslanec Hazucha má nejakú inú osobnú, osobnú skúsenosť. Tak ale to asi nie je optimálny spôsob, aby sme menili legislatívu a takto zásadným spôsobom len na základe nejakých osobných dojmov alebo nejakých náhodných, náhodných skúseností.
Pán poslanec Takáč tu hovoril o tom, a teda zaznelo to od viacerých, že však nebudú sa snažiť napríklad chovatelia oviec úplne zlikvidovať stromy, ktoré sú na tých pašiach, lebo veď to je pre tie ovečky tieň, veď tak by sa správali nelogicky, keby to robili.
Na druhej strane tu ale zaznieva argument, že, že ale potom na to nemôžu brať dotácie, lebo keď sa to, keď sa to vyfotí, a teda je tam, prekrýva to koruna stromu, no tak, tak to nie je pôda, ktorá, na ktorú sú spôsobilí poberať dotácie. Tak to by som, lebo teda nie celkom tomu rozumiem a rád by som tomu rozumel, že robí sa toto opatrenie na to, aby to poľnohospodári mohli vyčistiť vrátane, vrátane takýchto stromov, aby mohli poberať dotácie aj na tú plochu alebo, alebo nie. Alebo sa to robí s očakávaním, že však poľnohospodári to nepovytínajú, lebo však veď pre ovečky je dobré mať, mať tieň.
Nedostal som dosiaľ odpoveď na, na otázku, že prečo aj stromy, keď sú, keď je, keď je problém s kríkmi, dobre, kríky, v kríkoch sú medvede, v kríkoch je, v kríkoch je raticová zver, treba, treba vyčistiť povedzme poľnohospodárske pozemky od zarastenia kríkmi, krovinatým porastom, ale prečo, prečo sú, prečo je tam aj zväčšenie obvodu stromov zo 40 na 80 cm. Lebo tam asi neplatí celkom ten argument, že, že nejako v nejakom lesíku zrovna do 80 cm sa skrývajú medvede. Teda do 40 metrov, či do 40, pardon, centimetrov, samozrejme, obvodu. Tam to by sme vedeli vyriešiť, ale problém je zrovna medzi tými 40 a 80 cm, tak to ideme nafúknuť. Lebo môžete to považovať za konšpiráciu s tými, s tými štiepkami, ale keď sa to v minulosti uvoľnilo, lebo v minulosti nastal raz ten posun, trvalo to asi 8 mesiacov. A teda veľmi sa rozmohlo, rozmohla ťažba, ťažba štiepky v tom období a bolo to potom aj pod vplyvom kritiky zmenené. Čiže keď, keď ja som teda aj na výbore hovoril s pánom ministrom Tarabom a pýtal som sa ho na to, tak on no však my sa iba vraciame k tomu, že tých 80 cm obvod tu bol, ale nie, to nie je pravda. 80 cm tu nebol, resp. bol tu, bol tu 8 mesiacov od 1. januára 2014 do 1. septembra 2014 a predtým tam bolo 40 cm a potom tam bolo 40 cm. Čiže tu sa nevraciame k niečomu, čo tu osvedčene fungovalo dlhé roky, ale niečo, čo bol nejaký pokus presadiť v roku 2014. Presadilo sa to na pár mesiacov a potom to bolo opäť, opäť zmenené.
Čiže moja otázka je, a teda neviem, či na ňu dostanem odpoveď, ale rád by som na ňu dostal odpoveď, že prečo, lebo nemusím úplne súhlasiť s tou logikou tých krovinatých porastov a nezdá sa mi to dostatočné, už vôbec nie na skrátené konanie, ale, ale dobre, tam vidím nejakú logiku. Ale tie stromy s obvodom, obvodom 80 cm, že prečo tam má byť, má byť ten problém, keď to roky funguje na úrovni 40 cm obvodu.
No a z môjho pohľadu zásadný problém je problém intravilánu, problém zelene v obciach, špeciálne, špeciálne v mestách, kde teda, aby som nebol obvinený, že ako tomu úplne nerozumiem, tak nehovoríme o verejnej zeleni. Hovoríme o tom, že niekto bude na námestiach vytínať, vytínať stromy do 80 cm, ale hovoríme o miestach, kde, kde zeleň existuje, ktoré nie, nie sú verejnou zeleňou, a teda najmä o tých, kde sú nejaké, nejaké developerské projekty. A existencia zelene nie je prekážkou pre výstavbu, len je potrebné splniť nejaké podmienky, za ktorých, za ktorých tú zeleň možno, možno vyťať a potom je potrebná nejaká náhrada, či už vo forme náhradnej výsadby, alebo vo forme, vo forme nejakých, nejakých poplatkov obci, samospráve, ktoré, ktoré samospráva potom má využiť na výsadbu novej zelene alebo zveľaďovanie, zveľaďovanie novej zelene.
Ak bude schválený tento zákon, tak veľmi veľká časť tej zelene, ktorá dnes podlieha povoľovaciemu konaniu a ktorá, ak je povolené, povolený výrub, má za následok to, že buď developer zaplatí obci, alebo, alebo urobí náhradnú výsadbu. Tak o toto, o toto prídeme. Dokonca podľa tých odhadov väčšina tej zelene, ktorá podlieha povoľovaciemu konaniu, nejakých 70 % tu hovorila pani poslankyňa Kleinert, má rozmery do, do 80 cm obvodu. Takže, takže vlastne toto nám vypadne zo systému, to bude možné možné vyťať na voľno. A developeri, ktorí to riešia tým, že zaplatia poplatok, ten poplatok nebudú, nebudú platiť. Čo teda z pohľadov developerov je iste, iste vítaná vec, lebo im to nielen zjednoduší administratívu a zrýchli tie procesy, čo by asi nebol problém pre nikoho, ale aj teda znamená to, znamená to úsporu pri výstavbe. Ale pre obce a mestá to znamená znížené, znížené príjmy. Toto, toto je napríklad vec, ktorá by mohla a mala byť vyčíslená vo vládnom návrhu zákona alebo v akomkoľvek návrhu zákona, lebo sa to negatívne dotkne príjmov, príjmov samospráv. A aj preto napríklad bolo žiadúce, aby sa o takomto návrhu zákona rokovalo v riadnom legislatívnom procese, aby sa napríklad k tomu mohli vyjadriť Združenie miest a obcí Slovenska a Únia miest, aby, aby mohli povedať svoj názor, že dobre, je to v poriadku, nevidíme v tom žiadny problém alebo, naopak, takto nie. Ale žiadne medzirezortné pripomienkové konanie nebolo, tak možno to zachytí nejaký primátor alebo, alebo starosta a individuálne sa k tomu vyjadrí, ale keď pôjdeme týmto tempom, no tak predpokladám, že do konca týždňa je ten zákon schválený a väčšinou si to primátori a starostovia uvedomia a zaregistrujú, až keď už bude zákon, bude zákon schválený.
A druhý problém pre tých developerov, ktorí sa rozhodnú pre náhradnú výsadbu, je, že tá náhradná výsadba nebýva obvykle rozmerov nad 80 cm obvodu. To bývajú, to bývajú menšie, menšie stromčeky, a teda keď to bude do 80, tá náhradná výsadba realizovaná formou formou stromov do 80 cm obvodu, tak tu bude môcť developer, ak, ak sa mu to nebude pozdávať, alebo bude mať na to nejaký dôvod, odstrániť, odstrániť kedykoľvek bez, bez akéhokoľvek, akéhokoľvek problému, lebo to je, ako keď tie kroviny, kroviny povytína.
A takže ja sa pripájam k tým poslancom, ktorí vyjadrili poľutovanie nad tým, že tu nie je pán minister životného prostredia Taraba, lebo mňa by tiež zaujímalo, že o čom je možné sa baviť v druhom čítaní. Či napríklad je možné sa rozprávať o tom obvode stromov, alebo je možné napríklad aspoň odlíšiť intravilán a extravilán, lebo ak naozaj že ide o medvede a ide o poľnohospodársku pôdu, tak nemusí byť nevyhnutným dôsledkom toho, že sa zjednoduší výrub stromov v mestách pri, pri výsadbe. Ak, ak to je aj zámer, hej, že chceme vyjsť v ústrety developerom, tak, tak zjednodušíme im situáciu, ušetríme im peniaze, bude to na úkor samospráv, na úkor zelene v mestách a obciach. Tak potom to treba priznať, ale, ale toto je napríklad vec, ktorá by ma naozaj veľmi zaujímala, či, či je tam priestor pre to, aby napríklad nejaký pozmeňujúci návrh zaznel, ktorý by vyňal zeleň v intravilánoch alebo nejako inak definovanú zeleň v intravilánoch z tohto, z tohto navrhovaného legislatívneho režimu, teda zväčšenia toho obvodu na 80 cm.
A myslím si, že toto je návrh, o ktorom, o ktorom by bolo potrebné ešte dlhšie hovoriť v rámci, v rámci aj parlamentu, aj mimo parlamentu, preto by som chcel na záver svojho vystúpenia podľa §73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady navrhnúť, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Čiže to je návrh, ktorý neznamená, že už sa o tomto nebude rokovať najbližších šesť mesiacov. Len myslím si, že ak sa má o takomto návrhu rokovať, tak by bolo korektné, aby ho navrhovateľ dopracoval, a aby šiel riadnym legislatívnym procesom vrátane medzirezortného pripomienkového konania a potom neskráteného legislatívneho konania na pôde parlamentu.
Ďakujem.
Skryt prepis