Videokanál poslanca

Pán poslanec Lučanský, ďakujem za odpoveď, asi teda sa nedalo v dvoch minútach úplne, úplne všetko. Teda vítam ten zámer nejako zúžiť rozsah tých údajov, alebo teda zrušiť a nahradiť, nahradiť to nejakým iným spôsobom overovania. A teda vítam aj záujem bojovať s trolími farmami, to až, až ma trochu prekvapuje u SNS, ale teda naozaj, naozaj to vítam, a teda vnímam to ako problém, ako reálny problém aj agresivitu na internete, aj, aj, aj šírenie, šírenie hoaxov, konšpirácií. Takže ak vieme s tým niečo robiť, tak dobre, v tej navrhnutej podobe a ja som mal teda pochybnosti. Uvidíme, čo sa teda ukáže v druhom čítaní, ak budete mať nejaké, nejaké zmeny.
A ohľadom toho práva na vyjadrenie asi tiež teda budeme diskutovať aj v druhom čítaní, lebo, lebo to, či niečo nazvem právo na odpoveď alebo právom na vyjadrenie nevyplýva z toho názvu, že kde to má byť umiestnené, či to má byť umiestnené na tom istom mieste, v akom to, v akom to má byť rozsahu, takže asi budem ešte niektoré otázky opakovať.
Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, sme v prvom čítaní, a teda ja by som mal skôr, skôr otázky a poznámky všeobecne k tomu návrhu ako ku konkrétnym ustanoveniam úplne detailne.
Týmto návrhom zákona sa navrhuje do zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie, teda do zákona o publikáciách, opätovne zaviesť právo na opravu, ktoré bolo súčasťou tlačového zákona, ktorý platil do roku 2022. Ale to právo na opravu nebolo úplne zrušené, bolo nahradené a je obsiahnuté v súčasnom zákone právom na vyjadrenie, ktorého konštrukcia je veľmi podobná právu na odpoveď, ktorá sa, ktoré sa navrhuje. Tak mňa by teda zaujímalo, že aký bol ten dôvod, že zmeníme, zmeníme právo na vyjadrenie na právo na odpoveď. V mnohých aspektoch je to podobné. Ak sa tam menia nejaké lehoty alebo súvislosti mohlo to byť, mohlo to byť premietnuté do zmeny, zmeny práva na vyjadrenie. Tak ak by pán predkladateľ mohol teda povedať k tomu viac, prečo je potrebné právo na vyjadrenie podľa názoru predkladateľov nahradiť za právo na odpoveď a v čom sú teda tie podstatné rozdiely a v čom sú tak zásadné, že nemohol byť ten zásah do súčasnej konštrukcie zákona menší, teda že by sa iba upravilo právo na vyjadrenie, lebo však, samozrejme, že právo na vyjadrenie môže mať rôzne parametre, ale zavádza sa tam nový alebo teda staronový inštitút práva na odpoveď. Čisto len teda pre zaujímavosť, lebo nie je mi to jasné ani z toho úvodného vstupu, ani, ani, ani z dôvodovej správy, že prečo, prečo je to potrebné.
A druhá vec, ktorá by ma zaujímala, je tá povinnosť overovať totožnosť komentujúcich na spravodajských weboch, lebo jednak je otázne, či naozaj týmto spôsobom je možné naplniť ten deklarovaný zámer nejako zmierniť agresivitu diskusií na internete, a druhá otázka, ktorá tam vyvstáva, je, že či je realistické žiadať od prevádzkovateľov spravodajských webov, aby tieto informácie zisťovali, a či vôbec sú schopní tie informácie overiť ich pravdivosť.
Tu si dovolím zacitovať aj z vyjadrenia združenia Slovensko.Digital, ktoré upozorňuje na problémy a riziká, ktoré v predloženom návrhu vidí.
Po prvé, predpísaný rozsah zbieraných osobných údajov je veľmi široký a absolútne neadekvátny. Na umožňovanie vyšetrovania trestných činov nie je potrebné zbierať údaje o bydlisku či telefónnom čísle. Pri takto veľkom rozsahu zbieraných údajov sa vytvára veľké riziko ich zneužitia, rovnako ako pri iba veľmi všeobecnom účele preukázanie totožnosti vo verejnom záujme.
Po druhé, možnosť anonymného vystupovania je v mnohých situáciách opodstatnená, tvrdí Slovensko.Digital, v situácii, kedy sme svedkami osočovania osôb aj za prejavený názor, by povinná identifikácia mala na diskutujúcich podstatný odstrašujúci účinok, aj ak by ich identita bola známa iba prevádzkovateľom diskusného fóra.
Tretia poznámka, ktorá je podľa mňa dôležitá z hľadiska toho, že čo sa týmto návrhom zákona, ak bude schválený, môže podariť dosiahnuť. Návrh sa týka iba spravodajských webových portálov, ktorými sú, zjednodušene povedané, webové stránky slovenských periodických médií, avšak podstatná časť diskusií v priestore internetu sa odohráva inde, najmä v aplikáciách sociálnych sietí ako napríklad Facebook. Diskusie v týchto iných aplikáciách nie sú novelou zákona nijako riešené, nebudú v nich teda zavedené žiadne opatrenia, a teda v týchto diskusiách nie je možné očakávať ani žiadne zníženie agresivity, čím sa návrh z podstatnej časti míňa účinkom. Ja si, samozrejme, uvedomujem, že novelou zákona o periodických publikáciách nie je možné regulovať Facebook a asi nie je možné účinne regulovať Facebook na úrovni legislatívy Slovenskej republiky. Je tam asi potrebná aktivita na úrovni Európskej únie, ale naozaj, naozaj je otázne, že aký význam potom má vyžadovať od vydavateľov periodických alebo teda spravodajských webov v Slovenskej republike také podrobné údaje týkajúce sa diskutujúcich, keď ten dosah bude, bude podstatne menší.
Kedysi v dávnejších časoch väčšinou, keď sa diskutovalo pod článkami, tak tie diskusie prebiehali priamo na tých, na tých fórach. Dnes veľmi veľká časť diskusie, zrejme väčšina, vrátane toho nenávistného obsahu sa šíri, šíri na Facebooku.
Ďalšia poznámka, Slovensko.Digital hovorí o tom, že nie je známy jednoduchý a súčasne spoľahlivý spôsob overovania identity v prostredí internetu, najmä ak ide o verejné diskusné fóra prístupné bezplatne. Predkladatelia novely v dôvodovej správe uvádzajú, citujem, "napríklad fotografiu alebo kópiu dokladu totožnosti". Ako však prevádzkovateľ diskusného fóra má zaistiť overenie, že používateľ prezentoval skutočne pravdivé údaje? Taktiež na plošné použitie elektronickej identifikácie, najmä pomocou elektronického občianskeho preukazu, nie je pripravená podstatná časť občanov Slovenskej republika ani infraštruktúra štátu. Tak to by ma tiež teda zaujímalo, že akým spôsobom si myslíte, že reálne budú, budú prevádzkovatelia overovať pravdivosť tých údajov, ktoré im diskutujúci, diskutujúci postihnú. Lebo iné je to pri štátnych orgánoch, ktoré majú možnosť, možnosť to overiť, ale ako to budú prevádzkovatelia webových portálov podľa predstáv predkladateľov identifikovať?
Posledný, posledná poznámka Slovensko.Digital sa týka konštatovania, že viaceré znaky naznačujú, že návrh zákona je nedopracovaný a predkladatelia nemajú ani presnú predstavu, ako má byť vykonávaný a čo ním chcú dosiahnuť. Napríklad navrhnutá účinnosť zmien dňom vyhlásenia by prakticky znamenalo nutnosť vypnúť väčšinu diskusií na spravodajských webových portáloch. Áno, ak vyžadujete takéto opatrenie a ak bude dňom vyhlásenia účinný ten zákon, no tak vlastne diskusie budú musieť byť na webových portáloch vypnuté, lebo predpokladám, že nebudú tomu tie webové portály, portály prispôsobené. Takže ak sa Slovensko.Digital mýli a máte, máte domyslené a máte predstavu, čo vlastne tých chcete dosiahnuť, aký to bude mať efekt, keď to nezasiahne sociálne siete, a ako prakticky napríklad sa bude, bude uskutočňovať to overenie údajov, ktoré majú diskutujúci poskytovať, a overenie najmä pravdivosti tých poskytnutých údajov, tak chcem vám dať teda tú príležitosť, aby ste vyviedli kritikov tej novely z omylu a teda povedali, ako konkrétne si myslíte, že budú schopní napríklad prevádzkovatelia tých webových portálov spravodajských schopní overovať, overovať tie osobné údaje, a či si myslíte, že naozaj ten rozsah osobných údajov, ktoré o diskutujúcich by mali prevádzkovatelia zberať, je naozaj nevyhnutný na dosiahnutie toho účelu, ktorý deklarujete.
Ďakujem.

Pán poslanec Huliak začal tým, že reaguje na mňa, tak teda neviem, či reagoval na mňa, alebo na pána poslanca Viskupiča, potom ešte reagoval na pána poslanca Šmilňáka, to čo by tiež nemal, ale teda ja budem reagovať na pána poslanca Viskupiča, ktorý vystúpil v rozprave. A áno, ide presne o tú hranicu medzi tým, keď nejaký výdavok, ktorý má zamestnávateľ, je daňovo, daňovo uznateľný, lebo má nejaký zmysel k produkcii, má nejaký zmysel k tomu, že zamestnávateľ poskytuje nejaké benefity svojim, svojim zamestnancom, a áno, rekreácia, príspevok na rekreáciu je nejakým benefitom. Príspevok na rekreáciu osôb, blízkych osôb, ktoré sa zúčastňujú na rekreácii spolu so zamestnancom, je nejaký benefit pre zamestnanca. A aj dnes to môžu byť rodičia, lebo je tam kategória osôb žijúcich so zamestnancom v spoločnej domácnosti a niektorí rodičia žijú so zamestnancom v spoločnej domácnosti a v takej situácii, ak sa zúčastnia na tej dovolenky, dovolenky spoločne so zamestnancom, tak sú tam tie výdavky oprávnené. Dnes má tam pribudnúť podľa, podľa vášho návrhu rekreácia rodičov zamestnanca bez toho, aby sa zúčastnili na spoločnej dovolenke so zamestnancom. Čiže nemá to k zamestnancovi žiadny vzťah. A potom kde sa to má zastaviť? Prečo nie aj súrodencom, prečo nie vnukom, prečo nie starým rodičom, prečo nie kamarátom, prečo potom to nevymyslíte tak, že každý zamestnanec môže len tak poukázať, komu len chce, svoj rekreačný poukaz? No však podľa vašej logiky to bude na podporu cestovného ruchu.

Pán poslanec Huliak, je smutné, že miesto nejakej vecnej reakcie opäť prechádzate k osobným útokom. Tvrdíte, že si nedokážem, nedokážete predstaviť, kedy začnem sociálne myslieť. No ale vy sociálne myslíte tak, že určujete niekomu inému, na čo má dávať svoje peniaze, aby plnil nejaké vaše politické priority. O tom to je. A slovenský dôchodca sa nedostane na rekreáciu. No tak ale ak vám záleží na tom, aby slovenskí dôchodcovia chodili na rekreáciu, prečo nevymyslíte, že štát bude podporovať, podporovať rekreáciu dôchodcov? Lebo toto nie je o tom. Toto je o tom, že iba vybraná kategória dôchodcov, takých, ktorí majú deti, ktoré sú zamestnané, navyše sú zamestnané v podnikoch nad 50 zamestnancov, ktorí, ktorí sú tam zamestnaní nejakú dobu, tak áno, takí to budú môcť využívať, a iní dôchodcovia to nebudú mať, nebudú môcť využívať. Dôchodcovia, ktorí nemajú deti alebo ktorí deti majú zamestnané u iných zamestnávateľov. No prečo vy takto diskriminujete, diskriminujete tých dôchodcov?
A nie je to o tom, že tí dôchodcovia musia zobrať deti zamestnanca. Vôbec nič. Rodičia zamestnanca môžu ísť aj sami na tú dovolenku. Nie so zamestnancom ani s deťmi zamestnanca, môžu ísť aj sami. A nevraviac o tom, že nie všetci rodičia zamestnancov predsa sú dôchodcovia. To zase nehovorte tu takéto veci. Kopu, kopu rodičov zamestnancov je ešte stále v produktívnom veku a sami sú, sami sú zamestnaní. Takže opäť žiadna odpoveď na moju otázku, iba osobné útoky. Našťastie, nie až také ako na pána poslanca Pročka, že by mi mal niekto rozbiť hlavu, aspoň za to ďakujem.

No, pôvodne som chcel povedať, že pánovi poslancovi Pročkovi závidím, že pán poslanec Huliak sa prihlásil s faktickou na jeho vystúpenie, a teda že niečo povie a odpovie k tým otázkam, ktoré tu kladieme. No, pán poslanec Huliak nehovoril o návrhu zákona, nehovoril, nehovoril vôbec už nič k tým otázkam, ktoré tu zazneli, reagoval iba na osobu pána poslanca Pročka, a dokonca sa teda vyjadril tak, že niekto mu, nechcem povedať čo, čo teda naozaj sa mi nezdá vhodné v tejto, v tejto chvíli. Takže ja v tomto vystúpení reagujem aj na faktickú poznámku pána poslanca Huliaka, čiže keby pán poslanec Pročko chcel reagovať na moje vystúpenie, na to, čo som povedal o vystúpení pána poslanca Huliaka, tak teda budem, budem rád, keďže nereagoval faktickou na tú faktickú.
Ja som sa prihlásil preto, aby som teda ešte raz povedal, v čom je problém, lebo pán poslanec Lučanský napriek tým výzvam nereaguje ani faktickou, ani sa, nevyužije ako spravodajca či predkladateľ návrhu možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Danko tiež hovoril o všetkom možnom, ale, ale, ale k tomu, na čo som sa pýtal, teda prečo sa to rozširuje aj na rodičov, neodpovedal, a teda pán poslanec Huliak jedinou faktickou v tejto rozprave reagoval na osobu pána poslanca Pročka, nie na návrh zákona ani na tú otázku.
Čiže ešte raz, nie je to tak, že dnes môžu rekreačné poukazy využívať ľubovoľne na svoju dovolenku bez ohľadu na to, s kým sú na dovolenke, nielen zamestnanci ale aj ich deti, osoby žijúce v spoločnej domácnosti a ich manželia a teraz sa navrhuje, že ešte tam pribudne jedna kategória, rodičia. Tak to nie je, tak je to prezentované, ale tak to nie je. Dnes je situácia taká, že rekreačné poukazy možno použiť na rekreáciu zamestnancov a ďalších skupín osôb, ktorí sa s ním, ktoré sa s nimi zúčastňujú na dovolenke. To sa zmení nielen tak, že k tým, k tým jednotlivým kategóriám pribudnú rodičia, ale že tá dovolenka bude môcť byť aj bez zamestnanca. Bude to môcť byť čisto dovolenka, na ktorú pôjdu rodičia zamestnanca.
Aký to má vzťah k rekreácií zamestnanca? Aký to má význam pre zamestnávateľa? Lebo áno, pre zamestnávateľa má význam, aby si jeho zamestnanec oddýchol, aby sa zrekreoval. Tak mu bude, bude zamestnávateľ prispievať na rekreáciu. A áno, keď niekto ide s tým, s tým zamestnancom na dovolenku, dobre, deti, manželka, iné osoby žijúce v spoločnej domácnosti alebo nech aj tí rodičia, ak sú s ním na tej spoločnej dovolenke. Ale to, čo tu teraz robíte, je, že rodičia budú môcť ísť sami na dovolenku a bude to preplácať zamestnávateľ ich dieťaťa, ku ktorému oni nemajú žiadny vzťah, pre ktorého to nemá žiadny význam, že sa rodičia jeho zamestnanca zrekreujú na Slovensku.
A ešte raz to teda prečítam, snažil som sa vo faktickej, ale, ale tam nebol dostatočný priestor. Dnes § 152a ods. 5 hovorí o tom, že "oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca podľa ods. 4", tam sú vymedzené tie výdavky, "na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorý sa", a teraz je tá dôležitá časť, "so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii". So zamestnancom. Ja neviem teda, odkiaľ má pán podpredseda Danko informáciu, že však aj tábory. Tak ak sú rodičia na tábore, áno, lebo v zmysle zákona sú oprávnenými výdavkami iba také výdavky, kde sa tá iná osoba, napríklad dieťa, zúčastňuje na rekreácii so zamestnancom. Ak ten návrh prejde, zákon sa zmení, tak to ustanovenie § 152a ods. 5 Zákonníka práce bude znieť: "oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa ods. 4 na manžela zamestnanca alebo manžela rodiča zamestnanca, dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorý sa", a teraz tá dôležitá časť, "so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii". Čiže nielenže sa tam dopĺňajú rodičia ako ďalšia skupina, ktorá sa môže rekreovať so zamestnancom a budú to oprávnené výdavky na účely príspevku na rekreáciu alebo rekreačného poukazu, ale ešte okrem toho to môže byť dovolenka, na ktorej ten zamestnanec vôbec nebude. Tým popierate, úplne popierate zmysel toho, prečo boli zavedené rekreačné poukazy do Zákonníka práce. Samozrejme, že má to ten význam, že je to podpora cestovného ruchu, ale ak to má byť podpora cestovného ruchu prostredníctvom Zákonníka práce, tak to má mať nejaký vzťah k vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Toto žiadny vzťah ku vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom nemá.
Takže pán podpredseda Danko mi už neodpovie, ale ešte stále je tu pán poslanec Huliak, ktorý je tiež predkladateľom a ktorý sa tiež môže prihlásiť s faktickou. Je tu pán poslanec Lučanský, ktorý je predkladateľ a môže sa prihlásiť nielen s faktickou, ale môže kedykoľvek vystúpiť v rozprave a môže mi odpovedať na tú otázku, ktorú som položil už v prvom čítaní, potom na výbore a potom aj vo svojom predchádzajúcom vystúpení a opakujem ju znovu: aký to má význam z hľadiska Zákonníka práce? Ďakujem.

Pán podpredseda Danko, ďakujem, že ste využili tú možnosť a vystúpili. Pravdupovediac som ani nedúfal. No, vy hovoríte, že pomáhate ľuďom. No pomáhate jednému odvetviu a ide to na úkor zamestnávateľov. Zamestnávatelia platia nejakú vašu, vašu prioritu miesto toho, aby to, aby to platili, platili, platil štát, hej, štát, ak sa tak rozhodne, ale v tomto prípade to neplatí štát, platia to, platia to zamestnávatelia, aj keď si to môžu dať do nákladov, aj keď, áno, nakoniec sa to premietne aj v tom, že povedzme asi mzdy budú rásť pomalšie, ako by rástli, rástli bez tohto opatrenia. Ale ten problém, na ktorý som upozornil a na ktorý som nedostal odpoveď ani z vášho vystúpenia, je, že dnes, podľa dnešného znenia zákona, § 152a ods. 5 oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca, podľa ods. 4 na manžela, vlastné dieťa, ďalšie, ďalšie deti a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii. Keď sa to zmení, tak oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa ods. 4 opäť na manžela zamestnanca a manžela rodiča zamestnanca, dieťa, rôzne kategórie detí alebo inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii. Čiže doteraz je tam podmienka, aby sa tá osoba, o ktorú ide, zúčastňovala na rekreácii so zamestnancom. Teraz tam bude so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca, to znamená, že rodičia zamestnanca budú môcť ísť na tú dovolenku aj bez zamestnanca.

Ďakujem obom kolegom za reakcie, aj keď som teda sklamaný, lebo moje otázky nesmerovali k opozičným poslancom, ktorí reagovali faktickými poznámkami, ale k predkladateľom návrhu zákona, ktorí, ktorým som položil konkrétnu otázku a na tú otázku opakovane nedostávam odpoveď. Síce rozumiem, prečo neodpovedajú, lebo, lebo žiadna reálna odpoveď neexistuje, ale je tu pán poslanec Lučanský, ktorý je predkladateľ, mohol sa prihlásiť s faktickou poznámkou, môže sa ešte teraz prihlásiť do rozpravy a zodpovedať moju otázku. Z predkladateľov je tu aj pán poslanec Huliak, ktorý takisto mohol zareagovať faktickou poznámkou, neurobil to. Je tu ďalší predkladateľ, pán podpredseda Národnej rady Danko, ktorý bol aj pri zavádzaní tých rekreačných poukazov ako takých, a teda predpokladám, že by mal vedieť vysvetliť, prečo sa majú teraz rekreačné poukazy rozšíriť aj na rodičov zamestnancov, a dokonca aj v situácii, keď tí rodičia zamestnancov idú na dovolenku sami, bez toho zamestnanca. A podpredseda Národnej rady sa takisto môže prihlásiť do rozpravy, môže sa prihlásiť kedykoľvek, našťastie sme na prelome hodín, takže pán podpredseda Národnej rady Blaha prišiel vystriedať pána podpredsedu Národnej rady Danka vo vedení schôdze, a teda bude mať pán podpredseda Národnej rady Danko príležitosť, teda keď už nebude viesť schôdzu, prihlásiť sa do rozpravy a odpovedať na moju otázku, lebo verím, že on by teda dokázal odpovedať na moju otázku aspoň nejako, lebo od pána predkladateľa Lučanského sa mi zatiaľ tú odpoveď vydolovať nepodarilo. Aký to má zmysel, aký to má zmysel z hľadiska Zákonníka práce? Žiadny.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, ja vystupujem teda najmä preto, aby som sa dopátral, že čo je zmyslom tohto návrhu, respektíve že či si naozaj myslíte, že takéto, takáto úprava patrí do Zákonníka práce. Ja som sa pýtal v prvom čítaní, pýtal som sa na výbore pána predkladateľa v ústavnoprávnom výbore, teraz je zaneprázdnený pánom poslancom Huliakom, takže asi mi znova neodpovie, ale nedostal som, nedostal som odpoveď na to, aký má zmysel z hľadiska Zákonníka práce, aby zamestnávateľ prispieval na rekreáciu rodičom zamestnanca.
Rekreačné poukazy boli zavedené ako forma podpory cestovného ruchu. Nemyslím si, že štát má podporovať nejaké vybrané odvetvia. Štát má vytvárať čo najlepšie podnikateľské prostredie a trh má rozhodovať o tom, kto uspeje a kto neuspeje. Nemá to byť tak, že štát má preferovať odvetvie A a nie odvetvie, odvetvie B. Čiže nezhodneme sa už ani v základnej filozofii, na základe ktorej boli rekreačné poukazy zavedené. Ale ak sa už štát rozhodne, že bude nejaké odvetvie alebo nejaký typ podnikania podporovať, no tak by to mal robiť napriamo a transparentne a na vlastné náklady. Ak si teda táto vláda myslí, že cestovný ruch treba podporovať, no tak nech vyčlení nejaké, nejaké finančné prostriedky v štátnom rozpočte a nech nájde nejaký spôsob, akým, akým dotovať to odvetvie.
V tomto prípade prenáša štát náklady na podporu cestovného ruchu na zamestnávateľov. Lebo zamestnávatelia sú tí, ktorí svojim zamestnancom preplácajú časť nákladov na rekreáciu na území Slovenskej republiky. Čiže SNS si zaviedlo rekreačné poukazy v tej predchádzajúcej vláde, v ktorej sa zúčastňovalo. V tejto vláde, v tejto vláde si dokonca presadilo ministerstvo, ktoré bude na to, na to celé dozerať, ministerstvo športu a cestovného ruchu, ale platia to zamestnávatelia. Áno, ktorí si to môžu dať, môžu dať do nákladov, ale je to v podstate situácia, keď nejakú prioritu politiky vlády, alebo jednej vládnej strany majú financovať zamestnávatelia. Teda nemá to byť financované z verejných zdrojov, ale zo súkromných zdrojov. A, samozrejme, nie dobrovoľne. Lebo to nie je dobrovoľné rozhodnutie zamestnávateľov, že či budú, alebo nebudú svojim zamestnancom prispievať na rekreáciu. Ale budiž. Takto to bolo zavedené, takto to fungovalo a bolo možné tie rekreačné poukazy alebo príspevok na rekreáciu využívať na rekreáciu zamestnanca na území Slovenskej republiky a rovnako aj jeho najbližšej rodiny. Teda keď zamestnanec išiel na dovolenku na Slovensko so svojou manželkou alebo manželom, alebo so svojimi deťmi, tak bol to oprávnený, oprávnený výdavok, ktoré, na ktoré bolo možné použiť rekreačné poukazy alebo príspevok na rekreáciu. Opakujem, filozoficky sa mi to nepáči, ale rešpektujem, že zvolilo sa takéto riešenie. A áno, tak ako máme v Zákonníku práce riešenú, riešenú dovolenku, tak našlo sa niečo, čo aspoň vzdialene teda súvisí s tým, že dovolenka zamestnanca. Tak okrem dovolenky zamestnanca bude, bude zamestnávateľ vybraným zamestnancom, lebo nie všetkým a nie všetci zamestnávatelia, prispievať aj na dovolenku alebo na dovolenku, ktorú strávi ich zamestnanec so svojou rodinou.
To, čo sa však ide zmeniť v zákone touto novelou a na čo som sa pýtal v prvom čítaní, nedostal som odpoveď, na čo som sa pýtal pána predkladateľa Lučanského v druhom čítaní v ústavnoprávnom výbore a nedostal som na to žiadnu odpoveď, mimo odpovede, že tak, my sme sa tak rozhodli, tak takto to, takto to spravíme, je, akú má logiku, aby Zákonník práce riešil príspevok zamestnávateľa rodičom zamestnanca. A keby to aspoň bola dovolenka, ktorú tí rodičia strávia so zamestnancom. Dobre, tak je tam manžel, manželka, deti. No dobre, tak chodia ľudia aj so svojimi rodičmi na dovolenku, tak aj, aj, aj na tie náklady možno prispieť. Ale nie. To, ako ste to navrhli, je, že rodičia idú sami na dovolenku a zamestnanec na to môže využiť rekreačné, rekreačné poukazy svojho zamestnávateľa. Čiže sami, nie s tým, s tým zamestnancom. Akú to má logiku z hľadiska Zákonníka práce? Dobre, prispievame, prispievame zamestnancovi na rekreáciu, aby sa počas dovolenky zotavil, aby si oddýchol a ešte bočný efekt, alebo v skutočnosti hlavný efekt je, že podporíme cestovný ruch na Slovensku. Ale akú má logiku, že prispejeme na dovolenku rodičom zamestnanca a ten zamestnanec zatiaľ, ja neviem, tak buď si tú dovolenku ani nevyčerpá, alebo pôjde na dovolenku do Chorvátska, kde mu, kde mu štát na to neprispeje, ale využije to na to, že zamestnancovi rodičia pôjdu na dovolenku na Slovensku a bude na to prispievať zamestnávateľ. Vie mi toto pán predkladateľ, hlavný predkladateľ alebo niekto ďalší z predkladateľov, ktorí sú tu prítomní, alebo pán podpredseda Národnej rady, ktorý je duchovným otcom myšlienky rekreačných poukazov, vysvetliť, že aký má zmysel, aby zamestnávateľ prispieval rodičom zamestnanca na dovolenku, dokonca na takú dovolenku, na ktorú tí rodičia zamestnanca idú bez samotného zamestnanca? Pýtam sa to už tretíkrát. Po prvom čítaní a výbore kladiem naivne tú otázku tretíkrát a naozaj by som rád poznal odpoveď, lebo podľa mňa žiadna odpoveď nie je. Iba ste si chceli vytvoriť proste ďalší nástroj, ako naliať peniaze do odvetvia, ktoré teraz spadá pod vaše ministerstvo, ale logiku z hľadiska Zákonníka práce toto opatrenie, ktoré navrhujete, v tejto novele nemá žiadnu.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Plaváková, keďže ten pozmeňujúci návrh nebude predložený a nebudeme môcť svoj názor naň vyjadriť hlasovaním, tak chcem len povedať, že teda ak by ten pozmeňujúci návrh bola si stihla pripraviť a predložila ho, tak určite by som hlasoval zaňho, lebo si myslím, že v tomto ohľade aj na základe toho, že nás verejný ochranca práv pán Dobrovodský na to upozorňuje, ale ja bez ohľadu na to si myslím, že je to zmena, ktorá by sa mala preniesť aj do nášho právneho poriadku, tak snáď budem mať príležitosť vyjadriť svoj názor pri hlasovaní o vašom poslaneckom návrhu, keď už nemám tú príležitosť pri hlasovaní o pozmeňujúcom návrhu.

Pán poslanec Michelko, to s tým CtrlC-CtrlV, že pani prezidentka prevzala argumentáciu pani poslankyne Jaurovej, tak to snáď nemyslíte vážne. Ako môžte mať všelijaké výhrady, môžte nesúhlasiť s obsahom tých pripomienok pani prezidentky, ale spochybňovať jej schopnosť nezávisle posúdiť obsah zákona a proces jeho schvaľovania, tak to, to by ste si naozaj mohli odpustiť. Ak viac ľudí hovorí to isté alebo niečo veľmi podobné, nemusí to nutne znamenať, že sa navzájom dohodli, alebo že jeden opakuje po druhom alebo odpisuje po druhom. Môže to znamenať to, že v predloženom návrhu sú také závažné problémy, že si ich nezávisle od seba všimnú viacerí. Aj v rozprave sme tu viacerí zástupcovia rôznych opozičných strán vám vyčítali veľmi podobné veci a my sme sa nijako neradili, že kto čo povie a že budeme navzájom opakovať to isté. Jednoducho sme si všimli podobné veci.
No a ešte ma zaujal ten váš výrok, že legislatívny proces nebol ukážkový. No tak keby som niekedy chcel použiť nejaký eufemizmus alebo príklad eufemizmu, tak toto je, toto je ukážkový eufemizmus.
Pýtali ste sa, že ktorý paragraf rokovacieho poriadku bol porušený a nedostali ste odpoveď. No áno, nebol porušený. Poslanci majú právo predkladať návrhy, v druhom čítaní možno prijímať pozmeňujúce návrhy, ale tým postupom bol popretý zmysel pravidiel legislatívneho procesu. Lebo medzirezortné pripomienkové konanie je na to, aby sa k návrhom zákonov, najmä tých dôležitých, mohla vyjadriť verejnosť. Vy ste tomu zabránili. Tri čítania tu máme na to, aby v prvom čítaní sa diskutovalo o potrebe a zmysle toho návrhu a v druhom čítaní sa to dolaďovalo, upravovalo, ale nie aby 90 % obsahu zákona prišlo až s pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní, ako ste to urobili vy.