Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, sme v prvom čítaní, a teda ja by som mal skôr, skôr otázky a poznámky všeobecne k tomu návrhu ako ku konkrétnym ustanoveniam úplne detailne.
Týmto návrhom zákona sa navrhuje do zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie, teda do zákona o publikáciách, opätovne zaviesť právo na opravu, ktoré bolo súčasťou tlačového zákona, ktorý platil do roku 2022. Ale to právo na opravu nebolo úplne zrušené, bolo nahradené a je obsiahnuté v súčasnom zákone právom na vyjadrenie, ktorého konštrukcia je veľmi podobná právu na odpoveď, ktorá sa, ktoré sa navrhuje. Tak mňa by teda zaujímalo, že aký bol ten dôvod, že zmeníme, zmeníme právo na vyjadrenie na právo na odpoveď. V mnohých aspektoch je to podobné. Ak sa tam menia nejaké lehoty alebo súvislosti mohlo to byť, mohlo to byť premietnuté do zmeny, zmeny práva na vyjadrenie. Tak ak by pán predkladateľ mohol teda povedať k tomu viac, prečo je potrebné právo na vyjadrenie podľa názoru predkladateľov nahradiť za právo na odpoveď a v čom sú teda tie podstatné rozdiely a v čom sú tak zásadné, že nemohol byť ten zásah do súčasnej konštrukcie zákona menší, teda že by sa iba upravilo právo na vyjadrenie, lebo však, samozrejme, že právo na vyjadrenie môže mať rôzne parametre, ale zavádza sa tam nový alebo teda staronový inštitút práva na odpoveď. Čisto len teda pre zaujímavosť, lebo nie je mi to jasné ani z toho úvodného vstupu, ani, ani, ani z dôvodovej správy, že prečo, prečo je to potrebné.
A druhá vec, ktorá by ma zaujímala, je tá povinnosť overovať totožnosť komentujúcich na spravodajských weboch, lebo jednak je otázne, či naozaj týmto spôsobom je možné naplniť ten deklarovaný zámer nejako zmierniť agresivitu diskusií na internete, a druhá otázka, ktorá tam vyvstáva, je, že či je realistické žiadať od prevádzkovateľov spravodajských webov, aby tieto informácie zisťovali, a či vôbec sú schopní tie informácie overiť ich pravdivosť.
Tu si dovolím zacitovať aj z vyjadrenia združenia Slovensko.Digital, ktoré upozorňuje na problémy a riziká, ktoré v predloženom návrhu vidí.
Po prvé, predpísaný rozsah zbieraných osobných údajov je veľmi široký a absolútne neadekvátny. Na umožňovanie vyšetrovania trestných činov nie je potrebné zbierať údaje o bydlisku či telefónnom čísle. Pri takto veľkom rozsahu zbieraných údajov sa vytvára veľké riziko ich zneužitia, rovnako ako pri iba veľmi všeobecnom účele preukázanie totožnosti vo verejnom záujme.
Po druhé, možnosť anonymného vystupovania je v mnohých situáciách opodstatnená, tvrdí Slovensko.Digital, v situácii, kedy sme svedkami osočovania osôb aj za prejavený názor, by povinná identifikácia mala na diskutujúcich podstatný odstrašujúci účinok, aj ak by ich identita bola známa iba prevádzkovateľom diskusného fóra.
Tretia poznámka, ktorá je podľa mňa dôležitá z hľadiska toho, že čo sa týmto návrhom zákona, ak bude schválený, môže podariť dosiahnuť. Návrh sa týka iba spravodajských webových portálov, ktorými sú, zjednodušene povedané, webové stránky slovenských periodických médií, avšak podstatná časť diskusií v priestore internetu sa odohráva inde, najmä v aplikáciách sociálnych sietí ako napríklad Facebook. Diskusie v týchto iných aplikáciách nie sú novelou zákona nijako riešené, nebudú v nich teda zavedené žiadne opatrenia, a teda v týchto diskusiách nie je možné očakávať ani žiadne zníženie agresivity, čím sa návrh z podstatnej časti míňa účinkom. Ja si, samozrejme, uvedomujem, že novelou zákona o periodických publikáciách nie je možné regulovať Facebook a asi nie je možné účinne regulovať Facebook na úrovni legislatívy Slovenskej republiky. Je tam asi potrebná aktivita na úrovni Európskej únie, ale naozaj, naozaj je otázne, že aký význam potom má vyžadovať od vydavateľov periodických alebo teda spravodajských webov v Slovenskej republike také podrobné údaje týkajúce sa diskutujúcich, keď ten dosah bude, bude podstatne menší.
Kedysi v dávnejších časoch väčšinou, keď sa diskutovalo pod článkami, tak tie diskusie prebiehali priamo na tých, na tých fórach. Dnes veľmi veľká časť diskusie, zrejme väčšina, vrátane toho nenávistného obsahu sa šíri, šíri na Facebooku.
Ďalšia poznámka, Slovensko.Digital hovorí o tom, že nie je známy jednoduchý a súčasne spoľahlivý spôsob overovania identity v prostredí internetu, najmä ak ide o verejné diskusné fóra prístupné bezplatne. Predkladatelia novely v dôvodovej správe uvádzajú, citujem, "napríklad fotografiu alebo kópiu dokladu totožnosti". Ako však prevádzkovateľ diskusného fóra má zaistiť overenie, že používateľ prezentoval skutočne pravdivé údaje? Taktiež na plošné použitie elektronickej identifikácie, najmä pomocou elektronického občianskeho preukazu, nie je pripravená podstatná časť občanov Slovenskej republika ani infraštruktúra štátu. Tak to by ma tiež teda zaujímalo, že akým spôsobom si myslíte, že reálne budú, budú prevádzkovatelia overovať pravdivosť tých údajov, ktoré im diskutujúci, diskutujúci postihnú. Lebo iné je to pri štátnych orgánoch, ktoré majú možnosť, možnosť to overiť, ale ako to budú prevádzkovatelia webových portálov podľa predstáv predkladateľov identifikovať?
Posledný, posledná poznámka Slovensko.Digital sa týka konštatovania, že viaceré znaky naznačujú, že návrh zákona je nedopracovaný a predkladatelia nemajú ani presnú predstavu, ako má byť vykonávaný a čo ním chcú dosiahnuť. Napríklad navrhnutá účinnosť zmien dňom vyhlásenia by prakticky znamenalo nutnosť vypnúť väčšinu diskusií na spravodajských webových portáloch. Áno, ak vyžadujete takéto opatrenie a ak bude dňom vyhlásenia účinný ten zákon, no tak vlastne diskusie budú musieť byť na webových portáloch vypnuté, lebo predpokladám, že nebudú tomu tie webové portály, portály prispôsobené. Takže ak sa Slovensko.Digital mýli a máte, máte domyslené a máte predstavu, čo vlastne tých chcete dosiahnuť, aký to bude mať efekt, keď to nezasiahne sociálne siete, a ako prakticky napríklad sa bude, bude uskutočňovať to overenie údajov, ktoré majú diskutujúci poskytovať, a overenie najmä pravdivosti tých poskytnutých údajov, tak chcem vám dať teda tú príležitosť, aby ste vyviedli kritikov tej novely z omylu a teda povedali, ako konkrétne si myslíte, že budú schopní napríklad prevádzkovatelia tých webových portálov spravodajských schopní overovať, overovať tie osobné údaje, a či si myslíte, že naozaj ten rozsah osobných údajov, ktoré o diskutujúcich by mali prevádzkovatelia zberať, je naozaj nevyhnutný na dosiahnutie toho účelu, ktorý deklarujete.
Ďakujem.
