Videokanál poslanca

Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, k tej debate, ktorá tu teraz prebehla, ja plne súhlasím s tým, že nahradenie našich limitov tými európskymi bolo vedené len snahou zmäkčovať tie podmienky, ale myslím, že to, čo hovoril pán poslanec Viskupič, sa netýkalo iba výdavkových limitov, ale celkového správania sa súčasnej vládnej koalície, že počúva iba vtedy, keď príde nejaká výhrada z Bruselu, ktorá je navyše podobrená tým, že by sme mohli mať zastavené alebo pozastavené eurofondy alebo plán obnovy, a teraz či už ide o rozpočtovú zodpovednosť, alebo ide o novelu Trestného zákona a jej opravy, alebo ide o médiá, alebo ide o neziskové organizácie, jediné, na čo vládna koalícia počúva, je, že by to mohol byť problém z hľadiska Európskej únie, a teda taký vážny problém, že by to mohlo nejako ohroziť čerpanie eurofondov. To nebolo vyslovenie toho, že to je žiaduci stav, to nie je žiaduci stav, my by sme sa mali korektne správať vo všetkých tých menovaných oblastiach bez ohľadu na to, že to od nás vyžaduje Európska únia, jednoducho preto, že je to v záujme Slovenska a jeho občanov, ale taká je, žiaľ, dnes realita.
No a teraz k samotnej správe o rozpočtovej zodpovednosti a najmä aj tej rozprave, ktorá tu, ktorá tu prebieha, dovolím si tri stručné poznámky. Prvá. Nie celkom ako mám rád to ťažkanie si, že ako málo je tu teraz poslancov a ako málo je tu teraz koaličných poslancov, lebo to by sa pri drvivej väčšine bodov dalo povedať, čiže toto si ja odpustím. Ale považujem za príznačné, že v rozprave k správe o rozpočtovej zodpovednosti vystúpili iba opoziční poslanci. Predo mnou to boli kolegovia, moji kolegovia z poslaneckého klubu SaS, poslanec z klubu Progresívneho Slovenska a poslanec z klubu Kresťanskodemokratického hnutia. Dokonca spravodajcom pri tejto správe je opozičný poslanec, čo tiež nebýva celkom, celkom zvykom a vyšlo to tak možno náhodou, ale tiež je to, tiež je to príznačné. A pritom to, čo je obsiahnuté v správe o rozpočtovej zodpovednosti, by primárne malo zaujímať vládnu koalíciu, primárne by malo zaujímať poslancov vládnej koalície, lebo im je to určené, oni s tým môžu niečo robiť. Opoziční poslanci, my si tu môžme pekne podiskutovať a stráviť tu dve hodiny tým, že budeme, budeme rozprávať, čo je v správe a ako by to malo byť, ale reálne s tým z pozície opozičných poslancov až tak veľa urobiť nemôžeme. Koaliční poslanci a vládna koalícia by mohla a mala počúvať Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a to, čo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o vývoji verejných financií.
Zjavne nemajú tú potrebu, čo je teda pesimistické, pokiaľ ide o súčasnosť a najbližšie tri roky, ak to vydrží tri roky táto vládna koalícia pri tých turbulenciách, ktorými prechádza, ale napĺňa ma to aj istou nádejou smerom do budúcnosti, že aspoň v rámci opozície je téma rozpočtovej zodpovednosti a vývoja verejných financií braná vážne a prostredníctvom poslancov, ktorí sa tej téme venujú, tak sú pripravení o tom, o tom diskutovať a zaoberať sa tým, čo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako dôležitá inštitúcia hovorí politikom.
Druhá poznámka, ktorá pre mňa vyplynula z tej doterajšej rozpravy, týka sa úlohy ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, jednak toho, na koľko politici berú vážne to, čo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí a tam, tam, myslím, že prinajmenšom zo strany opozície je ochota a vôľa brať vážne to, čo hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj z hľadiska nastavení ústavného zákona, však to sa vlieklo celým predchádzajúcim volebným obdobím, tie diskusie o tom, že akým spôsobom zmeniť, zmeniť ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. A práve tuto v rozprave sme narazili a teda aj, aj v tej správe na hodnotenie jedného z dôležitých ustanovení ústavného zákona, ktorý sa týka povinnosti, ako jednej zo sankcií, povinnosti predložiť rozpočet, ktorý je vyrovnaný alebo prebytkový, kde aj správa to hodnotí, že vláda Ódorova to splnila v podstate formálne, len potom naozaj pre mňa vystáva otázka, je to zle nastavené kritérium? Že ak nie sme ho schopní naplniť, a teda formálne bude predložený rozpočet, ktorý potom v parlamente bude zmenený na nepoznanie, tak má zmysel, aby sme mali v ústavnom zákone takúto, takéto kritérium alebo takúto, takúto sankciu a takúto povinnosť, keď vieme, že ju nedokážeme naplniť? Alebo ak je dobre nastavené, tak potom by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako by sme boli schopní ho naplniť.
Ja si uvedomujem, že to nie je jednoduché, ale tak je to ústavný zákon, no tak by sme sa mali snažiť brať ho vážne a nespoliehať sa na to, že vždycky je nejaká výnimka, v najhoršom prípade sa po roku, po dvoch vymení vláda a zasa bude mať výnimku ďalšie dva roky z tých, z tých sankcií a dokáže ich obísť ako vláda Roberta Fica s tým, že si zvýši platy cez, cez príplatky, hoci, hoci podľa ústavného zákona by ich mala mať zmrazené. Alebo potom ak berieme ústavný zákon vážne, tak by sme mali byť schopní aj uvažovať tým smerom, že áno, akým spôsobom sme schopní dosiahnuť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, keď to ústavný zákon vyžaduje. A prinajmenšom v dobrých ekonomických časoch by sme, by sa o to vlády mali snažiť.
Tretia poznámka, opäť nadviažem, naozaj ak chceme mať zdravé financie, tak to vyžaduje aj určitú odvahu k úsporám a k reformám, lebo tie konsolidačné balíčky, či už ten z minulého roka, alebo ten z tohto roka v skutočnosti buď neboli žiadnou konsolidáciou, iba vybratím viacej peňazí od ľudí, aby mohla vláda viacej rozdávať v tom prvom roku, alebo, áno, konsolidácia v budúcom roku, ktorú nedávno schválil parlament, ale opäť iba vyššie dane, vyššie odvody, vyššie poplatky, minimálne, minimálne úspory na strane štátu, všetko zaplatia tak či tak ľudia, lebo firmy, keď sa im zvýšia, zvýšia dane, tak to nakoniec prenesú na tých konečných spotrebiteľov a obmedzí sa, obmedzí sa rast. A alternatíva, alternatíva sú úspory, ale úspory nejde robiť len tak, že povieme, že vyškrtáme výdavky vo verejnej správe o nejakú mechanickú, mechanickú čiastku, ale je potrebné sa zamyslieť nad tým, že či štát naozaj musí robiť to všetko, čo robí a či, či v niektorých oblastiach, inštitúciách, ministerstvách nie sú nadhodnotené personálne, personálne stavy, či tie sociálne výdavky, ktoré máme, si môže naša krajina dovoliť, či keď vyberieme na jedenásť dôchodkov, tak je primerané, aby sme rozdávali trinásť dôchodkov a pán poslanec Hajko tu spomenul grécku cestu a to, že to možno čaká aj nás.
No tak áno, ak krajina dospeje do takého stavu, no tak potom bude prepúšťať aj štátnych zamestnancov, aj bude škrtať, škrtať dôchodky, ale aj keď sa chceme tomu vyhnúť, tak musíme mať odvahu robiť nepopulárne opatrenia, úspory vo verejnej správe, zmenu v sociálnych výdavkoch, škrtanie, adresnosť sociálnych výdavkov, reformy trhu práce, reformy podnikateľského prostredia, privatizáciu a väčšina z tých vecí niekoho zabolí. Ale ak ich nespravíme, tak naozaj hrozí Slovensku grécka cesta a vláda, ktorá bude práve pri moci, ich bude musieť robiť a bude ich musieť robiť ešte drastickejšie.
Ďakujem.

vymazať

Pán poslanec Viskupič, v časti svojho vystúpenia si hovoril o tom, že podľa tvojho názoru to, že vláda Ľudovíta Ódora nepripravila okrem toho vyrovnaného aj nejaký realistický rozpočet, návrh rozpočtu, bola premrhaná príležitosť, lebo je možné, že by si po nástupe tá Ficova vláda osvojila ten, ten realistický, lebo bolo teda zjavné, že, že ten návrh vyrovnaného rozpočtu nie je taký, že by podľa neho krajina mohla fungovať. No k tomu dve poznámky. Jedna je, je, že či je toto potom dobre nastavené v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, keď vlastne prvýkrát sme sa dostali do situácie, že vláda mala predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu, keď neplatila žiadna, žiadna z výnimiek a vláda, boli sme v situácii, keď sme mali úradnícku vládu bez dôvery, ale ani ona nedokázala pripraviť návrh, podľa ktorého by mohla krajina fungovať, keby bol vyrovnaný.
Tak sa pýtam, že či je dobré mať také pravidlo, keď ho reálne nevieme naplniť, alebo potom kde je problém? A druhá poznámka je, že som dosť skeptický k tomu, že by si štvrtá Ficova vláda osvojila čokoľvek z nejakého realistického, zodpovedného rozpočtu, ktorý by pripravila Ódorova vláda. Ako sa uvádza aj v správe rady, tak vláda nevyužila vhodné makroekonomické podmienky najmä od leta 2023 na postupnú a trvalú konsolidáciu verejných financií. Začiatok konsolidácie sa tak odkladá najskôr do roku 2025. Vláda evidentne nemala záujem konsolidovať v prvom roku svojej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za odpoveď.
Pán premiér, ubezpečujem vás, že nemám strach, že bola vytvorená pozícia splnomocnenca. Keď sledujem výstupy pána splnomocnenca Kotlára, tak strach nie je tá emócia. Striedavo sa smejem a striedavo sa hanbím za to, čo produkuje. A rovnako nie som posadnutý Čínou, ale je fakt, že komunistická Čína je totalitný režim, ktorý nedovoľuje ľuďom rozhodovať o svojich životoch. Nedovoľuje ľuďom, svojim občanom, aby v demokratických voľbách rozhodovali o svojej krajine, masívne a brutálne porušuje ľudské práva, prenasleduje svojich politických odporcov, prenasleduje kresťanov, Ujgurov, Tibeťanov, príslušníkov Falun Gongu, ohrozuje iné krajiny ako napríklad Čínsku republiku Taiwan, ktorá je demokratickou krajinou rešpektujúcou ľudské práva a demokratický svet by mal stáť na strane demokratického a mierumilovného Taiwanu, nie na strane komunistickej, totalitnej a agresívnej Číny. A som presvedčený, že predstavitelia demokratických krajín by pri kontakte s čínskymi predstaviteľmi mali hovoriť aj o týchto veciach. Ja viem, že to vidíte inak, práve preto som sa pýtal na to, či sa neobávate, že vyjadrenia splnomocnenca slovenskej vlády pána Kotlára ohrozia dobré, dobré vzťahy, lebo on tu hovorí čosi o umelom vytvorení vírusu, pričom v konšpiračnej scéne je práve komunistická Čína a jej laboratória vo Wu-chane, považované, že tam bolo umelo vytvorený a potom aj vypustený vedome vírus.
Takže ja sa chcem spýtať, že či dôverujete týmto verejne prezentovaným záverom pána splnomocnenca Kotlára o tom, že to, čo bolo na Slovensku, nenapĺňa znaky pandémie, že vírus covid bol umelo vytvorený a vypustený, alebo že mRNA vakcína mení ľudskú DNA. Slovenská vláda by mala zakázať jej používanie.

Ďakujem kolegom a kolegyni, alebo kolegom za reakcie, snáď to stihnem v rámci faktickej.
Pán poslanec Pročko, zastávaš názor, že keď poslanec odíde z poslaneckého klubu, mal by vrátiť mandát strane. Je to trošku zvláštne od poslanca za hnutie, ktoré založil niekto, kto dostal sa do parlamentu na kandidátke inej strany a potom neskončil v tom klube, aj keď teda neodišiel, neodišiel sám, ale bol odídený na základe toho, akým spôsobom, akým spôsobom vystupoval. Ale dobre, beriem to, že môže sa ten názor vyvíjať, ale neplatí podľa môjho názoru a asi si nepočúval, čo som hovoril, že ako sa dohodlo, nech to tak je, že všetko je iba vecou dohôd politických strán. Sme v zastupiteľskej demokracii, kde fungujú poslanci, ktorí majú mandát od občanov a je na nich, ako s tým mandátom naložia. A áno, niekedy sa vôľa poslancov rozíde s vôľou politickej strany, za ktorú boli, boli, boli zvolení. Ale ešte raz, poslanci nie sú žetóny.
A, pán poslanec Čaučík, ja neviem, ja som nebol pri tom vašom rozhovore, nespochybňujem, že hovoríš pravdu, ale naozaj neverím tomu, že by to bolo tak, že pani poslankyňa Bajo Holečková naozaj nechce byť v sociálnom výbore, možno povedala, že dobre, že s tým súhlasí, možno to mohla riešiť skôr s vami, to ja neviem, ale ja v tom naozaj nevidím problém, lebo vy budete mať aj naďalej zastúpenie, aj keby ste ju odtiaľ neodvolali, v sociálnom výbore, a teda rozdiel medzi jedným a dvomi, veď to nie je, že máme väčšinu, nemáme väčšinu.

Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj som netušil, že aká rozsiahla debata bude o tomto bode, ale tak aspoň umožníme kolegom zo SMER-u, aby doplnili do výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby svojho zástupcu po tom, čo pán poslanec Muňko sa rozhodol, že bude členom poslaneckého klubu SNS a tým mu zaniklo členstvo vo výbore pre kontrolu SIS.
Chcem využiť toto vystúpenie len na to, aby som zareagoval na kolegov z poslaneckého klubu KDH a teda aj z hnutia KDH, ktorí na mňa reagovali, a teda mám potrebu zareagovať v priestore, ktorý by mi faktická poznámka neumožnila. Chcem povedať, že ja som neútočil na KDH, k ničomu som KDH neprirovnával, z ničoho som KDH neobviňoval, neútočil som na pána poslanca Šmilňáka, jeho kompetenciu a záujem byť členom sociálneho výboru, neútočil som na pána poslanca, poslanca Čaučíka, ktorý hovoril, že bol by pri dohodách s pani poslankyňou Bajo Holečkovou o tom, že, o tom, že odíde, aj keď nie som si istý alebo nemyslím si, že je to skutočný prejav jej vôle. Ja som neútočil vôbec na nikoho, ja som sa snažil vecne popísať problém, ktorý tam vidím, ktorý môže vzniknúť tým, ak bude schválený tento návrh a pani poslankyňa Bajo Holečková bude poslankyňou, ktorá nebude zaradená do žiadneho výboru. A na to veľmi som nepočul reakcie v tých faktických, ktoré na mňa prišli.
Takže začnem pánom predsedom KDH, pánom Milanom Majerským, ktorý nás vyzýval, aby sme sa nestarali do vnútorných záležitostí KDH, v podobnom duchu vystupoval aj pán poslanec František Majerský a aj pán poslanec Pročko. Ja si nemyslím, že toto je vnútorná záležitosť KDH. My sme v zastupiteľskej demokracii a poslanci Národnej rady predsa nie sú žetóny, ako o nich kedysi hovoril Jozef Migaš. Poslanci Národnej rady sú zvolení zástupcovia občanov, ktorí konajú slobodne, ktorí konajú podľa svojho vedomia a svedomia a áno, obvykle sa združujú v poslaneckých kluboch alebo v nejakých skupinách, sú zvolení na kandidátkach politických strán, ale to neznamená, že nekonajú slobodne a že nie sú svojprávne ľudské bytosti, ktoré tak vystupujú aj na pôde parlamentu, že majú sa správať iba podľa toho, ako strany rozhodnú. Však ani poslanci v rámci poslaneckého klubu vždy nehlasujú jednotne, pretože na niektoré veci majú rôzny názor a niekedy je to pre nich tak dôležité, že aj keď sa klub dohodne, tak oni hlasujú inak, ako sa klub dohodol, a ten klub to rešpektuje. Lebo poslanci nie sú žetóny, poslanci sú zástupcovia občanov, ktorí majú mandát od občanov. A áno, stáva sa a stáva sa to v úplne každom volebnom období, že z klubov odchádzajú poslanci, ktorí boli zvolení na kandidátke tej politickej strany. A môže si niekto myslieť, že problém je v tej strane alebo problém je v tom poslancovi, alebo v tých poslancoch, to je vec názoru, a, ale deje sa to vo všetkých volebných obdobiach a zažili to už, myslím, všetky politické strany.
V minulom volebnom období odišlo, myslím, jedenásť poslancov zo strany SMER – sociálna demokracia a pán Peter Pellegrini, ktorý bol vtedy podpredsedom Národnej rady, sa vzdal funkcie podpredsedu Národnej rady, lebo tá patrí najsilnejšej opozičnej strane, myslím, že niektorým z poslancov zanikol automaticky, zanikla funkcia predsedov kontrolných výborov, lebo tak je to upravené v zákonoch príslušných, ale to neznamená, že tých jedenásť poslancov ostalo bez členstva vo výbore až do konca volebného obdobia, a SMER nehovoril, že to sú miesta, ktoré patria SMER-u a nemajú tam čo byť poslanci za HLAS.
Teraz odišli traja poslanci, poslanci zo Slovenskej národnej strany alebo z klubu Slovenskej národnej strany, nepredpokladám, že ostanú bez výborov, poslanci dvaja, ktorí odišli z poslaneckého klubu hnutia SLOVENSKO, takisto ostávajú, ostávajú vo výboroch alebo, alebo budú pôsobiť vo výboroch a určite ešte v priebehu volebného obdobia niekto ďalší odíde z poslaneckých klubov a nemalo by to znamenať, že miesta vo výboroch, členstvo vo výboroch, radové členstvo vo výboroch tým poslancom, poslancom zanikne, ak to nie sú kontrolné výbory, ktoré sú viazané na členstvo vo výboroch. A teraz sa tu bavíme o jednej poslankyni, ale naozaj tých poslancov môže byť viac a čo potom, hej? To bolo naozaj absurdné ako v tom príklade, ktorý hovoril pán poslanec Galko, že keď odíde z Progresívneho Slovenska tretina poslancov, tak čo, tak oni nebudú tiež v žiadnom výbore, lebo sú to miesta, ktoré si kedysi dohodlo Progresívne Slovensko? Tak by to asi fungovať nemalo.
Pán poslanec Mikloško, škoda, že tu už nie je, hovoril o tom, že po voľbách boli politické rokovania na pôde Národnej rady, ale tie dohodnuté pomery odrážali jednak počty jednotlivých poslaneckých klubov, ktoré sa menia práve tými odchodmi, a odrážali aj konkrétny záujem poslancov pôsobiť v tých výboroch. Aj my sme si nad rámec toho, na čo sme mali nárok, vyrokovali ako poslanecký klub SaS, že budeme mať dve miesta v zdravotníckom výbore, lebo máme dvoch poslancov, ktorí sa dlhodobo a intenzívne venujú zdravotníctvu, a preto bolo logické, že chceli byť v zdravotníckom výbore, hoci matematicky sme mali nárok na jedno, ale urobili sa také dohody, že sa zvýšil počet alebo že sa vymenili nejaké miesta. Tak to, že má KDH dvoch, alebo vyrokovalo si KDH dvoch, dve miesta vo výbore pre sociálne veci, tak mi nehovorte, že to nesúvisí s tým, že ste mali v klube pani poslankyňu Turčanovú a pani poslankyňu Holečkovú, Bajo Holečkovú teraz, ktoré sa dlhodobo venujú sociálnym veciam a bol ich prirodzený záujem, že chcú byť práve v sociálnom, v sociálnom výbore. Ja som nehovoril, pán poslanec Mikloško, že je na tom niečo nedemokratické, že sa dožadujete dvoch miest, ale nepochybne tie dve miesta súviseli s tým, že vo vašom klube boli dve poslankyne, ktoré mali záujem byť v sociálnom, v sociálnom výbore.
Pán poslanec František Majerský hovoril o tom, že ak by skončil v KDH, tak skončí aj vo výbore na kontrolu SIS, aj v zdravotníckom výbore. No, vo výbore na kontrolu SIS by skončil, lebo to vyplýva priamo zo zákona, to ani nemusí hovoriť, aj keby nechcel skončiť, tak skončí, ak by odišiel z klubu, ale v tom zdravotníckom výbore by prečo mal skončiť? Aby tam prišiel nejaký iný poslanec, ktorý sa zdravotníctvu nevenuje, ale KDH tam bude mať dve miesta a pán poslanec František Majerský už v takom prípade nebude v žiadnom výbore? To by sa vám zdalo správne pre krajinu, pre fungovanie parlamentu, aby človek, ktorý zdravotníctvu rozumie, aj keď už nie je, nebol by s vami v jednom klube, by zrazu nebol v žiadnom výbore a vy by ste tam dali niekoho, ktorý do toho zdravotníckeho výboru možno ani nechcel ísť, ani nie je na to taký odborník ako pán poslanec Majerský, ale mali by ste tam dve miesta, ktoré ste si na začiatku, na začiatku vyrokovali?
A na koniec to, čo hovoril pán poslanec Čaučík, no áno, to by bolo ideálne, keby sa teraz dalo nejako vyrokovať, že koalícia tam dá ešte jedného poslanca alebo že bude súhlasiť, že ten pomer nebude 8:6, ale 8:7, ale koalícia sa rozhodla, že chce mať v každom výbore o dvoch poslancov viac ako opozícia, môže sa nám to nepáčiť, lebo nezodpovedá to úplne pomernému systému, ale tak to je a je naivné si myslieť, že teraz, aby oni nejako pomohli dohodnúť sa nám v rámci, v rámci opozície, tak oni povedia, že dobre, tak nebude to 8:6, bude to, bude to 8:7. No nebude to tak. Mne by sa to tiež páčilo, alebo keby povedali, že dobre, tak tam ešte pridajú nejakého poslanca, ale reálne to nie je.
A už teda len zopakujem, lebo ja som to neotvoril preto, že pani poslankyňa Holečková, ale že naozaj ide o to, že v tomto prípade sa to týka pani poslankyne Bajo Holečkovej, ale môže sa to týkať kohokoľvek, že poslanec, ak dnes jeho samého rozhodnutie, by sa nemal ocitnúť v situácii, že nie je v žiadnom výbore, lebo to vidím ako problém, vidím to ako niečo, čo nie je v súlade s dlhodobou parlamentnou ustálenou praxou a s tradíciou a posúva to toho poslanca alebo poslankyňu do nerovnocenného postavenia.
Ďakujem.

Ďakujem kolegyni a všetkým kolegom za reakcie. Mrzí ma, že málokto reagoval na to, čo som v skutočnosti hovoril. Lebo ja som hovoril o tom, že je veľmi nezvyklé, keď by mal byť poslanec mimo akéhokoľvek výboru. Nie na základe vlastného slobodného rozhodnutia, ale na základe toho, že bude k tomu dotlačený. A či už s tým vyslovil súhlas, alebo nie, je zjavné, že to nie je skutočná vôľa pani poslankyne Bajo Holečkovej.
Zareagujem vo faktickej poznámke iba na pani poslankyňu Števulovú, lebo na ostatných kolegov nestihnem zareagovať na takomto obmedzenom priestore. A ja som nič nevyčítal Progresívnemu Slovensku ako, ak niektorí z kolegov apelovali na Progresívne Slovensko, tak to som nerobil, nerobil ja. To je vaše legitímne právo predkladať pozmeňujúce, pozmeňujúce návrhy, je to úplne v poriadku. Ja aj za ten návrh, ktorý predložilo PS, budem hlasovať, lebo tam ide o vôľu oboch poslancov, ktorí sa chcú vymeniť vo výboroch.
Pokiaľ ide o kolegov z KDH, tak rád by som na nich zareagoval, ale keďže v priestore faktickej poznámky to nedokážem, takže sa prihlásim do rozpravy ústne, ale iba aby som reagoval na to, čo tu zaznelo. Lebo to nechcem nechať bez reakcie, lebo to považujem za dôležité a považujem za dôležité, aby sme si to vyjasnili.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem hovoriť v podstate o niečom veľmi podobnom až tom istom, o čom hovoril pán poslanec Galko. Na rozdiel od neho by som teda, nebudem tu nikoho obviňovať, že čo zle robí, ale teda chcem tiež vyjadriť svoj názor na navrhované premiestnenie pani poslankyne Bajo Holečkovej z výboru pre sociálne veci, a chcem predložiť aj návrh, ktorým sa z toho predloženého návrhu práve táto zmena v sociálnom výbore vypustí.
Navrhuje sa, aby z výboru pre sociálne veci bola odvolaná pani poslankyňa Bajo Holečková a aby sa stal novým členom výboru pre sociálne veci pán poslanec Šmilňák. Situácia je taká, že pán poslanec Šmilňák je v súčasnosti členom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a náhradným členom výboru pre európske záležitosti. Pani poslankyňa Holečková, Bajo Holečková je členkou iba jedného výboru, výboru pre sociálne veci. Ak bude dnes alebo zajtra schválený tento návrh, dôsledkom bude, že pán poslanec Šmilňák bude v troch výboroch a pani poslankyňa Bajo Holečková nebude v žiadnom výbore. Sú poslanci, ktorí sú v troch výboroch alebo možno aj vo viacerých výboroch, zvládajú to, sú pracovití, to ja nenamietam, ale je naozaj neštandardné, aby poslanec nebol v žiadnom výbore. Je dlhodobou ustálenou parlamentnou praxou, že každý poslanec je aspoň v jednom výbore. Výnimka z toho, ktorá vyplýva priamo zo zákona je predseda a predpokladám, že aj zastupujúci predseda Národnej rady, ktorý podľa § 45 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku nie je členom žiadneho výboru, a v tomto volebnom období je výnimkou ešte pán poslanec Matovič, ktorý podľa teda údajov na webovej stránke Národnej rady tiež nie je členom žiadneho výboru, ale tam predpokladám, že ide o jeho vlastné slobodné, slobodné rozhodnutie. Ale inakšie je naozaj ustálenou parlamentnou praxou, tradíciou, že každý poslanec pracuje aspoň v jednom výbore.
A s tým sa spájajú aj isté povinnosti, lebo práca v parlamente sú aj povinnosti, ale aj isté práva a oprávnenia. Napríklad ak nie ste členom výboru, tak môžte síce prísť a zúčastniť sa na rokovaní toho výboru, dokonca môžete aj vystúpiť v rozprave, obvykle až po členoch toho výboru, ale napríklad nemôžete tam predkladať pozmeňujúce návrhy, resp. môžete, ale musí si ich niekto z členov výboru osvojiť. A ak ide o návrh zákona a ste v pléne, tak ak nemáte 15 poslancov, tak je to častokrát jediná príležitosť, keď môžete napríklad navrhnúť nejakú zmenu, zmenu k návrhu zákona, nejaký pozmeňujúci návrh alebo možnosť zúčastniť sa poslaneckého prieskumu. Poslanecký prieskum teoreticky môže schváliť aj plénum Národnej rady, ale obvykle poslanecké prieskumy schvaľujú výbory a zúčastňujú sa na nich členovia tých výborov. Ak nie ste členom žiadneho parlamentného výboru, tak prichádzate aj o toto právo.
Nemôžete byť spravodajcom. S tým, že ste spravodajcom, sa tiež spájajú isté oprávnenia, keď nie ste členom výboru, lebo výborov... spravodajcov určuje gestorský, gestorský výbor. Čiže poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, nemajú úplne rovnocenné postavenie s poslancami, ktorí členmi výborov sú. A keď to vyplýva priamo zo zákona, ako je to v prípade predsedu alebo zastupujúceho predsedu, tak áno, nič sa s tým nedá robiť. Keď je to vec slobodného rozhodnutia toho poslanca, že z nejakého dôvodu nechce byť členom nejakého výboru, tak môžme povedať, že je to zvláštne, ale je to iná situácia, ako keď sa tak má udiať z rozhodnutia niekoho iného, aj keď ide o rozhodnutie bývalého poslaneckého klubu.
A tuto nie sme v situácii, to spomínal tiež pán poslanec Galko, že v niektorých výboroch sa predpokladá pomerné zastúpenie poslaneckých klubov. Ide najmä o kontrolné výbory, na kontrolu SIS, na kontrolu Vojenského spravodajstva, na kontrolu, na kontrolu NBÚ alebo na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, alebo na preskúmavanie, alebo na, alebo výbor pre nezlučiteľnosť funkcií či mandátový a imunitný výbor. Tam priamo zo zákona – či už zo zákona o rokovacom poriadku, alebo z tých zákonov o tajných službách – vyplýva, že tieto výbory majú byť zložené na základe pomerného zastúpenia buď poslaneckých klubov, alebo politických strán zastúpených v Národnej rade, a dokonca v prípade niektorých tam nie je jednotná úprava. Ak vystúpi poslanec z poslaneckého klubu, tak mu zanikne členstvo v tom klube, prestane byť členom. Čiže pán poslanec Huliak, keď vystúpil z poslaneckého klubu SNS, tak prestal byť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu NBÚ a na kontrolu, na kontrolu, preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, ešte stále na webe je uvádzaný, že je členom, ale už nie je, lebo keď nie je členom toho poslaneckého klubu... Rovnako pán poslanec Muňko. Tým, že vystúpil z poslaneckého klubu SMER-u, tak mu zaniklo členstvo v osobitnom kontrolnom výbore na kontrolu činnosti SIS. Pánovi poslancovi Ševčíkovi nezaniklo členstvo v osobitnom kontrolnom výbore na kontrolu Vojenského spravodajstva, lebo tam nie je taká úprava, ale aj tam sa predpokladá, že je pomerné zastúpenie a dnes tam potom už má SNS nadpomerné zast... alebo nezodpovedá to pomernému zastúpeniu.
Nie sú to identické príklady, pán poslanec Janckulík to, myslím, spomínal, že odišiel z výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, keď odišiel z vládnej koalície. Ale to je iná situácia. Vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií sa predpokladá pomerné zastúpenie poslaneckých klubov. A už vôbec sa to nedá porovnávať s funkciou vládneho splnomocnenca. Je niečo iné, ak poslanec je splnomocnencom vlády pre nejakú oblasť, a je niečo iné, ak je poslanec členom výboru alebo ak vôbec nemá byť členom žiadneho výboru.
A nie sme tu ani v situácii, že by sa odchodom pani poslankyne Bajo Holečkovej z poslaneckého klubu KDH zmenil pomer medzi koalíciou a opozíciou. Pani poslankyňa Bajo Holečková zostáva opozičnou poslankyňou a zostáva v sociálnom výbore zachovaný pomer koaličných a opozičných poslancov. A nejde v tomto prípade dokonca ani o situáciu, že by KDH úplne stratilo zastúpenie vo výbore pre sociálne veci. Ešte stále, na začiatku tam mala dvoch, čiže dve poslankyne, a teda pani poslankyňa Turčanová ako členka poslaneckého klubu KDH ostáva členkou sociálneho, sociálneho výboru. Ja by som rozumel tomu, že ak ide o výbor, na ktorom mimoriadne záleží prislušnému klubu, a teraz odíde poslanec a bol to jediný poslanec z toho klubu v tom výbore, že sa bude snažiť dohodnúť ten klub s tým poslancom, že tam dá niekoho iného a povedzme ten poslanec, ktorý odišiel, pôjde do nejakého iného výboru. Ale tu nie sme v tej situácii, že výmena, tu ide o odvolanie odídenej poslankyne bez akejkoľvek náhrady.
A je to naozaj tak, že na začiatku sa stretne koalícia alebo budúca koalícia a opozícia, na začiatku volebného obdobia, a urobia nejaké dohody viac-menej na základe princípu pomerného zastúpenia, aj keď nie presne sa to rešpektuje, a potom sa dohodnú v rámci koalície, v rámci opozície a potom jednotlivé kluby – či už koaličné, alebo opozičné – si rozdelia tých poslancov. A tí nemusia byť stopercentne spokojní s tým, či sú v tom alebo onom výbore, to sa nedá, lebo tie výbory by potom boli strašne nerovnako veľké, ale v zásade je urobená dohoda, ktorá počíta s tým, ako sú na začiatku volebného obdobia rozložené politické sily.
Ale v priebehu každého volebného obdobia sa objavia aj nezávislí poslanci, nezaradení poslanci, ktorí odídu zo svojich poslaneckých klubov, je to normálna súčasť politického života a ak tá predchádzajúca strana potrestá svojich poslancov tým, že ich napríklad ak sú vo funkcii predsedu výboru a odvolá ich z takej funkcie, dobre, tak tam sa dá pochopiť, že vedenie výboru napríklad alebo funkcia podpredsedu Národnej rady zodpovedá, zodpovedá aj nejakej politickej prestíži alebo rozloženiu politickej moci, ale členstvo, radové členstvo vo výbore?
Sme tu v situácii, kde legitímny záujem opozičnej politickej strany mať miesta vo výbore, ktorý sa premietol do politických dohôd na začiatku volebného obdobia, na seba naráža s legitímnym záujmom nezaradenej opozičnej poslankyne pôsobiť vo výbore. A pravidlá majú chrániť slabšieho, aj opozičná politická strana je v postavení slabšieho alebo politickej menšiny, ale aj nezaradená opozičná poslankyňa je v pozícii slabšieho alebo v pozícii menšiny. A keď to dám na vážky, či je silnejší v tomto prípade záujem opozičnej politickej strany mať dve miesta vo výbore, tak ako to bolo dohodnuté na začiatku, alebo záujem nezaradenej poslankyne pôsobiť vo výbore, v ktorom už rok pôsobí, mne sa zdá, že silnejší je záujem tej poslankyne. A preto ja by som tiež očakával väčšiu veľkorysosť zo strany, zo strany Kresťanskodemokratického hnutia. A naozaj sme tu v situácii, nie sme tu v situácii, že pani poslankyňa Bajo Holečková je v dvoch výboroch a pán poslanec Šmilňák je v dvoch výboroch a po tej zmene on bude v troch a ona v jednom, on bude v troch... (reakcia z pléna), v jednom ste ako náhradný. A nebude, ale pani poslankyňa Bajo Holečková po tejto zmene nebude v žiadnom výbore a nemá ako sa dostať do iného výboru, lebo sú dohodnuté pomery medzi koalíciou a opozíciou a koalícia nemá dôvod niekde zvyšovať, zvyšovať zastúpenie opozície. A tá politická dohoda, ktorá bola urobená na začiatku volebného obdobia, zodpovedá tomu, že na začiatku volebného obdobia mal poslanecký klub KDH 12 poslancov, v tejto chvíli má 11, a mal konkrétnych 12 poslancov, z ktorých dve pani poslankyne mali eminentný záujem byť práve vo výbore pre sociálne veci.
A opäť to už povedal pán poslanec Galko, veď sa môžu zmeniť pomery, keď z 30-členného poslaneckého klubu odíde tretina členov, to neznamená, že všetky miesta vo výboroch obsadia tí zostávajúci členovia. Z tohto dôvodu ja tiež nebudem hlasovať za ten návrh, ak bude v tejto podobe, a preto si dovolím predniesť pozmeňujúci návrh, ktorým tú zmenu, ktorá podľa môjho názoru nie je správna, vypustím, navrhnem vypustiť z toho návrhu.
Teraz dovoľte, aby som prečítal ten pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu na zmeny v zložení výboru Národnej rady Slovenskej republiky a overovateľov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 553).
V bode A. návrhu sa vypúšťajú slová "poslankyňu Martinu Holečkovú (–) z funkcie členky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci," a v bode B. návrhu sa vypúšťajú slová "poslanca Martina Šmilňáka (KDH) za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci,".
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Rokujeme o prvom vetovanom zákone, teda zákone, ktorý ako prvý vetoval nový pán prezident Peter Pellegrini a chcem vyjadriť potešenie nad nielen tým, že pán prezident vetoval ten zákon, ale aj s tým, ako odôvodnil svoje rozhodnutie vrátiť Národnej rade tento zákon na opätovné prerokovanie.
Tie dôvody nie sú obsahové, tie dôvody sa týkajú pravidiel, resp. porušovania pravidiel riadneho legislatívneho procesu Národnou radou Slovenskej republiky pri schvaľovaní novely zákona o vodách, a je až zarážajúce, že tak pomerne stručný zákon, a teda ten bod, jeden jediný bod, ktorého sa priamo týka rozhodnutie pána prezidenta, resp. aj dva body, lebo je tam aj účinnosť, koľkých možných porušení pravidiel legislatívneho procesu sa tam možno dopustiť. Ja by som to len stručne zrekapituloval a je ich, ak dobre počítam, prinajmenšom sedem.
Prvé porušenie – lehota. Národná rada nedodržala lehotu, ktorú dáva prezidentovi ústava na to, aby schválený zákon vetoval a vrátil ho Národnej rade či už s pripomienkami na opätovné prerokovanie, alebo, alebo aj bez, bez, bez toho, aby, aby odporučil jeho opätovné schválenie, kým ústava hovorí o 15 dňoch, tuto bola kratšia lehota, a teda pán prezident nemal možnosť využiť celú túto lehotu, a teda mohla sa teoreticky stať situácia, že by pán prezident podpísal ten zákon až potom, keď zákon mal nadobudnúť účinnosť, a myslím, že už sme v tomto volebnom období a aj vo vzťahu k pánovi prezidentovi takúto, takúto úpravu schválili, že sme nerešpektovali tú lehotu a mali by sme si na to dávať pozor. Aj keď, samozrejme, že toto sa niekedy stáva, keď je potrebné urgentne schváliť zmenu zákona, a sú situácie, keď sa, sa s hlavou štátu Národná rada dohodne, že aká bude, aká bude účinnosť a pán prezident je schopný podpísať to aj v kratšej lehote, ako je 15 dní, samozrejme, ale niečo, keď vyplýva z ústavy, tak by Národná rada mala rešpektovať tú pätnásťdňovú lehotu vyplývajúcu priamo z ústavy.
Druhá výhrada pána prezidenta je, že to namietané ustanovenie je označené ako prechodné ustanovenie, pritom však v skutočnosti nejde o prechodné ustanovenie, ide o ustanovenie, ktoré má trvalé následky, teda neošetruje iba nejaký stav, ktorý nastane dočasne vo vzťahu k zmene zákona, ale trvalo upravuje právne, právne vzťahy.
Tretia a potenciálne najvážnejšia výhrada pána prezidenta je, že to sporné ustanovenie je nepriamou novelizáciou cestného zákona. Čiže v zákone o vodách sa nepriamo novelizuje Trestný zákon. Nepriama novelizácia je zakázaná, odporuje princípom právneho štátu a je dosť pravdepodobné, že ak by tam nebolo aj nič iné, už samotný tento fakt, že ide o nepriamu novelizáciu, by v prípade konania na Ústavnom súde mohol byť dôvodom na označenie tohto ustanovenia za odporujúce ústave.
Štvrtá výhrada sa týka toho, že nie je predmetné ustanovenie v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda že Slovenská republika je demokraticky právny štát, a to v rozsahu zásahu do generality práva a princípu deľby moci. Preložené do jednoduchého jazyka, zrozumiteľného aj pre širšiu verejnosť, zákon má upravovať všeobecne nejaké pravidlá. Tento, toto ustanovenie sa týka konkrétneho jedného úseku cesty, ktorý, ktorý sa týka, teda cesta III. triedy Gabčíkovo - Dobrohošť zriadenú ako cesta III. triedy č. 506-8 v dĺžke 2,065 kilometra, ktorá má prejsť z vlastníctva Trnavského samosprávneho kraja do vlastníctva, vlastníctva štátu, ktorá už aj princíp deľby, deľby moci, keďže Národná rada ako zákonodarný orgán nemá riešiť konkrétnu situáciu, má nastavovať všeobecné pravidlá, ako nás pán prezident upozorňuje.
Piata pripomienka, piaty dôvod, prečo pán prezident vrátil tento zákon, je, že je to prílepok, to ustanovenie nebolo v návrhu zákona, to ustanovenie nesúvisí s tým, čo je, čo je v návrhu zákona, bolo tam prilepené ako pozmeňujúci návrh spoločnej správe výborov, a teda kým, kým zákon ako taký, jeho účelom je zabezpečiť odstránenie legislatívnych bariér pri využívaní systémov tepelných čerpadiel, tak ten prílepok rieši, rieši, vyvlastnenie jedného úseku ciest pri Vodnom diele Gabčíkovo.
Tu ale musím povedať, že to nie je úplne klasický prílepok, lebo sa ním priamo nenovelizuje, nenovelizuje iný zákon, to je trochu taký paradox, že, že za prílepok sa označuje, ak sa tam doplní ďalší novelizačný článok, ktorým sa novelizuje iný zákon. Tuto sa nenovelizuje iný zákon priamo, ale nepriamo, keďže je to nepriama novela, tak je to síce prílepok, ale z formálneho hľadiska je to iba akoby rozširujúci, rozširujúci pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, ale teda zjavne z obsahového hľadiska to prílepok je aj de facto to prílepok je, keďže nepriamo novelizuje iný zákon.
Šiesta dôležitá výhrada pána prezidenta je, že ide o vyvlastnenie ex lege, teda vyvlastnenie zo zákona, nie na základe zákona, ako to predpokladá čl. 20 os. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí o tom, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Pán prezident nespochybňuje, že ten zámer je legitímny, čiže je vo verejnom záujme, že je to v nevyhnutnej miere, to si nie som istý, ale k tomu sa pán prezident nevyjadruje, ale vyvlastnenie nemôže sa realizovať priamo zákonom. Môže sa realizovať ústavou a zákonom predpísaným spôsobom na základe zákona. Nemá byť parlament ten, ktorý rozhodne o tom, že nijaká konkrétna vec bude vyvlastnená. V tomto prípade ale, ale to urobil, urobil priamo parlament, priamo zo zákona, odporuje to požiadavke čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
A tá siedma výhrada je, že nespĺňa ani ďalšie náležitosti čl. 20 ods. 4, najmä nestanovuje primeranú náhradu za majetok, ktorý by mal do svojho vlastníctva získať štát.
Takže podľa pána prezidenta ide o neprípustnú formu vyvlastnenia, alebo dokonca podľa toho, čo hovorí v tom zdôvodnení, je to, je to nejaká forma znárodnenia. Takýmto spôsobom sa vyvlastňovať a postupovať nemá.
Veľmi často v tejto Národnej rade aj v tomto volebnom období, hovoríme o potrebe dodržiavania pravidiel legislatívneho procesu. Ja som veľmi rád, že pán prezident si všimol, že v tomto prípade pravidlá legislatívneho procesu boli porušené, veľmi dôrazne na to upozornil Národnú radu, vetoval zákon, dal konkrétnu, konkrétnu pripomienku.
Ešte raz, on nespochybňuje legitimitu a potrebu riešenia toho problému, ale jasne ukázal, že takto sa to robiť nemá, a ja len dúfam, že aj v budúcnosti a aj v iných prípadoch, keď bude dochádzať k takémuto, alebo podobnému porušeniu pravidiel legislatívneho procesu, bude pán prezident postupovať rovnakým spôsobom a bude vracať Národnej rade zákony, ktoré boli schválené postupom, ktorý odporuje či už ústave priamo, alebo, alebo pravidlám legislatívneho procesu, ktoré sú vymedzené v zákone o rokovacom poriadku.
Ďakujem.