Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj som netušil, že aká rozsiahla debata bude o tomto bode, ale tak aspoň umožníme kolegom zo SMER-u, aby doplnili do výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby svojho zástupcu po tom, čo pán poslanec Muňko sa rozhodol, že bude členom poslaneckého klubu SNS a tým mu zaniklo členstvo vo výbore pre kontrolu SIS.
Chcem využiť toto vystúpenie len na to, aby som zareagoval na kolegov z poslaneckého klubu KDH a teda aj z hnutia KDH, ktorí na mňa reagovali, a teda mám potrebu zareagovať v priestore, ktorý by mi faktická poznámka neumožnila. Chcem povedať, že ja som neútočil na KDH, k ničomu som KDH neprirovnával, z ničoho som KDH neobviňoval, neútočil som na pána poslanca Šmilňáka, jeho kompetenciu a záujem byť členom sociálneho výboru, neútočil som na pána poslanca, poslanca Čaučíka, ktorý hovoril, že bol by pri dohodách s pani poslankyňou Bajo Holečkovou o tom, že, o tom, že odíde, aj keď nie som si istý alebo nemyslím si, že je to skutočný prejav jej vôle. Ja som neútočil vôbec na nikoho, ja som sa snažil vecne popísať problém, ktorý tam vidím, ktorý môže vzniknúť tým, ak bude schválený tento návrh a pani poslankyňa Bajo Holečková bude poslankyňou, ktorá nebude zaradená do žiadneho výboru. A na to veľmi som nepočul reakcie v tých faktických, ktoré na mňa prišli.
Takže začnem pánom predsedom KDH, pánom Milanom Majerským, ktorý nás vyzýval, aby sme sa nestarali do vnútorných záležitostí KDH, v podobnom duchu vystupoval aj pán poslanec František Majerský a aj pán poslanec Pročko. Ja si nemyslím, že toto je vnútorná záležitosť KDH. My sme v zastupiteľskej demokracii a poslanci Národnej rady predsa nie sú žetóny, ako o nich kedysi hovoril Jozef Migaš. Poslanci Národnej rady sú zvolení zástupcovia občanov, ktorí konajú slobodne, ktorí konajú podľa svojho vedomia a svedomia a áno, obvykle sa združujú v poslaneckých kluboch alebo v nejakých skupinách, sú zvolení na kandidátkach politických strán, ale to neznamená, že nekonajú slobodne a že nie sú svojprávne ľudské bytosti, ktoré tak vystupujú aj na pôde parlamentu, že majú sa správať iba podľa toho, ako strany rozhodnú. Však ani poslanci v rámci poslaneckého klubu vždy nehlasujú jednotne, pretože na niektoré veci majú rôzny názor a niekedy je to pre nich tak dôležité, že aj keď sa klub dohodne, tak oni hlasujú inak, ako sa klub dohodol, a ten klub to rešpektuje. Lebo poslanci nie sú žetóny, poslanci sú zástupcovia občanov, ktorí majú mandát od občanov. A áno, stáva sa a stáva sa to v úplne každom volebnom období, že z klubov odchádzajú poslanci, ktorí boli zvolení na kandidátke tej politickej strany. A môže si niekto myslieť, že problém je v tej strane alebo problém je v tom poslancovi, alebo v tých poslancoch, to je vec názoru, a, ale deje sa to vo všetkých volebných obdobiach a zažili to už, myslím, všetky politické strany.
V minulom volebnom období odišlo, myslím, jedenásť poslancov zo strany SMER – sociálna demokracia a pán Peter Pellegrini, ktorý bol vtedy podpredsedom Národnej rady, sa vzdal funkcie podpredsedu Národnej rady, lebo tá patrí najsilnejšej opozičnej strane, myslím, že niektorým z poslancov zanikol automaticky, zanikla funkcia predsedov kontrolných výborov, lebo tak je to upravené v zákonoch príslušných, ale to neznamená, že tých jedenásť poslancov ostalo bez členstva vo výbore až do konca volebného obdobia, a SMER nehovoril, že to sú miesta, ktoré patria SMER-u a nemajú tam čo byť poslanci za HLAS.
Teraz odišli traja poslanci, poslanci zo Slovenskej národnej strany alebo z klubu Slovenskej národnej strany, nepredpokladám, že ostanú bez výborov, poslanci dvaja, ktorí odišli z poslaneckého klubu hnutia SLOVENSKO, takisto ostávajú, ostávajú vo výboroch alebo, alebo budú pôsobiť vo výboroch a určite ešte v priebehu volebného obdobia niekto ďalší odíde z poslaneckých klubov a nemalo by to znamenať, že miesta vo výboroch, členstvo vo výboroch, radové členstvo vo výboroch tým poslancom, poslancom zanikne, ak to nie sú kontrolné výbory, ktoré sú viazané na členstvo vo výboroch. A teraz sa tu bavíme o jednej poslankyni, ale naozaj tých poslancov môže byť viac a čo potom, hej? To bolo naozaj absurdné ako v tom príklade, ktorý hovoril pán poslanec Galko, že keď odíde z Progresívneho Slovenska tretina poslancov, tak čo, tak oni nebudú tiež v žiadnom výbore, lebo sú to miesta, ktoré si kedysi dohodlo Progresívne Slovensko? Tak by to asi fungovať nemalo.
Pán poslanec Mikloško, škoda, že tu už nie je, hovoril o tom, že po voľbách boli politické rokovania na pôde Národnej rady, ale tie dohodnuté pomery odrážali jednak počty jednotlivých poslaneckých klubov, ktoré sa menia práve tými odchodmi, a odrážali aj konkrétny záujem poslancov pôsobiť v tých výboroch. Aj my sme si nad rámec toho, na čo sme mali nárok, vyrokovali ako poslanecký klub SaS, že budeme mať dve miesta v zdravotníckom výbore, lebo máme dvoch poslancov, ktorí sa dlhodobo a intenzívne venujú zdravotníctvu, a preto bolo logické, že chceli byť v zdravotníckom výbore, hoci matematicky sme mali nárok na jedno, ale urobili sa také dohody, že sa zvýšil počet alebo že sa vymenili nejaké miesta. Tak to, že má KDH dvoch, alebo vyrokovalo si KDH dvoch, dve miesta vo výbore pre sociálne veci, tak mi nehovorte, že to nesúvisí s tým, že ste mali v klube pani poslankyňu Turčanovú a pani poslankyňu Holečkovú, Bajo Holečkovú teraz, ktoré sa dlhodobo venujú sociálnym veciam a bol ich prirodzený záujem, že chcú byť práve v sociálnom, v sociálnom výbore. Ja som nehovoril, pán poslanec Mikloško, že je na tom niečo nedemokratické, že sa dožadujete dvoch miest, ale nepochybne tie dve miesta súviseli s tým, že vo vašom klube boli dve poslankyne, ktoré mali záujem byť v sociálnom, v sociálnom výbore.
Pán poslanec František Majerský hovoril o tom, že ak by skončil v KDH, tak skončí aj vo výbore na kontrolu SIS, aj v zdravotníckom výbore. No, vo výbore na kontrolu SIS by skončil, lebo to vyplýva priamo zo zákona, to ani nemusí hovoriť, aj keby nechcel skončiť, tak skončí, ak by odišiel z klubu, ale v tom zdravotníckom výbore by prečo mal skončiť? Aby tam prišiel nejaký iný poslanec, ktorý sa zdravotníctvu nevenuje, ale KDH tam bude mať dve miesta a pán poslanec František Majerský už v takom prípade nebude v žiadnom výbore? To by sa vám zdalo správne pre krajinu, pre fungovanie parlamentu, aby človek, ktorý zdravotníctvu rozumie, aj keď už nie je, nebol by s vami v jednom klube, by zrazu nebol v žiadnom výbore a vy by ste tam dali niekoho, ktorý do toho zdravotníckeho výboru možno ani nechcel ísť, ani nie je na to taký odborník ako pán poslanec Majerský, ale mali by ste tam dve miesta, ktoré ste si na začiatku, na začiatku vyrokovali?
A na koniec to, čo hovoril pán poslanec Čaučík, no áno, to by bolo ideálne, keby sa teraz dalo nejako vyrokovať, že koalícia tam dá ešte jedného poslanca alebo že bude súhlasiť, že ten pomer nebude 8:6, ale 8:7, ale koalícia sa rozhodla, že chce mať v každom výbore o dvoch poslancov viac ako opozícia, môže sa nám to nepáčiť, lebo nezodpovedá to úplne pomernému systému, ale tak to je a je naivné si myslieť, že teraz, aby oni nejako pomohli dohodnúť sa nám v rámci, v rámci opozície, tak oni povedia, že dobre, tak nebude to 8:6, bude to, bude to 8:7. No nebude to tak. Mne by sa to tiež páčilo, alebo keby povedali, že dobre, tak tam ešte pridajú nejakého poslanca, ale reálne to nie je.
A už teda len zopakujem, lebo ja som to neotvoril preto, že pani poslankyňa Holečková, ale že naozaj ide o to, že v tomto prípade sa to týka pani poslankyne Bajo Holečkovej, ale môže sa to týkať kohokoľvek, že poslanec, ak dnes jeho samého rozhodnutie, by sa nemal ocitnúť v situácii, že nie je v žiadnom výbore, lebo to vidím ako problém, vidím to ako niečo, čo nie je v súlade s dlhodobou parlamentnou ustálenou praxou a s tradíciou a posúva to toho poslanca alebo poslankyňu do nerovnocenného postavenia.
Ďakujem.

Ďakujem kolegyni a všetkým kolegom za reakcie. Mrzí ma, že málokto reagoval na to, čo som v skutočnosti hovoril. Lebo ja som hovoril o tom, že je veľmi nezvyklé, keď by mal byť poslanec mimo akéhokoľvek výboru. Nie na základe vlastného slobodného rozhodnutia, ale na základe toho, že bude k tomu dotlačený. A či už s tým vyslovil súhlas, alebo nie, je zjavné, že to nie je skutočná vôľa pani poslankyne Bajo Holečkovej.
Zareagujem vo faktickej poznámke iba na pani poslankyňu Števulovú, lebo na ostatných kolegov nestihnem zareagovať na takomto obmedzenom priestore. A ja som nič nevyčítal Progresívnemu Slovensku ako, ak niektorí z kolegov apelovali na Progresívne Slovensko, tak to som nerobil, nerobil ja. To je vaše legitímne právo predkladať pozmeňujúce, pozmeňujúce návrhy, je to úplne v poriadku. Ja aj za ten návrh, ktorý predložilo PS, budem hlasovať, lebo tam ide o vôľu oboch poslancov, ktorí sa chcú vymeniť vo výboroch.
Pokiaľ ide o kolegov z KDH, tak rád by som na nich zareagoval, ale keďže v priestore faktickej poznámky to nedokážem, takže sa prihlásim do rozpravy ústne, ale iba aby som reagoval na to, čo tu zaznelo. Lebo to nechcem nechať bez reakcie, lebo to považujem za dôležité a považujem za dôležité, aby sme si to vyjasnili.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem hovoriť v podstate o niečom veľmi podobnom až tom istom, o čom hovoril pán poslanec Galko. Na rozdiel od neho by som teda, nebudem tu nikoho obviňovať, že čo zle robí, ale teda chcem tiež vyjadriť svoj názor na navrhované premiestnenie pani poslankyne Bajo Holečkovej z výboru pre sociálne veci, a chcem predložiť aj návrh, ktorým sa z toho predloženého návrhu práve táto zmena v sociálnom výbore vypustí.
Navrhuje sa, aby z výboru pre sociálne veci bola odvolaná pani poslankyňa Bajo Holečková a aby sa stal novým členom výboru pre sociálne veci pán poslanec Šmilňák. Situácia je taká, že pán poslanec Šmilňák je v súčasnosti členom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a náhradným členom výboru pre európske záležitosti. Pani poslankyňa Holečková, Bajo Holečková je členkou iba jedného výboru, výboru pre sociálne veci. Ak bude dnes alebo zajtra schválený tento návrh, dôsledkom bude, že pán poslanec Šmilňák bude v troch výboroch a pani poslankyňa Bajo Holečková nebude v žiadnom výbore. Sú poslanci, ktorí sú v troch výboroch alebo možno aj vo viacerých výboroch, zvládajú to, sú pracovití, to ja nenamietam, ale je naozaj neštandardné, aby poslanec nebol v žiadnom výbore. Je dlhodobou ustálenou parlamentnou praxou, že každý poslanec je aspoň v jednom výbore. Výnimka z toho, ktorá vyplýva priamo zo zákona je predseda a predpokladám, že aj zastupujúci predseda Národnej rady, ktorý podľa § 45 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku nie je členom žiadneho výboru, a v tomto volebnom období je výnimkou ešte pán poslanec Matovič, ktorý podľa teda údajov na webovej stránke Národnej rady tiež nie je členom žiadneho výboru, ale tam predpokladám, že ide o jeho vlastné slobodné, slobodné rozhodnutie. Ale inakšie je naozaj ustálenou parlamentnou praxou, tradíciou, že každý poslanec pracuje aspoň v jednom výbore.
A s tým sa spájajú aj isté povinnosti, lebo práca v parlamente sú aj povinnosti, ale aj isté práva a oprávnenia. Napríklad ak nie ste členom výboru, tak môžte síce prísť a zúčastniť sa na rokovaní toho výboru, dokonca môžete aj vystúpiť v rozprave, obvykle až po členoch toho výboru, ale napríklad nemôžete tam predkladať pozmeňujúce návrhy, resp. môžete, ale musí si ich niekto z členov výboru osvojiť. A ak ide o návrh zákona a ste v pléne, tak ak nemáte 15 poslancov, tak je to častokrát jediná príležitosť, keď môžete napríklad navrhnúť nejakú zmenu, zmenu k návrhu zákona, nejaký pozmeňujúci návrh alebo možnosť zúčastniť sa poslaneckého prieskumu. Poslanecký prieskum teoreticky môže schváliť aj plénum Národnej rady, ale obvykle poslanecké prieskumy schvaľujú výbory a zúčastňujú sa na nich členovia tých výborov. Ak nie ste členom žiadneho parlamentného výboru, tak prichádzate aj o toto právo.
Nemôžete byť spravodajcom. S tým, že ste spravodajcom, sa tiež spájajú isté oprávnenia, keď nie ste členom výboru, lebo výborov... spravodajcov určuje gestorský, gestorský výbor. Čiže poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, nemajú úplne rovnocenné postavenie s poslancami, ktorí členmi výborov sú. A keď to vyplýva priamo zo zákona, ako je to v prípade predsedu alebo zastupujúceho predsedu, tak áno, nič sa s tým nedá robiť. Keď je to vec slobodného rozhodnutia toho poslanca, že z nejakého dôvodu nechce byť členom nejakého výboru, tak môžme povedať, že je to zvláštne, ale je to iná situácia, ako keď sa tak má udiať z rozhodnutia niekoho iného, aj keď ide o rozhodnutie bývalého poslaneckého klubu.
A tuto nie sme v situácii, to spomínal tiež pán poslanec Galko, že v niektorých výboroch sa predpokladá pomerné zastúpenie poslaneckých klubov. Ide najmä o kontrolné výbory, na kontrolu SIS, na kontrolu Vojenského spravodajstva, na kontrolu, na kontrolu NBÚ alebo na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, alebo na preskúmavanie, alebo na, alebo výbor pre nezlučiteľnosť funkcií či mandátový a imunitný výbor. Tam priamo zo zákona – či už zo zákona o rokovacom poriadku, alebo z tých zákonov o tajných službách – vyplýva, že tieto výbory majú byť zložené na základe pomerného zastúpenia buď poslaneckých klubov, alebo politických strán zastúpených v Národnej rade, a dokonca v prípade niektorých tam nie je jednotná úprava. Ak vystúpi poslanec z poslaneckého klubu, tak mu zanikne členstvo v tom klube, prestane byť členom. Čiže pán poslanec Huliak, keď vystúpil z poslaneckého klubu SNS, tak prestal byť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu NBÚ a na kontrolu, na kontrolu, preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, ešte stále na webe je uvádzaný, že je členom, ale už nie je, lebo keď nie je členom toho poslaneckého klubu... Rovnako pán poslanec Muňko. Tým, že vystúpil z poslaneckého klubu SMER-u, tak mu zaniklo členstvo v osobitnom kontrolnom výbore na kontrolu činnosti SIS. Pánovi poslancovi Ševčíkovi nezaniklo členstvo v osobitnom kontrolnom výbore na kontrolu Vojenského spravodajstva, lebo tam nie je taká úprava, ale aj tam sa predpokladá, že je pomerné zastúpenie a dnes tam potom už má SNS nadpomerné zast... alebo nezodpovedá to pomernému zastúpeniu.
Nie sú to identické príklady, pán poslanec Janckulík to, myslím, spomínal, že odišiel z výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, keď odišiel z vládnej koalície. Ale to je iná situácia. Vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií sa predpokladá pomerné zastúpenie poslaneckých klubov. A už vôbec sa to nedá porovnávať s funkciou vládneho splnomocnenca. Je niečo iné, ak poslanec je splnomocnencom vlády pre nejakú oblasť, a je niečo iné, ak je poslanec členom výboru alebo ak vôbec nemá byť členom žiadneho výboru.
A nie sme tu ani v situácii, že by sa odchodom pani poslankyne Bajo Holečkovej z poslaneckého klubu KDH zmenil pomer medzi koalíciou a opozíciou. Pani poslankyňa Bajo Holečková zostáva opozičnou poslankyňou a zostáva v sociálnom výbore zachovaný pomer koaličných a opozičných poslancov. A nejde v tomto prípade dokonca ani o situáciu, že by KDH úplne stratilo zastúpenie vo výbore pre sociálne veci. Ešte stále, na začiatku tam mala dvoch, čiže dve poslankyne, a teda pani poslankyňa Turčanová ako členka poslaneckého klubu KDH ostáva členkou sociálneho, sociálneho výboru. Ja by som rozumel tomu, že ak ide o výbor, na ktorom mimoriadne záleží prislušnému klubu, a teraz odíde poslanec a bol to jediný poslanec z toho klubu v tom výbore, že sa bude snažiť dohodnúť ten klub s tým poslancom, že tam dá niekoho iného a povedzme ten poslanec, ktorý odišiel, pôjde do nejakého iného výboru. Ale tu nie sme v tej situácii, že výmena, tu ide o odvolanie odídenej poslankyne bez akejkoľvek náhrady.
A je to naozaj tak, že na začiatku sa stretne koalícia alebo budúca koalícia a opozícia, na začiatku volebného obdobia, a urobia nejaké dohody viac-menej na základe princípu pomerného zastúpenia, aj keď nie presne sa to rešpektuje, a potom sa dohodnú v rámci koalície, v rámci opozície a potom jednotlivé kluby – či už koaličné, alebo opozičné – si rozdelia tých poslancov. A tí nemusia byť stopercentne spokojní s tým, či sú v tom alebo onom výbore, to sa nedá, lebo tie výbory by potom boli strašne nerovnako veľké, ale v zásade je urobená dohoda, ktorá počíta s tým, ako sú na začiatku volebného obdobia rozložené politické sily.
Ale v priebehu každého volebného obdobia sa objavia aj nezávislí poslanci, nezaradení poslanci, ktorí odídu zo svojich poslaneckých klubov, je to normálna súčasť politického života a ak tá predchádzajúca strana potrestá svojich poslancov tým, že ich napríklad ak sú vo funkcii predsedu výboru a odvolá ich z takej funkcie, dobre, tak tam sa dá pochopiť, že vedenie výboru napríklad alebo funkcia podpredsedu Národnej rady zodpovedá, zodpovedá aj nejakej politickej prestíži alebo rozloženiu politickej moci, ale členstvo, radové členstvo vo výbore?
Sme tu v situácii, kde legitímny záujem opozičnej politickej strany mať miesta vo výbore, ktorý sa premietol do politických dohôd na začiatku volebného obdobia, na seba naráža s legitímnym záujmom nezaradenej opozičnej poslankyne pôsobiť vo výbore. A pravidlá majú chrániť slabšieho, aj opozičná politická strana je v postavení slabšieho alebo politickej menšiny, ale aj nezaradená opozičná poslankyňa je v pozícii slabšieho alebo v pozícii menšiny. A keď to dám na vážky, či je silnejší v tomto prípade záujem opozičnej politickej strany mať dve miesta vo výbore, tak ako to bolo dohodnuté na začiatku, alebo záujem nezaradenej poslankyne pôsobiť vo výbore, v ktorom už rok pôsobí, mne sa zdá, že silnejší je záujem tej poslankyne. A preto ja by som tiež očakával väčšiu veľkorysosť zo strany, zo strany Kresťanskodemokratického hnutia. A naozaj sme tu v situácii, nie sme tu v situácii, že pani poslankyňa Bajo Holečková je v dvoch výboroch a pán poslanec Šmilňák je v dvoch výboroch a po tej zmene on bude v troch a ona v jednom, on bude v troch... (reakcia z pléna), v jednom ste ako náhradný. A nebude, ale pani poslankyňa Bajo Holečková po tejto zmene nebude v žiadnom výbore a nemá ako sa dostať do iného výboru, lebo sú dohodnuté pomery medzi koalíciou a opozíciou a koalícia nemá dôvod niekde zvyšovať, zvyšovať zastúpenie opozície. A tá politická dohoda, ktorá bola urobená na začiatku volebného obdobia, zodpovedá tomu, že na začiatku volebného obdobia mal poslanecký klub KDH 12 poslancov, v tejto chvíli má 11, a mal konkrétnych 12 poslancov, z ktorých dve pani poslankyne mali eminentný záujem byť práve vo výbore pre sociálne veci.
A opäť to už povedal pán poslanec Galko, veď sa môžu zmeniť pomery, keď z 30-členného poslaneckého klubu odíde tretina členov, to neznamená, že všetky miesta vo výboroch obsadia tí zostávajúci členovia. Z tohto dôvodu ja tiež nebudem hlasovať za ten návrh, ak bude v tejto podobe, a preto si dovolím predniesť pozmeňujúci návrh, ktorým tú zmenu, ktorá podľa môjho názoru nie je správna, vypustím, navrhnem vypustiť z toho návrhu.
Teraz dovoľte, aby som prečítal ten pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu na zmeny v zložení výboru Národnej rady Slovenskej republiky a overovateľov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 553).
V bode A. návrhu sa vypúšťajú slová "poslankyňu Martinu Holečkovú (–) z funkcie členky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci," a v bode B. návrhu sa vypúšťajú slová "poslanca Martina Šmilňáka (KDH) za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci,".
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Rokujeme o prvom vetovanom zákone, teda zákone, ktorý ako prvý vetoval nový pán prezident Peter Pellegrini a chcem vyjadriť potešenie nad nielen tým, že pán prezident vetoval ten zákon, ale aj s tým, ako odôvodnil svoje rozhodnutie vrátiť Národnej rade tento zákon na opätovné prerokovanie.
Tie dôvody nie sú obsahové, tie dôvody sa týkajú pravidiel, resp. porušovania pravidiel riadneho legislatívneho procesu Národnou radou Slovenskej republiky pri schvaľovaní novely zákona o vodách, a je až zarážajúce, že tak pomerne stručný zákon, a teda ten bod, jeden jediný bod, ktorého sa priamo týka rozhodnutie pána prezidenta, resp. aj dva body, lebo je tam aj účinnosť, koľkých možných porušení pravidiel legislatívneho procesu sa tam možno dopustiť. Ja by som to len stručne zrekapituloval a je ich, ak dobre počítam, prinajmenšom sedem.
Prvé porušenie – lehota. Národná rada nedodržala lehotu, ktorú dáva prezidentovi ústava na to, aby schválený zákon vetoval a vrátil ho Národnej rade či už s pripomienkami na opätovné prerokovanie, alebo, alebo aj bez, bez, bez toho, aby, aby odporučil jeho opätovné schválenie, kým ústava hovorí o 15 dňoch, tuto bola kratšia lehota, a teda pán prezident nemal možnosť využiť celú túto lehotu, a teda mohla sa teoreticky stať situácia, že by pán prezident podpísal ten zákon až potom, keď zákon mal nadobudnúť účinnosť, a myslím, že už sme v tomto volebnom období a aj vo vzťahu k pánovi prezidentovi takúto, takúto úpravu schválili, že sme nerešpektovali tú lehotu a mali by sme si na to dávať pozor. Aj keď, samozrejme, že toto sa niekedy stáva, keď je potrebné urgentne schváliť zmenu zákona, a sú situácie, keď sa, sa s hlavou štátu Národná rada dohodne, že aká bude, aká bude účinnosť a pán prezident je schopný podpísať to aj v kratšej lehote, ako je 15 dní, samozrejme, ale niečo, keď vyplýva z ústavy, tak by Národná rada mala rešpektovať tú pätnásťdňovú lehotu vyplývajúcu priamo z ústavy.
Druhá výhrada pána prezidenta je, že to namietané ustanovenie je označené ako prechodné ustanovenie, pritom však v skutočnosti nejde o prechodné ustanovenie, ide o ustanovenie, ktoré má trvalé následky, teda neošetruje iba nejaký stav, ktorý nastane dočasne vo vzťahu k zmene zákona, ale trvalo upravuje právne, právne vzťahy.
Tretia a potenciálne najvážnejšia výhrada pána prezidenta je, že to sporné ustanovenie je nepriamou novelizáciou cestného zákona. Čiže v zákone o vodách sa nepriamo novelizuje Trestný zákon. Nepriama novelizácia je zakázaná, odporuje princípom právneho štátu a je dosť pravdepodobné, že ak by tam nebolo aj nič iné, už samotný tento fakt, že ide o nepriamu novelizáciu, by v prípade konania na Ústavnom súde mohol byť dôvodom na označenie tohto ustanovenia za odporujúce ústave.
Štvrtá výhrada sa týka toho, že nie je predmetné ustanovenie v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda že Slovenská republika je demokraticky právny štát, a to v rozsahu zásahu do generality práva a princípu deľby moci. Preložené do jednoduchého jazyka, zrozumiteľného aj pre širšiu verejnosť, zákon má upravovať všeobecne nejaké pravidlá. Tento, toto ustanovenie sa týka konkrétneho jedného úseku cesty, ktorý, ktorý sa týka, teda cesta III. triedy Gabčíkovo - Dobrohošť zriadenú ako cesta III. triedy č. 506-8 v dĺžke 2,065 kilometra, ktorá má prejsť z vlastníctva Trnavského samosprávneho kraja do vlastníctva, vlastníctva štátu, ktorá už aj princíp deľby, deľby moci, keďže Národná rada ako zákonodarný orgán nemá riešiť konkrétnu situáciu, má nastavovať všeobecné pravidlá, ako nás pán prezident upozorňuje.
Piata pripomienka, piaty dôvod, prečo pán prezident vrátil tento zákon, je, že je to prílepok, to ustanovenie nebolo v návrhu zákona, to ustanovenie nesúvisí s tým, čo je, čo je v návrhu zákona, bolo tam prilepené ako pozmeňujúci návrh spoločnej správe výborov, a teda kým, kým zákon ako taký, jeho účelom je zabezpečiť odstránenie legislatívnych bariér pri využívaní systémov tepelných čerpadiel, tak ten prílepok rieši, rieši, vyvlastnenie jedného úseku ciest pri Vodnom diele Gabčíkovo.
Tu ale musím povedať, že to nie je úplne klasický prílepok, lebo sa ním priamo nenovelizuje, nenovelizuje iný zákon, to je trochu taký paradox, že, že za prílepok sa označuje, ak sa tam doplní ďalší novelizačný článok, ktorým sa novelizuje iný zákon. Tuto sa nenovelizuje iný zákon priamo, ale nepriamo, keďže je to nepriama novela, tak je to síce prílepok, ale z formálneho hľadiska je to iba akoby rozširujúci, rozširujúci pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, ale teda zjavne z obsahového hľadiska to prílepok je aj de facto to prílepok je, keďže nepriamo novelizuje iný zákon.
Šiesta dôležitá výhrada pána prezidenta je, že ide o vyvlastnenie ex lege, teda vyvlastnenie zo zákona, nie na základe zákona, ako to predpokladá čl. 20 os. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí o tom, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Pán prezident nespochybňuje, že ten zámer je legitímny, čiže je vo verejnom záujme, že je to v nevyhnutnej miere, to si nie som istý, ale k tomu sa pán prezident nevyjadruje, ale vyvlastnenie nemôže sa realizovať priamo zákonom. Môže sa realizovať ústavou a zákonom predpísaným spôsobom na základe zákona. Nemá byť parlament ten, ktorý rozhodne o tom, že nijaká konkrétna vec bude vyvlastnená. V tomto prípade ale, ale to urobil, urobil priamo parlament, priamo zo zákona, odporuje to požiadavke čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
A tá siedma výhrada je, že nespĺňa ani ďalšie náležitosti čl. 20 ods. 4, najmä nestanovuje primeranú náhradu za majetok, ktorý by mal do svojho vlastníctva získať štát.
Takže podľa pána prezidenta ide o neprípustnú formu vyvlastnenia, alebo dokonca podľa toho, čo hovorí v tom zdôvodnení, je to, je to nejaká forma znárodnenia. Takýmto spôsobom sa vyvlastňovať a postupovať nemá.
Veľmi často v tejto Národnej rade aj v tomto volebnom období, hovoríme o potrebe dodržiavania pravidiel legislatívneho procesu. Ja som veľmi rád, že pán prezident si všimol, že v tomto prípade pravidlá legislatívneho procesu boli porušené, veľmi dôrazne na to upozornil Národnú radu, vetoval zákon, dal konkrétnu, konkrétnu pripomienku.
Ešte raz, on nespochybňuje legitimitu a potrebu riešenia toho problému, ale jasne ukázal, že takto sa to robiť nemá, a ja len dúfam, že aj v budúcnosti a aj v iných prípadoch, keď bude dochádzať k takémuto, alebo podobnému porušeniu pravidiel legislatívneho procesu, bude pán prezident postupovať rovnakým spôsobom a bude vracať Národnej rade zákony, ktoré boli schválené postupom, ktorý odporuje či už ústave priamo, alebo, alebo pravidlám legislatívneho procesu, ktoré sú vymedzené v zákone o rokovacom poriadku.
Ďakujem.

Pán poslanec Kéry, ďakujem za vašu reakciu.
Ja som nebol priamo súčasťou nejakých vyjednávacích tímov ani teraz, ani v predchádzajúcom volebnom období, takže nemám spočítané, či rešpektovalo zloženie predsedov výborov pomery v parlamente v predchádzajúcom volebnom období.
Dovolím si teda pripomenúť, že v minulom volebnom období bol pomer koalícia opozícia na začiatku 95 ku 55. (Reakcia z pléna.) Na začiatku, však keď sa kreovali tie skupiny priateľstva. Teraz je pomer 79 ku 71 na začiatku, alebo teda po roku, uvidíme, ako to bude, ako to bude neskôr, ale teda vychádza sa z toho pomeru na začiatku.
Ak ste si všimli, tak ja vo svojom pozmeňovacom návrhu nežiadam a nenavrhujem zvoliť toho alebo onoho za predsedu tej skupiny. Akurát žiadam, aby sme už dnes vytvorili alebo vyslovili súhlas s tým, že tie skupiny budú existovať, lebo zdá sa mi úplne prirodzené a mimo akejkoľvek diskusie, že slovenský parlament má mať skupinu priateľstva s Ukrajinou, slovenský parlament má mať skupinu priateľstva s Veľkou Britániou, teda Spojeným kráľovstvom, rovnako tak s Arménskom a Gruzínskom a rovnako tak so Spojenými štátmi americkými a Kanadou, a ich predsedov môžeme zvoliť, zvoliť na nasledujúcej schôdzi.
Čiže ja nijako nepredsúvam, že kto má byť ich predseda, len hovorím, že sa mi zdá dôležité aj z hľadiska nejakej symbolickej a signalizačnej funkcie, aby sme schválili vznik aj týchto skupín a povedali, že takéto skupiny budú existovať.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia a členka vlády, ktorí tu ešte ste ostali z hodiny otázok, ja som vlastne zabudol pani ministerke kultúry povedať, že teda neviem, ako prišla na to, že ja rád a často citujem z Wikipédie. Na tom sa kolegyne smiali, lebo ja si teda nie som vôbec vedomý toho, že by som rád a často citoval z Wikipédie. Niekedy som asi zacitoval, ale, ale určite teda to nepatrí k mojim, k mojim záľubám, takže asi boli zle pripravené podklady, alebo, alebo teda neviem, odkiaľ to pochádza.
Teraz k samotnému návrhu k vytvorenie skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie a voľbu ich predsedov. Tak jednak chcem povedať, že vítam to, že konečne ideme riešiť skupiny priateľstva v rámci Medziparlamentnej únie.
Je to vec, ktorá sa zvykne riešiť na začiatku volebného obdobia. My sme už teraz, máme štvrtinu volebného obdobia za sebou a nie sú vytvorené skupiny priateľstva v rámci Medziparlamentnej únie. Toto sa zvykne riešiť zhruba vtedy, keď, keď výbory alebo trošičku neskôr, ale nie veľmi neskôr.
V tomto prípade prichádza návrh a aj ten návrh je neúplný. V podstate v tom návrhu sú zahrnuté iba európske krajiny. Čiže nie sú tam, nie sú tam krajiny, ktoré nie sú v Európe, takže tiež celkom nerozumiem, prečo, prečo po roku ešte stále majú vzniknúť iba skupiny priateľstva s európskymi krajinami, a nie aj s tými, s tými ostatnými. Ale dobre, tak rešpektujem, že nejaká komunikácia je v zahraničnom výbore, ale to, čomu už vôbec nerozumiem, je, že prečo tam nie sú aspoň všetky európske, európske krajiny, lebo napríklad sú tam naši susedia.
Vytvárajú sa skupiny s našimi susedmi, s Českou republikou, Maďarskom, Poľskou republikou, Rakúskom. A jeden sused tam chýba. Chýba tam Ukrajina. Ukrajina, ktorá čelí agresii zo strany, zo strany Ruska, a my s ňou nebudeme vytvárať skupinu priateľstva už v tejto prvej várke ako s jediným z našich susedov. Čiže chceme sa menej kamarátiť a priateliť s Ukrajinou ako s našimi ostatnými susedmi? Ja nerozumiem tomu, prečo, prečo by sme nemali vytvoriť skupinu priateľstva aj s Ukrajinou.
A rovnako tam nie sú zahrnuté iné krajiny, ktoré sú rovnako európskymi krajinami ako tie, tie ostatné. Nie je tam, nie je tam napríklad Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, čo, keby tam boli iba krajiny, členské krajiny Európskej únie, tak dobre, ale nie sú tam iba členské krajiny Európskej únie. Sú tam aj balkánske krajiny, ktoré, ktoré nie sú v Európskej únii, je tam, je tam Island, ktorý takisto nie je v Európskej únii. A Spojené kráľovstvo je našim blízkym spojencom a partnerom v rámci Severoatlantickej aliancie, takže nerozumiem, prečo, prečo tam nie je.
Nie je tam Gruzínsko, nie je tam Arménsko. To sú tiež európske, európske krajiny a vzhľadom na celkovú situáciu aj na, na postavenie Slovenska sa mi zdá zvláštne, že tam nie je napríklad, nie sú Spojené štáty americké alebo Kanada, ktoré síce nie sú v Európe, ale sú našimi blízkymi partnermi v rámci Severoatlantickej aliancie a teraz Spojené štáty sú asi najdôležitejším partnerom Slovenska v bezpečnostnej oblasti, a teda v rámci, v rámci Severoatlantickej aliancie.
Tak vzhľadom na to by som si dovolil predložiť pozmeňujúci návrh, ktorým by som chcel navrhnúť, aby sme tam doplnili aj tie krajiny, ktoré som spomínal. Teda krajiny, ktoré sú buď, buď európske, alebo teda sú, sú krajinami Severoatlantickej aliancie, a teda našimi partnermi v rámci, v rámci Severoatlantickej aliancie z Ameriky a nie sú, nie sú tam zahrnuté. Čiže bude to zrejmé aj z toho prečítania pozmeňujúceho návrhu. Navrhujem doplniť skupiny priateľstva s Ukrajinou, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, Arménskom, Gruzínskom, Spojenými štátmi americkými a Kanadou.
Vynechávam teraz z európskych krajín Rumunsko a Bielorus... Rumunsko... teda Rusko a Bielorusko vzhľadom na to, že, že Rusko vedie agresívnu vojnu proti nášmu susedovi Ukrajine a Bielorusko ho v tom podporuje, a teda už v minulom volebnom období bola pozastavená činnosť týchto skupín a tie dôvody, pre ktoré bola pozastavená, pretrvávajú.
Nezahŕňam tam ani Azerbajdžan, ktorý v minulosti fungoval v rámci skupín priateľstva, kde boli zahrnuté aj, aj stredoázijské republiky, a teda ani, aby som bol úplný, tak ani Turecko, ktoré je viac ázijskou ako európskou krajinou, ale teda, ak by sme ten pozmeňujúci návrh schválili, tak, tak by, tak by sme mali v zásade pokrytú Európu aj Severoatlantickú alianciu.
Ja si uvedomujem, že takýmto pozmeňujúcim poslaneckým návrhom nie je možné plnohodnotne vytvoriť tie skupiny aj s ich predsedami. Tomu musí predchádzať nejaké rokovanie. Tak ten môj návrh je, že aby sme dnes, ako tu budeme dnes hlasovať vyslovili iba súhlas ako Národná rada s vytvorením týchto skupín priateľstva a aby sme požiadali pána zastupujúceho predsedu Národnej rady, teda podpredsedu, ktorý je poverený výkonom právomoci, aby na najbližšiu schôdzu, najbližšiu riadnu schôdzu Národnej rady predložil návrh na voľbu predsedov týchto skupín.
A dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu, a teda verím, že jeho schválenie prispeje k rýchlejšiemu konštituovaniu skupín priateľstva v rámci Medziparlamentnej únie so všetkými krajinami, teda v prvej fáze najmä teda s európskymi a severoamerickými, ale teda dúfam, že čoskoro príde aj ďalší návrh.
Tým považujem svoj pozmeňujúci návrh za dostatočne odôvodnený a teraz si ho dovolím na záver svojho vystúpenia prečítať a môžte mi zastaviť čas. Alebo aj nemusíte. Ja to stihnem za ten zostávajúci čas.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu na vytvorenie skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie a voľbu ich predsedov, tlač 494.
V návrhu uznesenia sa dopĺňa písmeno c), ktoré znie:
„c) súhlasí s vytvorením nasledovných skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie:
a) skupina priateľstva s Ukrajinou,
b) skupina priateľstva so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska,
c) skupina priateľstva s Arménskom a Gruzínskom,
d) skupina priateľstva so Spojenými štátmi americkými a Kanadou
a žiada podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky povereného výkonom právomocí predsedu NR SR, aby predložil návrh na voľbu predsedov týchto skupín na schôdzu NR SR zo začiatkom 22. októbra 2024. V súvislosti s uvedeným doplnením sa v písmene a) nahrádza slovo „a“ na konci čiarkou a v písmene b) sa na konci nahrádza bodka slovom „a“.
Ďakujem.

Pani ministerka, po prvé ja som sa nikdy o vás nevyjadril tak vulgárne, ako sa váš kolega pán poslanec Huliak vyjadril o pani poslankyni Plavákovej.
Po druhé označiť niekoho za extrémistu alebo neofašistu nie je síce pekné, ale nie je to nadávka ani vulgarizmus, je to vyjadrenie názoru na, na to, kam politicky patrí ten, ktorý je takto, takto označený.
A vy ste mi ale neodpovedali na moju otázku, že či si uvedomujete, že napríklad reči typu, že, že vymiera biela rasa z dôvodu pôsobenia LGBTI ideológie, sú typické pre krajnú pravicu, takto sa vyjadrujú politici krajnej pravice, a či sa vám zdá v poriadku, že sa, že sa vyjadrujete spôsobom, kde hovoríte o vymieraní bielej rasy v dôsledku pôsobenia LGBTI ideológie.
A teda ak môžem aj doplňujúcu otázku, tak by som sa spýtal, či ste zareagovali petíciu Stojíme za Michalom Horeckým, kde je dnes už 3 337 podpisov, a signatári tejto petície odmietajú vaše pokusy o zastrašovanie Michala Horeckého. Stoja za ním a tvrdia, že, že jeho konanie schvaľujú, a teda v prípade, že ak budete trvať na tom, že Michal Horecký spáchal trestný čin ohovárania a svoje trestné oznámenie nestiahnete, tak by ste mali podať trestné oznámenie aj na nich, preto jeho... pretože jeho čin schvaľujú.
Teda sa chcem spýtať, či aj na tých 3 337 zatiaľ signatárov petície Stojíme za Michalom Horeckým podáte, podáte trestné oznámenie.