Videokanál poslanca

Pán poslanec Lackovič, no, možno by bolo dobré, keby vystúpil pán navrhovateľ a nejak by vysvetlil, ako je to s pozmeňujúcimi návrhmi, lebo aj zverejnené, aj rozdané sú dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa navzájom vylučujú. Ten jeden predlžuje tú možnosť rozpustenia rezervného fondu na bežné výdavky aj na ďalší kalendárny rok, teda na rok 2026, pričom v dôvodovej správe sa naďalej operuje, že je to rok 2025 iba. Takže ja neviem, že či je to chyba len, ktorá bola opravená tým ďalším pozmeňujúcim návrhom, kde jednak vypadol ten Audiovizuálny fond, ale teda aj tam ostáva rok 2025 a nepredlžuje sa to na rok 2026. Tak aby sme tu nemali teraz ďalšie dve-tri vystúpenia k tomu, čo reálne nie je navrhnuté, tak by bolo dobré, keby nám bolo vysvetlené, že ktorý z tých dvoch pozmeňujúcich návrhov bude predložený, lebo oba naraz síce môžu byť predložené, ale jeden navzájom sa vylučuje s tým druhým. Nemôžu byť naraz obidva a teda možnože je to len nejaká bizarná chyba. Ak je to chyba, tak je to naozaj bizarné, ak je to prerieknutie, a to sa skôr obávam, že to je nejaké prerieknutie, na ktorom nebola zhoda, ale to už iba špekulujem a teda vychádzam aj z toho, čo hovoril v úvodnom vstupe pán poslanec Ferenčák ako predkladateľ, lebo ja som v žiadnom prípade nenabádal na nejaké dlhodobé uvoľnenie tých pravidiel. Ja by som bol naopak radšej, keby štát hospodáril tak zodpovedne ako samospráva. Nieže samosprávy uvoľnia svoju rozpočtovú disciplínu a začnú sa správať tak nezodpovedne, ako sa častokrát správa štát.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť k návrhu zákona o kritickej infraštruktúre v časti, ktorá sa týka zásahu do práva na informácie. Budem pri tom vychádzať z listu, ktorý formou e-mailu zaslala poslancom organizácia VIA IURIS, keďže ešte neplatí novela zákona o neziskových organizáciách, tak skutočnosť, že som si prečítal e-mail od tejto organizácie, nemusí zatiaľ VIA IURIS vykazovať ako lobistickú aktivitu, lebo tým ovplyvňuje rozhodovanie verejných, verejných činiteľov. Ale teda ak prejde návrh tak, ako je navrhnutý v zmysle pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Lučanského, tak VIA IURIS bude musieť asi kontrolovať aj, že kto si z poslancov prečítal ich e-maily a teda nechal sa, nechal sa ovplyvniť. Ja teda priznávam, že som sa nechal ovplyvniť a registrujem upozornenie na možné príliš široké vymedzenie tzv. limitovanej informácie v návrhu zákona o kritickej infraštruktúre, resp. v jeho článku IV, ktorý sa týka zákona o ochrane utajovaných skutočností.
Podľa názoru VIA IURIS tento návrh zákona zasahuje do základných práv garantovaných ústavou nad mieru potrebnú k dosiahnutiu legitímneho cieľa, ktorý úprava sleduje. Konkrétne vo vzťahu k tej limitovanej informácii, ktorá je upravená v článku IV, teda v novele zákona o ochrane utajovaných skutočností.
Zhrniem tú argumentáciu. Podľa názoru VIA IURIS ministerstvo zavádza v dôvodovej správe. Inštitút limitovanej informácie nie je požiadavkou v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2022/2557 zo 14. decembra 2022 ani v delegovanom nariadení Komisie Európskej únie 2023/2450, ako je napísané v dôvodovej správe, a tým pádom nie je, nejde o implementáciu požiadaviek európskeho práva.
Navrhovatelia nepredložili žiadne dáta ani štatistickú analýzu, ktorá by podporovala potrebu prijatia navrhovanej úpravy, a nepredložili ani žiadne také informácie, akého množstva informácií sa táto zmena týka, ani analýzu vplyvov, ktoré nastanú po prijatí tejto zmeny.
Podľa informácií od Národného bezpečnostného úradu, ktoré odzneli na rozporovom konaní s VIA IURIS dňa 20. 8. 2024, v procese prípravy, je v procese prípravy aj systémová zmena zákona o ochrane utajovaných skutočností s predpokladom predloženia v decembri 2025, preto by legislatívne lepšie riešenie bolo nevkladať nový inštitút limitovanej informácie do súčasného zákona, ale počkať až na ten nový. Dôvodom je nekompatibilita tohto inštitútu s aktuálnym znením zákona.
Predložený návrh má potenciál obmedziť základné právo na slobodný prístup k informáciám. Inštitút limitovanej informácie síce predpokladá zjednodušenie prístupu k neverejným informáciám pre subjekty, ktoré sa môžu oboznamovať s limitovanou informáciou, avšak neúmerne obmedzuje základné právo na slobodný prístup k informáciám podľa čl. 26 ústavy. Limitovaná informácia v súčasnej podobe z hľadiska subjektu práva spôsobuje podobné účinky ako utajované skutočnosti, pričom sa môže použiť na omnoho širší okruh informácií ako utajované skutočnosti.
Príliš široký rozsah subjektov, ktoré môžu vytvárať limitované informácie, tiež predstavuje problém podľa názoru VIA IURIS. Pôvodcom utajovanej skutočnosti sa v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená rozhodnúť, že informácia je utajovanou skutočnosťou. To znamená, že ide o každý orgán verejnej moci, ktorý môže vytvárať utajované skutočnosti. Takýto široký rozsah subjektov je nielen ohrozením transparentnosti verejnej správy, ale aj možnosťou pre svojvôľu a zneužívanie inštitútu limitovanej informácie za účelom utajovania informácií, ktoré by mali byť podľa infozákona prístupné verejnosti. Návrh zákona, a to je tiež problém, nepredpokladá žiadne brzdy proti zneužívaniu úpravy na informácie, ktoré sa netýkajú kritickej infraštruktúry.
A nakoniec, navrhovaná úprava týkajúca sa limitovanej informácie v návrhu zákona ide nad rámec prípustných obmedzení stanovených ústavnou úpravou práva na informácie. Podľa § 13 ods. 1 navrhovaného zákona sa limitovaná informá... navrhovaného zákona limitovaná informácia spadá pod režim zákona o utajovaných skutočnostiach a nesprístupňuje sa teda podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z toho vyplýva absencia možnosti odvolania sa voči rozhodnutiu o odmietnutí sprístupnenia informácie orgánom verejnej moci a absencia akéhokoľvek materiálneho korektívu. Inak povedané, priestor pre svojvôľu povinných osôb pri sprístupňovaní informácií.
Je dobré, že o tomto návrhu zákona rokujeme dnes. Je to dobré z toho dôvodu, že práve dnes sme sa dozvedeli, že pán prezident Pellegrini vetoval novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú Národná rada hlasmi koaličných poslancov schválila na predchádzajúcej schôdzi. Schválila ju napriek nesúhlasu a kritike zo strany opozície aj zo strany občianskej verejnosti. Vtedy išlo síce o poslanecký návrh, ktorý neprešiel riadnym pripomienkovým konaním, v tomto prípade ide o vládny návrh, ktorý to pripomienkové konanie a teda aj nejaké úpravy za sebou má, ale v oboch prípadoch ide o obmedzenie práva na informácie, v oboch prípadoch ide o ustanovenia, ktoré môžu byť problematické z hľadiska ústavou garantovaného výkonu práva na informácie, a vytvárajú pre povinné osoby, teda pre úrady a orgány verejnej moci a verejnej správy, priestor pre relatívne gumové obmedzovanie práva na informácie. V jednom prípade spôsobom, že nejaké informácie označia za také, ktorých vyhľadanie je spojené s nejakým nadmerným úsilím, a teda ich spoplatnia. V druhom prípade, teda v prípade prerokovaného návrhu zákona, takým spôsobom, že sa za limitovanú informáciu označí informácia, ktorá tam nebude patriť a nebude existovať spôsob, ako to preskúmať.
Ak si pozriete to veto pána prezidenta vo vzťahu k schválenému poslaneckému návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tak vetované sú práve tie podstatné články, ktoré obmedzili prístup, prístup k informáciám, alebo umožnia obmedziť prístup k informáciám v prípade, že budú schválené. Myslím, že sa tam ponecháva predĺženie lehoty na vybavenie informácií, ktoré sa tam dostalo až v druhom čítaní, a nejaké technické veci, ale tá podstata, to spoplatňovanie informácií, navrhuje pán prezident, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákona vypustila z toho zákona.
Toto je podobný prípad, aj keď nie je identický, tie rozdiely som už pomenoval, nejde o poslanecký návrh, ale vládny návrh, predchádzalo mu pripomienkové konanie, diskutovaná bola aj téma limitovaných informácií, ale naďalej ostáva príliš široké zadefinovanie limitovaných informácií, naďalej existuje priestor pre svojvôľu povinných osôb pri... (Rečník sa odmlčal pre ruch v pléne. Vstup predsedajúceho.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Splním vaše prianie, pán poslanec, takže, páni ministri, skúste sa utíšiť. Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte. (Reakcia z pléna.)
Pročko, už som vám vyhovel, teraz už bránite vy tomuto prejavu, takže nech sa páči. Dobre? No.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Dobre. Ďakujem za vstup.
Čiže zosumarizujem. V krátkom čase na dvoch schôdzach nasledujúcich za sebou bude parlament rozhodovať o obmedzení prístupu k informáciám, raz z iniciatívy koaličných poslancov, druhýkrát z iniciatívy vlády. V oboch prípadoch je možný problém, že sa vkladajú do zákonov gumené ustanovenia, ktoré umožnia svojvôľu povinných osôb pri obmedzovaní prístupu k informáciám. V jednom prípade, že povinné osoby budú tvrdiť, že vyhľadanie nejakej informácie je spojené s nadmerným úsilím a spoplatnia, spoplatnia to. V tomto prípade, v prípade novely zákona o kritickej infraštruktúre tým spôsobom, že svojvoľne označia nejakú informáciu za limitovanú. Nechoďme týmto smerom, neobmedzujme prístup na informácie! A verím, že pán prezident, ak toto schválite, bude počúvať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Pročko hovoril v súlade so zákonom o rokovacom poriadku k tým veciam, ktoré boli zmenené, a teda hovoril k pozmeňujúcim návrhom, ak ste si to nevšimli, tak ako naštudujte si, že o čom je ten zákon, lebo on sa nevyjadroval k tomu pôvodnému návrhu, vyjadroval sa k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Garaja, ktorý bol schválený a ktorý odobral občianskym združeniam a mimovládnym organizáciám, ktoré sa zaoberajú ochranou prírody a krajiny postavenie účastníkov konania, čo tu bolo kritizované aj v druhom čítaní a degradoval ich na zúčastnené osoby, čo podľa môjho názoru je v rozprave s príslušnou európskou smernicou a Aarhuským dohovorom a bude to mať aj nejaké následky.
A ďalej pán poslanec Pročko hovoril o ďalšom pozmeňujúcom návrhu, ktorý navrhol pán poslanec Ferenčák a ktorý je prílepkom a Národná rada ho odhlasovala napriek tomu, že zákon o rokovacom poriadku prílepky zakazuje.
A bez ohľadu na to, že či s nimi vysloví súhlas predkladateľ, či si Národná rada povie, že no vyhovieme námietke. Nie je to dôvod, aby bol schválený prílepok, je to rozpor so zákonom o rokovacom poriadku a je teda možné, že to je opäť v rozpore aj s európskym právom, že si tým nesplníme svoje záväzky voči Európskej únii a bude nám hroziť infringement a zase v nejakom skrátenom konaní budete opravovať to, čo ste teraz schválili.

Pán poslanec Pročko, hovoril si o tom pozmeňujúcom návrhu, ktorým sa má degradovať postavenie mimovládnych organizácií z účastníkov konania na zúčastnené osoby, a teda spomenul si aj to moje vystúpenie. Ja len teda doplním, že to moje vystúpenie nebolo iba z mojej hlavy, ale teda prezentoval som tu aj stanovisko a argumentáciu lesoochranárskeho združenia VLK, ktoré sa obrátilo na poslancov. A pán poslanec Migaľ na to nejakým spôsobom odpovedal v tej predchádzajúcej rozprave, ale aj keď si vážim, že teda sa vôbec vyjadril, lebo zvykom u koalície je skôr ignorovať argumenty, ale, ale vecne to nesedelo. A teda snažil som sa podrobne na základe tej argumentácie VLK-a povedať, prečo nie je v poriadku, ak mimovládne organizácie nebudú mať postavenie účastníkov konania. Aj z Aarhurského dohovoru, vraciam sa k argumentácii VLK-a, vyplýva, že je potrebné zabezpečiť účinnú účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovacom procese a všetky účasti verejnosti musia byť náležite zohľadnené, musí byť včasná a musí byť dostatočne efektívna. A je nesporné, tvrdí VLK, že v slovenskom právnom poriadku takúto efektívnu účasť zabezpečuje len postavenie účastníka konania v správnom konaní, z ktorého vyplýva povinnosť právnych orgánov zohľadniť výsledky tejto účasti, a to či už v prvostupňovom konaní, alebo tým, že prejedná odvolanie a vysporiada sa s argumentmi v ňom uvedenými. Tieto práva zúčastnená osoba nemá a argumentovať tým, že existujú občianske združenia, ktoré zneužívajú svoje postavenie k zainteresovanej verejnosti neobstojí, pretože správne orgány by mali byť dostatočne personálne vybavené na to, aby efektívnym spôsobom vedenia konania na takéto údajné praktiky zúžili priestor. Čiže podobne ako v prípade zákona o slobodnom prístupe k informáciám, je to iba výhovorka, aby ste obmedzili práva verejnosti.

Pani poslankyňa Stohlová, hovorili ste aj o tom pozmeňujúcom návrhu, ktorým sa zníži postavenie mimovládnych organizácií z účastníkov konania na zúčastnené osoby. Tak ja by som v tejto súvislosti rád pripomenul, že teda už tu raz taký právny stav bol v období rokov 2007 až 2011 a z toho obdobia pochádza rozsudok Najvyššieho súdu, z ktorého by som zacitoval, upozornila ma naň pani Katarína Šimončičová, ktorá je známou ochranárkou a myslím si, že je to veľmi relevantné pre túto diskusiu, ktorú tu teraz vedieme.
Píše sa tam, podľa § 2 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny sa ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo znížiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takýchto zásahov.
Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystém. No a pokračuje to, hore uvedené ustanovenia nepodporujú záver, že účastníkom konania o povolenie výrubu drevín by mal byť iba subjekt, ktorý sa snaží s uprednostnením súkromného záujmu napríklad z komerčných dôvodov tento súhlas dosiahnuť. Naopak, dôkladná ochrana prírody a krajiny si vyžaduje nie pasívny napríklad formou uloženia povinnosti dodatočnej výsadby drevín, ale aktívny prístup osôb v tomto konaní najmä formou kontradiktórnosti samotného správneho konania, to znamená, zabezpečením vstupu osoby do konania, ktorá pred súkromným uprednostní verejný záujem na ochrane prírody a krajiny. Čiže priamo v konaní ako účastník konania nielen ako zúčastnená osoba, nielen dodatočne, ale priamo v konaní.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec, § 94 v ods. 2 hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. A ods. 3 hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. V ods. 2 je upravený rozširujúci pozmeňujúci návrh, v ods. 3 je upravený prílepok.
Zákon o rokovacom poriadku hovorí, že aby mohlo sa dať hlasovať o rozširujúcom pozmeňujúcom návrhu, je potrebné vyjadriť súhlas navrhovateľa. Ale prílepok nemožno takto opraviť, že navrhovateľ povie, ja súhlasím s prílepkom a dá sa hlasovať o prílepku.
Čiže tým, že ste vystúpili, by ste niečo zmenili, keby pozmeňujúci alebo teda doplňujúci návrh pána poslanca Ferenčáka bol rozširujúci, čiže keby niečo v tom zákone, ktorý, ktorý chcete novelizovať o ochrane prírody a krajiny, upravil. Ako napríklad rozširujúci, pozmeňujúci návrh je to, čo ste predložili, ktorým chcete zobrať občianskym združeniam právo byť účastníkmi konania a degradujete ich iba na zúčastnené osoby. Lebo to je v tom istom zákone, je to rozširujúci pozmeňujúci návrh.
Návrh, pozmeňujúci návrh pána poslanca Ferenčáka novelizuje iný zákon a nesúvisí s tým návrhom zákona, ktorý ste predložili, a teda tam je jedno, či s tým súhlasí, alebo nesúhlasí navrhovateľ. Čiže úplne zbytočne ste s tým vystúpili, lebo nemá to žiadny účinok.

Ďakujem pani poslankyni Kolíkovej za reakciu. Aj podľa môjho názoru je úplne zjavné, že ten pozmeňujúci návrh, ktorým sa mimovládnym organizáciám zaoberajúcim sa ochranou životného prostredia odníme postavenie účastníkov konania v konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a zníži sa to postavenie na, na zúčastnenú osobu a nebude, nebude v súlade, ak bude schválený, s tým, čo od nás vyžaduje európska legislatíva, čo je zmysel tej európskej legislatívy, teda aby bola zabezpečená efektívna účasť verejnosti, lebo ako som aj uviedol vo svojom vystúpení, tak postavenie zúčastnenej osoby v rámci konania je ďaleko slabšie ako postavenie, postavenie účastníka konania a to je zmyslom celého toho ustanovenia. Samotný fakt, že zúčastnená osoba už podľa novej právnej úpravy bude môcť aj podať správnu žalobu, to nenahrádza, nenahrádza postavenie účastníka konania napríklad vrátane možnosti podania odvolania aj z hľadiska času, ale aj z hľadiska sily toho, sily toho vstupu verejnosti.
A zdá sa mi až priam príznačné, že dnes je siedmeho novembra, výročie boľševickej revolúcie v Rusku, keď bola nastavená komunistická totalita, a v slovenskom parlamente sa v tento deň schvaľujú zákony, ktorými sa obmedzujú občianske práva. Bol schválený zákon o slobodnom prístupe k informáciám, resp. jeho novela, ktorá sťaží prístup občanov k informáciám o činnosti verejnej správy, a teraz zrejme pri ďalšom hlasovaní schválite obmedzenie prístupu verejnosti v konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny.

Ďakujem pani ministerka, samozrejme, dokončite, čo ste mali pripravené, ale teda k tomu, čo ste povedali, personálne čistky je hodnotiaci úsudok z môjho pohľadu, sú to personálne čistky aj z tých čísel, ktoré ste prezentovali, to vaše je vyššie ako tie v tých predchádzajúcich rokoch, to je jedna vec.
Druhá vec, keď 55 z niečo okolo 200 zamestnancov, čiže štvrtinu zamestnancov ste prepustili alebo teda skončili ste s nimi pracovný pomer, keď sa hovorí o konsolidačnom balíčku, tak boli také návrhy, že 5 %, 10 % a to smerom teda do budúcnosti, tak či to mám chápať tak, že ministerstvo kultúry išlo na 25 % lebo to sa hovorilo, že už tých 10 % je už nereálne veľa, či teda ministerstvo kultúry bez problémov našlo spôsob, ako pôsobiť bez 25 % dovtedajších zamestnancov, a teda či to znamená, že tí zamestnanci, ktorí odišli, neboli nahradení nejakými inými. Lebo keď boli nahradení nejakými inými, tak to nie je konsolidácia.
A v tejto súvislosti sú relevantné aj tie dôvody a na to som sa ja pýtal teda v ďalšej otázke, takže predpokladám, že by ste mohli mi vedieť povedať, že aké boli tie dôvody, lebo jedná vec je, že ak sa vláda dohodne na nejakej konsolidácii a vy prepustíte 10 % zamestnancov a druhá vec je, že ak sú tam nejaké iné dôvody, čiže či by ste mi vedeli aj upresniť tie dôvody, samozrejme, že nie všetky, ale tie najčastejšie dôvody, aké boli pre rozviazanie pracovného pomeru.

No ja som sa pána premiéra pýtal na to, ako vníma vyjadrenia pána Maroša Šefčoviča, ktoré verejne zazneli v Európskom parlamente a ktoré hovoria o tom, že Európska únia by sa musela, mala vzchopiť a pomáhať Ukrajine a pokračovať s tým, kým nenastane spravodlivý mier. Ako nejaké formy pomoci Ukrajincom na Slovensku, alebo ekonomická spolupráca je niečo iné, ale aktívna podpora Ukrajine, aby sa ubránila, kým nenastane spravodlivý mier, je niečo iné.
Tak mňa by teda zaujímal názor pána premiéra na to vyjadrenie pána komisára Šefčoviča, nie na to, že čo iné robí, lebo mne sa to zdá v dosť diametrálnom rozpore s tým, akým spôsobom sa o tejto téme vyjadruje pán premiér Fico, aj keď chápem, že vy ho asi nebudete vedieť úplne zastúpiť v odpovedi na túto otázku.