Videokanál poslanca

Pán poslanec Hargaš, s jedným tvrdením z vášho vystúpenia si dovolím jemne polemizovať. Keď ste povedali, že z tých 2 alebo 2,7 mld. konsolidačných by sa pokojne našla miliarda na strane výdavkov, ktorá by sa dala ušetriť a teda by sa konsolidovalo na strane výdavkov. Podľa môjho názoru pokojne by sa aj 2 mld. našli, aj 2,7 mld. by sa našlo, len by to chcelo trochu úsilia, ale áno, chcelo by to aj nejakú politickú odvahu k nejakým nepopulárnym opatreniam, lebo to by sa napríklad muselo dotknúť nejakých sociálnych transferov, ktoré by napríklad neboli plošné, ale adresné a teda niekto by dostal menej peňazí, alebo by sa robili reformy, ktoré by znamenali nielen to, že sa mechanicky bude nejakých 10 % úradníkov vyhadzovať na základe nejakých kvót, ale aj nejakú poctivú analýzu, žeby sme si povedali, čo štát musí robiť, čo štát nemusí robiť a to, čo nemusí robiť, tak by nerobil. Ale inak s tým súhlasím, je to presne rozpočet o tom, že vyššie dane a vyššie výdavky. Tá konsolidácia do istej miery sa deje, lebo veď inak by krajina smerovala do krachu, ale nerobí sa spôsobom, že by sa šetrilo, robí sa spôsobom, že sa vyberie oveľa viac a nedá sa to do konsolidácie, ale z veľkej časti sa to dá aj do vyšších výdavkov. Napokon tak prebehla tzv. konsolidácia aj minulý rok.

Pán poslanec Muňko, som rád, že sa do rozpravy o zákone roka konečne zapojil aj zástupca poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, lebo HLAS, SNS tu dosiaľ v tej diskusii chýbal, tak teraz to konečne máme kompletné. No ale vážne, ja keď som počúval vaše vystúpenie, tak som mal dojem, že vystupuje predstaviteľ SMER-u niekedy v roku 2006, ktorý sa po štyroch rokoch vlády pravicových strán dostal konečne k moci a s hrôzou zistil, čo to tie pravicové strany vlastne aké zlé reformy porobili a čo budete musieť naprávať.
No ale dnes nie je rok 2006, dnes je 2024 a už ubehlo osemnásť a pol roka, odkedy sa SMER dostal prvýkrát k moci a z toho osemnásť a pol roka trinásť rokov SMER vládol. Čiže ak ste tam identifikovali nejaké problémy, tak ste ich mali riešiť. Mali ste priestor na to, aby ste riešili. A tu ste bedákali nad zdravotníckou reformou Rudolfa Zajaca, že bola urobená z večera do rána a teraz nás dobieha a podľa môjho názoru nás dobieha to, že nebola dotiahnutá do konca, ale však ste to mohli zmeniť, ale nič ste nezmenili.
Hovorili ste o druhom pilieri, že čo z toho Slovensko má, že sú tam uložené peniaze, aký je rast. Tak jednak ten rast tam nie je práve preto, ako ste vy stále zasahovali do podmienok fungovania druhého piliera a do celého nastavenia druhého piliera, preto je tam dnes oveľa menej peňazí, ako by tam mohlo byť. A veď udržateľnosť verejných financií je primárne problémom dôchodkového systému a druhý pilier zlepšuje situáciu.

Pán minister, aj ja chcem oceniť, že ste vystúpili v rozprave a je možnosť na vás reagovať vo faktických, a teda tí, čo budeme ešte vystupovať, tak ešte aj, aj v rozprave. Škoda len, že sa viac nezapájajú aj koaliční poslanci, lebo toto je priestor pre nejakú zmysluplnú výmenu bez toho, ktorá sa dá robiť aj bez toho, aby sme, aby sme na seba nejako osobne útočili, ale teda vecne používali argumenty kľudne aj o tom, že kto, kto to zavinil a kto spôsobil, že sme dnes v takom stave a musíme konsolidovať v takom rozsahu. Ale aj to, či tie riešenia, s ktorými vláda prichádza, sú v poriadku alebo správne, lebo zatiaľ, zatiaľ zo strany koaličných poslancov mám pocit, že to boli iba také povinné jazdy na rozdiel od vašich vstupov. Pri niektorých poznámkach som sa tak trochu pousmieval. Napríklad keď ste tuto pánovi poslancovi Viskupičovi hovorili, že, že my, keď sme boli vo vláde, tak to boli samé škriepky, samé hádky. V kontexte toho, ako prebieha rokovanie parlamentu posledný týždeň, aké odkazy si medzi sebou posielajú predstavitelia SNS smerom k HLAS-u, smerom k pánovi prezidentovi, smerom k svojim bývalým členom klubu, ktorí už nie sú v klube, teda k tej skupine Huliakovcov, tak no naozaj neviem, či by som teraz vyťahoval, že, že v minulom období boli nejaké škriepky a hádky.
Alebo keď ste hovorili o tom, že aké sú tie médiá a verejnosť a opozícia zlé, že hovorí sa iba o tom, keď sa nám niečo zdražuje, ale keď klesnú ceny pohonných hmôt, tak o tom nikto nehovorí, ale, preboha, čo ste vy robili, keď ste boli v opozícii, niekedy ste pochválili vládu, že jak sa dobre vyvíja situácia? Však stále ste iba kritizovali, vyhadzovali ste tie zlé veci, tak buď jedno, alebo druhé, buď, buď to nerobte, alebo sa teraz nad tým nepohoršuj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

vymazať

Pán poslanec Štefunko, mňa teda zaujalo niečo podobné ako pani poslankyňu Kolíkovú. Ty si povedal, že vláda si strašne málo vytyčuje ciele, ktoré by boli strategické alebo ambiciózne a hovoril si to v kontexte pôdohospodárstva, poľnohospodárstva, a predtým si teda hovoril aj o energetike a o obnoviteľných zdrojoch energie. A to je niečo, čo by sa dalo zhrnúť tak, že tejto vláde chýba vízia. Chýba jej akákoľvek, akákoľvek vízia, a teda netýka sa to iba rezortu pôdohospodárstva, je to zrejmé z celého jej vládnutia, ak teda za víziu nepovažujeme, že treba ochrániť svojich ľudí pred trestným stíhaním za korupciu a zlikvidovať Úrad špeciálnej prokuratúry a NAKA, ktoré si dovolili trestne stíhať korupciu aj takú, ktorá mala, mala politický rozmer a dotýkala sa najvyšších poschodí moci.
Ale vízia o tom, akým spôsobom a kam posunúť krajinu, tak tejto vláde chýba a je to zrejmé aj z toho, ako pristupuje k tvorbe rozpočtu, ako pristúpila ku konsolidácii, všetko je to založené iba na tom, že treba od ľudí vybrať viacej peňazí, lebo vláda nevie šetriť, nevie reálne šetriť, keď šetrí, tak je to taká hra na šetrenie, ale aj v rámci konsolidácie aj tej, ktorá sa schvaľovala minulý rok pre tento rok, aj tej, ktorá sa schvaľovala pred pár mesiacmi a bude sa týkať budúceho roku, je to takmer výlučne všetko na príjmovej stránke a to teda tú krajinu ďalej rozhodne neposúva.

Pán poslanec Hlina, je úplne namieste, keď opozičný poslanec kritizuje vládnu politiku a upozorňuje na problémy. Také veľmi zaujímavé je, keď to robí koaličný poslanec a ešte k tomu člen strany, ktorá tu vládne už štvrté volebné obdobie, a teda nesie hlavnú zodpovednosť za to, čo, v akom stave sa krajina nachádza, kam sa posunula alebo neposunula. A k tomu, o čom si hovoril, teda financovanie tých IT projektov v rezorte pôdohospodárstva, by som si dovolil takú všeobecnejšiu poznámku, že samé osebe to nemusí byť problém, lebo informatizácia, digitalizácia verejnej správy, nejaké softvérové riešenia môžu byť veľmi užitočné a určite môžu byť užitočné v každom rezorte vrátane pôdohospodárstva, keď sa robia tak, aby štát lepšie fungoval. Keď sú veci nastavené tak, že užívatelia, či už občania, verejnosť, alebo firmy, ktoré, a organizácie, ktoré prichádzajú do kontaktu so štátom, sa im ľahšie komunikuje, jednoduchšie si vybavujú veci alebo štát poskytuje v danom sektore lepšie služby, ktoré sú efektívnejšie, ktoré sú kvalitnejšie a v konečnom dôsledku to môže byť aj lacnejšie, že štát ušetrí, keď robí veci cez informačné technológie miesto toho, aby to robil mechanicky, papierovo, s väčšími personálnymi nákladmi. Ale to, samozrejme, predpokladá, že sa robia veci transparentne, že je jasne zdôvodnené, na čo sa ktoré riešenie použije a je tam zachovaný princíp hodnota za peniaze, o čom v prípade tejto vlády možno pochybovať.

Pani poslankyňa Kleinert, spomenula si aj tie čistky, ktoré ministerka kultúry, na ktoré zneužíva údajnú potrebu šetrenia, vyhadzovanie ľudí ako z ministerstva, tak z podriadených rozpočtových a príspevkových organizácií.
A áno, potreba konsolidácie, potreba znižovania stavov existuje. Len tak ako sa na úrovni štátu nepristupuje povedzme k znižovaniu personálnych nákladov systémovo, že by, že by sa posúdilo, ktoré činnosti má štát vykonávať, ktoré nie a teda tie činnosti, ktoré nie je nevyhnutné, aby vykonával štát, tak je možné potom pristúpiť aj k redukcii počtu zamestnancov, ale adresne, nie plošne, tak aj tu sa to častokrát robí a bude robiť plošne.
Navyše to je, asi to nie je špecifikum iba kultúry, lebo teda ja mám informácie aj z iných rezortov, že sa tak deje, že pod zámienkou potreby šetrenia sú vyhadzovaní odborníci, dejú sa čistky. Však najnovšie sa hovorí o tých čistkách alebo teda o čistkách v rezorte zahraničia, kde to dosiahlo naozaj masívne rozmery a kde to pôsobenie ministra Blanára má potenciál úplne rozvrátiť zahraničnú, zahraničnú službu.
A ešte jednu vec by som chcel povedať v tejto súvislosti, že keď sa hovorí o štátnom rozpočte ako o zákone roka, tak sa očakáva, že bude rozobratý z viacerých strán a včera tu také jízlivé poznámky zo strany predsedajúceho, myslím to bol pán podpredseda Žiga, zazneli, že ako málo je tu opozičných poslancov. No tak koaliční poslanci sa ešte podstatne menej zapájajú do tej debaty a do tej debaty by sa mali zapájať aj členovia vlády, aj pani ministerka kultúry, aj premiér, aj ostatní.

Pán poslanec Lackovič, rozpočet je zákon roka, tak ho treba dôkladne rozobrať zo všetkých strán a tá strana samosprávy a prístupu štátu k samospráve a jej financovaniu predstavuje veľmi dôležitý aspekt celého zákona roka, lebo ten nie je iba o štátnom rozpočte, ale aj o rozpočte verejnej správy a od toho akým spôsobom sa zadefinujú jednotlivé parametre závisí aj finančná situácia samospráv. Pretože samosprávy síce majú, miestne samosprávy, obecné samosprávy, nejakú časť svojich príjmov vo svojich vlastných rukách prostredníctvom miestnych daní, vyššie územné celky ani to nie, ale podstatná časť ich príjmov je tvorená práve tým, ako nastaví parametre štát.
A v tejto oblasti, a teda nie len v tejto oblasti, štát dlhodobo pristupuje macošsky k samosprávam. Aj vlády SMER-u, nie len táto, ale aj tie predchádzajúce vlády SMER-u a, samozrejme, že nie len vlády SMER-u, ako Matovičov rodinný balíček, ktorý v veľkej časti zatiahli práve samosprávy, bol tiež exemplárnym príkladom, ale deje sa tak dlhodobo. Prenášanie právomocí a dávanie úloh samospráve bez toho, aby to bolo sprevádzané adekvátnymi financiami alebo zvýšením financovania, lebo veď však príjmy rastú a ďalej teda ak štát sa ocitne vo finančných problémoch, tak nie je to prvýkrát, čo teda priškrtí peniaze pre samosprávu, aby štátu ostalo viac.
A pritom samosprávy majú nastavené pravidlá tak, že hospodária zodpovednejšie ako štát a keby štát hospodáril tak zodpovedne ako samosprávy, nemali by sme tu ten problém.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Nielen na margo pána poslanca Muňka, ale teda chcem na úvod povedať, že svojím spôsobom ma fascinuje, že v tejto debate o rozpočte a zodpovednosti za jeho stav si každý dokáže nájsť ten svoj ukazovateľ, ktorý vysloví a vyznie to, že tá jeho vláda to robila super a tá druhá vláda to robila, tá jeho vláda to robila úplne zle, akurát že častokrát je to vytrhnuté z kontextu a nezohľadňuje to celú realitu. Ale teda hovorím, že nereagujem len na pána poslanca Muňka v tomto prípade, aj keď jeho posledné vystúpenie s faktickou bolo bezprostredným podnetom, prečo som toto vyslovil.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, začnime tým, že hneď na úvod podľa komunikačného manuálu zo Súmračnej, ktorý použil aj pán minister Kamenický, aj pán predseda finančného výboru Blcháč, si zopakujeme, že za dnešný nelichotivý stav verejných financií môžu vlády Matoviča, Hegera a Ódora, čiže Matovič, Heger, Ódor, Matovič, Heger, Ódor, to sme tu už mali aj pri konsolidačnom balíčku a ten chudák premiér Ódor vládol síce len pár mesiacov a nemal dôveru, teda nič nepresadil cez parlament, ale určite ako hovorí aj ten manuál, nesie úplne vrchovatú zodpovednosť za to, v akom stave sa slovenské verejné financie nachádzajú.
A tiež si zopakujme, že podľa tohto manuálu zodpovednosť za dnešný stav verejných financií rozhodne nenesú vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho, ktoré najprv prejedli efekty reforiem Dzurindových vlád a potom tvorili deficity a dlhy aj v dobrých časoch, keď skoro všetky krajiny Európskej únie mali prebytkové rozpočty, sporili a pripravovali sa na horšie časy, ale nie, nie je to zodpovednosť SMER-u.
Tak a teraz, keď zodpovednosť už máme vybavenú, pozrieme sa na to, ako stav verejných financií vnímajú zodpovedné štátne verejné inštitúcie, odborné inštitúcie, ale aj experti a odborné inštitúty. Už tu spomínaná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom komentári z novembra 2024 uvádza nasledovné: "Zhoršenie stavu verejných financií môžeme pozorovať od roku 2015" – vsuvka, 2015, kto tu vládol? SMER –, "pričom časť zhoršenia možno pripísať aj externým faktorom a šokom mimo kontroly vlády a poslancov, najmä koronakríza a bezpečnostná a energetická kríza." Koronakríza a bezpečnostná a energetická kríza, to SMER nevládol v tom čase, to sú tie externé faktory. "Samotné opatrenia vlád a parlamentu v období od roku 2015 až do marca 2020 viedli k zhoršeniu udržateľnosti a to okamžitým zvýšením deficitu a dlhu, ako aj dodatočným rastom výdavkov budúcnosti." Opäť, toto bolo o vláde pod kontrolou SMER-u.
"Po marci 2020 do septembra 2023 došlo k miernemu zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti" – to už SMER nevládol – "z dôvodu vládnych opatrení, to však bolo výsledkom zníženia budúcich výdavkov, korekcia opatrení prijatých v predchádzajúcom období" – tie orgie populizmu, ktoré sme zažili na konci Pellegriniho vlády – "a okamžitým navýšením deficitov najmä vo volebnom roku 2023." To sa opäť teda týka tej druhej strany. "Počas oboch období tak došlo z dôvodu opatrení vlád a parlamentu k okamžitým nárastom deficitov, a teda aj dlhu v značnej výške, ktoré si už v súčasnosti vyžadujú okamžitú konsolidáciu a nie je ich možné vyriešiť len dlhodobými úsporami," uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
"Približne od druhej polovici roku 2023 najväčší dopad kríz odznel, a tak bolo možno, boli vytvorené vhodné makroekonomické podmienky na postupnú konsolidáciu verejných financií, ku ktorej však v priebehu rokov 2023 a 2024 neprišlo." Čiže ešte raz, v období rokov 2023, koncom, a 2024 už tu opäť vládol SMER, HLAS a SNS, boli vytvorené vhodné podmienky pre makroekonomickú konsolidáciu, ku ktorej však neprišlo. "Vláda síce na konci roku 2023 prijala konsolidačný balíček, ale pozitívny strednodobý vplyv opatrení zahrnutých do rozpočtu na rok 2024 bol z veľkej časti využitý na financovanie nových výdavkových opatrení, navýšenie financovania zdravotníctva, zavedenie 13. dôchodku, schválené v roku 2024." To je presne to, o čom sme hovorili v tej debate o konsolidačnom balíčku aj tom minuloročnom, teda najmä tom minuloročnom, že síce sa konsoliduje, ale v skutočnosti sa nekonsoliduje, lebo sa to, čo bolo označované za konsolidáciu, využíva na ďalšie výdavky.
"V prípade Slovenska", uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, "sa deficit verejných financií v roku 2020 až 2023 kumulatívne zvýšil oproti úrovni z roku 2019 o 12,5 percentuálneho bodu hrubého domáceho produktu", to je to, čím tak radi operujú páni zo súčasnej vládnej koalície," o 12,5 percentuálneho bodu HDP ako výčitku voči vládam v predchádzajúcom volebnom období, ale čo je menej ako v priemernej krajine Európskej únie, kde to bolo 16,5 percentuálneho bodu HDP, alebo eurozóny, kde to bolo dokonca 17,2 percentuálneho bodu HDP". Čiže áno, narástol deficit, narástol dlh v tom predchádzajúcom období, ale boli sme v situácii krízy, kde ešte výraznejšie rástli deficity a rástli dlhy aj v iných krajinách Európskej únie a eurozóny.
Dôležité je to, ako sa v tých dobrých časoch hospodárilo, a ako pripomína analytik INESS Martin Vlachynský v roku 2019, o ktorom tu bola reč a intenzívna debata, že či sa to zhoršovalo, alebo aké to bolo v tom čase vynikajúce, ako tvrdí SMER, v roku 2019 malo rozpočtové prebytky 17 európskych štátov, ale Slovensko k nim nepatrilo, hoci napríklad Česko áno. To malo rozpočtový prebytok štyri roky po sebe. Slovensko nikdy v histórii.
Takže potom, áno, prišiel covid, prišla ruská invázia na Ukrajinu a ako píše Martin Vlachynský, "prichytili nás s nohavicami dole".
Ale ja nechcem tvrdiť, že za všetko môžu iba vlády SMER-u, že tie vlády v predchádzajúcom volebnom období nenesú žiadnu zodpovednosť. Poctivá odpoveď na tú otázku je, že áno, všetky vlády, ktoré doteraz vládli, nesú zodpovednosť za to, v akom stave sa nachádzajú verejné financie, a aj v tom minulom období to nebolo všetko iba v dôsledku tých externých vplyvov, v dôsledku covidkrízy a vojny na Ukrajine a energetickej krízy. Boli tam aj výdavky, ktoré vládna garnitúra rozhadzovala alebo realizovala nejaké svoje predstavy, to bol napokon aj jeden z dôvodov, prečo SaS odišla vtedy z vlády, aj keď veľká časť tých výdavkov bola takého charakteru. Ale zodpovednosť za stav verejných financií nesie aj strana SMER a teda jej nasledovníci v podobe HLAS-u za to, ako hospodárili v tých dobrých časoch.
Čo sa týka návrhu štátneho rozpočtu, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že v priebehu roku 2024 podiel hrubého dlhu na HDP narastie z 56,1 % na 59,3 %, hrubý dlh sa v strednodobom horizonte medzi rokmi 2024 až ´28 bude kontinuálne zvyšovať až na úroveň 65,9 % HDP na konci roka 2028, úroveň čistého dlhu sa v porovnaní s rokom 2023 zvýši o 11,5 percentuálneho bodu na 59,8 % HDP na konci roku 2028. Na stabilizáciu hrubého dlhu okolo úrovne 60 % HDP by vláda potrebovala pokračovať v konsolidácii po roku 2025 a znížiť deficit verejných financií približne na úroveň 2,5 % hrubého domáceho produktu.
V návrhu opatrení tiež podľa rady, v návrhu rozpočtu tiež podľa rozpočtovej rady chýba transparentný pohľad na zapracované opatrenia, najmä na výdavkovej strane, čo súvisí aj so zrušením zákonom stanovenej povinnosti zostavovania rozpočtu na základe scenárov nezmenených politík. Došlo tiež k zníženiu transparentnosti rozpočtovania výdavkov, ktoré boli v minulosti považované za rezervy, čo znižuje kontrolu parlamentu a verejnosti pri používaní výdavkov. Rozpočtová rada sa obáva, že vláda nenaplní nominálne určené výdavkové limity. Potrebovala by tento rok niekde ušetriť okolo 300 mil. a budúci rok niečo nad 100 mil. oproti tomu, čo je plánované v rozpočte.
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa podľa svojho vyjadrenia obáva, že existujú riziká v celkovom výbere nových daní, najmä v oblasti výberu dane z pridanej hodnoty a transakčnej dane, a to vyslovil túto obavu ešte pred tými zmenami, ktoré boli dnes schválené a ktoré menia transakčnú daň, a obávam sa, že to neboli posledné zmeny, zmeny transakčnej dane a otázkou je podľa Jána Tótha, predsedu rozpočtovej rady, aj trvalosť úspor nákladov na štátnych úradníkov, alebo teda vo verejnej správe, pokiaľ nebudú na základe auditov a skôr vo forme znižovania zamestnanosti než namiesto zmrazovania platov.
Republiková únia zamestnávateľov vo vzťahu ku konsolidácii, ktorá sa premietla do návrhu štátneho rozpočtu, uvádza, že, alebo poukazuje na to, o čom sme tu siahodlho hovorili aj v rozprave o konsolidácii, že úsporné opatrenia majú síce extrémne vysokú hodnotu 2,7 mld. eur, ale deficit sa oproti situácii, keby sme nekonsolidovali, znižuje len približne o 1,5 mld., resp. oproti roku 2024 klesne približne o miliardu. To znamená, že vláda si necháva určitý priestor na zvýšenie výdavkov a nie celá suma opatrení sa ukáže v nižšom deficite. Spomedzi ohlásených konsolidačných opatrení je výrazne väčší objem na strane vyberania ďalších a ďalších príjmov od domácností a firiem. Štát jednoducho chce ošklbávať všetkých vrátane dôchodcov namiesto svojich výdavkov a svojho uskromnenia, resp. reštrukturalizácie svojich činností.
Podľa Republikovej únie zamestnávateľov, ktorá reprezentuje podnikateľský sektor, alebo teda jeho značnú časť, za takýchto podmienok sa firmám bude ťažšie investovať, budú im chýbať prostriedky a budú zaostávať za zahraničnou konkurenciou, čo teda povedie k spomaleniu hospodárskeho rastu a teda bude mať za následok, že životná úroveň obyvateľstva bude stagnovať alebo bude rásť oveľa menej, ako by mohla. Rodinám a vrátane dôchodcov, poukazuje RRZ, zostane menej peňazí, pretože veľká časť konsolidačného balíka sa vyberá aj formou zvýšenej DPH a ďalších daní a poplatkov a firmy, samozrejme, že premietnu, premietnu toto zvýšenie daní do poplatkov, do vyšších cien a tak či tak to zaplatia ľudia na vyšších cenách.
Mali sme tu už pri konsolidácii debatu o tom, že či sa má konsolidovať na strane príjmov, alebo na strane výdavkov. Tá konsolidácia na strane výdavkov, teda žeby štát šetril sám na sebe a na svojich výdavkoch, je minimálna. Na tom je postavený celý rozpočet a na tom je tak dlhodobo postavený aj prístup vlád SMER-u k verejným, verejným financiám, že keď štátu nejaké peniaze chýbajú, tak nie štát bude nejako zásadne šetriť, ale bude vyberať viacej peňazí od občanov. A opozícia na to upozorňuje a upozorňuje na to dlhodobo. Upozorňovali sme na to aj v tých dobrých časoch, tak ako sme upozorňovali na to, že v dobrých časoch je potrebné šetriť. Vtedy ešte teda, ja si pamätám, nebol ministrom pán súčasný minister Kamenický, bol ministrom pán Kažimír, súčasný guvernér Národnej banky Slovenska, ktorý teraz by mal vysvetľovať niečo ohľadom nejakej vily. Ale mali sme tu viackrát tú diskusiu a teda pán Kamenický bol zrejme aj pri tom, kde som aj ja osobne, ale teda aj iní kolegovia upozorňovali, že spôsob, akým sa hospodári, je nezodpovedný, pretože sú dobré časy a v dobrých časoch sa má šetriť, majú sa vytvárať úspory, ktoré sa použijú v zlých časoch. A vtedy to možno znelo len také, také akože plané varovanie, ale tie zlé časy prišli a potom tie peniaze chýbali. A nám chýbali oveľa viac ako iným krajinám, ktoré sa správali rozpočtovo zodpovednejšie.
A kde možno šetriť? Šetriť možno, samozrejme, že vo verejnej správe. Boli vypracované viaceré návrhy, ktoré hovoria o tom, akým spôsobom je možné ušetriť, napríklad v personálnej oblasti znížením počtu zamestnancov vo verejnej správe. A to, samozrejme, ale nejde urobiť len čisto mechanicky, teda že sa povie, že na každom ministerstve, v každom rezorte, v každej rozpočtovej organizácii, na každom pracovisku prepustíte 10 %, lebo nie všetky sú rovnako zaťažené. To by si vyžadovalo nejaký, alebo aby to bolo dlhodobé, aby to bolo udržateľné, aby to bolo zmysluplné, tak by si to, samozrejme, vyžadovalo audity a aj nejaké prehodnotenie toho, čo všetko verejná správa robí, čo je potrebné robiť a za akých podmienok.
Rovnako sú úspory možné aj v sociálnej oblasti, kde veľká časť sociálnych politík, ako sú dnes realizované, sú realizované plošne. Podobne ako kompenzácie napríklad zvýšených cien energií nie sú realizované adresne. Toto je veľká výzva, ktorá bude stáť pred, obávam sa, že nie touto vládou, ale pred nejakou nasledujúcou vládou, ktorá raz vystrieda vládu vedenú, vedenú SMER-om, ako usporiť verejné financie aj úsporami v samotnom štáte, v jeho spotrebe úsporami personálnymi, teda úsporami na ľuďoch, nie v zmysle znižovania platov, ale znižovania počtu miest. Ale napríklad aj v sociálnej oblasti, kde plošné sociálne politiky by mali byť nahradené adresnými sociálnymi politikami, že áno, štát má možnosť realizovať nejaké zámery v sociálnej oblasti, ale je nesprávne, ak sa od ľudí peniaze vyberajú, aby sa potom dávali iným ľuďom, ktorí na to nie sú odkázaní, ktorí to nepotrebujú a ktorým by viacej prospelo, keby napríklad sa znížilo daňové a odvodové zaťaženie a tie peniaze by ostali ľuďom a nepretekali by cez štát a cez štátnych úradníkov zasa naspäť k ľuďom, aj k tým, ktorí ich nepotrebujú.
A to, samozrejme, vyžaduje realizovať reformy. Reformy aj v tých oblastiach, o ktorých som hovoril, vo verejnej správe, v sociálnom systéme, vo verejných výdavkoch, v organizácii samosprávy, aj o tom sme tu už mali, mali diskusie. Len žiadne reformy nie sú na obzore. Táto vláda nemá ambíciu prísť s nejakými zásadnými reformami, ktoré by posunuli Slovensko ďalej, ktoré by priniesli, zlepšili stav verejných financií, lebo to, čo sa tu nazýva konsolidácia, čo sme videli minulý rok, čo vidíme tento rok, čo občania pocítia vo svojich peňaženkách budúci rok najmä, to žiadne reformy nie sú. To sú opatrenia na plátanie dier. A takýmto spôsobom fungovali Ficove vlády odjakživa. Keď boli dobré časy, tak to šlo, pretože peniaze nejaké prichádzali, bolo na rozdávanie. Teraz prišiel na psa mráz a budúci rok uvidíme, ako to je, keď SMER vládne v zlých časoch, a uvidia to najmä ľudia na Slovensku vrátane voli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)