Videokanál poslanca

Vážený pán minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o druhom návrhu štátneho rozpočtu, s ktorým prichádza do parlamentu Ficova vláda a jej pán minister financií Kamenický v tomto volebnom období. Podobne ako ten prvý návrh rozpočtu, podľa ktorého sa riadi krajina v tomto kalendárnom roku, je to rozpočet, ktorý sa tvári ako konsolidačný, ale je konsolidačný nedostatočným a zvláštnym spôsobom. Vyberie alebo skonsoliduje sa 2,7 mld. eur na základe balíčka, ktorý už bol schválený, ale teraz bol zase menený, takže bohvie, koľko sa nakoniec vyberie. Ale jedna miliarda sa nedá na zníženie deficitu, ale dá sa na vyššie výdavky. V tomto sme opäť unikátni, sme krajina, ktorá ide konsolidovať, ale zároveň ide zvyšovať výdavky.
Je pravda, že tohtoročná alebo tento rok schválená budúcoročná konsolidácia je lepšia, o niečo lepšia ako tá, ktorú minulý rok si presadila vládna koalícia, podľa ktorej fungovala krajina tento rok, lebo tá tohtoročná konsolidácia vlastne žiadnou konsolidáciou nebola a vláda prostredníctvom zvyšovania daní, zvyšovania odvodov, zvyšovania poplatkov zvýšila príjmy štátneho rozpočtu, ale nevyužila to na zníženie deficitu, využívala to jedine na zvýšenie výdavkov, na to, aby mohli viacej rozhadzovať. To, čo majú obe konsolidácie a oba návrhy rozpočtu spoločné, je, že konsoliduje sa predovšetkým, ak nie takmer výlučne, na strane príjmov. Na strane výdavkov je to iba symbolické. Dá sa povedať, že inak to vlády vedené SMER-om ani nevedia. Vedia vybrať viac peňazí od ľudí, viac peňazí od firiem, čo vlastne sú takisto peniaze od ľudí, akurát sprostredkovane. A takýto spôsob konsolidovania a riadenia verejných financií znižuje životnú úroveň a zároveň tlmí ekonomický rast. Vyššia daň z príjmu právnických osôb spolu so zavedením transakčnej dane, ktorá takisto zvyšuje náklady firmám a spolu s ďalšími daňami a poplatkami zhoršujú postavenie Slovenska na mape z hľadiska záujmu investorov, ohrozujú konkurencieschopnosť Slovenska a budú znamenať nižší hospodársky rast.
Otázka je, či by ten rozpočet mohol byť horší. Nepochybne by mohol byť horší, ak by žiadna konsolidácia nebola. Pán minister Kamenický hovorí o tom, že sa všetci, alebo takmer všetci zhodneme na tom, že konsolidácia je potrebná. S tým možno súhlasiť, konsolidácia je potrebná. Nezhodneme sa však na tom, akým spôsobom sa má konsolidovať. Pán minister tu hovoril v piatok vo svojom vystúpení, že tá konsolidácia nie je ľahká. Veď to nikto netvrdí, že konsolidácia, ktorá by bola na strane výdavkov, ktorá by znamenala šetrenie, by ľahká bola, ale vy sa o to ani nepokúšate. A rozhodne by tá konsolidácia a ten návrh rozpočtu mohli byť lepšie, keby konsolidácia bola dôslednejšia, keby sa šetrilo a úspory výdavkov sú možné. Sú možné v spotrebe štátu, sú možné v platoch a ďalších nákladoch, ktoré má verejná správa, a sú možné aj v oblasti prerozdeľovania a sociálnych transferov, ktoré sú plošné, hoci by mali byť adresné.
Ja som to spomínal už pri diskusii o konsolidačnom balíčku, povedzme v tej oblasti sociálnej, prišiel s tým inštitút INESS. Ak by sa zrušili 13. dôchodky, dalo by sa ušetriť 828 mil. eur. Ak by sa prešlo na tú vianočnú verziu, tak by sa dalo ušetriť 500 mil. eur. My máme v krajine 13. dôchodky, hoci reálne vieme zabezpečiť zdroje na 11 a teda miesto toho, aby sme mali tých štandardných 12, tak ešte tu máme 13, lebo vládne strany SMER a HLAS potrebujú robiť populistickú politiku. Na prídavkoch na dieťa napríklad, keby boli adresné a neplošné, dalo by sa ušetriť 272 mil. eur. Na skrátení rodičovského príspevku na dva roky 354 mil. eur. Keby obedy zadarmo boli adresné, teda by boli určené iba tým, ktorí sú na to odkázaní, dalo by sa ušetriť 160 mil. eur. Zrušenie alebo zadresnenie vlakov zadarmo 30 mil. eur. Zrušenie štátnej podpory hypoték 50 mil. eur. A tak ďalej a tak podobne.
Ešte sa dotknem tých dôchodkov, o ktorých hovoril pán minister Kamenický, spomínali ich tu viacerí vystupujúci z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorú výrazne ovplyvňuje práve dôchodkový systém, a pán poslanec Muňko, ktorý ako jeden z mála koaličných poslancov vystúpil, vlastne spochybňoval potrebu II. piliera, že čo z neho máme. No II. pilier prispieva k dlhodobej udržateľnosti verejných financií, teraz prispieva menej, ako by mohol, ale nie preto, že je to II. pilier, ale preto, ako doňho vlády vedené SMER-om zasahovali a deformovali ho. A pán poslanec Muňko tu v piatok vôbec vystupoval ako poslanec vládnej strany, ktorá sa práve dostala k moci po rokoch vlády pravicových vlád, ktoré robili reformy a teraz sa čuduje, čo všetko tu bolo zavedené, pritom z tých 18 rokov, ktoré odvtedy uplynuli, už 13 alebo 13,5 roka, alebo teda 13 rokov vládol SMER, či už sám alebo ako najsilnejšia koaličná strana. Čiže všetko, čo potreboval, SMER mohol za ten čas upraviť, zmeniť. Roky sme aj opozícia, aj odborníci upozorňovali, že treba šetriť, že v dobrých časoch netreba rozhadzovať, treba šetriť, pripravovať sa na horšie časy a ja som to tu viackrát spomenul vo svojich vystúpeniach k návrhu rozpočtu. Vy ste nepočúvali a ukázalo sa, že je to pravda. Prišli krízy a Slovensko bolo nepripravené. Vy teraz hovoríte, že Matovič, Heger, Ódor, Matovič, Heger, Ódor, ale ak by bol SMER pri moci v čase covidu, v čase začatia vojny na Ukrajine, v čase energetickej krízy, tak takisto by tie výdavky narástli, takisto by boli deficity oveľa vyššie, ako boli za tých, za tých dobrých čias. V tom čase zvyšovali, výrazne zvyšovali výdavky všetky európske krajiny, rástli deficity, dokonca v iných európskych krajinách a v iných krajinách eurozóny výraznejšie ako na Slovensku. Ten rozdiel je v tom, že tie krajiny boli bohatšie, že tie krajiny si to mohli dovoliť, lebo boli na to pripravené. Slovensko pripravené nebolo a bolo nepripravené vašou vinou, vinou vlád SMER-u.
A teraz opäť varujeme, že treba šetriť, nie vyberať viac, lebo bude to mať následky na ekonomiku, bude to mať následky bezprostredné na životnú úroveň obyvateľstva v podobe drahoty a vyšších cien, ale aj tie sprostredkované, ktoré sú možno ešte závažnejšie, lebo povedú k zníženiu ekonomickej aktivity a k spomaleniu hospodárskeho rastu, na čo opäť doplatia obyvatelia svojou nižšou životnou úrovňou. Ale je to niečo ako za socializmu, kde sa tiež prezentovalo, čo všetko sa vybudovalo, ako rastie životná úroveň. Áno, v porovnaní s minulosťou rástla, ale zaostávali sme v porovnaní s okolitým demokratickým svetom, v ktorom fungovali trhové ekonomiky a tak je to i dnes. Slovensko sa prepadá, Slovensko prestalo dobiehať Západ a Slovensko sa prepadá a zaostáva už aj za krajinami, ktoré boli postkomunistické ako my, ktoré boli kedysi na porovnateľnej úrovni alebo dokonca na nižšej úrovni. A aj teraz vláda nie je schopná šetriť, nie je schopná robiť žiadne reformy a dokonca spochybňuje aj Európsku úniu. Zatiaľ iba verbálne, ale určite to bude mať dlhodobý vplyv na postoj obyvateľstva, napríklad na voličov vládnej koalície, a pričom reformy a členstvo v Európskej únii sú tie zásadné faktory, ktoré viedli k povzneseniu Slovenska k ekonomickému rastu a k zlepšovaniu životnej úrovne nášho obyvateľstva.
Vy robíte všetko opačným spôsobom, a preto tento rozpočet nie je možné podporiť a my ho ani nepodporíme.
Ďakujem.

Pán poslanec Hargaš, s jedným tvrdením z vášho vystúpenia si dovolím jemne polemizovať. Keď ste povedali, že z tých 2 alebo 2,7 mld. konsolidačných by sa pokojne našla miliarda na strane výdavkov, ktorá by sa dala ušetriť a teda by sa konsolidovalo na strane výdavkov. Podľa môjho názoru pokojne by sa aj 2 mld. našli, aj 2,7 mld. by sa našlo, len by to chcelo trochu úsilia, ale áno, chcelo by to aj nejakú politickú odvahu k nejakým nepopulárnym opatreniam, lebo to by sa napríklad muselo dotknúť nejakých sociálnych transferov, ktoré by napríklad neboli plošné, ale adresné a teda niekto by dostal menej peňazí, alebo by sa robili reformy, ktoré by znamenali nielen to, že sa mechanicky bude nejakých 10 % úradníkov vyhadzovať na základe nejakých kvót, ale aj nejakú poctivú analýzu, žeby sme si povedali, čo štát musí robiť, čo štát nemusí robiť a to, čo nemusí robiť, tak by nerobil. Ale inak s tým súhlasím, je to presne rozpočet o tom, že vyššie dane a vyššie výdavky. Tá konsolidácia do istej miery sa deje, lebo veď inak by krajina smerovala do krachu, ale nerobí sa spôsobom, že by sa šetrilo, robí sa spôsobom, že sa vyberie oveľa viac a nedá sa to do konsolidácie, ale z veľkej časti sa to dá aj do vyšších výdavkov. Napokon tak prebehla tzv. konsolidácia aj minulý rok.

Pán poslanec Muňko, som rád, že sa do rozpravy o zákone roka konečne zapojil aj zástupca poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, lebo HLAS, SNS tu dosiaľ v tej diskusii chýbal, tak teraz to konečne máme kompletné. No ale vážne, ja keď som počúval vaše vystúpenie, tak som mal dojem, že vystupuje predstaviteľ SMER-u niekedy v roku 2006, ktorý sa po štyroch rokoch vlády pravicových strán dostal konečne k moci a s hrôzou zistil, čo to tie pravicové strany vlastne aké zlé reformy porobili a čo budete musieť naprávať.
No ale dnes nie je rok 2006, dnes je 2024 a už ubehlo osemnásť a pol roka, odkedy sa SMER dostal prvýkrát k moci a z toho osemnásť a pol roka trinásť rokov SMER vládol. Čiže ak ste tam identifikovali nejaké problémy, tak ste ich mali riešiť. Mali ste priestor na to, aby ste riešili. A tu ste bedákali nad zdravotníckou reformou Rudolfa Zajaca, že bola urobená z večera do rána a teraz nás dobieha a podľa môjho názoru nás dobieha to, že nebola dotiahnutá do konca, ale však ste to mohli zmeniť, ale nič ste nezmenili.
Hovorili ste o druhom pilieri, že čo z toho Slovensko má, že sú tam uložené peniaze, aký je rast. Tak jednak ten rast tam nie je práve preto, ako ste vy stále zasahovali do podmienok fungovania druhého piliera a do celého nastavenia druhého piliera, preto je tam dnes oveľa menej peňazí, ako by tam mohlo byť. A veď udržateľnosť verejných financií je primárne problémom dôchodkového systému a druhý pilier zlepšuje situáciu.

Pán minister, aj ja chcem oceniť, že ste vystúpili v rozprave a je možnosť na vás reagovať vo faktických, a teda tí, čo budeme ešte vystupovať, tak ešte aj, aj v rozprave. Škoda len, že sa viac nezapájajú aj koaliční poslanci, lebo toto je priestor pre nejakú zmysluplnú výmenu bez toho, ktorá sa dá robiť aj bez toho, aby sme, aby sme na seba nejako osobne útočili, ale teda vecne používali argumenty kľudne aj o tom, že kto, kto to zavinil a kto spôsobil, že sme dnes v takom stave a musíme konsolidovať v takom rozsahu. Ale aj to, či tie riešenia, s ktorými vláda prichádza, sú v poriadku alebo správne, lebo zatiaľ, zatiaľ zo strany koaličných poslancov mám pocit, že to boli iba také povinné jazdy na rozdiel od vašich vstupov. Pri niektorých poznámkach som sa tak trochu pousmieval. Napríklad keď ste tuto pánovi poslancovi Viskupičovi hovorili, že, že my, keď sme boli vo vláde, tak to boli samé škriepky, samé hádky. V kontexte toho, ako prebieha rokovanie parlamentu posledný týždeň, aké odkazy si medzi sebou posielajú predstavitelia SNS smerom k HLAS-u, smerom k pánovi prezidentovi, smerom k svojim bývalým členom klubu, ktorí už nie sú v klube, teda k tej skupine Huliakovcov, tak no naozaj neviem, či by som teraz vyťahoval, že, že v minulom období boli nejaké škriepky a hádky.
Alebo keď ste hovorili o tom, že aké sú tie médiá a verejnosť a opozícia zlé, že hovorí sa iba o tom, keď sa nám niečo zdražuje, ale keď klesnú ceny pohonných hmôt, tak o tom nikto nehovorí, ale, preboha, čo ste vy robili, keď ste boli v opozícii, niekedy ste pochválili vládu, že jak sa dobre vyvíja situácia? Však stále ste iba kritizovali, vyhadzovali ste tie zlé veci, tak buď jedno, alebo druhé, buď, buď to nerobte, alebo sa teraz nad tým nepohoršuj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

vymazať

Pán poslanec Štefunko, mňa teda zaujalo niečo podobné ako pani poslankyňu Kolíkovú. Ty si povedal, že vláda si strašne málo vytyčuje ciele, ktoré by boli strategické alebo ambiciózne a hovoril si to v kontexte pôdohospodárstva, poľnohospodárstva, a predtým si teda hovoril aj o energetike a o obnoviteľných zdrojoch energie. A to je niečo, čo by sa dalo zhrnúť tak, že tejto vláde chýba vízia. Chýba jej akákoľvek, akákoľvek vízia, a teda netýka sa to iba rezortu pôdohospodárstva, je to zrejmé z celého jej vládnutia, ak teda za víziu nepovažujeme, že treba ochrániť svojich ľudí pred trestným stíhaním za korupciu a zlikvidovať Úrad špeciálnej prokuratúry a NAKA, ktoré si dovolili trestne stíhať korupciu aj takú, ktorá mala, mala politický rozmer a dotýkala sa najvyšších poschodí moci.
Ale vízia o tom, akým spôsobom a kam posunúť krajinu, tak tejto vláde chýba a je to zrejmé aj z toho, ako pristupuje k tvorbe rozpočtu, ako pristúpila ku konsolidácii, všetko je to založené iba na tom, že treba od ľudí vybrať viacej peňazí, lebo vláda nevie šetriť, nevie reálne šetriť, keď šetrí, tak je to taká hra na šetrenie, ale aj v rámci konsolidácie aj tej, ktorá sa schvaľovala minulý rok pre tento rok, aj tej, ktorá sa schvaľovala pred pár mesiacmi a bude sa týkať budúceho roku, je to takmer výlučne všetko na príjmovej stránke a to teda tú krajinu ďalej rozhodne neposúva.

Ďakujem, pán podpredseda, tá formulácia v rokovacom poriadku je, že poslanec prednesie svoje pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním. Takže podľa môjho názoru toto sa pokojne dá interpretovať aj tak, že odôvodní to a potom aj keď je po čase, tak prečíta a naozaj by som... Tam účelom toho je, aby nedokázalo k zbytočnému teda naťahovaniu toho odôvodnenia cez ten stanovený čas, ktorý práve pán vtedy predseda Národnej rady Danko presadil, že sa tu vôbec zaviedli nejaké limity na čas, lebo dovtedy neboli.
No ale k tomu vystúpeniu pána poslanca Krajčího, ktoré sa týkalo financovania zdravotníctva, tak ja by som chcel doplniť, že aj strana SaS mala dnes tlačovú besedu práve k situácii v zdravotníctve, ktorá súvisí aj teraz so schvaľovaným rozpočtom.
A k tým protestom lekárov, vystúpil tam predseda strany pán Gröhling a náš zdravotnícky expert poslanec Tomáš Szalay. A teda je to smutné, že zdravotníctvo nie je premiérska téma. A nielenže nie je premiérska téma, ale premiér explicitne hovoril, že to nie je premiérska téma. Keby iba sa k tomu nevyjadril a neprihlásil, ale on akoby dával to preč a hádzal zodpovednosť iba na stranu HLAS. Pripomenuli tam kolegovia, že aj pán prezident Peter Pellegrini, keď podpisoval konsolidačný balíček a odvolával Zuzanu Dolinkovú, tak sľuboval, že s novým ministrom sa situácia rapídne zlepší a zatiaľ sa teda nezlepšuje.
A teda to, na čo by som sa chcel spýtať, je transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, s ktorou vláda prišla ako s konsolidačným opatrením. Ministerstvo financií bolo za áno a teraz vyzerá, že z toho nič nebude.

Pán poslanec Hlina, je úplne namieste, keď opozičný poslanec kritizuje vládnu politiku a upozorňuje na problémy. Také veľmi zaujímavé je, keď to robí koaličný poslanec a ešte k tomu člen strany, ktorá tu vládne už štvrté volebné obdobie, a teda nesie hlavnú zodpovednosť za to, čo, v akom stave sa krajina nachádza, kam sa posunula alebo neposunula. A k tomu, o čom si hovoril, teda financovanie tých IT projektov v rezorte pôdohospodárstva, by som si dovolil takú všeobecnejšiu poznámku, že samé osebe to nemusí byť problém, lebo informatizácia, digitalizácia verejnej správy, nejaké softvérové riešenia môžu byť veľmi užitočné a určite môžu byť užitočné v každom rezorte vrátane pôdohospodárstva, keď sa robia tak, aby štát lepšie fungoval. Keď sú veci nastavené tak, že užívatelia, či už občania, verejnosť, alebo firmy, ktoré, a organizácie, ktoré prichádzajú do kontaktu so štátom, sa im ľahšie komunikuje, jednoduchšie si vybavujú veci alebo štát poskytuje v danom sektore lepšie služby, ktoré sú efektívnejšie, ktoré sú kvalitnejšie a v konečnom dôsledku to môže byť aj lacnejšie, že štát ušetrí, keď robí veci cez informačné technológie miesto toho, aby to robil mechanicky, papierovo, s väčšími personálnymi nákladmi. Ale to, samozrejme, predpokladá, že sa robia veci transparentne, že je jasne zdôvodnené, na čo sa ktoré riešenie použije a je tam zachovaný princíp hodnota za peniaze, o čom v prípade tejto vlády možno pochybovať.

Pani poslankyňa Kleinert, spomenula si aj tie čistky, ktoré ministerka kultúry, na ktoré zneužíva údajnú potrebu šetrenia, vyhadzovanie ľudí ako z ministerstva, tak z podriadených rozpočtových a príspevkových organizácií.
A áno, potreba konsolidácie, potreba znižovania stavov existuje. Len tak ako sa na úrovni štátu nepristupuje povedzme k znižovaniu personálnych nákladov systémovo, že by, že by sa posúdilo, ktoré činnosti má štát vykonávať, ktoré nie a teda tie činnosti, ktoré nie je nevyhnutné, aby vykonával štát, tak je možné potom pristúpiť aj k redukcii počtu zamestnancov, ale adresne, nie plošne, tak aj tu sa to častokrát robí a bude robiť plošne.
Navyše to je, asi to nie je špecifikum iba kultúry, lebo teda ja mám informácie aj z iných rezortov, že sa tak deje, že pod zámienkou potreby šetrenia sú vyhadzovaní odborníci, dejú sa čistky. Však najnovšie sa hovorí o tých čistkách alebo teda o čistkách v rezorte zahraničia, kde to dosiahlo naozaj masívne rozmery a kde to pôsobenie ministra Blanára má potenciál úplne rozvrátiť zahraničnú, zahraničnú službu.
A ešte jednu vec by som chcel povedať v tejto súvislosti, že keď sa hovorí o štátnom rozpočte ako o zákone roka, tak sa očakáva, že bude rozobratý z viacerých strán a včera tu také jízlivé poznámky zo strany predsedajúceho, myslím to bol pán podpredseda Žiga, zazneli, že ako málo je tu opozičných poslancov. No tak koaliční poslanci sa ešte podstatne menej zapájajú do tej debaty a do tej debaty by sa mali zapájať aj členovia vlády, aj pani ministerka kultúry, aj premiér, aj ostatní.

Pán poslanec Lackovič, rozpočet je zákon roka, tak ho treba dôkladne rozobrať zo všetkých strán a tá strana samosprávy a prístupu štátu k samospráve a jej financovaniu predstavuje veľmi dôležitý aspekt celého zákona roka, lebo ten nie je iba o štátnom rozpočte, ale aj o rozpočte verejnej správy a od toho akým spôsobom sa zadefinujú jednotlivé parametre závisí aj finančná situácia samospráv. Pretože samosprávy síce majú, miestne samosprávy, obecné samosprávy, nejakú časť svojich príjmov vo svojich vlastných rukách prostredníctvom miestnych daní, vyššie územné celky ani to nie, ale podstatná časť ich príjmov je tvorená práve tým, ako nastaví parametre štát.
A v tejto oblasti, a teda nie len v tejto oblasti, štát dlhodobo pristupuje macošsky k samosprávam. Aj vlády SMER-u, nie len táto, ale aj tie predchádzajúce vlády SMER-u a, samozrejme, že nie len vlády SMER-u, ako Matovičov rodinný balíček, ktorý v veľkej časti zatiahli práve samosprávy, bol tiež exemplárnym príkladom, ale deje sa tak dlhodobo. Prenášanie právomocí a dávanie úloh samospráve bez toho, aby to bolo sprevádzané adekvátnymi financiami alebo zvýšením financovania, lebo veď však príjmy rastú a ďalej teda ak štát sa ocitne vo finančných problémoch, tak nie je to prvýkrát, čo teda priškrtí peniaze pre samosprávu, aby štátu ostalo viac.
A pritom samosprávy majú nastavené pravidlá tak, že hospodária zodpovednejšie ako štát a keby štát hospodáril tak zodpovedne ako samosprávy, nemali by sme tu ten problém.