Videokanál poslanca

Ďakujem mojim kolegom za faktické poznámky. Pán poslanec Ledecký tá moja otázka kam sa podeli peniaze z predchádzajúcich konsolidácií, nebola ani tak otázkou, bola to skôr rečnícka otázka, lebo je teda zjavné, že súčasná vládna koalícia reálne nekonsoliduje. To čo sa doteraz dialo, bolo vyberanie viac peňazí od ľudí a od firiem na to, aby mohli viac utrácať. Tie trináste dôchodky sú takým exemplárnym, najvyšším a do očí bijúcim príkladom, ale evidentne táto vládna koalícia míňa viac ako zodpovedá možnostiam ekonomiky, ako zodpovedá príjmom štátu. To čo sa tu dialo, nebola reálna konsolidácia, bolo to ťahanie peňazí od ľudí, aby mohla mať vláda väčšie výdavky a plniť si svoje priority. Ale bez tej reálnej konsolidácie to nejde a človek by povedal, že to vláda pochopí už na začiatku svojho vládnutia, keď dobre prišla, prišla s tými prvými opatreniami v skrátenom konaní aj vtedy sa to dalo urobiť aj normálnym spôsobom, ale vtedy sa aspoň mohli vyhovárať na to, že prišli k moci, neboli, neboli tri a pol roka pri moci, potrebovali sa zorientovať. Ale dnes v polovici volebného obdobia? Pritom, keď vidia, ako sa vyvíjajú verejné financie? V akom katastrofálnom stave sú verejné financie ...
===== vyhovárať na to, že prišli k moci, neboli tri a pol roka pri moci, potrebovali sa zorientovať. Ale dnes, v polovici volebného obdobia, pritom keď vidia, ako sa vyvíjajú verejné financie, v akom katastrofálnom stave sú verejné financie, že tie ich opatrenia nezaberajú, že brzdia ekonomiku, že dlh sa zvyšuje, že deficit bude vyšší, ako si plánovali, tak zasa po dvoch rokoch vládnutia znova tu máme ďalšie skrátené legislatívne konanie.

Ďakujem mojim kolegom za faktické poznámky. Pán poslanec Ledecký tá moja otázka kam sa podeli peniaze z predchádzajúcich konsolidácií, nebola ani tak otázkou, bola to skôr rečnícka otázka, lebo je teda zjavné, že súčasná vládna koalícia reálne nekonsoliduje. To čo sa doteraz dialo, bolo vyberanie viac peňazí od ľudí a od firiem na to, aby mohli viac utrácať. Tie trináste dôchodky sú takým exemplárnym, najvyšším a do očí bijúcim príkladom, ale evidentne táto vládna koalícia míňa viac ako zodpovedá možnostiam ekonomiky, ako zodpovedá príjmom štátu. To čo sa tu dialo, nebola reálna konsolidácia, bolo to ťahanie peňazí od ľudí, aby mohla mať vláda väčšie výdavky a plniť si svoje priority. Ale bez tej reálnej konsolidácie to nejde a človek by povedal, že to vláda pochopí už na začiatku svojho vládnutia, keď dobre prišla, prišla s tými prvými opatreniami v skrátenom konaní aj vtedy sa to dalo urobiť aj normálnym spôsobom, ale vtedy sa aspoň mohli vyhovárať na to, že prišli k moci, neboli, neboli tri a pol roka pri moci, potrebovali sa zorientovať. Ale dnes v polovici volebného obdobia? Pritom, keď vidia, ako sa vyvíjajú verejné financie? V akom katastrofálnom stave sú verejné financie ...
===== vyhovárať na to, že prišli k moci, neboli tri a pol roka pri moci, potrebovali sa zorientovať. Ale dnes, v polovici volebného obdobia, pritom keď vidia, ako sa vyvíjajú verejné financie, v akom katastrofálnom stave sú verejné financie, že tie ich opatrenia nezaberajú, že brzdia ekonomiku, že dlh sa zvyšuje, že deficit bude vyšší, ako si plánovali, tak zasa po dvoch rokoch vládnutia znova tu máme ďalšie skrátené legislatívne konanie.

... a dlh bude naďalej, naďalej narastať. Ale predpokladám, že tým, že to schválite teraz, bude to pre vás vybavené a opäť budete mať o rok dôvod na ďalšie skrátené legislatívne konanie. V tom návrhu sa ďalej píše, že ani aktuálna bilancia rozpočtu verejnej správy nie je priaznivá, schodok hospodárenia sa v tomto ako aj v najbližších rokoch očakáva blízko 6 % hrubého domáceho produktu. Ako je to možné po dvoch konsolidáciách? Kde sa stratili tie peniaze, ktoré ste vďaka zvyšovaniu daní, odvodov a poplatkov dostali do štátneho rozpočtu? Lebo tie prvé dve konsolidácie neboli o žiadnom šetrení, neboli tam žiadne protrhové opatrenia, nebolo tam žiadne šetrenie, žiadne relevantné šetrenie, bolo to len vyberanie viac peňazí z občanov. Mali ste viacej peňazí a ako to, že sa to nepremietlo do stavu verejných financií. Ako to, že si naplánujete deficit 5,2 % a on možno bude, on možno bude 6? Asi ste niečo urobili zle. No a teraz sa dostanem k tomu, že aké sú dôvody pre toto skrátené legislatívne konanie z hľadiska toho, čo hovorí zákon o rokovacom poriadku, ktorý v § 89 ods. 1 hovorí o tom, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona a nespomínate ohrozenie základných ľudských práv a slobôd ani bezpečnosti, spomínate v tom návrhu hospodárske škody a konkrétne hovoríte o tom, že z dôvodu eliminácie hroziacich značných hospodárskych škôd je žiadúce bezodkladne, bezodkladne prijať potrebné opatrenia a preto je nevyhnutné návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže pred týždňom, pred týždňom sme sa dozvedeli, že nejaké opatrenia vôbec pripravujete a dnes zároveň tvrdíte, že je ich potrebné prijať bezodkladne. Pričom pred desiatimi dňami ste ešte ani neboli dohodnutí, ani ste nevedeli, nevedeli, ktoré opatrenia, ale dnes ich je potrebné prijať bezodkladne. Zákon nehovorí iba o hroziacich škodách hospodárskych, ale zákon o rokovacom poriadku hovorí o tom, že sú mimoriadne okolnosti. A v čom spočívajú tie mimoriadne okolnosti? Že ste zanedbali prípravu a miesto toho, aby ste konsolidačný balíček pripravovali celý rok, tak ste ho začali riešiť až v lete? Alebo v tom, že ste sa nevedeli dohodnúť v rámci vládnej koalície do poslednej chvíle a možnože ešte stále nie ste úplne dohodnutí, pretože mnohé z tých opatrení, ktoré pri predstavovaní balíčka pán minister uviedol, ešte stále iba tak visia vo vzduchu, že ako sa reálne bude šetriť. To, kde sa bude viacej vyberať, tam zdá sa, už ste dohodnutí, ako, ako viac zoberiete peniaze ľuďom, ale ešte vyzerá, že všetky opatrenia ani nie sú súčasťou a niečo ešte príde aj v druhom čítaní a niečím prídete ešte v skrátenom legislatívnom konaní samozrejme aj na, aj na ďalšiu schôdzu. Čiže aké mimoriadne okolnosti a aké hroziace hospodárske škody štátu? Keby sme išli normálnym legislatívnym procesom, keby ste si pohli o dva týždne a v tom lete v tých termínoch, o ktorých sa pôvodne hovorí a o ktorých ste aj vy pôvodne hovorili, pripravili ten návrh, tak áno vynechali by ste medzirezortné pripomienkové konanie, ale v parlamente mohol byť ten návrh prerokovaný normálnym spôsobom na septembrovej schôdzi v prvom čítaní a na októbrovej schôdzi v druhom čítaní a v treťom čítaní a bol by schválený. Aké hospodárske škody by nastali, keby tento zákon nebol schválený na septembrovej schôdzi, ale až na októbrovej? To naozaj by nastala nejaká destabilizácia verejných financií, narástol by dlh alebo deficit kvôli tomu? A mohol byť normálny legislatívny proces a miesto toho, aby sme tu diskutovali a zabíjali čas diskusiou o skrátenom legislatívnom konaní, tak sme mohli dôkladnejšie diskutovať v prvom čítaní o tom návrhu, o obsahu tých zmien, keby bol daný do riadneho procesu, tak dnes predpokladám, že to prvé čítanie by sme už mali za sebou, keby to bolo zaradené na začiatok schôdze, poslanci by vystúpili, vyjadrili by svoj názor na predkladané opatrenia a nemuseli tu riešiť, či sú alebo nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie. A pozrime sa na to optikou návrhu novely zákona o rokovacom poriadku, s ktorou prichádza trojica koaličných poslancov, škoda, že nevedie schôdzu pán poslanec Gašpar, pán podpredseda Národnej rady, ktorý je jedným z predkladateľov a v tom návrhu je aj jedna zmena, ktorá sa týka skráteného legislatívneho konania konkrétne, že sa tam má doplniť, že návrh na skrátené legislatívne konanie obsahuje aj po a) odôvodnenie, v čom spočíva mimoriadnosť okolností podľa predchádzajúcej vety a po b) konkretizáciu ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo značných hospodárskych škôd hroziacich štátu v prípade, že by sa návrh zákona neprerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Koalícia sa zhodla na návrhu novely rokovacieho poriadku, ktorý obsahuje požiadavku, že má byť konkretizované, v čom spočíva mimoriadnosť tých okolností, ktorá už dnes by mala byť konkretizovaná, ale keďže sa to nerobí, tak, tak sa to navrhuje zaviesť explicitne takúto povinnosť, aby dôvody skráteného legislatívneho konania boli uvedené podrobnejšie a precíznejšie, zároveň, že by tam malo byť vysvetlené, v čom by nastali hospodárske škody, ak by sa išlo riadnym legislatívnym procesom a ani jedno, ani druhé nie je v tomto odôvodnení skráteného legislatívneho konania obsiahnuté. Napriek tomu to robíte systémom z večera do rána, v utorok na obed pán minister oznámi nejaké opatrenia, v stredu ráno ich prinesie do vlády a medzičasom mu tam niektoré opatrenia aj vypadnú a v utorok hovoril o tom, že v rámci konsolidácie sa zruší zákaz predaja v maloobchode počas sviatkov, za čo si vyslúži od kolegu Viskupiča pochvalu, no ale v tom návrhu, ktorý v stredu ráno doniesol do vlády a ktorý vláda posunula do parlamentu ten návrh obsiahnutý nie je, lebo žiadny taký návrh tam nie je, je tam iba, že nebude zákaz predaja v maloobchode počas tých sviatkov, ktoré budú pracovnými dňami. Čo je niečo, niečo úplne iné. Ale takto to vyzerá, keď sa narýchlo zo dňa na deň z večera do rána pripravujú rozsiahle opatrenia za miliardy eur. Čiže základná otázka, o ktorej tu dnes hovoríme, je, či sú alebo nie sú splnené zákonom o rokovacom poriadku dané dôvody na skrátené legislatívne konanie a považujem za úplne evidentné, že v tomto prípade nie sú splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie, lebo neexistujú žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by to ospravedlňovali a navyše nehrozia žiadne hospodárske škody, ak by sa o tom návrhu rokovalo v riadnom legislatívnom procese.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, na úvod mám dobrú správu pre pána ministra. Minister môže s faktickou poznámkou reagovať na faktické poznámky k jeho vystúpeniu, takže nabudúce keď pán minister vystúpi a poslanci naňho zareagujú, tak v zmysle rokovacieho poriadku môže vystúpiť s faktickou poznámkou. Nemôže reagovať s faktickou poznámkou na vystúpenie poslancov. Aj táto možnosť by sa mala dostať do rokovacieho poriadku v tom návrhu novely rokovacieho poriadku, o ktorom budeme rokovať alebo rokujeme už na tejto schôdzi, ale teda keď je vystupujúci minister alebo ktokoľvek iný, tak môže reagovať na faktické poznámky na jeho vystúpenie.
K samotnému návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, chcem povedať, že sú tam aj tvrdenia, s ktorými sa dá súhlasiť. Čiže začnem nie kritikou, ale začnem, začnem tým, čo, čo vnímam v tom návrhu pozitívne a priznám sa, že ma inšpiroval pán minister, ktorý nedáva pozor, chcel som ho pochváliť, ktorý reagoval na vystúpenia opozičných poslancov a hovoril, že súhlasí s tým, čo povedal jeden opozičný poslanec, súhlasí s tým, čo povedal druhý opozičný poslanec a potom to tak ako pekne, pekne otočil.
Tak ja súhlasím napríklad s tvrdením, stále nedáva pozor pán minister, že deficit verejných financií a dlh verejnej správy v uplynulých rokoch výrazne vzrástli, a to najmä v súvislosti s nepredvídanými výdavkami štátu spojenými s viacerými mimoriadnymi okolnosťami, ktoré enormne zaťažili štátny rozpočet. Áno, mali sme tu viaceré nepredvídateľné okolnosti, ktoré enormne zaťažili štátny rozpočet. Mali sme tu pandémiu covid-19, ktorá spôsobila deficity, navýšenie výdavkov, zníženie príjmov nielen na Slovensku, ale aj v iných európskych krajinách. Mali sme tu začiatok plnoformátovej agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine, mali sme tu energetickú krízu. To všetko boli mimoriadne okolnosti, ktoré enormne zaťažili slovenský štátny rozpočet, a som rád, že je to uvedené aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Len potom nerozumiem, prečo dookola smeráci vrátane pána ministra, ktorý stále nedáva pozor a baví sa s iným poslancom, prečo potom smeráci dookola opakujú, že za tie deficity a za stav verejných financií môžu Matovič, Heger, Ódor - Matovič, Heger, Ódor, ešte minulý rok za to mohol aj Richard Sulík, teraz už za to môže Branislav Gröhling. Z nejakého neznámeho dôvodu v tej prezentácii nepomenúvate skutočne zodpovedných, vyberáte si terče z opozície, tak teraz ste tam dali miesto Sulíka Gröhlinga. Ale v materiáli, ktorý ste dali do parlamentu, priamo priznávate, že za súčasný krízový stav verejných financií môžu viaceré mimoriadne okolnosti, ktoré enormne zaťažili štátny rozpočet. Aspoň teda myslím, že tým myslíte pandémiu covid-19, že tým myslíte agresiu Ruska proti Ukrajine, že tým myslíte energetickú krízu, lebo teda neviem, aké iné mimoriadne udalosti, ktoré by podobným spôsobom zaťažili štátny rozpočet, nastali.
A ešte ostanem v tom pozitívnom tóne a budem súhlasiť s ďalším, s ďalšou vetou z toho návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktorý predkladá pán minister, ktorý je zabraný do rozhovoru a nepočúva, a to je konštatovanie a navyše nekryté výdavky štátneho rozpočtu v uplynulých rokoch ešte zhoršili nepriaznivý stav verejných financií. Toto by som chápal ako takú sebakritiku, lebo trinásty dôchodok je nekrytý výdavok, nemáme na to, máme možno na jedenásť dôchodkov a miesto toho, aby sme vyplácali dvanásť, tak vyplácame trinásť, a táto vláda presadila a zaviedla trináste dôchodky, hoci vedela, že na to naša ekonomika nemá, že na to naše verejné financie nemajú a vedela, že toto opatrenie ešte zhorší nepriaznivý stav verejných financií, napriek tomu vláda s takýmto nekrytým výdavkom s obrovskými finančnými dopadmi prišla. Tým v zásade končím tú pozitívnu časť môjho vystúpenia, v ďalšej časti budem už, už kritickejší, lebo áno, dá sa súhlasiť s tým, že tieto faktúry spôsobili a naďalej spôsobujú negatívne dôsledky vo forme zvýšeného deficitu verejných financií, len je smutné, že vláda si je toho vedomá a napriek tomu neprichádza s reálnou konsolidáciou.
A budem teda ďalej citovať z návrhu na skrátené legislatívne konanie, kde sa hovorí, že vysoké úrovne deficitu verejných financií a dlhu verejnej správy si vyžaduje v čo najkratšom čase prijať súbor ďalších konsolidačných opatrení, ktorých cieľom je prispieť k stabilizácii verejných financií a k zníženiu schodku rozpočtu verejnej správy v súlade s oznámenou trajektóriou čistých výdavkov zo strany Európskej únie, Európskej komisie pre Slovenskú republiku. No. Na tomto tvrdení je pre mňa zarážajúce, že to vyzerá, ako by ste to teraz zistili, že teraz by ste, teraz ste prišli na to, že máme vysokú úroveň deficitu, máme vysokú úroveň dlhu verejnej správy a preto treba v čo najkratšom čase, v čo najkratšom čase prijať opatrenia. Ale však o tej vysokej úrovni deficitu verejných financií a vysokej úrovni dlhu verejnej správy ste sa nedozvedeli pred týždňom alebo pred dvoma, o nej viete už dávno. O minuloročnom schválení konsolidačného balíčka ste mohli začať pripravovať ďalší, lebo ste vedeli, že bude potrebný ďalší konsolidačný balíček, že verejné financie nie sú v dobrom stave, že deficit je vysoký, že dlh narastá a bude narastať, mali ste na to rok alebo od začiatku roku ste mohli začať na tom, na tom pracovať. Vy reálne ste začali tie opatrenia dohadovať až počas letných prázdnin a nestihli ste ani tie termíny, ktoré ste deklarovali, že stihnete a odsúvali ste to, hoci ste naozaj mohli na tom vecne pracovať celý rok. Mohlo to prejsť všetko normálnou verejnou diskusiou. Tie opatrenia mohli byť odborne zdôvodnené, prediskutované so sociálnymi partnermi, prediskutované s tými, ktorých sa ich dopady dotknú, mohli byť prerokované v riadnom legislatívnom procese, v riadnom legislatívnom procese, to znamená aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní, lebo vy dávate do parlamentu návrh na skrátené legislatívne konanie, ale zároveň ste úplne vynechali tú fázu prípravy zákonov, ktorá spočíva v tom, že sa k návrhom zákonov môže vyjadrovať verejnosť, že sa k tomu vyjadrujú ministerstvá, iné štátne orgány, samospráva, podnikatelia, zamestnávatelia, odborári, mimovládne organizácie, odborná verejnosť. To ste všetko škrtli.
Pán minister doniesol pod pazuchou návrh konsolidačných opatrení, v utorok poobede ich oznámil, v stredu ráno ich doniesol na vládu, vláda ich schválila a poslala, poslala do parlamentu a my sme o nich začali v piatok rokovať. A aspoň my máme priestor na pôde parlamentu a upozorňovať na to, že nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie a predpokladám, že na vláde nikto ani najmenšiu poznámku nevenoval tomu, že neboli dôvody na vynechanie pripomienkového konania. Lebo takéto zásadné zmeny sa nemajú robiť zo dňa na deň. Majú byť riadne prerokované a najmä vtedy, keď tu nie sú žiadne nepredvídateľné okolnosti, nič reálne mimoriadne, ale, ale veci, ktoré ste tušili pred rokom.
A tak sa pýtam, že kedy budete pripravovať štvrtý konsolidačný balíček, ak nebudú skôr predčasné voľby a budete ešte stále pri moci. Zasa až tesne pred tým, ako začne o tom rokovať parlament na jeseň budúceho roku? Lebo už teraz viete, že napriek týmto vašim návrhom bude situácia verejných financií zlá, bude deficit vysoký, zrejme bude vyšší, ako si ho dnes plánujete, a dlh bude naďalej, naďalej narastať. Ale predpokladám, že tým, že to schválite teraz, bude to pre vás vybavené a opäť budete mať o rok dôvod na ďalšie skrátené legislatívne konanie.
V tom návrhu sa ďalej píše, že...
=====

Pán poslanec Viskupič, dobré vystúpenie, a teda zaujala ma jedna vec, keď si sa počas vystúpenia pokúsil prezentovať graf, ktorý je obsiahnutý v správe, ktorú predkladá pán minister, tak si sa tak zarazil a povedal si, že nechceš porušiť pravidlá. Tak ja by som len chcel povedať, že sú úplne absurdné pravidlá, ak poslanec vystupujúci v Národnej rade úplne vecným spôsobom nemôže prezentovať nie graf, ktorý si sám vyrobil, ale graf, ktorý je obsiahnutý v správe, ktorú minister financií za vládu predkladá parlamentu. Takto by rozhodne pravidlá parlamentnej rozpravy vyzerať nemali, aby nebolo možné ukázať to, čo vláda, nie jednotlivý poslanec, vláda a ministerstvo financií dávajú do parlamentu.
===== vymazať

Pán poslanec Viskupič, dobré vystúpenie, a teda zaujala ma jedna vec, keď si sa počas vystúpenia pokúsil prezentovať graf, ktorý je obsiahnutý v správe, ktorú predkladá pán minister, tak si sa tak zarazil a povedal si, že nechceš porušiť pravidlá. Tak ja by som len chcel povedať, že sú úplne absurdné pravidlá, ak poslanec vystupujúci v Národnej rade úplne vecným spôsobom nemôže prezentovať nie graf, ktorý si sám vyrobil, ale graf, ktorý je obsiahnutý v správe, ktorú minister financií za vládu predkladá parlamentu. Takto by rozhodne pravidlá parlamentnej rozpravy vyzerať nemali, aby nebolo možné ukázať to, čo vláda, nie jednotlivý poslanec, vláda a ministerstvo financií dávajú do parlamentu.
===== vymazať

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, budem pokračovať v podobnom duchu ako môj predrečník pán poslanec Viskupič, a tiež mám skôr otázky, ktoré by som tu rád vyslovil. Pán minister toto opatrenie spomenul aj v rámci prezentácie toho, že ako ide štát sporiť sám na seba, že sa zruší Úrad vládneho auditu a len ten spôsob, akým sa to robí, a tá realita, už naznačil kolega Viskupič, nakoniec môže byť iná. Otázka teda je, že či to nebude skôr formálne šetrenie, ktoré v budúcnosti môže znamenať jednak zvýšenie výdavkov v iných oblastiach a na druhej strane aj zníženie efektivity kontroly tým, že tá kontrola nebude nezávislá, ale bude skôr formálna. Návrhom sa má posilniť inštitút vnútorného kontrolného systému vrátane finančného zriadenia, zároveň zefektívniť výkon finančnej kontroly.
Ustanovenia a požiadavky na vnútorný audit existovali, resp. existujú už niekoľko rokov, otázne je, či je tento systém natoľko funkčný, že sa budeme môcť naňho spoľahnúť, ak doteraz nebol dostatočne vybudovaný. Otázka je, že či to nepovedie k vytvoreniu kolotoču v podobe kontrol, ako napr. na PPA teda bude uzatvorený kruh, kde sa rozhoduje ako o pridelení prostriedkov, tak aj o ich kontrole a ako reálne bude zabezpečená tá formulácia, ktorá je obsiahnutá v návrhu, že orgán verejnej správy zabezpečí vylúčenie zásahu smerujúcich k ovplyvňovaniu zamestnancov pri výkone finančnej kontroly.
Čo v situácii, keď to bude podriadené napr. ministrovi, alebo inému vedúcemu predstaviteľovi ústredného orgánu štátnej správy, naozaj môže vzhľadom na naše reálne skúsenosti vyvolávať pochybnosti.
Druhá vec, doplňuje sa možnosť pre orgány verejnej správy, ktoré nie sú správcom kapitoly štátneho rozpočtu, zaviesť v rámci svojho orgánu verejnej správy vnútorný audit, pričom na výkon vnútorného auditu sa budú vzťahovať určené práva a povinnosti upravujúce vnútorný audit. Čo na jednej strane je dobré, že sa budú príslušné inštitúcie viac kontrolovať, ako vynakladajú finančné prostriedky, ale môže to predstavovať ďalšiu záťaž pre štátny rozpočet, lebo ak sa predpokladá vytváranie nového oddelenia na orgánoch verejnej správy, tak to znamená aj nové personálne požiadavky, pričom vnútorný audit vzhľadom na objem finančných operácií musí mať dostatočný personálny aparát. A to vytvára riziko, že síce teraz sa niekoľko miest personálnych ušetrí, ale smerom do budúcnosti to bude znamenať zvyšovanie počtu štátnych zamestnancov.
Ostatné výdavky rozpočtu organizácií útvaru vládneho auditu vrátane výdavkov súvisiacich s prevádzkou sa predpokladajú alokovať v rozpočte ministerstva financií, a to vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanci vykonávajúci audit budú naďalej umiestnení v budovách v správe súčasného Úradu vládneho auditu, t. j. prevádzka budov bude zrejme v plnom rozsahu zabezpečovaná aj v nasledujúcom období. To je opäť vec, ktorá môže vyvolávať pochybnosť, či dôjde k reálnemu šetreniu, alebo dôjde iba k výmene tabúľ na tých budovách.
A pokiaľ ide o, posledná vec, ktorú chcem spomenúť, tu spomínali možnosť na základe elektronickej evidencie dokladov vytvoriť priamo v informačnom systéme automatizované kontroly, čo dokáže podľa predkladateľa významným spôsobom urýchliť výkon finančnej kontroly, resp. optimalizovať personálne náklady potrebné na overovanie finančných operácií, alebo ich časti finančnou kontrolou, ktoré sú využívané pri manuálnom overovaní, tak toto je možno potenciál, ale zároveň je to aj nevyužitá možnosť digitalizácie a automatizácie v dobe rozvíjajúcej sa umelej inteligencie. Je to ponechané ako možnosť smerom do budúcnosti a zatiaľ to nie je definované ako povinné skutočné riešenie, ktorým by sa mali povinne ministerstvá a ďalšie organizácie uberať. Čiže zopakujem len to, čo povedal aj kolega Maroš Viskupič, áno, tie zmeny môžu priniesť čiastočne úsporu, ale na druhej strane môžu viesť aj k tomu, že budú vznikať nové náklady, a tie výdavky sa v budúcnosti budú zvyšovať. A áno, posilnenie vnútornej kontroly v nejakom ideálnom svete by určite bolo pozitívnym opatrením, ale pri tých skúsenostiach, ktoré máme na Slovensku aj s vládnymi garnitúrami, ktorú tu dnes opäť vládnu, tak vyvstávajú pochybnosti, či nejaká externá kontrola nezávislou, alebo aspoň kvázi nezávislou inštitúciou typu ÚVO, alebo NKÚ nie je lepším a efektívnejším riešením, čo sa týka skutočnej kontroly, ako vnútorná kontrola a prenesenie váhy na vnútornú kontrolu. Ďakujem.

Pán minister Taraba, ak vás teda pán poslanec Hazucha nechá počúvať, tak chcel by som sa vás niečo spýtať. Ale teda, pán poslanec Hazucha nie. Ja súhlasím s tým, čo ste povedali, že každá ľudská činnosť má nejaký dopad na životné prostredie, ktorý je zväčša negatívny a keby sme sa akúkoľvek činnosť, ktorá má negatívny dopad na životné prostredie snažili zakázať alebo tlmiť, tak sa nedá robiť skoro nič. To nie je spor. Rovnako rozumiem tomu, že sú politici, aktivisti, lobisti, ľudia rôzni, ktorí majú jedni, jedni názor, že treba posudzovať veci, ktoré majú dopad na životné prostredie čo najprísnejšie, a, a teda sprísňovať napríklad veci, ako sú posudzovania životného prostredia alebo ich brať tak prísne ako sú doteraz. Takí, ktorí sa snažia to uvoľniť v záujme toho, aby sa vytvorili priestor pre podnikanie, rozvoj a podobne. Len by ma zaujímalo, že aká je vaša pozícia, lebo ja tu počujem rôzne tóny v tom, čo vy hovoríte. Na jednej strane hovoríte, že, že treba uvoľňovať a je to príliš prísne. Napríklad, keď hovoríte o infraštruktúre cestovného ruchu o tých vlekoch, lanovkách a neviem čom. A na druhej strane, napríklad vo vzťahu k tým veterným elektrárňam to idete sprísniť, lebo však, veď nemôže si len tak niekto postaviť bez súhlasu obce veternú elektráreň. Tak ja neviem v čom je teda rozdiel, že či tie vleky sú menšie ako veterné elektrárne, ale zase na druhej strane tá prečerpávacia elektráreň Málinec je v poriadku, tak tá je zase ešte väčšia ako, ako nejaká veterná vrtuľa. Tak by ma zaujímalo, že aké je to vaše kritérium, že kde to treba uvoľňovať a kde to treba naopak sprísňovať. Lebo len v tejto jednej diskusii, len v tomto jednom vašom vystúpení, na jednej strane argumentujete jedným smerom, že však veď musíme to uvoľňovať, aby tu bol nejaký rozvoj a na druhej strane hovoríte, však musíme brať do úvahy to, čo si ľudia myslia. Keď to tam nechcú...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hargaš, zaujímavý návrh a teda obsahovo myslím si, že ťažko s ním môže mať niekto problém a ja teda verím, že vaše neutíchajúce úsilie a opakované predkladanie tohto návrhu aj vo forme pozmeňujúcich návrhov nakoniec padne na úrodnú pôdu a niekto si to z koalície osvojí, príde s tým do parlamentu a bude to, bude to schválené. Ale zaujímavá je aj tá forma, teda nemyslím len tú formu prednesu v dvoch, v dvoch vystúpeniach, ale aj, aj samotnú formu, lebo je to čiastočne teda rozširujúci návrh a možno by niekto mohol namietať, že ide o prílepok. Ale teda nejde o klasický prílepok, aj keď sa tam dopĺňa nový článok, lebo § 94 ods. 3 hovorí o tom, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo, obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, a ten návrh zákona, o ktorom rokujeme, je vlastne odloženie účinnosti časti novely toho zákona, ktorý sa týmto pozmeňujúcim návrhom, návrhom navrhuje doplniť. Čiže nepochybne z hľadiska matérie ide o niečo, niečo iné, ako je obsahom návrhu zákona, ale zároveň sa to týka toho zákona, ktorého novelu sa navrhuje alebo časť novely sa navrhuje posunúť účinnosť v tom, v tom návrhu zákona. Čiže aj z teoretického hľadiska by to bol určite veľmi zaujímavý materiál na rozbor a na diskusiu na tému, čo sú a nie sú prílepky, lebo toto je naozaj že taký veľmi špecifický príklad.

Vážený pán neprítomný predkladateľ návrhu zákona, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, začal by som upozornením predrečníka a potom pochvalou predrečníka. To upozornenie predrečníka je, že ešte nebola schválená novela zákona o rokovacom poriadku, ktorá umožňuje uviesť pozmeňujúci návrh bez toho aby bol prečítaný, takže predpokladám, že sa pán poslanec Hargaš ešte prihlási a v druhom vystúpení ten pozmeňujúci návrh aj uvedie, aj prečíta ako súčasné znenie zákona o rokovacom poriadku predpokladá.
A tá pochvala je, že tu pán poslanec Hargaš, aj ako bývalý štátny tajomník MIRRI, aj ako človek ktorý je zorientovaný v téme dokázal vysvetliť nie síce detailne, ale teda povedal by som že výrazne lepšie ako sme sa dozvedeli od predstaviteľov vlády aké sú dôvody predkladania tohto návrhu zákona. Lebo naozaj v dôvodovej správe sa píše, že v dôsledku nedostatočného časového priestoru na prípravu a testovanie nových technických riešení a prevádzkových postupov hrozí, že služby zaručenej konverzie nebudú od dátumu nadobudnutia účinnosti týchto ustanovení plne funkčné, resp. nebude možné zabezpečiť ich poskytovanie v súlade s právnymi požiadavkami. Zároveň nie je možné garantovať ich spoľahlivosť a bezpečnosť v prevádzke, čo je obzvlášť kritické vzhľadom na povahu dokumentov, s ktorými sa v rámci konverzie pracuje.
Tak pokiaľ ste bývalý štátny tajomník MIRRI tak asi viete čo sa tým myslí. Pokiaľ ste bežný poslanec alebo bežný občan tak asi ani netušíte, že čo sú tie dôvody. A až keď si prečítate čo je obsahom toho návrhu, tak obsahom toho návrhu je, že systém zaručenej konverzie sa nejakým spôsobom zmenil zákonom, ktorý bol schválený v septembri 2022. Nadobudol účinnosť dňom publikovanie v Zbierke zákonov s výnimkou niektorých ustanovení. A práve tie ustanovenia ktoré, ktoré sa teraz majú znova posúvať, majú nadobudnúť účinnosť 1. októbra 2025.
Pán poslanec Hargaš vysvetlil ako sa to posúvalo. Pôvodne to malo byť skôr, potom ešte neskôr, potom sa to znova posunulo na skôr, ale teda tak či tak uplynuli tri roky a v dôvodovej správe sa dozvedáme, že nebol dostatok časového priestoru. Proste štát o niečom rozhodne, ministerstvo niečo navrhne, vláda to posunie do parlamentu, poslanci v parlamente to schvália. Máte na to tri roky a za tri roky to nie ste schopní zrealizovať a potom poviete, že nebol dostatok času. A samozrejme menila sa vláda, menilo sa zloženie vedúcich orgánov a teda vedúcich funkcionárov ministerstva aj v rámci predchádzajúceho volebného obdobia, aj v rámci tohto volebného obdobia. Takže kto vie kto za to môže, ale v zásade by bolo dobré povedať, že čo sa stalo, prečo sa to nestihlo. Ja som sa na výbore pýtal aj štátneho tajomníka, mali sme ho na ústavnoprávnom výbore, lebo teda predpokladám, že pán minister životného prostredia v tejto téme nie je tak hlboko aby sa mohol vecne vyjadriť, že čo boli tie skutočné dôvody prečo sa to za tri roky nestihlo a ešte o ďalší rok a štvrť sa to teraz bude posúvať. A dozvedel som sa od aktuálneho štátneho tajomníka MIRRI, že on teda nevie, on aj v apríli nastúpil a teda nebolo pripravené verejné obstarávanie, že to trvá. Tak som sa potom pýtal, že prečo s tým neprišli skôr, lebo však keď v apríli videl, že sa to nedá stihnúť do októbra, no tak sa to dalo riadnym procesom posunúť tú účinnosť. Tak ja som bol chvíľu štátny tajomník, tak chápem, že chvíľu trvá kým sa človek zorientuje, no tak a že nestihli ten májový termín kedy by to išlo bez skráteného konania. Ale to je, povedal by som, podružná vec. Lebo, áno, tuto sa skracujú legislatívne konania nie z dôvodu, že nastali objektívne nejaké mimoriadne okolnosti, ale z dôvodu, že štátne orgány nekonajú. Majú implementovať smernicu a neimplementujú. Alebo majú zrealizovať nejakú úlohu, ktorá im vyplýva zo zákona a nezrealizujú ju a miesto toho, aby si tu účinnosť posunuli normálnym procesom, tak ju posúvajú na posledný chvíľu. Ale prečo sa to za tri roky takáto vec nepodarilo to sme sa nedozvedeli. Hovorím, že po vystúpení pána poslanca Hargaša sa cítim trochu informovanejší, lebo som sa o tú tému zaujímal, ale tiež to nie je vecná odpoveď na to, že prečo.
Rovnako som sa nedozvedel odpoveď na to, že prečo o rok a štvrť. Lebo pán štátny tajomník odhaduje, že za tri až šesť mesiacov je možné stihnúť verejné obstarávanie. Potom to treba ešte nejako odskúšať, ale reálne to nemusí trvať rok a štvrť. Môže to byť schválené skôr a prečo to odsúvame teraz na obdobie až po roku a štvrť. Čiže možno môže byť ten systém funkčný podľa nových parametrov aj skôr, ale posunie o rok a štvrť.
Čiže toto je pre mňa taký príklad, že takto by sa to robiť nemalo aj z hľadiska legislatívneho procesu, teda že ba sa to nemalo robiť skráteným legislatívnym konaním keď vedia štátne orgány vopred, dostatočne vopred že sa niečo nestihne, tak majú požiadať o odklad skôr a bez toho, aby sa postupovalo skráteným legislatívnym konaním. Ale predovšetkým keď sa žiada o odklad na realizáciu nejakej úlohy, a v tomto prípade je to vecou zákona, v mnohých iných prípadoch stačí na to uznesenie vlády, alebo nejaké rozhodnutie ministra. V tomto prípade to musí schváliť parlament, tak by bolo korektné aspoň vysvetliť tie dôvody, aspoň povedať konkrétne dôvody prečo sa to nepodarilo stihnúť v tom termíne, ktorý bol stanovený. Keď nota bene to boli tri roky, a už ani nehovorím o tom, že sa to teda už raz posúvalo a mohlo sa to posunúť na dlhšiu dobu a posunulo sa to na kratšiu dobu, tak myslím si, že aj poslanci, aj verejnosť by si zaslúžili poznať odpoveď na tie otázky. Len obávam sa, že odpovede sa nedočkáme keďže pán minister Migaľ tu momentálne prítomný nie je a on je asi jediný ktorý by ich mohol zodpovedať.
Ďakujem.