40-2
V normálnej krajine, zopakujem ešte raz, v normálnej krajine by sa koalícia s opozíciou dohodla, že tadeto cesta nevedie, z tohto sa nebude vytlkávať politický kapitál a nebudeme ohrozovať zdravie ľudí. V normálnej krajine by to takto fungovalo, tak by sme sa k tomu postavili, ale my sme to urobili úplne naopak. Jedni hovorili opatrenia, lebo nemali inú možnosť, museli hovoriť ľuďom, že sa nestretávajte, nenavštevujte svojich slabých, chorých príbuzných, lebo vás, aj keď sa nakazíte, vy to prežijete, ale tí slabí, chorí zomrú. Tí slabí, chorí zomrú a zomreli. Počas pandémie COVID-19 zomrelo 20-tisíc ľudí, to je väčšie mesto ako Kežmarok. Dvadsaťtisíc ľudí, príbuzných, chorých. Ja si myslím, že aj v tejto sále sú ľudia, ktorí poznali niekoho, ktorý zomrel na covid, ktorí poznali ľudí, ktorí zomreli, ktorí sa nakazili a zomreli.
V normálnej krajine by sme sa dohodli, že opatrenia budeme dodržiavať všetci a budeme ich tlačiť a budeme hovoriť, že to je jediná cesta, ako sa z tejto pandémie dostať. Ale my nežijeme v normálnej krajine, to si tu treba povedať, my absolútne nežijeme v normálnej krajine. Vtedy sa vládni predstavitelia otočili ľuďom chrbtom, ja to teraz, to treba normálne povedať, otočili sa ľuďom chrbtom. Hovorili, aby ľudia nedodržiavali protipandemické opatrenia, dokonca robili verejné zhromaždenia. Robili zhromaždenia, kde prišli tisíce ľudí, ktorí nemali ochranné rúška a nakazili sa. Sú prípady, ktoré, o ktorých hovoria ich príbuzní, že vďaka týmto stretnutiam niektorí ľudia zomreli. Zomreli, nakazili sa. Prečo sa nakazili? Lebo sme z toho robili politiku.
Nikto z tých ľudí, ktorí hovorili, že pandémia je, že to je len chrípôčka, sa nebol pozrieť na urgentnom príjme. Nikto ani jedenkrát sa tam neboli pozrieť, nikto z nich. Nikto z nich sa nebol pozrieť na ARO, na oddeleniach, kde sestry, záchranári a lekári sa starali o pacientov a rozhodovali sa, koho napoja a koho nenapoja. Dodnes, dodnes majú títo ľudia z toho traumu, dodnes. Ja poznám kolegov, ktorí dodnes majú z toho traumu a nevedia sa s tým vysporiadať, že niekomu museli povedať, že nie, vás nenapojíme, vás napojíme. Dodnes majú títo ľudia traumu z toho všetkého a stále nerozumeli, keď sme sa rozprávali, že povedz mi, prosím ťa, prečo z toho niekto vytĺkuje politiku? Prečo sa nevieme ako krajina dohodnúť a zomknúť a povedať si nie, toto nie je správna cesta, na tomto politiku nebudeme robiť, tu ide o životy ľudí. Tu ide o životy ľudí. Nie, my sme chceli vytĺkať z toho politiku. Chceli sme ukazovať, že to je blbosť a ľudia zomierali. Oni zomierali v našich rozpadnutých nemocniciach, kde personál oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny padal, aj to tu môžem rovno povedať, padal na hubu. Tí ľudia v tých skafandroch, neviem, či niekto tu sedí, kto bol oblečený v tom oblečení, v tom skafandre, sú tu ľudia, ktorí sedeli 24 hodín, niekedy 12, niekedy 24 hodín bez výmeny sa starali o ťažko chorých pacientov, pacientov, ktorí zomierali na oddelení intenzívnej medicíny, na ARO. Tí pacienti za to nemohli. Nakazili sa a zomreli.
Ja chcem hovoriť, že týmto zákonom, ktorý vy ten absurdný zákon, o ktorom hovoríte, napľujete všetkým tým lekárom a záchranárom do úst, do tváre za to všetko, čo robili v tej pandémii, za to všetko, že sa starali o pacientov bez toho, aby videli svetlo na konci tunela, lebo boli dni, kde sme na konci svetlo tunela nevideli. Sme si povedali, že toto už nemôže skončiť, že to sa už nedá viacej zvládnuť, že sa to už nedá viacej preniesť tej ťarchy, toho ľudského utrpenia. Jednu hodinu by som vám doporučil každému len stáť na tom ARO a pozerať sa na tých pacientov, ako tam zomierali, a pozerať sa na ten personál, čo robia. Všetci, ktorí by ste tu boli, vám garantujem, že by ste zmenili svoj postoj k tomuto vládnemu návrhu zákona. Zmenili by ste postoj na ľudí, na záchranárov, na zdravotníkov, na sestry, ktorí tam padali na hubu a každý deň sa s tou traumou museli vyrovnávať, keď prišli domov a hovorili si, či to má zmysel. Má zmysel vôbec zachraňovať ľudí, keď niektorí vládni predstavitelia, v tej dobe už neboli vládni predstavitelia, hovoria, že to nemá zmysel, že sa ľudia nemajú chrániť, že sa ľudia nemajú stretávať? Malo to celé zmysel? Keď prídete domov a si poviete, že vám zomrelo dneska desať ľudí, keď vám bežne nezomrie ani jeden? Tí ľudia majú z toho traumu a budú ju mať celý život. Tá pandémia zanechala stopy na našich zdravotníkoch, zanechala stopy na našich lekároch, sestrách, záchranároch. Oni sa s tým budú musieť vysporiadať. A my dnes namiesto toho, zopakujem ešte raz, namiesto to, aby sme tu riešili, ako zdravotníctvu pomôcť do budúcnosti, lebo toto tu, tento zákon rieši budúcnosť, on už nerieši minulosť, prepáčte, on absolútne nerieši minulosť. On rieši budúcnosť, ako sa budeme pozerať na ďalšie krízy, ktoré nás postretnú. To rieši, to rieši.
Ja len taký dekurz do tej minulosti, aby sme sa vrátili, čo sa v tej dobe dialo. Je známa taká nahrávka, ktorá bola na YouTube, volalo sa to "chatári", jeden nemenovaný člen vlády povedal: prijme sa špeciálny zákon o porušovaní ľudských práv v časoch Igora Matoviča, všetky pokuty sa zrušia, čo ľudia dostali za covid. Všetky veci pôjdu do p... domyslite si ďalej, nebudem tu nadávať, nezaslúžite si to. To povedal vládny predstaviteľ súčasnej vlády. Pripraví sa, prijme sa špeciálny zákon.
Tak toto, priatelia, je ten špeciálny zákon, ktorý pomôže v budúcnosti tejto krajine. Nijak jej nepomôže. Stojí 3,5 milióna a pri riešení ďalších kríz nám zabezpečí to, že ľudia nebudú akceptovať žiadne opatrenia. Budú si hovoriť, nebudem to prijímať, lebo ja som čítal, počul, hovorí to predstaviteľ vlády, hovorí to nejaký dezinformátor, ktorých v tej dobe bolo veľa, veď dneska ich máme aj v parlamente, ľudia, ktorí sa priživovali na pandémii, ktorí hovorili o tom, aby opatrenia sa nedodržiavali, tak to nebudem robiť, to nevadí, že zomrie môj príbuzný, nevadí, že zomrie moja mama, ktorú môžem nakaziť, to absolútne nevadí, ja mám svoju pravdu, lebo to povedal človek, ktorý je známy, ktorý má na YouTube 200-tisíc sledovateľov.Toto sme chceli urobiť? Toto je tá cesta? Preto sme organizovali tie protesty? Ja sa pýtam. Preto sme organizovali tie protesty v tej dobe, aby sme sa dostali dnes k moci a prijali tento zákon? Nie! Priatelia, veď toto nie je cesta baviť sa o tom. Ja som si naozaj myslel, že vláda tu príde, aj jej splnomocnenec, ktorý tu teraz nesedí, jej splnomocnenec dnes príde a povie, kde v pandémii nastala chyba. Ako Slovensko, ľudia, ktorí mali na starosti pandémiu, krízové štáby, to robili zle a ako sa z toho poučíme do budúcnosti, do budúcnosti. Ako prijmeme opatrenia, ktoré, ktoré budú účinné, kto bude za čo zodpovedný, lebo v tej dobe to bol, ja to objektívne poviem, že bol vtedy chaos. Všetci sme v tej dobe mali chaos, ktorí sme pracovali v zdravotníctve. Bol tu chaos, lebo nikto, nikdy v živote Slovenská republika nezažívala, nezažívala takúto pandémiu. Nikdy v živote, treba to otvorene povedať, nikdy v živote sme takýto druh krízy na Slovensku nemali, kde sme mali zatvorené podniky, kde sme mali zatvorené reštaurácie, kde sa ľudia nemohli stretávať, neboli akcie, kde boli zatvorené školy.
Ale vezmite si ten paradox dnes. Dnes máme na Slovensku slintačku a krívačku. Čo robí vláda? Ja sa pýtam normálne, čo robí vláda v tých opatreniach? To isté, to isté. Zakazuje, uzatvára, uzatvára družstvá, zakazuje sa stretávať, zakazuje cudzí pohyb na družstvách a dobytok, ktorý je, zvieratá, ktoré sú nakazené, sú usmrtené. Dvetisícpäťsto kusov alebo tritisícpäťsto kusov bude v najbližších hodinách v Plaveckom Štvrtku utratených.
Ale je to opatrenie a ja ho nebudem kritizovať, lebo je to opatrenie, ktoré vláda sa rozhodla prijať na základe nejakej odbornosti a teraz mám vstať a sa mám ísť postaviť pred Plavecký Štvrtok a hovoriť, že, že nie, že tá cesta je dobrá? Ja neviem, či je dobrá, alebo zlá, ja nie som veterinár, ale je to opatrenie, ktoré ste sa rozhodli prijať a my ho akceptujeme. My nie sme opozícia, ktorá teraz príde a bude štrajkovať pred, nezabíjajte. Keď raz je takéto opatrenie treba prijať, tak ho treba prijať a treba to akceptovať. Ja s tým súhlasím. To je ten rozdiel, že keď sú opatrenia prijaté, tak ich akceptujeme, my ich musíme akceptovať všetci. Tak ste sa rozhodli, aby sme to šírenie tej, toho ochorenia zabránili. Inak sa vírusovým ochoreniam nedá zabrániť. Zvieratá vám nepovedia, očkovacia látka na to neexistuje. Jednoducho to je cesta, ktorá jednoducho, dneska máte, dneska máte tento problém vy ten istý. A my sa ideme vracať do minulosti. Ideme riešiť to, aby sme v budúcnosti nedodržiavali opatrenia.
Ja tomu nerozumiem, kolegovia. Prečo je tento zákon pre vás takýto dôležitý? Vy zabránite tomu, vy zabránite tomu, aby v budúcnosti ľudia rešpektovali opatrenia. Už dnes máme prípady, že sa mladí, mladí rodičia nechcú očkovať svoje deti na ochorenia, ktoré sme doteraz nemali. Už dnes to tu máme. A kto bude, ja sa pýtam ešte raz, kto bude brať za to zodpovednosť? Kto bude brať za to zodpovednosť, keď sa prestanú ľudia očkovať? Budú nám zomierať deti, starí ľudia, lebo nebudú veriť medicíne. Veď to je cesta do pekla. To je cesta do pekla, keď prestaneme veriť odborníkom a medicíne. Očkovanie zachránilo milióny ľudí na celom svete v histórii. Milióny ľudí. Vďaka tomu, že sa ľudia očkovali, sú dnes neni niektoré ochorenia a my napriek tomu tu hazardujeme, hazardujeme s dôverou občanov. Ale prečo? Ja sa pýtam. Kvôli čomu? Kvôli čomu to robíme? Všetko sa nám vráti ako bumerang. Tak sa nám to vráti. Už teraz sa vám to vracia, to, čo ste rozprávali pred troma rokmi. Teraz sa vám to vracia pri ochorení slintačky a krívačky. Nevidíte, čo musíte všetko robiť, aby ste tomu zabránili, tomu šíreniu? Veď to sami všetci vidíte. Musíte robiť opatrenia, ktoré sa robili aj predtým. Tie isté opatrenia musíte robiť.
Ale nie, my dnes ideme odškodňovať ľudí, máme v štátnom rozpočte pri konsolidácii 3,5 milióna euro, ktoré sa mohli použiť na úplne niečo iné. Mohli sme ich viete kde použiť? Na vedu a výskum. Tam sme tie peniaze mohli dať, ak ich máme v štátnom rozpočte, dajme ich tým ľuďom, ktorí dennodenne pozerajú do tých mikroskopov a hľadajú lieky, onkologické, očkovacie, hocijaké iné pre budúcnosť medicíny, pre záchranu ľudstva. Dajme to radšej im ako ľuďom, ktorí nedodržiavali opatrenia. Ako ľuďom, ktorí nedodržiavajú opatrenia, zopakujem to ešte raz. Týmto ideme teraz dať tých 3,5 milióna eur. Máme? Máme na to peniaze? Keď máme, tak dajme ich radšej im, ale tento zákon neprijímajme. Nie kvôli, nie kvôli minulosti, kvôli budúcnosti. Kvôli budúcnosti tento zákon je absurdný, lebo on nerieši minulosť, on rieši budúcnosť, ako sa na tú krajinu, ako sa na opatrenia budú pozerať občania tejto krajiny.
A verte tomu, že oni to sledujú a pozerajú sa na to. Keď nemusia jedni, tak nebudem ani ja. Nebudem dodržiavať žiadne opatrenia, nebudem dodržiavať nič.
Čo by bolo, keby si to dneska hovorili farmári? Kašľať na to, idem s kra... idem, zoberiem si kravy a idem do druhého družstva, chcem predať kravu alebo čo. To isté, nebudem dodržiavať opatrenia. Ale vy dnes musíte zastaviť to šírenie slintačky a krívačky, lebo to bude mať devastačné, devastačné účinky na našu krajinu, na jej hospodárstvo. Ja sa naozaj, z tohto miesta poviem, že modlím za tých farmárov, aby sa ich statky nenakazili ďalšie, aby nemuseli utrácať svoje, svoje kravy, svoj dobytok, aby to nemuseli robiť, lebo to niektorí roky budovali svojou krvou, svojím potom, svojím úsilím budovali roky svoje statky. A ja im držím palce, že by táto farma bola posledná, aby sa naozaj tá pandémia alebo epidémia nerozšírila do všetkých našich fariem. To bude mať devastačné následky pre našu krajinu.
A vidíte, z tohto miesta ja vám nehovorím, že to robíte zle. Ja vám poviem, že to robíte neskoro. Ale chcem, aby ste tie opatrenia, ktoré ste zaviedli, boli dodržiavané. Chcem, aby polícia dodržiavala, strážila, chránila, takisto vojsko, tak ako to bolo predtým, lebo iná cesta neexistuje. Jednoducho ten vírus musíte zastaviť tam, kde je. Ale vy keď ste si čítali o slintačke a krívačke nejaké informácie, tak ten vírus má, vie preletieť aj niekoľko kilometrov, dokonca sa hovorí až o tristo kilometroch. Má dlhú životnosť. Čiže naozaj je ľahké ho preniesť do druhej farmy, ako sa to stalo z Maďarska, je ľahké. Má veľmi vysokú nákazlivosť, sto %. Ako vidíte, všetky zvieratá sa budú musieť utratiť.
