Videokanál poslanca

... a čiarka, v dôsledku čoho dochádzalo počas pandémie covid-19 k úmrtiam tisícov nevinných osôb a obyvateľov Slovenskej republiky. Tak potom je možno analogicky amnestovať aj osoby, ktoré nedodržiavali nariadenie opatrenia pri chove hospodárskych zvierat, počas mimoriadnej situácie spôsobenej vírusom slintačky a krívačky, v dôsledku čoho môže dochádzať k šíreniu ochorenia a následnej likvidácie tisícov kusov hospodárskych zvierat na území Slovenskej republiky. Ďakujem pán predsedajúci, skončil som.

imunitu. Tí ľudia boli najslabší. V normálnej krajine, zopakujem ešte raz, v normálnej krajine by sa koalícia s opozíciou dohodla, že tadeto cesta nevedie, z tohto sa nebude, z tohto sa nebude vytĺkavať politický kapitál a nebudeme ohrozovať zdravie ľudí. V normálnej krajine by to takto fungovalo. Tak by sme sa k tomu postavili. Ale my sme to urobili úplne naopak. Jedni hovorili opatrenia, lebo nemali inú možnosť, museli hovoriť ľuďom, že sa nestretávajte, nenavštevujte svojich slabých, chorých príbuzných, lebo vás, aj keď sa nakazíte, vy to prežijete, ale tí slabí, chorí zomrú. Tí slabí, chorí zomrú a zomreli. Počas pandémie COVID-19 zomrelo 20-tisíc ľudí. To je väčšie mesto ako Kežmarok. Dvadsaťtisíc ľudí, príbuzných, chorých. Ja si myslím, že aj v tejto sále sú ľudia, ktorí poznali niekoho, ktorý zomrel na covid, ktorí poznali ľudí, ktorí zomreli, ktorí sa nakazili a zomreli.
V normálnej krajine by sme sa dohodli, že opatrenia budeme dodržiavať všetci a budeme ich tlačiť a budeme hovoriť, že to je jediná cesta, ako sa z tejto pandémie dostať. Ale my nežijeme v normálnej krajine. To si tu treba povedať. My absolútne nežijeme v normálnej krajine. Vtedy sa vládni predstavitelia otočili ľuďom chrbtom. Ja to teraz, to treba normálne povedať, otočili sa ľuďom chrbtom. Hovorili, aby ľudia nedodržiavali protipandemické opatrenia. Dokonca robili verejné zhromaždenia. Robili zhromaždenia, kde prišli tisíce ľudí, ktorí nemali ochranné rúška a nakazili sa. Sú prípady, ktoré, o ktorých hovoria ich príbuzní, že vďaka týmto stretnutiam niektorí ľudia zomreli. Zomreli, nakazili sa. Prečo sa nakazili? Lebo sme z toho robili politiku.
Nikto z tých ľudí, ktorí hovorili, že pandémia je, že to je len chripôčka, sa nebol pozrieť na urgentnom príjme. Nikto. Ani jedenkrát sa tam neboli pozrieť. Nikto z nich. Nikto z nich sa nebol pozrieť na ARO, na oddeleniach, kde sestry, záchranári a lekári sa starali o pacientov a rozhodovali sa, koho napoja a koho nenapoja. Dodnes, dodnes majú títo ľudia z toho traumu. Dodnes. Ja poznám kolegov, ktorí dodnes majú z toho traumu a nevedia sa s tým vysporiadať, že niekomu museli povedať, že nie, vás nenapojíme, vás napojíme. Dodnes majú títo ľudia traumu z toho všetkého. A stále nerozumeli, keď sme sa rozprávali, že povedz mi, prosím ťa, prečo z toho niekto vytlkuje politiku? Prečo sa nevieme ako krajina dohodnúť a zomknúť a povedať si nie, toto nie je správna cesta, na tomto politiku nebudeme robiť, tu ide o životy ľudí. Tu ide o životy ľudí. Nie. My sme chceli vytĺkať z toho politiku. Chceli sme ukazovať, že to je blbosť. A ľudia zomierali. Oni zomierali v našich rozpadnutých nemocniciach, kde personál oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny padal, aj to tu môžem rovno povedať, padal na hubu. Tí ľudia v tých skafandroch, neviem, či niekto tu sedí, kto bol oblečený v tom oblečení, v tom skafandre, sú tu ľudia, ktorí sedeli 24 hodín, niekedy 12, niekedy 24 hodín bez výmeny sa starali o ťažko chorých pacientov, pacientov, ktorí zomierali na oddelení intenzívnej medicíny na Árach. Tí pacienti za to nemohli. Nakazili sa a zomreli.
Ja chcem hovoriť, že týmto zákonom, ktorý vy ten absurdný zákon, o ktorom hovoríte, napľujete všetkým tým lekárom a záchranárom do úst, do tváre za to všetko, čo robili v tej pandémii, za to všetko, že sa starali o pacientov bez toho, aby videli svetlo na konci tunela. Lebo boli dni, kde sme na konci svetlo tunela nevideli. Sme si povedali, že toto už nemôže skončiť, že to sa už nedá viacej zvládnuť, že sa to už nedá viacej preniesť tej ťarchy, toho ľudského utrpenia. Jednu hodinu by som vám doporučil každému len stáť na tom Áre a pozerať sa na tých pacientov, ako tam zomierali a pozerať sa na ten personál, čo robia. Všetci, ktorí by ste tu boli, vám garantujem, že by ste zmenili svoj postoj k tomuto vládnemu návrhu zákona. Zmenili by ste postoj na ľudí, na záchranárov, na zdravotníkov, na sestry, ktorí tam padali na hubu a každý deň sa s tou traumou museli vyrovnávať, keď prišli domov a hovorili si, či to má zmysel.
Má zmysel vôbec zachraňovať ľudí, keď niektorí vládni predstavitelia, v tej dobe už neboli vládni predstavitelia, hovoria, že to nemá zmysel? Že sa ľudia nemajú chrániť? Že sa ľudia nemajú stretávať? Malo to celé zmysel? Keď prídete domov a si poviete, že vám zomrelo dneska desať ľudí? Keď vám bežne nezomrie ani jeden? Tí ľudia majú z toho traumu a budú ju mať celý život. A pandémia zanechala stopy na našich zdravotníkoch. Zanechala stopy na našich lekároch, sestrách, záchranároch. Oni sa s tým budú musieť vysporiadať. A my dnes namiesto toho, zopakujem ešte raz, namiesto to, aby sme tu riešili, ako zdravotníctvu pomôcť do budúcnosti, lebo toto tu, tento zákon rieši budúcnosť, on už nerieši minulosť, prepáčte, on absolútne nerieši minulosť. On rieši budúcnosť, ako sa budeme pozerať na ďalšie krízy, ktoré nás postretnú. To rieši. To rieši.
Ja dám taký dekurz do tej minulosti, aby sme sa vrátili, čo sa v tej dobe dialo. Je známa taká nahrávka, ktorá bola Youtube, volá sa to Chatári, jeden nemenovaný člen vlády povedal: prijme sa špeciálny zákon o porušovaní ľudských práv v časoch Igora Matoviča, všetky pokuty sa zrušia, čo ľudia dostali za covid. Všetky veci pôjdu do p. Domyslite si ďalej, nebudem tu nadávať, nezaslúžite si to. To povedal vládny predstaviteľ súčasnej vlády. Pripraví sa, prijme sa špeciálny zákon.
Tak toto, priatelia, je ten špeciálny zákon, ktorý pomôže v budúcnosti tejto krajine. Nijak jej nepomôže. Stojí 3,5 milióna a pri riešení ďalších kríz nám zabezpečí to, že ľudia nebudú akceptovať žiadne opatrenia. Budú si hovoriť: nebudem to prijímať, lebo ja som čítal, počul, hovorí to predstaviteľ vlády, hovorí to nejaký dezinformátor, ktorých v tej dobe bolo veľa, veď dneska ich máme aj v parlamente, ľudia, ktorí sa priživovali na pandémii, ktorí hovorili o tom, aby opatrenia sa nedodržiavali, tak to nebudem robiť, to nevadí, že zomrie môj príbuzný, nevadí, že zomrie moja mama, ktorú môžem nakaziť, to absolútne nevadí, ja mám svoju pravdu, lebo to povedal človek, ktorý je známy, ktorý má na Youtube 200-tisíc odoberateľov. Toto sme chceli urobiť? Toto je tá cesta? Preto sme organizovali tie protesty? Ja sa pýtam. Preto sme organizovali tie protesty v tej dobe, aby sme sa dostali dnes k moci a prijali tento zákon? Nie! Priatelia, veď toto nie je cesta baviť sa o tom. Ja som si naozaj myslel, že vláda tu príde aj jej splnomocnenec, ktorý tu teraz nesedí, jej splnomocnenec dnes príde a povie, kde v pandémii nastala chyba. Ako Slovensko, ľudia, ktorí mali na starosti pandémiu, krízové štáby, to robili zle. A ako sa z toho poučíme do budúcnosti. Do budúcnosti. Ako prijmeme opatrenia, ktoré, ktoré budú účinné, kto bude za čo zodpovedný, lebo v tej dobe to bol. Ja to objektívne poviem, že bol vtedy chaos. Všetci sme v tej dobe mali chaos, ktorí sme pracovali v zdravotníctve. Bol tu chaos, lebo nikto, nikdy v živote Slovenská republika nezažívala, nezažívala takúto pandémiu. Nikdy v živote. Treba to otvorene povedať. Nikdy v živote sme takýto druh krízy na Slovensku nemali, kde sme mali zatvorené podniky, kde sme mali zatvorené reštaurácie, kde sa ľudia nemohli stretávať, neboli akcie, kde boli zatvorené školy. Ale vezmite si ten paradox dnes.
Dnes máme na Slovensku slintačku a krívačku. Čo robí vláda? Ja sa pýtam normálne, čo robí vláda v tých opatreniach? To isté. To isté. Zakazuje, uzatvára, uzatvára družstvá, zakazuje sa stretávať, zakazuje cudzí pohyb na družstvách a dobytok, ktorý je, zvieratá, ktoré sú nakazené, sú usmrtené. Dvetisíc päťsto kusov alebo tritisíc päťsto kusov bude v najbližších hodinách v Plaveckom Štvrtku utratených. Ale je to opatrenie. A ja ho nebudem kritizovať, lebo je to opatrenie, ktoré vláda sa rozhodla prijať na základe nejakej odbornosti a teraz mám vstať a sa mám ísť postaviť pred Plavecký Štvrtok a hovoriť, že, že nie, že tá cesta je nie je dobrá? Ja neviem, či je dobrá alebo zlá, ja nie som veterinár. Ale je to opatrenie, ktoré ste sa rozhodli prijať a my ho akceptujeme. My nie sme opozícia, ktorá teraz príde a bude štrajkovať pred, nezabíjajte. Keď raz je takéto opatrenie, treba prijať, tak ho treba prijať. A treba to akceptovať. Ja s tým súhlasím. To je ten rozdiel, že keď sú opatrenia prijaté, tak ich akceptujeme, my ich musíme akceptovať všetci. Tak ste sa rozhodli, aby sme to šírenie tej, toho ochorenia zabránili. Inak sa vírusovým ochoreniam nedá zabrániť. Zvieratá vám nepovedia, očkovacia látka na to neexistuje. Jednoducho to je cesta, ktorá jednoducho, dneska máte, dneska máte tento problém vy ten istý. A my sa ideme vracať do minulosti. Ideme riešiť to, aby sme v budúcnosti nedodržiavali opatrenia.
Ja tomu nerozumiem, kolegovia. Prečo je tento zákon pre vás takýto dôležitý? Vy zabránite tomu, vy zabránite tomu, aby v budúcnosti ľudia rešpektovali ľudia. Už dnes máme prípady, že sa mladí, mladí, že rodičia nechcú očkovať svoje deti na ochorenia, ktoré sme doteraz nemali. Už dnes to tu máme. A kto bude, ja sa pýtam ešte raz, kto bude brať za to zodpovednosť? Kto bude brať za to zodpovednosť, keď sa prestanú ľudia očkovať. Budú nám zomierať deti, starí ľudia, lebo nebudú veriť medicíne. Veď to je cesta do pekla. To je cesta do pekla, keď prestaneme veriť odborníkom a medicíne. Očkovanie zachránilo milióny ľudí na celom svete v histórii. Milióny ľudí. Vďaka tomu, že sa ľudia očkovali, sú dnes neni niektoré ochorenia. A my napriek tomu tu hazardujeme, hazardujeme s dôverou občanov. Ale prečo? Ja sa pýtam. Kvôli čomu? Kvôli čomu to robíme? Všetko sa nám vráti ako bumerang. Tak sa nám to vráti. Už teraz sa vám to vracia, to, čo ste rozprávali pred troma rokmi. Teraz sa vám to vracia pri ochorení slintačky a krívačky. Nevidíte, čo musíte všetko robiť, aby ste tomu zabránili? Tomu šíreniu? Veď to sami všetci vidíte. Musíte robiť opatrenia, ktoré sa robili aj predtým. Tie isté opatrenia musíte robiť. Ale nie, my dnes ideme odškodňovať ľudí, máme v štátnom rozpočte pri konsolidácii 3,5 milióna euro, ktoré sa mohli použiť na úplne niečo iné. Mohli sme ich, viete kde použiť? Na vedu a výskum. Tam sme tie peniaze mohli dať, ak ich máme v štátnom rozpočte, dajme ich tým ľuďom, ktorí dennodenne pozerajú do tých mikroskopov a hľadajú lieky, onkologické, očkovacie, hocijaké iné pre budúcnosť medicíny, pre záchranu ľudstva. Dajme to radšej im, ako ľuďom, ktorí nedodržiavali opatrenia. Ako ľuďom, ktorí nedodržiavajú opatrenia, zopakujem to ešte raz. Týmto ideme teraz dať tých 3,5 milióna eur. Máme? Máme na to peniaze? Keď máme, tak dajme ich radšej im, ale tento zákon neprijímajme. Nie kvôli, nie kvôli minulosti, kvôli budúcnosti. Kvôli budúcnosti tento zákon je absurdný, lebo on nerieši minulosť, on rieši budúcnosť, ako sa na tú krajinu, ako sa na opatrenia budú pozerať občania tejto krajiny. A verte tomu, že oni to sledujú a pozerajú sa na to. Keď nemusia jedni, tak nebudem ani ja. Nebudem dodržiavať žiadne opatrenia. Nebudem dodržiavať nič.
Čo by bolo, keby si to dneska hovorili farmári? Kašľať na to, idem s kra..., idem, zoberiem si kravy a idem do druhého družstva, chcem predať kravu, alebo čo. To isté. Nebudem dodržiavať opatrenia. Ale vy dnes musíte zastaviť to šírenie slintačky a krívačky, lebo to bude mať devastačné, devastačné účinky na našu krajinu, na jej hospodárstvo. Ja sa naozaj, z tohto miesta poviem, že modlím za tých farmárov, aby sa ich statky nenakazili ďalšie, aby nemuseli utrácať svoje, svoje kravy, svoj dobytok, aby to nemuseli robiť, lebo to niektorí roky budovali svojou krvou, svojím potom, svojím úsilím budovali roky svoje statky. A ja im držím palce, že by táto farma bola posledná, aby sa naozaj tá pandémia alebo epidémia nerozšírila do všetkých našich fariem. To bude mať devastačné následky pre našu krajinu.
A vidíte, z tohto miesta ja vám nehovorím, že to robíte zle. Ja vám poviem, že to robíte neskoro. Ale chcem, aby ste tie opatrenia, ktoré ste zaviedli, boli dodržiavané. Chcem, aby polícia dodržiavala, strážila, chránila, takisto vojsko, tak ako to bolo predtým. Lebo iná cesta neexistuje. Jednoducho ten vírus musíte zastaviť tam, kde je. Ale vy keď ste si čítali o slintačke a krívačke nejaké informácie, tak ten vírus má, je, preletí niekoľko kilometrov, dokonca sa hovorí, až o tristo kilometroch. Má dlhú životnosť. Čiže naozaj je ľahké ho preniesť do druhej farmy, ako sa to stalo z Maďarska. Je ľahké. Má veľmi vysokú nákazlivosť, sto percent. Ako vidíte, všetky zvieratá sa budú musieť utratiť.
Ale ja nechcem, aby ste, aby vás to takto poškodilo. Vidíte, že to nechceme. Nikto z opozície nechce, aby tie škody boli obrovské, aby sa vám nedarilo. To o tom tu vôbec nie je. Ja to tak nechcem. Ja vôbec nechcem...
=====

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som dnes trošku porozprával o tej absurdnosti, o ktorej tento zákon naozaj je a čo vlastne spôsobí v budúcnosti. To, že tento zákon tu vôbec nemal byť, to je hádam nám všetkým jasné. Ten zákon tu do parlamentu vôbec by nemal byť ani prednesený nie kvôli minulosti, ale kvôli budúcnosti. Minulosť už nevieme zmeniť, minulosť sa už zmeniť nedá. Z minulosti sa dá len poučiť. Vieme sa z nej poučiť, vieme nájsť veci, ktoré sme robili zle, ktoré sa môžu robiť lepšie, vieme sa z nej poučiť. Ale tento zákon hovorí o tom, čo bude v budúcnosti. A my v budúcnosti nebudeme vedieť dodržiavať opatrenia. Ak tento zákon prijmeme, nebudeme vedieť dodržiavať opatrenia, ak príde v budúcnosti ďalšie ochorenie, ďalšia pandémia, ďalšie iné veci, veď pozrieme sa aj do súčasnosti pri mojom prejave, na ktoré dnes budete ukazovať a ja ten váš absurdný, lebo to poviem, že to je absurdný návrh zákona, dám k nemu pozmeňujúci návrh, ktorý je tiež absurdný, ktorý bude hovoriť o tom, že ľudia, ktorí dnes nedodržiavajú opatrenia pri slintačke a krívačke tiež nech sú odškodnení. Tiež nech sú odškodnení, keď nebudú dodržiavať... lebo to je to isté, čo hovoríte vy. To je to isté, úplne to isté to je. Čiže ja na konci potom prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý bude hovoriť to isté. Ja sám, normálne keď som si ten pozmeňujúci návrh pripravoval s kolegami sme hovorili, že som neveril, že v Národnej rade pripravím takúto absurditu. Ale akože ako chcete bojovať s absurditou tohto zákona, keď nepripravíte absurditu. Lebo my sa dnes budeme baviť o absurdnosti tohto zákona tým, že pripravili sme pozmeňujúci návrh, ktorý je takisto absurdný. A ak to myslíte vážne, čo teraz ste pripravili, tak zahlasujte za náš pozmeňujúci návrh, ktorý je takisto absurdný, ako váš absurdný zákon. V roku 2020 sme mali prvý prípad na Slovensku, prvý prípad, prvý prípad potvrdeného COVID ochorenia. Tú tlačovku si pamätáte všetci dodnes, kde stála pani ministerka Saková a kde stál terajší pán prezident Pellegrini, kde nevedeli, že majú zapnuté mikrofóny a povedali, že bude to drahé. Že bude to drahé, ale zaplatia to oni. To vtedy povedali na tlačovke vládni predstavitelia, ktorí zatvorili celú krajinu a zatvorili hranice. Keď bol jeden prípad potvrdený na Slovensku, vtedy sme zatvorili hranice a krajinu. Ja si myslím, že to bolo správne opatrenie, lebo jediná cesta, ako sme vtedy mohli znížiť, znížiť počet nakazených, ochorených, bola nestretávať sa, dodržiavať protipandemické opatrenia. Iné neboli. Nemali sme vtedy očkovaciu látku. Nemali sme vtedy očkovanie. Mali sme možnosť len nestretávať sa, nezhromažďovať sa a chrániť tých najslabších. Tých ľudí, ktorí sú slabí, chorí, majú oslabenú imunitu. Tí ľudia boli najslabší. V normálnej krajine, zopakujem ešte raz, v normálnej krajine by sa koalícia s opozíciou dohodla, že tadeto cesta nevedie. Z tohto sa nebude vytĺkavať politický kapitál a nebudeme ohrozovať zdravie ľudí.
=====

Ja ďakujem. Ja len doplním kolegu Dostála, ktorý na to poukázal v § 94 rokovacieho poriadku. Pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Čiže ako povedal pán kolega Dostál, o tom vašom prílepku tým pádom nemôžeme ani rokovať, ani sa o tom baviť. Čiže aspoň nám vysvetlite, že ako súvisí váš návrh, ktorý ste dali pozmeňujúci s návrhom zákona. Lebo to je úplne iný zákon a dávate ho prílepok k tomuto zákonu. Čiže my, pán predsedajúci, aby to bolo na záznam, o tomto pozmeňujúcom návrhu alebo prílepku, ktorý pán poslanec Glück predniesol nemôžeme dať hlasovať. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán minister, ja som už svoju časť využil v ústnej rozprave v druhom čítaní a chcel by som len, fakt to nebude už na dlho, zareagovať na kolegov, ktorí, myslím si, že každý jeden z nich, lebo každý jeden z nich nejak predstavuje, by som povedal, odborníka vo svojej, vo svojom, vo svojej strane, či to bol doktor Szalay, u nás sú to pán doktor Stachura, pán doktor Krajčí, ktorý bol minister zdravotníctva. Všetci si vyskúšali, že naozaj nie je to ľahké, tento tender nie je ľahký. A aj pán doktor, pán doktor Krajčí si vyskúšal, aké to je, keď aj koaliční poslanci z vlastnej vlády podrazia nohy tak, že vlastne tú reformu nakoniec ani nemôžeš spraviť, hej? To treba otvorene povedať, veď si nám to dnes rozprával na zdravotníckom výbore, a ja poviem tak, že odborná, odborná vec, ktorá sa tu naozaj tri roky pripravovala, zmení a podľa mňa zlepší. A ja, ja budem naozaj zvedavý, ak za rok už budeme mať KPI-čka a budeme hovoriť o tom, že sme zlepšili záchrannú zdravotnú službu, bude naozaj mať reálne podložené dáta.
Ja z tohto miesta chcem aj povedať to, že aj vďaka tebe, pán poslanec Krajčí, aj tvojim kolegom vtedy z koalície sa pre záchranu ľudských životov podarila aj jedna dôležitá vec, ktorá súvisí so záchrannou zdravotnou službou, a je to zákon, ktorý hovorí o tom, že tie obce nad 500 obyvateľov musia mať verejný defibrilátor. Teraz ako sa ten systém rozbehol a nabehol, a zobralo si to pod ochranné krídla operačné stredisko, ktoré manažuje a školí tých ľudí a tak, tak máme unikátne čísla. A ja by som chcel z tohto miesta povedať, že len za minulý rok bolo vďaka tomuto tuná zákonu zachránených 55 ľudských životov a všetko to má súhrn s tým, ako funguje záchranná zdravotná služba.
Človek odpadne, operačné stredisko vysiela záchrannú zdravotnú službu, ale posiela tam aj vyškoleného človeka z obce, z dediny, z mesta, ktorý príde skôr, ako príde záchranná zdravotná služba a všetko to má naozaj veľký dopad na záchrannú zdravotnú službu. Je to to ohnisko, je to to ohnivko v tej reťazi, ktoré má veľký vplyv na prežívanie našich pacientov. A to všetko robí tou záchrannou zdravotnou službou aj z tých ľudí - laikov, ktorí nie sú záchranári, tých first responderov, tých ľudí, ktorí môžu zachrániť ľudí.
Ja na záver chcem len povedať jednu vec, lebo som to vo svojej rozprave nepovedal, aby to bolo na záznam, žiadam o vyňatie bodu č. 7 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Tomi, rozohnil si sa, ako keby do teba vošiel blesk, jak sa povie, ale dobre. Čiže vravel si, že sa menia riaditelia v štátnych záchrankách ako na orloji, nesúhlasím s tebou. Na orloji aspoň vieme čas, za koľko sa menia, v štátnych záchrankách nevieme. Je to od osem, šesť, deväť mesiacov, dvanásť mesiacov, tak to jednoducho je, treba si pozrieť štatistiku, ja som zažil asi dvanástich riaditeľov za desať rokov, čiže teraz tam sú dvaja riaditelia, ktorí tam sú najdlhšie, a myslím si, že tie záchranky, objektívne musím povedať, že vedú dobre, sú to záchranári, ktorí majú k tomu aj vzťah a myslím si, že to robia dobre. Predtým tam boli vrcholoví manažéri, špičkoví, ktorí vyniesli tú záchranku do totálnych strát, takže, takže asi tak, čo sa týka štátnych záchraniek.
To, že si hovoril o tých kontrolách, že mali sme tu poskytovateľov, ktorí, kde pracovali záchranári 48 hodín, pracovali na licencie, pracovali načierno, niekde neboli v posádkach, to bolo u súkromných poskytovateľov niektorých, ale hlavne u súkromných. To, že ich štát nekontroluje, je chyba štátu, súhlasím, úplný súhlas, ja som zvedavý naozaj, keď bude po výberkách, koľko kontrol zase budeme mať na záchrankách, či to bude zase jedna veľká nula. Čiže to.
Čo sa týka naozaj toho plánu obnovy, ja si myslím, že to je dobrá vec, že sa niečo urobilo, lebo tie peniaze do tej záchranky, čo sa týka vecí, by neprišli. A čo sa týka nemocníc, ja ti poviem napríklad skúsenosť osobnú, v Poprade bola nemocnica, alebo je, lepšie povedané, stopercentný vlastník štát, ktorá mala sedem staníc a robila to veľmi dobre. Naozaj to robila veľmi dobre, to fungovalo, všetko šlapalo, lebo ty musíš dodržiavať aj platové ohodnotenie, aj to, akú sanitku budeš mať, aj to, aké vybavenie, len to nikto nekontroloval, ale naozaj sú nemocnice, ktoré vedia záchranku robiť dobre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem vám, pán predseda. Pán minister, som rád, že ste vystúpili, lebo táto téma si zaslúžila vystúpenie.
Naozaj ja vám rozumiem, že je ťažké teraz nájsť ten spôsob, že kde by to malo byť, kto by mal o tom rozhodovať, či to je operačné stredisko, ministerstvo. Ja som vám len povedal, že zodpovednosť budete niesť vy, a to otvorene, to zas nieže teraz to tak nebude, budete niesť vy a keďže sme konštruktívni, a to nemôžte povedať, že to tak neni, my sme vám riešenie ponúkli, ktoré by sme urobili my, aj s tou komisiou. Môžete sa aj inšpirovať, koho tam chcete dať. Ja za seba hovorím, že ak bude záujem z vašej strany, chceme sa na to pozrieť, podieľať, lebo naozaj chcem, aby to výberové konanie bolo čo najtransparentnejšie, najtransparentnejšie, ale nemyslím si, že to výberové konanie je dobrá cesta. Naozaj tá budúcnosť nám ukáže, že tá Česká republika, kde sme sa boli viacerí inšpirovať, je cesta. Naozaj je cesta, tam nemôže nikto povedať, že kraj nevie spravovať záchrannú zdravotnú službu, to nemôže nikto povedať. Českej republike nemôžete vytknúť že absolútne že nič. Sú ďaleko pred nami, sú inovatívni, sú špičkoví a riadia to, myslím si, že veľmi dobre.
Teraz už, jak som vravel, ťaháme zajaca za chvost, nemyslím toho, čo tú reformu urobil, ale teraz (povedané s pobavením), ale naozaj to je len zmiernenie tých procesov, lebo ak naozaj táto reforma neprejde, tak pôjdeme podľa starého. A tam nebude žiadny limit, nebudú tam žiadne obmedzenia a hlavne tie dobré veci v tej reforme neprejdú, ktoré sú dobré pre zmenu a záchranu ľudských životov. A na to by sme sa mohli bez politiky pozrieť.

Ďakujem pekne, Peťo, za tvoje vystúpenie. Ty sa, naozaj je vidno že tvoj taký spravodlivý hnev, lebo to je spravodlivý hnev. Ukazuje, že my naozaj v tom ten štát nespravujeme dobre, to s tebou v plnej miere súhlasím.
My nevieme robiť, my nevieme spravovať nemocnice, my nevieme spravovať záchranky a robíme to všetko tak, aby to na konci, aby na konci dňa bol niekto spokojný. Nie tu, ale v tomto stále hovorím ešte raz, že celá táto debata, ktorá, ktorá je pri tých záchrankách, nie je o odborných veciach. Zvrhlo sa to, stále, stále sa bavíme o tendroch, bavíme sa o výberkách. Celé to sa to tam stiahlo. Všetky tie dobré veci, ktoré táto reforma prináša, prinesie, skončia zase s tou pachuťou toho hnusného biznisu, ktorý tu každých 6 rokov je. A ja som tu aj včera povedal, hovorím to aj dnes, že si to záchranári nezaslúžia a zaslúžili si odbornú diskusiu. Len tým, že sme nemali čas, nemali sme priestor a musíme tu rozhodovať o zákone, fakt zákone, ktorý na 6 rokov zmení poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, ale hlavne má riešiť dostupnosť a prežívanie našich pacientov riešime za 40, plus-mínus 48 hodín. Absolútne zle, len kvôli tomu, že si, zopakujem ešte raz, minister Taraba rozhodol o tom, že bude blokovať reformu záchrannej zdravotnej služby, ktorá mala prejsť klasickým, normálnym legislatívnym procesom.

(Prosím, vymazať rámček.)
=====