Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda. Pán Dušenka, veľmi zaujímavé vystúpenie, aj by som si tu urobil taký malý, taký malý exkurz do minulosti, čiže ako sa schvaľovala novela trestného zákona, tak dopredu zlá opozícia, čiže jeden, dva, tri, štyri, koľko nás tu je? Zlí poslanci opozície povedali, že tu stúpnu drobné krádeže. Všetci povedali, že to nebude pravda, pán minister povedal, že to, že zavádzame, že klameme. Potom s tým prišli obchodníci, ktorí povedali, že sa kradne a že sa zvýšila kriminalita v obchodoch, tak boli zlí obchodníci, že si vymýšľajú, že to nie je pravda, ale potom prišlo ZMOS, prišli mestá, obce, že sa zvýšila kriminalita v mestách a obciach a že už nestíhajú ani so svojimi mestskými hliadkami zabezpečovať bezpečnosť v mestách. Na to všetko potom pán minister povedal, že ideme zmeniť novelu trestného zákona, aby sme ju opravili, lebo sme ju pokazili. Vy ste ju pokazili, my sme vás na to upozorňovali, lebo vašim cieľom bolo znížiť tie trestné sadzby pri veľkých krádežiach a veľkých podvodoch a nemohli ste to spraviť tak, že necháte horálkové krádeže len tak. Teraz sa vám to vrátilo. Vrátilo sa vám to aj s úrokmi a najhoršie na tom je to, že na to doplácajú ľudia v regiónoch. Teraz si vezmite, že máte v opustenej dedine, kde žije 200, 300 ľudí obchod, kde pracuje predavačka, kde jej každý deň príde nejaký človek, nebudem menovať teraz kto, ukradnúť nejaké potraviny, ukradnúť nejakú, nejaký vec z obchodu a robí to pravidelne a ona s tým nevie nič robiť, lebo to nikto nevie zabezpečiť, lebo štát v tejto veci zlyhal. Zlyhali sme, čo sa týka ochrany a bezpečnosti v regiónoch. Zlyhali ste a je to vaša vina. Upozorňovali sme vás na to všetci.

Ďakujem pekne pán predseda. Martin, veľmi dobre si to vystihol. Keby, jak by som to povedal slušne, že slovami klasika, ktorý tu už niekoľkokrát opakoval tú istú vetu, že tak sa to nerobí do psej matere. Tak osemkrát, to už ôsmykrát, opakujem, opravujeme novelu Trestného zákona. Ideme ju jasne opravovať, lebo sme ju potrebovali v skrátenom, ultra rýchlom skrátenom najlepšom predvianočnom pred dvoma rokmi zmeniť. Odvety sme ju už ôsmykrát ju opravujeme a myslím si, že to neni ani posledné oprava tohto Trestného zákona, lebo je samozrejme že urobená zle. Ale poďme k praxi, tú čo ktorú si hovoril. Stane sa, už keď počujem, že má polepy na autách, tak mi to je úsmevné, že neviem či vláda má nejakú úchylku v tých polepoch, alebo v tých veciach, že sa stretne na dopravnej nehode päť policajných aut a každé bude mať iný polep. To je, to je, to ja neviem ... v akej krajine my žijeme. Jak si vravel, to nie sú kávové, jak si pekne povedal, že kakaové, kakaové vesty a kakaové tričká. Lebo naši policajti to vôbec absolútne nepotrebujú. Naši policajti potrebujú výplatu, potrebujú hodnotenie, aby do tej práce mohli chodiť a prišli noví. Tie krádeže o ktorých sa tu teraz dnes bavíme a tie horalkové triá kto bude vyšetrovať. Ja som to aj včera hovoril. Tu nebude mať kto vyšetrovať. Si urobte rekonštrukciu policajného zboru na východnom Slovensku. Normálne keď prídete, nepríďte limuzínou, ale ako civilný človek sa opýtať policajtov ako pracujú. Vám povedia že sú unavení. Stanice, ale strediská kde mali predtým 18 policajtov, dnes majú 10, 9. Tak s kým to chcete robiť, ako to chcete robiť. Autá, polepy to nezachránia.

Ďakujem, pán podpredseda.
Maroš, v podstate horalkový zákon tu dnes ani nemal byť. Tá situácia, ktorá nastala po schválení novely Trestného zákona, je len následok toho, že ak sa schvaľovala novela Trestného zákona, tak spolu s ním mal ísť aj priestupkový zákon. Pán minister, je to tak, nie je to vaša chyba, mal ho pripraviť minister vnútra, ktorý sa nepripravil a nebude, ani momentálne sa ani o tom ani nebaví, že by sa takéto niečo malo pripraviť. Dnes aj ten horalkový zákon, o ktorom sa tu hovorí, schválime, nevyrieši to situáciu, ktorá sa deje v regiónoch, lebo nemá to kto vyšetrovať. Pán minister, nemá kto vyšetrovať. Policajný zbor, hlavne na východnom Slovensku, je v obrovských problémoch. Nebude to mať kto vyšetrovať tie prípady, nebude mať to kto riešiť, policajti sú preťažení. Ja sa bežne rozprávam s kolegami z Policajného zboru, aj teraz sme mali taký charitatívny turnaj, kde sme sa rozprávali, vravia, že sú preťažení, že nevládzu. Že nikto nechce ísť pracovať na skrátené vyšetrovanie, nikto nechce riešiť tieto veci, mladí ľudia nemajú záujem o prácu v Policajnom zbore. Čiže aj keď to teraz schválime, nič tým nevyriešime. Situácia nie je dobrá a viacerí sa ma pýtali, že kvôli čomu sme vlastne schválili žandárov, našli zdroje v štátnom rozpočte a nepodporili sme radšej to, aby policajti mali vyššie platy. Tí ľudia, ktorí dnes sú v Policajnom zbore, nasadzujú každý deň svoj život pri tom, ako tá situácia vyzerá, tak im sme nezvýšili platy, nenašli sme ani pri konsolidácii ani o navýšenie, ale vytvorili sme novú zložku, ktorá to bude teraz kompenzovať. Chaos sme spôsobili. Chaos ste spôsobili vy tým, ako to celé vyzerá. Čiže nevyrieši to nič, lebo to nebude mať kto vyšetrovať.

Kolega Vladko Ledecký, myslím, že nikto v tejto sále nie je väčší odborník na sociálne podniky a sociálne podnikanie ako ty na Slovensku. Založil si, pomáhal si založiť mnohé sociálne podniky v obciach, ktoré presne ako si rozprával aj v rozprave, ktoré pomáhali ľuďom, ktorí by sa nikde inde nezamestnali. A ráno sme tu počuli pána ministra Erika Tomáša ako hovorí o tom, že treba pomáhať tým najslabším a pomáhať tým a ako budú hlasovať jednotlivé kluby pri jeho návrhoch zákona. Ak ma dnes prísť obhájiť vec ktorú ide urobiť cez prílepok k zákonu, keďže za chvíľočku ho prečíta pozmeňujúcim návrhom ďalší kolega z HLAS-u, tak tu nie je. Nie je tu, nechce o tom hovoriť, lebo to škodí. Veď my ideme dnes zase rýchlo, bez diskusie, cez pozmeňujúci návrh, cez prílepok zmeniť funkciu a funkčné sociálne podniky ktoré tu zamestnávali ľudí, ktorých nikto nechce na trhu zamestnávať. Onkologické pacientky, ženy ktoré by sa nikde inde nemohli zamestnať, tak to ideme dnes zrušiť. Prečo? Nikto nám tu nepovedal, môžeme si to rozprávať v pléne Národnej rady čo chceme, otázku ani odpoveď na to nedostanete. Ten kto tu má prísť obhájiť tak tu teraz nie. Ráno mal silné reči o sociálnych veciach a teraz keď má hovoriť o sociálnych podnikoch tak tu nie je. Tak aká kultúra, aké zvýhodňovanie, aká pomoc tým najslabším. Žiadna. Tak sa neschvaľujú zákony, že prídu cez pozmeňujúci návrh v druhom čítaní a ideme to celé zarezať a zmeniť. Ja som zvedavý čo k tomu povie pán minister Erik Tomáš, lebo to čo teraz urobiť idete zrušiť, zničiť funkčné sociálne podniky v tejto krajine, ktoré roky zamestnávali tých najslabších.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dobré ránko prajem. Kolegyňa, predsedajúci. Kolegynka Simona Petrík si vystihla tú pointu toho všetkého. S jednou vecou s pánom ministrom súhlasiť, že tá reforma sociálnych služieb je dôležitá. To sa tu zhodneme asi všetci, ktorí aj vidíme trošku do sociálnych služieb, aj ich poznáme z vnútra. Tá situácia by som povedal, že je alarmujúca. V sociálnych službách pracujú sociálne pracovníčky, ktoré sú tesne pred dôchodkovým vekom. Mladšiu generáciu tam už nenájdete pracovať. Ak niekde, tak to je svetlá výnimka. Sú to ženy, ktoré sú tesne pred dôchodkom alebo majú pár rokov do dôchodku, lebo za tie peniaze to robiť jednoducho nikto nebude. A ešte myslím, že bude priestor. Ja sa budem potom pána ministra pýtať ako chce zabezpečiť to, aby tú prácu, lebo to je najextrémne náročná ťažká práca s ľuďmi, ktorí sú ležiaci, o ktorých sa musíte starať, ktorých musíte kŕmiť, ktorých musíte otáčať. To robia ženy, ktoré sú päťdesiat a viac ročné, ktoré majú zničené chrbty a ich motivujeme sumou sedemsto euro v čistom v niektorých zariadeniach. Ja sa budem pýtať pána ministra, ak potom bude priestor, ako chce zabezpečiť hlavne financovanie tých žien, tých ľudí, ktorí sa starajú o našich dôchodcov. Skrátené legislatívne konanie by nemalo podľa mňa žiadne opodstatnenie. To ste si urobili len barličku, pán minister. Teraz si vezmite, že dnes prerokúvame tretí bod schôdze. Je druhý týždeň. Celý minulý týždeň sa namiesto sociálnych služieb riešil Úrad na ochranu oznamovateľov. Tak aká priorita sociálne služby, priatelia. Aká? Žiadna. Týždeň sme riešili Úrad na ochranu oznamovateľov. Až dnes riešime to, čo hovoríte, že horí, že to musíme čo najskôr schváliť. Tak si nastavte priority čo je priorita. Úrad na ochranu oznamovateľov alebo sociálne služby? Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Kolegovia, ďakujem pekne za faktické. Presne, ako ste tu povedali, že vôbec sme sa o tejto téme tu dnes nemuseli baviť, keby sme normálne komunikovali a riešili problémy, ktoré my sme nespôsobili my. Ja som nespôsobil to, že tender na záchrannú zdravotnú službu dopadol tak, ako dopadol, ale záleží mi na tom, aby záchranná zdravotná služba fungovala. Mne na tom záleží. Ja chcem, aby záchranná zdravotná služba na Slovensku fungovala, aby mohla zachraňovať ľudské životy. Ja chcem, aby pacienti, ktorí potrebujú a sú v ohrození života, dostali záchrannú zdravotnú službu včas. Záleží mi na tom. A nie kvôli sebe. Mne záleží kvôli každému jednému občanovi, ktorý tú záchrannú zdravotnú službu bude potrebovať. A malo by nám na tom záležať všetkým. Keď tu ideme riešiť do polnoci Úrad na ochranu oznamovateľov, prečo takto neriešime záchrannú zdravotnú službu, ktorá sa dotýka nás? Dotýka sa nás, každého jedného z nás. Nikdy neviete, kedy budete mať nehodu, kedy váš príbuzný dostane infarkt, cievnu mozgovú príhodu. Každého jedného z nás sa to dotýka.
Napriek tomu tu riešime úplne niečo iné. A už som viackrát povedal, že my sme pripravení sa o tom baviť. Myslím, že každý jeden líder v opozičnej strane, aj v koaličnej sa chce o tom baviť, ako má záchranná zdravotná služba fungovať, ako má byť. Chceme sa o tom baviť. Sme na to pripravení. Nechceme sa tu baviť o tom, čo teraz tu riešime v Národnej rade. Môžme tu vyrušovať teraz niektorí a hovoriť si, nech si ten pán Majerský tam niečo porozpráva. Ja nikomu nič zlé neprajem, ale záchranná zdravotná služba je veľmi dôležitá vec v tomto systéme. Je jedna z jediných funkčných systémov v tejto krajine, ktorý funguje. V zdravotníctve jediný, ktorý funguje, tak si ho nepokazme. Nepokazme si ho. Nie kvôli vám, ale kvôli tým pacientom, ktorí dennodenne potrebujú pomoc. Tak ak to neviete robiť, nechajte si poradiť.
Ďakujem.

(Prázdny nadbytočný rámček, prosím vymazať.)

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v treťom čítaní vystúpil k pozmeňujúcim návrhom pána kolegu Zdenka Svobodu. A to je pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka siete záchrannej zdravotnej služby, a súvisí to vlastne s celou, s celým tendrom na záchrannú zdravotnú službu. A to je dôsledok, o ktorom sme hovorili pred štyrmi mesiacmi, a to je dôsledok, ktorý má veľký dopad na záchrannú zdravotnú službu. Dnes v skrátenom legislatívnom konaní pozmeňujúcim návrhom ideme opravovať vec, ktorá mohla úplne inak fungovať a má veľký dopad na to, ako dnes funguje záchranná zdravotná služba.
Ja by som očakával, je to síce technická vec, ktorú dnes schvaľujeme, ale ja by som dnes túto rozpravu o tom, ako má záchranná zdravotná služba fungovať a čo má robiť a ako má poskytovať záchrannú zdravotnú službu, očakával, že budeme riešiť v pléne Národnej rady, že pán minister príde a vysvetlí nám, čo chce so záchrannou zdravotnou službou robiť, aby sme vedeli, ako bude záchranná zdravotná služba na Slovensku fungovať. Bude tu štátny systém, bude tu systém, ktorý bude fungovať pod ministerstvom vnútra, alebo tu bude nový tender na záchrannú zdravotnú službu? Za štyri mesiace nemáme žiadnu odpoveď, ako záchranná služba má fungovať. Prečo? Ja sa pýtam prečo?
Namiesto toho dnes ideme v skrátenom konaní v noci riešiť úplne inú vec, ktorá nesúvisí so záchranou ľudských životov, ale súvisí s ochranou ľudí, ktorí dostali pokutu, s ľuďmi z vašej strany.
Pán minister, dnes sme mali riešiť v Národnej rade, čo bude ďalej so záchranou zdravotnou službou. A ja si myslím, že by sme tu všetci ostali a chceli by sme počuť riešenia, lebo sa to týka všetkých ľudí v tejto krajine. Záchranná služba má dopad na každého jedného občana v tejto krajine. Má vplyv na to, kedy záchranná zdravotná služba vyrazí, kto v nej bude pracovať, aké bude mať podmienky a koľko ľudských životov zachráni. To je tá vec, ktorá, to je tá služba, o ktorej sme mali dnes v noci rokovať. Nie o tom, že ideme rušiť Úrad na ochranu oznamovateľov. Tým nie, tým nejdeme nikoho zachraňovať. Tým nejdeme nikoho zachraňovať, nikoho. Toto sme mali riešiť dnes v noci. Toto sme mali rokovať do polnoci. Lebo čakáme, čakajú zdravotníci, čakajú pacienti, čo bude so záchrannou zdravotnou službou. Toto je tá téma, o ktorej sme dnes mali rokovať v Národnej rade. Nie o tom, či ideme rušiť alebo nerušiť v skrátenom legislatívnom konaní ochranu na oznamovateľov. V sobotu kvôli tomu mimoriadne zasadla vláda. Ja sa pýtam, prečo nezasadla vláda, ako to povedal pán minister, že keď sa schváli rozpočet, tak sa dohodne koalícia, ako bude vyzerať záchranná zdravotná služba na Slovensku. Je ticho o tom.
Čiže celý ten pozmeňujúci návrh je o tom, ako sa spackal tender na záchrannú zdravotnú službu, priatelia. A to sme dnes mali riešiť. Nie Úrad na ochranu oznamovateľov. Preto poprosím pána ministra, aby takúto možnosť, akú máme dnes, vystúpiť k záchranke, urobil sám, aby urobil kolečko so všetkými, aby sa raz a navždy ten problém, ktorý sám spôsobil alebo jeho kolegovia pri tendri na záchrannú zdravotnú službu, aby sa vyriešil. Lebo čakajú na to ľudia, záchranári, pacienti.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som. (Potlesk.)

Pán predseda, ďakujem pekne.
Oskar, vystúpenie tvoje, aby sme zhodnotili, ako to reálne je dnes v praxi, tak v praxi potom ako sa celý ten tender spackal, je jeden veľký chaos. A vysvetlím na jednoduchom príklade. Posádka, kde pracujú teraz ôsmi záchranári, má určité obdobie končiť a ona sa mala presunúť na iný bod, len tam vlastne ešte podľa zákona nemôže vzniknúť a jednoducho tí ľudia nevedia, že kde budú mať teraz tú prácu. My sme do záchranky po tomto fiasku, lebo to treba povedať, že to bolo obrovské fiasko, to hovorím za tých pätnásť rokov, dvadsať rokov, čo som v záchranke, som to nezažil, sme priniesli do záchrannej zdravotnej služby chaos. Chaos, ktorý má veľký vplyv na to, ako záchranári pracujú a je to obrovská chyba. My sme sa mali tešiť z toho, že reforma záchrannej zdravotnej služby prešla, lebo to bola veľká vec pre budúcnosť aj pre zachraňovanie ľudí na Slovensku a my sme spackali najväčší tender, aký tu kedy bol za dve miliardy eur.
A súhlasím s tebou, Oskar, že my dnes nevieme, a je to chybou, lebo ja som pripravený sa o tejto téme baviť, že čo vlastne so záchrannou zdravotnou službou bude, kto ju bude prevádzkovať, ako to ideme robiť, či to bude tak, ako to bolo doteraz. Všetky tie veci. Stále sa, stále sa len hovorí v kuloároch, že možno to bude tak, možno to tak. To je chyba. Ani pán minister, ani my tu nebudeme večne, ale tá záchranná zdravotná služba potrebuje vedieť a tí záchranári, ktorí každý deň zachraňujú ľudské životy, potrebujú vedieť, kde budú pracovať a ako budú fungovať.
Takže vás poprosím, pán minister, spravte okrúhly stôl, bavme sa o tom, ako má záchranná zdravotná služba fungovať, my sme pripravení na toto stretnutie a o tom sa baviť a rokovať, ale nieže tu budú rozhodovať politici, ktorí so záchrannou zdravotnou službou nič nemajú alebo o nej počuli len vtedy, keď si ju zavolali.
Čiže ďakujem ti, Oski, veľmi dobré vystúpenie.

Ďakujem pekne.
Pán predseda, zhrnul si podstatu toho, čo vlastne dnes v skrátenom legislatívnom konaní ideme urobiť v parlamente. Ideme vyriešiť úrad, ktorý má chrániť ľudí, ktorí sa nebáli a neboja vystúpiť proti svojim zamestnávateľom, ľudia, ktorí sa neboja povedať, ako to v tejto krajine funguje.
Prvé je paradoxom toho, toho všetkého celého, čo sa tu momentálne deje, že ideme rušiť inštitúciu, ktorú, ktorú (povedané so smiechom) založil pán terajší prezident Pellegrini. Ideme rušiť inštitúciu, kde pracoval predtým pán minister Šutaj Eštok. To je neuveriteľné. A pre mňa je paradoxom to, že to ideme urobiť takto v skrátenom legislatívnom konaní, lebo dôvod, ktorý pán minister povedal, bol asi na dve, na dve slová, na dve minúty.
Ja chcem, aby ste to tak trošku pochopili, že čo vlastne, s čím vlastne sa tu hrajete, lebo s čím má táto koalícia problém, tak to potrebuje zrušiť. To ako keby ste prišli k lekárovi do nemocnice a lekár vám povie, prosím vás, máte problém s tlakom, máte problém s cholesterolom, začnite držať diétu. A vy si poviete, haló, haló, tak mňa tu nebude niekto kritizovať, zruším lekára a keď nezruším lekára, tak zruším nemocnicu. My sa tu hráme, že zo dňa na deň s tým, že my tu ideme rušiť inštitúcie, ktoré tu roky fungovali, len preto, lebo chceme dokončiť pomstu.
Pán minister, sedíte vzadu, ale pomsta nie je cesta. Pomsta absolútne nie je cesta. Inštitúcie sú na to, aby nechránili politikov, ale aby chránili občanov. To si musíme všetci z tejto miestnosti odniesť. Zákony sú na to, aby sa aj dodržiavali. Vy ste minister vnútra a teraz si predstavte, že nie som spokojný s pokutou od policajtov, tak teraz zrušíme Policajný zbor? Nie. Máme ho rešpektovať a mali by to robiť všetci.
Ďakujem veľmi pekne.