Videokanál poslanca

Toto je, aby ste si to pozreli. Nie je to dobre vidieť. Toto je noc mafie. Kolegovia z koalície, vy si ani neviete predstaviť, čo ste dnes spravili. Kvôli jednému človeku ste ohrozili bezpečnosť ľudí, bežných ľudí v tejto krajine. Mafia, ktorá tu bola v 90. rokoch zabíjala nevinných ľudí. Tu vybuchovali autá, strieľali sa ľudia na uliciach a dostali sa do basy len vďaka ľuďom, ktorí boli ochotní svedčiť zvnútra tej mafie. Dnes ste tomu zabránili. Ani jeden z vás, neviem, či tu niekto z vás sedí z druhej strany, bol pri zabitom mafiánovi, postrelenej rodine. Ja som tam bol, kolegovia, nie je to žiadny príjemný pohľad pozerať sa na rozstrieľané auto, vybuchnuté. Dnes ste kvôli jednému človeku vrátili mafiu na Slovensko naspäť, kvôli jednému človeku ste vrátili mafiu naspäť na Slovensko. Dnes mafia bude strieľať šampanské. Načo ste to preboha spravili? Neviete sami. Rozmýšľate, čo ste tu vlastne dnes spravili. Tibor Gašpar sa kľudne mohol postaviť pred súd a tam sa obhajovať, ale dnes ste ohrozili bežných ľudí v krajine, lebo nikto už nebude hovoriť proti organizovanému zločinu. Načo by to robil? Veď bude ohrozovať seba a svoju rodinu. To ste dnes spôsobili, to ste dnes dostali na Slovensko. Pred Vianocami ste pustili mafiu naspäť 90. roky. Zatlieskajte si, užite si sviatky. Bude to na budúci rok jeden z najhorších v tejto krajine. Vďaka vám. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Zuzka Števulová, taký by som povedal, že smutný pohľad do toho celého procesu si dnes povedala. Presne si vymenovala veci, ktoré tu mali byť spravené, ktoré nie sú urobené a ja si myslím, že aj z tvojej strany, veď viackrát, opakovane tu bolo, že aj ponúkaš aj pomocnú ruku, že by sa niektoré veci opravili. Lebo to nie je o tom, že teraz jak niekto tu tvrdí, že my tu niekomu škodíme a máme tu škodiť. Nie, všetci v tejto krajine žijeme, žijú tu naše rodiny a chceme, aby sa tu žilo bezpečne. Veď to je podľa mňa priorita, ale takáto pomocná ruka od nikoho tu nie je, veď pán minister sa o tom nechce baviť. Veď keby pán minister chcel zvolať okrúhly stôl, tak ho dávno zvolá a nemuseli sme tu riešiť tieto veci SLK-čkom. Čo sa SLK-čkom vyrieši? Príde zase ešte nejaký rýchly pozmeňovák a zase sa niečo rýchlo upraví a bude to z noci na noc. Veď tak sa zákony jednoducho prijímať nemajú.
A to je presne o tom, čo sa tu bavíme, že na čom nám tu vlastne záleží, čomu záleží tomuto parlamentu, že tu je desiaty deň, keď tu dneska som počúval ráno, desiaty deň sme riešili Úrad na ochranu oznamovateľov. Úrad, ktorý sa absolútne netýkal tých bežných ľudí.
Tak ja som šiel včera sem z Popradu, tak som sa rozprával s jedným pánom na pumpe a on mi hovorí, že to čo v tej Bratislave, preboha, riešite? Toto nás absolútne netrápi. Nás trápi to, že sa tu dejú tie veci jednoducho, nás, my nemáme jednoducho, máme zhoršený životný štýl, jednoducho máme problémy s cenami, máme problém s potravinami, máme problém s prácou. Ale tento parlament to nerieši. My tu máme zákony, ktoré sme chceli predkladať, ale my nemáme šancu. My nemáme šancu predložiť ani návrh zákona, lebo zase budú preložené na ďalšiu schôdzu. Lebo my tu riešime vás. Riešime tu vás a vaše problémy, ale nie problémy ľudí, ktorí vás volili. Si myslím, že ľudia sú už z toho sklamaní, sú unavení. A jak presne Martin povedal, to vrie, to vrie tak v spoločnosti, že tá spoločnosť vybuchne.

Ďakujem, pán predseda.
Pán Dušenka, veľmi zaujímavé vystúpenie, aj by som si tu urobil taký malý, taký malý exkurz do minulosti, čiže jak sa schvaľovala novela Trestného zákona, tak dopredu zlá opozícia, čiže jeden, dva, tri, štyri, koľko nás tu je? Zlí poslanci opozície povedali, že tu stúpnu drobné krádeže. Všetci povedali, že to nebude pravda, pán minister povedal, že to, že zavádzame, že klameme. Potom s tým prišli obchodníci, ktorí povedali, že sa kradne a že sa zvýšila kriminalita v obchodoch, tak boli zlí obchodníci, že si vymýšľajú, že to nie je pravda. Ale potom prišlo ZMOS, prišli mestá, obce, že sa zvýšila kriminalita v mestách a obciach a že už nestíhajú ani so svojimi mestskými hliadkami zabezpečovať bezpečnosť v mestách. Na to všetko potom pán minister povedal, že ideme zmeniť novelu Trestného zákona, aby sme ju opravili, lebo sme ju pokazili. Vy ste ju pokazili, my sme vás na to upozorňovali, lebo vaším cieľom bolo znížiť tie trestné sadzby pri veľkých krádežiach a veľkých podvodoch, a nemohli ste to spraviť tak, že necháte horalkové krádeže len tak. Teraz sa vám to vrátilo. Vrátilo sa vám to aj s úrokmi, a najhoršie na tom je to, že na to doplácajú ľudia v regiónoch. Teraz si vezmite, že máte v opustenej dedine, kde žije 200, 300 ľudí, obchod, kde pracuje predavačka, kde jej každý deň príde nejaký človek, nebudem menovať teraz kto, ukradnúť nejaké potraviny, ukradnúť nejakú vec z obchodu a robí to pravidelne, a ona s tým nevie nič robiť, lebo to nikto nevie zabezpečiť, lebo štát v tejto veci zlyhal. Zlyhali sme, čo sa týka ochrany a bezpečnosti v regiónoch. Zlyhali ste a je to vaša vina. Upozorňovali sme vás na to všetci.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Martin, veľmi dobre si to vystihol. Keby, jak by som to povedal slušne, že slovami klasika, ktorý tu už niekoľkokrát opakoval tú istú vetu, že tak sa to nerobí, do psej matere. Tak osemkrát, to už je ôsmykrát, opravujeme novelu Trestného zákona. Ideme ju zase opravovať, lebo sme ju potrebovali v skrátenom, ultrarýchlom skrátenom, najlepšom, predvianočnom, pred dvoma rokmi zmeniť. Odvety sme ju už, ôsmykrát ju opravujeme a myslím si, že to neni ani posledná oprava tohto Trestného zákona, lebo je, samozrejme, že urobená zle.
Ale poďme k praxi, tú čo, ktorú si hovoril. Stane sa, ja už keď počujem (povedané so smiechom), že polepy na autách, tak mi to je úsmevné, že neviem, či táto vláda má nejakú úchylku v tých polepoch alebo v tých veciach, že sa stretne na dopravnej nehode päť policajných áut a každé bude mať iný polep. To je, to je, to ja neviem kde, v jakej krajine my žijeme. Jak si vravel, to nie sú kávové, ale jak si pekne povedal, že kakaové, kakaové vesty a kakaové tričká, lebo naši policajti to vôbec, absolútne nepotrebujú. Naši policajti potrebujú výplatu, potrebujú hodnotenie, aby do tej práce mohli chodiť a prišli noví.
Tie krádeže, o ktorých sa tu teraz dnes bavíme, a tie horalkové triá kto bude vyšetrovať? Ja som to aj včera hovoril. Tu nebude mať kto vyšetrovať. Si urobte rekonštrukciu Policajného zboru na východnom Slovensku. Normálne, keď prídete, nepríďte limuzínou, ale príďte ako civilný človek sa opýtať policajtov, ako pracujú. Vám povedia, že sú unavení. Stanice alebo strediská, kde mali predtým 18 policajtov, dnes majú desať, deväť. Tak s kým to chcete robiť, ako to chcete robiť? Autá, polepy to nezachránia.

Ďakujem, pán podpredseda.
Maroš, v podstate horalkový zákon tu dnes ani nemal byť. Tá situácia, ktorá nastala po schválení novely Trestného zákona, je len následok toho, že ak sa schvaľovala novela Trestného zákona, tak spolu s ním mal ísť aj priestupkový zákon. Pán minister, je to tak, nie je to vaša chyba, mal ho pripraviť minister vnútra, ktorý sa nepripravil a nebude, ani momentálne sa ani o tom ani nebaví, že by sa takéto niečo malo pripraviť. Dnes aj ten horalkový zákon, o ktorom sa tu hovorí, schválime, nevyrieši to situáciu, ktorá sa deje v regiónoch, lebo nemá to kto vyšetrovať. Pán minister, nemá kto vyšetrovať. Policajný zbor, hlavne na východnom Slovensku, je v obrovských problémoch. Nebude to mať kto vyšetrovať tie prípady, nebude mať to kto riešiť, policajti sú preťažení. Ja sa bežne rozprávam s kolegami z Policajného zboru, aj teraz sme mali taký charitatívny turnaj, kde sme sa rozprávali, vravia, že sú preťažení, že nevládzu. Že nikto nechce ísť pracovať na skrátené vyšetrovanie, nikto nechce riešiť tieto veci, mladí ľudia nemajú záujem o prácu v Policajnom zbore. Čiže aj keď to teraz schválime, nič tým nevyriešime. Situácia nie je dobrá a viacerí sa ma pýtali, že kvôli čomu sme vlastne schválili žandárov, našli zdroje v štátnom rozpočte a nepodporili sme radšej to, aby policajti mali vyššie platy. Tí ľudia, ktorí dnes sú v Policajnom zbore, nasadzujú každý deň svoj život pri tom, ako tá situácia vyzerá, tak im sme nezvýšili platy, nenašli sme ani pri konsolidácii ani o navýšenie, ale vytvorili sme novú zložku, ktorá to bude teraz kompenzovať. Chaos sme spôsobili. Chaos ste spôsobili vy tým, ako to celé vyzerá. Čiže nevyrieši to nič, lebo to nebude mať kto vyšetrovať.

Kolega Vladko Ledecký, myslím, že nikto v tejto sále nie je väčší odborník na sociálne podniky a sociálne podnikanie ako ty na Slovensku. Založil si, pomáhal si založiť mnohé sociálne podniky v obciach, ktoré presne ako si rozprával aj v rozprave, ktoré pomáhali ľuďom, ktorí by sa nikde inde nezamestnali. A ráno sme tu počuli pána ministra Erika Tomáša ako hovorí o tom, že treba pomáhať tým najslabším a pomáhať tým a ako budú hlasovať jednotlivé kluby pri jeho návrhoch zákona. Ak ma dnes prísť obhájiť vec ktorú ide urobiť cez prílepok k zákonu, keďže za chvíľočku ho prečíta pozmeňujúcim návrhom ďalší kolega z HLAS-u, tak tu nie je. Nie je tu, nechce o tom hovoriť, lebo to škodí. Veď my ideme dnes zase rýchlo, bez diskusie, cez pozmeňujúci návrh, cez prílepok zmeniť funkciu a funkčné sociálne podniky ktoré tu zamestnávali ľudí, ktorých nikto nechce na trhu zamestnávať. Onkologické pacientky, ženy ktoré by sa nikde inde nemohli zamestnať, tak to ideme dnes zrušiť. Prečo? Nikto nám tu nepovedal, môžeme si to rozprávať v pléne Národnej rady čo chceme, otázku ani odpoveď na to nedostanete. Ten kto tu má prísť obhájiť tak tu teraz nie. Ráno mal silné reči o sociálnych veciach a teraz keď má hovoriť o sociálnych podnikoch tak tu nie je. Tak aká kultúra, aké zvýhodňovanie, aká pomoc tým najslabším. Žiadna. Tak sa neschvaľujú zákony, že prídu cez pozmeňujúci návrh v druhom čítaní a ideme to celé zarezať a zmeniť. Ja som zvedavý čo k tomu povie pán minister Erik Tomáš, lebo to čo teraz urobiť idete zrušiť, zničiť funkčné sociálne podniky v tejto krajine, ktoré roky zamestnávali tých najslabších.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dobré ránko prajem. Kolegyňa, predsedajúci. Kolegynka Simona Petrík si vystihla tú pointu toho všetkého. S jednou vecou s pánom ministrom súhlasiť, že tá reforma sociálnych služieb je dôležitá. To sa tu zhodneme asi všetci, ktorí aj vidíme trošku do sociálnych služieb, aj ich poznáme z vnútra. Tá situácia by som povedal, že je alarmujúca. V sociálnych službách pracujú sociálne pracovníčky, ktoré sú tesne pred dôchodkovým vekom. Mladšiu generáciu tam už nenájdete pracovať. Ak niekde, tak to je svetlá výnimka. Sú to ženy, ktoré sú tesne pred dôchodkom alebo majú pár rokov do dôchodku, lebo za tie peniaze to robiť jednoducho nikto nebude. A ešte myslím, že bude priestor. Ja sa budem potom pána ministra pýtať ako chce zabezpečiť to, aby tú prácu, lebo to je najextrémne náročná ťažká práca s ľuďmi, ktorí sú ležiaci, o ktorých sa musíte starať, ktorých musíte kŕmiť, ktorých musíte otáčať. To robia ženy, ktoré sú päťdesiat a viac ročné, ktoré majú zničené chrbty a ich motivujeme sumou sedemsto euro v čistom v niektorých zariadeniach. Ja sa budem pýtať pána ministra, ak potom bude priestor, ako chce zabezpečiť hlavne financovanie tých žien, tých ľudí, ktorí sa starajú o našich dôchodcov. Skrátené legislatívne konanie by nemalo podľa mňa žiadne opodstatnenie. To ste si urobili len barličku, pán minister. Teraz si vezmite, že dnes prerokúvame tretí bod schôdze. Je druhý týždeň. Celý minulý týždeň sa namiesto sociálnych služieb riešil Úrad na ochranu oznamovateľov. Tak aká priorita sociálne služby, priatelia. Aká? Žiadna. Týždeň sme riešili Úrad na ochranu oznamovateľov. Až dnes riešime to, čo hovoríte, že horí, že to musíme čo najskôr schváliť. Tak si nastavte priority čo je priorita. Úrad na ochranu oznamovateľov alebo sociálne služby? Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Kolegovia, ďakujem pekne za faktické. Presne, ako ste tu povedali, že vôbec sme sa o tejto téme tu dnes nemuseli baviť, keby sme normálne komunikovali a riešili problémy, ktoré my sme nespôsobili my. Ja som nespôsobil to, že tender na záchrannú zdravotnú službu dopadol tak, ako dopadol, ale záleží mi na tom, aby záchranná zdravotná služba fungovala. Mne na tom záleží. Ja chcem, aby záchranná zdravotná služba na Slovensku fungovala, aby mohla zachraňovať ľudské životy. Ja chcem, aby pacienti, ktorí potrebujú a sú v ohrození života, dostali záchrannú zdravotnú službu včas. Záleží mi na tom. A nie kvôli sebe. Mne záleží kvôli každému jednému občanovi, ktorý tú záchrannú zdravotnú službu bude potrebovať. A malo by nám na tom záležať všetkým. Keď tu ideme riešiť do polnoci Úrad na ochranu oznamovateľov, prečo takto neriešime záchrannú zdravotnú službu, ktorá sa dotýka nás? Dotýka sa nás, každého jedného z nás. Nikdy neviete, kedy budete mať nehodu, kedy váš príbuzný dostane infarkt, cievnu mozgovú príhodu. Každého jedného z nás sa to dotýka.
Napriek tomu tu riešime úplne niečo iné. A už som viackrát povedal, že my sme pripravení sa o tom baviť. Myslím, že každý jeden líder v opozičnej strane, aj v koaličnej sa chce o tom baviť, ako má záchranná zdravotná služba fungovať, ako má byť. Chceme sa o tom baviť. Sme na to pripravení. Nechceme sa tu baviť o tom, čo teraz tu riešime v Národnej rade. Môžme tu vyrušovať teraz niektorí a hovoriť si, nech si ten pán Majerský tam niečo porozpráva. Ja nikomu nič zlé neprajem, ale záchranná zdravotná služba je veľmi dôležitá vec v tomto systéme. Je jedna z jediných funkčných systémov v tejto krajine, ktorý funguje. V zdravotníctve jediný, ktorý funguje, tak si ho nepokazme. Nepokazme si ho. Nie kvôli vám, ale kvôli tým pacientom, ktorí dennodenne potrebujú pomoc. Tak ak to neviete robiť, nechajte si poradiť.
Ďakujem.

(Prázdny nadbytočný rámček, prosím vymazať.)

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v treťom čítaní vystúpil k pozmeňujúcim návrhom pána kolegu Zdenka Svobodu. A to je pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka siete záchrannej zdravotnej služby, a súvisí to vlastne s celou, s celým tendrom na záchrannú zdravotnú službu. A to je dôsledok, o ktorom sme hovorili pred štyrmi mesiacmi, a to je dôsledok, ktorý má veľký dopad na záchrannú zdravotnú službu. Dnes v skrátenom legislatívnom konaní pozmeňujúcim návrhom ideme opravovať vec, ktorá mohla úplne inak fungovať a má veľký dopad na to, ako dnes funguje záchranná zdravotná služba.
Ja by som očakával, je to síce technická vec, ktorú dnes schvaľujeme, ale ja by som dnes túto rozpravu o tom, ako má záchranná zdravotná služba fungovať a čo má robiť a ako má poskytovať záchrannú zdravotnú službu, očakával, že budeme riešiť v pléne Národnej rady, že pán minister príde a vysvetlí nám, čo chce so záchrannou zdravotnou službou robiť, aby sme vedeli, ako bude záchranná zdravotná služba na Slovensku fungovať. Bude tu štátny systém, bude tu systém, ktorý bude fungovať pod ministerstvom vnútra, alebo tu bude nový tender na záchrannú zdravotnú službu? Za štyri mesiace nemáme žiadnu odpoveď, ako záchranná služba má fungovať. Prečo? Ja sa pýtam prečo?
Namiesto toho dnes ideme v skrátenom konaní v noci riešiť úplne inú vec, ktorá nesúvisí so záchranou ľudských životov, ale súvisí s ochranou ľudí, ktorí dostali pokutu, s ľuďmi z vašej strany.
Pán minister, dnes sme mali riešiť v Národnej rade, čo bude ďalej so záchranou zdravotnou službou. A ja si myslím, že by sme tu všetci ostali a chceli by sme počuť riešenia, lebo sa to týka všetkých ľudí v tejto krajine. Záchranná služba má dopad na každého jedného občana v tejto krajine. Má vplyv na to, kedy záchranná zdravotná služba vyrazí, kto v nej bude pracovať, aké bude mať podmienky a koľko ľudských životov zachráni. To je tá vec, ktorá, to je tá služba, o ktorej sme mali dnes v noci rokovať. Nie o tom, že ideme rušiť Úrad na ochranu oznamovateľov. Tým nie, tým nejdeme nikoho zachraňovať. Tým nejdeme nikoho zachraňovať, nikoho. Toto sme mali riešiť dnes v noci. Toto sme mali rokovať do polnoci. Lebo čakáme, čakajú zdravotníci, čakajú pacienti, čo bude so záchrannou zdravotnou službou. Toto je tá téma, o ktorej sme dnes mali rokovať v Národnej rade. Nie o tom, či ideme rušiť alebo nerušiť v skrátenom legislatívnom konaní ochranu na oznamovateľov. V sobotu kvôli tomu mimoriadne zasadla vláda. Ja sa pýtam, prečo nezasadla vláda, ako to povedal pán minister, že keď sa schváli rozpočet, tak sa dohodne koalícia, ako bude vyzerať záchranná zdravotná služba na Slovensku. Je ticho o tom.
Čiže celý ten pozmeňujúci návrh je o tom, ako sa spackal tender na záchrannú zdravotnú službu, priatelia. A to sme dnes mali riešiť. Nie Úrad na ochranu oznamovateľov. Preto poprosím pána ministra, aby takúto možnosť, akú máme dnes, vystúpiť k záchranke, urobil sám, aby urobil kolečko so všetkými, aby sa raz a navždy ten problém, ktorý sám spôsobil alebo jeho kolegovia pri tendri na záchrannú zdravotnú službu, aby sa vyriešil. Lebo čakajú na to ľudia, záchranári, pacienti.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som. (Potlesk.)