Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Šipoš, vo svojom vystúpení v rozprave si spomínal zrušenie rozpravy k novele Trestného zákona a práve na túto časť tvojho vystúpenia by som chcel touto faktickou poznámkou zareagovať. Naozaj nerozumiem tomu, čo za politickú kultúru tu presadzuje súčasná koalícia, pretože Peter Pellegrini po svojom zvolení za predsedu parlamentu sľuboval štandardné legislatívne procesy a priznanie všetkých práv poslancom bez ohľadu na to, či sú z koalície, alebo z opozície. A potom prišiel do parlamentu návrh novely Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní a začali sa diať divy. Zákon prišiel na decembrovú schôdzu v skrátenom legislatívnom konaní s navrhnutou účinnosťou vtedy od januára tohto roka, lebo vraj existovala obrovská, obrovské riziko masívneho porušovania ľudských práv, ak sa nezruší špeciálna prokuratúra. Dôvody na skrátené legislatívne konanie rozobrala opozícia na súčiastky.
Potom prišla na rad samotná rozprava a koalícia sa tak strašne ponáhľala, že nás nechala rokovať aj v noci. Tak strašne rýchlo bolo treba schváliť tento zákon, že koalícia na návrh predsedu parlamentu zrušila rozpravu, čím znemožnili viacerým poslancom vystúpiť v rozprave, lebo rýchlo, rýchlo bolo treba hlasovať a schváliť darček pre páchateľov ekonomických, korupčných a násilných trestných činov.
A keď už to konečne zvalcovali, zrazu Robert Fico šesť dní hľadal pero, ktorým by zákon podpísal, a teraz zase zdržiava jeho zverejnenie v Zbierke zákonov Peter Pellegrini. Ten istý Peter Pellegrini, ktorý nás tu hnal a zrušil rozpravu len aby sa ten zákon prijal čo najrýchlejšie. Naozaj nerozumiem tomu, čo sa tu deje, a koalícia musí mať strašný stres z Ústavného súdu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Priority každej vládnej garnitúry sa na začiatku každého volebného obdobia zapisujú do programového vyhlásenia vlády. Toto je štvrtá vláda Roberta Fica, a čo je zaujímavé, z tých štyroch vlád toto je prvá vláda Roberta Fica, ktorá si do svojho programového vyhlásenia nenapísala o preukazovaní pôvodu majetku ani čiarku. Nič. Pripomenieme si vývoj, ale ja ho potom budem ilustrovať aj vo svojom vystúpení v rozprave. Teraz v tejto faktickej poznámke sa zameriam čisto na programové vyhlásenia jednotlivých Ficových vlád.
V roku 2006 prvýkrát si zapísali toto: „Vláda vyvinie maximálne úsilie, aby nadobudol účinnosť zákon o preukazovaní pôvodu majetku a aby sa jeho mechanizmy čo najskôr začali v praxi uplatňovať.“ Čiže žiaden symbolický zákon, ale uplatnenie v praxi.
2012: „Vláda vytvorí podmienky na aplikáciu zákona o preukazovaní pôvodu majetku.“ Taká trošku opatrná, alibistická formulácia.
A v roku 2016: „Vláda, berúc na zreteľ rozhodnutie Ústavného súdu vo veci zákona o preukazovaní pôvodu majetku, vynaloží maximálne úsilie na presadenie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku s cieľom jeho reálnej účinnosti.“
Takže od maximálneho úsilia až po ústavný zákon a reálnej účinnosti, to boli slová, a potom ako vždy skutek utek a v roku 2023 už pre istotu ani tie slová.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za všetky faktické poznámky.
Súhlasím teda aj s pánom poslancom Ľuptákom, že sa treba zamerať na tých, ktorí organizujú migráciu. Tento návrh sa o to snaží v podstate a sústreďuje sa teda na tých, ktorí nelegálne zarábajú na prevádzačstve, pre ktorých je to výhodný biznis, lebo robia tento výhodný biznis a zneužívajú situáciu tých utečencov na to, aby, aby načierno zarábali peniaze, ktoré nikde nemusia zdaniť, nikomu sa nemusia spovedať, koľko na tom zarobili, a vedia, že aj keď ich polícia prichytí, tak im hrozí maximálne bezzubý podmienečný trest. Ešte pre doplnenie, samozrejme, tento návrh je mienený určite úprimne.
A ešte pre doplnenie, toto sprísnenie trestov pre prevádzačov bolo pripravené už v minulom volebnom období ako pozmeňujúci návrh k novele Trestného zákona, len vtedy ten Trestný zákon bol v legislatívnom procese už na konci volebného obdobia po tej letnej migračnej kríze a už sa nepodarilo otvoriť rokovanie parlamentu počas vlády pána Ódora. Vtedy malo byť na programe práve, mala byť novela Trestného zákona. Tam to bolo pripravené ako pozmeňujúci návrh, ale keďže pre rôzne obštrukcie už vtedy aj koalície, aj opozície sa rokovanie parlamentu neotvorilo, tak sa neprerokovala tá novela Trestného zákona, a tým pádom nebolo možné ani podať tento pozmeňujúci návrh, tak preto sme z toho teraz urobili novú novelu Trestného zákona.

Opäť ďakujem pekne za slovo.
Panie poslankyne, páni poslanci, trestný čin prevádzačstva definuje Trestný zákon v § 355 nasledovne:
– v ods. 1: Kto pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha, potrestá sa odňatím slobody na 1 až 5 rokov.
– v ods. 2: Kto v úmysle získať pre seba, alebo iného priamo či nepriamo finančnú výhodu, alebo inú materiálnu výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a
a) organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha, alebo
b) na účel podľa písm. a) vyrobí, zaobstará, poskytne, alebo drží falošný cestovný doklad alebo falošný doklad totožnosti, potrestá sa odňatím slobody na 3 až 8 rokov.
– v ods. 3: Odňatím slobody na 7 rokov až 10 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 alebo 2
a) a získa ním pre seba alebo iného väčší prospech,
b) z osobitného motívu,
c) spôsobom, ktorý môže ohroziť životy a zdravie prevádzaných osôb alebo znamená neľudské zaobchádzanie, alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo zneužívanie prevádzaných osôb, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
– odsek 4: Odňatím slobody na 10 rokov až 15 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 alebo 2
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) a získa ním pre seba alebo iného značný prospech, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
– odsek 5: Odňatím slobody na 12 rokov až 20 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha trestný čin uvedený v ods. 1, alebo 2
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,
b) a získa ním v prospech veľkého rozsahu, alebo
c) za krízovej situácie.
Toľko súčasné znenie Trestného zákona.
Uznávam na základe udalostí z ostatných týždňov, že súčasná vládna koalícia presadzuje skôr tzv. humanizáciu trestov, teda znižovanie trestov, čo znižuje aj šance na prijatie tohto zákona. Všetci vieme, že Robert Fico a Boris Susko skôr presadzujú pomoc páchateľom, a nie obetiam trestných činov, ale predsa len si dovoľujem predložiť tento zákon, lebo po skúsenostiach z minulého roka viem, že niečo urobiť treba, a viem aj to, že tým niečím nemôže byť len jednorazová policajná akcia, ktorá má verejnosť presvedčiť, že za jednu noc sa niekomu podarilo vyriešiť problém s nelegálnou migráciou.
Najneskôr od júna minulého roka je verejnou informáciou, že problém s nelegálnou migráciou na Slovensku máme.
Hovoril o tom vtedajší minister vnútra Ivan Šimko aj tu v pléne Národnej rady, a to 15. júna minulého roka, citujem: „Aktuálne sa týždenné priemerné počty za posledných päť týždňov pohybujú už nad hranicou 655 zistených migrantov na tejto sekundárnej tranzitnej migrácii a predpokladáme ďalší nárast.“
Od júna minulého roka sa problém počas ďalších mesiacov nezmenšil, naopak, rástol. Žiaden problém totiž nezmizne, ak ho niekto nebude chcieť vidieť, ak o ňom nebude chcieť počuť alebo ak o ňom nebude chcieť hovoriť.
Slovenská republika mala minulý rok vážny problém s nelegálnou migráciou a ak nechceme, aby sa ten problém opakoval, treba sa pokúsiť niečo urobiť. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky napríklad sa pokúsila problém vyriešiť tým, že podala protest proti príkazu riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru k postupu v súvislosti s vydávaním potvrdenia o zotrvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. To sú tie slávne papieriky, o ktorých dnešná vládna koalícia, ktorá radšej pomáha páchateľom než obetiam, tvrdí, že žiadnym problémom nie sú. Ak by to bola pravda, Generálna prokuratúra by proti nim zrejme nepodávala protest.
Len pre osvieženie pamäte, dôvodom protestu Generálnej prokuratúry bol rozpor tohto príkazu s ustanoveniami Správneho poriadku a zákona o pobyte cudzincov. Rozpornosť namietaného príkazu spočíva podľa Generálnej prokuratúry v tom, že ukladá vydať potvrdenie o zotrvaní na území Slovenskej republiky aj tým osobám z tretích krajín, ktorých totožnosť nemožno zistiť, a teda u ktorých nie je možné zistiť splnenie zákonných formálnych podmienok na vydanie potvrdenia.
Osobne som opakovane navštívil improvizovaný tábor vo Veľkom Krtíši v lete minulého roku, kde boli stovky migrantov zadržiavaní, a službukonajúci príslušníci Policajného zboru sami unisono tvrdili, že to vydávanie potvrdenia treba čo najskôr zastaviť legislatívnou cestou. Zdá sa, že s touto vládnou koalíciou sa na tom nevieme zhodnúť, aj preto sa pokúšame touto novelou Trestného zákona priniesť nejaké iné riešenie, na ktorom možno zhodu nájdeme.
Problém s nelegálnou migráciou existuje a nestačí sa upokojovať tým, že v zimnom období vždy klesne záujem o nelegálne prekročenie hraníc, alebo slovami o tom, že nelegálni migranti nespáchali na území Slovenskej republiky žiaden trestný čin. Aj rozhodnutie Generálnej prokuratúry potvrdzuje indície, že časť nelegálnych migrantov uvádza nepravdivé údaje o svojej identite, o svojom mene a o dátume svojho narodenia, čo môže pre Slovenskú republiku znamenať zvýšené bezpečnostné riziko. Otázka je, čo s tým urobiť.
V prvom rade si treba priznať problém a začať konať. Hlavnou úlohou štátu je zabezpečiť poriadok a bezpečnosť na svojom území. Jednorazové nasadenie policajných síl na jednu noc, k čomu pristúpila súčasná garnitúra, sa rozhodne nedá nazvať dlhodobým a systémovým opatrením v boji proti nelegálnej migrácii. Súčasťou rozhodnutí musia byť okrem hasenia akútnych problémov aj dlhodobejšie riešenia.
Keď hovoríme o nelegálnej migrácii, mali by sme zasiahnuť tých, ktorí z nej profitujú. Prevádzačstvo je dnes na Slovensku relatívne výnosný biznis s relatívne malým rizikom. Základná trestná sadzba za tento trestný čin je totiž jeden až päť rokov, a preto odsúdení často končia s podmienečnými trestami. V predkladanej novele Trestného zákona preto navrhujeme sprísnenie sadzieb za trestný čin prevádzačstva, a to nasledovne:
– v ods. 1 z jeden až päť rokov na tri až osem rokov,
– v ods. 2 z tri až osem rokov na sedem až desať rokov,
– v ods. 3 zo sedem až desať rokov na desať až pätnásť rokov,
– v ods. 4 z desať až pätnásť na dvanásť až dvadsať rokov a
– v ods. 5 z dvanásť až dvadsať rokov na pätnásť až dvadsaťpäť rokov.
Panie poslankyne, páni poslanci, úlohou vlády Slovenskej republiky je zabezpečiť nastolenie práva a poriadku na území Slovenskej republiky. Za bezpečnosť obyvateľov je v prvom rade zodpovedné vedenie ministerstva vnútra a Policajný zbor Slovenskej republiky. Úlohou nás zákonodarného zboru je vytvoriť dostatočné legislatívne podmienky, aby ich práca pri zabezpečovaní poriadku a bezpečnosti nevyšla nazmar kvôli bezzubým zákonom.
Doterajšia prax ukazuje, že takéto sprísnenie Trestného zákona je nielen aktuálne, ale aj žiaduce, preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Návrh novely Trestného zákona (tlač 157) predkladá skupina poslancov za účelom sprísnenia trestov pre páchateľov trestného činu prevádzačstva podľa § 355 Trestného zákona, viac k tomuto návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne za slovo.
Tento návrh je sympatický a hodný podpory preto, lebo v moderných dejinách Slovenska alebo ľudí, ktorí teda žili na tomto území aj v čase Československa a Československej socialistickej republiky, je pár unikátnych udalostí, ktoré sú hodné toho, aby sme si ich pripomínali takýmto spôsobom, a Sviečková manifestácia nepochybne medzi takéto svetlé chvíle našich dejín patrí, pretože to bol rok 1988, pád Berlínskeho múru bol ešte v podstate v nedohľadne a nikde v okolí sa nediali také odvážne zhromaždenia, akým bola napríklad Sviečková manifestácia.
Podobnou udalosťou je aj 16. november 1989, teda pochod študentov bratislavských vysokých škôl, ktorý sa udial pred pražskými udalosťami, deň pred tým, ako v Prahe boli brutálne zbití študenti, ktorí vyšli do ulíc. Aj tento dátum si pripomíname na Slovensku vďaka predchádzajúcej vládnej koalícii, a ja som rád, že je tu takýto legislatívny návrh, ktorým si budeme pripomínať aj Sviečkovú manifestáciu, pretože, ešte raz, je málo takých naozaj krásnych svetlých dní z našich moderných histórií, takže ďakujem za to.

Ďakujem pekne za slovo.
A ďakujem za príležitosť zareagovať faktickou poznámkou na situáciu, ktorá tu je v tejto chvíli v Národnej rade, pretože si myslím, že jednu faktickú si to zaslúži.
Dnes ráno o deviatej hodine sme mali začať rokovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie vláda tvrdí, že urýchlene treba zmeniť zákon o ochrane oznamovateľov, lebo sa, citujem: „nadmerne využíva až nadužíva inštitút chráneného oznamovateľa“. Všetci vieme, že to nie je pravda. Nič sa nenadužíva, vláde sa len nepáči, že inštitút chráneného oznamovateľa sa pokúšajú využiť aj policajti, ktorých sa potrebuje táto vláda zbaviť. Ide o sedem ľudí, čo sa dá ťažko nazvať nadužívaním.
Vláda to však vidí každopádne inak a už na decembrovú schôdzu parlamentu zaradila toto skrátené legislatívne konanie, aby zákon o ochrane oznamovateľov zmenila. Potom sa decembrová schôdza natiahla, body sa presunuli na január, a to sa im už o tomto zákone rokovať až tak nechcelo, tak tento bod prehodili na ďalšiu schôdzu, ktorá prebieha práve teraz. Stále sme v režime skráteného konania. Minulý týždeň mal tento návrh predniesť minister vnútra, minulý týždeň na to nemal čas, tak snáď historicky prvýkrát sa strašne dôležité skrátené legislatívne konanie presúva už z decembra na január až na február. A dnes sa akože minister vnútra ospravedlnil.
Tak čo je to za skrátené legislatívne konanie, čo to tu hrajú s nami za hry politici vládnej koalície? Už aj vrabce čvirikajú, že idú tento zákon zmeniť, stiahnuť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, tlač 161. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Skončil som. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Kiež by to tak bolo, ako si povedal na záver svojho vystúpenia, pán poslanec, ale obávam sa, že je tu veľké riziko, že na Slovensku ešte dlho nebudeme žiť v takej spravodlivej spoločnosti, najmä ak prezidentské voľby vyhrá Peter Pellegrini. A teraz to hovorím preto, lebo sa mi zdá, že vo vládnej koalícii dnes ráno rozdávali nejaké halucinogénne hríby pravdepodobne, pretože rovnaké halucinácie, ako povedal pán poslanec Glück vo svojej faktickej poznámke, šíri na sociálnych sieťach predseda parlamentu Peter Pellegrini, ktorý pomaly vyčíta prezidentke Čaputovej, že nevetovala zákon a nevrátila ho do parlamentu. Tak po tom všetkom, čo tu zaznelo v rozprave v prvom čítaní, druhom čítaní, vo výboroch, v treťom čítaní, v skrátenej rozprave, v skrátenom legislatívnom konaní, po tom všetkom, čo sme tu dennodenne, čo dennodenne, deň a noc upozorňovali vládnu koalíciu, čo hrozí v prípade schválenia novely Trestného zákona, po tom všetkom má ešte niekto tú drzosť z koaličných politikov vyčítať prezidentke, že zákon nevetovala. Tak takúto schizofréniu som ešte naozaj nezažil.

Ďakujem za slovo.
Ešte k tomu podpísaniu novely Trestného zákona pani prezidentkou by som chcel doplniť do tejto mozaiky, ktorú tu skladáme ako reakciu na pána poslanca Glücka, tak postup pani prezidentky, samozrejme, súvisí aj s tým, že vládna koalícia až hystericky potrebuje urgentne doručiť beztrestnosť svojim ľuďom, a ak by v zákone nenastavili účinnosť k 15. marcu, tak by zrejme postup pani prezidentky bol iný. Keby tam bola štandardná doba účinnosti po takejto rozsiahlej rekodifikácii, povedzme o pol roka alebo začiatok budúceho roka, tak áno, pani prezidentka by pravdepodobne zákon vetovala, prišlo by to do parlamentu, tu by koaličná väčšina prelomila to veto, až potom by išiel zákon na Ústavný súd. Lenže to, že nakoniec zvolila tento postup, neštandardný postup, ale v tejto chvíli jediný možný pravdepodobne, ako dosiahnuť alebo ako dať šancu Ústavnému súdu zasiahnuť a zatiahnuť tú ručnú brzdu, bol tento. Čiže to súvisí s tou účinnosťou, ktorú veľmi zlomyseľne dali do tohto zákona koaliční poslanci v Národnej rade.
Čiže opäť, už som to tu raz spomínal, je taká anekdotka, ak nemáš čo múdre povedať, radšej mlč. Mali by sa toho držať niektorí kolegovia, lebo svojimi komentármi sa naozaj zhadzujú.