Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Najprv na pána poslanca Jarjabeka. Hovoríte, že fondy u istej časti umeleckej verejnosti nefungujú, a však v poriadku, len prečo majú mať väčšinu, rozhodujúcu väčšinu politickí nominanti nominovaní ministerkou kultúry v rade fondu. To je celé, čo sa ja pýtam. Prečo napríklad, ja neviem, nevymeníte členov rady, teda ľudí, ktorých nominujú profesijné organizácie. Určite by to pôsobilo nezávislejšie, ako keď rozhodujúcu väčšinu v tej rade ôsmych z trinástich bude nominovať ministerka kultúry. Veď to úplne zaváňa, absolútne to zaváňa proste politikou, politickou väčšinou, ktorú tam bude aktuálny minister presadzovať. Podľa mňa by sa vám to nepáčilo, keby za našej vlády sa to takto zmenilo v zákone.
Pán poslanec Michelko, hovoríte, že komisie budú rozhodovať, na 90 % bude ich odporúčanie akceptované, takže, po prvé, odkiaľ to viete, v akej miere to bude akceptované? Dobre viete, že práve v tom vašom pozmeňujúcom návrhu je napísané, že závery komisie nebudú pre radu záväzné. Takže kto potom? Vy prídete a poviete, že toto sa mi páči, toto sa mi nepáči, toto schváľte, toto neschváľte. Však to je absurdné.
Povedali ste, že ministrom nominovaný je blbec, hlupák. Ja som nič také, pán poslanec, nepovedal. Ak si to o nich vy myslíte, prosím, to je vaša vizitka, mne to je jedno. Ja si to o nich nemyslím, ale hovorím vám, že princíp, že rozhodujúcu väčšinu dostanú priami politickí nominanti bez návrhov profesijných združení, proste zaváňa politikou, tak to je.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pozorne som si prečítal dôvodovú správu k novele zákona, o ktorej rokujeme. A teda musím povedať, že z toho, čo tu trištvrte hodinu prednášal pán poslanec Michelko, som tam nenašiel ani, ani náznak, ani pol vety, nič. V dôvodovej správe sa riešila len dozorná komisia a povedal by som, že pomerne taká neškodná zmena. Možno by sa dalo povedať dokonca, že až užitočná, čo sa týka navýšenia počtu členov dozornej komisie, ktorých dokonca bude voliť samotná rada tajným hlasovaním. To by možno aj stálo za podporu. No ale to, čo ste tu teraz pán poslanec teda predviedli (povedané so smiechom), to s týmto (reakcia z pléna), to, to sme pochopili. A to je zaujímavé vlastne modus operandi pri predkladaní tohto zákona aj s tým pozmeňujúcim návrhom cez výbor. A treba si to zapamätať, lebo sa mi zdá, že je to ukážkový príklad toho, že aj zdanlivo neškodný, dalo by sa povedať, že až užitočný návrh na prvé čítanie, ako môže nakoniec dopadnúť po čítaní druhom.
No takže povedzme si, čo je skutočná pointa toho pozmeňujúceho návrhu a toho, čo ste tu povedali, pán poslanec, v rámci úvodného slova. A podľa mňa tá skutočná pointa je, že Slovenská národná strana ide politicky ovládnuť Fond na podporu umenia. Že Slovenská národná strana ide politicky ovládnuť 20,2 mil. eur určených pre umelcov. Ale ak si politici Slovenskej národnej strany myslia, že si takto kúpia priazeň umelcov, tak sa podľa mňa hlboko mýlia. Naozaj stojí za pozornosť modus operandi, teda spôsob, akým bol spáchaný tento atentát na nezávislú kultúru. A modus operandi pri tomto zákone ukazuje, že sa na začiatku hodí poslancom dobre vyzerajúca udička, ktorá sa potom počas parlamentného procesu zmení na niečo úplne iné, ako bol pôvodný zámer.
Tento poslanecký návrh vyzeral na začiatku v prvom čítaní, ako som už povedal, absolútne neškodne. A neškodné bolo paragrafové znenie a neškodná bola aj dôvodová správa, ktorú citujem: „Cieľom zákona je zvýšiť počet členov dozornej komisie z troch na päť členov." Koniec citátu. No, toto by podľa mňa nemalo byť cieľom zákona, cieľom zákona by malo byť niečo ušľachtilejšie. Napríklad posilnenie nezávislosti pri posudzovaní projektov, v tom sa asi zhodneme, zvýšenie transparentnosti napríklad pri prerozdeľovaní peňazí, väčšia férovosť možno, lepšia kontrola pri nakladaní s rozdelenými peniazmi. Ale cieľom by nemalo byť zvýšiť počet z X na Y. To podľa mňa nie je cieľom nejakého zákona, to je nejaký prostriedok. Ale dobre, povedzme si, že autori si nelámali hlavu s nejakým zdôvodnením. Ale návrh samotný pôsobil naozaj tak, ako keby predkladateľom išlo o zvýšenie férovosti pri kontrole fondu. Tento dojem mohol človek nadobudnúť aj zo samotného paragrafového znenia, kde sa teda konštatuje, že sa počet členov dozornej komisie zvyšuje zo súčasných troch na piatich, pričom tých dvoch nových volí rada fondu v tajnej voľbe, kým zvyšní traja sú menovaní tak, ako boli doteraz, jedného navrhuje minister financií a dvoch minister kultúry, fajn. A to, čo z toho pôvodného návrhu urobila koaličná väčšina vo výbore pre kultúru a médiá, sa naozaj nedá inak nazvať ako likvidáciou nezávislej umeleckej tvorby. Pozmeňujúcim návrhom totižto, od pána poslanca Michelka, vo výbore pre kultúru a média podľa mňa koalícia zlikviduje nezávislú umeleckú tvorbu a Fond na podporu umenia premení na politický orgán. Slovenská národná strana ide politicky ovládnuť Fond na podporu umenia a 20,2 mil. eur určených pre umelcov.
A povedzme si, čo teda pán poslanec Michelko navrhol vo svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prešiel cez výbor. Je toho tam viac, samozrejme, ale to najpodstatnejšie je toto.
Po prvé, kompetenciu rozhodnúť o prideľovaní dotácií získa rada fondu. Počet členov rady sa zvýši zo súčasných deväť na trinásť. Počet priamo ministrom kultúry menovaných členov rady sa zvýši zo súčasných štyroch na osem, čo v prepočte znamená, že rozhodujúcu väčšinu v rade, ktorá bude priamo rozhodovať o rozdelení peňazí z fondu, rozhodujúcu väčšinu v rade získajú ôsmi ľudia priamo nominovaní ministrom kultúry. A teda ľudia navrhnutí profesijnými organizáciami sa na rozdiel od súčasnosti dostanú do menšiny v tejto rade. Veľmi mi to pripomína ten istý hrubý silácky valec ako pri schvaľovaní zrušenia špeciálnej prokuratúry, znižovaní trestov za korupciu či amnestovaní vlastných trestne stíhaných kolegov.
Teraz máte problém s nezávislou kultúrou, tak sa ich pokúsite týmto zákonom politicky podmaniť. Kto dostane dotáciu? Ten, kto si to podľa aktuálneho ministra kultúry zaslúži. Tak to je. A žiaden iný rozumný dôvod neexistuje, prečo budú mať rozhodujúcu väčšinu v rade fondu predĺžené ruky ministra, alebo dnes ministerky kultúry.
Vážení predkladatelia, ak si myslíte, že si takto získate uznanie a rešpekt umelcov, tvorcov a celej umeleckej obce, tak sa domnievam, že sa hlboko mýlite.

Áno veľmi stručne. Pán poslanec Michelko si pýta faktické poznámky, ale, žiaľ, na úvodné slovo sa faktickou poznámkou nedá reagovať. Bolo by na čo, bolo by na čo, ale, žiaľ, nedá sa, ale tak po tom, čo zaznelo, sa mi zdá, že úplne zbytočne rokujeme o tomto návrhu zákona. Úplne by stačilo, keby pán Michelko bol predsedom rady, členom rady a šéfom dozornej komisie v jednej osobe a on by tie projekty aj posúdil, aj rozhodol... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, máte procedurálny návrh?

Grendel Gábor, poslanec NR SR
To je všetko, čo som chcel povedať.

Ďakujem za slovo.
Takže podľa doterajších zvyklostí by mal byť prvým podpredsedom pán poslanec Ľuboš Blaha ako poslanec s najvyšším počtom hlasov v parlamentných voľbách spomedzi podpredsedov. Z uvedeného mám za to, že v súlade so zákonom o rokovacom poriadku by mali kompetencie predsedu Národnej rady prejsť na prvého podpredsedu, teda na pána poslanca Blahu, a že s tým falšovaním poverenia mu bola spôsobená takáto ujma. (Smiech.)

Ďakujem veľmi pekne. Mám procedurálny návrh k celému procesu vedenia tejto schôdze. Považujem to za veľmi dôležité. Žiadam vedenie Národnej rady o zverejnenie rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 96 zo 6. decembra 2023 na webovej stránke Národnej rady, nové antidatované rozhodnutie č. 269, ktorým malo byť rozhodnutie č. 96 zrušené, nie je platné a účinné, lebo ho Peter Pellegrini podpísal preukázateľne v čase, keď už nebol predsedom Národnej rady a nemohol také poverenie podpísať. Preto je naďalej platné a účinné rozhodnutie č. 96 a Národná rada sa ním musí naďalej riadiť. Žiadam tiež vedenie Národnej rady, aby informovalo poslancov o určenom poradí podpredsedov v zmysle § 44 písm. b) zákona o rokovacom poriadku, keďže podľa tohto poradia by mali podpredsedovia zastupovať predsedu Národnej rady. Podľa doterajších zvyklostí by mal byť prvým podpredsedom Ľuboš Blaha ako poslanec s... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja len v stručnosti zopakujem, ako reagovali politici SMER-u, keď predseda parlamentu Richard Sulík jeden jedinýkrát vo volebnom období 2010 - 2012 skrátil rozpravu pri voľbe generálneho prokurátora.
Robert Fico to nazval čiernym dňom demokracie, Pavol Paška hovoril o bezprecedentnom pohŕdaní ústavnými princípmi a o brutálnom a hulvátskom odobratí slova. A to sa stalo jedinýkrát.
Zato táto vládna koalícia zrušila rozpravu úplne. Nie skrátila, zrušila trikrát a päťkrát skrátila.
Takže takí sú to demokrati.

Ďakujem pekne za slovo.
Veľmi stručne. Všetky tieto pozmeňujúce návrhy, som presvedčený o tom, že spĺňajú náležitosti zákona o rokovacom poriadku, čiže malo by sa o nich hlasovať. A môžme sa tu rozprávať o približovaní sa k tomu, aké sú trendy v Európe a vo svete, alebo čo sa vzďaľuje tým trendom a tak ďalej. Ale tieto konkrétne pozmeňujúce návrhy, ktoré zazneli v tejto skrátenej rozprave, sú hlavne ľudské. A to hlasovanie, ktoré, som presvedčený o tom, že by malo o týchto pozmeňujúcich návrhoch prebehnúť, ukáže mieru ľudskosti tých ľudí, ktorí o týchto návrhoch budú hlasovať.

Ďakujem za faktické poznámky, aj za tie, ktoré kvôli tomu, že táto vládna koalícia skrátila rozpravu, aké symbolické, že poslanec, ktorý chce vystúpiť s faktickou poznámkou, nemôže vystúpiť, lebo koalícia skrátila rozpravu a jeho poslanecký klub už vyčerpal svoj časový limit. Naozaj nič lepšie nevystihuje túto rozpravu, ako aj táto situácia s neprednesenou faktickou poznámkou.
Chcel som len doplniť na tieto faktické poznámky jedinú vec, že tá idea, že staré časy sú preč, obávam sa, že je mylná. Toto sú staré časy, ktoré teraz zažívame, budú, už sme prepísali históriu, táto vládna koalícia prepísala históriu, a to, čo teraz zažívame, toto budú staré časy odteraz, na ktoré sa bude spomínať. Nie Noc dlhých nožov, nie Vladimír Mečiar a vonkoncom nie voľba generálneho prokurátora z roku 2011. Toto budú staré časy. To, akým hulvátskym spôsobom tento parlament prijíma novelu Trestného zákona, aby doručil tento parlament a táto koalícia beztrestnosť vybraným vplyvným ľuďom. Toto budú staré časy, na toto sa bude spomínať.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, dámy a páni, to, čo si dovoľuje koalícia Fico-Pellegrini-Danko vo vzťahu k Národnej rade, to tu ešte nikdy nebolo. Prepisujete históriu, panie poslankyne a páni poslanci vládnej koalície, a prepisovaním histórie nastavujete štandard, ktorý sa vám môže v budúcnosti vypomstiť. Aby som vysvetlil, v čom prepisuje táto vládna koalícia históriu, vrátim sa v tomto prejave do histórie. Aby ste pochopili, čo robíte.
17. jún 2011 nazval vtedajší opozičný podpredseda parlamentu Robert Fico za čierny deň v histórii Národnej rady. Citujem: "Je to deň, ktorý môžeme porovnať s Nocou dlhých nožov z 3. na 4. novembra 1994,“ povedal o rokovaní parlamentu 17. júna 2011 Robert Fico. A čo bola Noc dlhých nožov v roku 1994? Pre krátke vysvetlenie si teraz pomôžem článkom redaktora Tomáša KYSELA z portálu Aktuality.sk: "V noci z 29. na 30. júna 1934 nechal Adolf Hitler zavraždiť šéfa tzv. úderných oddielov nacistickej strany známych pod skratkou SA, bývalého nemeckého kancelára, ministra obrany a desiatky ďalších nepohodlných ľudí. Čistky, ktoré zasiahli celé Nemecko, vošli do dejín ako "Noc dlhých nožov“. O šesťdesiat rokov neskôr sa tento pojem udomácnil aj u nás. Nevraždilo sa, no tiež sa vybavovali účty s politickými oponentmi a zastrašovala sa opozícia. V noci z 3. na 4. novembra 1994 zasadila koalícia zložená z HZDS, SNS a Združenie robotníkov ťažký úder parlamentnej demokracii na Slovensku.
Počas schôdze, ktorá trvala nepretržite takmer 23 hodín, vládna väčšina odvolala niekoľko desiatok verejných funkcionárov a nahradila ich vlastnými ľuďmi, porátala sa s opozičnými poslancami a ukázala, ako budú vyzerať nasledujúce štyri roky." Toľko k vysvetleniu, čo bola Noc dlhých nožov v roku 1994 v slovenskom parlamente.
K tejto udalosti z roku 1994 prirovnal Robert Fico 17. jún 2011. A čo sa dialo 17. júna 2011 v parlamente?
Poslanci volili generálneho prokurátora a po viacerých obštrukciách vtedajšej opozície sa predseda Národnej rady Richard Sulík raz rozhodol skrátiť rozpravu na 12 hodín. Raz. Stranícky kolega Roberta Fica, vtedajší predseda poslaneckého klubu strany Smer Pavol Paška hovoril o bezprecedentnom pohŕdaní ústavou, princípmi politického systému a demokracie, citujem: "A niet lepšieho dôkazu ako to, akým brutálnym a hulvátskym spôsobom ste nám zobrali slovo,“ koniec citátu. Symbolom onej skrátenej rozpravy sa stali staré televízory, ktoré boli
inštalované v rokovacej sále. Práve na týchto obrazovkách sa vtedy zobrazoval čas, ktorý mali jednotlivé poslanecké kluby v rámci skrátenej rozpravy k dispozícii. Opäť citujem Pavla Pašku: "A viete, je v tom, je v tom kus symboliky, keď som zbadal, ako pracovníci kancelárie začali inštalovať tieto predpotopné staré televízory na meranie času, začali mi behať zimomriavky po chrbte, pretože som si uvedomil, že v parlamente Slovenskej republiky zavial duch starých časov. Dámy a páni, viete, kedy tu boli tie televízory? Len raz za 20 rokov. Keď sa rokovalo o Lexovi. Len raz za 20 rokov tu boli tieto televízory. O čom nám to tu idete rozprávať?“ Toľko slová predstaviteľov strany SMER z roku 2011 na jedinú skrátenú rozpravu parlamentu počas vlády Ivety Radičovej a za jedinú skrátenú rozpravu po 20 rokoch, kedy sa rokovalo v parlamente o vydaní Ivana Lexu na trestné stíhanie. Túto jedinú skrátenú rozpravu vyčítali politici SMER-u Richardovi Sulíkovi ešte 10 rokov.
Ak jedna skrátená rozprava bola pre vás, dámy a páni zo SMER-u, Noc dlhých nožov, ako by ste nazvali to, čo robíte vy? Za prvé 4 mesiace vášho vládnutia ste päťkrát skrátili rozpravu a trikrát ste ju surovo zarezali.
Aby to bolo pre budúcnosť niekde zaznamenané, tak ich aj konkrétne vymenujem:
Rokovanie o štátnom rozpočte – ZRUŠENÁ ROZPRAVA
Kompetenčný zákon – SKRÁTENÁ ROZPRAVA
Trestný zákon, 1. čítanie – SKRÁTENÁ ROZPRAVA
Trestný zákon, 2. čítanie – SKRÁTENÁ ROZPRAVA
Trestný zákon, 3. čítanie – ZRUŠENÁ ROZPRAVA
Skrátené leg. konanie k novele novely Trestného zákona – ZRUŠENÁ ROZPRAVA
Novela novely Trestného zákona, 1. čítanie – SKRÁTENÁ ROZPRAVA
Novela novely Trestného zákona, 2. čítanie – SKRÁTENÁ ROZPRAVA
Takže ak jedna skrátená rozprava v roku 2011 bola pre vás Noc dlhých nožov, ako by ste nazvali päť skrátených rozpráv a tri zrušené rozpravy? Rok dlhých nožov? Ak jedna skrátená rozprava bola pre vás "bezprecedentné pohŕdanie ústavou, princípmi politického systému a demokracie a brutálne a hulvátske odobratie slova,“ ako by ste nazvali päť skrátených rozpráv a tri zrušené rozpravy?
Dámy a páni z koalície Fico-Pellgerini-Danko, vy už to beriete ako rutinu. Z obmedzovania práv opozície spravila koalícia Fico-Pellegrini-Danko rutinu. A nie je medzi vami rozdiel, či ste z jednej, druhej alebo tretej koaličnej strany. Prekonali ste Noc dlhých nožov, prekonali ste Mečiara. A prechádza vám to s úplnou ľahkosťou. Keby sa toto dialo vám, robili ste, robili by ste oveľa, oveľa väčší rozruch, ako robí súčasná opozícia.
Prekonali ste Noc dlhých nožov. Prekonali ste Mečiara. Blahoželám vám.