Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Viskupič, chcel by som reagovať na tú časť tvojho vystúpenia, keď si na záver vyzval aj opozíciu, aj koalíciu, aby tento návrh podporili, pretože nejde o taký, by som povedal, typický ideologický návrh, ale skôr taký všeobecný, ktorý by ocenili motoristi bez ohľadu na to, či volia jednu stranu barikády, alebo tú druhú.
Tak, samozrejme, zázraky sa niekedy dejú, aj v minulom volebnom období, si spomínam, že boli schválené niektoré opozičné návrhy v tomto pléne s podporou časti koalície, čiže môže sa to stať. A v tom prípade by ma zaujímalo, ešte som to neskontroloval, že ako máš nastavenú účinnosť vo svojom návrhu, pretože ťa chcem upozorniť na to, že môže sa aj tebe stať, že aj keby tým zázrakom bol tento návrh schválený v prvom, druhom, treťom čítaní, tak potom predseda parlamentu sa rozhodne, že si to odloží do šuflíka, a tri týždne ho neodošle na ministerstvo spravodlivosti, aby ten návrh mohol byť zverejnený v Zbierke zákonov. Čiže či s tým počíta tvoj návrh pri nastavení účinnosti.
A keď už o tom hovorím, tak aj dnes by som chcel vyzvať predsedu parlamentu a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby sa takto nesprával, aby si nerobil handru z Ústavného súdu a novelu Trestného zákona odoslal na ministerstvo spravodlivosti, aby mohla byť zverejnená v Zbierke zákonov.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Remišová, Ján Kuciak zomrel preto, lebo poukazoval na prešľapy vplyvných a mocných. A kým nebudú odsúdení všetci, ktorí sú za jeho vraždu zodpovední, nebudú mať bežní ľudia istotu, že sa niečo podobné opäť nestane. Začalo sa to krátko po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Najprv si to zločinci s väzbami na štát odskúšali na únose Michala Kováča mladšieho, aby zastrašili jeho otca, prezidenta Michala Kováča. Svoje síce nedosiahli, prezident Kováč sa nikoho nezľakol, ale dodnes nie je tento zločin právoplatne spravodlivo ukončený. Potom to pokračovalo vraždou Róberta Remiáša, aby zločinci zastrašili svedkov únosu prezidentovho syna. Ani tu nedosiahli svoje, kľúčový svedok a kamarát Róberta Remiáša Oskar Fegyveres sa tiež nezľakol, ale ani tento brutálny zločin dodnes nie je spravodlivo uzavretý. No a potom prišla vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Aj tam sa niekto spoliehal na to, že si dokáže zabezpečiť beztrestnosť a vyzerá to tak, že sa mu v tom zatiaľ darí. Hoci vykonávatelia sú odsúdení, všetko nasvedčuje tomu, že nie všetkých objednávateľov si našla spravodlivosť. Ak to tak zostane, bude to povzbudením pre ďalších zločincov, aby sa v budúcnosti dopúšťali podobne hrozných skutkov, lebo môžu mať oprávnený pocit, že nejako sa im to prepečie.

Ďakujem za slovo.
Súhlasím s tebou, pán poslanec Vašečka, ak ľudia vidia, že si niekto žije očividne nad pomery a že má majetok, na ktorý si nemohol legálne zarobiť.
Tak v takom štáte sú aj bežní ľudia motivovaní zákony skôr obchádzať a nie ich dodržiavať. Spravodlivosť nemôže byť selektívna, nikto nechce žiť v štáte, v ktorom sú politici nejakou vybranou kastou, ktorá nemusí dodržiavať zákony. To demoralizuje celú spoločnosť. A my sa dnes do takých časov, žiaľ, vraciame. Do takých časov nás vracajú konkrétne skutky konkrétnych politikov, ktorí majú moc. Napríklad čo je spravodlivé na tom, že bežný človek sa po dopravnej nehode musí podrobiť dychovej skúške okamžite. Ale vysoký ústavný činiteľ dostane 15-hodinovú milosť. Na tom nič spravodlivé nie je. Alebo čo je spravodlivé na tom, že ak bežný človek premešká nejakú lehotu, je okamžite sankcionovaný, ale keď vysoký ústavný činiteľ musí niečo urobiť podľa zákona bezodkladne a on to urobí po 70 dňoch, nič sa mu nestane. Ani na tom nič spravodlivé nie je. Ako môže tento štát od bežných ľudí očakávať, aby rešpektovali súdy, keď jeden z najvyšších ústavných činiteľov, predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini, sa ústavnému súdu vysmieva. Táto vládna koalícia demoralizuje spoločnosť a nedáva jej nádej, že tu bude niekedy rovnosť pred zákonom.
Preto je tento zákon dôležitý, lebo sa pokúsi sfunkčniť niečo, preukazovanie pôvodu majetku, čo na Slovensku nefunguje. Hoci politici tvrdili, že toto bude to kladivo na nelegálne majetky.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini si robí z Ústavného súdu srandu ako na bežiacom páse. Opakovane to dokazuje svojimi skutkami. Najprv to dokázal v súvislosti s neobsadeným miestom ústavného sudcu po odchode pani Laššákovej z Ústavného súdu, hoci zákon hovorí, že predseda parlamentu musí vypísať voľbu na neobsadené miesto sudcu Ústavného súdu bezodkladne, tak bezodkladne v prípade predsedu parlamentu a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho trvalo viac ako 70 dní. V tom istom čase predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini verejne vyhlasoval, že Ústavný súd má priveľa práce a málo sudcov, a preto by bolo potrebné zmeniť ústavu a navýšiť celkový počet ústavných sudcov, ktorých je podľa čl. 134 Ústavy Slovenskej republiky v súčasnosti 13.
Čiže na jednej strane sa predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini tvári, ako mu leží osud Ústavného súdu na srdci a na druhej strane, keď má skutkami dokázať, že si Ústavný súd váži, tak skutek utek a svojím konaním opakovane dokazuje, že považuje Ústavný súd za svoju rohožku, do ktorej si môže utierať svoje koaličné topánky.
Preto sa pripájam k tvojej výzve z úvodu tvojho prejavu, pani poslankyňa, a tiež vyzývam predsedu parlamentu a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby si prestal robiť rohožku z Ústavného súdu a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Najprv by som chcel oceniť, že, pán poslanec Tankó, že si na úvod svojho vystúpenia aj ty vyzval predsedu parlamentu a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Robert Fico kedysi povedal a zaznelo to už aj v tejto rozprave, že by musel žiť 250 rokov ako korytnačka, ak by si chcel legálne zarobiť na taký majetok, aký tvrdí, že legálne nadobudol Vladimír Mečiar. No vyzerá to tak, že my tiež budeme musieť žiť, tiež ako korytnačky, aby sme sa dožili toho, že Peter Pellegrini odošle novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. To, čoho sme svedkami, je zosmiešňovanie Ústavného súdu v priamom prenose. Vládna koalícia sľubovala pokoj, sľubovala poriadok, ale v skutočnosti tu vidíme jeden obrovský legislatívny neporiadok a najväčšiu obštrukciu v dejinách Ústavného súdu.
Ak toto má byť ten poriadok, ak toto má byť ten pokoj, tak ďakujem pekne, ja si to neprosím.

Vymazať rámček

Ďakujem pekne za slovo.
Podobne ako pán poslanec Krátky, aj ja by som chcel túto faktickú poznámku začať s výzvou, aby predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini prestal pohŕdať Ústavným súdom a zaslal schválenú novelu Trestného zákona na uverejnenie v Zbierke zákonov, aby Ústavný súd mohol posúdiť, či ten atentát na spravodlivosť si spáchala koalícia v súlade s ústavou, alebo v rozpore s ústavou. Má to, samozrejme, súvis aj s týmto vystúpením pána poslanca Krátkeho v rozprave k návrhu o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku, pretože toto vystúpenie by tu dnes vôbec nebolo, keby Peter Pellegrini nezrušil rozpravu k Trestnému zákonu, keby nás vládny valec nehnal, keby predseda parlamentu dodržal svoj verejný prísľub po svojom zvolení, že bude presadzovať riadny legislatívny proces a že nebude siahať na práva poslancov.
V tom prípade by sme dnes určite nerokovali o preukazovaní pôvodu príjmu a majetku. A ja naozaj nerozumiem tomu, o čom tá naháňačka bola, keď potom premiér Fico si šesť dní nevedel nájsť čas na podpísanie schváleného zákona. To sme tých šesť dní mohli pokojne rokovať o Trestnom zákone a nemuseli nám zrušiť rozpravu. A teraz detto. Ak Peter Pellegrini sa zdráha odoslať zákon na zverejnenie, prečo siahol na naše práva, to nedáva žiadnu logiku. Samozrejme, odpoveď všetci poznáme. Koalícia sa bojí, že Ústavný súd prekazí jej plán doručiť svojim ľuďom beztrestnosť. Ale keď sú presvedčení o tom, že ten zákon je skvelý, tak naozaj nechápem, čoho sa tak obávajú. Ibaže by vedeli, že ten zákon je obyčajný paškvil.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zrazu po roku 1989 zisťujeme, že sú ľudia, ktorí zarábajú 16-tisíc korún a majú stámiliónové majetky. Mali by sme mať právo spýtať sa ich, odkiaľ na to vzali. Už je to takmer dvadsať rokov, čo takto odvážne a odhodlane presadzoval prísny zákon o preukazovaní pôvodu majetku vtedy opozičný poslanec Robert Fico v jednej diskusnej relácii. Myšlienka, s ktorou sa nedá nesúhlasiť. Len pre lepšiu predstavivosť, pre generáciu, ktorá už neplatila korunami, 16-tisíc korún mohlo v tom čase zodpovedať sume približne 530 eur a 100 mil. korún znamenalo v prepočte necelých 3,5 mil. eur.
V tom čase, v roku 2005, keď tento výrok od Roberta Fica zaznel, už bola prijatá prvá verzia zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorá začala platiť 1. septembra v roku 2005. Ústavný súd však o mesiac ne... o mesiac neskôr pozastavil účinnosť tejto verzie a všetky dovtedy podané podnety museli byť takisto pozastavené vrátane podnetu na bývalého premiéra Vladimíra Mečiara a na jeho vilu Elektra. Pri vzniku zákona o preukazovaní pôvodu majetku bola práve vila Elektra najznámejším príkladom, ktorý politici používali na zdôvodnenie potreby schválenia účinného zákona o preukazovaní pôvodu majetku.
Pre ilustráciu opäť jeden citát od Roberta Fica: „Ja som v štátnych službách od roku 1992, vy od roku 1990. Presne viem, aké majú príjmy poslanci a predseda vlády. Musel by som žiť ako korytnačka 250 rokov, aby som v tejto štátnej službe zarobil toľko peňazí, ako vy teraz hovoríte,“ povedal Vladimírovi Mečiarovi ešte v roku 2002 o financovaní, kúpy a rekonštrukcie vily Elektra vtedy opozičný poslanec Robert Fico.
Na prísnom zákone o preukazovaní pôvodu majetku Robertovi Ficovi tak veľmi záležalo, že si to po založení strany napísal ako prioritu aj do prvého volebného programu SMER-u pre parlamentné voľby v roku 2002, názov kapitoly tohto volebného programu bol Mimoriadne proti korupcii a ekonomickej kriminalite. Citujem z volebného programu: „SMER sa v boji proti korupcii a ekonomickej kriminalite sústredí najmä na najvyššie miesta. Korupcia a ekonomická kriminalita na súdoch, v polícii, v rôznych štátnych orgánoch a v politike sa dá potláčať len osobitnými špecializovanými tímami s mimoriadnymi právomocami vrátane širokého nasadzovania agentov provokatérov. Takýmto tímom a osobitným sudcom sa vytvoria mimoriadne pracovné a životné podmienky. Za jednu zo základných podmienok vstupu do vládnej koalície bude SMER považovať urýchlené prijatie zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Zákon umožní siahnuť v civilnom konaní na majetok osobám neschopným preukázať pôvod svojho bohatstva.“ Koniec citátu z volebného programu z roku 2002.
Ako som už spomínal, prvú verziu tohto zákona schválila Národná rada v roku 2005 počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Ústavný súd však pozastavil účinnosť tejto prvej verzie okrem iného s odôvodnením, že návrh bol retroaktívny. Nový návrh presadila potom začiatkom roka 2010, krátko pred voľbami, prvá vláda Roberta Fica. Tento zákon sa však v praxi veľmi rýchlo ukázal ako nepoužiteľný, úplne bezzubý.
Už po roku počas vlády Ivety Radičovej to priznal aj vtedy už opozičný poslanec Robert Fico, ktorý v roku 2011 povedal: „Bude potrebná spolupráca opozície a koalície pri schválení tohto zákona, pretože opozícia“, v ktorej vtedy bol, „nemá dosť hlasov na presadenie novelizácie zákona. A len už v spolupráci s poslancami vládnej koalície môžeme pristúpiť k nejakému sprísneniu tejto právnej normy.“ To boli slová opozičného poslanca Roberta Fica v roku 2011.
Už o rok vyhral voľby, štyri roky, najbližšie štyri roky vládol bez koaličného partnera, potom vyhral ďalšie voľby, ale k sprísneniu zákona o preukazovaní pôvodu majetku sa už nikdy nevrátil a už to nikdy nenavrhol.
Jeho slová z roku 2011 sú však naozaj pravdivé. Dnešný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý platil aj v roku 2011, niekdajšia srdcovka súčasného premiéra, je absolútne nefunkčná. Dá sa obísť banálnymi výhovorkami, vymyslenými darovacími zmluvami či rozdelením majetku medzi rodinnými príslušníkmi. Dodnes teda nemáme funkčný nástroj, ktorý dnešný premiér pred takmer dvadsiatimi rokmi definoval ako podmienku pre vstup do koalície. Vtedy mu išlo o taký prísny zákon, ktorý, citujem ešte raz: „umožní siahnuť v civilnom konaní na majetok osobám neschopným preukázať pôvod svojho bohatstva.“ Súčasné pravidlá také nie sú a treba s tým niečo robiť.
V čase, kedy vládna koalícia zmäkčuje tresty v Trestnom zákone za korupciu a ekonomické trestné činy či za podvody, je prijatie funkčného zákona o preukazovaní pôvodu majetku naliehavejšie ako kedykoľvek v minulosti. Tento návrh môže preukazovanie pôvodu majetku sfunkčniť. Treba sa o to aspoň pokúsiť a prestať o tom dookola len hovoriť. Zopakujem citát z úvodu svojho prejavu: „Zrazu po roku 1989 zisťujeme, že sú ľudia, ktorí zarábajú 16-tisíc korún a majú stámiliónové majetky. Mali by sme mať právo spýtať sa ich, odkiaľ na to vzali.“
Súhlasím, mali by sme mať právo spýtať sa ľudí, ktorí si žijú nad pomery, z čoho svoj majetok nadobudli, ale nemali by sme skončiť pri práve klásť otázky. Mali by sme mať právo dožadovať sa odpovede a v prípadoch, v ktorých tie odpovede nebudú uspokojivé, mal by mať štát právo udeliť sankciu. A o tom tento návrh zákona je, a preto ho aj ja osobne podporím.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Šipoš, vo svojom vystúpení v rozprave si spomínal zrušenie rozpravy k novele Trestného zákona a práve na túto časť tvojho vystúpenia by som chcel touto faktickou poznámkou zareagovať. Naozaj nerozumiem tomu, čo za politickú kultúru tu presadzuje súčasná koalícia, pretože Peter Pellegrini po svojom zvolení za predsedu parlamentu sľuboval štandardné legislatívne procesy a priznanie všetkých práv poslancom bez ohľadu na to, či sú z koalície, alebo z opozície. A potom prišiel do parlamentu návrh novely Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní a začali sa diať divy. Zákon prišiel na decembrovú schôdzu v skrátenom legislatívnom konaní s navrhnutou účinnosťou vtedy od januára tohto roka, lebo vraj existovala obrovská, obrovské riziko masívneho porušovania ľudských práv, ak sa nezruší špeciálna prokuratúra. Dôvody na skrátené legislatívne konanie rozobrala opozícia na súčiastky.
Potom prišla na rad samotná rozprava a koalícia sa tak strašne ponáhľala, že nás nechala rokovať aj v noci. Tak strašne rýchlo bolo treba schváliť tento zákon, že koalícia na návrh predsedu parlamentu zrušila rozpravu, čím znemožnili viacerým poslancom vystúpiť v rozprave, lebo rýchlo, rýchlo bolo treba hlasovať a schváliť darček pre páchateľov ekonomických, korupčných a násilných trestných činov.
A keď už to konečne zvalcovali, zrazu Robert Fico šesť dní hľadal pero, ktorým by zákon podpísal, a teraz zase zdržiava jeho zverejnenie v Zbierke zákonov Peter Pellegrini. Ten istý Peter Pellegrini, ktorý nás tu hnal a zrušil rozpravu len aby sa ten zákon prijal čo najrýchlejšie. Naozaj nerozumiem tomu, čo sa tu deje, a koalícia musí mať strašný stres z Ústavného súdu.