Videokanál poslanca

Vážení páni predsedajúci, dámy kolegyne, páni poslanci. S veľkým záujmom som si aj zvedavosťou prečítal predkladaný dokument Vízia Slovensko 2040. Priznám sa, že som mal k nemu mnoho očakávaní, ktoré sa niektoré naplnili, niektoré len šťastie a niektoré vôbec. Rád by som začal tým, čo je spomenuté v úvode, ale tiež je táto téma pretkaná celým dokumentom. Môže sa zdať trošku všeobecná, abstraktná, ale pre mňa dôležitá. Spomínaná je s pojmami spolu s pojmami ako Naplnili niektoré len šťastie a niektoré vôbec. Rád by som začal tým, čo je spomenuté v úvode, ale tiež je táto téma predkaná celým dokumentom. Môže sa zdať trošku všeobecná, abstraktná, ale pre mňa dôležitá. Spomínaná je spolu s pojmami ako odolnosť, súdržnosť, posilňovanie súdržnosti a bezpečnosti, vlastenectvo, národné tradície, spoločný príbeh, súdržná spoločnosť, ale aj ochrana a rozvíjanie rozmanitosti, tolerancia, solidarita, uznávanie rôznorodosti ako hodnoty, inklúzia. Niekedy sa mi tieto pojmy zdajú antagonistické alebo negujúce sa pri dosahovaní navrhovaných cieľov. Predložený dokument sa vo svojich východiskách nezameriava predovšetkým na predbežné a časťou spoločnosti žiadané formovanie hodnotového a vzdelanostného porozumenia v spoločnosti. Autori reagujú na aktuálnu spoločenskú realitu, ktorá sa vyznačuje výraznou národnou názorovou rozdelenosťou a prebiehajúcou premenou sociálnych a kultúrnych štruktúr. Kultúrnym, morálnym a mediálnym úpadkom, rozkladom rodiny, scitlivovaním obyvateľstva voči, nazvem to, klinickým odchýlkam od normálu ako k normálu. Umelo vytváranou rozmanitosťou, migráciou ako jediným možným alebo preferovaným riešením. Aj keď chválim, že v dokumente je vždy uvádzaná migrácia ako riadená migrácia, čo má silné pozitíva, ale i riziká. A príkladov je v Európe aj v Amerike dosť. Charakteristickým znakom navrhovaných riešení a opatrení je riešenie dôsledkov, čiže prejavov týchto spoločenských zmien, namiesto hlbšej analýzy ich príčin a návrhov riešení ich predchádzaniu. Jeden príklad na ilustráciu: v dokumente sú viackrát spomenuté jednorodičovské rodiny. Je na ne vždy poukazované v kontexte, že spoločnosť im nedáva dostatok šancí a príležitostí a potrebnú pomoc, s čím možno súhlasiť, a často sa navrhujú rôzne riešenia aj v tomto dokumente. Nikto však nechce riešiť príčinu tohto stavu. Nikto nemá záujem o prevenciu. Veď prirodzená rodina nie je jednorodičovská, ale dvojrodičovská. Kde sú príčiny, že nám tento fenomén v spoločnosti rastie? Nedá sa aspoň šťastie zväčšiť? Veď asi najlepšia pomoc jednorodičovskej rodine je, aby vôbec nevznikla ako jednorodičovská. Veď žiadna rodina predsa nevznikne ako jednorodičovská, vzniká delením alebo rozkladom tej dvojrodičovskej. Dámy, keď vystupujete vy, žiadate si vždy pokoj. Prosím, kľud, ale pán poslanec vystupuje, pani poslankyne. Pán poslanec, nech sa páči. Dokument kladie dôraz najmä na hospodárske a vecné podstaty rozvoja. Pre komplexné porozumenie hlbších väzieb spoločnosti a človeka však v dokumente chýba širší duchovný, myšlienkový a kultúrny základ. Ten by umožnil objasniť vzťahy medzi chýbajúcou spolupatričnosťou s vlastným štátom, oslabeným vnímaním národných a spoločenských hodnôt a neustálymi premenami školstva. Tieto javy totiž môžu úzko súvisieť s následným odchodom vzdelaných ľudí do cudziny, znížením motivácie vrátiť sa späť do vlasti, oslabovaním tradičného rodinného zázemia či s postupným starnutím našej spoločnosti. Slovenská republika v súčasnosti čelí výzve jasnejšieho vymedzenia svojho vlastného kultúrneho smerovania, pričom sa vo verejnom priestore často prejavuje priame preberanie vonkajších cudzích vzorov. Z tohto dôvodu je opodstatnené otvoriť hlbšiu odbornú a spoločenskú rozpravu s cieľom presnejšie pomenovať jedinečné hodnoty slovenskej kultúry a určiť, ktoré sme ochotní vplyvom vonkajších globálnych podmienok meniť a ktoré nie. Ktoré si chceme bezpodmienečne zachovať, lebo stáročia sú súčasťou nášho národa a našej identity. Tieto spoločne dohodnuté zásady by mohli nájsť svoje trvalé vyjadrenie v materiálnom hodnotovom dokumente našej národnej kultúry. Predložený materiál venuje väčšiu pozornosť podpore tých zložiek našej spoločnosti, ktoré čelia zložitej životnej situácii, vrátane neúplných rodín či ľudí na okraji spoločenského diania. Pre dosiahnutie celospoločenského súladu by bolo vhodné nájsť rovnováhu medzi pomocou odkázaným skupinám a podporou pre tých, ktorí tvoria samotný ekonomický základ našej spoločnosti. V moderných dokumentoch mám dojem, že na túto časť spoločnosti sú vždy kladené iba požiadavky na solidaritu, na toleranciu, ale nejdú ruka v ruke aj s rastom a napredovaním tejto časti spoločnosti, ktorá na svojich bedrách nesie celú tú ťarchu fungovania spoločnosti a tiež má svoje limity. Dôsledkom je stenšovanie tejto vrstvy, čo si určite z nás nikto nepraje. Dokument kladie dôraz na podporu osobných identít a odlišností na úkor spoločných hodnôt. Ten môže podľa odborných názorov sťažovať budovanie pevnej spolupatričnosti a súdržnosti celej našej spoločnosti. Preto by sme mali stavať na jasných a rešpektovaných kultúrnych vzorcoch, morálnych zásadách, spravodlivosti, úcte a na hlbšom porozumení našich spoločných dejín. Súdržnosť sa spravidla opiera o silný spoločný základ, ktorý zatiaľ nemáme stanovený, prípadne o spoločnú obranu pred naliehavými celosvetovými hrozbami. Skutočným zdrojom sily Slovákov by nemala byť vzájomná, by mala byť vzájomná jednota. Táto jednota presahuje rozmanité životné osudy jednotlivcov a spája aj Slovákov žijúcich v cudzine. Opäť oceňujem, že autori navrhli užšiu spoluprácu so slovenskou diaspórou, aj keď som ešte neprišiel na chuť tomuto slovnému spojeniu, ale tento návrh považujem za vysoko prospešný a pozitívny. V kapitole o spoločnosti sa často uvádza rozmanitosť ako realita alebo povinnosť. Podľa medzinárodného hodnotenia a uznávania autorov, ak v štáte žije do 15 % obyvateľov hlásiacich sa k národnostným menšinám, znamená to nízku rozmanitosť a vysokú homogenitu. Do tejto skupiny ešte nedávnej minulosti patrila aj Slovenská republika, teraz je tak za hranou. Prínosy a úspechy slovenského národa v obdobiach s vysokou mierou národnostnej homogénnosti sú v našich dejinách jasne zreteľné. Aj v náročnom povojnovom období dokázalo 3,5 milióna Slovákov vlastným úsilím zabezpečiť obnovu a rozvoj vlasti bez dôrazu na rozmanitosť. Otázka je, do akej miery môže vysoká miera tolerantnosti ovplyvniť zachovanie tradičných hodnôt a noriem, ktoré dlhodobo tvoria základ konzervatívnej časti slovenskej spoločnosti. V súčasnosti sa na Slovensku prejavuje rozmanitosť skutočne vypuklo. Stavajú sa napríklad pamätníky pochybným iredentistickým historickým osobám, pamätníky slovenským osobnostiam sú poškodzované a bráni sa v ich výstavbe, otvárajú sa historické dokumenty tvoriace slovenskú štátnosť, existuje tu požiadavka právnych základov menšinových autonómnych samospráv. Jej realizácia by výrazne oslabila našu štátnosť. Súbežne vznikajú alternatívne právne združenia zlučujúce samosprávy na princípe národnosti. A v zálohe sú ďalšie a ďalšie menšinové požiadavky so zahraničnou vládnou podporou. Zvládneme aj takúto rozmanitosť? Aj tu je vhodná tolerancia? Kde sú hranice tej tolerancie? Existujú vôbec? Toleranciu si často vyžadujú práve tolerancie neschopní a netolerantní. Dokážeme ich rozoznať v spoločnosti? Druhá oblasť, ktorá mi je veľmi blízka a je v predloženej vízii veľmi často spomínaná, najmä v súvislosti so životným prostredím, globálnou zmenou klímy, suchom i povodňami, energiami, prírodnými zdrojmi, poľnohospodárstvom a zabezpečovaním výroby potravín, kvalitou života, základnými ľudskými potrebami a podmienkou pre akýkoľvek život. Vo všetkých týchto oblastiach je kľúčová voda. Slovensko nemá veľa surovín, nových zdrojov, bohatstvo jeho územia bolo ťažené a vyťažené už pred stáročiami. Vodu však ešte máme a podliehame ilúzii, že jej máme dostatok, že sme vodným Kuvajtom Európy. Nedoceňujeme jej hodnotu aj preto, lebo je na Slovensku lacná. A čo je lacné, nie je vzácne. V tomto prípade opak je však pravdou. Napriek tomu, že si myslíme, že máme vody dosť, tento extrémne suchý rok nám ukázal, že aj na Slovensku môže byť nedostatok vody, aj pitnej, a môže to byť vážny problém. Aj keď zatiaľ, chvalabohu, len lokálne, ale nie v malej miere. Situácia sa však môže opakovať a pravdepodobne sa aj opakovať bude so suchom a problém môže narastať. Preto som očakával väčšiu pozornosť autorov tejto problematike, ale zároveň významnému zdroju energie, suroviny, ale aj prostrediu na výrobu potravín, aj rekreácie a pobytu v prírode. Vytváranie podmienok pre dostatok vody, najmä jej záchytom, udržaním v krajine a v pôde, zabránením jej zbytočnému odtoku, ale i erózii pôdy či hospodárskym škodám pri povodniach je nesmierne širokospektrálne. Ich riešenia však majú skoro vždy pozitívny dopad aj na mnohé iné ďalšie oblasti života. Niektoré si dovolím spomenúť. Myslím, že sa nemýlim, že všetky vodné nádrže, vodné diela a údolné vodné nádrže pre vodárenské účely boli postavené v minulosti, prevažne v minulom režime. Ten ale začínal zároveň aj povojnovou obnovou krajiny a netrval oveľa dlhšie ako teraz kapitalizmus. Je to 41 rokov verzus 37 rokov. Niektoré diela sa síce ukončili už v tejto dobe, ale rozpracované a započaté boli pred rokom 89. Možno som nejaké opomenul, no nič to nemení na veci. Očakával som vo vízii podporu a nabádanie k takýmto riešeniam. Mali by sme mať ambíciu stavať aj ďalšie vodné diela. Zachytávajú a udržujú obrovské množstvá vody. Dajú sa energeticky využiť tieto vody. Môžu byť zdrojom pre prepotrebné závlahy. Ovplyvňujú mikroklímu regiónu. Pomáhajú regulovať toky a zabraňovať škodám pri extrémnych lokálnych zrážkach a následných povodniach. Pomáhajú ekosystému a zvyšujú biodiverzitu. Podľa mňa by mali byť navrhované v takýchto dokumentoch. Budovanie údolných vodných nádrží pre vodárenské účely je podmienkou pre rozvoj vodárenskej infraštruktúry, o ktorej sa tu často hovorí, a zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Podzemné vodné zdroje možno poskytujú kvalitnejšiu vodu s menšou potrebou úpravy, ich budovanie je možno aj lacnejšie. No mnohým obciam, ktoré majú takéto zdroje dneska v súčasnosti, tak toto roku tie zdroje vyschli. Nie všade sú podmienky, ako má Žitný ostrov. Údolné vodné nádrže majú lepšiu možnosť záchytu zimnej vlahy, ktorá nie vždy je schopná dostať sa až do podzemných vôd, lebo aj tej zimnej vlahy je už málo. Ďalšou veľmi žiaducou formou záchytu vody je posilniť jej vsakovanie do pôd. Všetkých pôd. Rýchlejšiemu a silnejšiemu vsakovaniu veľmi napomáha množstvo organických látok v pôde. Ich množstvo sa znižovaním stavov dobytka, a teda aj maštaľného hnoja ako zásobného hnojiva a zdroja živín, znižuje a je nahrádzané umelými pohotovostnými živinami. Tie však nezlepšujú štruktúru pôdy. Skôr naopak, teda nezlepšujú podmienky pre vsakovanie vody do pôdy. Význam je však aj reverzný. Organické látky vodu viažu. Dávajú ju dlhšie k dispozícii koreňovým systémom rastlín a výrazne znižujú odpar vody z pôdy. Pri opisovaní globálnych rizík sa nespomenula napríklad snaha Ukrajiny vstúpiť do Európskej únie, ako obilnica Európy výrazne ovplyvní naše poľnohospodárstvo a jeho ekonomiku. Jednou z ciest, ako reagovať na toto, je zvýšený podiel špeciálnej rastlinnej výroby, spomínal to tu minulý týždeň aj pán minister pôdohospodárstva, ktorá má tiež vyššie nároky na vodu. Teda sú potrebné zdroje vody na závlahy. Ale aj nárast živočíšnej výroby, aspoň na úroveň spred roka 89. A to by vytvorilo predpoklady aj na zvýšenie tvorby organiky, ktorú by bolo možné zapracovať do pôdy s vyššie spomenutými efektmi, vyšším vsakom a nižším výparom vody, teda záchytom a využitím vody v krajine. Okrajovo sa autori dotkli aj tohto problému aj návrhom na zníženie intenzity využívania, po mojom až drancovania, ornej pôdy, čo je v súlade s tým, čo som vyššie uviedol. V dokumente je spomenutá aj podpora výsadby zelene v mestských aglomeráciách ako možnosť zmiernenia horúčav súvisiacich so zmenou klímy. Je spomenuté, že stromy dokážu schladiť prostredie o 4 až 5 stupňov. Očakával som však apel vyššej úrovne. Apel na zníženie ťažby dreva z našich lesov. Je spomenutá aj podpora výsadby zelene v mestských aglomeráciách ako možnosť zmiernenia horúčav súvisiacich so zmenou klímy. Je spomenuté, že stromy dokážu schladiť prostredie o 4 až 5 stupňov. Očakával som však apel vyššej úrovne. Apel na zníženie ťažby dreva z našich lesov. Chápem, čo je hospodársky les. Na čo je určený a netvrdím, že máme urobiť bezzásahové pralesy. Avšak les je unikátne prírodné spoločenstvo. Mali by sme mať rýchlo ambíciu ťažiť len toľko dreva, koľko naše hospodárstvo dokáže spracovať a finalizovať vo výrobkoch. Očakával by som návrh v tomto dokumente na zákaz vývozu drevnej hmoty alebo neodporúčanie, ako aj surového reziva do zahraničia. Ak zahraničie má dopyt po surovine a vie ju spracovávať a finalizovať, možno by bolo dobré vytvoriť mu podmienky na spracovanie našej suroviny na našom území našimi ľuďmi. Je podľa mňa veľmi primitívne vyvážať z krajiny posledné zvyšky kvalitnej suroviny a voziť späť hotové výrobky prevažne z odpadu tejto suroviny. 35 rokov sme tento známy stav nedokázali vyriešiť. Nechceli autori aspoň upozorniť naň? Určite by tým sa znížila intenzita ťažby a napomohlo by to záchytu vody v prírode, pôde, nasýcovaniu spodných vôd a zníženiu vplyvu horúčav. Les má veľmi vysokú akumulačnú schopnosť vody. Zabraňuje zvýšenému odtoku pri vyšších zrážkach a v súvislosti so zdravým životným prostredím spomína sa v dokumente aj uhlík a nízkouhlíkové zdroje. Lesný ekosystém, zdravý a vitálny les dokáže zachytávať obrovské množstvo uhlíka a transformovať ho buď na drevo, žiadané v hospodárstve, alebo ho zabudovávať do pôdy. Lesné spoločenstvo to dokáže päťkrát účinnejšie ako umelé, neprirodzené stromové výsadby. Chrániť lesné spoločenstvá pred nadmernou a málo efektívne využitou ťažbou má význam aj z hľadiska záchytu a akumulácie vody aj z iných významných, pomenutých hľadísk. Je ešte mnoho riešení a ciest k zlepšeniu vodnej bilancie Slovenska. Ale chcem dať priestor aj ďalším kolegom. Môj príspevok, prosím, aj autori, aj navrhovatelia, neberte ako kritiku, ale skôr vyjadrenie mojich očakávaní. Rozumiem významu slova vízia a preto nič nepovažujem za stratené, lebo je šanca a priestor v ďalšom dokumente Stratégia SLOVENSKO 2040 aj mnou uvedené veci detailnejšie rozpracovať. Ak budú chýbať aj v ňom, potom sa môžem odvážiť vystúpiť s mojou subjektívnou kritikou. Na záver: národ je podmienkou pre štátnosť. A voda je podmienkou pre život. Venujte, prosím, autori stratégie, vyššiu pozornosť v pripravovanej stratégii, lebo si ju zaslúžia. Ďakujem pekne. Poprosil 123