No dobre. Kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť stručne, nakoniec mnoho bolo povedaného, niektoré veci zopakujem, ale skúsim ísť do konkrétnosti, aby sme sa pochopili, čo tu robíme, aj keď teda všetci máme skúsenosť, že tu hádžeme hrach na stenu, ale tak nech máme dôkaz, že my sme vám to hovorili. Ako teraz môže Tomáš vykrikovať, že pred piatimi mesiacmi ja som vám hovoril, že nešiahajte tým lekárom na platy a aha ho, a hovoril si vtedy,...
No dobre. Kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť stručne, nakoniec mnoho bolo povedaného, niektoré veci zopakujem, ale skúsim ísť do konkrétnosti, aby sme sa pochopili, čo tu robíme, aj keď teda všetci máme skúsenosť, že tu hádžeme hrach na stenu, ale tak nech máme dôkaz, že my sme vám to hovorili. Ako teraz môže Tomáš vykrikovať, že pred piatimi mesiacmi ja som vám hovoril, že nešiahajte tým lekárom na platy a aha ho, a hovoril si vtedy, budeme tu stáť o pár mesiacov a bude to drahšie a nič z toho pacient nebude mať, a aha ho. Tak máš to nahraté, tak aj ja chcem mať nahraté.
Čiže poďme na to, že samotné telo zákona, o čom pojednáva, je to v podstate šesť bodov. S dvoma by som úplne súhlasila a to poviem rovno na úvod, nie je to vôbec tak, že je to celé zle. Je tam zverejňovanie DRG dát, je tam zrušenie minimálnej situácie, to sú veci, ktoré veľmi pomôžu. Samotné to DRG je ako veľmi zlomové, veľmi podstatné, je to, je to dobré opatrenie, dobrý návrh, je to tam vo viacerých situáciách. Ironické na tom je, že LOZ-áci si myslia, že to štátnym nemocniciam pomôže, ale však oni pochopia, v podstate ukáže sa realita, ale to je len dobre, lebo keď sa ukáže realita, môžme jej potom aj reálne čeliť. Čiže úplne, úplne schvaľujem, ale poďme na tie problematické body.
Asi to najzásadnejšie, čo sme tu všetci viackrát počuli, je materiálno-technické zabezpečenie v zákone. Čiže bavíme sa o tom, ako má ktorá nemocnica, ambulancia, oddelenie vyzerať a koľko tam má byť personálu. A problém začína byť v dvoch úrovniach, jednak to, že máme to teraz teda v nejakej podzákonnej norme a nedodržiava sa to. Čiže existuje to, je to platné, je sa na čo odvolávať, ale nedodržiava sa to preto, lebo nechodia kontroly, alebo len veľmi málo, ale nechodia z logických dôvodov. Keby totiž chodili, tak zavrieme rad radom všetky nemocnice a nemá kto liečiť. Tuto LOZ-áci teda dúfajú, že zavrú sa tie malé regionálne a tie štátne zostanú a toto je dôvod, prečo to tam tlačia. Skutočnosť je ale taká, ja v tých štátnych pracujem, aj tam to teda, samozrejme, nefunguje, ako by malo a, okej, keď aj máme prezamestnanosť v niektorých prípadoch lekárov, tak zase máme nedostatok sestier, alebo prípadne nemáme dostatočne kvalitné technické vybavenie, takže myslím si, že tuto by som nebola tak na istom. No ale hlavné je, že teda máme to v nejakej zákonnej, podzákladnej norme. V zákone je napísané, aby sa nekradlo alebo aby sa nedávali úplatky a opýtajte sa Imreczeho, no. Do zákonu môžte napísať, ale výsledok je, že my potrebujeme, aby sa to v reále robilo, hej.
Čiže jedna rovina je, že môžte si to napísať, kam chcete, môžme napísať do zákona, že zakazujeme gravitáciu, ale aj tak keď sa potknete, tak sa udrete, hej, lebo proste my si to môžme napísať, ale aj tak sa to bude diať. Druhá rovina je naozaj to, čo hovoril veľmi dobre z KDH kolega Majerský Feri, hovoril o tom pokroku v medicíne. A ja teraz poviem ako za medicínu, za lekárov len príklady, čo ma napadli. Laparoskopické operácie, robotická chirurgia, digitálna rádiológia, ktorá sa teda posúva, to sú extrémne časové úspory, kde vlastne ten lekár môže sa venovať v rovnakom čase oveľa väčšiemu počtu pacientov a teda nesedí materiálno alebo, alebo skôr to personálne pridelenie z roku 2008, lebo od 2008 do ´25 sa veľmi, veľmi zmenilo, veľmi zmenila medicína, ale viem hovoriť konkrétne o tom, ako sa to zmenilo v ošetrovateľstve, hej, a teraz možno nie vo všetkých nemocniciach, ale v mnohých áno. A pýtajme sa, že či naozaj toto chceme dostať do zákona, lebo, kolegovia, ste tu so mnou, pán minister takisto vie veľmi dobre, ako je ťažké niečo potom neatraktívne z toho zákona dostať. A my teraz povieme, že má byť nejaký daný počet lekárov, sestier na taký a taký počet pacientov a vysvetľujte potom ľuďom v tejto snemovni, že ideme znížiť počet sestier alebo počet lekárov na pacienta. No už vidím, ako to prejde. A to budete musieť robiť pri každej jednej zmene. Má to dobrý dôvod, prečo je to v podzákonnej norme, lebo netreba tuto čeliť takému populizmu.
Pozrime sa napríklad na lieky, som si napísala, hej, že dnes máme tie automatické podávania liekov. Ja čo som tak sa zamyslela naozaj predtým, keď, a je to v mnohých štátnych nemocniciach ešte stále tak dnes, aj v mnohých neštátnych regionálnych, aby som bola férová, sestra si musí nájsť dokumentáciu, nájsť lieky, prípadne namiešať, overiť, je tam trojité overenie, rozniesť a tak ďalej. Teraz existujú automatické v podstate podávačky liekov, kde to nahodíte do systému, vypľuje vám to, hotovo. Je tam naozaj úspora 50 % času, znamená to, že ja ako sestra za rovnaký čas ošetrím o polovicu viac pacientov.
Elektronická dokumentácia, v roku 2008 sa nám nesnívalo o tom, že, opäť, nie je to všade, v niektorých nemocniciach vy nahodíte toho pacienta, jak príde do nemocnice, nahodíte ho do systému a na oddeleniach my si už iba klikneme, netreba ho znova a znova nahadzovať, pozerať do dokumentácie, vypisovať, ten pacient tam jednoducho je. Opäť ja si myslím, že ja o 50 %, určite o 50 % viac pacientov vybavím vďaka elektronizácii, ako to vedeli sestry v roku 2008.
Monitorovanie vitálnych funkcií, kedysi nebolo také, že automaticky ja napojím pacienta a monitorujem všetko možné, ešte ma aj upozorní na to, keď je nejaký problém. Museli sme chodiť pekne po oddelení a v pravidelných intervaloch všetko merať, keď ešte niečo nesedelo, tak ešte častejšie. Tuto sa naozaj dá ušetriť, no minimálne päť-desať minút to trvá u pacienta, kým všetko odmeriam, na oddelení, ja neviem, no tak keď mám šesť pacientov, tak ušetrím hodinu denne, kde sa môžem venovať inému pacientovi.
Ďalší príklad polohovanie pacienta, kde teraz máme automatické postele v niektorých prípadoch, čiže nemusím, ja neviem, tri-päť minút určite trvá to polohovanie, opäť tento čas môžem venovať iným. Ďalší príklad objednávanie konzultácií. Kedysi sme museli, a niekde to tak je, ale niekde je to už inak, museli ste zdvihnúť telefón, obvolávať, konzultovať, musel prísť lekár fyzicky, vyšetriť, zapísať, vytlačiť, nechať na oddelení a dnes je možné automaticky, že zadáte elektronicky nejakú konzultáciu, dokonca aj cez videohovor, nemusíte kontaktovať toho človeka. Keď vás vyšetrí, napíše u seba v ordinácii správu, vy to máte na počítači, nemusíte na to čakať. Ako fakt, no 30 minút na pacienta minimálne ušetrených na vybavovanie, v tom posune.
Pamätám si, ako študentku ma učili ešte v prvom ročníku, prváci majú také šťastie, že skladajú také tie gázové štvorce, no hovoria, takto sme to robili kedysi, lebo neboli tie sáčky, že odtrhnete sterilný sáčok a môžte rovno použiť, to museli sestry tam sedieť pekne v roku 2008, väčšinou mladé študentky alebo nejaké praktikantky, alebo tie nové sestry a pekne skladali štvorček za štvorčekom, potom to išlo do sterilky, to boli že hodiny roboty každý deň, ktoré dnes tá sestra už nemusí robiť, lebo dnes to už je zabezpečené inak. Takisto postele, sú nemocnice, kde nemusíte umývať posteľ. Vy ju zoberiete tak, ako je, so všetkým, pacientovi, do sterilky, hotovo, vrátia vám ju. Trištvrte hodina času, pol hodina času ušetrené. A teraz si predstavte, to som vám hovorila len pár príkladov, čo ma napadlo, týchto prípadov v medicíne aj v ošetrovateľstve sú že desiatky.
A teraz si zoberte, že my máme ešte teda z časov, keď tieto vymoženosti neboli, nastavený nejaký personálny normatív, my to tu teraz dáme do zákona a potom mi ukážte toho frajera poslanca, hlavne z tých populistov, čo tu sedia, čo povie ľuďom, že áno, ja si myslím, že sestier má byť na pacienta menej. No už to vidím. Takže to budeme mať pekne v tom zákone akože navždy. A ešte sa tu budú predbiehať kolegovia, že kto je ten väčší frajer a kto dá toho personálu a podobne viacej. To je tak strašne nebezpečné v tejto populistickej krajine, že toto jednoducho niekto, kto rozumie tomu, ako to chodí, tak toto akože veľkým ťažkým srdcom podporí.
Čiže okrem toho, čo kolegovia hovorili, konkrétne príklady toho, ako sa posunula medicína, ako sa posunulo ošetrovateľstvo, hodiny časových úspor, kde sa môžte venovať viacerým pacientom, a preto tváriť sa, že dnes sme v rovnakej dobe a že dnes máme prijať normatívy na personál z roku 2008, to môže, to je naozaj smiešna požiadavka a nemá túto požiadavku niekto, kto myslí so zdravotníctvom dobre, a teraz nemyslím pána ministra.
Takisto je zaujímavá, a pre mňa najväčší problém, úprimne hovorím, zvýšenie, tá dvojička, že zvýšenie platov lekárov, okej, a zároveň zníženie časového fondu. A to kde sme, prosím vás? Miesto toho, aby my sme povedali, že dobre, fajn, však kto v tejto krajine má byť bohatý, keď nie niekto, kto nám vie zachrániť dieťa, manžela, manželku, matku a tak ďalej, jasné, to majú byť bohatí ľudia, v poriadku. Ale tak zase pozor, keď sa ideme baviť o tom, že dávame viac peňazí komukoľvek, tak čo za to? Niečo za niečo. Ja tu nevidím žiadne, čo za to. Ja tu vidím, že čo za to znamená, že tak my vám teda, tak, vážení občania, dajte nám vyššie platy a za odmenu nám znížte časový fond. A úplne pikoška, keď mi tuto pán minister alebo Visolajský z LOZ-u idú rozprávať, jak to nič nebude stáť. Tak ja už neviem teda, ale môžete mi, prosím vás, niekto vysvetliť, lebo mne vychádza, že nič to nebude stáť iba v prípade, že lekári ani dnes v tej nemocnici nie sú, keď majú byť, a to predsa neni možné, nie? To si povedzme, to by nerobili.
Takže potom sú len dve možnosti, ak ideme skrátiť pracovný čas lekárov zo 40 hodín na 37,5 týždenne, si niekto povie, že avšak, prepáčte, týždenne, ja si to stále mýlim. Je to polhodina denne, dva a pol hodiny týždenne, 10 hodín mesačne, hej. Čiže ak toto skrátime, tento pracovný čas lekárovi, tak, prosím vás pekne, logicky, tak buď bude chýbať tých 10 hodín, lebo odíde z tej nemocnice a teda ten pacient má o 10 hodín pracovného času menej, alebo tam zostane a potom má nárok na platbu navyše, na príplatok, lebo je tam mimo svojho pracovného času. A toto celé teraz, keď som si prerátala, takže čo to bude pacienta stáť. Tak týka sa to, prosím pekne, podľa tej dôvodovej správy, 3 189 pacientov, ak sa bavíme len o štátnych nemocniciach, kde teda štát, ako je jemu vlastné, rozkázal svojim, že my ideme pacientom pomáhať, takže pekne to podpíšte s tými lekármi a tam už pekne napríklad Univerzitná nemocnica Bratislava, najväčšia nemocnica, najväčší dlžník, čo sa týka sociálnych, zdravotných odvodov, obrovský dlžník, opakujúci sa, ktorý má naozaj vo svojom čele riaditeľa, ktorý je naprieč volebnými obdobiami a snažil sa o nejakú efektivitu v tých financiách a upozorňoval na to, že pozor, stúpajú nám veľmi náklady na zdravotníkov, na personál, na platy a klesá nám lôžkový fond, teda nie lôžkový fond, ale pacienti, teda obsadenosť lôžok. Čiže inými slovami, nemocnica produkuje menej práce, ale dostávajú zamestnanci zaplatené viac. Upozorňoval na to opakovane. A teraz vlastne, čo sme mu spravili.
Vláda, keďže je to opäť štátna nemocnica, dostala politický príkaz, vláda teda zabezpečí a odhlasuje si úplne dobrovoľne, že no dobre, tak ešte im teda znížme časový fond na 37,5 hodiny. V preklade to znamená, že buď za rok ten pacient, tí pacienti budú mať o 382-tisíc hodín menej, ak som dobre rátala, že teda 3 189 lekárov krát 10 hodín mesačne a teda tých 12 mesiacov, tak naozaj to vychádza 382-tisíc hodín mesačne s tým, prepáčte, ročne, s tým, že my si to preložme, 382-tisíc ľudí na Slovensku nedostane hodinu starostlivosti svojho lekára, za ktorú si platí. To fakt znamená že žiadne dopady? Alebo, alebo finančne, keď si to vyjadrím. Tak keď som rátala, že bavíme sa približne o 40 eurách na hodinu v tých príplatkoch, teda ak tam zostane ten lekár a musíme ho zaplatiť, tak je to približne 400 euro mesačne navyše. Však nech to má, ale netvárme sa, že to nič nestojí, lebo ak dobre rátam, tak 400 euro, keď tých 3 189 lekárov krát 12 mesiacov, 15,3 mil., a to, prosím pekne, nie sme na konci. To odborári sa teraz hádžu o zem, lebo pán minister odmietol dať do zákona, že sa to má týkať všetkých, aj súkromných nemocníc, to akože neviem, ako by sme spravili. Ale už tá požiadavka, že tak zvýšte nám platy a my chceme robiť menej a nielen v štátnych, ale teda úplne vo všetkých nemocniciam, tak akože vo výsledku by to znamenalo, že 917-tisíc hodín alebo 36,691 mil. eur.
A teraz nám niekto povie a príde a povie vám, to nemá náklady. No tak mi vysvetlite, keď niekto má menej robiť, ako to môže nemať náklady žiadne. Tak buď to má nejaké časové, alebo finančné. Ak to náklady nemá, opakujem, znamená to, že, o čom sa často hovorí, že ten lekár je evidovaný, že je v práci, ale jednoducho tam nie je. Tak áno, potom to základy nemá, ale pýtajme sa, že či toto chceme legalizovať a odobrovať, alebo s tým chceme bojovať. Nehovoriac o tom, že keď sa bavíme o nadčasoch a o príplatkoch za služby nad rámec, tak jednoducho tam je už zo svojej podstaty tá mzda vyššia hodinová, lebo proste tam má, neplatí sa to zo základnej mzdy alebo z priemernej mzdy a tá je sama osebe o 20 % vyššia a za nadčasy dostávajú 25 % navyše. Čiže je tam výrazne vyššia, vyšší dopad ako len na samotné, na samotné tieto hodiny.
No, čiže toto je pre mňa najväčší problém. Je to pre mňa nepochopiteľné, že sme sa sem dostali. Nepochopiteľné z toho dôvodu, a tu niekedy mi je aj vás trochu ľúto, pán minister, v tom zmysle, že vy ste na tom začiatku nebol. Na tom začiatku naozaj sa urobila obrovská chyba, že potrebujeme postaviť ministerstvo športu. Tuto Danko, aby bol spokojný, tak šup, zoberieme to zdravotníkom. No a samozrejme, keď máte takúto veľmi kolísavú väčšinu, tak, alebo aj niekedy miestami nemáte, tak samozrejme, že odborári to využijú, ako to urobili aj v minulosti opakovane, a vy ste im dali do ruky nástroj, aby takto jednoducho mohli tlačiť a teraz ste, áno, v nezávideniahodnej situácii, ale ako vláda, nie vy osobne, ale ako vláda ste si to spôsobili sami, ale čo robíte vy osobne, vy ustupujete a dávate to sem do zákona s dôsledkami, ktoré sú katastrofálne do budúcna. Katastrofálne pre toho pacienta a najhoršie na tom je, že vy to dobre viete. Váš predseda zdravotníckeho výboru, výborný lekár, príčetný človek, Vlado Baláž povie úplne samozrejme, že to povie, že toto odborárom priamo na výbore, kde sa to nahráva, povie, toto, do čoho ste nás dotlačili, je katastrofa pre Slovensko. Ale pozor, odborári nie sú volení občanmi. My sme tu volení občanmi, my ich zastupujeme, každý svojho voliča a my teraz ideme takéto kraviny poschvaľovať.
No, prosím vás pekne, fakt sa tu medzi vami nenájde jeden-dvaja, to by stačilo, ktorí si povedia, dobre, tak schváľme to tie DRG, schváľme zverejňovanie dát. Pre mňa za mňa aj to rozdelenie do tých skupín podľa DRG, úplná kravina, programová vyhláška celá, ale vydržím to. Okej, schváľte si toto, ale tie najtoxickejšie veci, a to znamená MTZ-ko v zákone a znamená to, samozrejme, zvýšenie platu súčasne so znížením časového fondu, toto jednoducho odmietnite. A nech sa ukážu potom tí lekári. Povedzte áno, časti požiadaviek sme vyhoveli, lebo sú oprávnené, nech sa páči, tu sú, tie sme schválili. Ale keď sa chcú lekári hádzať o zem preto, lebo im odmietame zvýšiť plat za zníženie produktivity, alebo že odmietame v podstate do zákona uzákoniť také veci, ktoré zavrú slovenské nemocnice v regiónoch a ten pacient sa nedostane, tak nech sa na mňa nikto nehnevá, tak aspoň ukážu, čo sú zač, lebo ja tu na to nie som, aby som poslúchala nejakého Visolajského z LOZ-u, ale som tu na to, aby som zabezpečila zdravotnú starostlivosť tých ľudí a vy, pán minister, takisto.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
