Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, dnes tu teda nestojím len preto, aby som niekoho kritizovala len pre kritiku samotnú, ale preto, ako som už aj povedala, že v roku 2025 považujem za naozaj katastrofálne, že sa v tejto krajine ešte stále nájdu ľudia, konkrétne ich je teda približne jeden a pol milióna, ktorí nemajú zabezpečený základný životný štandard, teda prístup ku kanalizácii. Hovoríme tu...
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, dnes tu teda nestojím len preto, aby som niekoho kritizovala len pre kritiku samotnú, ale preto, ako som už aj povedala, že v roku 2025 považujem za naozaj katastrofálne, že sa v tejto krajine ešte stále nájdu ľudia, konkrétne ich je teda približne jeden a pol milióna, ktorí nemajú zabezpečený základný životný štandard, teda prístup ku kanalizácii. Hovoríme tu síce o modernom Slovensku, členskom štáte Európskej únie v 21. storočí a hovoríme tu o krajine, ktorá má ambíciu byť teda moderná, digitálna, ekologická, aj keď teda po piatku o tom trošku začínam pochybovať, či ideme týmto smerom, a pritom v nej žijú tisícky rodín, ktoré musia riešiť odpad z domácností pomocou žúmp, ktoré si ich musia dávať teda pravidelne vyvážať a stojí ich to, stojí ich to stovky eur ročne. A toto teda podľa mňa absolútne nie je moderná krajina, to je naozaj hanba predchádzajúcich vlád a vieme teda, kto tu tie posledné roky najviac strávil vo vláde, že to bola teda vláda Roberta Fica.
Toto nie je teda len technický problém, ale toto je naozaj systémové zlyhanie. Ako je možné, že desaťročia po tom, čo sa tu rozbehli eurofondy, štátne dotačné schémy, environmentálne plány a strategické vízie, sa stále nenájde vôľa ani kapacita zabezpečiť kanalizáciu pre všetky obce, kde je to teda technicky možné, alebo teda aj časti miest či okrajové lokality. Ako je možné, že nemáme dobudovanú základnú infraštruktúru, ktorá má priamy vplyv na kvalitu života a zdravie obyvateľstva? Ľudia, ktorí žijú bez kanalizácie teda musia mať žumpy a tie treba naozaj pravidelne vyvážať a nie raz do roka, ale často, teda raz za mesiac alebo každých pár týždňov. A tá dôležitá otázka, čo by nás malo zaujímať, je, koľko to stojí. Priemerná cena vývozu žumpy sa dnes pohybuje od 60 eur, a to teda som naozaj podľa mňa že asi veľmi nízko, až do nejakých 120 eur za jeden vývoz. Ročne tak niektoré domácnosti platia 500-600 a niekedy aj viac ako 900 eur za to, aby mohli legálne odvádzať odpadovú vodu, a to hovoríme o naozaj základnej hygienickej potrebe ľudí.
Tak ja sa naozaj pýtam, že je toto v poriadku? Je normálne, že v krajine, kde má väčšina domácností problém ušetriť alebo kde polovica ľudí nemá vytvorenú finančnú rezervu, niekto musí každých pár týždňov vyťahovať desiatky eur za to, že ide teda na záchod a že sa osprchuje? Tie sumy sú naozaj obrovské, lebo my sme, však ako som aj spomínala vo faktickej, že za tie tri-štyri roky, odkedy sa intenzívne venujeme tejto téme, tak stretli sme sa naozaj že s desiatkami ľudí, nehovoriac o tom, že sme si teda aj s kolegom robili aj prieskum, kde sme sa pýtali ľudí, aké majú problémy s prístupom k vode pitnej, aké majú teda problémy s prístupom ku kanalizácii. A ich príbehy sa naozaj veľmi ťažko čítali, že v dnešnej dobe teda stále ľudia riešia, že v kontexte toho, čo sme tu riešili v piatok, mi to príde až totálne absurdné, že tu ľudia riešia tak vážne existenčné problémy a tu nemá hanbu táto koalícia riešiť dve pohlavia, ešte aspoň keby celú tú dobu vedia, o čom rozpráva, rozprávajú, pretože tu sa, ak tak, sa bavíme o rodoch a nie o pohlaviach, ešte aj to ako keby, keby si aspoň doštudujú, keď tu išli dávať niečo do ústavy.
Čiže je to naozaj, naozaj veľmi ťažké počúvať tie príbehy ľudí a teda nehovoriac, že často sú to dôchodcovia alebo rodiny s malými deťmi. Mnohí žijú v domoch teda, kde nie je možnosť sa napojiť na kanalizáciu, pretože častokrát aj najbližšia prípojka buď je vzdialená stovky metrov, alebo teda obec nemá peniaze na to, aby dobudovala, dobudovala zvyšok kanalizácie, lebo aj mnohé obce naozaj sú sčasti odkanalizované a sú teda potom ulice, kde tá kanalizácia nie je. A tak naozaj tie rodiny častokrát ostávajú v takej v pasci a veľakrát im je teda sľubované, aj my sme sa opäť stretli pri Košiciach v obci Geča, dobre hovorím? Geča, kde sme, kde teda im bolo päť rokov, bola to nová vlastne časť, kde sa budovali domy, a vtedy keď sa tam sťahovali alebo keď tam bola tá výstavba, tak sa hovorilo, že teda obecné zastupiteľstvo alebo starosta, že áno, bude tam vybudovaná kanalizácia, voda a ešte teda do dnešného dňa tam stále tá voda a kanalizácia nie je. A dokonca tam majú taký problém, že rodiny, ktoré tam majú malé deti, tak musia voziť dokonca ešte aj na tú normálnu hygienickú vodu, pretože tá voda, ktorá im teda zo studne tečie, tak je tak závadná, že majú kožné problémy tie deti. A starosta zo SMER-u mi tu našepkáva, kolega, no, takže tak.
A keď sa aj teda ľudia správajú zodpovedne a platia si za vývozy žúmp, vozí sa to teda do čistiarní a tam narážame naozaj na ďalší obrovský problém, ktorý tu máme, a to je kapacita čistiarní odpadových vôd v mnohých regiónoch. Naozaj tie čistiarne dneska nemajú kapacity na to, aby teda brali tieto vozy, ktoré vozia tú odpadovú vodu a, alebo respektíve, keď aj majú, tak sa často naozaj veľmi, veľmi dlho čaká, napríklad rovnako to bolo z tejto obce, ako som už spomínala, kde majú aj také problémy, že keď si zavolajú fekálne vozidlo, tak musia naozaj rátať, koľko vody vôbec minú, koľko im ide do žumpy, pretože povedia im, že auto môže prísť najskôr až za desať dní alebo za dva týždne, ale oni už potrebujú ho za štyri dni, za týždeň, čiže aj toto je ako keby že, ja naozaj neviem, či by si to niekto z vás chcel takýto životný štandard skúsiť, že musíte doslova počítať litre, ktoré vám odchádzajú teda do žumpy, aby náhodou sa vám tá žumpa nevyliala niekde na dvore.
Častokrát teda ani samosprávy nie sú schopné zabezpečiť toto čistenie pre všetkých, pretože čistiarne sú stavané pre určitý počet obyvateľov a rastúca výstavba aj nepripojené domy tento systém úplne preťažujú. A čo sa deje potom, tak to som si všimla, že podľa mňa že už nie je týždeň v správach, kedy by, kedy by nebol nejaký, nejaká reportáž z obce, kde teda plávajú nám splašky v potokoch alebo kde teda ľudia naozaj majú s týmto obrovský problém, že im smrdí po dedine odpad. A ak teda chcú, teda tu si uvedomujeme, že nie všetok odpad je potom likvidovaný legálne, niektoré fekálne vody naozaj končia v poliach, v lesoch, v potokoch a teda aj dnes, v roku 2025, existuje tiché a tolerované znečisťovanie životného prostredia len preto, že systém nedokáže poskytnúť riešenie, pritom práve čistá voda a pôda sú základom nášho zdravia, poľnohospodárstva a života ako takého. A mne sa páčilo, ja som síce tu ráno nebola, ale počúvala som pána ministra Tarabu, keď tu ráno vystupoval k odpadom a keď som ho počula, ako nám vyčítal, že my sme teda nepodporili na konci dňa ten jeho zákon o vodovodoch a kanalizáciách, len to sú také jeho falošné reči a mne to je strašne ľúto ako, ako vedia takýto majstri slova prekrúcať úplne realitu, pretože my sme mu aj tie dôvody, prečo sme to, na konci sme sa zdržali, hovorili. A to, on o čom hovoril, že aj kolega mu povedal, že bude za to hlasovať, tak to bolo ešte predtým, ako on vlastne spravil výrazné zmeny v tom zákone. Takže vôbec to nebola pravda, to, čo on rozprával v tej jeho rozprave. Čiže to by som sa chcela tiež voči tomu naozaj že rázne ohradiť.
Asi si teda všetci uvedomujeme, a práve preto som aj ho spomínala, lebo on tu strašne teda operoval tým, ako je dôležitá čistá voda, keď už sa my z tej opozície nevieme zasadiť ani za čistú vodu a pôdu a vzduch, tak čo sme to my za ľudia, ale opak je pravdou. Veď my, keby tu nie je Progresívneho Slovenska, tak aj tie pozme... škodlivé pozmeňovacie návrhy, ktoré boli aj pri tej vode a kanále, by boli dneska schválené, ale to už teda pán minister zabudol akosi spomenúť v tom jeho príspevku. Pritom práve teda čistá voda, pôda sú základom nášho zdravia, poľnohospodárstva a života ako takého a my ich ničíme len preto, že sme zanedbali úplne základné veci.
Tí, čo teda žijú vo veľkých mestách, sa možno nad týmto ani nezamýšľajú, aj keď tiež to úplne až tak nie je pravda, lebo naozaj a teraz mnohé, mnohé mestá, okrajové časti miest takisto majú problémy s tým, že tam nie je dobudovaná kanalizácia. A naozaj, že, ale teda je to, hlavne tento problém sa týka našich obcí, kde teda otvoríte vodovod alebo spláchnete záchod a tým sa to pre vás teda toto celé, tento kolobeh, začína, ale teda v obciach alebo v okrajových častiach miest to tak nie je. Ľudia sú naozaj ako keby trestaní za to, že sa rozhodli žiť mimo veľkých aglomerácií. Pritom práve podpora života na vidieku by mala byť prioritou, ak nechceme, aby sa Slovensko ďalej vyľudňovalo, ale namiesto podpory ponúkame prekážky, namiesto investícií nútime ľudí znášať dodatočné náklady a namiesto férového prístupu dostávajú ignoráciu.
Čo môžeme a musíme urobiť ako politici? Áno, ja si uvedomujem, že nestačí kritizovať a myslím si, že veď my to tu dokazujeme dennodenne, že sa snažíme vždy ponúkať riešenia alebo vždy upozorňovať na tie chyby, ktoré táto vláda pri tvorbe zákonov robí, ale teda musíme ukázať, čo vieme ako zodpovední politici a političky ponúknuť a teda ja by som len pár takých konkrétnych návrhov povedala, že čo by mala vláda urobiť.
V prvom rade vypracovať strategický plán budovania obnovy kritickej infraštruktúry a urobiť jej pasportizáciu, čo je podľa mňa veľmi dôležité, a podľa mňa, že my sme, aj pán Taraba sľuboval už v marci tohto roku, že predstavia nejaký ďalší strategický plán budovania vodovodov a kanalizácií, aj keď teda máme tu tie sedemročné plány, ale tie plány absolútne nezohľadňujú realitu a hlavne nezohľadňujú to, že aký dlh my máme na týchto, na tejto kritickej infraštruktúre a ani nijako nehovoria o tom, že akým spôsobom chceme tie veci financovať, a to je asi tá najdôležitejšia časť, a naozaj že podľa mňa by sme mali k tomuto pristúpiť už zodpovedne. A my teda keby sme prišli do vlády, tak určite prvé, čo spravíme, je, že budeme sa snažiť aj s kolegom, aby sa spravil naozaj reálny plán toho, v akom stave sú technicky a kde to je možné, kde treba čo dobudovať, kde treba čo dopojiť, kde sú naozaj že kritické situácie, ktoré sa dajú riešiť. Ja som si na sto percent istá, že sa tie situácie dajú riešiť, lebo nie je možné, aby pri Trenčíne, kde sme boli, mali obce položené siete v zemi a nevedia sa napojiť na čistiareň, lebo nemá kapacitu. Ako je možné toto, aby bolo proste že roky?
Ďalšia situácia Rohov. Obec, ktorá už sedem rokov žiada z envirofondu peniaze, má dvesto metrov zablendovaný vodovod pred vstupom do obce a tí ľudia rok čo rok, nehovoriac o tom, že tu máme klimatickú krízu, že tu máme obrovské suchá, ktoré sú tu, nemajú ani v studni vodu, tam majú dvesto metrov pred obcou zablendovaný vodovod a nikto proste nevie túto situáciu riešiť? Veď mne to príde absurdné. A ja som tam teraz bola pred prázdninami a vtedy mi starosta hovoril, že čakajú na teda neviem koľkaté už rozhodnutie z envirofondu, musím mu zavolať, že či teda teraz to konečne už dostali, ale neviem, pochybujem o tom, ale že toto sú naozaj situácie, že to sa rozum zastavuje nad tým, že ako to je možné, že toto nevieme v roku 2025 vyriešiť a stále si tlačíme tie problémy pred sebou. A ja teda znova musím zopakovať, že namiesto toho tu kolegovia riešia dve pohlavia, ktoré nikto nikdy nespochybňoval na Slovensku, a proste to potrebovali mať v ústave namiesto toho, aby sa snažili, skôr tam mohli do tej ústavy dať, že každý človek bude mať vodovod a kanalizáciu pred svojim domom, to by ste spravili, za to by vás naozaj ľudia pochválili podľa mňa.
Čiže strategický plán, ale s reálnymi, naozaj s reálnymi kontúrami toho, akým spôsobom je možné to technicky budovať a akým spôsobom to vieme postupne zafinancovať a ideálne, ešte k tomu doplním, že proste urobiť jednoducho určité časti, povedať si nejakú, nejaký plán toho, že dobre, tuto máme štyri obce, kde chýba už len kanalizácia, aby sa zokruhovalo to, aby sa vedeli napojiť. Tu máme ďalších desať obcí, čakajú na zvýšenie kapacity čistiarne, tak proste to robíme, nenecháme ich čakať, proste hľadáme tie riešenia tam, kde sú, lebo častokrát ja počúvam aj od kolegov, no ale to niektoré veci nie sú technicky možné a to sa nedá urobiť, ale my sa teda na to pozeráme tak, že to, čo sa dá urobiť, nie to, čo sa nedá.
Samozrejme zjednodušiť povoľovanie a financovanie projektov, samosprávy naozaj potrebujú menej byrokracie, viac predpripravených typových projektov aj technickú pomoc pri vypracovaní žiadostí. Lebo máme tu naozaj, že 1 855 obcí na Slovensku je do tisíc obyvateľov. Čiže teraz si predstavte naozaj kapacitu úradu v 1 855 obciach, kde je do tisíc obyvateľov, kde je častokrát len jedna pracovníčka, jeden starosta, nanajvýš keď tak dve, ale to už ani neviem, či by sme také našli v dnešnej situácii, akú majú samosprávy, a takáto samospráva má si zabezpečiť všetko, od projektovej dokumentácie cez proste žiadosti, verejné obstarávanie a tak ďalej a tak ďalej. To je proste jednoducho nereálne. Naozaj že tie samosprávy v tomto potrebujú pomôcť a potrebujeme zjednodušiť tie procesy, lebo aj vždy keď rozprávame o kanalizácii, tak to spomína vždy náš bývalý starosta, čo máme, Marek Lackovič bol starosta a čakal 900 dní na povolenie, 900 dní, čiže to je naozaj že šialene dlhá doba, zatiaľ sa mu predražil ten projekt o milióny, hej. Čiže, a potom takto, takto prichádzame aj o tie peniaze.
Určite treba zaviesť transparentný mechanizmus a spolufinancovanie, teda to, čo som hovorila, aj teda malé obce si nemôžu dovoliť päť-, desaťpercentné spolufinancovanie. Ak chceme, aby sa investície rozbehli, štát musí tieto náklady proste nejakým spôsobom buď dočasne znášať alebo vyriešiť.
Dôležitý je, samozrejme, aj zvýšený verejný tlak a informovanosť. Občania naozaj majú právo vedieť, že štát zlyháva v zabezpečení jednej zo základných civilizačných služieb. Potrebujeme z tohto urobiť tému verejného záujmu, ako je to aj pri diaľniciach či nemocniciach. Kritickú infraštruktúru naozaj dneska máme vo veľmi zlom stave a máme tu investičný dlh teda na úrovni 10 mld. dneska, čo je obrovská suma, a v tejto situácii že naozaj že treba, treba hľadať a treba hovoriť o tých riešeniach, ako chceme pomôcť občanom a občiankam Slovenskej republiky s budovaním teda vodovodov a kanalizácií.
Vážené kolegyne, kolegovia, teda tento stav je naozaj výsledkom dlhodobej ignorancie. Na 80 % je to vina Ficových vlád a keby sme na to mali, keby sme na to mali teda tie finančné prostriedky a zdroje, ktoré nám poskytla Európska únia, a investovali by sa tam, kde to je potrebné, tak dneska tento stav naozaj už nemusel byť v takom stave, v akom sa nachádza. Ale, samozrejme, zodpovednosť nesú všetci, ktorí mali možnosť s touto témou niečo robiť. A nemôžeme sa zmieriť s tým, že v roku 2025 stále žijú medzi nami ľudia, ktorí teda nemajú kanalizáciu a ktorí musia platiť stovky eur za vývoz žumpy a ktorí nevedia, kam s týmto odpadom, lebo čistiarne sú plné. Toto nie je rozvoj a toto nie je udržateľnosť, toto je naozaj jedna veľká, veľká hanba. Žiadam preto všetkých kompetentných, a naozaj že od obcí cez vodárenské spoločnosti až po ministerstvá, aby túto tému konečne prestali obchádzať a začali ju riešiť s rovnakou vážnosťou, ako riešime cesty, nemocnice či školy, pretože hygiena, voda, kanalizácia sú základ a keď niečo nemá základ, tak to dlho naozaj neobstojí.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
