Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Budem sa snažiť byť veľmi stručný.
Ja len chcem vysvetliť, že pri prvom čítaní sme sa ako klub zdržali pri hlasovaní o tomto návrhu zákona, pretože sme ho považovali za neférový a nevyvážený, keďže cielil vyslovene len na predstaviteľov Policajného zboru, keď ten zákon sám osebe vlastne hovorí o tom, že je to zákon o policajtoch, vojakoch, hasičoch a tak ďalej. Tento návrh úmrtného berieme na vedomie, myslíme si, že to môže byť dobrý návrh a motivačný faktor pre ľudí, ktorí by chceli sa angažovať nielen v Policajnom zbore, ale vôbec v ozbrojených zložkách, pretože predsa len je to rizikové zamestnanie a tí ľudia si zaslúžia mať aj takýto benefit, aby sa takýmto spôsobom mohlo myslieť, samozrejme, aj na nich, na ich pozostalých a vôbec aby tam bolo nejaké aj finančné zabezpečenie aspoň nejakého charakteru pre tých rodinných príslušníkov, ktorých sa to týka.
Ja osobne vítam, že bol doplnený teda pozmeňujúci návrh, ktorý rozšíril tento pôvodný návrh zákona, alebo novely zákona aj o ostatné zložky, alebo teda ozbrojené zložky, čiže beriem to ako fakt.
Zároveň chcem podotknúť, že sú určité diskrepancie v rámci sociálneho zabezpečenia predstaviteľov ozbrojených zložiek. Ako kolegyňa Marcinková hovorila, ešte v minulom volebnom období sme práve riešili materskú pre vojačky, policajtky, hasičky a tak ďalej, ktorá bola vtedy neférovo riešená a bola nižšia ako pre ženy v civilných zamestnaniach, čo sa podarilo vtedy vyriešiť. Aj teraz tento pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme, teda tú tehotenskú, alebo dorovnanie tehotenskej, považujeme za dôležité, pretože takisto tu dochádza vlastne k diskriminácii práve žien, ktoré pôsobia v týchto uniformovaných alebo ozbrojených zložkách, takže považujeme podľa mňa za apolitickú záležitosť venovať sa tejto téme a áno, dorovnať práve aj tú tehotenskú dávku. Takže pevne verím, že koalícii ako takej nebude vadiť to, že s takýmto pozmeňujúcim návrhom prišla opozícia, a že nájdeme spoločnú reč pri tejto téme, pretože to je naozaj apolitická téma.
Len jedna drobnosť. Očakával by som, že by s takýmito návrhmi prichádzal aj minister vnútra, ktorý sa snaží, alebo teda tvrdí, že sa snaží riešiť sociálne zabezpečenie a vôbec postavenie policajtov a vojakov aj teraz novou náborovou kampaňou a znižovaním kritérií na policajtov a podobné. Tak si myslím si, myslím, že je čas, aby aj z rezortu ministerstva vnútra začali prichádzať návrhy, ktoré budú riešiť situáciu v Policajnom zbore tak, aby bola aj motivujúca pre ľudí v civile, aby mali tú nejakú perspektívu, ktorá by ich mohla nejakým spôsobom motivovať pôsobiť práve v týchto zložkách. Tá práca je náročná, riziková a mala by byť aj náležite ohodnotená.
To je z mojej strany zatiaľ všetko. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, a aj ďakujem pani kolegyni za jej vystúpenie.
A ja to vnímam tak, že tu ako keby sa stretli dva svety, dva koncepty vnímania prírody, ochrany prírody a vôbec budúcnosti, ako by mala vyzerať, ako by malo vyzerať Slovensko. My sme vnímali a vedeli, že za komunistov sa príroda, lesy, vodné zdroje atď. vnímali skôr v podstate ako taký ten hospodársky priestor, ktorý sa dá využívať, na ktorom sa dá zarobiť, ktorý treba nejakým spôsobom vyťažiť, aby bol z neho prospech. Ochrana prírody a nejaké, nejaký proste systém, ktorým by sme zakonzervovali tú prírodu a to bohatstvo, ktoré tu máme, pre naše ďalšie generácie, bol vnímaný skôr ako strata. A presne tuto sa tieto dva koncepty stretávajú, kde na jednej strane je tu záujem ochrániť našu prírodu, naše bohatstvo aj pre ďalšie generácie, aj v kontexte klimatických zmien a všetkých týchto problémov, ktoré si v kontexte celého tohto, tejto situácie uvedomujeme, a narážame tu presne na ten starý koncept toho, že vlastne my tu máme nejaký ten priestor, ktorý treba zneužiť, využiť, ktorý treba použiť pre vlastné obohacovanie, kde hospodárske zvieratá majú prednosť pred, ja neviem, pred medveďmi a pred všetkým s normálnym, čo je, čo v prírode funguje, čo existuje, a všetko, čo ohrozuje hospodárske zvieratá, je vlastne ohrozovanie výnosu a poľnohospodárstva a tak a to treba všetko ochrániť, a treba preto zasahovať takýmto spôsobom do prírody a musíme jednoducho obmedzovať tých, ktorí chcú práve zachovať to na toto dedičstvo.

Ďakujem veľmi pekne. Sľubujem, že teraz budem stručnejší a ani už nemáme veľa času.
No, ja každopádne sa vám chcem, pán minister, a celej koalícii poďakovať, že naďalej pokračujete v napĺňaní našich euroatlantických záväzkov, a teda aj vo vysielaní a posilňovaní východného krídla Aliancie, a teda aj vyslaní nášho kontingentu do Lotyšska, ktoré ako všetci vieme, tam má pôsobiť ako tzv. repair effect, alebo teda tá prvá obranná línia, ktorá má sa postaviť aj v kontexte celého obranného plánovania, ktoré je tam pripravené v rámci toho Pobaltia proti invázii z Ruskej federácie. Myslím si, že nie úplne to korešponduje s nastavením tejto koalície a vnímania Kremľa ako potencionálneho nepriateľa, reálneho nepriateľa, pretože pre Rusko sme nepriateľ aj vzhľadom na to, že sme v Aliancii, že sme v Európskej únii, že sa podieľame na obrannom plánovaní a na obrane a príprave obrany východného krídla Aliancie. Takže mňa veľmi teší, že ľudia z koalície, ktorí za to budú hlasovať, tak sú vlastne tí, ktorí s tým v podstate nesúhlasia, ale nevadí, hlavne že bude naplnené to, čo sme sľubovali a sľubujeme v rámci Severoatlantickej aliancie, a teda to, že sa budeme brániť proti Rusovi a proti jeho invázii, ktorá by mohla prísť na územie Aliancie, a teda aj na Slovensko. A možnože tu by sa skôr hodil komentár pani Jurík a nie k žandárom (povedané s pobavením), ale to už je jedno, nebudem tu...
Takže ešte raz, ďakujem veľmi pekne. Ja som presvedčený, že celý klub SaS za to bude hlasovať, a som presvedčený, že aj celá opozícia podporí tento návrh a toto vyslanie a v podstate takisto aj čo sa týka toho vyslania do KFOR-u, takže to bude také výnimočné hlasovanie spoločné koalície a opozície. Teším sa naňho.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Myslím si, že táto debata ukázala, že s tými návrhmi a nápadmi, s ktorými ste prišiel, sú celkom inšpiratívne. Myslím si, že aj tá debata k tomu je, celkom sa opiera o vecné fakty, že naozaj sú tam veci, ktoré sú inšpiratívne. Myslím si, že nech už to dopadne akokoľvek, dá sa na tom pracovať aj do budúcnosti. A beriem to aj tak, že vnímate národné obranné sily možno aj ako prostriedok, ako motivovať ľudí vstúpiť do ozbrojených síl, pretože už ja si pamätám ešte model 2010, keď sa písal. Ja som dokonca ešte na, ako na vojne ako vojak povinnej vojenskej služby ho ťukal do počítača, tak tam si pamätám to číslo, ktoré bolo naplánované. Už vtedy bolo, že 20-tisíc príslušníkov ozbrojených síl mali, to malo byť to minimálne číslo, ktoré malo byť. A toto môže byť možno cesta. Len hovorím, upozorňujem tam na ten nedostatok, ktorý tam ja vnímam cez tú prizmu prizývania príslušníkov Policajného zboru, čo môže byť naozaj do budúcnosti komplikované.
No a tí žandári, ja si myslím, že si to bude vyžadovať minimálne vytvorenie vlastnej organizačnej štruktúry, lebo musí to mať nejakú štruktúru, nejaké velenie. Každý ozbrojený zbor musí mať nejakú, lebo potom sa dostávame do situácie, že tam môžu byť možno aj kompetenčné spory niekedy v budúcnosti pri nejakej škodovej udalosti alebo niečo podobné. Ale vôbec, jednoducho ako keby vznikal nový ozbrojený zbor a je tam viacero otázok možno, ktoré by si vyžiadali ďalšiu diskusiu alebo zamyslenie.
Ale pridávam sa ku kolegovi Valáškovi, že možno keby sa toto rozdelilo na dve časti, že dva zákony, tak ja si viem predstaviť, že by sme vedeli zahlasovať za tie národné obranné sily, považujem to za skvelý nápad.
Ďakujem pekne.

.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Začal by som v podstate v podobnom duchu ako môj predrečník a musím oceniť prístup ministra obrany pána Kaliňáka k problematike záloh a takisto aj oceniť aj záujem o diskusiu. Mali sme, mali ste diskusiu s pánom Valáškom, my sme mali tiež spoločnú diskusiu, ktorú naozaj oceňujem, bola zaujímavá, len vtedy ešte sme, som nemal tú možnosť si poriadne naštudovať ten zákon, predsa len má vyše 80 strán.
Poviem to takto, čo sa týka národných obranných síl, naozaj si myslím, že ten nápad, s ktorým ste prišli, je inovatívny, je prospešný a myslím si, že by bolo dobré, keby sa dal pretaviť do reality. Myslím si, že by to mohlo pomôcť k budovaniu rezerv. Má to len tak trošku jeden háčik. Myslím si, že to je aj previazané práve s tými žandármi. Vy to vnímate v tom duchu, že by ste teda chceli to otvoriť širokej verejnosti, ale aj príslušníkom Policajného zboru. Sám ste bol minister vnútra, viete, že v prípade mobilizácie, vojnového stavu alebo niečoho podobného policajti plnia iné úlohy, ako byť mobilizovaný. Veď vidíme klasický príklad aj Ukrajiny, kde tak či tak tam naďalej majú policajtov, potrebujete zabezpečiť aj tú vnútornú bezpečnosť, a preto mám obavy, že sa môže stať taká situácia, že vy budete mať síce možno dvadsaťtisíc členov v národných obranných silách, ale z toho bude možno 18-tisíc policajtov. Ale keď naozaj dôjde na ten akútny stav a na tú krízovú situáciu, tak ich nebudete môcť povolať a dostanete sa do situácie, že síce platíte hypotéky policajtom ročne, ktorí chodia aj na, dajme tomu na nejaký výcvik a na tie víkendy a podobne, ale potom sa dostaneme do problému, ktorý v podstate máme aj dnes, že máme nedostatok ľudí v rezervách, ktorých by sme mohli v týchto situáciách povolať.
Myslím si, že toto stojí za zamyslenie sa na to pozrieť. Ja chápem tú prepojenosť národných obranných síl a žandárov, že vlastne tí policajti, ktorí sa prihlásia do národných obranných síl, by potom mohli robiť aj žandárov, čo by mohlo posilniť ten žandársky zbor, pretože tam tiež vidím niekoľko možno takých malých deficitov, ktoré tí vojaci majú pri výkone tej žandárskej funkcie. Týmto sa snažíte asi aj tak trošku možno posilniť a vystužiť ten žandársky zbor, že bude dobré, keď tam máte v tej hliadke možno aj policajta, pretože vojak je predsa len, jeho profesiou je, vyznie to možno zle, ale jeho výcvik je na to, aby zabíjal. A on proste aby bránil vlasť, tú zbraň používa na to, aby likvidoval nepriateľa. Ten policajt predsa len plní trošku iné úlohy, čiže aj v tomto to školenie tých žandárov asi bude musieť prebiehať trošku v inom, v inom duchu.
Takže ale to je jediná vec, ktorú môžem v rámci národných obranných síl tomuto nápadu vytknúť. Všetky tie úrovne, teda tie, na ktoré ste, alebo ktoré ste vytvorili, myslím si, že to sú naozaj veci, ktoré majú svoj zmysel, majú svoj, svoju úlohu, ktorú by mohli plniť. Predsa len však tá bezpečnostná situácia sa mení a určite je dobré, že myslíme aj na tieto zadné vrátka. Preto myslím si, že je potrebné, aby sme sa možno k tejto téme ešte možno vrátili k druhému čítaniu. Samo osebe ale si myslím, že to hovorím ešte raz, že je to dobrý nápad.
Čo sa týka žandárov a áno, vnímam to tak, že to tak trošku dokazuje, že sa ministerstvo obrany snaží tak trošku riešiť aj situáciu v Policajnom zbore, ktorý je vo vážnom stave, tie podstavy sú naozaj veľké a snaží sa takýmto v podstate zrýchleným spôsobom saturovať tie potreby vnútornej bezpečnosti, ktoré by vyvstali vzhľadom aj na situáciu na Slovensku, vzhľadom na tú situáciu v Policajnom zbore, keď vidíme, že máme regióny, kde, alebo oblasti, kde policajtov je naozaj málo, kde sa musia zlučovať obvodné oddelenia, kde sa musia lepiť hliadky a podobne. Rozumiem tomu, len vnímam to tak, že vychádzate z toho, čo ste aj spomínali, že teda máme určité alebo teda zložky ako gendarmerie, karabinieri alebo niečo podobné v iných krajinách, ktoré majú tieto úlohy a spĺňajú, plnia týchto úlo... tieto úlohy žandárov. Len ten rozdiel je, že tam tá tradícia je trošku iná. My sme tu ešte za bývalého Československa mali tú tradíciu četníkov, ktorí pôsobili v rámci teda vtedajších Čiech a to potom sa to prelialo vo forme žandárov na Slovensko a mali ale aj svoju štruktúru a inštitucionálne nejaké ukotvenie. No a práve mne to príde tak, že my tu vlastne vytvárame de facto akoby novú ozbrojenú, ozbrojenú zložku, ktorá ale de iure nemá svoju štruktúru, ale de facto vzniká, a preto mi príde ako prirodzené, že by každá ozbrojená zložka, ktorá vzniká, či je to, či už máme ZVJS, či máme Policajný zbor a tak ďalej a tak ďalej, by mala mať svoju štruktúru a svoje inštitucionálne ukotvenie, pretože potom sa tu bavíme len o tom, že sú to len vojaci s páskou. Myslím si, že to je niečo, kde, čo si podľa mňa bude vyžadovať ešte hlbšiu diskusiu a možno aj trošku väčšie zamyslenie, pretože osobne som presvedčený, že tak ako som na začiatku hovoril, vojak, predsa len tá profesia je iná. Ten výcvik, ktorým prechádza, je úplne ináč nastavený ako to, aby robil poriadkovú úlohu, poriadkové služby. A je tam viacero problémov. Jedným z tých problémov je, že či ten krátky výcvik naozaj bude stačiť na to, aby zvládol všetky tie úlohy, ktoré naňho prídu. Predsa len poriadkové úlohy a podobné veci sa zdajú jednoduché, ale môže narážať naozaj na komplikovanejšie problémy, komplikovanejší trestný, trestné činy. Čo sa stane, keď v prípade nejakých nevysporiadaných majetkových sporov, že príde nejaká SBS-ka, ktorá objaví nejaký, obsadí nejaký nebytový priestor, reštaurácia alebo niečo podobné, nevyplatené dlhy. Budú nám, bude sa to diať niekde na vidieku, tá policajná hliadka nebude nablízku, pôjdu tam vojaci. Akým spôsobom to budú riešiť? Budú volať policajtov a kým... a tak ďalej. Čiže ja tam mám obavy aj práve z toho hlbšieho právneho povedomia, ktoré by oni ako vojaci mohli využívať v týchto otázkach alebo v týchto situáciách. Čiže toto sú také veci, ktoré sú, samozrejme, diskutabilné.
Ďalšia vec, vy hovoríte, že by mali byť nasadzovaní na ochranu kritickej infraštruktúry, čo je fajn, ale aj na ochranu hraníc. U vojakov je situácia iná ako u policajtov. Sám viete, že keď chce vojak prekročiť hranice, tak je to v podstate, spadá do iného právneho režimu ako policajt. Ide o to, že potom ako to bude prebiehať, keď máte vojakov na hraniciach, ktorí keď budú strážiť tú hranicu a budete vidieť paš... teda tých prevádzačov a podobné veci, tak predsa len máte v rámci Európskej únie a vôbec bilaterálnych dohôd s krajinami okolitými, že jednoducho tí policajti môžu prenasledovať do určitej hĺbky aj teda susedné krajiny, prípadných prevádzačov alebo niečo podobné, tá spolupráca je tam nastavená. V prípade vojakov tá situácia je úplne iná, je komplikovaná. Jednoducho nemôže sa len tak rozhodnúť prekročiť hranicu do Maďarska, aj keď má pásku, že je žandár, čiže tam sú ďalšie obmedzenia.
Potom ďalšia vec a otázka je, majú pôsobiť väčšinou na vidieku. To, práve tá situácia v Policajnom zbore je taká, že nedostatky, ktoré máme, sú Bratislava, Košice, Trnava, Nitra a tak ďalej. Tam tá naplnenosť je najnižšia. Podľa posledných vyjadrení ministra vnútra, ten sa snaží teraz saturovať tieto problémy kadetmi a kadejakými vecami. Bráni sa tak trošku prevelovaním tých policajtov z vidieka práve do miest. A na vidieku ten problém nemáme. Tam podľa informácií, ktorými disponujem, tá naplnenosť policajných staníc je celkom vysoká. Čiže keď sa bavíme napríklad v Spišskej Starej Vsi, však sme mali k tomu aj mimoriadny branno-bezpečnostný výbor, naplnení sú tuším 94 %. Čiže otázka je, že či je naozaj potrebné mať žandárov takto na vidieku, keď máme naplnenosť. Ja rozumiem tej idei, že stiahnuť tých policajtov, dať ich do tých miest a tak ďalej, len ja nevidím práve tú ochotu ani zo strany ministerstva vnútra, že by sa touto cestou chcelo uberať.
Prepáčte, hovoril som trošku dlhšie, ako som mal v pláne, ale je tam viacej vecí, každopádne teším sa na ďalšiu diskusiu, možno aj nabudúce pred druhým čítaním.
Ďakujem.

Ďakujem.
Potvrdzujem. Bol som svedkom tohto incidentu a videl som pána Pročka, ako tam vrieskal na pani poslankyňu, ktorá mala dve malé deti v aute, ako zmyslov zbavený pavián. A som pripravený o tom, samozrejme, aj svedčiť, keď to bude potrebné, pred daným výborom alebo kdekoľvek sa to bude vyšetrovať, takže som presvedčený, že aj tie kamery dokážu, že pán Pročko je psychopat a správal sa ako psychopat a v živote sa takto k ženám správať nemá.
Ďakujem. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
A čo sa týka tohto uznesenia, toto uznesenie sa vyslovene zameriava na to a vlastne upozorňuje na tie hrozby, ktoré prichádzajú z východného vektora od našich hraníc, kde sme svedkami toho, že tu máme vmiešavanie sa cudzích mocností do nášho diania, či už politického, bezpečnostného alebo aj ekonomického. Často sa im hovorí, že sú to vplyvové operácie alebo operácie prostredníctvom... psychologické operácie prostredníctvom dezinformácií alebo hybridné operácie a tak ďalej.
Máme a sme svedkami toho a videli sme ich v niekoľkých správach našich spravodajských služieb, že tie najsilnejšie prichádzajú, samozrejme, z Ruskej federácie. Všeobecne aj v rámci Európskej únie a NATO panuje v tomto zhoda, že táto hrozba tu je a naďalej sa rozvíja. Teraz najnovšie sú to aj rôzne diverzné aktivity a podobné, ktoré majú ohrozovať aj našu kritickú infraštruktúru.
Čo je ale dôležité a nemali by sme na to zabúdať, že tu máme aj iných aktérov, ktorí sú aktívni v rámci Európy a dlhodobo sa snažia získať vplyv, tak aby mohli ovplyvňovať či už vnútropolitické dianie, ale najmä dianie v inštitúciách, ako je Aliancia alebo ako je Európska únia, a takým... a spôsobom, kde sa snažia získavať vplyv aj u jednotlivých členov, alebo teda v členských krajinách týchto inštitúcií alebo organizácií.
Čína sa aj v minulosti snažila získavať tento vplyv, prostredníctvom rôznych aktivít. Boli sme toho svedkami napríklad v rámci tzv. Iniciatívy 17+1, ktorá sa potom zmenšovala, bola 16+1 a tak ďalej, kde jednotlivé krajiny, ktoré boli v tejto iniciatíve, mali tú skúsenosť s Čínou, že jednoducho tie jej sľuby, tá spolupráca a tie investície, ktoré boli sľubované, neboli napĺňané. Zároveň ale tie skúsenosti, ktoré mali a získali, bolo to, že tie ekonomické investície boli častokrát spojené aj s presadzovaním bezpečnostných záujmov Číny, alebo resp. aspoň vplyvových aktivít prostredníctvom vytvárania rôznych štruktúr, či už fiktívnych, resp. policajných staníc reálnych alebo nelegálnych.
Takisto sa snažili mať vplyv aj na budovanie tzv. kritickej infraštruktúry v daných krajinách.
My, ako predkladatelia tohto uznesenia, či už sú to predstavitelia KDH, PS alebo SaS, my neodmietame ekonomickú spoluprácu s Čínou ako takou. Veď sme si plne vedomí toho, že Čína je dôležitý obchodný a ekonomický partner aj pre Európu, kde jednoznačne je potrebné mať na zreteli aj tie bezpečnostné záruky, resp. tú stránku bezpečnosti ako takú, ktorú Čína častokrát sa snaží zneužiť.
Zámerom tohto uznesenia je práve upozorniť na toto, že podľa skúseností, ktoré majú iné krajiny, či je to Poľsko, či je to Čierna Hora, či sú to iné krajiny na Balkáne, či je to Bosna Hercegovina, ktoré majú čínske investície, tie sú často sprevádzané potom nielen s dodatkami k zmluvám a častému predražovaniu a potom aj zásadnému vplyvu na dianie v týchto krajinách prostredníctvom investícií do kritickej infraštruktúry, ale, samozrejme, aj predražovaniu a potom vytváraniu aj určitých buniek, ktoré majú mať na starosti práve bezpečnosť či už tých firiem, ktoré z Číny prídu, alebo potom mať za úlohu rôzne spravodajské aktivity v daných krajinách.
Videli sme, že sú krajiny, ako je napríklad Taliansko, ktoré dokonca podľahlo takémuto čínskemu vplyvu a podpísalo zmluvu o bezpečnostnej spolupráci s Čínskou republikou, kde Čína presvedčila Taliansko, že vzhľadom na rastúci počet turistov z Čínskej republiky a s tým spojené aj problémy bude vhodné pre Taliansko, aby otvorila policajné stanice, kde bude spoločne s talianskymi policajtami hliadkovať aj čínsky policajt, alebo čínski policajti, ktorí by mali ako dohliadať na čínskych turistov.
Samozrejme, že máte aj čínsky organizovaný zločin a podobné veci, kde sa ponúkali, že budú pomáhať pri odhaľovaní tohto čínskeho organizovaného zločinu. Zhruba po asi siedmich alebo ôsmich mesiacoch Taliani pochopili, že ten účel, ktorý mali plniť tieto policajné stanice, tak ten neplnili. Plnili skôr spravodajský charakter dovnútra a navonok, to znamená, že pôsobili ako poriadková polícia pre Číňanov, ktorí sa pohybovali v Taliansku, takisto pre čínsku komunitu v Taliansku, snažili sa ich ovplyvňovať, snažili sa ich zastrašovať a zároveň robili aj spravodajskú činnosť pre Čínu ako takú, ktorá vlastne bola vyslovene zameraná na spravodajské aktivity na získavanie informácií a podobných záležitostí.
Ale to nie je nič nové. Pamätáme si aj na krízu napríklad covidovú a podobnú, kde Rusko sa tiež ponúklo Taliansku pomôcť. A Taliansko potom asi po mesiaci vypovedalo ruskú pomoc a poslalo ich naspäť domov, pretože nič iné nerobili, len spravodajskú činnosť.
Máme tu ďalšiu krajinu a tou je Maďarsko, ktoré si takisto rozhodlo ísť podobnou cestou a podobnými skúsenosťami v podstate ako Taliansko s tým, že Taliansko túto zmluvu vypovedalo (povedané so smiechom), tak Maďarsko sa zatiaľ snaží, snaží sa budovať tieto policajné stanice. Dokonca vníma Čínu ako strategického investora, ktorý má tam budovať kritickú infraštruktúru, že teda tú rýchloželeznicu zo Srbska a majú tam rôzne investície a tak ďalej, ktoré sa nakoniec ukazujú ako nie tak efektívne a nie tak ziskové pre Maďarsko, ako pôvodne plánovali.
Dokonca Čína má aj ten zvyk, že v podstate nerada dodržuje pravidlá Európskej únie, čo sa týka trhových mechanizmov a podobných záležitostí alebo zmluvy so subdodávateľmi, či už lokálnymi, alebo európskymi. Viac-menej je to tzv. kontajnerový systém, že v kontajneroch si donesú v podstate všetko aj so svojimi bezpečnostnými pracovníkmi, so strojmi, kuchármi a kompletne. Čiže tí subdodávatelia častokrát sa k týmto, k týmto kontraktom nedostávajú, a keď sa dostávajú, tak nie sú... nespĺňajú všetky štandardy, na ktoré sme zvyknutí v rámci Európskej únie.
Čiže sú tu jednoducho tieto skúsenosti, ktoré tu máme. Ale to nie sú len skúsenosti z Európy, ako napr. Čierna Hora, ktorá si nechala postaviť diaľnicu a ktorá ešte ani v podstate nie úplne dokončená, ale zadlžila sa tak, že v podstate ju z vlastného rozpočtu nevládze splácať, a požiadala Európsku úniu o pomoc, aby jej pomohla splácať tie dlžoby, ktoré vznikli.
Takisto tu máme napríklad Poľsko, ktoré malo niekoľko projektov s Čínou, ktoré nakoniec po týchto skúsenostiach, keď zistili a mali tie prvé skúsenosti s Číňanmi, ktorí síce prišli a povedali, že to postavia lacnejšie, a začali potom postupne prichádzať s ďalšími dodatkami k zmluvám, zistili, že vlastne ich to vyjde oveľa drahšie, tak tieto zmluvy s nimi vypovedali.
Ale stačí sa pozrieť do Afriky, stačí sa pozrieť do Ázie, stačí sa pozrieť na Srí Lanku, ako tá skrachovala. Stačí sa pozrieť na Papua Novú Guineu. Všetky, všetky tieto záujmové a vplyvové aktivity do kritickej infraštruktúry a podobne, ktoré Čína vykonáva, naozaj častokrát končia tak, že tie krajiny majú potom problémy sa potom vyplatiť z tých dlhov, ktoré im spôsobujú.
Čiže toto uznesenie je vyslovene o tom, aby sme sa vyvarovali takýchto chýb, ktoré už iné krajiny urobili. Ešte raz, nie je to proti rozvoju obchodnej spolupráce, ktorá ale musí byť vzájomne výhodná a musí vychádzať, samozrejme, aj z našich národných záujmov, aj bezpečnostných záujmov, ktoré by sa nemali krížiť práve so záujmami toho, tej inštitúcie alebo organizácie, ktorými sme členmi, či už je to Európska únia, alebo Aliancia, aby sme tak nenarúšali a nestali sa už viac nedôveryhodným partnerom, akým sme alebo ako je vnímané napríklad Maďarsko. Takže toľko.
Preto toto uznesenie je výzva všetkým, aby sme sa vyhli takejto potencionálnej spolupráci s Čínou v oblasti bezpečnosti a v oblasti spravodlivosti, kde, samozrejme, Čínu nemôžeme považovať za krajinu, ktorá rešpektuje ľudské práva a hodnoty ako my, len preto, lebo si myslíme, že budeme mať z toho väčší ekonomický zisk, takže myslím si, že každý, kto úplne normálne uvažuje a má na srdci záujmy Slovenska, bezpečnostné, ekonomické a tak ďalej, by nemal mať s týmto uznesením žiadny problém.
Ďakujem, to je z mojej strany všetko.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Tento návrh uznesenia sme pripravovali ešte v rámci spolupráce v opozícii. Niekedy koncom septembra, ktorý sme predkladali ako také malé memento toho, že čo vlastne všetko prináša so sebou aj tie, tie úskalia možnej spolupráce s Čínskou ľudovou republikou, a chceli sme o tejto téme diskutovať ešte pred cestou vládnej delegácie do Číny. Napriek tomu, že sa tento zákon, alebo teda to uznesenie na program dostalo až teraz v decembri, šupito len tak zhruba dva a pol mesiaca s oneskorením, tak si myslím, že je ešte stála aktuálny, pretože tie hrozby sú stále aktuálne.
Ja by som sa teda potom k tomu uzneseniu rád aj prihlásil ako prvý do rozpravy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
V prvom rade musím povedať, že ako myšlienku vítam a vnímam ju ako pozitívny signál aj do budúcnosti a je to v podstate ako prvý krok, lebo môžme sa nad tým zamýšľať, že teda tie peniaze, ktoré majú byť vyplatené pozostalým teda v tej výške 50-tisíc, je to veľa, je to málo? No samozrejme vyčíslovať život je veľmi ťažké a samozrejme aj v dnešnej situácii nikto nevieme, ako je, ako dopadneme, aká situácia sa bude vyvíjať aj vzhľadom na zhoršené bezpečnostné prostredie. Tie riziká tu sú a vidíme, že naozaj môže dôjsť k situácii, kedy sa to nemusí týkať len policajtov, ale aj vojakov a hasičov.
A presne tu narážam trošku na ten problém v znení návrhu tohto zákona, keď si ho prečítam a počúvam slová a vyjadrenia predkladateľov, tak nie úplne korešpondujú s textom návrhu zákona, pretože sa bavíme o tri dva osmičke, teda o zákone o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ale tento návrh, ktorý tu máme, spomína vo svojom texte len výplatu alebo teda príplatok pozostalým len pre policajtov, hoci jednoznačne zo zákona vyplýva, že by to malo platiť aj pre vojakov a takisto som teraz počul od pána predkladateľa, že spomínal aj hasičov, ktorí tam takisto nie sú v tom zákone spomenutí.
Text skutočne hovorí aj o tom, že tieto veci budú riešené cez, prostredníctvom Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, akoby mal byť aj pre vojakov, ktorí tam ale naozaj nie sú reflektovaní. Preto si myslím, že tento zákon má značný nedostatok v tomto zmysle, pretože keď raz prídem s novelou tri dva osmičky, teda zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a hovorím len, alebo sa zameriavam v tej novele len na policajtov a zároveň je tam spomínaný, že takéto veci rieši aj Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, tak to niekde nastala chyba v príprave tohto textu a myslím si, že tam je značný nedostatok.
Zároveň musím, musí aj pripomenúť alebo upozorniť na ďalšiu vec, navrhovateľ, samozrejme, sa zamýšľa aj nad tým, že by došlo k situácii, kedy by pozostalá osoba, ktorá by dostala túto, tieto peniaze po pozostalom, ktorý by teda zahynul vo výkone svojej služby, tak sú tam aj stanovené podmienky, za ktorých by musela, musela navrátiť táto osoba tento príplatok, ale to znenie mi jednoducho z právneho hľadiska nedáva zmysel, pretože tam je napísané niečo v takom zmysle, že bude musieť vrátiť príplatok len takí pozostalí, ktorí spôsobili smrť policajtovi.
Čiže znova. Bavíme sa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a znova, príplatok sa vracia len policajt... teda len vtedy, ak bude spôsobená smrť policajtovi. Ale nie je definované akému, ktorému policajtovi. Ja rozumiem, čo tým predkladateľ chce, chcel povedať, že akým spôsobom, teda že v prípade, že tá osoba by spôsobila vlastnému, teda rodinnému príslušníkovi smrť, takže takejto osobe jednoznačne nebude, alebo bude odňatý tento príplatok. A teraz ale napríklad nerieši, že či to môže byť aj že nezavinené zabitie, hej, že autonehoda alebo niečo podobné. Takisto sú tam určité právne medzery, na ktoré si dovolím upozorniť v tomto návrhu zákona.
Preto ešte raz sa vrátim. Poviem, že reálne nemám problém s tým návrhom alebo resp. s tou myšlienkou. Myslím si, že to je dobrá myšlienka, dobrý, dobrý nápad, s ktorým sa dá pracovať, ale v tomto znení, v ktorom je tento návrh aktuálne predložený, kde absentujú policaj... teda hasiči, kde absentujú vojaci, kde nie je jasne definícia, že akých, za akých podmienok sa príplatky napríklad teda budú vracať a podobné záležitosti, tak tu vznikajú určité právne neistoty v tomto návrhu zákona, preto ja v tomto momente, bohužiaľ, za tento návrh zákona nemôžem hlasovať. To ale neznamená, že zaňho nechcem hlasovať. Tu len vystupujem s tým, pretože ide o prvé čítanie, aby mal predkladateľ možnosť upraviť ten návrh zákona tak, nejakou novelou, do druhého čítania, aby sme boli schopní zaňho hlasovať a s radosťou by som v takom prípade, keby ten zákon bol správne naformulovaný, zahlasoval. Takže nie je to to, že ho odmietame, odmietame túto myšlienku, len nemôžme súhlasiť so znením, s aktuálnym znením tohto návrhu novely zákona.
Ďakujem veľmi pekne.