Chcem sa vám všetkým poďakovať za podporu skráteného legislatívneho konania, verím, že ste chceli hlasovať viacerí, len to bolo tak narýchlo.
Sme teda na začiatku prvého čítania a dovolím si na rozdiel od druhého čítania, v ktorom pôjdeme aj podrobne do niektorých odborných vecí, uviesť predovšetkým základné zásady, ktoré nás k tomu viedli.
Myslím si, že všetci, tak ako sme zahlasovali spoločne za uznesenie, ktoré reagovalo na...
Chcem sa vám všetkým poďakovať za podporu skráteného legislatívneho konania, verím, že ste chceli hlasovať viacerí, len to bolo tak narýchlo.
Sme teda na začiatku prvého čítania a dovolím si na rozdiel od druhého čítania, v ktorom pôjdeme aj podrobne do niektorých odborných vecí, uviesť predovšetkým základné zásady, ktoré nás k tomu viedli.
Myslím si, že všetci, tak ako sme zahlasovali spoločne za uznesenie, ktoré reagovalo na barbarský atentát proti predsedovi vlády Robertovi Ficovi, si uvedomujeme, že už nič nebude tak, ako bolo, a že všetci musíme do toho nejakým spôsobom prispieť. A jednou z tých vecí je, pochopiteľne, úpravy a opatrenia, ktoré môžu robiť jednotlivé rezorty zodpovedné za túto situáciu v rámci svojich možností, ale sú to aj určité úpravy, ktoré musíme urobiť legislatívne, to je posilnenie sily toho, čo je sledované aj týmto zákonom. Počul som počas diskusie v rámci skráteného legislatívneho konania aj výhrady, ktoré neboli síce ku skrátenému, ale ktoré boli k samotnému zákonu, a preto ich popri tom úvode aj nejakým spôsobom aj okomentujem.
Predovšetkým tým, tou prvou oblasťou úpravy je poskytnutie ochrany určeným osobám v omnoho širšom zákonnom rámci, ako to bolo kedykoľvek predtým. Mnohí poslanci povedali, veď to môže na návrh ministra vnútra sa robiť aj dnes. Áno, len niekedy sa stane, že sa k vláde dostanú ľudia, ktorých pomsta alebo nenávisť k svojmu politickému oponentovi je väčšia ako racionálne uvažovanie, a preto sa vlastne ochrana napríklad aj opozičných lídrov alebo nejakých ďalších predstaviteľov definuje v zákone, pretože niekedy môže ten minister vnútra mať svoj konflikt záujmov s tým, koho áno a koho nie.
Pamätám si historicky za svoju kariéru ministra vnútra, že som takúto výnimku v podstate udelil niekoľkokrát napríklad predsedovi SDKÚ pánovi Frešovi, keď mu došiel náboj v obálke. Možno keby som bol iracionálny súper pána Freša a nerozumel by som tejto situácii, tak by som proste tú ochranku neudelil a možno by k tej situácii došlo, že by sa mu stalo niečo nepríjemné. Proste nemôžeme nechať na subjektívne posúdenie toho pri rozhodujúcich členoch dajme tomu politického súboja alebo demokratického spektra, že či áno, naopak, by som otočil tú, tú spôsobilosť, ak nejaký opozičný líder má pocit, že cez toto by ho mohol niekto monitorovať, lebo aj to som dnes započul, tak to proste odmietne, pretože on to právo má, čiže vždy je to o tom, že má byť na chránenej osobe, aby to odmietol. Pochopiteľne, z pohľadu celého poslaneckého tímu alebo kohokoľvek činného v politickej môže dnes aj v budúcnosti požiadať ministra vnútra, myslím len ten okruh toho, ako to má byť stanovené, rozšírili, aby to bolo finálne zo zákona, nebolo o tom diskusie, nebolo to predmetom politických diskusií, hádok a čohokoľvek. Veď sme... o ochranke tu bolo tisíc vystúpení a tisíc hádok, komu to náleží, komu to nenáleží, kedy to má končiť, kedy to nemá končiť, kamarát to dostal dlhšie, ten kamarát nie, jednoducho transparentná, ako to slovo radi používate, transparentné a jasné pravidlá, ktoré sa nastavujú teraz týmto zákonom, majú prispieť globálne k tej bezpečnosti, ale aj ako dnes je obľúbená, obľúbená disciplína a téma v našej Severoatlantickej aliancii, to je, slovíčko je dnes zaklínadlo a to je odstrašenie.
Jednoducho verejne známe, takto to funguje, tu je to takto zabezpečené, nielen teda samotná osobná, ale aj infraštrukturálna ochrana, aj možnosť napojenia na policajné pulty ochrany, toto všetko sú výhody, ktoré aj vy ako poslanci môžete a musíte užívať, lebo reprezentujete svojich voličov.
Ja nesúhlasím s tými vyjadreniami, ktoré hovoria, však nech každý si ide hľadať svoju robotu. Ak poslanec je v parlamente, a preto to, napríklad na to reaguje aj Európsky parlament a mnohé ďalšie európske parlamenty, a strávi v parlamente 15-20 rokov svojho života, tak jeho zaradenie do pracovného života je prakticky beznádejné (povedané so smiechom) v jeho profesii, lekár, právnik, 20 rokov neoperoval, aj keď veď tu máme povolené, že lekári môžu aj naďalej slúžiť, ale to sú výnimky. Platí, že v prípadoch najvyšších ústavných činiteľov, ktorí odovzdávajú vlastne celý svoj život tej, tej, tej krajine, tak sme urobili odstupňovanie, návrh tu bol zo strany tuším KDH alebo progresívnej verzie, áno, však je progresívna. Pokiaľ jedno volebné prezidentské obdobie stačí prezidentovi, u premiéra si to vyžaduje dve, dokonca je tu možná nejaká úprava o tom, že by boli dve prezidentské, teda aby to bolo úplne jasné. A teda je to človek, ktorý už nejaký čas aj, samozrejme, polarizuje, dostal ten predmet ochrany, v tom štandarde, s ktorým, v ktorom to má prezident republiky, a navyše, samozrejme, aj s tým, aby tam bola nejakým spôsobom zachovaná jeho prítomnosť naďalej v tom politickom živote, lebo časom vždy sa o tom diskutovalo a v mnohých krajinách to funguje, tiež bývalí prezidenti a premiéri a mnohí ďalší majú byť súčasťou nejakej tej skupiny múdrych alebo staršinov, ktorí v nejakých konfliko... komplikovaných situáciách sa môžu spoločne nejakým uznesením dohodnúť vyjadriť k aktuálnej situácii, ktorá v danej krajine prebieha.
Čiže to rozhodnutie ísť do tej ochrany týmto spôsobom je dané, presne aby zákon stanovil a akákoľvek jeho zmena bola podrobená opätovne diskusii parlamente. Momentálne to bolo z veľkej časti na nariadení vlády alebo na rozhodnutí ministra, považujeme to za subjektívne, a preto bolo lepšie zákonom stanoviť rozsah tej rozsah tej ochrany, ktorá bola stanovená.
Druhou časťou, o ktorej bola tiež veľmi široká diskusia, je oblasť úpravy výkonu zhromažďovacieho práva, kde vlastne boli dve hlavné, alebo sú hlavné dve myšlienky, a to je priama reakcia takisto priamo na atentát a to je deeskalácia situácie, ktorá vznikala alebo vzniká na niektorých typoch zhromaždení. My si nemôžeme zamieňať právo na zhromaždenie s právom na lynč, jednoducho platilo to vtedy, platí to aj dnes, dlhé roky nikto a to aj Fero Mikloško správne povedal, nikto nezneužil právo na zhromažďovanie, aby si vybavoval osobné účty s niekým priamo v jeho bydlisku, s jeho rodinou, s jeho susedmi, s jeho celým enviromentom, v ktorom žije.
Predmetom práva na zhromaždenie je väčšinou, v drvivej väčšine činnosť, práca alebo iná aktuálna náplň človeka, voči ktorému ak chceme protestovať individuálne, to je dosť zvláštne, ale dobre, pripúšťajme, že to nielen o rozhodnutí vlády, o ministerstvách, ale teda aj individuálnemu procesu, a nielen politik, pozor, ale platí, že to môže byť športovec, lekár, ktokoľvek, právnici, sudcovia, kde výkon jeho činnosti cez protest je obmedzený práve tým nátlakom na jeho rodinu a blízkych.
Spomenul tu pán poslanec Hlina ako priekopník týchto protestov, protest proti bývalému predsedovi Pavlovi Paškovi priamo pred jeho domom. Vtedy sme to brali ako exces a presne to bolo zaujímavé, že chcel vytvoriť tlak na základe podozrenia z nejakého cétečka, ktoré sa nikdy nepotvrdilo ani počas tých najrozviazanejších rúk, nikto sa k tej kauze nevrátil, ale považoval za dôležité, že aby teda mohol zasiahnuť nejaký osobný život, ktorý je chránený ústavou takisto, že pôjde protestovať pred dom. Nie pred parlament, nie pred ministerstvo zdravotníctva, pôjde pred dom.
A to je práve z pohľadu našej ústavnej konštrukcie, našej ústavy je teda neprípustné, pretože právo na zhromaždenie je dôležité právo, ktoré nám garantuje ústava, ale nie prvé. Jednak je až v ďalšej časti politických práv po všetkých právach na život, na súkromie, na slobodu, na všetky veci, ktoré máme dané ako ľudské práva, toto sú až politické práva. A práve preto nemôžu politické práva predbiehať pred ľudské práva a tak ďalej, čiže preto ten posun je k tomu, že ústava garantuje právo na pokojné zhromaždenie, a to máme garantovať, preto vlastne hneď prvá veta je, že by bolo zrejmé to, čo ústava definuje, že sa zakazuje narušovať verejné zhromaždenie, aby teda mohli všetci mať adekvátne nástroje k tomu, aby keď sa raz rozhodnete protestovať proti vláde, tak ste boli nerušení v tomto proteste. To, čo sme, mimochodom, robili a vynakladali sme na to množstvo prostriedkov, a teraz to nevyčítam, to je ako fakt, že musíme, aby nikto neprišiel a nenarušil, pretože vláda má k dispozícii vždy zdroje na to napríklad, aby mohla sa pokúsiť nejakým spôsobom narušiť nejaké zhromaždenie, ktoré mu, jemu nevyhovuje, rozhodne má viacej prostriedkov, ako má tá opozícia.
A zo skúseností vieme, a tu sa na tú skúsenosť musíte aj vy spoľahnúť, že SMER bol dlho, veľakrát vo vláde a zažil veľa protestov proti svojej vláde, ale nikdy nepoužil proti týmto protestom silu. Nikdy. Nikdy nepoužil vodné delá, nikdy nezakazoval tieto zhromaždenia, naopak, používal sily a prostriedky len na to, aby tieto zhromaždenia ochránil. Niekto nesúhlasí s týmto mojím vyjadrením? Naopak, demonštranti zažili vodné delá a vláčenie po zemi, keď sa protestovalo v 2010, proti Gorile, vláda Ivety Radičovej, a vlády Igora Matoviča, kedy dokonca gumové projektily boli strieľané na demonštrantov.
Čiže bývalá vláda bola tá, ktorá porušovala, preto mi veľmi vtipne znie od niektorých, ktorí dnes vystupovali a domáhali sa niečoho ohľadne slobody zhromažďovania, ktorí nasadzovali policajné zložky na demonštrujúcich a ešte ich označovali opicami a dezolátmi. Čože ste vtedy, mnohí predstavitelia opozície, ktorí ste sedeli v parlamente, nezakročili proti tomu, keď dnes chcete hovoriť o nejakých obmedzovaniach slobody zhromažďovania? To je ten problém. Ale naďalej počúvame a naozaj toto je jedna z vecí, ktorú nikdy nemôžte vyčítať SMER-u, HLAS-u alebo SNS, že obmedzovala akýmkoľvek spôsobom verejné zhromaždenia v minulosti.
Keďže situácia, kedy šponovanie nenávisti vyústili na záver do atentátu na predsedu vlády, tento návrh sa snaží riešiť práve tie miesta, kde k eskalácii dochádza, a to je častokrát k stretom medzi jednotlivými protestujúcimi, preto platí právo prvej noci, právo prednosti, akokoľvek ho nazveme, ten, kto vlastne si objedná alebo príde ako prvý, alebo je neskôr vylosovaný, všetky tieto pravidlá sú dneska v zákone, to sa nemení, ale má právo na výkon svojho povolania, teda výkon svojho práva na zhromaždenie. Nerušené. A polícia to musí zabezpečiť, resp. mestská polícia, resp. usporiadatelia, ktorí tam sú. To je dnes definícia v tejto časti.
A druhou časťou je, že odmietame, a myslíme si, že to nie je na prospech rozvoja demokracie, aby mohli sa tieto protesty meniť na lynčovanie, to znamená na protesty, kde sa snažíme psychologicky zasiahnuť nielen toho, ktorý urobil dajme tomu ten úkon zlého návrhu zákona alebo nejakej kauzy, ale aj jeho rodinných príslušníkov, jeho deti, ktoré s tým nič nemajú, ktoré máme chrániť, pretože práva detí sú na prvom mieste, pred tým, aby bolo právo niekde demonštrovať, a všetky ostatné veci. A zasahujeme nevinným ľudí.
Ten prípad, ktorý spomínal dneska, myslím, advokát Para, kde aj sanitka, nejaké ošetrovanie maloletých detí, a to bol protest, ktorý bol zvolaný paradoxne op... dnes opozičnou stranou, z tých, ktorí si vyžiadali ošetrenie, neboli tí z rodiny ani blízkeho okolia toho, voči komu sa malo protestovať, a bol to relatívne agresívny protest. Teda každý si môžme vstúpiť do, každý si môžme vstúpiť do svedomia, ale toto sa tým sleduje. A myslím si, že na tomto sa vieme zhodnúť, že proste protesty pred obydliami nie sú v záujme rozvoja demokracie, ale protesty pred tým, kde sa zase pracuje.
Počul som poznámku ohľadne toho, že nebudeme môcť protestovať pred farou, ale môžme pred kostolmi, ja si myslím, že aj keď my by sme nikdy pred kostolom neprotestovali, lebo na tom nevidíme dôvod, ale jednoducho má to súvisieť so zamestnaním, a nie, nie s tým obydlím. Čiže to je dôvod, to je motív, ktorý sme boli.
Ak niekto má pochybnosti, radi si vypočujeme upravujúci návrh, ktorý to bude zdokonaľovať, lebo si nemyslím, že sme dokonalí, dneska hovoril pán poslanec Mikloško o treťom bode, kde s prvými dvomi súhlasil, o treťom bode, kde by mohli byť dotknuté práva viacerých osôb, tak jeden argument sme už vyvrátili, že keď niekto povie, že no ja chcem protestovať, neviem, či ste aj vy nehovorili, pán predseda Dubéci, že keď budeme chcieť protestovať proti developerovi, no veď protestovať proti developerovi väčšinou chcú susedia, čiže, pochopiteľne, im to nemôže vadiť, ibaže by všetci susedia súhlasili s tým developerským projektom, a niekto, koho sa netýka ten developerský projekt, by chcel protestovať, áno, tam by mohlo dôjsť ku nejakej kolízii, uznávam. Ale dôležité je, že môžete, predovšetkým máte dostatočné množstvo, mesto si má upraviť a ten návrh tu má byť, čiže platí to pre všetky bratislavské námestia, či SNP, či Námestie slobody, či Prezidentský palác a tak ďalej, že ktoré sú tie hlavné priestory pred ministerstvami a všetkými ostatnými inštitúciami, kde to je najobvyklejšie. Navyše, čo registrujem, vaše protesty väčšinou bývajú buď Námestie slobody a tak ďalej, niečo, čo tradičné je, to sa tu nijako netýka, ale ak máte nápad na, nechcem používať to slovíčko, vycizelovanie, lebo myslím si, že nie je slovenské, ale v každom prípade platí, vyštrnganie, aby to bolo presnejšie a nebol tam nejaký možný vedľajší výklad, tak, samozrejme, nech sa páči, my sme pripravení na to počúvať.
Čiže to je vlastne tá časť, kde sme zadefinovali, kde áno a kde nie, pričom, samozrejme, nie je právo podľa ústavy hovoriť o tom, že mám právo výberu toho miesta, ono nemá byť obmedzené, má to byť negatívne vymedzené, kde nie je možné demonštrovať, a potom je ten výber slobodný. Čiže nie je to, že prikazujeme, že kde môžete, je to iba naopak urobené, kde je to podľa mňa pre účely ochrany ostatných práv garantované vo vyššej časti ústavy jednoducho neprípustné.
Potom je tu otázka v priestupkovom zákone, ale to reagujeme predovšetkým na tú úpravu zákazu narušovania, narušovania tých zhromaždení, potom je to otázka toho Trestného zákona, ktorý ste tu viacerí dnes spomínali, ktorý spomínala aj Súdna rada, pán ombudsman, pán generálny prokurátor, skrátka úplne všetci, jednoznačne sme boli vedení myšlienkou a skúsenosťami z minulosti, že ak, že nechceli sme kriminalizovať toto konanie. To znamená, je jednoznačné, že v zákone o... v Trestnom zákone máte trestný čin ohovárania, trestný čin rušenia verejného zhromaždenia, a preto vlastne bolo najjednoduchšie, prirodzená reakcia vlády, sprísnenie je, že teda pridajme buď trestný čin navyše, alebo rozšírme tú skutkovú podstatu, ktorú máme, aj o konanie, ktoré je príbuzné, lebo ak máme raz ohováranie, teda nejaké hrubé napadnutie verbálne, alebo máme rušenie zhromaždenia, tak to tam stačí dať. Ale vždy sme boli proti kriminalizácii a vždy sme tvrdili, že omnoho efektívnejšie je častokrát ukladanie pokút, ukázalo sa to pri viacerých priestupkových problémoch, že finančná pokuta zázračne vyrieši mnoho iných nápravných pokusov. A tu potrebujete mať určitú, záchyt, že aby teda, toto nechceme kriminalizovať, takže neháme to v oblasti priestupkov, ale zároveň by tam mala byť nejaká ruka, ktorá umožní to efektívne aj vybrať, to znamená taký ten Damoklov meč, že keď sa rozhodneš ignorovať tieto pokuty, no tak samozrejme, môžeš sa dostať do tej chvíle, že budeš páchateľom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.
No, ale v podstate sa ukázalo, že ten rozsah nezaplatených pokút je taký gigantický, že by to zasiahlo desaťtisíce ľudí už dnes. Tak uznávam za seba, aby sme boli pri tom zmierovacom v diskusii, že tu, si myslím, že som sa prepočítal, a preto určite v tejto chvíli, v tejto situácii budeme prijímať nejaké návrhy na zmenu a vypočujem si aj slová odborníkov, ktoré vlastne zazneli, pretože my nie sme tvrdohlaví.
V oblasti tej, tých elektronických komunikácií je vlastne situácia podobná. Polícia viackrát zneužila priestupkové konanie, a keďže vedela, že v priestupkovom konaní nemôže identifikovať toho páchateľa podľa dnešného znenia, tak si to proste nadkvalifikovala. To, čo robili vlastne celé štyri roky, nadkvalifikovali trestný čin, vypýtali si povolenie, identifikovali páchateľa, prišli, zobrali 66-ročného dôchodcu a išli ho týrať na NAKE. Tak toto sa snažíme riešiť, pretože vtedy môže minister vnútra, keď sa mu to hodí, keď nejaký človek, ktorý proste bol pod vplyvom alkoholu a nespravodlivosti, ktorá sa vykonala na jeho sestre, prekročí plot a zaklope, tak je stíhaný v sadzbe 3 až 8 rokov, tak tomu sa hovorí zneužitie moci ako vyšité, pritom je to priestupok.
Ja som povedal, že nebudeme tieto veci kriminalizovať, lebo my sme moc nezneužívali ani v minulosti a nebudeme robiť ani v budúcnosti. Ľudia slabších charakterov zneužívajú moc. A preto sme to chceli dať práve do priestupkovej časti, ale identifikáciu musíte mať, takže sme si povedali, dobre, aby to nemohol len policajt chcieť, že teda vždy môžem získať, kto tento komentár napísal, ako sa volá, meno, priezvisko, kde býva, tak teda aby to prokurátor opečiatkoval, že to nie je zneužívanie, však nech aspoň nejaký stupeň kontroly nad tým je, hoci nedozoruje ten prípad, ale veď to nie je výnimočná situácia, kedy, kedy zákonodarca umožní inému orgánu urobiť nejakú kontrolu bez toho, aby bol dozorový orgán, alebo teda mal priamo ten spis pred sebou, že by o tom niečo predtým vedel, tak predsa povoľujeme všetky odpočúvania v rámci spravodajských činností, tiež to robí súd, iný ako ten, čo povoľuje procesné, procesné odposluchy, a vlastne len príde príslušník, spravodajský dôstojník príslušnej spravodajskej služby a príde, no tak máme tu takýto problém, tu máme takého nejakého cudzinca, ktorý tu vykonáva cudziu spravodajskú službu, potrebujeme ho odpočúvať, dáte, nedáte. Tu ale nejde o obsah tých správ, pretože ten už je známy (povedané so smiechom) z pohľadu toho jeho facebooku alebo na nejakom maili, alebo na nejakej, na nejakej správe pod novinami, ale teda potrebujete vedieť jeho meno a priezvisko. Keď nechcete zneužívať moc, ako to bolo v uplynulé tri roky, že proste tak si nadkvalifikovali, získali si meno a potom toho človeka vláčili po zemi, tak sa musíte k tomu oficiálne priznať, že sa nebojíte povedať, že áno, toto chcem robiť, chcem získať meno a priezvisko toho, kto hrubo nadáva politikovi, novinárovi, lekárovi, právnikovi, futbalistovi, mne je jedno komu, pretože to je vec, ktorú my považujeme za hranou. Ak všeobecne platí, že toto vyvoláva gigantický problém, tak potom áno, toto je presne vec, ktorú môžme tiež nejakým spôsobom zmeniť, moderovať a poďme o nej debatovať v tom druhom balíku, ktorý má byť vlastne na jeseň, keď je teda toto taká, taká intenzívna vec.
A tá tretia vec ešte je, to som už povedal o tej pokute, ale to som, si myslím, že už povedal, to znamená, že séria tých opatrení, a ešte SIS-ka, no tak (povedané so smiechom), dobre, to je, to je skutočne odborný dôvetok, ktorý hovorí o tom, aby mala oprávnenie Slovenská informačná služba po prijatí informácie o ohrození života tú informáciu rozpracovať a mala k tomu kompetenciu. Dohodnime sa, že 30 rokov si spravodajské služby, keď mali nejakú informáciu na akéhokoľvek ústavného činiteľa, s nimi robili veci, ktoré netušíme, čo si s nimi robili, pretože to – tajné služby. Ale keď odstúpi tajná služba informáciu, len čisto, že ju dostane a hneď ju pošle polícii, tak automaticky stratíte zdroj, stratíte informáciu, ani vlastne neviete, ako šetriť, pretože policajný prístup a spravodajský je proste diametrálne odlišný. Čiže tu bola možnosť, aby sa to dalo, ale ak to niekto má za problém, nemusí, len je to na dobro veci v tomto prípade, nie je žiadna výnimočná kompetencia, ktorú by dnes nemali, keby intenzívne ju chceli používať.
A posledné, to s tou Národnou bankou som úplne nepochopil, lebo to tam bolo aj teraz, to je technická legislatívna zmena, ktorá bola aj predtým, len sa posúval paragraf, tak sa to tam objavilo, ale to je aj predtým, aj dnes to v zákone v zásade je. Čiže to je vec, ktorá nie je súčasťou dnešnej zmeny.
Čiže rozhodujúce veci, ktoré sme si povedali v tomto zákone a ktoré, nech sa páči, v rámci druhého čítania otvoríme a sme otvorení diskutovať, ak dobre počítam, dnes začína prvé čítanie, zajtra sú nejaké naprogramované hodiny ráno, keď sa skončí, chcem tu takto vyjadriť, že sa vrátim z výjazdového rokovania vlády z Rimavskej Soboty, sadneme si či už počas obeda alebo po obednej prestávke k tomu, že aké tie návrhy všetky boli, a vyjadríme sa k tomu, že toto je vec, cez ktorú sa teda tá zmena deje, toto je vec, cez ktorú nejde vlak, a toto sú veci, akým spôsobom k tomu prispejeme.
Rozumiem, viacerí ste sa vyjadrili, pre vás sú, pre vás je úprava a zaradenie niekoľkonásobného premiéra, tak ako je to tam napísané, a predsedu parlamentu do statusu prezidenta republiky neprijateľná. Ja si myslím, že je to veľmi dôležité. To je vec, ktorá nie je ani zlá, ani dobrá, jednoducho tam spolu nesúhlasíme, ale to nenásobí, nedelí žiadnu inú vec, to nie je vec na diskusiu, to je politický názor na to, že či to chcem, alebo nechcem. To nemá dopady žiadne, okrem teda ekonomických, ale z pohľadu štátu nie významných. A tie ostatné veci odborné by som, navrhujem ten proces, aby prešiel takto, samozrejme, máte diskusiu, vystúpenia a všetko ostatné, ale zároveň by som navrhol, že v tom pozadí sa môže, sa môžu tie informácie vymieňať, aby sme sa dopracovali k zajtrajšku pred, či už pred začiatkom, počas toho druhého čítania, určite pred hlasovaním si presne povieme, aby tá hra bola fér a transparentná, toto je áno, toto nie, takýmto spôsobom si aj my predstavujeme, že toto chceme a toto nechceme podporiť, toto uznávame, že je to vylepšujúce, dá sa to nejakým spôsobom opraviť.
To je návrh, ktorý som vám chcel v tejto súvislosti predniesť, a želám vám pozitívnu rozpravu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis