Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, ďakujem aj za diskusné vstupy oboch pánov poslancov. Ja som sa pokúsil zistiť nejaké bližšie podrobnosti pamätníkov ukončenia tej misie. V zásade to na jednej strane mohol byť politický krok pani premiérky Radičovej, ktorá to oznámila zhodou okolností na návšteve Balkánu, ale skôr si myslím, že to bol tlak v tom čase o určité nejaké úsporné opatrenia, pretože bola relatívne veľká misia v Afganistane a asi zrejme mali pocit (reakcia z pléna), prosím, že toto by mohlo nejakým spôsobom ušetriť asi zdroje. To už ale spätne asi nevyhodnotíme a nemá to ani význam si myslím viac alebo menej komentovať. S tým, že ten problém, prečo si myslím, pán poslanec Dostál, že tá kredibilita a tým, že máme iný názor na vojnu na Ukrajine, neklesá, je to vecou politickej hádky a ak niekto nie je schopný akceptovať iný názor, tak nie je demokrat. Tak ako chceme od ostatných, a to sú predmetmi častokrát výmeny tých názorov po niektorých výsledkoch Európskych rád, tak ako chceme, aby oni akceptovali náš názor, že sme zastavili vojenskú pomoc Ukrajine z našich prostriedkov, tak my akceptujeme, že niekto sa rozhodol, že to neurobí, preto my nebudeme blokovať snahu Belgicka napríklad zvýšiť svoju vojenskú pomoc tým, že budú darovávať nejaké veci Ukrajine. Je to ich rozhodnutie, to je ten vzájomný rešpekt, ktorý medzi sebou všetci máme. Pretože Ukrajina nie je členskou krajinou NATO a je pravda, že proste v súvislosti s jej napadnutím bolo porušené medzinárodné právo. Len potom máme problém v tom, že opätovne nemeriame všetky situácie rovnakým metrom.
Zoberte si, aké uznesenia predstavuje Európska únia vo vzťahu k Ukrajine a potom vo vzťahu k Azerbajdžanu. Azerbajdžan bol 30 rokov okupovaný. Na tom istom princípe. Tak ako v Kosove je tá situácia horúca kvôli srbskej menšine a tomu, že to bolo územím Srbska, tak ako v Rusku je medzi Ruskom a Ukrajinou diskusia o rusky hovoriacej menšine, ani neviem, či národnosťou, ale viac to všetci viažu k jazyku ako k národnosti. A to isté bolo Arméni na území Náhorného Karabachu, pričom Arméni zobrali celý Karabach, nielen Náhorný, lebo to je väčšie územie, aj s azerbajdžanskými dedinami. A z ich pohľadu legitímne obhajovali záujmy ich národnostnej menšiny a potom nastal ten dlhoročný 30-ročný konflikt, ktorý nakoniec skončil tým, že Azerbajdžan na konci dňa obsadil a bol kritizovaný za to, že odišli pri tomto návrate všetci Arméni do Arménska. Čo je, samozrejme, na diskusiu, ale obnovil svoju územnú celistvosť.
Čiže ak chceme a budeme vždy hovoriť, že sme za to, aby územná celistvosť nebola narušovaná a to je jedno, či agresiou, či dohodou veľmocí, či akýmkoľvek iným spôsobom, potom treba rešpektovať, že 30 rokov, napriek tomu, že Arménsko považujeme za bližšie, lebo má kresťanské hodnoty, tak platí, že to územie, ktoré dnes Azerbajdžan má, je jeho pôvodne uznané územie z roku 1991, 1992. Ukrajina má svoje územie tiež z roku 1991, 1992, teraz si nepamätám ten dátum, kedy presne sa stanovili hranice Ukrajiny po novom a to isté platí o Kosove a to isté platí, diskusia, o tom, že takéto problémy máme aj na území Európskej únie, konkrétne na Cypre, kde tá okupácia je 60 rokov. A je okolo nej absolútne ticho. Aj tam Slovensko je prítomné, a veľmi významne, kde tú svoju kredibilitu zvyšuje, pretože je vedúcim národom v jednej zo sektorov v rámci Cypru a preto vlastne aj tá téma návratu do Kosova, kde si myslím, že dlhodobo sme pôsobili v rámci našej zahraničnej politiky na Balkáne a naša prítomnosť v tom Kosove má teda význam. A ja sa teším z toho, že v tomto nachádzame spoločné stanoviská, lebo áno, je to aj jednoznačné prihlásenie sa k záväzkom, ktoré máme k Severoatlantickej aliancii, nielen predchádzajúci bod, ktorý bol k Lotyšsku, kde priamo sa to týka člena, tak ako my na našom území máme mnohonárodnú brigádu vedenú Španielskom a v prípade Kosova je to vlastne zahraničná politika na udržanie mieru a pokoja v regióne.
Ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, my sme ešte včera trochu diskutovali k samotnému vyslaniu našich ozbrojených síl ani nie do misie, ale do predsunutej mnohonárodnej brigády do Lotyšska. Ja si myslím, že si zamieňame niekoľko faktov pri tej diskusii občas, ale veď to je úplne, úplne relevantné, že mnohí z našich kolegov nevidia rozdiel medzi Ukrajinou a Lotyšskom.
Lotyšsko je členská krajina NATO, Lotyšsko má svoje vzťahy s Ruskom napäté dlhodobo. Viete, že ruská menšina v Lotyšsku nemá právo na občianstvo, aj keď je tam narodená, ten problém tam je vždy, ale pre nás je Lotyšsko predovšetkým členskou krajinou NATO a v rámci kolektívnej zodpovednosti sme rovnako pripravení chrániť všetkých našich spojencov. Na rozdiel od nás, ktorí máme vzťahy s viacerými krajinami, sme sa vždy snažili mať na úrovni, bez otvorených otázok, bez toho, aby sme mohli, potrebovali považovať niekoho za konkrétnu hrozbu. Aj my sme mali situácie, kedy sme mohli vystupovať voči niektorým krajinám konfliktne a takýto problém bol v rokoch 2006 – 2008 s Maďarskom, kde na Slovensku pochodovali maďarské gardy, kedy rovnako sa mohla situácia eskalovať a mohlo to viesť k závažným následkom, ale nový, vtedy prichádzajúci maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý je vlastne odvtedy dodnes, ale aj Robert Fico sa rozhodli, že je dôležité, aby sa vzťahy medzi susedmi kultivovali, pretože občan sa môže presťahovať, keď má záujem, ale krajinu nikdy nepresťahujete. A z tohto vyplýva tá povinnosť pre všetky krajiny vrátane Ukrajiny, že vzťahy so susedmi musí človek kultivovať a nestačí, že sa opriem o mocného spojenca a budem naďalej potláčať niektoré práva národnostných menšín. To je jedna z vecí, pre ktoré bude mať Ukrajina problém pri vstupe do Európskej únie, a to sú práve práva národnostných menšín, pretože je zakázané hovoriť jazykom národnostných menšín a na rozdiel od nás, kde národnostných menšín je relatívne pomenej, tak v prípade Ukrajiny je tých národnostných menšín pomerne veľa, od maďarskej, rumunskej, bulharskej, akejkoľvek ďalšej vzhľadom na obrovskosť Ukrajiny. Čiže rozdiel medzi Lotyšskom a Ukrajinou je zrejmý, a preto tie niektoré prirovnania, ktoré tu zazneli, nepamätám si úplne presne, samozrejme, k tomu patria.
Rovnako tak treba mať na zreteli, že situácia sa vždy dynamicky vyvíja, čiže dnes máte na čele krajín nejakú časť administratívy a zajtra bude iná. Dnes sa celá Európa prispôsobuje zmenenému kurzu vo Washingtone, ale ten kurz sa môže zmeniť v Moskve, ten kurz sa môže zmeniť v Kyjeve, ten kurz sa môže zmeniť v Rige, a preto jediné, čo nás drží pokope, aj to, čo vlastne dlhodobo aj naša vláda tvrdí, že to jediné, čo menšie krajiny majú k dispozícii, je medzinárodné právo a v tomto prípade medzinárodné zmluvy, ktorými sme viazaní, a naše spojenectvo a naše členstvo v Severoatlantickej aliancii, ktoré zaväzuje nás, ale aj ostatné krajiny k tomu, aby sme sa dokázali kvalitne obrániť.
A v tejto súvislosti predstavujem ďalší návrh, ktorý tu máme teraz, ktorý znamená návrat slovenských ozbrojených síl do misie KFOR v Kosove. Viete všetci veľmi dobre, že pôsobíme v Bosne a Hercegovine, kde je situácia momentálne takisto veľmi napätá, viete, že došlo k veľkým politickým konfliktom, kde momentálne bol vydaný zatykač na prezidenta Republiky srbskej pána Dodika a ďalších, kde je dokonca problém aj v samotnej misii EÚ ALTHEA, kde bol problém s maďarským kontingentom a ten Balkán vôbec nepôsobí na nás pokojným dojmom. A keďže častokrát aj problém Kosova býva predmetom veľkých politických diskusií a hádok a častokrát veľkých dezinterpretácií a v podstate platí, že keď poukazujeme na situáciu na Ukrajine a na to, ako si veľká krajina zobrala časť územia menšej krajiny a porušila tak medzinárodné právo, tak potom pochopiteľne, ako chceme kvalifikovať odobratie územia Srbsku inak ako porušením medzinárodného práva. A vzhľadom na to, že je množstvo informácií, ktoré nie sú relevantné a zároveň je našou povinnosťou byť spoľahlivým partnerom a chceme mať väčšie množstvo informácií a byť aj prítomní v tomto prípade jednotkou do 150 profesionálnych vojakov, ktorí by mali slúžiť ako ochrana jednotlivých síl, čiže na rozdiel od Lotyšska, kde posielame chemické vojsko, tu by sme išli ako strážna jednotka v úvode s počtom do 60 a postupnou možnosťou na navyšovanie tých počtov, ten mandát je širší práve kvôli flexibilite, ktorú potrebujeme, a nielen chrániť mier a pokoj, ktorý je veľmi, by som povedal, citlivý a krehký, ale aj preto, aby sme mali možnosť mať objektívne informácie a mohli sme, samozrejme, popritom o nich vydať svedectvo. Takže po 15 rokoch, od roku 2010, sa opätovne chceme vrátiť na územie, kde Slovenská republika svojou zahraničnou politikou vždy intenzívne pôsobila a myslím si, že to je veľmi dobrý príspevok aj do našich aliančných síl.
Ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem pekne.
Vážené dámy a páni, toto nie je nové vyslanie, je to vlastne pokračovanie v misii, kde sa Slovenská republika zúčastňuje ako súčasť mnohonárodnej bojovej jednotky, resp. mnohonárodnej brigády v Lotyšsku. Doteraz tam bola naša delostrelecká jednotka, ktorá však bude v najbližšej dobe stiahnutá a bude na základe tohto mandátu v rovnakom rozmere, rovnakej veľkosti nahradená predovšetkým našimi protichemickými jednotkami. Tak ako sme predtým veľmi úspešne reprezentovali Slovensko a jeho obranný priemysel s húfnicami Zuzana, tentokrát budeme Slovensko reprezentovať aj s unikátnymi, so svetovo unikátnymi diaľkovými detektormi chemických a nebezpečných látok takisto slovenskej výroby, ktoré budú prezentované tam.
Stiahnuté húfnice Zuzana prejdú určitou formou modernizácie a, samozrejme, aj opravou, pretože tam slúžili relatívne dlho. Z toho delostreleckého... delostrelecké jednotky sa vystriedali, niektorí dve rotácie, niektorí tri rotácie, bol prípad, ktorý tam bol šesť rotácií. Čiže ten záujem o to, o tú účasť v tejto misii je absolútne zjavný a my v tejto chvíli meníme ten mandát z nepriamej paľby, alebo teda z delostrelectva na chemickú jednotku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Dámy, páni poslanci, ďakujem za naozaj vecnú diskusiu a naozaj tie názory, ktoré boli vyslovené, sú relevantným príspevkom do diskusie, ktorú k tomuto zákonu by sme mohli viesť. Ja by som sa pristavil pri každom aspoň veľmi stručne, nech vás dlho nezdržujem.
Pán poslanec Valášek, tá nenaplnenosť jednotlivých útvarov a keď je 60 %, ako hovoríte, je ešte to celkom optimistické číslo, sú útvary, ktoré majú menej. Súvisí za tie roky, čo pôsobím vo výkonnej nejakej funkcii, aj keď som bol v parlamente, tak tá naplnenosť sa pohybovala v závislosti od či už záujmu o nejaké pracovné miesta, v prípade krízy ste mali sto záujemcov o jedno miesto. Dnes je tých záujemcov zhruba desať na jedno voľné miesto. Len my máme extrémnu prísnosť pri výbere, čiže tým, samozrejme, si zužujeme tú časť. A ja som otvoril otázku, je to legitímne, aby sme o tom diskutovali aj v rámci všeobecných, profesionálnych stavov vojakov, že či proste chceme mať rovnaké kritériá pre mužstvo, poddôstojníkov, pre dôstojníkov. Lebo mňa vždy fascinuje to rozhodovanie dajme tomu psychológov pri posudkoch, kde jedným z dôvodov na vylúčenie vojaka, že nie je dostatočne samostatný v rozhodovaní, čo je celkom oxymoron v súvislosti s ozbrojenými silami, kde sa naozaj v prípade mužstva osobitne samostatnosť pri rozhodovaní veľmi nevyžaduje. Čiže toto treba zvážiť, že či v niektorých prípadoch nie sme extrémne prísni. Naopak sa zamerajme na tie veci, ktoré sú dôležité, agresivita alebo sklony k nejakým dajme tomu extrémistickým postojom a podobne. Toto všetko je relevantné. Čiže aj toto je dôležité prehodnotiť a ja si myslím, že to je tiež jedna z tém, ktorú na výbore pre obranu a bezpečnosť je potrebné otvoriť a prediskutovať, pretože sami si z tých desiatich vyberieme možno jedného, dvoch, a tým pádom relatívne veľký odpad má ten výber napriek tomu. Samozrejme, keď niekto nevie urobiť kotrmelec a plávať, aj to ho môžme naučiť, niektorí sú, samozrejme, nenaučiteľní. Ale v zásade niekde sme omnoho prísnejší. A osobitne pri doplnení stavu mužstva si myslím, že tá miera flexibility má byť rozhodne väčšia.
Ale tá nenaplnenosť naozaj nie je len tým, že niekomu zvýšite plat. To platí aj v prípade polície. Na pána poslanca Majerského reagujem, že nie vždy je to tým. Ako môžete si zobrať, že ktorý je najnaplnenejší stav ministerstva obrany, a to je Vojenskou políciou. A to je jedna z tých vecí, ktorá hovorí aj o tom žandárstve, prečo túto možnosť profesionálnym vojakom chcem dať. A to je jednoducho, že niekedy tá práca je extrémne rutinná, vy vlastne denne, každý deň osem hodín, niekedy dvanásť, niekedy šestnásť, ak je nejaká akcia, ste v tom tankovom prápore, kde robíte mechanika a od rána do večera jedno a to isté a ten istý proste problém, ktorý tam je, a tá snaha o to, že mám šancu použiť to, na čo kedysi bola určená pracovná rehabilitácia, že oddych inou prácou, to, nejaká otázka zaujímavosti väčšej a trošku zatraktívnenia toho, aj to je ten priestor pre žandárov. Lebo vidíme ten tlak, ktorý je na Vojenskú políciu, a vidíme to, ako to býva v ostatných zložkách. Môžme analyzovať, prečo to tak je. Je tam možno nejaký rozdiel v peniazoch, ale tie, ako som už povedal, nie sú úplne vždy určujúce.
A teraz tí žandári, ten dôvod, pre ktorý my v zásade tých žandárov zavádzame. Áno, iste oni pomôžu Policajnému zboru, ale v skutočnosti je to následok dlhoročných vyjednávacích možností, kedy nie vždy mal aj rezort ministerstva vnútra, aj rezort ministerstva obrany dostatok finančných zdrojov, a preto došlo k natiahnutiu voľných dní. Pokiaľ v Rakúsku vám na postavenie jedného 24-hodinového miesta policaj... stačia štyri a pol policajta, v ktorom sa zahrňuje striedanie, dovolenka, péenka, u nás je to šesť a pol policajta. Čiže my v skutočnosti nemáme málo policajtov, my ich v skutočnosti máme málo v službe, pretože niekedy je bežné, že policajt, priemerný policajt nie je v práci sto dní v roku, lebo má šesť týždňov dovolenky, dva týždne pracovnej rehabilitácie, dva týždne zdravotnej rehabilitácie, k tomu nejaká týždňová péenka priemerná a ste vymaľovaní a z 220 pracovných dní 100 dní ho nemáte k dispozícii.
A žandári sú vlastne pokus o návrat, preto nekreujeme nový zbor, ale vlastne ideme do toho, že obetuj svoj voľný čas a poď naspäť do práce. To je vlastne ten základný princíp, ktorý bol na to vymyslený, preto je to vlastne policajti, preto vojaci. To je skutočný zámer, teraz to akože od... toto je vlastne pointa toho, že ja toho policajta, keď vrátim naspäť do práce, keby som znížil napríklad počet dovolenky rozhodnutím, zrušením nejakej kolektívnej zmluvy a o dva týždne skrátim počet voľna, ktoré majú k dispozícii policajti, zrazu máte potrebu tri celá, nie šesť a pol, ale päť celá sedem a vy zrazu máte omnoho viacej ľudí k dispozícii na stavanie hliadok. Ako je možné, že pri trinásť, čo je taký ten najmenší počet policajtov na obvodnom oddelení, vy neviete postaviť hliadku. Pri trinástich policajtov by sa vám zdalo, že to by mohlo vyjsť. Nevychádza. Nevychádza. To ešte slúži zástupca obvodného oddelenia. To býva akože ten problém. Takže toto je skutočný zámer, vrátiť späť vojakov, ktorí majú takisto takýto počet voľna, aj policajtov na konci dňa, aj ZVJS a ostatných do záloh. Z toho voľna, keď obetujete, máte tu nejaký naozaj podľa mňa celkom atraktívny príspevok. Čiže to je k tomu vysvetleniu, že prečo vlastne žandári.
Nebije sa to s mestskou políciou, pretože mestská polícia je v mestách, aj tam to býva občas problém, to neviete navýšiť, to spolu nesúvisí. Mestská polícia má svoju prácu v mestách, má jasne stanovené svoje kompetencie, vykonáva ich, toto má byť naozaj rurálna oblasť. My máme pôsobiť naozaj na vidieku.
A v prípade Policajného zboru to zvýšenie, ten nárast tých ľudí, aby dosiahli nejaké vyššie počty, to je naozaj, to má pravdu pán poslanec Glück, to je proste dlhodobý proces. Toto vie byť relatívne rýchla odpoveď, lebo je to stále z toho istého košiara, to sú vlastne tí istí ľudia len, ako povedal pán poslanec Krúpa, vlastne si dajú tú pásku a budú mať v niečom inú uniformu, ale s tými istými právomocami ako poriadkový policajt. Nie viac, nie menej. Poriadkový policajt.
Čo sa týka pána poslanca Krúpu, veľmi správne. Toto bola jedna z vecí, na ktoré upozorňovalo aj ministerstvo vnútra. Len treba si uvedomiť, toto platí v prípade, že na Slovensku začne vojnový stav. Tento problém, áno, by mohol vzniknúť za predpokladu, že by sme mali iba nejaké automatické zákonné limity nastavené. Ale v prípade vojnového stavu, ktorý tu nemávame každý mesiac, a tieto, tieto zálohy predovšetkým majú počas doby mieru pôsobiť v domácom krízovom manažmente, platí, že zasadne k nemu vláda, ktorej súčasťou bude nejaký minister vnútra a nejaký minister obrany. Povieme si, ty máš ľudí, lebo profesionálny policajt, ktorý slúži, ešte stále môže byť maximálne v pohotovostných zálohách, nemôže ísť do operačných, alebo teda môže ísť do operačných, ale len v rámci výcviku, tak, pochopiteľne, vláda rozhodne, tak znížime stavy ochrany niektorých objektov z pohľadu polície a týchto 2 000 policajtov môžeš, vážený pán predseda vlády, navrhnúť na mobilizáciu, alebo nie. Ak nebude záujem. Toto je, všetko je to na princípe dosť, dosť veľa dobrovoľnosti.
A ten dôvod, pre ktorý sa tomu vôbec nebránime a prečo aj sme presvedčili ministerstvo vnútra, je, ale koľko je priemerná životnosť policajta. Pätnásť rokov služby? Sedemnásť? Dnes je policajt, ale zajtra byť nemusí. Prečo by dnes nemohol absolvovať výcvik? Potom ho už bude mať vlastne v zálohách, keď aj pôjde do civilu a v podstate bude napredovať v rámci toho výcviku v tých zálohách. Niekedy sa pozeráme na zákon, že on je nemenný, že nie je dynamický, že nedochádza k vývoju v tej spoločnosti. Medzičasom on môže prejsť k profesionálnym vojakom, čo ho automaticky vyradí z tých záloh. To všetko je možné. Ale predovšetkým ten konflikt, ktorý ste naznačovali, ktorý je absolútne pravdivý, áno, tento konflikt záujmov tu môže byť, pán poslanec, tak platí, že vláda rozhodne, ako sa zariadi, čo je priorita a vláda posúdi. Nevie, nevie rozhodnúť ministerstvo obrany na úkor ministerstva vnútra. Vláda má tieto veci k dispozícii, ktoré v prípade vojnového stavu bude rozhodovať. Ak máme záujem, aby tam bol nejaký mechanizmus aj v zákone naznačený, prosím, samozrejme, v rámci druhého čítania sa absolútne nebránim.
Čo sa týka tých žandárov, to je naozaj len inšpirácia, pretože nespĺňame tie kritériá, nie je to samostatný zbor s plným služobným pomerom, kde pracujete iba pre žandársky zbor. Je to v skutočnosti schránka, kde ja vlastne kumulujem zoznam ľudí, ktorí dnes pracujú pre bezpečnostné zložky a sú pripravení v čase svojho voľna ísť pomôcť v rámci, v rámci svojho voľného času na pomoc občanom. Paradoxne, by som povedal, že by mohla mať pani poslankyňa Turčanová aj pravdu, že našli by ste paralelu s Ľudovými milíciami, len tam je problém, že jednak oni boli zamestnanci a boli Ľudové milície na ochranu toho podniku, v ktorom pracovali. To bol princíp Ľudových milícií a bola to vojenská zložka, nie policajná, to znamená, vyslovene vojenským spôsobom robili, skôr napĺňali ten princíp pohotovostných záloh, to znamená tých, ktorí chránia, chránia kritickú infraštruktúru a objekty osobitnej dôležitosti.
A teda tí žandári sme sa len inšpirovali a ten názov nie je kontaminovaný najmä preto, že sa vlastne zúčastnili Slovenského národného povstania a rozpustení boli len preto, lebo sa vtedy vláda po štyridsiatom ôsmom rozhodla, že je dôležité, aby bol len jeden Zbor národnej bezpečnosti, takže ich doňho včlenili všetkých, celý žandársky zbor, ktorý v tom čase existoval.
Čo sa týka výcviku, je dôležité povedať, že, samozrejme, na ňom pracuje Vojenská polícia spolu s podľa mňa s extrémnymi odborníkmi z pohľadu ministerstva vnútra. Viete veľmi dobre, že jeden z poradcov mnohých je aj pán generál Ábel, ktorý bol dlhoročný viceprezident pre poriadkovú policajnú službu, ktorý si urobil určitý tím, ktorý to pripravil. V skutočnosti ide, ako som už povedal, aj ten prvý nástup vojakov alebo tých, ktorí neabsolvovali policajný výcvik, do toho priestoru je predpokladaný na úrovni tých dvadsať služieb. Teda ten prvý rok mám dvadsať dní a to je dvadsať dvanásťhodinových služieb, čo nám pri jednoduchšej praxi hovorí, dobre rátam? 240 hodín výcviku, čo pri prepočítaní na štandardný osemhodinový výcvikový priestor je jeden a pol mesiaca v bežnom prostredí. Čo je aj zhruba čas, ktorý sa v rámci policajnej školy policajti venujú výcviku pri policajnej, pre poriadkovú políciu, pretože oni majú potom ešte právnické minimá, ďalšie veci z pohľadu priestupkov, územnej práce policajtov a tak ďalej. Čiže keď to prepočítam na počet hodín, ktoré strávia vo výcviku, je to jeden a pol mesiaca, čo mi nepríde tak úplne málo, ale v každom prípade môžeme si spoločne pred druhým čítaním, ten návrh toho výcviku je pripravený, dám vám ho k dispozícii, aby ste posúdili, či sa vám javí dostatočný alebo nedostatočný.
Samozrejme, ten priestor pre slúžiacich policajtov a bývalých policajtov je v prípade, že to bude vyvážené z pohľadu národných obranných síl, pochopiteľne, a žandárskeho zboru. Preto si myslím, že by som privítal, že poďme o tom diskutovať. Je to zákon o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky. Preto sú tie opatrenia v kope. Ja nemyslím si, že je úplne možné, aby sme legislatívne rozdelili zákon zrazu na dve časti, chytili dve čísla v rámci tlače parlamentnej a mohli ďalej pokračovať v legislatívnom procese. To asi nie je úplne dobre možné a tá strata času by bola relatívne dosť nenahraditeľná. Čiže radšej som otvorený, poďme otvorene diskutovať a odstrániť všetky tie pochybnosti, lebo ak je to len principiálny postoj, potom ho neviem zmeniť. Je to principiálny postoj, nesúhlasím so žandármi, tam toho veľa neurobím. Ak sú tam nejaké racionálne veci, ktoré sa dajú upraviť, poďme ich upravovať. Ale veľmi som otvorený, samozrejme, tej diskusii.
Veľmi zaujímavá poznámka bola k tým hraniciam, pán poslanec. Toto je ten principiálny rozdiel, kedy vojaci a vojenská ochrana hraníc je líniová. To znamená, strážim, aby neprenikol žiadny narušiteľ priamo do môjho územia. Kdežto policajná ochrana hraníc je, v prípade Slovenskej republiky bola nastavená na 40-kilometrové územie do vnútrozemia asi v štyroch úrovniach, kedy vlastne sa zachytávali tie primárne, sekundárne formy migrácie a, pochopiteľne, nikdy nebudú úplne sami. Tá zodpovednosť aj pri tých jednotlivých incidentoch, že ako budú robiť zákrok. Iste komplikovaný zákrok si vyžaduje pohotovostnú motorizovanú jednotku alebo nejakých kolegov, ktorí sú neďaleko. Ale minimálne dokážu zmraziť akýkoľvek konflikt do príchodu dajme tomu výjazdu, či už kriminalistického, alebo nejakého ďalšieho, a dokážu ho vyriešiť. O tom nijakým spôsobom nepochybujem, pretože aj dnes zákon predpokladá, že vlastne môžme za určitých okolností používať vojakov k ochrane verejného poriadku, a vôbec neplatí, že zákon predpokladá, že by to mali byť priamo hneď zmiešané hliadky. Áno, ak sa Policajný zbor, ktorý v tomto zákone priamo definujeme ako zodpovedný, riadiaci a kontrolný orgán, čiže naozaj sa dostávame do situácie len ako keby sponzorov, žandárov, riadi ich Policajný zbor, kontroluje, vyhodnocuje. Pri porušení zákona koná policajná inšpekcia, naša inšpekcia. A my, samozrejme, znášame škody, ktoré tým, spôsobím to riziko, samozrejme, musí prebrať na seba aj minister, minister obrany. A, ale v každom prípade tu sme absolútne otvorení tej diskusii, aby sme to vyriešili.
No a na tej hranici platí, že tá ochrana hranice nevyžaduje dôvod. Áno, existujú prípady, kedy máme cezhraničné sledovanie a cezhraničné prenasledovanie, to sú dva rôzne prípady. Sledovanie sa ich netýka, lebo to patrí operatívnej polícii, a cezhraničné prenasledovanie je predovšetkým predpoklad v schengenskom priestore. V uzavretých hraniciach to možné nie je, to máme predovšetkým s Ukrajinou. Ale prenasledovanie, samozrejme, do Maďarska, do Poľska, dneska, keď som išiel akurát sem, zhoda okolností, idem si za rakúskym policajným autom, môžme si klásť otázku, čo tu robili, asi tu boli na školení, poučiť sa, nejaké zaujímavé skúsenosti načerpať od slovenskej polície, alebo tu mali nejakú štandardnú z tejto medzinárodnej spolupráce a vracali sa na svoje obvodné oddelenie. Ale pamätám si za svoju históriu, veľakrát sme tu mali prenasledovanie, dokonca ešte v minulosti aj streľbu. Takže to je vec, ktorá je predovšetkým určená do vnútorného schengenu. Vonkajšia hranica s krajinou, s ktorou nemáme schengen, je, nie je predpoklad, že by to bolo, samozrejme, kedykoľvek možné, navyše ísť, máte absolútnu pravdu, bolo by dosť bláznovstvo ísť do krajiny, ktorá momentálne má vojenský konflikt. Asi by sme sa nestretli s nejakým veľkým pochopením a toleranciou.
Toto je z môjho pohľadu k tým podmienkam všetko. Ešte raz ďakujem. Spomenul som si všetko? (Rečník listuje v svojich poznámkach.) Aha, pani poslankyňa Jurík. Iste, ja vám veľmi rád prepošlem link na to video, aby ste si ho pozreli, ja som si ho niekoľkokrát pozrel a snažil som sa nájsť, kde tam je táto situácia, ktorá nereflektuje na súčasnú ukrajinskú situáciu, lebo tu sme na súčasnú ukrajinskú situáciu reflektovali, že momentálne je ten konflikt zamrznutý. Ak sa rozhodneme, že tú vojnu predĺžime o ďalších dvanásť mesiacov, nezíska žiadny územný zisk ani jedna, ani druhá strana, ale bude tam o stotisíc mŕtvych viac, čo si myslím, že je rozhodne neprijateľné z môjho pohľadu na históriu a tak ako my sme sa nemali šancu brániť v 68., tak, samozrejme, sme tu všetci, bolo zhruba 200 obetí, ja som urobil zákon o odškodnení obetí invázie roku ´68 ešte v roku 2004, boli odškodnení všetci tí, ktorí sa prihlásili. Samozrejme, len finančne, čo je symbolické odškodnenie popritom, že niekto stratil život, slobodu a podobne, ale na konci dňa platí, že dnes na ukrajinskom mieste by som išiel predovšetkým do prerušenia, do mieru a veril by som tomu, že v jednej chvíli aj tie stratené územia sa budú schopné pripojiť. Keďže nikto z nás nemá silu na to, aby sa to pripojilo hneď, radšej som za to, aby sa okamžite prerušili vojnové akcie. A je vidieť, že zjavne americký prezident tieto nástroje má a keďže ich má tento americký prezident, ktorý je, samozrejme, svojím sebe, by som povedal, jasným príkladom, čo sa od neho dalo očakávať, vždy to sľuboval, tie nástroje použil, je zjavné, že ich v rukách mal aj prezident Joe Biden.
Rovnako len skryte deklarovala americká administratíva, že Ukrajina nevstúpi do NATO. Boli sme na washingtonskom samite všetci, sme ho sledovali viacerí, keby taký záujem bol, tak by tá pozvánka bola. Bolo to jednoznačne odmietnuté nie preto, že nesúhlasilo Slovensko, asi ako jediná krajina by sme toto nedokázali zvrátiť, ale je evidentné, že veľké štáty boli proti tomu. Čiže niečo, čo prezident Trump hovorí hlasno, sa hovorilo predtým potichu. Je to rozdiel len v prezentácii. Postoj Spojených štátov sa nezmenil. Aj predtým, aj dnes je proti vstupu Ukrajiny do NATO. Čiže a tak to treba aj hodnotiť, aj vidieť. Ak toto tak platí, potom je mier pre Ukrajinu okamžite v tejto chvíli ten, ktorý je najpodstatnejší a jediný, ktorý sa môže uzavrieť. A je pre mňa iba tým sklamaním, pretože už v minulosti Antony Blinken, bývalý minister zahraničných vecí, povedal jasne, je nerealistické, aby sa vedela Ukrajina vrátiť do svojich území pred rok 2022, pred február ´22, to znamená v tom čase bez Krymu a bez časti Donbasu, to bola vec, ktorú už vtedy Bidenova administratíva nevidela ako riešiteľné a potvrdzuje to dneska aj Trumpova hlasnejšie, otvorenejším slovníkom, akokoľvek ho popíšeme, ale je to stále jeden a ten istý postoj, ktorý sa nezmenil. Čiže z môjho pohľadu preto aj tieto slová. Preto my sme v kolektívnej ochrane, preto sme v Severoatlantickej aliancii, a preto budeme preberať ďalšie body, ktoré za týmto nasledujú. A ja už príliš zdržujem, ešte máme šancu obidva body prebrať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predstupujem pred vás z môjho pohľadu s jedným z podstatných zákonov, ktoré toto volebné obdobie ministerstvo obrany predstaví. Je nepochybne reakciou na súčasnú bezpečnostnú situáciu, ktorá v Európe existuje a zároveň s plánmi, ktoré majú ozbrojené sily pred sebou na najbližších desať-pätnásť rokov. Bolo viacero pokusov o to, či zvládneme zaviesť taký režim našich rezervistov, našich vojenských záloh, ktorý by bol natoľko atraktívny a zaujímavý, aby priniesol nie niekoľko desiatok ľudí, ale priniesol stovky záujemcov o to, aby sa bližšie mohli zaujímať o život v ozbrojených silách a o možnosť prispieť k obrane a bezpečnosti vlastnej krajiny.
Bolo niekoľko dôvodov, prečo sme pristúpili k tomuto zákonu takto, predovšetkým to bol pomerne obmedzený okruh ľudí, ktorý mohol spadať do prípadných aktívnych záloh, tak ako sa rezervisti doteraz volal. Myslím si, že hlavnými zmenami oproti doterajšiemu zákonu je predovšetkým rozšírenie možností, ktoré dnes sú v podstate neobmedzené. Platí to pre všetkých, ktorí ten záujem majú, dokonca aj pre majiteľov tzv. modrých knižiek, aj pre všetkých ďalších, pretože za ten čas, pochopiteľne, aj slovenské zdravotníctvo postúpilo a určite mnohým od ich problémov už pomohlo a dnes budú mať možnosť si bez problémov preskúmať znovu svoj zdravotný stav a prihlásiť sa do rezerv, ale teda platí to naozaj pre širokú verejnosť, pretože to obmedzenie naozaj spôsobovalo, že ak sa nemýlim, mali sme aktívne zálohy o počte 167 alebo 170 ľudí, skrátka číslo, s ktorým sa nedá seriózne počítať pre či už doplňovanie ozbrojených síl alebo pre samostatné úlohy, ktoré majú mať teraz po novom národné obranné sily určené.
Druhým hlavným aspektom bez zachádzania do ďalších podrobností je v podstate skrátenie tej lehoty. Môže byť predmetom diskusie, môže byť predmetom nejakej kritiky, v každom prípade keď nechceme vytrhnúť človeka z pracovného procesu, nemôžeme od neho chcieť, aby urobil ten hlavný, primárny výcvik na úrovni jedenástich týždňov alebo viac ako štyroch týždňov, skrátka toľko, možnosť, ak si chce udržať svoje pracovné miesto, mu žiadny zamestnávateľ nedá, navyše je to aj záťaž pre zamestnávateľa, pretože predtým platila tá povinnosť, že je povinný zamestnávateľ ľudí na cvičenia a podobné veci uvoľňovať. Z nášho pohľadu chceme, aby ten výcvik prebiehal vo viacerých rokoch, to znamená, nie je to jednorazová vec, čiže to zvyšovanie kvalifikácie bude automaticky prebiehať na základe uzatvorenej dohody niekoľko rokov. Samozrejme, každý si môže rozmyslieť, že mňa to už nebaví, chcem odísť a podobne, naozaj to je na princípe dobrovoľnosti.
A tieto dva aspekty by mohli spôsobiť, že okruh záujemcov by sa mal podstatne zväčšiť a to uvidíme, či sme uvažovali správne po tom, čo by prípadne tento zákon vošiel do účinnosti, a následne pri prípadnom záujme, ktorý ak by bol nízky, budeme zvažovať nad tým, kde soudruzi udělali chybu a čo všetko je možné ešte urobiť pre to, aby sa tá motivácia zvýšila. Nemyslím si, že sme v tomto prípade majitelia vesmíru, ktorí vedia presne na to, ako bude reagovať, neexistujú prieskumy, ktoré vám dajú nejaké konkrétne číslo dopredu. Ten záujem sa šíri rôznymi formami a my sa spoliehame na to, že budeme schopní osloviť všetky generácie tak bývalých príslušníkov ozbrojených síl, ako aj bývalých príslušníkov bezpečnostných zborov, ale aj mladých, aj študentov, pretože tá suma, ktorú sme nastavili a ktorá by mala byť jednou z tých odmien pre ľudí, ktorí sa rozhodnú vstúpiť do národných obranných síl, bola vypočítaná na základe príkladu priemernej hypotekárnej splátky, to znamená na úrovni okolo 250 eur, kde pri ročnom zúčtovaní to vychádza okolo tých tritisíc. Takže to je to číslo, ktoré je vlastne určené pre tých, ktorí sa rozhodnú vstúpiť do národných obranných síl.
Tento zákon predpokladá vytvorenie štyroch druhov, resp. troch takých aktívnejších, a to platí pre operačné zálohy, ktoré budú pre tých, ktorí jednak sú bývalí vojaci a rovno sú radení už ku konkrétnej zbrani, ku konkrétnemu útvaru, kde budú chodiť pravidelne na výcvik, ale aj pre všetkých ďalších, ktorí už majú predstavu, že ak by chceli spojiť svoj život takýmto, by som povedal, ľahším prístupom k ozbrojeným silám, môžu si sami zvoliť, čo chce byť ich špecifikácia, možno niekto chce byť delostrelec, pracovať so Zuzanami, niekto chce byť operátor dronu alebo niekto chce byť ženista, tak v tom prípade sa rozhodne, že chce prejsť tým prvým výcvikom, ak ho doteraz nemal, a následne byť zaradený v nejakom konkrétnom vojsku, ak tomu vyhovuje zdravotne, fyzicky. Pochopiteľne k dispozícii sú všetky typy našich vojsk, teda vlastne hlavne dva, a to sú pozemné aj vzdušné sily, pretože či už leteckí mechanici, alebo prípadne dokonca diskusia o pilotoch vrtuľníkov je stále namieste, kedy môže dôjsť aj k takýmto špecializáciám.
Potom sú to pohotovostné zálohy, ktoré majú slúžiť predovšetkým primárne pre ochranu budov a objektov osobitnej dôležitosti v čase, kedy ozbrojené sily profesionálne vyjdú zo svojich kasárni plniť úlohy v rámci obranného manévru, to znamená pre prípad, že by došlo ku konfliktu, aby sme profesionálnych a vycvičených vojakov nemíňali na strážnu službu, tak v zásade tu platí, že tí by mali na starosti ochranu kritickej infraštruktúry a objektov osobitnej dôležitosti. A v prípade, že ako člen pohotovostných záloh sa rozhodnem, že medzičasom som si to rozmyslel a chcem, už viem presne, čo by som chcel v ozbrojených silách robiť, nie takúto všeobecnú vojenskú prácu, ale byť nejaký špecialista, tak, pochopiteľne, ten prestup medzi jednotlivými typmi záloh je, pochopiteľne, možný a aj relatívne veľmi jednoduchý.
V obidvoch prípadoch platí tu, že tá povinnosť a tá, dajme tomu motivačný príspevok je odzrkadlením 14-dňového výcviku v roku, dajme tomu v prvom štvrťroku si odkrútim tieto dva týždne na príslušnom vojenskom útvare a v ďalších troch kvartáloch si urobím vždy po jednom víkende, či už online, alebo priamo na mieste, kedy sa zabezpečí určité školenie a výcvik a plus 10 dní pohotovosti, pretože operačné aj pohotovostné zálohy majú ďalšiu zo svojich funkcií, a to je pomoc pri domácom krízovom manažmente. Dnes máme slintačku, krívačku, vieme presne, akým spôsobom by sa dali v prípade pomoci a ochrany ľudí aj títo príslušníci národných obranných síl jednoducho využiť.
Potom je tu typ branných záloh, k ktorému by som povedal, že je taká určitá ochutnávka, kde niekto, kde si nie je istý, že si chce urobiť záväzok na viac rokov a v zásade chce si len vyskúšať tento dvojtýždňový výcvik, tak proste mu náleží polovičná odmena z tej trojtisícovej a v tomto prípade absolvuje tento dvojtýždňový výcvik a sám sa už potom rozhodne, či mu to niečo dalo, alebo to bola iba nejaká krátkodobá skúsenosť v podobe dvojnásobného braneckého výcviku, aký sme absolvovali väčšina z nás ešte na strednej škole, a bude voľne na jeho rozhodnutí, či sa niekedy pridá, alebo sa nepridá. Ostatné zálohy potom platia pre všetkých tých, ktorí sú absolventami služobného pomeru v bezpečnostných zboroch a bývalí vojaci, ktorí automaticky sú radení do záloh, ale keďže nie sú aktívni, tak budú vlastne v tých ostatných zálohách ako pasívni.
Naznačil som už ten, hlavnú časť benefitu, ktorá spočíva v zásade v tej odmene, ale pochopiteľne je to otázka možnosti získania vodičského preukazu, je to otázka zliav na cestovnom, na ďalších príplatkoch, ktoré súvisia aj so zvyšovaním si fyzickej pripravenosti, ktorú už môžete dostať napríklad počas štúdia, keď budete vykazovať určité plnenie fyzických kritérií, a mnoho ďalších výhod, kedy máme záujem, aby v zásade z celých národných obranných síl vyrástla určitá komunita, pretože tam bude fungovať aj systém klasických vojenských hodností postupovania či už v rámci toho hodnostného rankingu, alebo špecializácie, kedy môžem ísť omnoho ďalej v rámci mojich záujmov, ktoré ma v rámci toho sveta naozaj zaujímajú. Čiže ten priestor na sebarealizáciu je pomerne silný, ten, časová náročnosť toho roku nie je taká zásadná. A to, čo my voláme, keby sme došli k diskusii ku tým zamestnávateľom, je predovšetkým to, že my chceme od vás vaše voľno, ktoré máte k dispozícii. Keby som si to premietol na policajtov, majú šesť týždňov oficiálne platenej dovolenky, ja si pýtam tie dva týždne, ktoré by ste mohli absolvovať ten výcvik, za ktorý dostanete svoje peniaze, tak aby sme nezaťažili zamestnávateľov tým, že mu budem odoberať zamestnanca z jeho práce, povinnosť poskytnúť dovolenku je tu vlastne všeobecná, takže rád by som to takto, ako sa hovorí, vymenil spolu s tými, ktorí už sú v pracovnom pomere. No a pochopiteľne, tým pádom je to veľmi jednoduché pre študentov, ktorí toho voľna medzisemestrálneho majú relatívne veľa alebo ďalších možností, čiže je to veľmi slušná forma z môjho pohľadu aj účelná a bohulibá, ako sa hovorí, brigáda, ktorá vám prinesie nielen finančný úžitok, ale, samozrejme, aj nejaký priestor pre výcvik a realizáciu tohto typu, takže predovšetkým pre mladých, mladé rodiny, tých začínajúcich, ktorí si chcú trochu pomôcť aj pri napríklad splácaní hypotéky, to môže byť určite veľmi zaujímavé.
To je k tej časti národných obranných síl, mohli by sme o tom debatovať hodiny, ale myslím si, že v priebehu druhého čítania na to určite priestor bude. A myslím, že sme robili aj pomerne široké pripomienkové konanie, diskutova... mali ste k dispozícii aj vy ten samotný zákon, takže v tomto prípade sme išli naozaj k čo najširšej diskusii.
Ďalšou častou, síce častokrát zmieňovanou, ale, by som povedal, tou menšou sú zriadenie žandárov, čo vychádza predovšetkým z toho, že žandárska tradícia funguje v Európe niekoľko desiatok rokov a niekde aj dokonca niekoľko sto rokov. Vychádzala z umiestnenia tých vojakov profesionálnych, ktorí v zásade počas doby mieru majú predovšetkým na starosti verejný poriadok, či ich budeme volať z talianskych karabinieri, z francúzskych alebo rakúskych, rakúsko-uhorských gendarmerie, alebo sa budú volať guardia civil v Španielsku alebo podobné zbory, ktoré sú aj v iných krajinách, fungujú ako profesionálne bezpečnostné zbory, ktoré majú na starosti verejný poriadok, ale sú platené z účtu ministerstva obrany. V našom prípade to nie je skutočný zbor, dohodnime sa, že je to vlastne hlavne register ľudí, ktorí sú pripravení opätovne z pohľadu služobného pomeru obetovať svoje voľno v prospech poriadku v obciach a na vidieku a sú, samozrejme, za to rovnakým princípom odmenení, keďže nejde o výcvik a tak ďalej, tak je to 14 plus 6, teda 14 dní plus 6 dní tých víkendov, čo bolo v prípade vojakov národných obranných síl. Tu sme urobili vlastne obrátenú verziu pre profesionálnych vojakov, ktorí, samozrejme, nemôžu byť v služobnom pomere a v národných obranných silách zároveň, tam majú takisto možnosť zo svojho voľného času obetovať 20 dokopy, sčítané, 20 služieb, ktoré sa rozhodnú poskytnúť v prospech ochrany verejného poriadku v Slovenskej republike a za to teda dostanú rovnaké výhody vrátane finančných, ktoré sú identické, aj tých ďalších. Rozšírené je možnosť, že to môžu byť, samozrejme, profesionálni vojaci, ale môžu to byť aj bývalí policajti, ktorí absolvovali služobný pomer, a teda majú adekvátny výcvik, alebo aj súčasní policajti, ktorí by sa prihlásili do operačných alebo pohotovostných záloh a v prípade, že ten záujem o samotné zálohy bude prevyšovať tú možnosť ponuky, tak, samozrejme, bude tam tá možnosť aj slobodného výberu, že, samozrejme, podporíme to, aby sme mohli týchto ľudí dostať aj do žandárskeho zboru.
K tomu, predpokladám, bude tiež pomerne široká diskusia, už len uzavriem, že žandári budú mať presne tie isté právomoci, ako má poriadková polícia, nič viac, nič menej, nebudú vyšetrovať, nebudú robiť priestupkové spisy a podobne, majú na starosti vyslovene tú hliadkovú činnosť a realizáciu opatrení na bezpečnosť verejného poriadku a, samozrejme, dopravy.
V ďalšej časti je vlastne prevzatý branný zákon, to je vlastne asi hlavná časť toho zákonu, ale keďže sa nemení, tak ho nemám potrebu komentovať len preto, aby vlastne sme urobili poriadok v tých samotných zákonoch, tak je to spojenie zákona o národných obranných silách, o žandároch a o brannom zákone, ktorý je naraz teraz vcelku pripravený zohľadniť tie zmeny, ktoré budú reprezentovať nové národné obranné sily, ale princíp ostal zachovaný, tam sme nemenili žiadnu z tých vecí.
Ďalej v zásade v druhom čítaní predpokladám, čo ešte vyplynulo z tej diskusie už po tom, čo vláda tento zákon schválila, je diskusia, kedy sme hovorili o podpore aj obcí, ktoré častokrát bývajú zaťažené z pohľadu našich ozbrojených síl, v ktorých pôsobíme, a to je, že budeme diskutovať v druhom čítaní aj o pozmeňovacom návrhu, ktorý bude popisovať nové schémy dotačné, ktoré budeme chcieť, aby ministerstvo mohlo v rámci nášho vzťahu so samosprávou poskytovať, a rovnako tak aj budeme diskutovať o možnosti obranného priemyslu, aby sme zrovnoprávnili slovenské firmy so zahraničnými, pretože v súčasnej dobe nastavenia sú slovenské firmy v nevýhode a nemáte možnosť, napríklad nemá možnosť urobiť priamu objednávku na Konštruktu-Defence napríklad aj s priamou zálohou na to, aby sme mohli investovať peniaze do nejakého vývoja, čo považujem za chybu, čo vo vzťahu k zahraničným spoločnostiam je možné, ale keďže chceme čo najviac výroby ostať doma, nemôžu byť aj naše štátne zbrojovky v tejto nevýhode, čo považujem za veľkú chybu a z tohto dôvodu je komplikované, aby sme dosiahli, že najprv mi musí vyrobiť zo svojich peňazí KONŠTRUKTA-Defence húfnicu a až potom ju môžem zaplatiť, čo v prípade všetkých zahraničných zbraňových systémov nie je pravda. Tam človek predpláca dopredu, alebo robí nejakú formu zálohy od 30 až do 100 % podľa toho, aký je to typ zmluvy, čo si myslím, že by bolo vhodné, aby sa zakomponovala aj do, pre naše domáce podniky obranného priemyslu.
Ja by som ten čas nenaťahoval, dám priestor vám, ak chceme nejak diskutovať, veď nakoniec toto je len k účelu toho zákona, diskusiu ku nejakým návrhom a k ďalším zmenám predpokladám v druhom čítaní.
Ďakujem, páni poslanci, za podporu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, tento zákon sme viackrát avizovali, diskutovali sme o ňom, preto nie je dôvod, aby sme k nemu aj mali nejaký širší priestor. Je to stabilizačný zákon, v ktorom upravujeme viaceré príplatky, viaceré organizačné zmeny v prípade služby profesionálneho vojaka tak, aby sme zastabilizovali tú našu personálnu situáciu, urobili určité motivačné faktory pre udržanie a rozvoj ozbrojených síl.
Rovnako tak platí, že prichádza pozmeňovací návrh od pána predsedu výboru a zároveň spravodajcu, ktorý súvisí ako reakcia na bezpečnostné hrozby a pôsobenie vojakov ozbrojených síl pri ochrane kritickej infraštruktúry a objektov osobitnej dôležitosti a je to vlastne aj také pokračovanie návrhov, ktoré boli predkladané zo strany ministerstva vnútra pre stabilizáciu príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov.
Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.